中文
巴利義註複註藏外典籍
1101 巴拉基咖(波羅夷)
1102 巴吉帝亞(波逸提)
1103 大品(律藏)
1104 小品
1105 附隨
1201 巴拉基咖(波羅夷)義註-1
1202 巴拉基咖(波羅夷)義註-2
1203 巴吉帝亞(波逸提)義註
1204 大品義註(律藏)
1205 小品義註
1206 附隨義註
1301 心義燈-1
1302 心義燈-2
1303 心義燈-3
1401 疑惑度脫
1402 律攝註釋
1403 金剛智疏
1404 疑難解除疏-1
1405 疑難解除疏-2
1406 律莊嚴疏-1
1407 律莊嚴疏-2
1408 古老解惑疏
1409 律抉擇-上抉擇
1410 律抉擇疏-1
1411 律抉擇疏-2
1412 巴吉帝亞等啟請經
1413 小戒學-根本戒學

8401 清淨道論-1
8402 清淨道論-2
8403 清淨道大複註-1
8404 清淨道大複註-2
8405 清淨道論導論

8406 長部問答
8407 中部問答
8408 相應部問答
8409 增支部問答
8410 律藏問答
8411 論藏問答
8412 義注問答
8413 語言學詮釋手冊
8414 勝義顯揚
8415 隨燈論誦
8416 發趣論燈論
8417 禮敬文
8418 大禮敬文
8419 依相讚佛偈
8420 經讚
8421 蓮花供
8422 勝者莊嚴
8423 語蜜
8424 佛德偈集
8425 小史
8427 佛教史
8426 大史
8429 目犍連文法
8428 迦旃延文法
8430 文法寶鑑(詞幹篇)
8431 文法寶鑑(詞根篇)
8432 詞形成論
8433 目犍連五章
8434 應用成就讀本
8435 音韻論讀本
8436 阿毗曇燈讀本
8437 阿毗曇燈疏
8438 妙莊嚴論讀本
8439 妙莊嚴論疏
8440 初學入門義抉擇精要
8446 詩王智論
8447 智論花鬘
8445 法智論
8444 大羅漢智論
8441 世間智論
8442 經典智論
8443 勇士百智論
8450 考底利耶智論
8448 人眼燈
8449 四護衛燈
8451 妙味之流
8452 界清淨
8453 韋桑達拉頌
8454 目犍連語釋五章
8455 塔史
8456 佛牙史
8457 詞根讀本注釋
8458 舍利史
8459 象頭山寺史
8460 勝者行傳
8461 勝者宗燈
8462 油鍋偈
8463 彌蘭王問疏
8464 詞花鬘
8465 詞成就論
8466 正理滴論
8467 迦旃延詞根注
8468 邊境山注釋
2101 戒蘊品
2102 大品(長部)
2103 波梨品
2201 戒蘊品註義註
2202 大品義註(長部)
2203 波梨品義註
2301 戒蘊品疏
2302 大品複註(長部)
2303 波梨品複註
2304 戒蘊品新複註-1
2305 戒蘊品新複註-2
3101 根本五十經
3102 中五十經
3103 後五十經
3201 根本五十義註-1
3202 根本五十義註-2
3203 中五十義註
3204 後五十義註
3301 根本五十經複註
3302 中五十經複註
3303 後五十經複註
4101 有偈品
4102 因緣品
4103 蘊品
4104 六處品
4105 大品(相應部)
4201 有偈品義注
4202 因緣品義注
4203 蘊品義注
4204 六處品義注
4205 大品義注(相應部)
4301 有偈品複註
4302 因緣品註
4303 蘊品複註
4304 六處品複註
4305 大品複註(相應部)
5101 一集經
5102 二集經
5103 三集經
5104 四集經
5105 五集經
5106 六集經
5107 七集經
5108 八集等經
5109 九集經
5110 十集經
5111 十一集經
5201 一集義註
5202 二、三、四集義註
5203 五、六、七集義註
5204 八、九、十、十一集義註
5301 一集複註
5302 二、三、四集複註
5303 五、六、七集複註
5304 八集等複註
6101 小誦
6102 法句經
6103 自說
6104 如是語
6105 經集
6106 天宮事
6107 餓鬼事
6108 長老偈
6109 長老尼偈
6110 譬喻-1
6111 譬喻-2
6112 諸佛史
6113 所行藏
6114 本生-1
6115 本生-2
6116 大義釋
6117 小義釋
6118 無礙解道
6119 導論
6120 彌蘭王問
6121 藏釋
6201 小誦義注
6202 法句義注-1
6203 法句義注-2
6204 自說義注
6205 如是語義註
6206 經集義注-1
6207 經集義注-2
6208 天宮事義注
6209 餓鬼事義注
6210 長老偈義注-1
6211 長老偈義注-2
6212 長老尼義注
6213 譬喻義注-1
6214 譬喻義注-2
6215 諸佛史義注
6216 所行藏義注
6217 本生義注-1
6218 本生義注-2
6219 本生義注-3
6220 本生義注-4
6221 本生義注-5
6222 本生義注-6
6223 本生義注-7
6224 大義釋義注
6225 小義釋義注
6226 無礙解道義注-1
6227 無礙解道義注-2
6228 導論義注
6301 導論複註
6302 導論明解
7101 法集論
7102 分別論
7103 界論
7104 人施設論
7105 論事
7106 雙論-1
7107 雙論-2
7108 雙論-3
7109 發趣論-1
7110 發趣論-2
7111 發趣論-3
7112 發趣論-4
7113 發趣論-5
7201 法集論義註
7202 分別論義註(迷惑冰消)
7203 五部論義註
7301 法集論根本複註
7302 分別論根本複註
7303 五論根本複註
7304 法集論複註
7305 五論複註
7306 阿毘達摩入門
7307 攝阿毘達磨義論
7308 阿毘達摩入門古複註
7309 阿毘達摩論母

မြန်မာ
ပဠိအဋ္ဌကထာဋီကာအည
1101 ပါရာဇိက ပါဠိ
1102 ပါစိတ္တိယ ပါဠိ
1103 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဝိနယ)
1104 စူဠဝဂ္ဂ ပါဠိ
1105 ပရိဝါရ ပါဠိ
1201 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၁
1202 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၂
1203 ပါစိတ္တိယ အဋ္ဌကထာ
1204 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဝိနယ)
1205 စူဠဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
1206 ပရိဝါရ အဋ္ဌကထာ
1301 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၁
1302 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၂
1303 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၃
1401 ဒွေမာတိကာပါဠိ
1402 ဝိနယသင်္ဂဟ အဋ္ဌကထာ
1403 ဝဇိရဗုဒ္ဓိ ဋီကာ
1404 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၁
1405 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၂
1406 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၁
1407 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၂
1408 ကင်္ခာဝိတရဏီပုရာဏ ဋီကာ
1409 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ-ဥတ္တရဝိနိစ္ဆယ
1410 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၁
1411 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၂
1412 ပါစိတျာဒိယောဇနာပါဠိ
1413 ခုဒ္ဒသိက္ခာ-မူလသိက္ခာ

8401 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၁
8402 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၂
8403 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၁
8404 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၂
8405 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ နိဒါနကထာ

8406 ဒီဃနိကာယ (ပု-ဝိ)
8407 မဇ္ဈိမနိကာယ (ပု-ဝိ)
8408 သံယုတ္တနိကာယ (ပု-ဝိ)
8409 အင်္ဂုတ္တရနိကာယ (ပု-ဝိ)
8410 ဝိနယပိဋက (ပု-ဝိ)
8411 အဘိဓမ္မပိဋက (ပု-ဝိ)
8412 အဋ္ဌကထာ (ပု-ဝိ)
8413 နိရုတ္တိဒီပနီ
8414 ပရမတ္ထဒီပနီ သင်္ဂဟမဟာဋီကာပါဌ
8415 အနုဒီပနီပါဌ
8416 ပဋ္ဌာနုဒ္ဒေသ ဒီပနီပါဌ
8417 နမက္ကာရဋီကာ
8418 မဟာပဏာမပါဌ
8419 လက္ခဏာတော ဗုဒ္ဓထောမနာဂါထာ
8420 သုတဝန္ဒနာ
8421 ကမလာဉ္ဇလိ
8422 ဇိနာလင်္ကာရ
8423 ပဇ္ဇမဓု
8424 ဗုဒ္ဓဂုဏဂါထာဝလီ
8425 စူဠဂန္ထဝံသ
8427 သာသနဝံသ
8426 မဟာဝံသ
8429 မောဂ္ဂလ္လာနဗျာကရဏံ
8428 ကစ္စာယနဗျာကရဏံ
8430 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ပဒမာလာ)
8431 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ဓါတုမာလာ)
8432 ပဒရူပသိဒ္ဓိ
8433 မောဂလ္လာနပဉ္စိကာ
8434 ပယောဂသိဒ္ဓိပါဌ
8435 ဝုတ္တောဒယပါဌ
8436 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာပါဌ
8437 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာဋီကာ
8438 သုဗောဓါလင်္ကာရပါဌ
8439 သုဗောဓါလင်္ကာရဋီကာ
8440 ဗာလာဝတာရ ဂဏ္ဌိပဒတ္ထဝိနိစ္ဆယသာရ
8446 ကဝိဒပ္ပဏနီတိ
8447 နီတိမဉ္ဇရီ
8445 ဓမ္မနီတိ
8444 မဟာရဟနီတိ
8441 လောကနီတိ
8442 သုတ္တန္တနီတိ
8443 သူရဿတိနီတိ
8450 စာဏကျနီတိ
8448 နရဒက္ခဒီပနီ
8449 စတုရာရက္ခဒီပနီ
8451 ရသဝါဟိနီ
8452 သီမဝိသောဓနီပါဌ
8453 ဝေဿန္တရဂီတိ
8454 မောဂ္ဂလ္လာန ဝုတ္တိဝိဝရဏပဉ္စိကာ
8455 ထူပဝံသ
8456 ဒါဌာဝံသ
8457 ဓါတုပါဌဝိလာသိနိယာ
8458 ဓါတုဝံသ
8459 ဟတ္ထဝနဂလ္လဝိဟာရဝံသ
8460 ဇိနစရိတယ
8461 ဇိနဝံသဒီပံ
8462 တေလကဋာဟဂါထာ
8463 မိလိဒဋီကာ
8464 ပဒမဉ္ဇရီ
8465 ပဒသာဓနံ
8466 သဒ္ဒဗိန္ဒုပကရဏံ
8467 ကစ္စာယနဓါတုမဉ္ဇုသာ
8468 သာမန္တကူဋဝဏ္ဏနာ
2101 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
2102 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဒီဃ)
2103 ပါထိကဝဂ္ဂ ပါဠိ
2201 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2202 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဒီဃ)
2203 ပါထိကဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2301 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
2302 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (ဒီဃ)
2303 ပါထိကဝဂ္ဂ ဋီကာ
2304 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၁
2305 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၂
3101 မူလပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3102 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3103 ဥပရိပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3201 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၁
3202 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၂
3203 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3204 ဥပရိပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3301 မူလပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3302 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3303 ဥပရိပဏ္ဏာသ ဋီကာ
4101 သဂါထာဝဂ္ဂ ပါဠိ
4102 နိဒါနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4103 ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
4104 သဠာယတနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4105 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (သံယုတ္တ)
4201 သဂါထာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4202 နိဒါနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4203 ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4204 သဠာယတနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4205 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (သံယုတ္တ)
4301 သဂါထာဝဂ္ဂ ဋီကာ
4302 နိဒါနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4303 ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
4304 သဠာယတနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4305 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (သံယုတ္တ)
5101 ဧကကနိပါတ ပါဠိ
5102 ဒုကနိပါတ ပါဠိ
5103 တိကနိပါတ ပါဠိ
5104 စတုက္ကနိပါတ ပါဠိ
5105 ပဉ္စကနိပါတ ပါဠိ
5106 ဆက္ကနိပါတ ပါဠိ
5107 သတ္တကနိပါတ ပါဠိ
5108 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ပါဠိ
5109 နဝကနိပါတ ပါဠိ
5110 ဒသကနိပါတ ပါဠိ
5111 ဧကာဒသကနိပါတ ပါဠိ
5201 ဧကကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5202 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5203 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5204 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5301 ဧကကနိပါတ ဋီကာ
5302 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ ဋီကာ
5303 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ ဋီကာ
5304 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ဋီကာ
6101 ခုဒ္ဒကပါဌ ပါဠိ
6102 ဓမ္မပဒ ပါဠိ
6103 ဥဒါန ပါဠိ
6104 ဣတိဝုတ္တက ပါဠိ
6105 သုတ္တနိပါတ ပါဠိ
6106 ဝိမာနဝတ္ထု ပါဠိ
6107 ပေတဝတ္ထု ပါဠိ
6108 ထေရဂါထာ ပါဠိ
6109 ထေရီဂါထာ ပါဠိ
6110 အပဒါန ပါဠိ-၁
6111 အပဒါန ပါဠိ-၂
6112 ဗုဒ္ဓဝံသ ပါဠိ
6113 စရိယာပိဋက ပါဠိ
6114 ဇာတက ပါဠိ-၁
6115 ဇာတက ပါဠိ-၂
6116 မဟာနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6117 စူဠနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6118 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ ပါဠိ
6119 နေတ္တိပ္ပကရဏ ပါဠိ
6120 မိလိန္ဒပဉှ ပါဠိ
6121 ပေဋကောပဒေသ ပါဠိ
6201 ခုဒ္ဒကပါဌ အဋ္ဌကထာ
6202 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၁
6203 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၂
6204 ဥဒါန အဋ္ဌကထာ
6205 ဣတိဝုတ္တက အဋ္ဌကထာ
6206 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၁
6207 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၂
6208 ဝိမာနဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6209 ပေတဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6210 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၁
6211 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၂
6212 ထေရီဂါထာ အဋ္ဌကထာ
6213 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၁
6214 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၂
6215 ဗုဒ္ဓဝံသ အဋ္ဌကထာ
6216 စရိယာပိဋက အဋ္ဌကထာ
6217 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၁
6218 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၂
6219 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၃
6220 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၄
6221 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၅
6222 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၆
6223 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၇
6224 မဟာနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6225 စူဠနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6226 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၁
6227 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၂
6228 နေတ္တိပ္ပကရဏ အဋ္ဌကထာ
6301 နေတ္တိပ္ပကရဏ ဋီကာ
6302 နေတ္တိဝိဘာဝိနီ
7101 ဓမ္မသင်္ဂဏီ ပါဠိ
7102 ဝိဘင်္ဂ ပါဠိ
7103 ဓါတုကထာ ပါဠိ
7104 ပုဂ္ဂလပညတ္တိ ပါဠိ
7105 ကထာဝတ္ထု ပါဠိ
7106 ယမက ပါဠိ-၁
7107 ယမက ပါဠိ-၂
7108 ယမက ပါဠိ-၃
7109 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၁
7110 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၂
7111 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၃
7112 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၄
7113 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၅
7201 ဓမ္မသင်္ဂဏိ အဋ္ဌကထာ
7202 သမ္မောဟဝိနောဒနီ အဋ္ဌကထာ
7203 ပဉ္စပကရဏ အဋ္ဌကထာ
7301 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-မူလဋီကာ
7302 ဝိဘင်္ဂ-မူလဋီကာ
7303 ပဉ္စပကရဏ-မူလဋီကာ
7304 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-အနုဋီကာ
7305 ပဉ္စပကရဏ-အနုဋီကာ
7306 အဘိဓမ္မာဝတာရော-နာမရူပပရိစ္ဆေဒေါ
7307 အဘိဓမ္မတ္ထသင်္ဂဟော
7308 အဘိဓမ္မာဝတာရ-ပုရာဏဋီကာ
7309 အဘိဓမ္မမာတိကာပါဠိ

English
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Français
Canon PaliCommentairesSubcommentairesAutres
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

हिंदी
पाली कैननकमेंट्रीउप-टिप्पणियाँअन्य
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Indonesia
Kanon PaliKomentarSub-komentarLainnya
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

日文
巴利義註複註藏外典籍
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi


. Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa.

その世尊、供養を受けるにふさわしい方、正自覚者に礼拝いたします。

Aṅguttaranikāyo

アングッタラ・ニカーヤ(増支部)

Navakanipātapāḷi

九集

1. Paṭhamapaṇṇāsakaṃ

1. 初めの五十(第一の五十編)

1. Sambodhivaggo

1. サンボーディ・ヴァッガ(等正覚品)

1. Sambodhisuttaṃ

1. サンボーディ・スッタ(等正覚経)

1. Evaṃ [Pg.163] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi –

1. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林(祇園精舎)、アナータピンディカ園(給孤独園)に滞在しておられました。そこで世尊は比丘たちに呼びかけられました。

‘‘Sace, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ – ‘sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ kā upanisā bhāvanāyā’ti, evaṃ puṭṭhā tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ kinti byākareyyāthā’’ti? ‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā…pe… bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.

“比丘たちよ、もし外道の遍歴者たちがこのように問うたなら――‘友よ、等正覚の助けとなる諸法(覚支)を修習するための、強力な依りどころ(近因)とは何ですか’と。比丘たちよ、そのように問われた時、あなた方はそれら外道の遍歴者たちにどのように答えるべきでしょうか。……世尊よ、私たちの諸法は世尊を根源とし、世尊を導き手とし、世尊を拠り所としています。……世尊から教えを聞いて、比丘たちはそれを保持するでしょう。”

‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

“それならば、比丘たちよ、聞きなさい。よく注意して心に留めなさい。私は語るであろう。”“はい、世尊よ”とその比丘たちは世尊に応答した。世尊はこのように仰せられた。

‘‘Sace, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ – ‘sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ kā upanisā bhāvanāyā’ti, evaṃ puṭṭhā [Pg.164] tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ byākareyyātha –

“比丘たちよ、もし外道の遍歴者たちがこのように問うたなら――‘友よ、等正覚の助けとなる諸法を修習するための、強力な依りどころとは何ですか’と。比丘たちよ、そのように問われた時、あなた方はそれら外道の遍歴者たちに、このように答えるべきです。

‘‘Idhāvuso, bhikkhu kalyāṇamitto hoti kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ ayaṃ paṭhamā upanisā bhāvanāya.

‘友よ、ここに、比丘は善き友(善友)を持ち、善き仲間を持ち、善き同行者を持ちます。友よ、これが等正覚の助けとなる諸法を修習するための、第一の強力な依りどころです。’

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ ayaṃ dutiyā upanisā bhāvanāya.

‘友よ、さらに次に、比丘は戒を備え、別解脱律儀(波羅提木叉の慎み)によって守られて住し、行儀と遊歩(立ち居振る舞いと行くべき場所)を具足し、微細な罪過にも恐れを見て、学処(戒本)を受けて学習します。友よ、これが等正覚の助けとなる諸法を修習するための、第二の強力な依りどころです。’

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāyaṃ kathā abhisallekhikā cetovivaraṇasappāyā, seyyathidaṃ – appicchakathā santuṭṭhikathā pavivekakathā asaṃsaggakathā vīriyārambhakathā sīlakathā samādhikathā paññākathā vimuttikathā vimuttiñāṇadassanakathā, evarūpiyā kathāya nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī. Sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ ayaṃ tatiyā upanisā bhāvanāya.

‘友よ、さらに次に、比丘は(煩悩を)削ぎ落とし、心を解放するのに相応しい話、すなわち、少欲についての話、知足についての話、遠離についての話、不交際についての話、精進の開始についての話、戒についての話、定についての話、慧についての話、解脱についての話、解脱知見についての話――このような話を、望むままに、苦労なく、困難なく得ます。友よ、これが等正覚の助けとなる諸法を修習するための、第三の強力な依りどころです。’

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ ayaṃ catutthī upanisā bhāvanāya.

‘友よ、さらに次に、比丘は不善法を捨て、善法を具足するために、精進を開始して住し、強固な勇猛心を持ち、善法において責任を放り出すことなく努力します。友よ、これが等正覚の助けとなる諸法を修習するための、第四の強力な依りどころです。’

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Sambodhipakkhikānaṃ, āvuso, dhammānaṃ ayaṃ pañcamī upanisā bhāvanāya’’.

‘友よ、さらに次に、比丘は智慧を備え、生滅(生じ滅すること)に至る、聖なる、洞徹する、正しく苦の滅尽へと至る智慧を具足しています。友よ、これが等正覚の助けとなる諸法を修習するための、第五の強力な依りどころです。’”

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, bhikkhave, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – sīlavā bhavissati, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharissati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhissati sikkhāpadesu.

“比丘たちよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き同行者を持つ比丘には、次のようなことが期待されます。すなわち、戒を備える者となり、別解脱律儀によって守られて住し、行儀と遊歩を具足し、微細な罪過にも恐れを見て、学処を受けて学習するであろう、ということです。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, bhikkhave, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – yāyaṃ kathā abhisallekhikā cetovivaraṇasappāyā, seyyathidaṃ – appicchakathā santuṭṭhikathā pavivekakathā [Pg.165] asaṃsaggakathā vīriyārambhakathā sīlakathā samādhikathā paññākathā vimuttikathā vimuttiñāṇadassanakathā, evarūpiyā kathāya nikāmalābhī bhavissati akicchalābhī akasiralābhī.

比丘たちよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き同行者を持つ比丘には、次のようなことが期待されます。すなわち、削ぎ落とし、心を解放するのに相応しい話――少欲、知足、遠離、不交際、精進の開始、戒、定、慧、解脱、解脱知見についての話――このような話を、望むままに、苦労なく、困難なく得るであろう、ということです。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, bhikkhave, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – āraddhavīriyo viharissati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu.

比丘たちよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き同行者を持つ比丘には、次のようなことが期待されます。すなわち、不善法を捨て、善法を具足するために精進を開始して住し、強固な勇猛心を持ち、善法において責任を放り出すことなく努力するであろう、ということです。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, bhikkhave, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – paññavā bhavissati udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā.

比丘たちよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き同行者を持つ比丘には、次のようなことが期待されます。すなわち、智慧を備え、生滅に至る、聖なる、洞徹する、正しく苦の滅尽へと至る智慧を具足するであろう、ということです。

‘‘Tena ca pana, bhikkhave, bhikkhunā imesu pañcasu dhammesu patiṭṭhāya cattāro dhammā uttari bhāvetabbā – asubhā bhāvetabbā rāgassa pahānāya, mettā bhāvetabbā byāpādassa pahānāya, ānāpānassati bhāvetabbā vitakkupacchedāya, aniccasaññā bhāvetabbā asmimānasamugghātāya. Aniccasaññino, bhikkhave, anattasaññā saṇṭhāti. Anattasaññī asmimānasamugghātaṃ pāpuṇāti diṭṭheva dhamme nibbāna’’nti. Paṭhamaṃ.

さらに、比丘たちよ、その比丘はこれら五つの法に立脚して、さらに四つの法を修習すべきです。貪欲を捨てるために不浄を修習すべきです。悪意を捨てるために慈しみを修習すべきです。思索を断ち切るために、出入息念を修習すべきです。‘我である’という慢心を根絶するために、無常の知覚を修習すべきです。比丘たちよ、無常を想う者には、無我の知覚が確立されます。無我を想う者は、‘我である’という慢心の根絶に至り、現法において涅槃に到達します。”第一(の経)。

2. Nissayasuttaṃ

2. ニッサヤ・スッタ(依止経)

2. Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ…pe… ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘‘nissayasampanno nissayasampanno’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, bhikkhu nissayasampanno hotī’’ti? ‘‘Saddhaṃ ce, bhikkhu, bhikkhu nissāya akusalaṃ pajahati kusalaṃ bhāveti, pahīnamevassa taṃ akusalaṃ hoti. Hiriṃ ce, bhikkhu, bhikkhu nissāya…pe… ottappaṃ ce, bhikkhu, bhikkhu nissāya…pe… vīriyaṃ ce, bhikkhu, bhikkhu nissāya…pe… paññaṃ ce, bhikkhu, bhikkhu nissāya akusalaṃ pajahati kusalaṃ bhāveti, pahīnamevassa taṃ akusalaṃ hoti. Taṃ hissa bhikkhuno akusalaṃ pahīnaṃ hoti suppahīnaṃ, yaṃsa ariyāya paññāya disvā pahīnaṃ’’.

2. その時、ある比丘が世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊に[礼拝し]……片隅に座った。片隅に座ったその比丘は、世尊に次のように申し上げた。“‘依止を具足せる者、依止を具足せる者’と、世尊よ、言われます。世尊よ、どれほどによって、比丘は依止を具足せる者となるのでしょうか”。“比丘よ、もし比丘が、信に依止して不善を捨て、善を修めるならば、その不善は彼において断ぜられたことになる。比丘よ、もし比丘が、慚に依止して……比丘よ、もし比丘が、愧に依止して……比丘よ、もし比丘が、精進に依止して……比丘よ、もし比丘が、慧に依止して不善を捨て、善を修めるならば、その不善は彼において断ぜられたことになる。実にその比丘にとって、聖なる智慧によって見て断ぜられたその不善こそが、断ぜられ、完全になくなられたのである”。

‘‘Tena [Pg.166] ca pana, bhikkhu, bhikkhunā imesu pañcasu dhammesu patiṭṭhāya cattāro upanissāya vihātabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhu, bhikkhu saṅkhāyekaṃ paṭisevati, saṅkhāyekaṃ adhivāseti, saṅkhāyekaṃ parivajjeti, saṅkhāyekaṃ vinodeti. Evaṃ kho, bhikkhu, bhikkhu nissayasampanno hotī’’ti. Dutiyaṃ.

“そしてさらに、比丘よ、その比丘はこれら五つの法に立脚し、四つの依止に頼って住すべきである。いかなる四つか。比丘よ、ここに比丘は、熟慮してあるもの(資具)を受用し、熟慮してあるもの(寒暑等)を堪忍し、熟慮してあるもの(危険等)を回避し、熟慮してあるもの(欲念等)を除去する。比丘よ、このようにして比丘は依止を具足せる者となるのである”。第二の経。

3. Meghiyasuttaṃ

3. メーギヤ・スッタ(メーギヤ経)

3. Ekaṃ samayaṃ bhagavā cālikāyaṃ viharati cālikāpabbate. Tena kho pana samayena āyasmā meghiyo bhagavato upaṭṭhāko hoti. Atha kho āyasmā meghiyo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho āyasmā meghiyo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘icchāmahaṃ, bhante, jantugāmaṃ piṇḍāya pavisitu’’nti. ‘‘Yassa dāni tvaṃ, meghiya, kālaṃ maññasī’’ti.

3. ある時、世尊はチャーリカーのチャーリカー山に住しておられた。その時、尊者メーギヤが世尊の侍者であった。そこで尊者メーギヤは世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊を礼拝し、片隅に立った。片隅に立った尊者メーギヤは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私はジャントゥ村へ托鉢に入ることを望んでおります”。“メーギヤよ、汝がいま、その時であると思うようにしなさい”。

Atha kho āyasmā meghiyo pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya jantugāmaṃ piṇḍāya pāvisi. Jantugāme piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena kimikāḷāya nadiyā tīraṃ tenupasaṅkami. Addasā kho āyasmā meghiyo kimikāḷāya nadiyā tīre jaṅghāvihāraṃ anucaṅkamamāno anuvicaramāno ambavanaṃ pāsādikaṃ ramaṇīyaṃ. Disvānassa etadahosi – ‘‘pāsādikaṃ vatidaṃ ambavanaṃ ramaṇīyaṃ, alaṃ vatidaṃ kulaputtassa padhānatthikassa padhānāya. Sace maṃ bhagavā anujāneyya, āgaccheyyāhaṃ imaṃ ambavanaṃ padhānāyā’’ti.

そこで尊者メーギヤは、午前の時に下衣を整え、鉢と衣を持ってジャントゥ村へ托鉢に入った。ジャントゥ村で托鉢をして歩き、食後、托鉢から戻ると、キミカーラー川のほとりへ近づいた。尊者メーギヤは、キミカーラー川のほとりで足の疲れを癒やすために行き来し、歩き回っているとき、清らかで快適なマンゴー園を目にした。それを見て、彼に次のような思いが生じた。“このマンゴー園は実に清らかで快適である。実に、精進を志す良家の男子が精進するのにふさわしい。もし世尊が私を許してくださるなら、私は精進のためにこのマンゴー園へ来たいものである”。

Atha kho āyasmā meghiyo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā meghiyo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya jantugāmaṃ piṇḍāya pāvisiṃ. Jantugāme piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena kimikāḷāya nadiyā tīraṃ tenupasaṅkamiṃ. Addasaṃ kho ahaṃ, bhante, kimikāḷāya nadiyā tīre jaṅghāvihāraṃ anucaṅkamamāno anuvicaramāno ambavanaṃ pāsādikaṃ ramaṇīyaṃ. Disvāna me etadahosi – ‘pāsādikaṃ vatidaṃ ambavanaṃ ramaṇīyaṃ. Alaṃ vatidaṃ kulaputtassa padhānatthikassa padhānāya. Sace [Pg.167] maṃ bhagavā anujāneyya, āgaccheyyāhaṃ imaṃ ambavanaṃ padhānāyā’ti. Sace maṃ bhagavā anujāneyya, gaccheyyāhaṃ taṃ ambavanaṃ padhānāyā’’ti. ‘‘Āgamehi tāva, meghiya! Ekakamhi tāva yāva aññopi koci bhikkhu āgacchatī’’ti.

そして尊者メーギヤは世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊を礼拝し、片隅に座った。片隅に座った尊者メーギヤは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私は午前の時に下衣を整え、鉢と衣を持ってジャントゥ村へ托鉢に入りました。ジャントゥ村で托鉢をして歩き、食後、托鉢から戻ると、キミカーラー川のほとりへ近づきました。世尊よ、私はキミカーラー川のほとりで行き来し、歩き回っているとき、清らかで快適なマンゴー園を目にしました。それを見て、私に次のような思いが生じました。‘このマンゴー園は実に清らかで快適である。精進を志す良家の男子が精進するのにふさわしい。もし世尊が私を許してくださるなら、私は精進のためにこのマンゴー園へ来たいものである’と。世尊よ、もし私を許してくださるなら、私は精進のためにそのマンゴー園へ行きたいと存じます”。“メーギヤよ、今はまだ待ちなさい。他の比丘が来るまでは、私はまだ独りである”。

Dutiyampi kho āyasmā meghiyo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘bhagavato, bhante, natthi kiñci uttari karaṇīyaṃ, natthi katassa paṭicayo. Mayhaṃ kho pana, bhante, atthi uttari karaṇīyaṃ, atthi katassa paṭicayo. Sace maṃ bhagavā anujāneyya, gaccheyyāhaṃ taṃ ambavanaṃ padhānāyā’’ti. ‘‘Āgamehi tāva, meghiya, ekakamhi tāva yāva aññopi koci bhikkhu āgacchatī’’ti.

二度目も、尊者メーギヤは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、世尊にはもはや更になすべきことはなく、なされたことに積み重ねるべきこともありません。しかし世尊よ、私には更になすべきことがあり、なされたことに積み重ねるべきことがあります。もし世尊が私を許してくださるなら、私は精進のためにそのマンゴー園へ行きたいと存じます”。“メーギヤよ、今はまだ待ちなさい。他の比丘が来るまでは、私はまだ独りである”。

Tatiyampi kho āyasmā meghiyo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘bhagavato, bhante, natthi kiñci uttari karaṇīyaṃ, natthi katassa paṭicayo. Mayhaṃ kho pana, bhante, atthi uttari karaṇīyaṃ, atthi katassa paṭicayo. Sace maṃ bhagavā anujāneyya, gaccheyyāhaṃ taṃ ambavanaṃ padhānāyā’’ti. ‘‘Padhānanti kho, meghiya, vadamānaṃ kinti vadeyyāma! Yassa dāni tvaṃ, meghiya, kālaṃ maññasī’’ti.

三度目も、尊者メーギヤは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、世尊にはもはや更になすべきことはなく、なされたことに積み重ねるべきこともありません。しかし世尊よ、私には更になすべきことがあり、なされたことに積み重ねるべきことがあります。もし世尊が私を許してくださるなら、私は精進のためにそのマンゴー園へ行きたいと存じます”。“メーギヤよ、‘精進する’と言っている汝に対して、我々が何と言えようか。メーギヤよ、汝がいま、その時であると思うようにしなさい”。

Atha kho āyasmā meghiyo uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena taṃ ambavanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ ambavanaṃ ajjhogāhetvā aññatarasmiṃ rukkhamūle divāvihāraṃ nisīdi. Atha kho āyasmato meghiyassa tasmiṃ ambavane viharantassa yebhuyyena tayo pāpakā akusalā vitakkā samudācaranti, seyyathidaṃ – kāmavitakko, byāpādavitakko, vihiṃsāvitakko. Atha kho āyasmato meghiyassa etadahosi – ‘‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho! Saddhāya ca vatamhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā; atha ca panimehi tīhi pāpakehi akusalehi vitakkehi anvāsattā – kāmavitakkena, byāpādavitakkena, vihiṃsāvitakkenā’’ti.

その時、尊者メーギヤは座から立ち上がり、世尊を礼拝し、右繞(うにょう)して、あのマンゴー園があるところへと向かった。そこへ行き、そのマンゴー園に入ると、ある木の下で昼の休息のために座った。すると、そのマンゴー園に滞在している尊者メーギヤに、主に三つの悪しき不善の尋(思考)、すなわち、欲尋(よくじん)、瞋尋(しんじん)、害尋(がいじん)が沸き起こった。その時、尊者メーギヤに次のような思いが生じた。“ああ、驚くべきことだ、未曾有のことだ。私は信心によって在家の生活から出家して家なき生活に入ったが、それにもかかわらず、これら三つの悪しき不善の尋、すなわち欲尋、瞋尋、害尋に取り憑かれているのだ”。

Atha kho āyasmā meghiyo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā meghiyo bhagavantaṃ etadavoca –

その後、尊者メーギヤは世尊のもとへ赴き、世尊を礼拝して傍らに座った。傍らに座った尊者メーギヤは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Idha [Pg.168] mayhaṃ, bhante, tasmiṃ ambavane viharantassa yebhuyyena tayo pāpakā akusalā vitakkā samudācaranti, seyyathidaṃ – kāmavitakko, byāpādavitakko, vihiṃsāvitakko. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho! Saddhāya ca vatamhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā; atha ca panimehi tīhi pāpakehi akusalehi vitakkehi anvāsattā – kāmavitakkena, byāpādavitakkena, vihiṃsāvitakkenāti’’’.

“世尊よ、私がそのマンゴー園に滞在しておりますと、主に三つの悪しき不善の尋、すなわち欲尋、瞋尋、害尋が沸き起こります。世尊よ、私には次のような思いが生じました。‘ああ、驚くべきことだ、未曾有のことだ。私は信心によって在家の生活から出家して家なき生活に入ったが、それにもかかわらず、これら三つの悪しき不善の尋、すなわち欲尋、瞋尋、害尋に取り憑かれているのだ’と”。

‘‘Aparipakkāya, meghiya, cetovimuttiyā pañca dhammā paripakkāya saṃvattanti. Katame pañca? Idha, meghiya, bhikkhu kalyāṇamitto hoti kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Aparipakkāya, meghiya, cetovimuttiyā ayaṃ paṭhamo dhammo paripakkāya saṃvattati.

“メーギヤよ、未熟な心解脱を成熟させるためには、五つの法が資する。その五つとは何か。メーギヤよ、ここに、比丘が善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き人々に親しんでいることである。メーギヤよ、これが、未熟な心解脱を成熟させるための第一の法である。

‘‘Puna caparaṃ, meghiya, bhikkhu sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Aparipakkāya, meghiya, cetovimuttiyā ayaṃ dutiyo dhammo paripakkāya saṃvattati.

次に、メーギヤよ、比丘が戒を具足し、別解脱律儀(パティモッカ)によって守られて住し、正しい行儀と遊行(行くべき場所)を具え、微細な罪過にも恐れを抱き、学処を正しく受持して修行することである。メーギヤよ、これが、未熟な心解脱を成熟させるための第二の法である。

‘‘Puna caparaṃ, meghiya, yāyaṃ kathā abhisallekhikā cetovivaraṇasappāyā, seyyathidaṃ – appicchakathā santuṭṭhikathā pavivekakathā asaṃsaggakathā vīriyārambhakathā sīlakathā samādhikathā paññākathā vimuttikathā vimuttiñāṇadassanakathā, evarūpiyā kathāya nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī. Aparipakkāya, meghiya, cetovimuttiyā ayaṃ tatiyo dhammo paripakkāya saṃvattati.

次に、メーギヤよ、煩悩を削ぎ落とし、心の解放に適した会話、すなわち、少欲に関する会話、知足に関する会話、遠離に関する会話、非交際に関する会話、精進の開始に関する会話、戒に関する会話、定に関する会話、慧に関する会話、解脱に関する会話、解脱知見に関する会話、このような性質の会話を、望むままに、苦労なく、容易に得られることである。メーギヤよ、これが、未熟な心解脱を成熟させるための第三の法である。

‘‘Puna caparaṃ, meghiya, bhikkhu āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Aparipakkāya, meghiya, cetovimuttiyā ayaṃ catuttho dhammo paripakkāya saṃvattati.

次に、メーギヤよ、比丘が不善の法を捨て、善の法を具足するために、精進を開始して住し、強固な勇猛心を持ち、善き法において責任を投げ出さずに修行することである。メーギヤよ、これが、未熟な心解脱を成熟させるための第四の法である。

‘‘Puna caparaṃ, meghiya, bhikkhu paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Aparipakkāya, meghiya, cetovimuttiyā ayaṃ pañcamo dhammo paripakkāya saṃvattati.

次に、メーギヤよ、比丘が智慧を持ち、生滅に至る智慧、聖なる、貫くような、正しく苦しみの滅尽へと導く智慧を具えていることである。メーギヤよ、これが、未熟な心解脱を成熟させるための第五の法である。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ[Pg.169], meghiya, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – ‘sīlavā bhavissati…pe. … samādāya sikkhissati sikkhāpadesu’’’.

メーギヤよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き人々に親しんでいる比丘には、‘戒を具足し……(中略)……学処を正しく受持して修行するであろう’ということが期待される。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, meghiya, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – ‘yāyaṃ kathā abhisallekhikā cetovivaraṇasappāyā, seyyathidaṃ – appicchakathā…pe… vimuttiñāṇadassanakathā, evarūpiyā kathāya nikāmalābhī bhavissati akicchalābhī akasiralābhī’’’.

メーギヤよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き人々に親しんでいる比丘には、‘煩悩を削ぎ落とし、心の解放に適した会話、すなわち少欲に関する会話……(中略)……解脱知見に関する会話、このような性質の会話を、望むままに、苦労なく、容易に得るであろう’ということが期待される。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, meghiya, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – ‘āraddhavīriyo viharissati…pe… anikkhittadhuro kusalesu dhammesu’’’.

メーギヤよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き人々に親しんでいる比丘には、‘精進を開始して住し……(中略)……善き法において責任を投げ出さないであろう’ということが期待される。

‘‘Kalyāṇamittassetaṃ, meghiya, bhikkhuno pāṭikaṅkhaṃ kalyāṇasahāyassa kalyāṇasampavaṅkassa – ‘paññavā bhavissati…pe… sammādukkhakkhayagāminiyā’’’.

メーギヤよ、善き友を持ち、善き仲間を持ち、善き人々に親しんでいる比丘には、‘智慧を持ち……(中略)……正しく苦しみの滅尽へと導く智慧を具えるであろう’ということが期待される。

‘‘Tena ca pana, meghiya, bhikkhunā imesu pañcasu dhammesu patiṭṭhāya cattāro dhammā uttari bhāvetabbā – asubhā bhāvetabbā rāgassa pahānāya, mettā bhāvetabbā byāpādassa pahānāya, ānāpānassati bhāvetabbā vitakkupacchedāya, aniccasaññā bhāvetabbā asmimānasamugghātāya. Aniccasaññino, meghiya, anattasaññā saṇṭhāti. Anattasaññī asmimānasamugghātaṃ pāpuṇāti diṭṭheva dhamme nibbāna’’nti. Tatiyaṃ.

さらに、メーギヤよ、その比丘はこれら五つの法に立脚して、さらに四つの法を修習すべきである。すなわち、貪欲(ラガ)を捨てるために不浄観を修習すべきであり、瞋恚(ビヤーパーダ)を捨てるために慈悲を修習すべきであり、尋(雑念)を断ち切るために安般念(呼吸の瞑想)を修習すべきであり、我慢(“我あり”という高慢)を根絶するために無常想を修習すべきである。メーギヤよ、無常を想う者には無我の想いが確立する。無我を想う者は我慢の根絶に達し、この現世において涅槃に到達するのである”。第三の経(メーギヤ・スッタ)が終わった。

4. Nandakasuttaṃ

4. 第四、ナンダカ・スッタ。

4. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā nandako upaṭṭhānasālāyaṃ bhikkhū dhammiyā kathāya sandasseti samādapeti samuttejeti sampahaṃseti. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenupaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bahidvārakoṭṭhake aṭṭhāsi kathāpariyosānaṃ āgamayamāno. Atha kho bhagavā kathāpariyosānaṃ viditvā ukkāsetvā aggaḷaṃ ākoṭesi. Vivariṃsu kho te bhikkhū bhagavato dvāraṃ.

4. ある時、世尊は舎衛城(サーヴァッティー)のジェータ林にあるアナータピンディカ園(祇園精舎)に滞在しておられた。その時、尊者ナンダカは集会場(講堂)にて、比丘たちに法話(dhammiyā kathāya)を説き、教示し、勧め、励まし、歓喜させていた。その後、世尊は夕刻に独座(paṭisallānā)から立ち、集会場へと向かわれた。到着すると、法話が終わるのを待って、門扉の外側に立っておられた。それから、世尊は法話が終わったことを知り、咳払いをしてから戸を叩かれた。すると、比丘たちは世尊のために戸を開けた。

Atha [Pg.170] kho bhagavā upaṭṭhānasālaṃ pavisitvā paññattāsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ nandakaṃ etadavoca – ‘‘dīgho kho tyāyaṃ, nandaka, dhammapariyāyo bhikkhūnaṃ paṭibhāsi. Api me piṭṭhi āgilāyati bahidvārakoṭṭhake ṭhitassa kathāpariyosānaṃ āgamayamānassā’’ti.

その後、世尊は集会場に入り、用意された座に座られた。座られた世尊は、尊者ナンダカに次のように言われた。“ナンダカよ、比丘たちへのあなたのこの法門(dhammapariyāyo)は、実に長かったようだ。門扉の外で法話が終わるのを待っていたわたしの背中は、疲れで痛むほどであった。”

Evaṃ vutte āyasmā nandako sārajjamānarūpo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘na kho pana mayaṃ, bhante, jānāma ‘bhagavā bahidvārakoṭṭhake ṭhito’ti. Sace hi mayaṃ, bhante, jāneyyāma ‘bhagavā bahidvārakoṭṭhake ṭhito’ti, ettakampi ( ) no nappaṭibhāseyyā’’ti.

このように言われると、尊者ナンダカは恐縮した様子で世尊にこう申し上げた。“世尊よ、私たちは世尊が門扉の外に立っておられることを存じ上げませんでした。世尊よ、もし世尊が外に立っておられると知っていたならば、これほどまでに長く(法を)説くことはありませんでした。”

Atha kho bhagavā āyasmantaṃ nandakaṃ sārajjamānarūpaṃ viditvā āyasmantaṃ nandakaṃ etadavoca – ‘‘sādhu, sādhu, nandaka! Etaṃ kho, nandaka, tumhākaṃ patirūpaṃ kulaputtānaṃ saddhāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajitānaṃ, yaṃ tumhe dhammiyā kathāya sannisīdeyyātha. Sannipatitānaṃ vo, nandaka, dvayaṃ karaṇīyaṃ – dhammī vā kathā ariyo vā tuṇhībhāvo. Saddho ca, nandaka, bhikkhu hoti, no ca sīlavā. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā cā’ti. Yato ca kho, nandaka, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

そこで世尊は、尊者ナンダカが恐縮しているのを察して、彼にこう言われた。“善いかな、善いかな、ナンダカよ。信仰(saddhā)によって家を出て出家した良家の子(kulaputtānaṃ)であるあなたたちが、法話のために集まって座ることは、実にふさわしいことである。ナンダカよ、集まった比丘たちがなすべきことは二つある。法話(dhammī kathā)をすることか、あるいは聖なる沈黙(ariyo tuṇhībhāvo)を守ることである。ナンダカよ、比丘に信仰はあるが、戒(sīla)が欠けている場合がある。その場合、その比丘はその要素(aṅga)において不完全である。ゆえに、その要素を満たすべく‘どうすれば私は信仰もあり、戒もある者になれるだろうか’と努めるべきである。ナンダカよ、比丘が信仰もあり、戒もあるとき、その比丘はその要素において完全である。

‘‘Saddho ca, nandaka, bhikkhu hoti sīlavā ca, no ca lābhī ajjhattaṃ cetosamādhissa. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissā’ti. Yato ca kho, nandaka, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

ナンダカよ、比丘に信仰もあり、戒もあるが、内なる心の三昧(cetosamādhissa)を得ていない場合がある。その場合、その比丘はその要素において不完全である。ゆえに、その要素を満たすべく‘どうすれば私は信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧を得た者になれるだろうか’と努めるべきである。ナンダカよ、比丘が信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧を得ているとき、その比丘はその要素において完全である。

‘‘Saddho ca, nandaka, bhikkhu hoti sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa, na lābhī adhipaññādhammavipassanāya. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Seyyathāpi, nandaka, pāṇako catuppādako assa. Tassa eko pādo omako lāmako. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro assa. Evamevaṃ kho, nandaka, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa, na lābhī adhipaññādhammavipassanāya. Evaṃ [Pg.171] so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāyā’’’ti.

ナンダカよ、比丘に信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得ているが、増上慧(adhipaññā)による法の観(vipassanā)を得ていない場合がある。その場合、その比丘はその要素において不完全である。ナンダカよ、例えば四本足の動物がいるとして、その一本の足が不自由で劣っているならば、その動物はその要素において不完全であるのと同じである。ナンダカよ、同様に、比丘に信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得ているが、増上慧による法の観を得ていないなら、その比丘はその要素において不完全である。ゆえに、その要素を満たすべく‘どうすれば私は信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得て、増上慧による法の観をも得た者になれるだろうか’と努めるべきである。

‘‘Yato ca kho, nandaka, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāya, evaṃ so tenaṅgena paripūro hotī’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.

ナンダカよ、比丘が信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得て、増上慧による法の観をも得ているとき、その比丘はその要素において完全である。”世尊はこのように説かれた。善逝(sugato)はこのように語られた後、座から立ち、精舎へと入られた。

Atha kho āyasmā nandako acirapakkantassa bhagavato bhikkhū āmantesi – ‘‘idāni, āvuso, bhagavā catūhi padehi kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho – ‘saddho ca, nandaka, bhikkhu hoti, no ca sīlavā. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā cā’ti. Yato ca kho nandaka bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti. Saddho ca nandaka bhikkhu hoti sīlavā ca, no ca lābhī ajjhattaṃ cetosamādhissa…pe… lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa, na lābhī adhipaññādhammavipassanāya, evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Seyyathāpi nandaka pāṇako catuppādako assa, tassa eko pādo omako lāmako, evaṃ so tenaṅgena aparipūro assa. Evamevaṃ kho, nandaka, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa, na lābhī adhipaññādhammavipassanāya, evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti, tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā ca, lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa, lābhī ca adhipaññādhammavipassanāyā’ti. Yato ca kho, nandaka, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca lābhī ca ajjhattaṃ cetosamādhissa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāya, evaṃ so tenaṅgena paripūro hotī’’ti.

その後、尊者ナンダカは、世尊が去られて間もなく比丘たちに呼びかけた。“友らよ、今、世尊は四つの句(padehi)によって、全く円満で清浄な梵行(brahmacariyaṃ)を明らかに示し、座から立って精舎に入られた。すなわち、‘ナンダカよ、比丘に信仰はあるが、戒がない。その場合、その比丘はその要素において不完全である。ゆえに、その要素を満たすべく“どうすれば私は信仰もあり、戒もある者になれるだろうか”と努めるべきである。ナンダカよ、比丘が信仰もあり、戒もあるとき、その比丘はその要素において完全である。ナンダカよ、比丘に信仰もあり、戒もあるが、内なる心の三昧を得ていない……(中略)……内なる心の三昧は得ているが、増上慧による法の観を得ていない場合、その比丘はその要素において不完全である。ナンダカよ、例えば四本足の動物がいるとして、その一本の足が不自由で劣っているならば、その動物はその要素において不完全であるのと同じである。ナンダカよ、同様に、比丘に信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得ているが、増上慧による法の観を得ていないなら、その比丘はその要素において不完全である。ゆえに、その要素を満たすべく“どうすれば私は信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得て、増上慧による法の観をも得た者になれるだろうか”と努めるべきである。ナンダカよ、比丘が信仰もあり、戒もあり、内なる心の三昧も得て、増上慧による法の観をも得ているとき、その比丘はその要素において完全である’と説かれたのである。”

‘‘Pañcime, āvuso, ānisaṃsā kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāya. Katame pañca? Idhāvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti[Pg.172], tathā tathā so satthu piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Ayaṃ, āvuso, paṭhamo ānisaṃso kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāya.

“友よ、適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することには、これら五つの功徳があります。どのような五つでしょうか。友よ、ここに比丘が、比丘たちに、初めに善く、中ほどに善く、終わりに善く、意味と文彩を具えた法を説き、完全に円満で清浄な梵行を明らかにします。友よ、比丘が比丘たちに法を説き、梵行を明らかにするにつれて、彼は師(世尊)にとって愛らしく、好ましく、重んぜられ、尊敬される者となります。友よ、これが適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することにおける第一の功徳です。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ…pe… brahmacariyaṃ pakāseti, tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. Ayaṃ, āvuso, dutiyo ānisaṃso kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāya.

“さらに、友よ、比丘が比丘たちに、初めに善く、中ほどに善く、終わりに善く、意味と文彩を具えた法を説き、完全に円満で清浄な梵行を明らかにします。友よ、比丘が比丘たちに法を説き……梵行を明らかにするにつれて、彼はその法において義(意味)を感得し、法(文言)を感得するようになります。友よ、これが適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することにおける第二の功徳です。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ…pe… brahmacariyaṃ pakāseti, tathā tathā so tasmiṃ dhamme gambhīraṃ atthapadaṃ paññāya ativijjha passati. Ayaṃ, āvuso, tatiyo ānisaṃso kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāya.

“さらに、友よ、比丘が比丘たちに、初めに善く、中ほどに善く、終わりに善く、意味と文彩を具えた法を説き、完全に円満で清浄な梵行を明らかにします。友よ、比丘が比丘たちに法を説き……梵行を明らかにするにつれて、彼はその法における深遠な義の句を、智慧によって貫き見ます。友よ、これが適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することにおける第三の功徳です。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ…pe… brahmacariyaṃ pakāseti. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ…pe… brahmacariyaṃ pakāseti, tathā tathā naṃ sabrahmacārī uttari sambhāventi – ‘addhā ayamāyasmā patto vā pajjati vā’. Ayaṃ, āvuso, catuttho ānisaṃso kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāya.

“さらに、友よ、比丘が比丘たちに法を説き……梵行を明らかにします。友よ、比丘が比丘たちに法を説き……梵行を明らかにするにつれて、修行仲間たちは彼をさらに高く評価します。‘確かにこの尊者は(阿羅漢果に)到達したか、あるいは到達しつつある’と。友よ、これが適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することにおける第四の功徳です。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti, tattha ye kho bhikkhū sekhā appattamānasā anuttaraṃ yogakkhemaṃ patthayamānā viharanti, te taṃ dhammaṃ sutvā vīriyaṃ ārabhanti appattassa pattiyā anadhigatassa [Pg.173] adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Ye pana tattha bhikkhū arahanto khīṇāsavā vusitavanto katakaraṇīyā ohitabhārā anuppattasadatthā parikkhīṇabhavasaṃyojanā sammadaññāvimuttā, te taṃ dhammaṃ sutvā diṭṭhadhammasukhavihāraṃyeva anuyuttā viharanti. Ayaṃ, āvuso, pañcamo ānisaṃso kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāya. Ime kho, āvuso, pañca ānisaṃsā kālena dhammassavane kālena dhammasākacchāyā’’ti. Catutthaṃ.

“さらに、友よ、比丘が比丘たちに、初めに善く、中ほどに善く、終わりに善く、意味と文彩を具えた法を説き、完全に円満で清浄な梵行を明らかにします。友よ、比丘が比丘たちに法を説き……梵行を明らかにするにつれて、その場において、未だ阿羅漢果に至らず無上の安穏を希求して暮らしている有学の比丘たちは、その法を聴いて、未到達の境地への到達のため、未習得の境地の習得のため、未現証の境地の現証のために精進を開始します。一方で、その場にいる漏尽した阿羅漢、梵行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自利を成し遂げ、再生の結びつきを滅ぼし、正しい知恵によって解脱した比丘たちは、その法を聴いて、現世での安らかな境地(現法楽住)に専念して過ごします。友よ、これが適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することにおける第五の功徳です。友よ、これらが適当な時に法を聴き、適当な時に法を討論することにおける五つの功徳です。”(第四の経が終わる)

5. Balasuttaṃ

5. “力の経”

5. ‘‘Cattārimāni, bhikkhave, balāni. Katamāni cattāri? Paññābalaṃ, vīriyabalaṃ, anavajjabalaṃ, saṅgāhabalaṃ. Katamañca, bhikkhave, paññābalaṃ? Ye dhammā kusalā kusalasaṅkhātā ye dhammā akusalā akusalasaṅkhātā ye dhammā sāvajjā sāvajjasaṅkhātā ye dhammā anavajjā anavajjasaṅkhātā ye dhammā kaṇhā kaṇhasaṅkhātā ye dhammā sukkā sukkasaṅkhātā ye dhammā sevitabbā sevitabbasaṅkhātā ye dhammā asevitabbā asevitabbasaṅkhātā ye dhammā nālamariyā nālamariyasaṅkhātā ye dhammā alamariyā alamariyasaṅkhātā, tyāssa dhammā paññāya vodiṭṭhā honti vocaritā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, paññābalaṃ.

5. “比丘たちよ、これら四つの力があります。どのような四つでしょうか。智慧の力、精進の力、無罪の力、摂受の力です。比丘たちよ、智慧の力とは何でしょうか。どのような法が善であり、善と見なされるか。どのような法が不善であり、不善と見なされるか。どのような法に過失があり、どのような法に過失がないか。どのような法が黒(悪)であり、どのような法が白(善)であるか。どのような法に親しむべきであり、どのような法に親しむべきでないか。どのような法が聖なる状態に導かず、どのような法が聖なる状態に導くか。それらの法が、比丘にとって智慧によってよく見極められ、よく考察されていること。比丘たちよ、これが智慧の力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, vīriyabalaṃ? Ye dhammā akusalā akusalasaṅkhātā ye dhammā sāvajjā sāvajjasaṅkhātā ye dhammā kaṇhā kaṇhasaṅkhātā ye dhammā asevitabbā asevitabbasaṅkhātā ye dhammā nālamariyā nālamariyasaṅkhātā, tesaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ye dhammā kusalā kusalasaṅkhātā ye dhammā anavajjā anavajjasaṅkhātā ye dhammā sukkā sukkasaṅkhātā ye dhammā sevitabbā sevitabbasaṅkhātā ye dhammā alamariyā alamariyasaṅkhātā, tesaṃ dhammānaṃ paṭilābhāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, vīriyabalaṃ.

“比丘たちよ、精進の力とは何でしょうか。比丘たちよ、不善であり、不善と見なされる法、過失のある法、黒(悪)の法、親しむべきでない法、聖なる状態に導かない法、それらの法を捨てるために、意欲を生じさせ、努め、精進を開始し、心を奮い立たせ、励むことです。また、善であり、善と見なされる法、過失のない法、白(善)の法、親しむべき法、聖なる状態に導く法、それらの法を習得するために、意欲を生じさせ、努め、精進を開始し、心を奮い立たせ、励むことです。比丘たちよ、これが精進の力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, anavajjabalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako anavajjena kāyakammena samannāgato hoti, anavajjena vacīkammena samannāgato hoti, anavajjena manokammena samannāgato hoti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, anavajjabalaṃ.

“比丘たちよ、無罪の力(不可侵の力)とは何でしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、過失のない身体的行為を具え、過失のない言語的行為を具え、過失のない精神的行為を具えています。比丘たちよ、これを無罪の力と呼びます。”

‘‘Katamañca[Pg.174], bhikkhave, saṅgāhabalaṃ? Cattārimāni, bhikkhave, saṅgahavatthūni – dānaṃ, peyyavajjaṃ, atthacariyā, samānattatā. Etadaggaṃ, bhikkhave, dānānaṃ yadidaṃ dhammadānaṃ. Etadaggaṃ, bhikkhave, peyyavajjānaṃ yadidaṃ atthikassa ohitasotassa punappunaṃ dhammaṃ deseti. Etadaggaṃ, bhikkhave, atthacariyānaṃ yadidaṃ assaddhaṃ saddhāsampadāya samādapeti niveseti patiṭṭhāpeti, dussīlaṃ sīlasampadāya… pe… macchariṃ cāgasampadāya…pe… duppaññaṃ paññāsampadāya samādapeti niveseti patiṭṭhāpeti. Etadaggaṃ, bhikkhave, samānattatānaṃ yadidaṃ sotāpanno sotāpannassa samānatto, sakadāgāmī sakadāgāmissa samānatto, anāgāmī anāgāmissa samānatto, arahā arahato samānatto. Idaṃ vuccati, bhikkhave, saṅgāhabalaṃ. Imāni kho, bhikkhave, cattāri balāni.

“比丘たちよ、摂受の力(助けの力)とは何でしょうか。比丘たちよ、これら四つの摂事(助けの土台)があります。すなわち、布施、愛語、利行、等正です。比丘たちよ、布施の中では、この法施(法の贈り物)が最上です。比丘たちよ、愛語の中では、法を求め耳を傾ける者に対して、繰り返し法を説くことが最上です。比丘たちよ、利行の中では、不信の者を信の具足に、不道徳な者を戒の具足に、……物惜しみする者を施の具足に、無知な者を慧の具足に導き、落ち着かせ、確立させることが最上です。比丘たちよ、等正の中では、預流者が預流者に対して等しく接すること、一来者が一来者に対して、不還者が不還者に対して、阿羅漢が阿羅漢に対して等しく接することが最上です。比丘たちよ、これを摂受の力と呼びます。比丘たちよ、実にこれらが四つの力です。”

‘‘Imehi kho, bhikkhave, catūhi balehi samannāgato ariyasāvako pañca bhayāni samatikkanto hoti. Katamāni pañca? Ājīvikabhayaṃ, asilokabhayaṃ, parisasārajjabhayaṃ, maraṇabhayaṃ, duggatibhayaṃ. Sa kho so, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘nāhaṃ ājīvikabhayassa bhāyāmi. Kissāhaṃ ājīvikabhayassa bhāyissāmi? Atthi me cattāri balāni – paññābalaṃ, vīriyabalaṃ, anavajjabalaṃ, saṅgāhabalaṃ. Duppañño kho ājīvikabhayassa bhāyeyya. Kusīto ājīvikabhayassa bhāyeyya. Sāvajjakāyakammantavacīkammantamanokammanto ājīvikabhayassa bhāyeyya. Asaṅgāhako ājīvikabhayassa bhāyeyya. Nāhaṃ asilokabhayassa bhāyāmi…pe… nāhaṃ parisasārajjabhayassa bhāyāmi…pe… nāhaṃ maraṇabhayassa bhāyāmi…pe… nāhaṃ duggatibhayassa bhāyāmi. Kissāhaṃ duggatibhayassa bhāyissāmi? Atthi me cattāri balāni – paññābalaṃ, vīriyabalaṃ, anavajjabalaṃ, saṅgāhabalaṃ. Duppañño kho duggatibhayassa bhāyeyya. Kusīto duggatibhayassa bhāyeyya. Sāvajjakāyakammantavacīkammantamanokammanto duggatibhayassa bhāyeyya. Asaṅgāhako duggatibhayassa bhāyeyya. Imehi kho, bhikkhave, catūhi balehi samannāgato ariyasāvako imāni pañca bhayāni samatikkanto hotī’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、これら四つの力を具えた聖なる弟子は、五つの恐怖を完全に超越しています。いかなる五つでしょうか。生活の恐怖、不名誉の恐怖、衆中での怯えの恐怖、死の恐怖、悪趣の恐怖です。比丘たちよ、その聖なる弟子はこのように省察します。‘私は生活の恐怖を恐れない。なぜ私が生活の恐怖を恐れる必要があるだろうか。私には四つの力、すなわち慧の力、精進の力、無罪の力、摂受の力がある。智慧のない者は生活の恐怖を恐れるであろう。怠惰な者は生活の恐怖を恐れるであろう。過失のある身・口・意の行為を持つ者は生活の恐怖を恐れるであろう。摂受のない(助けを施さない)者は生活の恐怖を恐れるであろう。私は不名誉の恐怖を恐れない……衆中での怯えの恐怖を恐れない……死の恐怖を恐れない……悪趣の恐怖を恐れない。なぜ私が悪趣の恐怖を恐れる必要があるだろうか。私には四つの力、すなわち慧の力、精進の力、無罪の力、摂受の力がある。智慧のない者は悪趣の恐怖を恐れるであろう。怠惰な者は悪趣の恐怖を恐れるであろう。過失のある身・口・意の行為を持つ者は悪趣の恐怖を恐れるであろう。摂受のない者は悪趣の恐怖を恐れるであろう’と。比丘たちよ、これら四つの力を具えた聖なる弟子は、これら五つの恐怖を完全に超越しているのです。”第五の経(が終了した)。

6. Sevanāsuttaṃ

6. 六、親近経(しんごんきょう)

6. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi…pe… āyasmā sāriputto etadavoca –

6. その時、尊者サーリプッタは比丘たちに呼びかけました。……尊者サーリプッタはこのように言いました。

‘‘Puggalopi[Pg.175], āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopi. Cīvarampi, āvuso, duvidhena veditabbaṃ – sevitabbampi asevitabbampi. Piṇḍapātopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopi. Senāsanampi, āvuso, duvidhena veditabbaṃ – sevitabbampi asevitabbampi. Gāmanigamopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopi. Janapadapadesopi āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopi.

“友よ、人についても、親近すべきか親近すべきでないかの二つの面で知られるべきです。友よ、衣についても、用いるべきか用いるべきでないかの二つの面で知られるべきです。友よ、托鉢の食べ物についても、用いるべきか用いるべきでないかの二つの面で知られるべきです。友よ、坐臥所(住居)についても、用いるべきか用いるべきでないかの二つの面で知られるべきです。友よ、村や町についても、訪れるべきか訪れるべきでないかの二つの面で知られるべきです。友よ、地方や地域についても、訪れるべきか訪れるべきでないかの二つの面で知られるべきです。”

‘‘‘Puggalopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā puggalaṃ – ‘imaṃ kho me puggalaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti; ye ca kho me pabbajitena jīvitaparikkhārā samudānetabbā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārā te ca kasirena samudāgacchanti; yassa camhi atthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito so ca me sāmaññattho na bhāvanāpāripūriṃ gacchatī’ti, tenāvuso, puggalena so puggalo rattibhāgaṃ vā divasabhāgaṃ vā saṅkhāpi anāpucchā pakkamitabbaṃ nānubandhitabbo.

“‘友よ、人についても、親近すべきか親近すべきでないかの二つの面で知られるべきである’と、このように言われました。これは何を縁として言われたのでしょうか。そこに、ある人についてこのように知るならば(とします)。‘この人を親近する私にとって、不善法が増大し、善法が衰退する。また、出家者が得ようと努めるべき生活の資具、すなわち衣、托鉢の食べ物、坐臥所、病人のための薬品の資具が、困難を伴って得られる。そして、私がその目的のために家から家なき状態へと出家したその沙門としての目的が、修行の円満に達しない’と。友よ、その修行者は、その親近されるべき人を、夜であれ昼であれ、状況を判断した上で、暇乞いをすることなく立ち去るべきであり、後を追うべきではありません。”

‘‘Tattha yaṃ jaññā puggalaṃ – ‘imaṃ kho me puggalaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti; ye ca kho me pabbajitena jīvitaparikkhārā samudānetabbā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārā te ca appakasirena samudāgacchanti; yassa camhi atthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito so ca me sāmaññattho na bhāvanāpāripūriṃ gacchatī’ti, tenāvuso, puggalena so puggalo saṅkhāpi anāpucchā pakkamitabbaṃ nānubandhitabbo.

“そこに、ある人についてこのように知るならば(とします)。‘この人を親近する私にとって、不善法が増大し、善法が衰退する。また、出家者が得ようと努めるべき生活の資具、すなわち衣、托鉢の食べ物、坐臥所、病人のための薬品の資具が、困難なく得られる。しかし、私がその目的のために家から家なき状態へと出家したその沙門としての目的が、修行の円満に達しない’と。友よ、その修行者は、その親近されるべき人を、状況を判断した上で、暇乞いをすることなく立ち去るべきであり、後を追うべきではありません。”

‘‘Tattha yaṃ jaññā puggalaṃ – ‘imaṃ kho me puggalaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti; ye ca kho me pabbajitena jīvitaparikkhārā samudānetabbā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārā te ca kasirena samudāgacchanti; yassa camhi atthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito so ca me sāmaññattho bhāvanāpāripūriṃ gacchatī’ti, tenāvuso, puggalena so puggalo saṅkhāpi anubandhitabbo na pakkamitabbaṃ.

“それらの人々の中で、ある人について次のように知ったとしましょう。‘実に、この人に親近するならば、私の不善法は減少し、善法は増大する。しかし、出家者が得べき生活の必需品である衣・食・住・薬は、苦労して(ようやく)得られる状態である。だが、私がその目的のために在家から出家したところの沙門の目的は、修行の円満へと向かっている。’と。諸徳よ、その人は、たとえ[必需品を得るのに苦労するという状況を]考慮したとしても、その(相手の)人に付き従うべきであり、去るべきではありません。”

‘‘Tattha [Pg.176] yaṃ jaññā puggalaṃ – ‘imaṃ kho me puggalaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti; ye ca kho me pabbajitena jīvitaparikkhārā samudānetabbā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārā te ca appakasirena samudāgacchanti; yassa camhi atthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito so ca me sāmaññattho bhāvanāpāripūriṃ gacchatī’ti, tenāvuso, puggalena so puggalo yāvajīvaṃ anubandhitabbo na pakkamitabbaṃ api panujjamānena. ‘Puggalopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“それらの人々の中で、ある人について次のように知ったとしましょう。‘実に、この人に親近するならば、私の不善法は減少し、善法は増大する。また、出家者が得べき生活の必需品である衣・食・住・薬も、苦労することなく得られる。そして、私がその目的のために在家から出家したところの沙門の目的は、修行の円満へと向かっている。’と。諸徳よ、その人はその(相手の)人に生涯付き従うべきであり、たとえ追い払われても去るべきではありません。‘諸徳よ、人もまた、親近すべき者と親近すべきでない者の二種類があると知るべきである’と説かれたのは、このことを指して説かれたのです。”

‘‘‘Cīvarampi, āvuso, duvidhena veditabbaṃ – sevitabbampi asevitabbampī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā cīvaraṃ – ‘idaṃ kho me cīvaraṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpaṃ cīvaraṃ na sevitabbaṃ. Tattha yaṃ jaññā cīvaraṃ – ‘idaṃ kho me cīvaraṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpaṃ cīvaraṃ sevitabbaṃ. ‘Cīvarampi, āvuso, duvidhena veditabbaṃ – sevitabbampi asevitabbampī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘諸徳よ、衣もまた、用いるべきものと用いるべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれましたが、これは何を指して説かれたのでしょうか。それらの衣の中で、もしある衣について、‘この衣を用いることで、私の不善法は増大し、善法は減少する’と知るなら、そのような衣は用いるべきではありません。それらの衣の中で、もしある衣について、‘この衣を用いることで、私の不善法は減少し、善法は増大する’と知るなら、そのような衣は用いるべきです。‘諸徳よ、衣もまた、用いるべきものと用いるべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれたのは、このことを指して説かれたのです。”

‘‘‘Piṇḍapātopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā piṇḍapātaṃ – ‘imaṃ kho me piṇḍapātaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpo piṇḍapāto na sevitabbo. Tattha yaṃ jaññā piṇḍapātaṃ – ‘imaṃ kho me piṇḍapātaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpo piṇḍapāto sevitabbo. ‘Piṇḍapātopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘諸徳よ、食もまた、用いるべきものと用いるべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれましたが、これは何を指して説かれたのでしょうか。それらの食の中で、もしある食について、‘この食を用いることで、私の不善法は増大し、善法は減少する’と知るなら、そのような食は用いるべきではありません。それらの食の中で、もしある食について、‘この食を用いることで、私の不善法は減少し、善法は増大する’と知るなら、そのような食は用いるべきです。‘諸徳よ、食もまた、用いるべきものと用いるべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれたのは、このことを指して説かれたのです。”

‘‘‘Senāsanampi, āvuso, duvidhena veditabbaṃ – sevitabbampi asevitabbampī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā senāsanaṃ – ‘‘idaṃ kho me senāsanaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpaṃ senāsanaṃ na sevitabbaṃ. Tattha yaṃ jaññā senāsanaṃ – ‘idaṃ kho me senāsanaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti[Pg.177], kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpaṃ senāsanaṃ sevitabbaṃ. ‘Senāsanampi, āvuso, duvidhena veditabbaṃ – sevitabbampi asevitabbampī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘諸徳よ、住居(臥坐所)もまた、用いるべきものと用いるべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれましたが、これは何を指して説かれたのでしょうか。それらの住居の中で、もしある住居について、‘この住居を用いることで、私の不善法は増大し、善法は減少する’と知るなら、そのような住居は用いるべきではありません。それらの住居の中で、もしある住居について、‘この住居を用いることで、私の不善法は減少し、善法は増大する’と知るなら、そのような住居は用いるべきです。‘諸徳よ、住居もまた、用いるべきものと用いるべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれたのは、このことを指して説かれたのです。”

‘‘‘Gāmanigamopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā gāmanigamaṃ – ‘imaṃ kho me gāmanigamaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpo gāmanigamo na sevitabbo. Tattha yaṃ jaññā gāmanigamaṃ – ‘imaṃ kho, me gāmanigamaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpo gāmanigamo sevitabbo. ‘Gāmanigamopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘諸徳よ、村や町もまた、親近すべきものと親近すべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれましたが、これは何を指して説かれたのでしょうか。それらの村や町の中で、もしある村や町について、‘この村や町に住む(親近する)ことで、私の不善法は増大し、善法は減少する’と知るなら、そのような村や町は親近すべきではありません。それらの村や町の中で、もしある村や町について、‘この村や町に住むことで、私の不善法は減少し、善法は増大する’と知るなら、そのような村や町は親近すべきです。‘諸徳よ、村や町もまた、親近すべきものと親近すべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれたのは、このことを指して説かれたのです。”

‘‘‘Janapadapadesopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā janapadapadesaṃ – ‘imaṃ kho me janapadapadesaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpo janapadapadeso na sevitabbo. Tattha yaṃ jaññā janapadapadesaṃ – ‘imaṃ kho me janapadapadesaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpo janapadapadeso sevitabbo. ‘Janapadapadesopi, āvuso, duvidhena veditabbo – sevitabbopi asevitabbopī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vutta’’nti. Chaṭṭhaṃ.

“‘諸徳よ、地方もまた、親近すべきものと親近すべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれましたが、これは何を指して説かれたのでしょうか。それらの地方の中で、もしある地方について、‘この地方に住む(親近する)ことで、私の不善法は増大し、善法は減少する’と知るなら、そのような地方は親近すべきではありません。それらの地方の中で、もしある地方について、‘この地方に住むことで、私の不善法は減少し、善法は増大する’と知るなら、そのような地方は親近すべきです。‘諸徳よ、地方もまた、親近すべきものと親近すべきでないものの二種類があると知るべきである’と説かれたのは、このことを指して説かれたのです。”(第六経終了)

7. Sutavāsuttaṃ

7. スタヴァー経(第七経)

7. Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Atha kho sutavā paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho sutavā paribbājako bhagavantaṃ etadavoca –

7. ある時、世尊は王舎城(ラージャガハ)の霊鷲山(ギッジャクータ)に滞在しておられた。その時、遊行者スッタヴァーが世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊と親しく挨拶を交わした。快く記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座った。一方に座った遊行者スッタヴァーは世尊に次のように申し上げた。

‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ bhagavā idheva rājagahe viharāmi giribbaje. Tatra me, bhante, bhagavato sammukhā sutaṃ sammukhā paṭiggahitaṃ – ‘yo so, sutavā [Pg.178], bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto, abhabbo so pañca ṭhānāni ajjhācarituṃ – abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sañcicca pāṇaṃ jīvitā voropetuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu methunaṃ dhammaṃ paṭisevituṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sampajānamusā bhāsituṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sannidhikārakaṃ kāme paribhuñjituṃ seyyathāpi pubbe agāriyabhūto’ti. Kacci metaṃ, bhante, bhagavato sussutaṃ suggahitaṃ sumanasikataṃ sūpadhārita’’nti?

“世尊よ、かつて世尊がここ王舎城のギリッバジャに滞在しておられた時のことです。世尊よ、そこで私は世尊の御前から直接聞き、直接受け賜わりました。‘スッタヴァーよ、阿羅漢(煩悩を滅尽し、梵行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自らの目的を達成し、生存の結縛を滅ぼし、正智によって解脱した比丘)は、五つのことを越え犯すことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、故意に生き物の命を奪うことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、与えられていないものを盗みの心で取ることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、婬欲の法(性交)に耽ることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、知りながら嘘をつくことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、かつて在家の者であった時のように、蓄えをして諸々の欲を楽しむことはできない’と。世尊よ、私はこれを世尊の御前から正しく聞き、正しく受け、正しく作意し、正しく保持しておりますでしょうか。”

‘‘Taggha te etaṃ, sutavā, sussutaṃ suggahitaṃ sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ. Pubbe cāhaṃ, sutavā, etarahi ca evaṃ vadāmi – ‘yo so bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto, abhabbo so nava ṭhānāni ajjhācarituṃ – abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sañcicca pāṇaṃ jīvitā voropetuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu methunaṃ dhammaṃ paṭisevituṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sampajānamusā bhāsituṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sannidhikārakaṃ kāme paribhuñjituṃ seyyathāpi pubbe agāriyabhūto, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu chandāgatiṃ gantuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu dosāgatiṃ gantuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu mohāgatiṃ gantuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu bhayāgatiṃ gantuṃ’. Pubbe cāhaṃ, sutavā, etarahi ca evaṃ vadāmi – ‘yo so bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto, abhabbo so imāni nava ṭhānāni ajjhācaritu’’’nti. Sattamaṃ.

“スッタヴァーよ、確かに、あなたはそれを正しく聞き、正しく受け、正しく作意し、正しく保持している。スッタヴァーよ、私は以前も今も、このように説く。‘阿羅漢(煩悩を滅尽し、梵行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自らの目的を達成し、生存の結縛を滅ぼし、正智によって解脱した比丘)は、九つのことを越え犯すことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、故意に生き物の命を奪うことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、与えられていないものを盗みの心で取ることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、婬欲の法に耽ることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、知りながら嘘をつくことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、かつて在家の者であった時のように、蓄えをして諸々の欲を楽しむことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、愛欲による不道(偏った歩み)に行くことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、瞋恚による不道に行くことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、愚痴による不道に行くことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、恐怖による不道に行くことはできない’と。スッタヴァーよ、私は以前も今も、このように説く。‘阿羅漢(煩悩を滅尽し、...中略...、正智によって解脱した比丘)は、これら九つのことを越え犯すことはできない’と。”第七のスッタ(経)終わる。

8. Sajjhasuttaṃ

8. サッジ・スッタ(サッジ経)

8. Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Atha kho sajjho paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ [Pg.179] nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho sajjho paribbājako bhagavantaṃ etadavoca –

8. ある時、世尊は王舎城の霊鷲山に滞在しておられた。その時、遊行者サッジが世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊と親しく挨拶を交わした。快く記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座った。一方に座った遊行者サッジは世尊に次のように申し上げた。

‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ bhagavā idheva rājagahe viharāmi giribbaje. Tatra me, bhante, bhagavato sammukhā sutaṃ sammukhā paṭiggahitaṃ – ‘yo so, sajjha, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto, abhabbo so pañca ṭhānāni ajjhācarituṃ – abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sañcicca pāṇaṃ jīvitā voropetuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu methunaṃ dhammaṃ paṭisevituṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sampajānamusā bhāsituṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sannidhikārakaṃ kāme paribhuñjituṃ seyyathāpi pubbe agāriyabhūto’ti. Kacci metaṃ, bhante, bhagavato sussutaṃ suggahitaṃ sumanasikataṃ sūpadhārita’’nti?

“世尊よ、かつて世尊がここ王舎城のギリッバジャに滞在しておられた時のことです。世尊よ、そこで私は世尊の御前から直接聞き、直接受け賜わりました。‘サッジよ、阿羅漢(煩悩を滅尽し、梵行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自らの目的を達成し、生存の結縛を滅ぼし、正智によって解脱した比丘)は、五つのことを越え犯すことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、故意に生き物の命を奪うことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、与えられていないものを盗みの心で取ることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、婬欲の法に耽ることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、知りながら嘘をつくことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、かつて在家の者であった時のように、蓄えをして諸々の欲を楽しむことはできない’と。世尊よ、私はこれを世尊の御前から正しく聞き、正しく受け、正しく作意し、正しく保持しておりますでしょうか。”

‘‘Taggha te etaṃ, sajjha, sussutaṃ suggahitaṃ sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ. Pubbe cāhaṃ, sajjha, etarahi ca evaṃ vadāmi – ‘yo so bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto, abhabbo so nava ṭhānāni ajjhācarituṃ – abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sañcicca pāṇaṃ jīvitā voropetuṃ…pe… abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sannidhikārakaṃ kāme paribhuñjituṃ seyyathāpi pubbe agāriyabhūto, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu buddhaṃ paccakkhātuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu dhammaṃ paccakkhātuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu saṅghaṃ paccakkhātuṃ, abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sikkhaṃ paccakkhātuṃ’. Pubbe cāhaṃ, sajjha, etarahi ca evaṃ vadāmi – ‘yo so bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto, abhabbo so imāni nava ṭhānāni ajjhācaritu’’’nti. Aṭṭhamaṃ.

“サッジよ、確かに、あなたはそれを正しく聞き、正しく受け、正しく作意し、正しく保持している。サッジよ、私は以前も今も、このように説く。‘阿羅漢(煩悩を滅尽し、...中略...、正智によって解脱した比丘)は、九つのことを越え犯すことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、故意に生き物の命を奪うことはできない。……(中略)……煩悩を滅尽した比丘は、かつて在家の者であった時のように、蓄えをして諸々の欲を楽しむことはできない。煩悩を滅尽した比丘は、仏(ブッダ)を否定して捨てることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、法(ダンマ)を否定して捨てることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、僧(サンガ)を否定して捨てることはできない。煩悩を滅尽した比丘は、戒(シッカ:学習の規定)を否定して捨てることはできない’と。サッジよ、私は以前も今も、このように説く。‘阿羅漢(煩悩を滅尽し、...中略...、正智によって解脱した比丘)は、これら九つのことを越え犯すことはできない’と。”第八のスッタ(経)終わる。

9. Puggalasuttaṃ

9. プッガラ・スッタ(補特伽羅経)

9. ‘‘Navayime, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame nava? Arahā, arahattāya paṭipanno, anāgāmī, anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmī, sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno[Pg.180], sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, puthujjano – ime kho, bhikkhave, nava puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’nti. Navamaṃ.

9. “比丘たちよ、これら九種の人が世の中に存在している。九種とは何か。阿羅漢、阿羅漢果のために修行する者、不還者(アナガーミー)、不還果を現証するために修行する者、一来者(サカダーガーミー)、一来果を現証するために修行する者、預流者(ソーターパンナ)、預流果を現証するために修行する者、そして凡夫である。比丘たちよ、確かにこれら九種の人が世の中に存在しているのである。”第九の経(終わる)。

10. Āhuneyyasuttaṃ

10. 10. 供養に値する者の経(アーフネイヤ・スッタ)

10. ‘‘Navayime, bhikkhave, puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame nava? Arahā, arahattāya paṭipanno, anāgāmī, anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmī, sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, gotrabhū – ime kho, bhikkhave, nava puggalā āhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Dasamaṃ.

10. “比丘たちよ、これら九種の人は、(遠方から)運ばれてきた供養に値し(アーフネイヤ)、手厚くもてなされるに値し(パーフネイヤ)、(来世を信じて捧げられる)布施に値し(ダッキネイヤ)、合掌されるに値し、世の中の無上の福田である。九種とは何か。阿羅漢、阿羅漢果のために修行する者、不還者、不還果を現証するために修行する者、一来者、一来果を現証するために修行する者、預流者、預流果を現証するために修行する者、そして種姓ある者(ゴートラブー)である。比丘たちよ、確かにこれら九種の人は、供養に値し……(中略)……世の中の無上の福田である。”第十の経(終わる)。

Sambodhivaggo paṭhamo.

第一 覚り(サンボーディ)の章、完結。

Tassuddānaṃ –

その要旨(ウダーナ)は以下の通りである。

Sambodhi nissayo ceva, meghiya nandakaṃ balaṃ;

Sevanā sutavā sajjho, puggalo āhuneyyena cāti.

“覚り(サンボーディ)”、“依止(ニッサヤ)”、そして“メーギヤ”、“ナンダカ”、“力(バラ)”、“親近(セーヴァナー)”、“多聞(スタヴァー)”、“サッジョ”、“人(プッガラ)”、そして“供養に値する者(アーフネイヤ)”の十の経がある。これが(本章の)要旨である。

2. Sīhanādavaggo

2. 2. 獅子吼(シーハナーダ)の章

1. Sīhanādasuttaṃ

1. 1. 獅子吼の経(シーハナーダ・スッタ)

11. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā sāriputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘vuttho me, bhante, sāvatthiyaṃ vassāvāso. Icchāmahaṃ, bhante, janapadacārikaṃ pakkamitu’’nti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, sāriputta, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho āyasmā sāriputto uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho aññataro bhikkhu acirapakkante āyasmante sāriputte bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘āyasmā maṃ, bhante, sāriputto āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkanto’’ti. Atha kho bhagavā aññataraṃ bhikkhuṃ āmantesi – ‘‘ehi [Pg.181] tvaṃ, bhikkhu, mama vacanena sāriputtaṃ āmantehi – ‘satthā taṃ, āvuso sāriputta, āmantetī’’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato paṭissutvā yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – ‘‘satthā taṃ, āvuso sāriputta, āmantetī’’ti. ‘‘Evamāvuso’’ti kho āyasmā sāriputto tassa bhikkhuno paccassosi.

11. ある時、世尊は舎衛城(サーヴァッティー)のアナータピンディカ園、ジェータ林(祇園精舎)に滞在しておられた。その時、尊者サーリプッタが世尊のもとに近づき、世尊を礼拝して片脇に座った。片脇に座った尊者サーリプッタは世尊にこう申し上げた。“世尊よ、私は舎衛城での安居を終えました。世尊よ、私は地方への遊行に出かけたいと思います。”“サーリプッタよ、今、そのための時を汝が知るがよい。”そこで尊者サーリプッタは座から立ち上がり、世尊を礼拝し、右繞して(敬意を表して右側を巡り)去っていった。さて、尊者サーリプッタが去って間もなく、ある比丘が世尊にこう申し上げた。“世尊よ、尊者サーリプッタは私を侵害しながら(無礼な振る舞いをしながら)、その過ちを謝罪することなく、遊行へと去っていきました。”そこで世尊はある比丘に命じられた。“比丘よ、行きなさい。私の言葉としてサーリプッタにこう伝えなさい。‘友サーリプッタよ、師(世尊)があなたを呼んでおられる’と。”“承知いたしました、世尊よ”とその比丘は世尊に応じ、尊者サーリプッタのもとへ行き、こう告げた。“友サーリプッタよ、師があなたを呼んでおられます。”“承知いたしました、友よ”と尊者サーリプッタはその比丘に答えた。

Tena kho pana samayena āyasmā ca mahāmoggallāno āyasmā ca ānando avāpuraṇaṃ ādāya vihāre āhiṇḍanti – ‘‘abhikkamathāyasmanto, abhikkamathāyasmanto! Idānāyasmā sāriputto bhagavato sammukhā sīhanādaṃ nadissatī’’ti. Atha kho āyasmā sāriputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ sāriputtaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘idha te, sāriputta, aññataro sabrahmacārī khīyanadhammaṃ āpanno – ‘āyasmā maṃ, bhante, sāriputto āsajja appaṭinissajjacārikaṃ pakkanto’’’ti.

その時、尊者マハーモッガッラーナと尊者アーナンダは、鍵を手にして諸々の精舎を回り、“尊者たちよ、来てください。尊者たちよ、来てください。今、尊者サーリプッタが世尊の御前で獅子吼(堂々たる宣言)をされるでしょう”と言って回った。やがて尊者サーリプッタは世尊のもとへ近づき、世尊を礼拝して片脇に座った。片脇に座った尊者サーリプッタに、世尊はこう仰せになった。“サーリプッタよ、ここで汝の同修行者の一人が不満を漏らしている。‘世尊よ、尊者サーリプッタは私を侵害しながら、その過ちを謝罪することなく、遊行へと去っていきました’と。”

‘‘Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、身体に対する正念(身至念)が確立されていない者であれば、ここで同修行者の一人を侵害しながら、謝罪することなく遊行へと去っていくこともあるでしょう。

‘‘Seyyathāpi, bhante, pathaviyaṃ sucimpi nikkhipanti asucimpi nikkhipanti gūthagatampi nikkhipanti muttagatampi nikkhipanti kheḷagatampi nikkhipanti pubbagatampi nikkhipanti lohitagatampi nikkhipanti, na ca tena pathavī aṭṭīyati vā harāyati vā jigucchati vā; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, pathavīsamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

世尊よ、たとえば大地に、人々は清らかなものを投げ、不浄なものも投げ、糞便も、尿も、唾液も、膿も、血液も投げますが、それによって大地が嫌悪したり、恥じたり、忌み嫌ったりすることはありません。世尊よ、それと同じように、私は、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦悩のない、大地のような心を持って住しております。世尊よ、身体に対する正念が確立されていない者であれば、ここで同修行者の一人を侵害しながら、謝罪することなく遊行へと去っていくこともあるでしょう。(1)”

‘‘Seyyathāpi, bhante, āpasmiṃ sucimpi dhovanti asucimpi dhovanti gūthagatampi… muttagatampi… kheḷagatampi… pubbagatampi… lohitagatampi dhovanti, na ca tena āpo aṭṭīyati vā harāyati vā jigucchati vā; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, āposamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena [Pg.182] averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、たとえば水の中で、人々は清らかなものも洗い、不浄なものも洗い、糞便も、尿も、唾液も、膿も、血液も洗いますが、それによって水が嫌悪したり、恥じたり、忌み嫌ったりすることはありません。世尊よ、それと同じように、私は、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦悩のない、水のような心を持って住しております。世尊よ、身体に対する正念が確立されていない者であれば、ここで同修行者の一人を侵害しながら、謝罪することなく遊行へと去っていくこともあるでしょう。(2)”

‘‘Seyyathāpi, bhante, tejo sucimpi ḍahati asucimpi ḍahati gūthagatampi… muttagatampi… kheḷagatampi… pubbagatampi… lohitagatampi ḍahati, na ca tena tejo aṭṭīyati vā harāyati vā jigucchati vā; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, tejosamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、たとえば火が、清らかなものも焼き、不浄なものも焼き、糞便も、尿も、唾液も、膿も、血液も焼きますが、それによって火が嫌悪したり、恥じたり、忌み嫌ったりすることはありません。世尊よ、それと同じように、私は、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦悩のない、火のような心を持って住しております。世尊よ、身体に対する正念が確立されていない者であれば、ここで同修行者の一人を侵害しながら、謝罪することなく遊行へと去っていくこともあるでしょう。(3)”

‘‘Seyyathāpi, bhante, vāyo sucimpi upavāyati asucimpi upavāyati gūthagatampi… muttagatampi… kheḷagatampi… pubbagatampi… lohitagatampi upavāyati, na ca tena vāyo aṭṭīyati vā harāyati vā jigucchati vā; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, vāyosamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、例えば風は、清らかなものの上にも吹き、清らかでないものの上にも吹き、糞尿、唾液、膿、血液の上にも吹きます。しかし、それによって風が嫌悪したり、恥じたり、忌み嫌ったりすることはありません。世尊よ、それと同じように、私は風のような心をもって、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦しみなく過ごしております。世尊よ、身体に赴く正念(身至念)がその身に確立していない者こそ、この法と律において同僚の修行者を傷つけ、謝罪もせずに遊行へと立ち去るのでしょう。”

‘‘Seyyathāpi, bhante, rajoharaṇaṃ sucimpi puñchati asucimpi puñchati gūthagatampi… muttagatampi… kheḷagatampi… pubbagatampi… lohitagatampi puñchati, na ca tena rajoharaṇaṃ aṭṭīyati vā harāyati vā jigucchati vā; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, rajoharaṇasamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、例えば塵を払う布は、清らかなものを拭き、清らかでないものを拭き、糞尿、唾液、膿、血液を拭きます。しかし、それによって塵を払う布が嫌悪したり、恥じたり、忌み嫌ったりすることはありません。世尊よ、それと同じように、私は塵を払う布のような心をもって、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦しみなく過ごしております。世尊よ、身体に赴く正念がその身に確立していない者こそ、この法と律において同僚の修行者を傷つけ、謝罪もせずに遊行へと立ち去るのでしょう。”

‘‘Seyyathāpi, bhante, caṇḍālakumārako vā caṇḍālakumārikā vā kaḷopihattho nantakavāsī gāmaṃ vā nigamaṃ vā pavisanto nīcacittaṃyeva upaṭṭhapetvā pavisati; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, caṇḍālakumārakacaṇḍālakumārikāsamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati [Pg.183] anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、例えば器を手にし、ぼろをまとった旃陀羅の少年や少女が、村や町に入る際、ただ謙虚な心をもって入るように、世尊よ、それと同じように、私は旃陀羅の少年や少女のような心をもって、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦しみなく過ごしております。世尊よ、身体に赴く正念がその身に確立していない者こそ、この法と律において同僚の修行者を傷つけ、謝罪もせずに遊行へと立ち去るのでしょう。”

‘‘Seyyathāpi, bhante, usabho chinnavisāṇo sūrato sudanto suvinīto rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ anvāhiṇḍanto na kiñci hiṃsati pādena vā visāṇena vā; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, usabhachinnavisāṇasamena cetasā viharāmi vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、例えば角を折られた雄牛が、穏やかで、よく馴らされ、よく躾けられて、通りから通りへ、辻から辻へと歩き回る際、足であれ角であれ、何者をも害することがないように、世尊よ、それと同じように、私は角を折られた雄牛のような心をもって、広大で、高潔で、無量で、怨みなく、苦しみなく過ごしております。世尊よ、身体に赴く正念がその身に確立していない者こそ、この法と律において同僚の修行者を傷つけ、謝罪もせずに遊行へと立ち去るのでしょう。”

‘‘Seyyathāpi, bhante, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanakajātiko sīsaṃnhāto ahikuṇapena vā kukkurakuṇapena vā manussakuṇapena vā kaṇṭhe āsattena aṭṭīyeyya harāyeyya jiguccheyya; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, iminā pūtikāyena aṭṭīyāmi harāyāmi jigucchāmi. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyya.

“世尊よ、例えば装飾を好む若い男女が、頭を洗い清めた後、蛇の死体や犬の死体や人の死体を首にかけられたなら、それを嫌悪し、恥じ、忌み嫌うように、世尊よ、それと同じように、私はこの腐敗した身体を嫌悪し、恥じ、忌み嫌っております。世尊よ、身体に赴く正念がその身に確立していない者こそ、この法と律において同僚の修行者を傷つけ、謝罪もせずに遊行へと立ち去るのでしょう。”

‘‘Seyyathāpi, bhante, puriso medakathālikaṃ parihareyya chiddāvachiddaṃ uggharantaṃ paggharantaṃ; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante, imaṃ kāyaṃ pariharāmi chiddāvachiddaṃ uggharantaṃ paggharantaṃ. Yassa nūna, bhante, kāye kāyagatāsati anupaṭṭhitā assa, so idha aññataraṃ sabrahmacāriṃ āsajja appaṭinissajja cārikaṃ pakkameyyā’’ti.

“世尊よ、例えば人が、あちこちに穴が開いて上からも下からも漏れ出している脂肪の壺を運ぶように、世尊よ、それと同じように、私は、あちこちに穴が開いて上からも下からも漏れ出しているこの身体を抱えております。世尊よ、身体に赴く正念がその身に確立していない者こそ、この法と律において同僚の修行者を傷つけ、謝罪もせずに遊行へと立ち去るのでしょう。”と(申し上げた)。

Atha kho so bhikkhu uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā bhagavato pādesu sirasā nipatitvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘accayo maṃ, bhante, accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yo ahaṃ āyasmantaṃ sāriputtaṃ asatā tucchā musā abhūtena abbhācikkhiṃ. Tassa me, bhante, bhagavā accayaṃ accayato paṭiggaṇhatu āyatiṃ saṃvarāyā’’ti. ‘‘Taggha taṃ, bhikkhu, accayo accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yo tvaṃ sāriputtaṃ asatā tucchā musā abhūtena abbhācikkhi. Yato ca kho tvaṃ, bhikkhu, accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ [Pg.184] paṭikarosi, taṃ te mayaṃ paṭiggaṇhāma. Vuḍḍhihesā, bhikkhu, ariyassa vinaye yo accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikaroti āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjatī’’ti.

その時、かの比丘は座から立ち上がり、上衣を片方の肩にかけ、世尊の御足に頭を下げて伏し、世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、過失が私を支配いたしました。愚かであり、迷っており、不善であったがゆえに、私は尊者サーリプッタを、実体のない、空虚な、偽りの、真実でない言葉で誹謗してしまいました。世尊よ、これからの自制のために、私の過失を過失としてお受け入れください。”“比丘よ、確かに過失がお前を支配した。愚かであり、迷っており、不善であったがゆえに、お前はサーリプッタを、実体のない、空虚な、偽りの、真実でない言葉で誹謗した。しかし、比丘よ、お前が過失を過失と認め、法に従って悔い改めるならば、我らはお前のそれを受け入れよう。比丘よ、過失を過失と認め、法に従って悔い改め、将来にわたって自制することは、聖者の戒律(聖毘奈耶)における成長である。”

Atha kho bhagavā āyasmantaṃ sāriputtaṃ āmantesi – ‘‘khama, sāriputta, imassa moghapurisassa, purā tassa tattheva sattadhā muddhā phalatī’’ti. ‘‘Khamāmahaṃ, bhante, tassa āyasmato sace maṃ so āyasmā evamāha – ‘khamatu ca me so āyasmā’’’ti. Paṭhamaṃ.

そこで世尊は、尊者サーリプッタに仰せられた。“サーリプッタよ、この愚かな男を許してやりなさい。さもなくば、彼の頭はその場で七つに割れてしまうであろう。”“世尊よ、もしその尊者が私に‘許してください’と言うのであれば、私はその尊者を許しましょう。また、その尊者も私を許してくださいますように。”第一の経が終わった。

2. Saupādisesasuttaṃ

2. 二、有余依経(サウパーディセーサ・スッタ)

12. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā sāriputto pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi. Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi – ‘‘atippago kho tāva sāvatthiyaṃ piṇḍāya carituṃ, yaṃnūnāhaṃ yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkameyya’’nti. Atha kho āyasmā sāriputto yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā tehi aññatitthiyehi paribbājakehi saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi.

12. ある時、世尊は舎衛城(サーヴァッティー)のジェータ樹林、アナータピンディカ園(祇樹給孤独園)に滞在しておられた。その時、尊者サーリプッタは午前中に身なりを整え、鉢と衣を持って、托鉢のために舎衛城に入られた。その際、尊者サーリプッタに次のような思いが浮かんだ。“舎衛城で托鉢して回るには、まだ早すぎる。他教の遊行者たちの園を訪れてみてはどうだろうか。”そこで尊者サーリプッタは、他教の遊行者たちの園へと赴かれた。到着すると、それら他教の遊行者たちと親しく挨拶を交わし、歓喜すべき、心に留めるべき会話を終えて、一方の端に座られた。

Tena kho pana samayena tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘‘yo hi koci, āvuso, saupādiseso kālaṃ karoti, sabbo so aparimutto nirayā aparimutto tiracchānayoniyā aparimutto pettivisayā aparimutto apāyaduggativinipātā’’ti. Atha kho āyasmā sāriputto tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ bhāsitaṃ neva abhinandi nappaṭikkosi. Anabhinanditvā appaṭikkositvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi – ‘‘bhagavato santike etassa bhāsitassa atthaṃ ājānissāmī’’ti. Atha kho āyasmā sāriputto sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā [Pg.185] ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca –

その時、異教の遊行者たちが集まり、共に座って次のような話をしていた。“友よ、いかなる者であれ、執着の残り(有余依)があって亡くなる者は皆、地獄から逃れられず、畜生から逃れられず、餓鬼から逃れられず、阿鼻叫喚の苦界から逃れられない。”そこで、尊者サーリプッタは、それら異教の遊行者たちの言葉を喜ぶことも拒むこともなかった。喜ぶことも拒むこともせず、席から立って去り、“世尊のもとでこの言葉の意味を知ろう”と心に決めた。そして、尊者サーリプッタはサーヴァッティーで托鉢をして歩き、食後、托鉢から戻ると世尊のもとへ赴いた。近づいて世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った尊者サーリプッタは世尊にこう申し上げた。

‘‘Idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisiṃ. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘atippago kho tāva sāvatthiyaṃ piṇḍāya carituṃ; yaṃnūnāhaṃ yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkameyya’nti. Atha kho ahaṃ, bhante, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā tehi aññatitthiyehi paribbājakehi saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Tena kho pana samayena tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘yo hi koci, āvuso, saupādiseso kālaṃ karoti, sabbo so aparimutto nirayā aparimutto tiracchānayoniyā aparimutto pettivisayā aparimutto apāyaduggativinipātā’ti. Atha kho ahaṃ, bhante, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ – ‘bhagavato santike etassa bhāsitassa atthaṃ ājānissāmī’’’ti.

“世尊よ、私は今日、午前の時間、下衣を整え、鉢と衣を持って、サーヴァッティーに托鉢に入りました。世尊よ、その私にこのような考えが浮かびました。‘サーヴァッティーで托鉢して歩くには、まだ早すぎる。異教の遊行者たちの園へ行ってみてはどうだろうか’と。世尊よ、そこで私は異教の遊行者たちの園へ赴きました。赴いて、それら異教の遊行者たちと共に親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座りました。その時、それら異教の遊行者たちが集まり、共に座って次のような話をしていたのです。‘友よ、いかなる者であれ、執着の残りがあって亡くなる者は皆、地獄から逃れられず、畜生から逃れられず、餓鬼から逃れられず、阿鼻叫喚の苦界から逃れられない’と。世尊よ、そこで私は、それら異教の遊行者たちの言葉を喜ぶことも拒むこともありませんでした。喜ぶことも拒むこともせず、席から立ち、‘世尊のもとでこの言葉の意味を知ろう’と心に決めて去りました。”

‘‘Ke ca, sāriputta, aññatitthiyā paribbājakā bālā abyattā, ke ca saupādisesaṃ vā ‘saupādiseso’ti jānissanti, anupādisesaṃ vā ‘anupādiseso’ti jānissanti’’!

“サーリプッタよ、愚かで無知な異教の遊行者たちは、いったい何者であろうか。執着の残りがある者を‘執着の残りがある’と知り、執着の残りのない者を‘執着の残りのない’と知る者が、彼らのどこにいようか(彼らにそれが分かろうはずもない)。”

‘‘Navayime, sāriputta, puggalā saupādisesā kālaṃ kurumānā parimuttā nirayā parimuttā tiracchānayoniyā parimuttā pettivisayā parimuttā apāyaduggativinipātā. Katame nava? Idha, sāriputta, ekacco puggalo sīlesu paripūrakārī hoti, samādhismiṃ paripūrakārī, paññāya mattaso kārī. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Ayaṃ, sāriputta, paṭhamo puggalo saupādiseso kālaṃ kurumāno parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā [Pg.186] parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā.

“サーリプッタよ、執着の残りがあって亡くなりながらも、地獄から解き放たれ、畜生から解き放たれ、餓鬼から解き放たれ、阿鼻叫喚の苦界から解き放たれる九種の人がいる。その九種とは何か。サーリプッタよ、ここに、ある人は戒(シーラ)を完全に履行し、定(サマディ)を完全に履行し、慧(パンニャー)をある程度行う。その人は、五つの下分結を滅尽することによって、中般涅槃者(アンタラー・パリニッパーイー)となる。サーリプッタよ、これが、執着の残りがあって亡くなりながらも、地獄から解き放たれ、畜生から解き放たれ、餓鬼から解き放たれ、阿鼻叫喚の苦界から解き放たれる第一の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, sāriputta, idhekacco puggalo sīlesu paripūrakārī hoti, samādhismiṃ paripūrakārī, paññāya mattaso kārī. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti…pe… asaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… sasaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Ayaṃ, sāriputta, pañcamo puggalo saupādiseso kālaṃ kurumāno parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā.

“さらに次に、サーリプッタよ、ここに、ある人は戒を完全に履行し、定を完全に履行し、慧をある程度行う。その人は、五つの下分結を滅尽することによって、生般涅槃者(ウパハッチャ・パリニッパーイー)となる。…中略…無行般涅槃者(アサンカーラ・パリニッパーイー)となる。…中略…有行般涅槃者(ササンカーラ・パリニッパーイー)となる。…中略…上流(じょうる)であり、阿迦尼吒天(あかにたてん)に至る者となる。サーリプッタよ、これが、執着の残りがあって亡くなりながらも、地獄から解き放たれ、畜生から解き放たれ、餓鬼から解き放たれ、阿鼻叫喚の苦界から解き放たれる第五の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, sāriputta, idhekacco puggalo sīlesu paripūrakārī hoti, samādhismiṃ mattaso kārī, paññāya mattaso kārī. So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī hoti, sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karoti. Ayaṃ, sāriputta, chaṭṭho puggalo saupādiseso kālaṃ kurumāno parimutto nirayā…pe… parimutto apāyaduggativinipātā.

“さらに次に、サーリプッタよ、ここに、ある人は戒を完全に履行し、定をある程度行い、慧をある程度行う。その人は、三つの結(煩悩)を滅尽し、貪・瞋・癡を薄くすることによって、一来者(サカダーガーミー)となる。一度だけこの世に戻り、苦の終焉をもたらす。サーリプッタよ、これが、執着の残りがあって亡くなりながらも、地獄から解き放たれ、…中略…苦界から解き放たれる第六の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, sāriputta, idhekacco puggalo sīlesu paripūrakārī hoti, samādhismiṃ mattaso kārī, paññāya mattaso kārī. So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā ekabījī hoti, ekaṃyeva mānusakaṃ bhavaṃ nibbattetvā dukkhassantaṃ karoti. Ayaṃ, sāriputta, sattamo puggalo saupādiseso kālaṃ kurumāno parimutto nirayā…pe… parimutto apāyaduggativinipātā.

“さらに次に、サーリプッタよ、ここに、ある人は戒を完全に履行し、定をある程度行い、慧をある程度行う。その人は、三つの結を滅尽することによって、一種子者(エカビージー)となり、ただ一度だけ人の世に生まれて、苦の終焉をもたらす。サーリプッタよ、これが、執着の残りがあって亡くなりながらも、地獄から解き放たれ、…中略…苦界から解き放たれる第七の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, sāriputta, idhekacco puggalo sīlesu paripūrakārī hoti, samādhismiṃ mattaso kārī, paññāya mattaso kārī. So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā kolaṃkolo hoti, dve vā tīṇi vā kulāni sandhāvitvā saṃsaritvā dukkhassantaṃ karoti. Ayaṃ, sāriputta, aṭṭhamo puggalo saupādiseso kālaṃ kurumāno parimutto nirayā…pe… parimutto apāyaduggativinipātā.

“さらに次に、サーリプッタよ、ここに、ある人は戒を完全に履行し、定をある程度行い、慧をある程度行う。その人は、三つの結を滅尽することによって、家々を渡る者(コーランコーラ)となり、二つか三つの家を経て輪廻し、苦の終焉をもたらす。サーリプッタよ、これが、執着の残りがあって亡くなりながらも、地獄から解き放たれ、…中略…苦界から解き放たれる第八の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, sāriputta, idhekacco puggalo sīlesu paripūrakārī hoti, samādhismiṃ mattaso kārī, paññāya mattaso kārī. So tiṇṇaṃ [Pg.187] saṃyojanānaṃ parikkhayā sattakkhattuparamo hoti, sattakkhattuparamaṃ deve ca manusse ca sandhāvitvā saṃsaritvā dukkhassantaṃ karoti. Ayaṃ, sāriputta, navamo puggalo saupādiseso kālaṃ kurumāno parimutto nirayā parimutto tiracchānayoniyā parimutto pettivisayā parimutto apāyaduggativinipātā.

“サーリプッタよ、さらにまた、ここにある人は、戒(シーラ)においては円満に実行していますが、定(サマーディ)においては適度に行い、慧(パンニャー)においても適度に行っています。その人は、三つの結(サンヨージャナ)が滅尽したことにより、七生を限度とする者(サッタッカットゥパラマ)となります。天界と人間界を七回まで流転し往来したのち、苦しみの終焉をもたらします。サーリプッタよ、これが九番目の、執着の余存(有余依)がありながらも、死して地獄から免れ、畜生界から免れ、餓鬼界から免れ、悪趣・苦界・堕処から免れる人です。”

‘‘Ke ca, sāriputta, aññatitthiyā paribbājakā bālā abyattā, ke ca saupādisesaṃ vā ‘saupādiseso’ti jānissanti, anupādisesaṃ vā ‘anupādiseso’ti jānissanti! Ime kho, sāriputta, nava puggalā saupādisesā kālaṃ kurumānā parimuttā nirayā parimuttā tiracchānayoniyā parimuttā pettivisayā parimuttā apāyaduggativinipātā. Na tāvāyaṃ, sāriputta, dhammapariyāyo paṭibhāsi bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Taṃ kissa hetu? Māyimaṃ dhammapariyāyaṃ sutvā pamādaṃ āhariṃsūti. Api ca mayā, sāriputta, dhammapariyāyo pañhādhippāyena bhāsito’’ti. Dutiyaṃ.

“サーリプッタよ、愚かで無知な諸の外道の遍歴者たちがいったい何者であって、執着の余存がある者を‘執着の余存がある’と知り、執着の余存がない者を‘執着の余存がない’と知ることができましょうか。サーリプッタよ、これら九種の人は、執着の余存がありながらも、死して地獄から免れ、畜生界から免れ、餓鬼界から免れ、悪趣・苦界・堕処から免れる者たちです。サーリプッタよ、これまで比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷(男女の出家・在家)に対して、この法門を説きませんでした。それはなぜでしょうか。‘この法門を聞いて、人々が放逸に陥らないように’という理由からです。しかし、サーリプッタよ、私はあなたの問いの意図に応じて、この法門を説いたのです。”(第二の経 完)

3. Koṭṭhikasuttaṃ

3. コーッティカ経

13. Atha kho āyasmā mahākoṭṭhiko yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā sāriputtena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahākoṭṭhiko āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ samparāyavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

13. その時、尊者マハーコーッティカは、尊者サーリプッタのもとへ赴きました。赴いてから、尊者サーリプッタと親しく挨拶を交わしました。喜びに満ち、心に留めるべき挨拶を終えてから、一方に座りました。一方に座った尊者マハーコーッティカは、尊者サーリプッタに次のように言いました。“友、サーリプッタよ、‘現世で受けるべき業(現報受業)が、私にとって、来世以降に受けるべき業(後報受業)となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行(ブラフマチャリヤ)が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ sukhavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ dukkhavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、‘楽として受けるべき業(順楽受業)が、私にとって、苦として受けるべき業(順苦受業)となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ sukhavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ dukkhavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、‘楽として受けるべき業(順楽受業)が、私にとって、苦として受けるべき業(順苦受業)となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ [Pg.188] panāvuso, sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ dukkhavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ sukhavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、しかしながら、‘苦として受けるべき業が、私にとって、楽として受けるべき業となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ paripakkavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ aparipakkavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、‘熟した受けるべき業(已熟業)が、私にとって、未熟な受けるべき業(未熟業)となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ aparipakkavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ paripakkavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、しかしながら、‘未熟な受けるべき業が、私にとって、熟した受けるべき業となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ bahuvedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ appavedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、‘多くの報いを受けるべき業が、私にとって、僅かな報いを受けるべき業となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ appavedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ bahuvedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、しかしながら、‘僅かな報いを受けるべき業が、私にとって、多くの報いを受けるべき業となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません調整”。

‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ vedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ avedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、‘受けるべき業(有報業)が、私にとって、受けることのない業(無報業)となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, ‘yaṃ kammaṃ avedanīyaṃ, taṃ me kammaṃ vedanīyaṃ hotū’ti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti? ‘‘No hidaṃ, āvuso’’.

“友、サーリプッタよ、しかしながら、‘受けることのない業が、私にとって、受けるべき業となるように’という、その目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか”。“友よ、そうではありません”。

‘‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ samparāyavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友、サーリプッタよ、‘現世で受けるべき業が、私にとって、来世以降に受けるべき業となるように、というその目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか’と、このように問われたとき、あなたは‘友よ、そうではありません’と答えられました。”

‘‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ samparāyavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ diṭṭhadhammavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友、サーリプッタよ、しかしながら、‘来世以降に受けるべき業が、私にとって、現世で受けるべき業となるように、というその目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか’と、このように問われたとき、あなたは‘友よ、そうではありません’と答えられました。”

‘‘‘Kiṃ [Pg.189] nu kho, āvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ sukhavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ dukkhavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友、サーリプッタよ、‘楽として受けるべき業が、私にとって、苦として受けるべき業となるように、というその目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか’と、このように問われたとき、あなたは‘友よ、そうではありません’と答えられました。”

‘‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ dukkhavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ sukhavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友、サーリプッタよ、しかしながら、‘苦として受けるべき業が、私にとって、楽として受けるべき業となるように、というその目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか’と、このように問われたとき、あなたは‘友よ、そうではありません’と答えられました。”

‘‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ paripakkavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ aparipakkavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友、サーリプッタよ、‘熟した受けるべき業が、私にとって、未熟な受けるべき業となるように、というその目的のために、世尊のもとで梵行が修められているのでしょうか’と、このように問われたとき、あなたは‘友よ、そうではありません’と答えられました。”

‘‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ aparipakkavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ paripakkavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友サーリプッタよ、それでは、‘未だ熟していないうちに受けるべき業が、私にとって熟した後に受けるべき業となるように’という目的のために、世尊のもとで梵行が修められるのですか”と問われて、あなたは“友よ、そうではありません”と答えました。

‘‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ bahuvedanīyaṃ taṃ me kammaṃ appavedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友サーリプッタよ、‘多く受けるべき業が、私にとって少なく受けるべき業となるように’という目的のために、世尊のもとで梵行が修められるのですか”と問われて、あなたは“友よ、そうではありません”と答えました。

‘‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ appavedanīyaṃ taṃ me kammaṃ bahuvedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友サーリプッタよ、それでは、‘少なく受けるべき業が、私にとって多く受けるべき業となるように’という目的のために、世尊のもとで梵行が修められるのですか”と問われて、あなたは“友よ、そうではありません”と答えました。

‘‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ vedanīyaṃ taṃ me kammaṃ avedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi.

“友サーリプッタよ、‘受けるべき業が、私にとって受けるべきでない業となるように’という目的のために、世尊のもとで梵行が修められるのですか”と問われて、あなたは“友よ、そうではありません”と答えました。

‘‘‘Kiṃ panāvuso sāriputta, yaṃ kammaṃ avedanīyaṃ taṃ me kammaṃ vedanīyaṃ hotūti, etassa atthāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti, iti puṭṭho samāno ‘no hidaṃ, āvuso’ti vadesi. Atha kimatthaṃ carahāvuso, bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti?

“友サーリプッタよ、それでは、‘受けるべきでない業が、私にとって受けるべき業となるように’という目的のために、世尊のもとで梵行が修められるのですか”と問われて、あなたは“友よ、そうではありません”と答えました。“友よ、それでは一体、何の目的のために世尊のもとで梵行が修められるのですか”。

‘‘Yaṃ khvassa, āvuso, aññātaṃ adiṭṭhaṃ appattaṃ asacchikataṃ anabhisametaṃ, tassa ñāṇāya dassanāya pattiyā sacchikiriyāya abhisamayāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti. (‘‘Kiṃ panassāvuso, aññātaṃ [Pg.190] adiṭṭhaṃ appattaṃ asacchikataṃ anabhisametaṃ, yassa ñāṇāya dassanāya pattiyā sacchikiriyāya abhisamayāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti?) ‘‘‘Idaṃ dukkha’nti khvassa, āvuso, aññātaṃ adiṭṭhaṃ appattaṃ asacchikataṃ anabhisametaṃ. Tassa ñāṇāya dassanāya pattiyā sacchikiriyāya abhisamayāya bhagavati brahmacariyaṃ vussati. Ayaṃ ‘dukkhasamudayo’ti khvassa, āvuso…pe… ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti khvassa, āvuso…pe… ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti khvassa, āvuso, aññātaṃ adiṭṭhaṃ appattaṃ asacchikataṃ anabhisametaṃ. Tassa ñāṇāya dassanāya pattiyā sacchikiriyāya abhisamayāya bhagavati brahmacariyaṃ vussati. Idaṃ khvassa, āvuso, aññātaṃ adiṭṭhaṃ appattaṃ asacchikataṃ anabhisametaṃ. Tassa ñāṇāya dassanāya pattiyā sacchikiriyāya abhisamayāya bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’’ti. Tatiyaṃ.

“友よ、未だ知られず、見られず、到達されず、証得されず、悟られていないもの、それを知り、見、到達し、証得し、悟るために、世尊のもとで梵行が修められるのです”。(“友よ、それでは、未だ知られず、見られず、到達されず、証得されず、悟られていないもので、それを知り、見、到達し、証得し、悟るために世尊のもとで梵行が修められるものとは、何ですか”)。“友よ、‘これは苦である’という、未だ知られず、見られず、到達されず、証得されず、悟られていないこと。それを知り、見、到達し、証得し、悟るために、世尊のもとで梵行が修められるのです。‘これは苦の集(原因)である’…(中略)…‘これは苦の滅である’…(中略)…‘これは苦の滅に至る道である’という、未だ知られず、見られず、到達されず、証得されず、悟られていないこと。それを知り、見、到達し、証得し、悟るために、世尊のもとで梵行が修められるのです。友よ、これこそが、未だ知られず、見られず、到達されず、証得されず、悟られていないことであり、それを知り、見、到達し、証得し、悟るために、世尊のもとで梵行が修められるのです”。第三の経。

4. Samiddhisuttaṃ

4. 4. サミッディ経

14. Atha kho āyasmā samiddhi yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ samiddhiṃ āyasmā sāriputto etadavoca – ‘‘kimārammaṇā, samiddhi, purisassa saṅkappavitakkā uppajjantī’’ti? ‘‘Nāmarūpārammaṇā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kva nānattaṃ gacchantī’’ti? ‘‘Dhātūsu, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃsamudayā’’ti? ‘‘Phassasamudayā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃsamosaraṇā’’ti? ‘‘Vedanāsamosaraṇā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃpamukhā’’ti? ‘‘Samādhippamukhā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃadhipateyyā’’ti? ‘‘Satādhipateyyā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃuttarā’’ti? ‘‘Paññuttarā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃsārā’’ti? ‘‘Vimuttisārā, bhante’’ti. ‘‘Te pana, samiddhi, kiṃogadhā’’ti? ‘‘Amatogadhā, bhante’’ti.

14. 14. その時、サミッディ尊者がサーリプッタ尊者のもとへ近づいた。近づいて、サーリプッタ尊者に礼拝し、一方に座った。一方に座ったサミッディ尊者に、サーリプッタ尊者はこう言った。“サミッディよ、人の思考と尋(想念)は何を縁として生じるのですか”。“尊者よ、名色を縁として生じます”。“サミッディよ、それらはどこにおいて多様性に至るのですか”。“尊者よ、諸々の界(要素)において多様性に至ります”。“サミッディよ、それらは何を集起(原因)とするのですか”。“尊者よ、触(接触)を集起とします”。“サミッディよ、それらは何を会集(集まり)とするのですか”。“尊者よ、受(感受作用)を会集とします”。“サミッディよ、それらは何を首座(中心)とするのですか”。“尊者よ、三昧を首座とします”。“サミッディよ、それらは何を増上(支配)とするのですか”。“尊者よ、念(気づき)を増上とします”。“サミッディよ、それらは何を最上とするのですか”。“尊者よ、慧(智慧)を最上とします”。“サミッディよ、それらは何を核心(実義)とするのですか”。“尊者よ、解脱を核心とします”。“サミッディよ、それらは何に帰着(没入)するのですか”。“尊者よ、不死(涅槃)に帰着します”。

‘‘‘Kimārammaṇā, samiddhi, purisassa saṅkappavitakkā uppajjantī’ti, iti puṭṭho samāno ‘nāmarūpārammaṇā, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kva nānattaṃ gacchantī’ti, iti puṭṭho samāno ‘dhātūsu, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃsamudayā’ti, iti puṭṭho samāno ‘phassasamudayā, bhante’ti [Pg.191] vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃsamosaraṇā’ti, iti puṭṭho samāno ‘vedanāsamosaraṇā, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃpamukhā’ti, iti puṭṭho samāno ‘samādhippamukhā, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃadhipateyyā’ti, iti puṭṭho samāno ‘satādhipateyyā, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃuttarā’ti, iti puṭṭho samāno ‘paññuttarā, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃsārā’ti, iti puṭṭho samāno ‘vimuttisārā, bhante’ti vadesi. ‘Te pana, samiddhi, kiṃogadhā’ti, iti puṭṭho samāno ‘amatogadhā, bhante’ti vadesi. Sādhu sādhu, samiddhi! Sādhu kho tvaṃ, samiddhi, puṭṭho puṭṭho vissajjesi, tena ca mā maññī’’ti. Catutthaṃ.

“‘サミッディよ、人の思考と尋は何を縁として生じるのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、名色を縁として生じます’と答えました。‘サミッディよ、それらはどこにおいて多様性に至るのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、諸々の界において多様性に至ります’と答えました。‘サミッディよ、それらは何を集起とするのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、触を集起とします’と答えました。‘サミッディよ、それらは何を会集とするのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、受を会集とします’と答えました。‘サミッディよ、それらは何を首座とするのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、三昧を首座とします’と答えました。‘サミッディよ、それらは何を増上とするのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、念を増上とします’と答えました。‘サミッディよ、それらは何を最上とするのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、慧を最上とします’と答えました。‘サミッディよ、それらは何を核心とするのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、解脱を核心とします’と答えました。‘サミッディよ、それらは何に帰着するのですか’と問われて、あなたは‘尊者よ、不死に帰着します’と答えました。善いかな、善いかな、サミッディよ! サミッディよ、あなたは問いに対して実に見事に答えました。しかし、そのことによって慢心してはなりません”。第四の経。

5. Gaṇḍasuttaṃ

5. 5. 腫物経

15. ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gaṇḍo anekavassagaṇiko. Tassassu gaṇḍassa nava vaṇamukhāni nava abhedanamukhāni. Tato yaṃ kiñci pagghareyya – asuciyeva pagghareyya, duggandhaṃyeva pagghareyya, jegucchiyaṃyeva pagghareyya; yaṃ kiñci pasaveyya – asuciyeva pasaveyya, duggandhaṃyeva pasaveyya, jegucchiyaṃyeva pasaveyya.

15. “比丘たちよ、例えば、長年経過した腫れ物(おでき)があるとする。その腫れ物には、九つの傷口、九つの開口部がある。そこから何かが流れ出るとすれば、それは不浄なものだけが流れ出し、悪臭を放つものだけが流れ出し、忌まわしいものだけが流れ出す。何かが生じるとすれば、それは不浄なものだけが生じ、悪臭を放つものだけが生じ、忌まわしいものだけが生じる。”

‘‘Gaṇḍoti kho, bhikkhave, imassetaṃ cātumahābhūtikassa kāyassa adhivacanaṃ mātāpettikasambhavassa odanakummāsūpacayassa aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammassa. Tassassu gaṇḍassa nava vaṇamukhāni nava abhedanamukhāni. Tato yaṃ kiñci paggharati – asuciyeva paggharati, duggandhaṃyeva paggharati, jegucchiyaṃyeva paggharati; yaṃ kiñci pasavati – asuciyeva pasavati, duggandhaṃyeva pasavati, jegucchiyaṃyeva pasavati. Tasmātiha, bhikkhave, imasmiṃ kāye nibbindathā’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、‘腫れ物’とは、四大(四元素)から成り、父母から生じ、飯と粥によって養われ、無常であり、塗布し、揉みほぐし、破壊され、崩壊する性質を持つ、この身体の別名である。その身体という腫れ物には、九つの傷口、九つの開口部がある。そこから何かが流れ出るなら、不浄なものだけが流れ出し、悪臭を放つものだけが流れ出し、忌まわしいものだけが流れ出る。何かが生じるなら、不浄なものだけが生じ、悪臭を放つものだけが生じ、忌まわしいものだけが生じる。それゆえ、比丘たちよ、この身体に対して厭離の心を持ちなさい。”(第五の経)

6. Saññāsuttaṃ

6. 想経

16. ‘‘Navayimā, bhikkhave, saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā. Katamā nava[Pg.192]? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā – imā kho, bhikkhave, nava saññā, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

16. “比丘たちよ、これら九つの想を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死(涅槃)を拠り所とし、不死を究極とする。九つとは何か? 不浄想、死想、食厭想、一切世間不可楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想、断想、離欲想である。比丘たちよ、これら九つの想を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とする。”(第六の経)

7. Kulasuttaṃ

7. 氏族経

17. ‘‘Navahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā nālaṃ upagantuṃ, upagantvā vā nālaṃ nisīdituṃ. Katamehi navahi? Na manāpena paccuṭṭhenti, na manāpena abhivādenti, na manāpena āsanaṃ denti, santamassa pariguhanti, bahukampi thokaṃ denti, paṇītampi lūkhaṃ denti, asakkaccaṃ denti no sakkaccaṃ, na upanisīdanti dhammassavanāya, bhāsitamassa na sussūsanti. Imehi kho, bhikkhave, navahaṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā nālaṃ upagantuṃ upagantvā vā nālaṃ nisīdituṃ.

17. “比丘たちよ、九つの特徴を備えた家(氏族)には、まだ訪れていないなら訪れるべきではなく、すでに訪れたなら座るべきではない。九つとは何か? 心地よく立ち迎えない、心地よく礼拝しない、心地よく座席を与えない、ある物を隠す、多くあるのに少ししか与えない、優れた物があるのに粗末な物を与える、恭しくなく与え、恭しく与えない、法を聞くために近座しない、語られる法を注意深く聞かない。比丘たちよ、これらの九つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきではなく、すでに訪れたなら座るべきではない。”

‘‘Navahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā alaṃ upagantuṃ, upagantvā vā alaṃ nisīdituṃ. Katamehi navahi? Manāpena paccuṭṭhenti, manāpena abhivādenti, manāpena āsanaṃ denti, santamassa na pariguhanti, bahukampi bahukaṃ denti, paṇītampi paṇītaṃ denti, sakkaccaṃ denti no asakkaccaṃ, upanisīdanti dhammassavanāya, bhāsitamassa sussūsanti. Imehi kho, bhikkhave, navahaṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā alaṃ upagantuṃ, upagantvā vā alaṃ nisīditu’’nti. Sattamaṃ.

“比丘たちよ、九つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきであり、すでに訪れたなら座るべきである。九つとは何か? 心地よく立ち迎え、心地よく礼拝し、心地よく座席を与え、ある物を隠さず、多くあるときには多く与え、優れた物があるときには優れた物を与え、恭しく与え、恭しくない与え方をせず、法を聞くために近座し、語られる法を注意深く聞く。比丘たちよ、これらの九つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきであり、すでに訪れたなら座るべきである。”(第七の経)

8. Navaṅguposathasuttaṃ

8. 九支布薩経

18. ‘‘Navahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato uposatho upavuttho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro. Kathaṃ upavuttho ca, bhikkhave, navahaṅgehi samannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro? Idha, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yāvajīvaṃ arahanto pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratā nihitadaṇḍā nihitasatthā lajjī [Pg.193] dayāpannā sabbapāṇabhūtahitānukampino viharanti; ahampajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharāmi. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi; uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā paṭhamena aṅgena samannāgato hoti…pe. ….

18. “比丘たちよ、九つの支分を具足して守られた布薩(うぽーさた)は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。比丘たちよ、どのように九つの支分を具足して守られた布薩が、大きな果報、大きな功徳、大きな輝き、大きな広がりを持つのか? 比丘たちよ、ここに聖なる弟子は次のように省察する。‘阿羅漢たちは、生涯、殺生を捨て、殺生から離れ、棒を置き、武器を置き、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものに対して利益と憐れみを持って住している。私もまた今日、この夜とこの昼の間、殺生を捨て、殺生から離れ、棒を置き、武器を置き、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものに対して利益と憐れみを持って住そう。この点において阿羅漢たちに倣い、私の布薩は守られるであろう’と。彼はこの第一の支分を具足する。…(中略)…”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭiviratā nīcaseyyaṃ kappenti – mañcake vā tiṇasanthārake vā; ahampajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭivirato nīcaseyyaṃ kappemi – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi; uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā aṭṭhamena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯、高く大きな寝台を捨て、高く大きな寝台から離れ、低い寝床、すなわち寝台や草の敷物の上に横たわる。私もまた今日、この夜とこの昼の間、高く大きな寝台を捨て、高く大きな寝台から離れ、低い寝床、すなわち寝台や草の敷物の上に横たわろう。この点において阿羅漢たちに倣い、私の布薩は守られるであろう’と。彼はこの第八の支分を具足する。”

‘‘Mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ tathā tatiyaṃ tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. Iminā navamena aṅgena samannāgato hoti. Evaṃ upavuttho kho, bhikkhave, navahaṅgehi samannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“慈しみを伴う心をもって、一つの方向を満たして住し、同様に第二、第三、第四の方向も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分と同じように、一切の世界を、広大で、無量で、怨みなく、苦悩のない、慈しみを伴う心をもって満たして住する。彼はこの第九の支分を具足する。比丘たちよ、このように九つの支分を具足して守られた布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。”(第八の経)

9. Devatāsuttaṃ

9. 天神経

19. ‘‘Imañca, bhikkhave, rattiṃ sambahulā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ jetavanaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ – ‘upasaṅkamiṃsu no, bhante, pubbe manussabhūtānaṃ pabbajitā agārāni. Te mayaṃ, bhante, paccuṭṭhimha, no ca kho abhivādimha. Tā mayaṃ, bhante, aparipuṇṇakammantā vippaṭisāriniyo paccānutāpiniyo hīnaṃ kāyaṃ upapannā’’’ti.

19. “比丘たちよ、今夜、多くの諸天たちが、夜が更けた頃、類まれな輝きを放ちながら祇園林(ジェータ・ヴァナ)の全体を照らし、私のところへやって来た。近づいて私を礼拝し、傍らに立った。比丘たちよ、傍らに立ったそれら諸天たちは、私にこう言った。‘尊師、かつて私たちが人間であった時、家々に修行者たちが訪ねて来ました。尊師、その時、私たちは彼らを迎え入れるために立ち上がりましたが、礼拝はいたしませんでした。尊師、私たちは行いが不完全であり、後悔し、悔恨の念を抱いたまま、劣った境遇(天界の下層)に生まれ変わりました’”

‘‘Aparāpi [Pg.194] maṃ, bhikkhave, sambahulā devatā upasaṅkamitvā etadavocuṃ – ‘upasaṅkamiṃsu no, bhante, pubbe manussabhūtānaṃ pabbajitā agārāni. Te mayaṃ, bhante, paccuṭṭhimha abhivādimha, no ca tesaṃ āsanaṃ adamha. Tā mayaṃ, bhante, aparipuṇṇakammantā vippaṭisāriniyo paccānutāpiniyo hīnaṃ kāyaṃ upapannā’’’ti.

“比丘たちよ、また別の多くの諸天たちも、私のところへやって来てこう言った。‘尊師、かつて私たちが人間であった時、家々に修行者たちが訪ねて来ました。尊師、その時、私たちは彼らを迎え入れるために立ち上がり、礼拝もいたしましたが、彼らに座る場所を差し出しませんでした。尊師、私たちは行いが不完全であり、後悔し、悔恨の念を抱いたまま、劣った境遇に生まれ変わりました’”

‘‘Aparāpi maṃ, bhikkhave, sambahulā devatā upasaṅkamitvā etadavocuṃ – ‘upasaṅkamiṃsu no, bhante, pubbe manussabhūtānaṃ pabbajitā agārāni. Te mayaṃ, bhante, paccuṭṭhimha abhivādimha āsanaṃ adamha, no ca kho yathāsatti yathābalaṃ saṃvibhajimha…pe… yathāsatti yathābalaṃ saṃvibhajimha, no ca kho upanisīdimha dhammassavanāya…pe… upanisīdimha dhammassavanāya, no ca kho ohitasotā dhammaṃ suṇimha…pe… ohitasotā ca dhammaṃ suṇimha, no ca kho sutvā dhammaṃ dhārayimha…pe… sutvā ca dhammaṃ dhārayimha, no ca kho dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhimha…pe… dhātānañca dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhimha, no ca kho atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammaṃ paṭipajjimha. Tā mayaṃ, bhante, aparipuṇṇakammantā vippaṭisāriniyo paccānutāpiniyo hīnaṃ kāyaṃ upapannā’’’ti.

“比丘たちよ、また別の多くの諸天たちも、私のところへやって来てこう言った。‘尊師、かつて私たちが人間であった時、家々に修行者たちが訪ねて来ました。尊師、その時、私たちは彼らを迎え入れるために立ち上がり、礼拝し、座る場所を差し出しましたが、能力や力に応じて分かち与える(布施する)ことをいたしませんでした。……(中略)……能力や力に応じて分かち与えましたが、法を聞くために彼らの近くに座りませんでした。……(中略)……法を聞くために近くに座りましたが、耳を傾けて法を聞きませんでした。……(中略)……耳を傾けて法を聞きましたが、聞いた法を記憶にとどめませんでした。……(中略)……法を記憶にとどめましたが、記憶した法の意味を考察しませんでした。……(中略)……法の意味を考察しましたが、その意味を知り、法を知りながら、法にかなった実践(次法向法)をいたしませんでした。尊師、私たちは行いが不完全であり、後悔し、悔恨の念を抱いたまま、劣った境遇に生まれ変わりました’”

‘‘Aparāpi maṃ, bhikkhave, sambahulā devatā upasaṅkamitvā etadavocuṃ – ‘upasaṅkamiṃsu no, bhante, pubbe manussabhūtānaṃ pabbajitā agārāni. Te mayaṃ, bhante, paccuṭṭhimha abhivādimha, āsanaṃ adamha, yathāsatti yathābalaṃ saṃvibhajimha, upanisīdimha dhammassavanāya, ohitasotā ca dhammaṃ suṇimha, sutvā ca dhammaṃ dhārayimha, dhātānañca dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhimha, atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammaṃ paṭipajjimha. Tā mayaṃ, bhante, paripuṇṇakammantā avippaṭisāriniyo apaccānutāpiniyo paṇītaṃ kāyaṃ upapannā’ti. Etāni, bhikkhave, rukkhamūlāni etāni suññāgārāni. Jhāyatha, bhikkhave, mā pamādattha, mā pacchā vippaṭisārino ahuvattha seyyathāpi tā purimikā devatā’’ti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、また別の多くの諸天たちも、私のところへやって来てこう言った。‘尊師、かつて私たちが人間であった時、家々に修行者たちが訪ねて来ました。尊師、その時、私たちは彼らを迎え入れるために立ち上がり、礼拝し、座る場所を差し出し、能力や力に応じて分かち与え、法を聞くために近くに座り、耳を傾けて法を聞き、聞いた法を記憶にとどめ、記憶した法の意味を考察し、その意味を知り、法を知って、法にかなった実践をいたしました。尊師、私たちは行いが完全であり、後悔することなく、悔恨することもなく、すぐれた境遇に生まれ変わりました’。比丘たちよ、これらは樹下の所であり、これらは空き家である。比丘たちよ、禅定せよ。怠ってはならない。先の諸天たちのようにならぬよう、後になって後悔することのないようにしなさい”。第九の経が終わった。

10. Velāmasuttaṃ

10. 10. ヴェーラーマ経

20. Ekaṃ [Pg.195] samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca –

20. ある時、世尊は舎衛城(サーヴァッティー)の祇園林にある給孤独長者(アナータピンディカ)の園に滞在しておられた。その時、給孤独長者が世尊のもとへ参った。近づいて世尊を礼拝し、傍らに座った。傍らに座った給孤独長者に、世尊はこう言われた。

‘‘Api nu te, gahapati, kule dānaṃ dīyatī’’ti? ‘‘Dīyati me, bhante, kule dānaṃ; tañca kho lūkhaṃ kaṇājakaṃ biḷaṅgadutiya’’nti. ‘‘Lūkhañcepi, gahapati, dānaṃ deti paṇītaṃ vā; tañca asakkaccaṃ deti, acittīkatvā deti, asahatthā deti, apaviddhaṃ deti, anāgamanadiṭṭhiko deti. Yattha yattha tassa tassa dānassa vipāko nibbattati, na uḷārāya bhattabhogāya cittaṃ namati, na uḷārāya vatthabhogāya cittaṃ namati, na uḷārāya yānabhogāya cittaṃ namati, na uḷāresu pañcasu kāmaguṇesu bhogāya cittaṃ namati. Yepissa te honti puttāti vā dārāti vā dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā, tepi na sussūsanti na sotaṃ odahanti na aññā cittaṃ upaṭṭhapenti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, gahapati, hoti asakkaccaṃ katānaṃ kammānaṃ vipāko’’.

“長者よ、あなたの家では布施が行われていますか”。“尊師、私の家では布施が行われております。しかし、それは砕米の飯に酸っぱい粥を添えただけの、粗末なものです”。“長者よ、粗末なものであれ、立派なものであれ、もし布施をする際、敬意を払わずに、心を込めず、自らの手によらず、投げ捨てるように、業の報いがないと考えて行うならば、その布施の報いが生じるどのような場所においても、殊勝な食事を楽しもうという心は起きず、殊勝な衣服や、殊勝な乗り物、あるいは殊勝な五欲の快楽を楽しもうという心も起きません。また、その者の息子や妻、奴隷、使者、労働者たちも、言うことを聞こうとせず、耳を傾けず、理解しようと心を用いません。それはなぜでしょうか。長者よ、敬意を払わずになされた業の報いとは、このように現れるからです”

‘‘Lūkhañcepi, gahapati, dānaṃ deti paṇītaṃ vā; tañca sakkaccaṃ deti, cittīkatvā deti, sahatthā deti, anapaviddhaṃ deti, āgamanadiṭṭhiko deti. Yattha yattha tassa tassa dānassa vipāko nibbattati, uḷārāya bhattabhogāya cittaṃ namati, uḷārāya vatthabhogāya cittaṃ namati, uḷārāya yānabhogāya cittaṃ namati, uḷāresu pañcasu kāmaguṇesu bhogāya cittaṃ namati. Yepissa te honti puttāti vā dārāti vā dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā, tepi sussūsanti sotaṃ odahanti aññā cittaṃ upaṭṭhapenti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, gahapati, hoti sakkaccaṃ katānaṃ kammānaṃ vipāko.

“長者よ、粗末なものであれ、立派なものであれ、もし布施をする際、敬意を払い、心を込め、自らの手で行い、投げ捨てるようにせず、業の報いがあると信じて行うならば、その布施の報いが生じるどのような場所においても、殊勝な食事を楽しもうという心が起き、殊勝な衣服や、殊勝な乗り物、あるいは殊勝な五欲の快楽を楽しもうという心が起きます。また、その者の息子や妻、奴隷、使者、労働者たちも、言うことを聞き、耳を傾け、理解しようと心を用います。それはなぜでしょうか。長者よ、敬意を払ってなされた業の報いとは、このように現れるからです”

‘‘Bhūtapubbaṃ, gahapati, velāmo nāma brāhmaṇo ahosi. So evarūpaṃ dānaṃ adāsi mahādānaṃ. Caturāsīti suvaṇṇapātisahassāni adāsi rūpiyapūrāni[Pg.196], caturāsīti rūpiyapātisahassāni adāsi suvaṇṇapūrāni, caturāsīti kaṃsapātisahassāni adāsi hiraññapūrāni, caturāsīti hatthisahassāni adāsi sovaṇṇālaṅkārāni sovaṇṇadhajāni hemajālappaṭicchannāni, caturāsīti rathasahassāni adāsi sīhacammaparivārāni byagghacammaparivārāni dīpicammaparivārāni paṇḍukambalaparivārāni sovaṇṇālaṅkārāni sovaṇṇadhajāni hemajālappaṭicchannāni, caturāsīti dhenusahassāni adāsi dukūlasandhanāni kaṃsūpadhāraṇāni, caturāsīti kaññāsahassāni adāsi āmuttamaṇikuṇḍalāyo, caturāsīti pallaṅkasahassāni adāsi gonakatthatāni paṭikatthatāni paṭalikatthatāni kadalimigapavarapaccattharaṇāni sauttaracchadāni ubhatolohitakūpadhānāni, caturāsīti vatthakoṭisahassāni adāsi khomasukhumānaṃ koseyyasukhumānaṃ kambalasukhumānaṃ kappāsikasukhumānaṃ, ko pana vādo annassa pānassa khajjassa bhojjassa leyyassa peyyassa, najjo maññe vissandanti.

“長者よ、かつてヴェーラーマという名のバラモンがいました。彼は、次のような非常に大規模な施し(大施)を行いました。銀で満たされた八万四千の金の鉢を施し、金で満たされた八万四千の銀の鉢を施し、七宝で満たされた八万四千の銅の鉢を施しました。さらに、金の装飾と金の旗を掲げ、金の網で覆われた八万四千の象を施し、獅子の皮、虎の皮、豹の皮、あるいはパンドゥ・カンバラ(紅色の毛織物)の覆いがあり、金の装飾と金の旗を掲げ、金の網で覆われた八万四千の車を施しました。また、白い絹の敷物があり、銀の乳受け器を伴う八万四千の乳牛を施し、宝石の耳飾りを着けた八万四千の乙女を施しました。さらに、長毛の敷物、白い羊毛の敷物、花の刺繍の敷物、鹿皮の優れた敷物が敷かれ、赤い天蓋と両端に赤い枕のある八万四千の台座を施しました。また、細密な麻布、細密な絹布、細密な毛織物、細密な綿布を八万四千の千万(無数)ほど施しました。ましてや食べ物、飲み物、硬い食物、柔らかい食物、舐める物、啜る物については言うまでもなく、それらはさながら川が流れるかのように溢れんばかりでした。”

‘‘Siyā kho pana te, gahapati, evamassa – ‘añño nūna tena samayena velāmo brāhmaṇo ahosi, so taṃ dānaṃ adāsi mahādāna’nti. Na kho panetaṃ, gahapati, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Ahaṃ tena samayena velāmo brāhmaṇo ahosiṃ. Ahaṃ taṃ dānaṃ adāsiṃ mahādānaṃ. Tasmiṃ kho pana, gahapati, dāne na koci dakkhiṇeyyo ahosi, na taṃ koci dakkhiṇaṃ visodheti.

“長者よ、あなたにはこのように思われるかもしれません。‘その時、大施を行ったヴェーラーマという名のバラモンは、きっと他の誰かであったのだろう’と。しかし、長者よ、そのように見てはなりません。その時のヴェーラーマ・バラモンとは、実に私であったのです。私がその大施を行いました。しかしながら、長者よ、その施しにおいては、供養を受けるにふさわしい清浄な者(応供者)が一人もおらず、その供養を浄化する者も誰もいなかったのです。”

‘‘Yaṃ, gahapati, velāmo brāhmaṇo dānaṃ adāsi mahādānaṃ, yo cekaṃ diṭṭhisampannaṃ bhojeyya, idaṃ tato mahapphalataraṃ.

“長者よ、ヴェーラーマ・バラモンが行ったあの大施よりも、正見を具足した者(預流者)一人に食事を供養するほうが、より大きな果報をもたらします。”

( ) ‘‘Yo ca sataṃ diṭṭhisampannānaṃ bhojeyya, yo cekaṃ sakadāgāmiṃ bhojeyya, idaṃ tato mahapphalataraṃ.

“また、正見を具足した者百人に食事を供養するよりも、一人の一来者(サカダーガーミ)に食事を供養するほうが、より大きな果報をもたらします。”

( ) ‘‘Yo ca sataṃ sakadāgāmīnaṃ bhojeyya, yo cekaṃ anāgāmiṃ bhojeyya…pe… yo ca sataṃ anāgāmīnaṃ bhojeyya, yo cekaṃ [Pg.197] arahantaṃ bhojeyya… yo ca sataṃ arahantānaṃ bhojeyya, yo cekaṃ paccekabuddhaṃ bhojeyya … yo ca sataṃ paccekabuddhānaṃ bhojeyya, yo ca tathāgataṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ bhojeyya… yo ca buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ bhojeyya… yo ca cātuddisaṃ saṅghaṃ uddissa vihāraṃ kārāpeyya… yo ca pasannacitto buddhañca dhammañca saṅghañca saraṇaṃ gaccheyya… yo ca pasannacitto sikkhāpadāni samādiyeyya – pāṇātipātā veramaṇiṃ, adinnādānā veramaṇiṃ, kāmesumicchācārā veramaṇiṃ, musāvādā veramaṇiṃ, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiṃ, yo ca antamaso gandhohanamattampi mettacittaṃ bhāveyya, ( ) idaṃ tato mahapphalataraṃ.

“また、一来者百人に供養するよりも、一人の不還者(アナーガーミ)に供養するほうが……(中略)……不還者百人に供養するよりも一人の阿羅漢に供養するほうが、阿羅漢百人に供養するよりも一人の独覚に供養するほうが、独覚百人に供養するよりも如来・応供・正等覚者に供養するほうが、仏を首座とする比丘僧伽に供養するほうが、四方の僧伽のために精舎を建立するほうが、澄みわたる心で仏・法・僧の三宝に帰依するほうが、澄みわたる心で五つの戒(不殺生、不盗、不邪淫、不妄語、不飲酒)を保つほうが、そして、たとえ一吹きの香りを嗅ぐほどの間であっても慈しみの心(慈悲心)を修習するほうが、より大きな果報をもたらします。”

‘‘Yañca, gahapati, velāmo brāhmaṇo dānaṃ adāsi mahādānaṃ, yo cekaṃ diṭṭhisampannaṃ bhojeyya… yo ca sataṃ diṭṭhisampannānaṃ bhojeyya, yo cekaṃ sakadāgāmiṃ bhojeyya… yo ca sataṃ sakadāgāmīnaṃ bhojeyya, yo cekaṃ anāgāmiṃ bhojeyya… yo ca sataṃ anāgāmīnaṃ bhojeyya, yo cekaṃ arahantaṃ bhojeyya… yo ca sataṃ arahantānaṃ bhojeyya, yo cekaṃ paccekabuddhaṃ bhojeyya… yo ca sataṃ paccekabuddhānaṃ bhojeyya, yo ca tathāgataṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ bhojeyya… yo ca buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ bhojeyya, yo ca cātuddisaṃ saṅghaṃ uddissa vihāraṃ kārāpeyya… yo ca pasannacitto buddhañca dhammañca saṅghañca saraṇaṃ gaccheyya, yo ca pasannacitto sikkhāpadāni samādiyeyya – pāṇātipātā veramaṇiṃ… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiṃ, yo ca antamaso gandhohanamattampi mettacittaṃ bhāveyya, yo ca accharāsaṅghātamattampi aniccasaññaṃ bhāveyya, idaṃ tato mahapphalatara’’nti. Dasamaṃ.

“長者よ、ヴェーラーマ・バラモンが行ったあの大施よりも……(中略)……たとえ一吹きの香りを嗅ぐほどの間であっても慈しみの心を修習するよりも、指を弾くほどの間であっても無常の想い(無常感)を修習するほうが、より大きな果報をもたらすのです”と。(第十の経)

Sīhanādavaggo dutiyo.

獅子吼品 第二(終わる)。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(目録):

Nādo saupādiseso ca, koṭṭhikena samiddhinā;

Gaṇḍasaññā kulaṃ mettā, devatā velāmena cāti.

獅子吼、有余、コッティカ、サミッディ、サンニャー、家、慈しみ、天人、およびヴェーラーマ。これら十の経がある。

3. Sattāvāsavaggo

3. 衆生居品

1. Tiṭhānasuttaṃ

1. 三処経

21. ‘‘Tīhi[Pg.198], bhikkhave, ṭhānehi uttarakurukā manussā deve ca tāvatiṃse adhiggaṇhanti jambudīpake ca manusse. Katamehi tīhi? Amamā, apariggahā, niyatāyukā, visesaguṇā – imehi kho, bhikkhave, tīhi ṭhānehi uttarakurukā manussā deve ca tāvatiṃse adhiggaṇhanti jambudīpake ca manusse.

21. “比丘たちよ、三つの理由によって、北倶盧洲の人々は三十三天の神々や閻浮提の人々を凌駕している。いかなる三つか。わがものという執着がないこと、所有という概念がないこと、そして寿命が(千歳と)定まっていることである。比丘たちよ、これら三つの理由によって、北倶盧洲の人々は三十三天の神々や閻浮提の人々を凌駕しているのである。”

‘‘Tīhi, bhikkhave, ṭhānehi devā tāvatiṃsā uttarakuruke ca manusse adhiggaṇhanti jambudīpake ca manusse. Katamehi tīhi? Dibbena āyunā, dibbena vaṇṇena, dibbena sukhena – imehi kho, bhikkhave, tīhi ṭhānehi devā tāvatiṃsā uttarakuruke ca manusse adhiggaṇhanti jambudīpake ca manusse.

“比丘たちよ、三つの理由によって、三十三天の神々は北倶盧洲の人々や閻浮提の人々を凌駕している。いかなる三つか。天の寿命、天の容色、天の楽によってである。比丘たちよ、これら三つの理由によって、三十三天の神々は北倶盧洲の人々や閻浮提の人々を凌駕しているのである。”

‘‘Tīhi, bhikkhave, ṭhānehi jambudīpakā manussā uttarakuruke ca manusse adhiggaṇhanti deve ca tāvatiṃse. Katamehi tīhi? Sūrā, satimanto, idha brahmacariyavāso – imehi kho, bhikkhave, tīhi ṭhānehi jambudīpakā manussā uttarakuruke ca manusse adhiggaṇhanti deve ca tāvatiṃse’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、三つの理由によって、閻浮提(ジャンブディーパ)の人間は、北倶廬洲(ウッタラクル)の人間と三十三天(ターヴァティンサ)の神々を凌駕している。いかなる三つか。勇気があり、正念があり、ここにおいて梵行(清浄行)が営まれることである。比丘たちよ、これら三つの理由によって、閻浮提の人間は、北倶廬洲の人間と三十三天の神々を凌駕しているのである。”(第一の経)

2. Assakhaḷuṅkasuttaṃ

2. 劣悪な馬の経(アッサカトゥンカ・スッタ)

22. ‘‘Tayo ca, bhikkhave, assakhaḷuṅke desessāmi tayo ca purisakhaḷuṅke tayo ca assaparasse tayo ca purisaparasse tayo ca bhadde assājānīye tayo ca bhadde purisājānīye. Taṃ suṇātha.

22. “比丘たちよ、三種の劣悪な馬と、三種の劣悪な人間、三種の優れた馬と、三種の優れた人間、三種の良き駿馬(アージャーンニーヤ)と、三種の良き逸材(人間アージャーンニーヤ)について説こう。それを聞きなさい。”

‘‘Katame ca, bhikkhave, tayo assakhaḷuṅkā? Idha, bhikkhave, ekacco assakhaḷuṅko javasampanno hoti, na vaṇṇasampanno, na ārohapariṇāhasampanno. Idha pana, bhikkhave, ekacco assakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca, na ārohapariṇāhasampanno. Idha pana, bhikkhave, ekacco assakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca. Ime kho, bhikkhave, tayo assakhaḷuṅkā.

“比丘たちよ、三種の劣悪な馬とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、ある劣悪な馬は、速さは具足しているが、容色を具足せず、体格も具足していない。比丘たちよ、また別の劣悪な馬は、速さを具足し、容色も具足しているが、体格を具足していない。比丘たちよ、さらに別の劣悪な馬は、速さを具足し、容色も具足し、体格も具足している。比丘たちよ、これらが三種の劣悪な馬である。”

‘‘Katame [Pg.199] ca, bhikkhave, tayo purisakhaḷuṅkā? Idha, bhikkhave, ekacco purisakhaḷuṅko javasampanno hoti, na vaṇṇasampanno, na ārohapariṇāhasampanno. Idha pana, bhikkhave, ekacco purisakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca, na ārohapariṇāhasampanno. Idha pana, bhikkhave, ekacco purisakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca.

“比丘たちよ、三種の劣悪な人間とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、ある劣悪な人間は、速さは具足しているが、容色を具足せず、体格も具足していない。比丘たちよ、また別の劣悪な人間は、速さを具足し、容色も具足しているが、体格を具足していない。比丘たちよ、さらに別の劣悪な人間は、速さを具足し、容色も具足し、体格も具足している。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, purisakhaḷuṅko javasampanno hoti, na vaṇṇasampanno na ārohapariṇāhasampanno? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Idamassa javasmiṃ vadāmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pañhaṃ puṭṭho saṃsādeti, no vissajjeti. Idamassa na vaṇṇasmiṃ vadāmi. Na kho pana lābhī hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Idamassa na ārohapariṇāhasmiṃ vadāmi. Evaṃ kho, bhikkhave, purisakhaḷuṅko javasampanno hoti, na vaṇṇasampanno na ārohapariṇāhasampanno.

“比丘たちよ、どのようにして劣悪な人間は、速さは具足しているが、容色を具足せず、体格も具足していないのか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が‘これは苦である’とありのままに知解し、‘これは苦の集である’とありのままに知解し、‘これは苦の滅である’とありのままに知解し、‘これは苦の滅に至る道である’とありのままに知解する。これを彼の‘速さ’であると私は説く。しかし、アビダンマやアビヴィナヤにおいて質問をされると、彼は窮して答えられない。これを彼の‘容色’の欠如であると私は説く。さらに、彼は衣・食・住・薬の資具を得ることができない。これを彼の‘体格’の欠如であると私は説く。比丘たちよ、このようにして劣悪な人間は、速さは具足しているが、容色を具足せず、体格も具足していないのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, purisakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca, na ārohapariṇāhasampanno? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti…pe… ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Idamassa javasmiṃ vadāmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pañhaṃ puṭṭho vissajjeti, no saṃsādeti. Idamassa vaṇṇasmiṃ vadāmi. Na kho pana lābhī hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Idamassa na ārohapariṇāhasmiṃ vadāmi. Evaṃ kho, bhikkhave, purisakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca, na ārohapariṇāhasampanno.

“比丘たちよ、どのようにして劣悪な人間は、速さを具足し、容色も具足しているが、体格は具足していないのか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が‘これは苦である’とありのままに知解し……(中略)……‘これは苦の滅に至る道である’とありのままに知解する。これを彼の‘速さ’であると私は説く。また、アビダンマやアビヴィナヤにおいて質問をされると、彼は窮することなく答える。これを彼の‘容色’であると私は説く。しかし、彼は衣・食・住・薬の資具を得ることができない。これを彼の‘体格’の欠如であると私は説く。比丘たちよ、このようにして劣悪な人間は、速さを具足し、容色も具足しているが、体格は具足していないのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, purisakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti…pe… ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Idamassa javasmiṃ vadāmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pañhaṃ puṭṭho vissajjeti, no saṃsādeti. Idamassa vaṇṇasmiṃ vadāmi. Lābhī kho pana [Pg.200] hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Idamassa ārohapariṇāhasmiṃ vadāmi. Evaṃ kho, bhikkhave, purisakhaḷuṅko javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca. Ime kho, bhikkhave, tayo purisakhaḷuṅkā.

“比丘たちよ、どのようにして劣悪な人間は、速さを具足し、容色も具足し、体格も具足しているのか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が‘これは苦である’とありのままに知解し……(中略)……‘これは苦の滅に至る道である’とありのままに知解する。これを彼の‘速さ’であると私は説く。また、アビダンマやアビヴィナヤにおいて質問をされると、彼は窮することなく答える。これを彼の‘容色’であると私は説く。さらに、彼は衣・食・住・薬の資具を得ることができる。これを彼の‘体格’であると私は説く。比丘たちよ、このようにして劣悪な人間は、速さを具足し、容色も具足し、体格も具足しているのである。比丘たちよ、これらが三種の劣悪な人間である。”

‘‘Katame ca, bhikkhave, tayo assaparassā? Idha, bhikkhave, ekacco assaparasso…pe… javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca. Ime kho, bhikkhave, tayo assaparassā.

“比丘たちよ、三種の優れた馬とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、ある優れた馬は……(中略)……速さを具足し、容色も具足し、体格も具足している。比丘たちよ、これらが三種の優れた馬である。”

‘‘Katame ca, bhikkhave, tayo purisaparassā? Idha, bhikkhave, ekacco purisaparasso…pe… javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca.

“比丘たちよ、三種の優れた人間とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、ある優れた人間は……(中略)……速さを具足し、容色も具足し、体格も具足している。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, purisaparasso…pe… javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca? Idha, bhikkhave, bhikkhu pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti, tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā. Idamassa javasmiṃ vadāmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pañhaṃ puṭṭho vissajjeti, no saṃsādeti. Idamassa vaṇṇasmiṃ vadāmi. Lābhī kho pana hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Idamassa ārohapariṇāhasmiṃ vadāmi. Evaṃ kho, bhikkhave, purisaparasso javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca. Ime kho, bhikkhave, tayo purisaparassā.

“比丘たちよ、いかにして人の中の優れた者は、俊敏さを備え、美しさを備え、容姿の完成を備えているのでしょうか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が五つの下分結(低い段階の結縛)を完全に滅尽したことにより、化生する者(阿那含)となり、その世界で般涅槃し、その世界から再び戻ることのない者となります。これを、彼の‘俊敏さ’であると私は言います。また、アビダンマ(勝法)とアビビナヤ(勝律)において、質問を問われた際に答え、たじろぐことがありません。これを、彼の‘美しさ’であると私は言います。また、衣、食、住、病者のための薬という必需品(四資具)を得ます。これを、彼の‘容姿の完成’であると私は言います。比丘たちよ、このようにして、人の中の優れた者は、俊敏さを備え、美しさを備え、容姿の完成を備えているのです。比丘たちよ、これらが三種の人の中の優れた人です。”

‘‘Katame ca, bhikkhave, tayo bhaddā assājānīyā? Idha, bhikkhave, ekacco bhaddo assājānīyo…pe… javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca. Ime kho, bhikkhave, tayo bhaddā assājānīyā.

“比丘たちよ、三種の優れた良馬(馬の阿闍梨)とは、どのようなものでしょうか。比丘たちよ、この世に、ある優れた良馬が……(中略)……俊敏さを備え、美しさを備え、容姿の完成を備えています。比丘たちよ、これらが三種の優れた良馬です。”

‘‘Katame ca, bhikkhave, tayo bhaddā purisājānīyā? Idha, bhikkhave, ekacco bhaddo purisājānīyo…pe… javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca.

“比丘たちよ、三種の優れた良人(人の阿闍梨)とは、どのようなものでしょうか。比丘たちよ、この世に、ある優れた良人が……(中略)……俊敏さを備え、美しさを備え、容姿の完成を備えています。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, bhaddo purisājānīyo…pe… javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca? Idha, bhikkhave, bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā [Pg.201] sacchikatvā upasampajja viharati. Idamassa javasmiṃ vadāmi. Abhidhamme kho pana abhivinaye pañhaṃ puṭṭho vissajjeti, no saṃsādeti. Idamassa vaṇṇasmiṃ vadāmi. Lābhī kho pana hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Idamassa ārohapariṇāhasmiṃ vadāmi. Evaṃ kho, bhikkhave, bhaddo purisājānīyo javasampanno ca hoti vaṇṇasampanno ca ārohapariṇāhasampanno ca. Ime kho, bhikkhave, tayo bhaddā purisājānīyā’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、いかにして優れた良人は、俊敏さを備え、美しさを備え、容姿の完成を備えているのでしょうか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が諸々の漏(煩悩)を滅尽したことにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知(神通知)によって悟り、体得して住みます。これを、彼の‘俊敏さ’であると私は言います。また、アビダンマとアビビナヤにおいて、質問を問われた際に答え、たじろぐことがありません。これを、彼の‘美しさ’であると私は言います。また、衣、食、住、病者のための薬という必需品を得ます。これを、彼の‘容姿の完成’であると私は言います。比丘たちよ、このようにして、優れた良人は、俊敏さを備え、美しさを備え、容姿の完成を備えているのです。比丘たちよ、これらが三種の優れた良人です。”と(世尊は仰せられた)。第二の経。

3. Taṇhāmūlakasuttaṃ

3. 3. 渇愛根本経

23. ‘‘Nava, bhikkhave, taṇhāmūlake dhamme desessāmi, taṃ suṇātha. Katame ca, bhikkhave, nava taṇhāmūlakā dhammā? Taṇhaṃ paṭicca pariyesanā, pariyesanaṃ paṭicca lābho, lābhaṃ paṭicca vinicchayo, vinicchayaṃ paṭicca chandarāgo, chandarāgaṃ paṭicca ajjhosānaṃ, ajjhosānaṃ paṭicca pariggaho, pariggahaṃ paṭicca macchariyaṃ, macchariyaṃ paṭicca ārakkho, ārakkhādhikaraṇaṃ daṇḍādānaṃ satthādānaṃ kalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. Ime kho, bhikkhave, nava taṇhāmūlakā dhammā’’ti. Tatiyaṃ.

23. “比丘たちよ、渇愛を根本とする九つの法を説きましょう。それを聞きなさい。比丘たちよ、渇愛を根本とする九つの法とは何でしょうか。渇愛を縁として探索が生じ、探索を縁として利得が生じ、利得を縁として決断(目的の決定)が生じ、決断を縁として欲貪が生じ、欲貪を縁として執着(わがものとすること)が生じ、執着を縁として所有(囲い込み)が生じ、所有を縁として物惜しみが生じ、物惜しみを縁として守護が生じます。守護という原因により、棒を持つこと、武器を持つこと、闘争、口論、論争、‘お前、お前’と言い争うこと、中傷、嘘といった、多くの邪悪で不善な法が生じます。比丘たちよ、これらが渇愛を根本とする九つの法です。”と(世尊は仰せられた)。第三の経。

4. Sattāvāsasuttaṃ

4. 4. 衆生居止経

24. ‘‘Navayime, bhikkhave, sattāvāsā. Katame nava? Santi, bhikkhave, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā, ekacce ca devā, ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamo sattāvāso.

24. “比丘たちよ、これら九つの衆生の住処(居止)があります。九つとは何でしょうか。比丘たちよ、ある衆生たちは、身体も異なり、知覚も異なります。たとえば人間、一部の神々、一部の堕地者(阿修羅など)のような者たちです。これが第一の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyo sattāvāso.

“比丘たちよ、ある衆生たちは、身体は異なりますが、知覚は同一です。たとえば、最初に(初禅に)転生した梵身天の神々のような者たちです。これが第二の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyo sattāvāso.

“比丘たちよ、ある衆生たちは、身体は同一ですが、知覚は異なります。たとえば、光音天の神々のような者たちです。これが第三の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catuttho sattāvāso.

“比丘たちよ、ある衆生たちは、身体も同一であり、知覚も同一です。たとえば、遍浄天の神々のような者たちです。これが第四の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā asaññino appaṭisaṃvedino, seyyathāpi devā asaññasattā. Ayaṃ pañcamo sattāvāso.

“比丘たちよ、ある衆生たちは、知覚がなく、感受もありません。たとえば、無想天の神々のような者たちです。これが第五の衆生の住処です。”

‘‘Santi[Pg.202], bhikkhave, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭho sattāvāso.

“比丘たちよ、あらゆる面で色(物質的形態)の知覚を完全に超越したことにより、対立の知覚が滅尽し、多様性の知覚を念頭に置かないことにより、‘空は無辺なり’として空無辺処に至った衆生たちがいます。これが第六の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ sattamo sattāvāso.

“比丘たちよ、あらゆる面で空無辺処を完全に超越して、‘識は無辺なり’として識無辺処に至った衆生たちがいます。これが第七の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṃ aṭṭhamo sattāvāso.

“比丘たちよ、あらゆる面で識無辺処を完全に超越して、‘何ものもなし’として無所有処に至った衆生たちがいます。これが第八の衆生の住処です。”

‘‘Santi, bhikkhave, sattā sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanūpagā. Ayaṃ navamo sattāvāso. Ime kho, bhikkhave, nava sattāvāsā’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、あらゆる面で無所有処を完全に超越して、非想非非想処に至った衆生たちがいます。これが第九の衆生の住処です。比丘たちよ、これらが九つの衆生の住処です。”と(世尊は仰せられた)。第四の経。

5. Paññāsuttaṃ

5. 5. 智慧経

25. ‘‘Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti, tassetaṃ, bhikkhave, bhikkhuno kallaṃ vacanāya – ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti.

25. “比丘たちよ、比丘の心が智慧によって十分に修練されたとき、その比丘にとって次の言葉を言うことがふさわしくなります。‘生は尽きた、清浄な行(梵行)は成し遂げられた、なすべきことはなされた、もはやこのような状態(輪廻)に戻ることはないと知る’と。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti? ‘Vītarāgaṃ me citta’nti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘vītadosaṃ me citta’nti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘vītamohaṃ me citta’nti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘asarāgadhammaṃ me citta’nti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘asadosadhammaṃ me citta’nti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘asamohadhammaṃ me citta’nti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘anāvattidhammaṃ me cittaṃ kāmabhavāyā’ti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘anāvattidhammaṃ me cittaṃ rūpabhavāyā’ti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘anāvattidhammaṃ me cittaṃ arūpabhavāyā’ti paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno paññāya cittaṃ suparicitaṃ hoti, tassetaṃ, bhikkhave, bhikkhuno kallaṃ vacanāya – ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、どのようにして、比丘の心は智慧によってよく修習されているのか。‘私の心は離欲している’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は離瞋している’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は離痴している’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は欲を伴わない性質である’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は瞋を伴わない性質である’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は痴を伴わない性質である’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は、欲界へと戻ることのない性質である’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は、色界へと戻ることのない性質である’と智慧によって心はよく修習されている。‘私の心は、無色界へと戻ることのない性質である’と智慧によって心はよく修習されている。比丘たちよ、比丘の心が智慧によってよく修習されているとき、その比丘はこう語るのにふさわしい。‘生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。第五(の経)。

6. Silāyūpasuttaṃ

6. 石柱の経(シラーユーパ・スッタ)

26. Ekaṃ [Pg.203] samayaṃ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca candikāputto rājagahe viharanti veḷuvane kalandakanivāpe. Tatra kho āyasmā candikāputto bhikkhū āmantesi ( ) – ‘‘devadatto, āvuso, bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā citaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti.

26. ある時、尊者サーリプッタと尊者チャンディカープッタは、ラージャガハのカランダカニヴァーパにある竹林(ヴェールヴァンナ)に住していた。そこで、尊者チャンディカープッタは比丘たちに呼びかけた。“友よ、デーヴァダッタは比丘たちに次のように法を説いています。‘友よ、比丘の心が心によって蓄積されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。

Evaṃ vutte āyasmā sāriputto āyasmantaṃ candikāputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho, āvuso candikāputta, devadatto bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā citaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’ti. Evañca kho, āvuso, candikāputta, devadatto bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti.

このように言われたとき、尊者サーリプッタは尊者チャンディカープッタにこう言った。“友よチャンディカープッタ、デーヴァダッタは比丘たちにそのように法を説いているのではありません。すなわち、‘友よ、比丘の心が心によって蓄積されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた、云々’と(説いているのではありません)。友よチャンディカープッタ、デーヴァダッタは比丘たちにこのように法を説いています。すなわち、‘友よ、比丘の心が心によって“よく修習”されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。

Dutiyampi kho āyasmā candikāputto bhikkhū āmantesi – ‘‘devadatto, āvuso, bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā citaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti. Dutiyampi kho āyasmā sāriputto āyasmantaṃ candikāputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho, āvuso candikāputta, devadatto bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā citaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’ti. Evañca kho, āvuso candikāputta, devadatto bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti.

二度目もまた、尊者チャンディカープッタは比丘たちに呼びかけた。“友よ、デーヴァダッタは比丘たちに次のように法を説いています。‘友よ、比丘の心が心によって蓄積されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。二度目もまた、尊者サーリプッタは尊者チャンディカープッタにこう言った。“友よチャンディカープッタ、デーヴァダッタは比丘たちにそのように法を説いているのではありません。すなわち、‘友よ、比丘の心が心によって蓄積されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた、云々’と。友よチャンディカープッタ、デーヴァダッタは比丘たちにこのように法を説いています。すなわち、‘友よ、比丘の心が心によって“よく修習”されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。

Tatiyampi [Pg.204] kho āyasmā candikāputto bhikkhū āmantesi – ‘‘devadatto, āvuso, bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā citaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti. Tatiyampi kho āyasmā sāriputto āyasmantaṃ candikāputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho, āvuso candikāputta, devadatto bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā citaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’ti. Evañca kho, āvuso candikāputta, devadatto bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti – ‘yato kho, āvuso, bhikkhuno cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti, tassetaṃ bhikkhuno kallaṃ veyyākaraṇāya – khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānāmī’’’ti.

三度目もまた、尊者チャンディカープッタは比丘たちに呼びかけた。“友よ、デーヴァダッタは比丘たちに次のように法を説いています。‘友よ、比丘の心が心によって蓄積されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。三度目もまた、尊者サーリプッタは尊者チャンディカープッタにこう言った。“友よチャンディカープッタ、デーヴァダッタは比丘たちにそのように法を説いているのではありません。すなわち、‘友よ、比丘の心が心によって蓄積されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた、云々’と。友よチャンディカープッタ、デーヴァダッタは比丘たちにこのように法を説いています。すなわち、‘友よ、比丘の心が心によって“よく修習”されているとき、その比丘はこう宣言するのにふさわしい。生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なされるべきことはなされた。この状態を超えて、なすべき他のことはない、と知る’と”。

‘‘Kathañca, āvuso, bhikkhuno cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti? ‘Vītarāgaṃ me citta’nti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘vītadosaṃ me citta’nti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘vītamohaṃ me citta’nti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘asarāgadhammaṃ me citta’nti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘asadosadhammaṃ me citta’nti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘asamohadhammaṃ me citta’nti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘anāvattidhammaṃ me cittaṃ kāmabhavāyā’ti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘anāvattidhammaṃ me cittaṃ rūpabhavāyā’ti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti; ‘anāvattidhammaṃ me cittaṃ arūpabhavāyā’ti cetasā cittaṃ suparicitaṃ hoti. Evaṃ sammā vimuttacittassa kho, āvuso, bhikkhuno bhusā cepi cakkhuviññeyyā rūpā cakkhussa āpāthaṃ āgacchanti, nevassa cittaṃ pariyādiyanti; amissīkatamevassa cittaṃ hoti ṭhitaṃ āneñjappattaṃ, vayaṃ cassānupassati.

“友よ、どのようにして比丘の心は、心によってよく修練されたものとなるのでしょうか。友よ、比丘は‘私の心は貪欲を離れている’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は怒りを離れている’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は愚痴を離れている’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は貪欲に染まる性質がない’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は怒りに染まる性質がない’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は愚痴に染まる性質がない’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は欲界の存在(欲有)へと戻る性質がない’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は色界の存在(色有)へと戻る性質がない’と、心によって心をよく修練しています。‘私の心は無色界の存在(無色有)へと戻る性質がない’と、心によって心をよく修練しています。友よ、このように正しく心が解脱した比丘にとっては、たとえ眼で認識されるべき強烈な色(形・色彩)が眼の射程に入ってきたとしても、それらが彼の心を圧倒することはありません。彼の心は混じりけがなく、安定し、不動に達しており、その(対象の)滅びを観察するのです。”

‘‘Seyyathāpi, āvuso, silāyūpo soḷasakukkuko. Tassassu aṭṭha kukkū heṭṭhā nemaṅgamā, aṭṭha kukkū upari nemassa. Atha puratthimāya cepi disāya āgaccheyya bhusā vātavuṭṭhi, neva naṃ saṅkampeyya na sampavedheyya; atha pacchimāya… atha uttarāya… atha dakkhiṇāya cepi disāya [Pg.205] āgaccheyya bhusā vātavuṭṭhi, neva naṃ saṅkampeyya na sampavedheyya. Taṃ kissa hetu? Gambhīrattā, āvuso, nemassa, sunikhātattā silāyūpassa. Evamevaṃ kho, āvuso, sammā vimuttacittassa bhikkhuno bhusā cepi cakkhuviññeyyā rūpā cakkhussa āpāthaṃ āgacchanti, nevassa cittaṃ pariyādiyanti; amissīkatamevassa cittaṃ hoti ṭhitaṃ āneñjappattaṃ, vayaṃ cassānupassati.

“友よ、例えば、十六クック(肘)の長さの石柱があるとします。そのうち八クックは地中に埋まっており、八クックは地上に出ています。そこへ、たとえ東の方角から激しい風雨がやって来たとしても、それを揺らし動かすことも、激しく震わせることもできません。また、西の方角から……北の方角から……たとえ南の方角から激しい風雨がやって来たとしても、それを揺らし動かすことも、激しく震わせることもできません。それはなぜでしょうか。友よ、それは土台が深く、石柱がよく立てられているからです。友よ、それと同じように、正しく心が解脱した比丘にとっては、たとえ眼で認識されるべき強烈な色(形・色彩)が眼の射程に入ってきたとしても、それらが彼の心を圧倒することはありません。彼の心は混じりけがなく、安定し、不動に達しており、その(対象の)滅びを観察するのです。”

‘‘Bhusā cepi sotaviññeyyā saddā… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā… manoviññeyyā dhammā manassa āpāthaṃ āgacchanti, nevassa cittaṃ pariyādiyanti; amissīkatamevassa cittaṃ hoti ṭhitaṃ āneñjappattaṃ, vayaṃ cassānupassatī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“たとえ耳で認識されるべき強烈な音……鼻で認識されるべき香……舌で認識されるべき味……身で認識されるべき触……意(こころ)で認識されるべき法(対象)が意の射程に入ってきたとしても、それらが彼の心を圧倒することはありません。彼の心は混じりけがなく、安定し、不動に達しており、その(対象の)滅びを観察するのです。”第六の経(が終了した)。

7. Paṭhamaverasuttaṃ

7. 第七 第一怨敵経(ヴェーラ・スッタ)

27. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca –

27. その時、長者アナータピンディカは世尊のおられる所へ近づきました。近づいて世尊を礼拝し、一方に座りました。一方に座った長者アナータピンディカに、世尊はこのように言われました。

‘‘Yato kho, gahapati, ariyasāvakassa pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, catūhi ca sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya – ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto, sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’’ti.

“長者よ、聖なる弟子にとって、五つの恐れと怨敵(ヴェーラ)が静まり、四つの預流の構成要素(預流支)を具足している時、彼は望むなら、自分自身で自分について次のように宣言することができます。‘私は地獄が尽き、畜生の生が尽き、餓鬼の境遇が尽き、悪趣・不運・破滅(阿修羅)が尽きた。私は預流者であり、悪趣に堕ちることのない不退転の性質を持ち、悟りへと決定しており、正覚を至上の目的とするものである’と。”

‘‘Katamāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti? Yaṃ, gahapati, pāṇātipātī pāṇātipātapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, pāṇātipātā paṭivirato neva diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, na samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Pāṇātipātā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti.

“いかなる五つの恐れと怨敵が静まっているのでしょうか。長者よ、生き物を殺す者は、殺生を原因として、現世における恐れと怨敵を生じさせ、来世における恐れと怨敵を生じさせ、心において苦痛と憂いを経験します。しかし、殺生を離れた者は、現世における恐れと怨敵を生じさせることもなく、来世における恐れと怨敵を生じさせることもなく、心において苦痛と憂いを経験することもありません。殺生を離れた者にとって、このようにその恐れと怨敵は静まっているのです。

‘‘Yaṃ, gahapati, adinnādāyī…pe… kāmesumicchācārī… musāvādī… surāmerayamajjapamādaṭṭhāyī surāmerayamajjapamādaṭṭhānapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ [Pg.206] paṭisaṃvedeti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato neva diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, na samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. Imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti.

“長者よ、与えられていないものを取る者は……(中略)……邪らな淫らな行いをする者は……嘘をつく者は……。穀酒・果実酒・酒類などの放逸の原因となるものを飲む者は、飲酒を原因として、現世における恐れと怨敵を生じさせ、来世における恐れと怨敵を生じさせ、心において苦痛と憂いを経験します。しかし、飲酒を離れた者は、現世における恐れと怨敵を生じさせることもなく、来世における恐れと怨敵を生じさせることもなく、心において苦痛と憂いを経験することもありません。飲酒を離れた者にとって、このようにその恐れと怨敵は静まっているのです。これら五つの恐れと怨敵が静まっているのです。

‘‘Katamehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti? Idha, gahapati, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’’’ti.

“いかなる四つの預流の構成要素(預流支)を具足しているのでしょうか。長者よ、ここにおいて聖なる弟子は、仏(仏陀)に対して揺るぎない浄信を具足しています。‘実に、あの世尊は、阿羅漢であり、正自覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士であり、調御丈夫であり、天人師であり、仏であり、世尊である’と。

Dhamme aveccappasādena samannāgato hoti – ‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti.

法(正法)に対して揺るぎない浄信を具足しています。‘世尊によって法はよく説かれ、自ら見られるべきものであり、時を置かずに(果報を)もたらすものであり、来たれと招いて見せるに値するものであり、高め導くものであり、知者によって各々自ら知られるべきものである’と。”

Saṅghe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho; yadidaṃ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā esa bhagavato sāvakasaṅgho āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti.

僧伽(サンガ)に対して、揺るぎない清らかな信を備えています。“世尊の弟子たちの僧伽は、良く修行しており、正しく修行しており、理にかなって修行しており、ふさわしく修行しています。すなわち、四双八輩といわれるこれら世尊の弟子たちの僧伽は、供養を受けるに値し、もてなしを受けるに値し、施物を受けるに値し、合掌されるに値し、世の無上の福田です”と(信じています)。

Ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi acchiddehi asabalehi akammāsehi bhujissehi viññuppasatthehi aparāmaṭṭhehi samādhisaṃvattanikehi. Imehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti.

聖者が好む戒(聖戒)を備えています。それは、欠けることなく、穴がなく、斑(まだら)がなく、汚れがなく、(渇愛から)自由であり、賢者に称賛され、(誤った見解に)執着されず、三昧へと導くものです。これら四つの預流の構成要素(預流支)を備えています。

‘‘Yato kho, gahapati, ariyasāvakassa imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, imehi ca catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya – ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto; sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’’ti. Sattamaṃ.

“長者よ、聖なる弟子がこれら五つの恐れと怨敵を静まり、これら四つの預流支を備えたとき、彼は望むなら、自分自身について自らこう宣言することができます。‘私は地獄が尽き、畜生界が尽き、餓鬼界が尽き、悪道・不幸な場所・堕落した境遇が尽きた。私は預流者であり、堕落することのない定まった者であり、正覚(さとり)へ向かう者である’と”。第七の経。

8. Dutiyaverasuttaṃ

8. 第八 怨敵経(第二)

28. ‘‘Yato [Pg.207] kho, bhikkhave, ariyasāvakassa pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, catūhi ca sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya – ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto; sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’’ti.

28. “比丘たちよ、聖なる弟子が五つの恐れと怨敵を静まり、四つの預流支を備えたとき、彼は望むなら、自分自身について自らこう宣言することができます。‘私は地獄が尽き、畜生界が尽き、餓鬼界が尽き、悪道・不幸な場所・堕落した境遇が尽きた。私は預流者であり、堕落することのない定まった者であり、正覚へ向かう者である’と”。

‘‘Katamāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti? Yaṃ, bhikkhave, pāṇātipātī pāṇātipātapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, pāṇātipātā paṭivirato…pe… evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti.

“どのような五つの恐れと怨敵が静まったのでしょうか? 比丘たちよ、殺生を行う者は、殺生を原因として、現世の恐れと怨敵を生じさせ、来世の恐れと怨敵を生じさせ、心に苦しみと不快(憂い)を感じます。しかし、殺生から離れた者は……(中略)……このように、その恐れと怨敵は静まります。

‘‘Yaṃ, bhikkhave, adinnādāyī…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhāyī surāmerayamajjapamādaṭṭhānapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato neva diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, na samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. Imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti.

“比丘たちよ、盗みを行う者は……(中略)……穀酒・果実酒・酔わせるものを飲んで放逸にふける者は、酒に酔い放逸にふけることを原因として、現世の恐れと怨敵を生じさせ、来世の恐れと怨敵を生じさせ、心に苦しみと不快を感じます。酒に酔い放逸にふけることから離れた者は、現世の恐れと怨敵を生じさせず、来世の恐れと怨敵も生じさせず、心に苦しみと不快を感じることもありません。酒に酔い放逸にふけることから離れた者にとって、このように、その恐れと怨敵は静まります。これら五つの恐れと怨敵が静まります”。

‘‘Katamehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti? Idha, bhikkhave, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘itipi so bhagavā…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Dhamme…pe… saṅghe… ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi acchiddehi asabalehi akammāsehi bhujissehi viññuppasatthehi aparāmaṭṭhehi samādhisaṃvattanikehi. Imehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti.

“どのような四つの預流支を備えているのでしょうか? 比丘たちよ、ここに、聖なる弟子は仏陀に対して揺るぎない清らかな信を備えています。‘かの世尊は……(中略)……天界と人間の師であり、目覚めた者であり、世尊である’と。法に対して……(中略)……僧伽に対して……(中略)……聖者が好む戒を備えています。それは、欠けることなく、穴がなく、斑がなく、汚れがなく、自由であり、賢者に称賛され、執着されず、三昧へと導くものです。これら四つの預流支を備えています”。

‘‘Yato kho, bhikkhave, ariyasāvakassa imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, imehi ca catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya – ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto[Pg.208]; sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“比丘たちよ、聖なる弟子がこれら五つの恐れと怨敵を静まり、これら四つの預流支を備えたとき、彼は望むなら、自分自身について自らこう宣言することができます。‘私は地獄が尽き、畜生界が尽き、餓鬼界が尽き、悪道・不幸な場所・堕落した境遇が尽きた。私は預流者であり、堕落することのない定まった者であり、正覚へ向かう者である’と”。第八の経。

9. Āghātavatthusuttaṃ

9. 第九 怨恨の根拠経

29. ‘‘Navayimāni, bhikkhave, āghātavatthūni. Katamāni nava? ‘Anatthaṃ me acarī’ti āghātaṃ bandhati; ‘anatthaṃ me caratī’ti āghātaṃ bandhati; ‘anatthaṃ me carissatī’ti āghātaṃ bandhati; ‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acarī’ti…pe… ‘anatthaṃ caratī’ti…pe… ‘anatthaṃ carissatī’ti āghātaṃ bandhati; ‘appiyassa me amanāpassa atthaṃ acarī’ti …pe… ‘atthaṃ caratī’ti…pe… ‘atthaṃ carissatī’ti āghātaṃ bandhati. Imāni kho, bhikkhave, nava āghātavatthūnī’’ti. Navamaṃ.

29. “比丘たちよ、これら九つの怨恨の根拠(怨事)があります。どのような九つでしょうか? ‘あの者は私に不利益をもたらした’と怨恨を抱きます。‘あの者は私に不利益をもたらしている’と怨恨を抱きます。‘あの者は私に不利益をもたらすだろう’と怨恨を抱きます。‘あの者は私の愛する、好ましい人に不利益をもたらした’……(中略)……‘不利益をもたらしている’……(中略)……‘不利益をもたらすだろう’と怨恨を抱きます。‘あの者は私の愛さない、好ましくない人に利益をもたらした’……(中略)……‘利益をもたらしている’……(中略)……‘利益をもたらすだろう’と怨恨を抱きます。比丘たちよ、これら九つの怨恨の根拠があります”。第九の経。

10. Āghātapaṭivinayasuttaṃ

10. 第十 怨恨の除去経

30. ‘‘Navayime, bhikkhave, āghātapaṭivinayā. Katame nava? ‘Anatthaṃ me acari, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘anatthaṃ me carati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘anatthaṃ me carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; piyassa me manāpassa anatthaṃ acari…pe… anatthaṃ carati…pe… ‘anatthaṃ carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; appiyassa me amanāpassa atthaṃ acari…pe… atthaṃ carati…pe… ‘atthaṃ carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti. Ime kho, bhikkhave, nava āghātapaṭivinayā’’ti. Dasamaṃ.

30. “比丘たちよ、これら九つの怨恨の除去方法があります。どのような九つでしょうか? ‘あの者は私に不利益をもたらした。しかし、それを今さらどうすることができようか’と考えて怨恨を除去します。‘あの者は私に不利益をもたらしている。しかし、それを今さらどうすることができようか’と考えて怨恨を除去します。‘あの者は私に不利益をもたらすだろう。しかし、それを今さらどうすることができようか’と考えて怨恨を除去します。‘あの者は私の愛する、好ましい人に不利益をもたらした’……(中略)……‘不利益をもたらしている’……(中略)……‘不利益をもたらすだろう。しかし、それを今さらどうすることができようか’と考えて怨恨を除去します。‘あの者は私の愛さない、好ましくない人に利益をもたらした’……(中略)……‘利益をもたらしている’……(中略)……‘利益をもたらすだろう。しかし、それを今さらどうすることができようか’と考えて怨恨を除去します。比丘たちよ、これら九つの怨恨の除去方法があります”。第十の経。

11. Anupubbanirodhasuttaṃ

11. 第十一 次第消滅経

31. ‘‘Navayime, bhikkhave, anupubbanirodhā. Katame nava? Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa kāmasaññā niruddhā hoti; dutiyaṃ jhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā niruddhā honti; tatiyaṃ jhānaṃ samāpannassa pīti niruddhā hoti; catutthaṃ jhānaṃ samāpannassa assāsapassāsā niruddhā honti; ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā niruddhā hoti; viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā niruddhā hoti; ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa [Pg.209] viññāṇañcāyatanasaññā niruddhā hoti; nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā niruddhā hoti; saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti. Ime kho, bhikkhave, nava anupubbanirodhā’’ti. Ekādasamaṃ.

31. “比丘たちよ、これら九つの順次の滅尽がある。九つとは何か? 第一禅定に入った者には、欲の知覚(欲想)が滅している。第二禅定に入った者には、尋(じん)と伺(し)が滅している。第三禅定に入った者には、喜(き)が滅している。第四禅定に入った者には、入息と出息(呼吸)が滅している。空無辺処(定)に入った者には、色の知覚(色想)が滅している。識無辺処(定)に入った者には、空無辺処の知覚が滅している。無所有処(定)に入った者には、識無辺処の知覚が滅している。非想非非想処(定)に入った者には、無所有処の知覚が滅している。想受滅(定)に入った者には、想(知覚)と受(感受作用)が滅している。比丘たちよ、これらが九つの順次の滅尽である。”(第十一の経)

Sattāvāsavaggo tatiyo.

第三、衆生居品(しゅじょうごほん) 完。

Tassuddānaṃ –

その要旨(目録)は次の通りである。

Tiṭhānaṃ khaḷuṅko taṇhā, sattapaññā silāyupo;

Dve verā dve āghātāni, anupubbanirodhena cāti.

“処(三つの卓越した処)”、“劣馬”、“渇愛”、“衆生居”、“般若”、“石柱”、二つの“怨仇(おんきゅう)”、二つの“怨害”、そして“順次の滅尽”の計十一の経がある。

4. Mahāvaggo

4. 四、大品(だいほん)

1. Anupubbavihārasuttaṃ

1. 1. 順次住経(じゅんじじゅうきょう)

32. ‘‘Navayime, bhikkhave, anupubbavihārā. Katame nava? Paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ, ākāsānañcāyatanaṃ, viññāṇañcāyatanaṃ, ākiñcaññāyatanaṃ, nevasaññānāsaññāyatanaṃ, saññāvedayitanirodho – ime kho, bhikkhave, nava anupubbavihārā’’ti. Paṭhamaṃ.

32. “比丘たちよ、これら九つの順次の住(じゅう)がある。九つとは何か? 第一禅定、第二禅定、第三禅定、第四禅定、空無辺処、識無辺処、無所有処、非想非非想処、そして想受滅。比丘たちよ、これらが九つの順次の住である。”(第一の経)

2. Anupubbavihārasamāpattisuttaṃ

2. 2. 順次住等至経(じゅんじじゅうとうしきょう)

33. ‘‘Navayimā, bhikkhave, anupubbavihārasamāpattiyo desessāmi, taṃ suṇātha…pe… katamā ca, bhikkhave, nava anupubbavihārasamāpattiyo? Yattha kāmā nirujjhanti, ye ca kāme nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha kāmā nirujjhanti, ke ca kāme nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja [Pg.210] viharati. Ettha kāmā nirujjhanti, te ca kāme nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

33. “比丘たちよ、これら九つの順次の住の等至(とうし)を説こう。それを聞きなさい。…(中略)…比丘たちよ、九つの順次の住の等至とは何か。欲(よく)が滅する場所があり、また、欲を滅尽させ滅尽させて住む人々がいる。私は‘その尊者たちは、その(禅定の)支分によって、もはや渇愛がなく、寂静に達し、渡り終え、彼岸に到達した’と説く。‘どこで欲が滅するのか、誰が欲を滅尽させ滅尽させて住むのか。私はそれを知らない、私はそれを見ていない’と、もし誰かがこのように言うならば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(じん)があり伺(し)があり、離生(りしょう)の喜(き)と楽(らく)がある第一禅定を具足して住む。ここで欲が滅する。そして、彼らは欲を滅尽させ滅尽させて住んでいるのである’と。比丘たちよ、誠実で偽りのない人は、‘善いかな’と言って、説かれた言葉を歓喜し随喜すべきである。‘善いかな’と言って説かれた言葉を歓喜・随喜し、礼拝して合掌し、(その比丘を)供養し親近すべきである。”

‘‘Yattha vitakkavicārā nirujjhanti, ye ca vitakkavicāre nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha vitakkavicārā nirujjhanti, ke ca vitakkavicāre nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; ettha vitakkavicārā nirujjhanti, te ca vitakkavicāre nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“尋(じん)と伺(し)が滅する場所があり、また、尋と伺を滅尽させ滅尽させて住む人々がいる。私は‘その尊者たちは、その(禅定の)支分によって、もはや渇愛がなく、寂静に達し、渡り終え、彼岸に到達した’と説く。‘どこで尋と伺が滅するのか、誰が尋と伺を滅尽させ滅尽させて住むのか。私はそれを知らない、私はそれを見ていない’と、もし誰かがこのように言うならば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、尋と伺が静止したことにより……(中略)……第二禅定を具足して住む。ここで尋と伺が滅する。そして、彼らは尋と伺を滅尽させ滅尽させて住んでいるのである’と。比丘たちよ、誠実で偽りのない人は、‘善いかな’と言って、説かれた言葉を歓喜し随喜すべきである。‘善いかな’と言って説かれた言葉を歓喜・随喜し、礼拝して合掌し、供養し親近すべきである。”

‘‘Yattha pīti nirujjhati, ye ca pītiṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha pīti nirujjhati, ke ca pītiṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; ettha pīti nirujjhati, te ca pītiṃ nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“喜(き)が滅する場所があり、また、喜を滅尽させ滅尽させて住む人々がいる。私は‘その尊者たちは、その(禅定の)支分によって、もはや渇愛がなく、寂静に達し、渡り終え、彼岸に到達した’と説く。‘どこで喜が滅するのか、誰が喜を滅尽させ滅尽させて住むのか。私はそれを知らない、私はそれを見ていない’と、もし誰かがこのように言うならば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、喜が離欲したことにより……(中略)……第三禅定を具足して住む。ここで喜が滅する。そして、彼らは喜を滅尽させ滅尽させて住んでいるのである’と。比丘たちよ、誠実で偽りのない人は、‘善いかな’と言って、説かれた言葉を歓喜し随喜すべきである。‘善いかな’と言って説かれた言葉を歓喜・随喜し、礼拝して合掌し、供養し親近すべきである。”

‘‘Yattha upekkhāsukhaṃ nirujjhati, ye ca upekkhāsukhaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha upekkhāsukhaṃ nirujjhati, ke ca upekkhāsukhaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; ettha upekkhāsukhaṃ nirujjhati, te ca upekkhāsukhaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya [Pg.211] anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“捨(しゃ)による楽が滅する場所があり、また、捨による楽を滅尽させ滅尽させて住む人々がいる。私は‘その尊者たちは、その(禅定の)支分によって、もはや渇愛がなく、寂静に達し、渡り終え、彼岸に到達した’と説く。‘どこで捨による楽が滅するのか、誰が捨による楽を滅尽させ滅尽させて住むのか。私はそれを知らない、私はそれを見ていない’と、もし誰かがこのように言うならば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、楽を捨てることにより……(中略)……第四禅定を具足して住む。ここで捨による楽が滅する。そして、彼らは捨による楽を滅尽させ滅尽させて住んでいるのである’と。比丘たちよ、誠実で偽りのない人は、‘善いかな’と言って、説かれた言葉を歓喜し随喜すべきである。‘善いかな’と言って説かれた言葉を歓喜・随喜し、礼拝して合掌し、供養し親近すべきである。”

‘‘Yattha rūpasaññā nirujjhati, ye ca rūpasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha rūpasaññā nirujjhati, ke ca rūpasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ananto ākāsoti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettha rūpasaññā nirujjhati, te ca rūpasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“色想(しきそう)が滅する処、また色想を繰り返し滅して住む人々、彼ら尊者たちは、その(禅定の)一分において、真に渇愛なく、寂静であり、渡り終え、彼岸に達した者であると私は説く。‘色想はどこで滅するのか、また、誰が色想を繰り返し滅して住むのか、私はそれを知らず、それを見ない’と、もしこのように言う者がいれば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、あらゆる面で色想を超越し、有対想(うたいそう)を消滅させ、多様想を心に留めないことによって、“空間は無限である”と空無辺処(くうむへんしょ)を具足して住みます。ここにおいて色想は滅し、彼らは色想を繰り返し滅して住むのです’と。比丘たちよ、偽りなく欺くことのない人であれば、まさに‘善し’と言って、説かれたことを歓喜し、随喜すべきである。‘善し’と言って説かれたことを歓喜し、随喜して、礼拝し、合掌して近侍すべきである。”

‘‘Yattha ākāsānañcāyatanasaññā nirujjhati, ye ca ākāsānañcāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha ākāsānañcāyatanasaññā nirujjhati, ke ca ākāsānañcāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma anantaṃ viññāṇanti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettha ākāsānañcāyatanasaññā nirujjhati, te ca ākāsānañcāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“空無辺処想が滅する処、また空無辺処想を繰り返し滅して住む人々、彼ら尊者たちは、その一分において、真に渇愛なく、寂静であり、渡り終え、彼岸に達した者であると私は説く。‘空無辺処想はどこで滅するのか、また、誰が空無辺処想を繰り返し滅して住むのか、私はそれを知らず、それを見ない’と、もしこのように言う者がいれば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、あらゆる面で空無辺処を超越し、“意識は無限である”と識無辺処(しきむへんしょ)を具足して住みます。ここにおいて空無辺処想は滅し、彼らは空無辺処想を繰り返し滅して住むのです’と。比丘たちよ、偽りなく欺くことのない人であれば、まさに‘善し’と言って、説かれたことを歓喜し、随喜すべきである。‘善し’と言って説かれたことを歓喜し、随喜して、礼拝し、合掌して近侍すべきである。”

‘‘Yattha viññāṇañcāyatanasaññā nirujjhati, ye ca viññāṇañcāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā [Pg.212] tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha viññāṇañcāyatanasaññā nirujjhati, ke ca viññāṇañcāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma natthi kiñcīti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettha viññāṇañcāyatanasaññā nirujjhati, te ca viññāṇañcāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“識無辺処想が滅する処、また識無辺処想を繰り返し滅して住む人々、彼ら尊者たちは、その一分において、真に渇愛なく、寂静であり、渡り終え、彼岸に達した者であると私は説く。‘識無辺処想はどこで滅するのか、また、誰が識無辺処想を繰り返し滅して住むのか、私はそれを知らず、それを見ない’と、もしこのように言う者がいれば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、あらゆる面で識無辺処を超越し、“何も存在しない”と無所有処(むうしょしょ)を具足して住みます。ここにおいて識無辺処想は滅し、彼らは識無辺処想を繰り返し滅して住むのです’と。比丘たちよ、偽りなく欺くことのない人であれば、まさに‘善し’と言って、説かれたことを歓喜し、随喜すべきである。‘善し’と言って説かれたことを歓喜し、随喜して、礼拝し、合掌して近侍すべきである。”

‘‘Yattha ākiñcaññāyatanasaññā nirujjhati, ye ca ākiñcaññāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha ākiñcaññāyatanasaññā nirujjhati, ke ca ākiñcaññāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettha ākiñcaññāyatanasaññā nirujjhati, te ca ākiñcaññāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya.

“無所有処想が滅する処、また無所有処想を繰り返し滅して住む人々、彼ら尊者たちは、その一分において、真に渇愛なく、寂静であり、渡り終え、彼岸に達した者であると私は説く。‘無所有処想はどこで滅するのか、また、誰が無所有処想を繰り返し滅して住むのか、私はそれを知らず、それを見ない’と、もしこのように言う者がいれば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、あらゆる面で無所有処を超越し、非想非非想処(ひそうひひそうしょ)を具足して住みます。ここにおいて無所有処想は滅し、彼らは無所有処想を繰り返し滅して住むのです’と。比丘たちよ、偽りなく欺くことのない人であれば、まさに‘善し’と言って、説かれたことを歓喜し、随喜すべきである。‘善し’と言って説かれたことを歓喜し、随喜して、礼拝し、合掌して近侍すべきである。”

‘‘Yattha nevasaññānāsaññāyatanasaññā nirujjhati, ye ca nevasaññānāsaññāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti, ‘addhā te āyasmanto nicchātā nibbutā tiṇṇā pāraṅgatā tadaṅgenā’ti vadāmi. ‘Kattha nevasaññānāsaññāyatanasaññā nirujjhati, ke ca nevasaññānāsaññāyatanasaññaṃ nirodhetvā nirodhetvā viharanti – ahametaṃ na jānāmi ahametaṃ na passāmī’ti, iti yo evaṃ vadeyya, so evamassa vacanīyo – ‘idhāvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Ettha nevasaññānāsaññāyatanasaññā nirujjhati, te ca nevasaññānāsaññāyatanasaññaṃ nirodhetvā [Pg.213] nirodhetvā viharantī’ti. Addhā, bhikkhave, asaṭho amāyāvī ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinandeyya anumodeyya; ‘sādhū’ti bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā namassamāno pañjaliko payirupāseyya. Imā kho, bhikkhave, nava anupubbavihārasamāpattiyo’’ti. Dutiyaṃ.

“非想非非想処想が滅する処、また非想非非想処想を繰り返し滅して住む人々、彼ら尊者たちは、その一分において、真に渇愛なく、寂静であり、渡り終え、彼岸に達した者であると私は説く。‘非想非非想処想はどこで滅するのか、また、誰が非想非非想処想を繰り返し滅して住むのか、私はそれを知らず、それを見ない’と、もしこのように言う者がいれば、その者には次のように言うべきである。‘友よ、ここに比丘がいて、あらゆる面で非想非非想処を超越し、想受滅(そうじゅめつ)を具足して住みます。ここにおいて非想非非想処想は滅し、彼らは非想非非想処想を繰り返し滅して住むのです’と。比丘たちよ、偽りなく欺くことのない人であれば、まさに‘善し’と言って、説かれたことを歓喜し、随喜すべきである。‘善し’と言って説かれたことを歓喜し、随喜して、礼拝し、合掌して近侍すべきである。比丘たちよ、これらが九次第定(くしだいじょう)である。第二。”

3. Nibbānasukhasuttaṃ

3. 涅槃楽経

34. Ekaṃ samayaṃ āyasmā sāriputto rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – ‘‘sukhamidaṃ, āvuso, nibbānaṃ. Sukhamidaṃ, āvuso, nibbāna’’nti. Evaṃ vutte āyasmā udāyī āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ panettha, āvuso sāriputta, sukhaṃ yadettha natthi vedayita’’nti? ‘‘Etadeva khvettha, āvuso, sukhaṃ yadettha natthi vedayitaṃ. Pañcime, āvuso, kāmaguṇā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā – ime kho, āvuso, pañca kāmaguṇā. Yaṃ kho, āvuso, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, idaṃ vuccatāvuso, kāmasukhaṃ.

34. ある時、尊者サーリプッタは王舎城の、栗鼠(りす)に餌を与える所である竹林に滞在していた。そこで尊者サーリプッタは比丘たちに呼びかけた。“友よ、この涅槃は幸福です。友よ、この涅槃は幸福です”と。このように述べられたとき、尊者ウダーイは尊者サーリプッタにこう言った。“友サーリプッタよ、そこに受(感受作用)がないのに、何がそこでの幸福なのでしょうか”。“友よ、そこに受がないこと、それこそがまさにここでの幸福なのです。友よ、これら五つの欲の絆(五欲)があります。いかなる五つでしょうか。目によって認識される、望ましく、好ましく、快く、愛すべき姿形で、欲を伴い、情欲をそそる色(かたち)……耳によって認識される声……鼻によって認識される香……舌によって認識される味……身によって認識される、望ましく、好ましく、快く、愛すべき姿形で、欲を伴い、情欲をそそる触(感触)。友よ、これらが五つの欲の絆です。友よ、これら五つの欲の絆を縁として生じる幸福や喜び、これが友よ、‘欲の幸福’と呼ばれます”。

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato kāmasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te kāmasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“友よ、ここに比丘が、諸々の欲から離れ……(中略)……第一禅を成就して滞在します。友よ、もしその比丘がこの境地に滞在している間に、欲を伴う想(知覚)や作意(意念)が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、例えば、幸福な人に苦しみが生じることが、ただその人の障害となるのと同様に、彼にそれら欲を伴う想や作意が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、およそ障害であるものは、世尊によって‘苦’であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が幸福であるかを知るべきです”。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato vitakkasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te vitakkasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti[Pg.214]. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“さらに、友よ、比丘が尋(じん)と伺(し)を静め……(中略)……第二禅を成就して滞在します。友よ、もしその比丘がこの境地に滞在している間に、尋を伴う想(知覚)や作意(意念)が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、例えば、幸福な人に苦しみが生じることが、ただその人の障害となるのと同様に、彼にそれら尋を伴う想や作意が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、およそ障害であるものは、世尊によって‘苦’であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が幸福であるかを知るべきです”。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato pītisahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te pītisahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“さらに、友よ、比丘が喜(き)から離れ……(中略)……第三禅を成就して滞在します。友よ、もしその比丘がこの境地に滞在している間に、喜を伴う想(知覚)や作意(意念)が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、例えば、幸福な人に苦しみが生じることが、ただその人の障害となるのと同様に、彼にそれら喜を伴う想や作意が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、およそ障害であるものは、世尊によって‘苦’であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が幸福であるかを知るべきです”。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato upekkhāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te upekkhāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“さらに、友よ、比丘が幸福(楽)を捨て……(中略)……第四禅を成就して滞在します。友よ、もしその比丘がこの境地に滞在している間に、捨(ウペッカー)を伴う想(知覚)や作意(意念)が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、例えば、幸福な人に苦しみが生じることが、ただその人の障害となるのと同様に、彼にそれら捨を伴う想や作意が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、およそ障害であるものは、世尊によって‘苦’であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が幸福であるかを知るべきです”。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ananto ākāsoti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato rūpasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te rūpasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“さらに、友よ、比丘が完全に物質的な想(色想)を越え、対立の想(有対想)を滅し、多様性の想(別異想)を意に介さず、‘空は無辺である’として、空無辺処を成就して滞在します。友よ、もしその比丘がこの境地に滞在している間に、物質的なものを伴う想(知覚)や作意(意念)が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、例えば、幸福な人に苦しみが生じることが、ただその人の障害となるのと同様に、彼にそれら物質的なものを伴う想や作意が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、およそ障害であるものは、世尊によって‘苦’であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が幸福であるかを知るべきです”。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma anantaṃ viññāṇanti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa ce[Pg.215], āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato ākāsānañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te ākāsānañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“さらに、友よ、比丘が完全に空無辺処を越え、‘意識は無辺である’として、識無辺処を成就して滞在します。友よ、もしその比丘がこの境地に滞在している間に、空無辺処を伴う想(知覚)や作意(意念)が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、例えば、幸福な人に苦しみが生じることが、ただその人の障害となるのと同様に、彼にそれら空無辺処を伴う想や作意が現れるなら、それは彼にとっての障害となります。友よ、およそ障害であるものは、世尊によって‘苦’であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が幸福であるかを知るべきです”。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma, natthi kiñcīti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato viññāṇañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te viññāṇañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で識無辺処を越え、‘何も無い’と無所有処に達して住します。友よ、もしその比丘がこの境地に住している間に、識無辺処に伴う想(知覚)と作意が現れるなら、それは彼にとっての障り(苦悩)となります。友よ、例えば幸福な者に、ただ障りのために苦痛が生じるようなものです。そのように、彼に識無辺処に伴う想と作意が現れます。それは彼にとっての障りとなります。友よ、およそ障りであるもの、それは世尊によって苦であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が安楽であるかを知るべきです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa ce, āvuso, bhikkhuno iminā vihārena viharato ākiñcaññāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti, svassa hoti ābādho. Seyyathāpi, āvuso, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa te ākiñcaññāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa hoti ābādho. Yo kho panāvuso, ābādho dukkhametaṃ vuttaṃ bhagavatā. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbānaṃ.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で無所有処を越え、非想非非想処に達して住します。友よ、もしその比丘がこの境地に住している間に、無所有処に伴う想と作意が現れるなら、それは彼にとっての障りとなります。友よ、例えば幸福な者に、ただ障りのために苦痛が生じるようなものです。そのように、彼に無所有処に伴う想と作意が現れます。それは彼にとっての障りとなります。友よ、およそ障りであるもの、それは世尊によって苦であると説かれました。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が安楽であるかを知るべきです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Imināpi kho etaṃ, āvuso, pariyāyena veditabbaṃ yathā sukhaṃ nibbāna’’nti. Tatiyaṃ.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で非想非非想処を越え、想受滅(滅尽定)に達して住します。そして、智慧によってそれを見て、彼の諸々の漏(煩悩)は滅尽します。友よ、この理由によっても、いかに涅槃が安楽であるかを知るべきです。”第三(の経)。

4. Gāvīupamāsuttaṃ

4. 牝牛の譬えの経(ガヴィー・ウパマ・スッタ)

35. ‘‘Seyyathāpi[Pg.216], bhikkhave, gāvī pabbateyyā bālā abyattā akhettaññū akusalā visame pabbate carituṃ. Tassā evamassa – ‘yaṃnūnāhaṃ agatapubbañceva disaṃ gaccheyyaṃ, akhāditapubbāni ca tiṇāni khādeyyaṃ, apītapubbāni ca pānīyāni piveyya’nti. Sā purimaṃ pādaṃ na suppatiṭṭhitaṃ patiṭṭhāpetvā pacchimaṃ pādaṃ uddhareyya. Sā na ceva agatapubbaṃ disaṃ gaccheyya, na ca akhāditapubbāni tiṇāni khādeyya, na ca apītapubbāni pānīyāni piveyya; yasmiṃ cassā padese ṭhitāya evamassa – ‘yaṃnūnāhaṃ agatapubbañceva disaṃ gaccheyyaṃ, akhāditapubbāni ca tiṇāni khādeyyaṃ, apītapubbāni ca pānīyāni piveyya’nti tañca padesaṃ na sotthinā paccāgaccheyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi sā, bhikkhave, gāvī pabbateyyā bālā abyattā akhettaññū akusalā visame pabbate carituṃ. Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekacco bhikkhu bālo abyatto akhettaññū akusalo vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; so taṃ nimittaṃ na āsevati na bhāveti na bahulīkaroti na svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

35. “比丘たちよ、例えば、山の牝牛が愚かで、不慣れで、放牧地を知らず、険しい山を歩くのが下手であるとします。彼女は次のように思うかもしれません。‘私はまだ行ったことのない方角へ行き、まだ食べたことのない草を食べ、まだ飲んだことのない水を飲もう’と。彼女は、前足をしっかり安定させないうちに、後ろ足を上げてしまいます。すると、彼女はまだ行ったことのない方角へ行くこともできず、食べたことのない草を食べることもできず、飲んだことのない水を飲むこともできません。また、彼女がそのように思った元の場所へも、無事に戻ることはできません。それはなぜでしょうか。比丘たちよ、その山の牝牛が愚かで、不慣れで、放牧地を知らず、険しい山を歩くのが下手だからです。比丘たちよ、これと同様に、ここにある比丘が愚かで、未熟で、方法を知らず、下手であり、諸々の欲から離れ、諸々の不善法から離れ、尋(思考)と伺(考察)があり、離生喜楽のある初禅に達して住しているとします。しかし、彼はその(定の)兆相(ニミッタ)を反復せず、修習せず、多作せず、十分に確立させません。”

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. So na sakkoti vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharituṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. So na sakkoti vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharituṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu ubhato bhaṭṭho ubhato parihīno, seyyathāpi sā gāvī pabbateyyā bālā abyattā akhettaññū akusalā visame pabbate carituṃ’’’.

“彼は次のように思います。‘私は尋と伺が止滅したことにより、内なる清浄と心の集中を得て、無尋無伺で定生の喜楽のある第二禅に達して住そう’と。しかし、彼は尋と伺が止滅した……(中略)……第二禅に達して住することができません。すると彼はまた次のように思います。‘私は諸々の欲から離れ、不善法から離れ、尋と伺があり、離生喜楽のある初禅に達して住そう’と。しかし、彼は諸々の欲から離れ……(中略)……初禅に達して住することもできません。比丘たちよ、この比丘は‘両方から脱落し、両方を失った者’と言われます。それはちょうど、あの山の牝牛が愚かで、不慣れで、放牧地を知らず、険しい山を歩くのが下手であるのと同じです。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gāvī pabbateyyā paṇḍitā byattā khettaññū kusalā visame pabbate carituṃ. Tassā evamassa – ‘yaṃnūnāhaṃ agatapubbañceva disaṃ gaccheyyaṃ, akhāditapubbāni ca tiṇāni khādeyyaṃ, apītapubbāni ca pānīyāni piveyya’nti. Sā purimaṃ pādaṃ suppatiṭṭhitaṃ patiṭṭhāpetvā pacchimaṃ pādaṃ uddhareyya. Sā agatapubbañceva disaṃ gaccheyya, akhāditapubbāni ca tiṇāni [Pg.217] khādeyya, apītapubbāni ca pānīyāni piveyya. Yasmiṃ cassā padese ṭhitāya evamassa – ‘yaṃnūnāhaṃ agatapubbañceva disaṃ gaccheyyaṃ, akhāditapubbāni ca tiṇāni khādeyyaṃ, apītapubbāni ca pānīyāni piveyya’nti tañca padesaṃ sotthinā paccāgaccheyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi sā, bhikkhave, gāvī pabbateyyā paṇḍitā byattā khettaññū kusalā visame pabbate carituṃ. Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekacco bhikkhu paṇḍito byatto khettaññū kusalo vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

“比丘たちよ、例えば、山の牝牛が賢く、熟練しており、放牧地を知り、険しい山を歩くのが上手であるとします。彼女は次のように思うかもしれません。‘私はまだ行ったことのない方角へ行き、まだ食べたことのない草を食べ、まだ飲んだことのない水を飲もう’と。彼女は、前足をしっかり安定させてから、後ろ足を上げます。すると、彼女はまだ行ったことのない方角へ行くことができ、食べたことのない草を食べることもでき、飲んだことのない水を飲むこともできます。また、彼女がそのように思った元の場所へも、無事に戻ることができます。それはなぜでしょうか。比丘たちよ、その山の牝牛が賢く、熟練しており、放牧地を知り、険しい山を歩くのが上手だからです。比丘たちよ、これと同様に、ここにある比丘が賢く、熟練しており、方法を知り、上手であり、諸々の欲から離れ、諸々の不善法から離れ、尋と伺があり、離生喜楽のある初禅に達して住しているとします。彼はその兆相を反復し、修習し、多作し、十分に確立させます。”

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. So dutiyaṃ jhānaṃ anabhihiṃsamāno vitakkavicārānaṃ vūpasamā… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私は尋(じん)と伺(し)が止息したことにより、内なる澄浄があり、心の専一な状態であり、尋もなく伺もなく、定より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住したいものだ”と。彼は第二禅を損なうことなく、尋と伺が止息したことにより……第二禅を具足して住します。彼はその相(しるし)を親しみ、修め、多作し、善く決定(けってい)して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ pītiyā ca virāgā upekkhako ca vihareyyaṃ sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeyyaṃ yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – upekkhako satimā sukhavihārīti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. So tatiyaṃ jhānaṃ anabhihiṃsamāno pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私は喜(き)をも離脱したことにより、捨(しゃ)として住し、正念と正知を具え、身をもって楽を感受し、諸の聖者たちが‘捨があり、正念があり、楽に住する者である’と説くところの第三禅を具足して住したいものだ”と。彼は第三禅を損なうことなく、喜を離脱したことにより……(中略)……第三禅を具足して住します。彼はその相を親しみ、修め、多作し、善く決定して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. So catutthaṃ jhānaṃ anabhihiṃsamāno sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私は楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが滅失したことにより、不苦不楽であり、捨による正念の清浄がある第四禅を具足して住したいものだ”と。彼は第四禅を損なうことなく、楽を捨てたことにより……(中略)……第四禅を具足して住します。彼はその相を親しみ、修め、多作し、善く決定して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ananto ākāsoti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. So ākāsānañcāyatanaṃ [Pg.218] anabhihiṃsamāno sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā …pe… ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私はことごとく色想(しきそう)を超克し、有対想(うたいそう)を滅失させ、種々想を非作意とすることによって、‘空は無辺なり’として空無辺処を具足して住したいものだ”と。彼は空無辺処を損なうことなく、ことごとく色想を超克し……(中略)……空無辺処を具足して住します。彼はその相を親しみ、修め、多作し、善く決定して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma anantaṃ viññāṇanti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. So viññāṇañcāyatanaṃ anabhihiṃsamāno sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私はことごとく空無辺処を超越し、‘識は無辺なり’として識無辺処を具足して住したいものだ”と。彼は識無辺処を損なうことなく、ことごとく空無辺処を超越し、‘識は無辺なり’として識無辺処を具足して住します。彼はその相を親しみ、修め、多作し、善く決定して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma natthi kiñcīti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. So ākiñcaññāyatanaṃ anabhihiṃsamāno sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私はことごとく識無辺処を超越し、‘何ものもなし’として無所有処を具足して住したいものだ”と。彼は無所有処を損なうことなく、ことごとく識無辺処を超越し、‘何ものもなし’として無所有処を具足して住します。彼はその相を親しみ、修め、多作し、善く決定して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. So nevasaññānāsaññāyatanaṃ anabhihiṃsamāno sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. So taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti svādhiṭṭhitaṃ adhiṭṭhāti.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私はことごとく無所有処を超越し、非想非非想処を具足して住したいものだ”と。彼は非想非非想処を損なうことなく、ことごとく無所有処を超越し、非想非非想処を具足して住します。彼はその相を親しみ、修め、多作し、善く決定して、とどまります。

‘‘Tassa evaṃ hoti – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja vihareyya’nti. So saññāvedayitanirodhaṃ anabhihiṃsamāno sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati.

彼にこのように(思いが)生じます。“願わくば、私はことごとく非想非非想処を超越し、想受滅(想受の滅尽)を具足して住したいものだ”と。彼は想受滅を損なうことなく、ことごとく非想非非想処を超越し、想受滅を具足して住します。

‘‘Yato kho, bhikkhave, bhikkhu taṃ tadeva samāpattiṃ samāpajjatipi vuṭṭhātipi, tassa mudu cittaṃ hoti kammaññaṃ. Mudunā kammaññena cittena appamāṇo samādhi hoti subhāvito. So appamāṇena samādhinā subhāvitena yassa yassa abhiññāsacchikaraṇīyassa dhammassa cittaṃ [Pg.219] abhininnāmeti abhiññāsacchikiriyāya tatra tatreva sakkhibhabbataṃ pāpuṇāti sati sati āyatane.

比丘たちよ、比丘がまさにその三昧を、入り、また出るとき、彼の心は柔軟(じゅうなん)になり、適業(てきぎょう)となります。柔軟で適業となった心によって、無量の定(じょう)が善く修められたものとなります。彼は、善く修められた無量の定によって、神通により現証すべき法に対し、その神通の現証のために心を向けるならば、基盤(原因)があるところにおいて、その都度、現証し得る能力に到達します。

‘‘So sace ākaṅkhati – ‘anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhaveyyaṃ, ekopi hutvā bahudhā assaṃ, bahudhāpi hutvā eko assaṃ…pe… yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteyya’nti, tatra tatreva sakkhibhabbataṃ pāpuṇāti sati sati āyatane.

彼がもし、“多種多様な神変(じんべん)を体験したい。一なる身となって多くとなり、多となって一となり……(中略)……梵天の世界に至るまで身をもって自在に行き来したい”と望むならば、基盤があるところにおいて、その都度、現証し得る能力に到達します。

‘‘So sace ākaṅkhati – dibbāya sotadhātuyā…pe… sati sati āyatane.

彼がもし、“天耳界(てんじかい)によって……(中略)……”と望むならば、基盤があるところにおいて、その都度、現証し得る能力に到達します。

‘‘So sace ākaṅkhati – ‘parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajāneyyaṃ, sarāgaṃ vā cittaṃ sarāgaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vītarāgaṃ vā cittaṃ vītarāgaṃ cittanti pajāneyyaṃ, sadosaṃ vā cittaṃ sadosaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vītadosaṃ vā cittaṃ vītadosaṃ cittanti pajāneyyaṃ, samohaṃ vā cittaṃ samohaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vītamohaṃ vā cittaṃ… saṃkhittaṃ vā cittaṃ… vikkhittaṃ vā cittaṃ… mahaggataṃ vā cittaṃ… amahaggataṃ vā cittaṃ… sauttaraṃ vā cittaṃ… anuttaraṃ vā cittaṃ… samāhitaṃ vā cittaṃ… asamāhitaṃ vā cittaṃ… vimuttaṃ vā cittaṃ… avimuttaṃ vā cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajāneyya’nti, tatra tatreva sakkhibhabbataṃ pāpuṇāti sati sati āyatane.

“もし彼が、‘他の衆生、他の個人の心を、自らの心で識別して知りたい。すなわち、貪りのある心には“貪りのある心である”と知り、貪りのない心には“貪りのない心である”と知り、怒りのある心には“怒りのある心である”と知り、怒りのない心には“怒りのない心である”と知り、愚かさのある心には“愚かさのある心である”と知り、愚かさのない心には……、凝縮した(沈んだ)心には……、散乱した心には……、高大(マハガッタ)な心には……、高大でない心には……、さらに優れたものがある心には……、無上の心には……、集中した心には……、集中していない心には……、解脱した心には……、解脱していない心には“解脱していない心である”と知りたい’と望むならば、その根拠(止観の修行)があるとき、その時々に、それを直接体験する能力(他心智などの神通力)に到達する。”

‘‘So sace ākaṅkhati – ‘anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussareyyaṃ, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussareyya’nti, tatra tatreva sakkhibhabbataṃ pāpuṇāti sati sati āyatane.

“もし彼が、‘多種多様な過去の宿命(前世)を想起したい。すなわち、一生、二生……(中略)……このように、その様態とともに、その詳細とともに、多種多様な過去の宿命を想起したい’と望むならば、その根拠があるとき、その時々に、それを直接体験する能力(宿住随念智)に到達する。”

‘‘So sace ākaṅkhati – ‘dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena…pe… yathākammūpage satte pajāneyya’nti, tatra tatreva sakkhibhabbataṃ pāpuṇāti sati sati āyatane.

“もし彼が、‘清浄で、人間の能力を超えた天眼によって……(中略)……業に従って(輪廻の境遇に)赴く衆生たちを知りたい’と望むならば、その根拠があるとき、その時々に、それを直接体験する能力(天眼智)に到達する。”

‘‘So sace ākaṅkhati – ‘āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya’nti, tatra tatreva sakkhibhabbataṃ pāpuṇāti sati sati āyatane’’ti. Catutthaṃ.

“もし彼が、‘諸々の漏(煩悩)の滅尽によって、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で悟り、証得して住みたい’と望むならば、その根拠があるとき、その時々に、それを直接体験する能力(阿羅漢果)に到達する。”(以上、)第四の(経が)終わった。

5. Jhānasuttaṃ

5. “5. 禅那経(ぜんなきょう)”

36. ‘‘Paṭhamampāhaṃ[Pg.220], bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; dutiyampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; tatiyampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; catutthampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; ākāsānañcāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; viññāṇañcāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; ākiñcaññāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; nevasaññānāsaññāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi; saññāvedayitanirodhampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmi.

36. “比丘たちよ、私は初禅に依っても、諸漏の滅尽(阿羅漢果)があると説く。比丘たちよ、私は第二禅に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は第三禅に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は第四禅に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は空無辺処(禅)に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は識無辺処(禅)に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は無所有処(禅)に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は非想非非想処(禅)に依っても、諸漏の滅尽があると説く。比丘たちよ、私は想受滅(滅尽定)に依っても、諸漏の滅尽があると説く。”

‘‘‘Paṭhamampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti rūpagataṃ vedanāgataṃ saññāgataṃ saṅkhāragataṃ viññāṇagataṃ, te dhamme aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassati. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpeti. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpetvā amatāya dhātuyā cittaṃ upasaṃharati – ‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbāna’nti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā.

“‘比丘たちよ、私は初禅に依っても諸漏の滅尽があると説く’と言ったが、それは何を根拠に言ったのであるか。比丘たちよ、この教えにおいて比丘は、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を成就して住む。彼は、その初禅において、そこに生じている色・受・想・行・識という(五蘊の)法を、無常である、苦である、病である、腫物である、刺である、不幸である、患いである、他者(自分のものでない)である、崩壊するものである、空である、無我であると観察する。彼は、それらの法から心を背ける。彼はそれらの法から心を背けて、不死の境界(涅槃)へと心を向ける。‘これこそが静寂であり、これこそが殊勝である。すなわち、すべての形成されたものの静止、すべての執着の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅尽、涅槃である’と。彼はそこに留まり、諸々の漏の滅尽に到達する。もし諸漏の滅尽に到達しないならば、その(止観の)法への愛着、その法への歓喜によって、五下分結を滅尽したことにより、化生する者(阿那含)となり、その世界(天界)で般涅槃し、その世界から二度と戻らない者となる。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, issāso vā issāsantevāsī vā tiṇapurisarūpake vā mattikāpuñje vā yoggaṃ karitvā, so aparena samayena dūrepātī ca hoti akkhaṇavedhī ca mahato ca kāyassa padāletā ; evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja [Pg.221] viharati. So yadeva tattha hoti rūpagataṃ vedanāgataṃ saññāgataṃ saṅkhāragataṃ viññāṇagataṃ, te dhamme aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassati. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpeti. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpetvā amatāya dhātuyā cittaṃ upasaṃharati – ‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbāna’nti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā. ‘Paṭhamampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、例えば、弓術師あるいはその弟子が、藁の人形や泥の山で修練を積み、後には遠くを射る者となり、百発百中の者となり、巨大な物体を貫く者となるようなものである。比丘たちよ、これと同様に、比丘は諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を成就して住む。彼は、その初禅において、そこに生じている色・受・想・行・識を、無常、苦、病、腫物、刺、不幸、患い、他者、崩壊、空、無我であると観察する。彼はそれらの法から心を背け、不死の境界へと心を向ける。‘これこそが静寂であり、これこそが殊勝である。すなわち、すべての行(形成されたもの)の静止、すべての依拠の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅尽、涅槃である’と。彼はそこに留まり、諸漏の滅尽に到達する。もし諸漏の滅尽に到達しないならば、その法への愛着、その法への歓喜によって、五下分結を滅尽したことにより、化生する者となり、その世界で般涅槃し、その世界から戻らない者となる。‘比丘たちよ、私は初禅に依っても諸漏の滅尽があると説く’と言ったのは、この理由によって説かれたのである。”

‘‘Dutiyampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya…pe… tatiyampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya… ‘catutthampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti rūpagataṃ vedanāgataṃ saññāgataṃ saṅkhāragataṃ viññāṇagataṃ, te dhamme aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassati. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpeti. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpetvā amatāya dhātuyā cittaṃ upasaṃharati – ‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbāna’nti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā.

“比丘たちよ、‘私は第二禅に依って……(中略)……第三禅に依って……比丘たちよ、私は第四禅に依って諸漏の尽滅を説く’と、このように言われましたが、これは何を縁として説かれたのでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが消滅していることにより、不苦不楽にして、捨による念の清浄なる第四禅を具足して住します。彼は、その第四禅において、色に属するもの、受に属するもの、想に属するもの、行に属するもの、識に属するもの、それら一切の諸法を、無常、苦、病、腫物、刺、災厄、疾病、他、崩壊、空、無我として観察します。彼は、それらの諸法から心を背けます。彼は、それらの諸法から心を背けて、不死の境界(涅槃)へと心を向けます。‘これは静寂であり、これは勝妙である。すなわち、すべての行の止息、すべての依拠の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅、涅槃である’と。彼は、そこに留まって諸漏の尽滅(阿羅漢果)に到達します。もし諸漏の尽滅に到達しないならば、その法への情熱、その法への悦びによって、五下分結を滅尽したがゆえに、化生(の者)となり、その場所で完全な涅槃に入る者となり、その世界から二度と戻ることのない者となります。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, issāso vā issāsantevāsī vā tiṇapurisarūpake vā mattikāpuñje vā yoggaṃ karitvā, so aparena samayena dūrepātī ca hoti akkhaṇavedhī ca mahato ca kāyassa padāletā[Pg.222]; evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pahānā, dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti rūpagataṃ vedanāgataṃ…pe… anāvattidhammo tasmā lokā. ‘Catutthampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、例えば、弓術師あるいは弓術師の弟子が、藁の人形や粘土の塊において訓練を行い、その後、遠くを射る者、鋭く射抜く者、巨大な物体を貫く者となるようなものです。比丘たちよ、同様に、比丘が楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが消滅していることにより、不苦不楽にして、捨による念の清浄なる第四禅を具足して住します。彼は、そこで、いかなる色に属するもの、受に属するもの……(中略)……その世界から戻ることのない者となります。‘比丘たちよ、私は第四禅に依って諸漏の尽滅を説く’と言われたのは、このことを縁として説かれたのです。”

‘‘‘Ākāsānañcāyatanampāhaṃ, bhikkhave, jhānaṃ nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti vedanāgataṃ saññāgataṃ saṅkhāragataṃ viññāṇagataṃ, te dhamme aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassati. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpeti. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpetvā amatāya dhātuyā cittaṃ upasaṃharati – ‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbāna’nti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā.

“‘比丘たちよ、私は空無辺処(の禅定)に依っても諸漏の尽滅を説く’と、このように言われましたが、これは何を縁として説かれたのでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、あらゆる面から色想を超克し、有対想が消滅し、多種想を意に介さないことにより、‘空は無辺なり’として空無辺処を具足して住します。彼は、その空無辺処において、受に属するもの、想に属するもの、行に属するもの、識に属するもの、それらの諸法を、無常、苦、病、腫物、刺、災厄、疾病、他、崩壊、空、無我として観察します。彼は、それらの諸法から心を背けます。彼は、それらの諸法から心を背けて、不死の境界(涅槃)へと心を向けます。‘これは静寂であり、これは勝妙である。すなわち、すべての行の止息、すべての依拠の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅、涅槃である’と。彼は、そこに留まって諸漏の尽滅に到達します。もし諸漏の尽滅に到達しないならば、その法への情熱、その法への悦びによって、五下分結を滅尽したがゆえに、化生(の者)となり、その場所で完全な涅槃に入る者となり、その世界から二度と戻ることのない者となります。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, issāso vā issāsantevāsī vā tiṇapurisarūpake vā mattikāpuñje vā yoggaṃ karitvā, so aparena samayena dūrepātī ca hoti akkhaṇavedhī ca mahato ca kāyassa padāletā; evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti vedanāgataṃ saññāgataṃ…pe… anāvattidhammo tasmā lokā. ‘Ākāsānañcāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、例えば、弓術師あるいは弓術師の弟子が、藁の人形や粘土の塊において訓練を行い、その後、遠くを射る者、鋭く射抜く者、巨大な物体を貫く者となるようなものです。比丘たちよ、同様に、比丘が、あらゆる面から色想を超克し、有対想が消滅し、多種想を意に介さないことにより、‘空は無辺なり’として空無辺処を具足して住します。彼は、そこで、いかなる受に属するもの、想に属するもの……(中略)……その世界から戻ることのない者となります。‘比丘たちよ、私は空無辺処に依って諸漏の尽滅を説く’と言われたのは、このことを縁として説かれたのです。”

‘‘‘Viññāṇañcāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya…pe… ākiñcaññāyatanampāhaṃ, bhikkhave, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma [Pg.223] ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti vedanāgataṃ saññāgataṃ saṅkhāragataṃ viññāṇagataṃ, te dhamme aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassati. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpeti. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpetvā amatāya dhātuyā cittaṃ upasaṃharati – ‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbāna’nti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā.

“比丘たちよ、‘私は識無辺処に依って……(中略)……比丘たちよ、私は無所有処に依って諸漏の滅尽を説く’と言われましたが、これは何に因って説かれたのでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘がおり、一切の識無辺処を完全に超越して、‘何ものも存在しない’と(想じて)無所有処を具足して住します。彼はそこで生じている受、想、行、識に関わる諸法を、無常、苦、病、腫物、刺、悪、疾病、他、崩壊、空、非我として観察します。彼はそれらの諸法から心を離します。彼はそれらの諸法から心を離し、不死の界(涅槃)へと心を向けます。すなわち、‘これは静止であり、これは勝妙である。すなわち、すべての諸行の止息、すべての依拠の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅、涅槃である’と(心を向けます)。彼はそこに留まり、諸漏の滅尽(阿羅漢果)に到達します。もし諸漏の滅尽に到達しないならば、その法への執着(法愛)、その法への歓喜によって、五下分結を滅尽したことにより、化生する者(阿那含)となり、その(梵天)界で涅槃に入り、その世界から再び戻ることのない者となります。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, issāso vā issāsantevāsī vā tiṇapurisarūpake vā mattikāpuñje vā yoggaṃ karitvā, so aparena samayena dūrepātī ca hoti akkhaṇavedhī ca mahato ca kāyassa padāletā; evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. So yadeva tattha hoti vedanāgataṃ saññāgataṃ saṅkhāragataṃ viññāṇagataṃ, te dhamme aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassati. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpeti. So tehi dhammehi cittaṃ paṭivāpetvā amatāya dhātuyā cittaṃ upasaṃharati – ‘etaṃ santaṃ etaṃ paṇītaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbāna’nti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā. ‘Ākiñcaññāyatanampāhaṃ, nissāya āsavānaṃ khayaṃ vadāmī’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、例えば、弓の射手やその弟子が、草で作った人形や土の山で訓練を積み、後には遠くから射当てる者となり、瞬く間に射る者となり、巨大な物体を貫く者となるようなものです。比丘たちよ、それと同じように、比丘が一切の識無辺処を完全に超越して、‘何ものも存在しない’と(想じて)無所有処を具足して住します。彼はそこで生じている受、想、行、識に関わる諸法を、無常、苦、病、腫物、刺、悪、疾病、他、崩壊、空、非我として観察します。彼はそれらの諸法から心を離します。彼はそれらの諸法から心を離し、不死の界(涅槃)へと心を向けます。すなわち、‘これは静止であり、これは勝妙である。すなわち、すべての諸行の止息、すべての依拠の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅、涅槃である’と(心を向けます)。彼はそこに留まり、諸漏の滅尽に到達します。もし諸漏の滅尽に到達しないならば、その法への執着、その法への歓喜によって、五下分結を滅尽したことにより、化生する者となり、そこで涅槃に入り、その世界から戻ることのない者となります。‘私は無所有処に依って諸漏の滅尽を説く’と言われたのは、このことを因として説かれたのです。”

‘‘Iti kho, bhikkhave, yāvatā saññāsamāpatti tāvatā aññāpaṭivedho. Yāni ca kho imāni, bhikkhave, nissāya dve āyatanāni – nevasaññānāsaññāyatanasamāpatti ca saññāvedayitanirodho ca, jhāyīhete[Pg.224], bhikkhave, samāpattikusalehi samāpattivuṭṭhānakusalehi samāpajjitvā vuṭṭhahitvā sammā akkhātabbānīti vadāmī’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、このように、想の等至(サマーパッティ)がある限り、阿羅漢果の覚知があります。比丘たちよ、これら二つの処、すなわち非想非非想処の等至と想受滅(滅尽定)については、等至に巧みであり等至からの出定に巧みな禅定者たちが、これらに入定し出定して、‘これらは静寂であり、これらは勝妙である’と正しく説くべきであると、私は説きます。”第五の経(が終了した)。

6. Ānandasuttaṃ

6. アーナンダ経

37. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Tatra kho āyasmā ānando bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso bhikkhave’’ti. ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato ānandassa paccassosuṃ. Āyasmā ānando etadavoca –

37. ある時、尊者アーナンダはコーサンビーのゴーシタ園に住していました。そこで尊者アーナンダは比丘たちに“友なる比丘たちよ”と呼びかけました。比丘たちは“友よ”と尊者アーナンダに応じました。尊者アーナンダは次のように言いました。

‘‘Acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso! Yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sambādhe okāsādhigamo anubuddho sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya. Tadeva nāma cakkhuṃ bhavissati te rūpā tañcāyatanaṃ no paṭisaṃvedissati. Tadeva nāma sotaṃ bhavissati te saddā tañcāyatanaṃ no paṭisaṃvedissati. Tadeva nāma ghānaṃ bhavissati te gandhā tañcāyatanaṃ no paṭisaṃvedissati. Sāva nāma jivhā bhavissati te rasā tañcāyatanaṃ no paṭisaṃvedissati. Sova nāma kāyo bhavissati te phoṭṭhabbā tañcāyatanaṃ no paṭisaṃvedissatī’’ti.

“友よ、驚くべきことです、友よ、未曾有のことです。知る者、見る者、供養を受けるに値する者、正自覚者であるかの世尊によって、これほどまでに、煩わしい(五欲の)世界において、生きとし生けるものの清浄のため、憂いと悲しみを乗り越えるため、苦しみと不満足を滅するため、正道の獲得のため、涅槃を現証するために、(解脱の)機会の獲得が覚知されました。実に、その眼が存在し、それらの色(形)がありながら、その領域(の色)を感じないのです。実に、その耳が存在し、それらの音がありながら、その領域を感じないのです。実に、その鼻が存在し、それらの香がありながら、その領域を感じないのです。実に、その舌が存在し、それらの味がありながら、その領域を感じないのです。実に、その身が存在し、それらの触覚がありながら、その領域を感じないのです。”

Evaṃ vutte āyasmā udāyī āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘saññīmeva nu kho, āvuso ānanda, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedeti udāhu asaññī’’ti? ‘‘Saññīmeva kho, āvuso, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedeti, no asaññī’’ti.

このように説かれた時、尊者ウダーイーは尊者アーナンダに次のように言いました。“友アーナンダよ、想(知覚)がある者がその領域を感じないのでしょうか、それとも想がない者が感じないのでしょうか?”“友よ、想がある者こそがその領域を感じないのであって、想がない者が感じないのではありません。”

‘‘Kiṃsaññī panāvuso, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedetī’’ti? ‘‘Idhāvuso, bhikkhu, sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Evaṃsaññīpi kho, āvuso, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedeti.

“友よ、ではどのような想を持っている者が、その領域を感じないのでしょうか?”“友よ、ここに比丘がおり、一切の有色想を超越し、有対想(抵抗感のある想)が消滅し、種々想を意に介さないことによって、‘空は無辺である’と空無辺処を具足して住します。友よ、このような想(空無辺処想)を持っている者も、その領域を感じないのです。”

‘‘Puna [Pg.225] caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Evaṃsaññīpi kho, āvuso, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedeti.

“さらに次に、友よ、比丘が一切の空無辺処を超越し、‘識は無辺である’と識無辺処を具足して住します。友よ、このような想(識無辺処想)を持っている者も、その領域を感じないのです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Evaṃsaññīpi kho, āvuso, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedetī’’ti.

“さらに次に、友よ、比丘が一切の識無辺処を超越し、‘何ものも存在しない’と無所有処を具足して住します。友よ、このような想(無所有処想)を持っている者も、その領域を感じないのです。”

‘‘Ekamidāhaṃ, āvuso, samayaṃ sākete viharāmi añjanavane migadāye. Atha kho, āvuso, jaṭilavāsikā bhikkhunī yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho, āvuso, jaṭilavāsikā bhikkhunī maṃ etadavoca – ‘yāyaṃ, bhante ānanda, samādhi na cābhinato na cāpanato na ca sasaṅkhāraniggayhavāritagato, vimuttattā ṭhito, ṭhitattā santusito, santusitattā no paritassati. Ayaṃ, bhante ānanda, samādhi kiṃphalo vutto bhagavatā’’’ti?

“友よ、かつて私はサーケータのアンジャナ園にある鹿野苑に住んでいました。その時、ジャティラに住む比丘尼が私のところへやって来ました。そして、私に礼拝した後、一方に立ちました。一方に立ったそのジャティラ住まいの比丘尼は、私にこう言いました。‘尊者アーナンダよ、偏ること(貪欲)もなく、背くこと(嫌悪)もなく、作為的な抑制によって維持されることもなく、解脱しているがゆえに安定し、安定しているがゆえに満足し、満足しているがゆえに渇望することのない、この三昧(定)があります。尊者アーナンダよ、この三昧を、世尊はどのような果報があるとお説きになったのでしょうか’”

‘‘Evaṃ vutte, sohaṃ, āvuso, jaṭilavāsikaṃ bhikkhuniṃ etadavocaṃ – ‘yāyaṃ, bhagini, samādhi na cābhinato na cāpanato na ca sasaṅkhāraniggayhavāritagato, vimuttattā ṭhito, ṭhitattā santusito, santusitattā no paritassati. Ayaṃ, bhagini, samādhi aññāphalo vutto bhagavatā’ti. Evaṃsaññīpi kho, āvuso, tadāyatanaṃ no paṭisaṃvedetī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“友よ、このように問われたとき、私はそのジャティラの比丘尼にこう答えました。‘姉妹よ、偏ることなく、背くことなく、作為的な抑制によって維持されることもなく、解脱しているがゆえに安定し、安定しているがゆえに満足し、満足しているがゆえに渇望することのない、この三昧があります。姉妹よ、世尊はこの三昧を阿羅漢果という果報があるとお説きになりました’。友よ、このように想う(覚知する)者であっても、その対象(処)を感受することはないのです。第六の経が終了した。”

7. Lokāyatikasuttaṃ

7. 7.順世経(ローカーヤティカ・スッタ)

38. Atha kho dve lokāyatikā brāhmaṇā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho te brāhmaṇā bhagavantaṃ etadavocuṃ –

38. その時、二人の順世派(ローカーヤティカ)の婆羅門が世尊のもとへ参りました。到着すると、世尊と親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき会話を終えて、一方に座りました。一方に座ったその婆羅門たちは、世尊にこう言いました。”

‘‘Pūraṇo, bho gotama, kassapo sabbaññū sabbadassāvī aparisesaṃ ñāṇadassanaṃ paṭijānāti – ‘carato ca me tiṭṭhato ca suttassa ca jāgarassa [Pg.226] ca satataṃ samitaṃ ñāṇadassanaṃ paccupaṭṭhita’nti. So evamāha – ‘ahaṃ anantena ñāṇena anantaṃ lokaṃ jānaṃ passaṃ viharāmī’ti. Ayampi, bho gotama, nigaṇṭho nāṭaputto sabbaññū sabbadassāvī aparisesaṃ ñāṇadassanaṃ paṭijānāti – ‘carato ca me tiṭṭhato ca suttassa ca jāgarassa ca satataṃ samitaṃ ñāṇadassanaṃ paccupaṭṭhita’nti. So evamāha – ‘ahaṃ anantena ñāṇena anantaṃ lokaṃ jānaṃ passaṃ viharāmī’ti. Imesaṃ, bho gotama, ubhinnaṃ ñāṇavādānaṃ ubhinnaṃ aññamaññaṃ vipaccanīkavādānaṃ ko saccaṃ āha ko musā’’ti?

“‘尊師ゴータマよ、プーラナ・カッサパは一切知者であり一切見者であり、“歩いている時も、止まっている時も、眠っている時も、起きている時も、常に絶えず知見が現前している”と、余すところない知見を公言しています。彼はこう言います。“私は無限の知見によって、無限の世界を知り、見て、住している”と。尊師ゴータマよ、このニガンタ・ナータプッタもまた一切知者であり一切見者であり、“歩いている時も、止まっている時も、眠っている時も、起きている時も、常に絶えず知見が現前している”と、余すところない知見を公言しています。彼はこう言います。“私は無限の知見によって、無限の世界を知り、見て、住している”と。尊師ゴータマよ、これら二人の知見を説く者たち、互いに相反する説を持つ者たちのうち、どちらが真実を語り、どちらが虚偽を語っているのでしょうか’”

‘‘Alaṃ, brāhmaṇā! Tiṭṭhatetaṃ – ‘imesaṃ ubhinnaṃ ñāṇavādānaṃ ubhinnaṃ aññamaññaṃ vipaccanīkavādānaṃ ko saccaṃ āha ko musā’ti. Dhammaṃ vo, brāhmaṇā, desessāmi, taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho te brāhmaṇā bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

“‘婆羅門たちよ、それは置くがよい。“これら二人の知見を説く者たちのうち、どちらが真実を語り、どちらが虚偽を語っているのか”ということは。婆羅門たちよ、私はあなた方に法を説きましょう。それを聞き、よく心に留めなさい。説くことにしましょう’。‘承知いたしました、尊師’と婆羅門たちは世尊に答えました。世尊はこう言われました。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇā, cattāro purisā catuddisā ṭhitā paramena javena ca samannāgatā paramena ca padavītihārena. Te evarūpena javena samannāgatā assu, seyyathāpi nāma daḷhadhammā dhanuggaho sikkhito katahattho katūpāsano lahukena asanena appakasirena tiriyaṃ tālacchāyaṃ atipāteyya; evarūpena ca padavītihārena, seyyathāpi nāma puratthimā samuddā pacchimo samuddo atha puratthimāya disāya ṭhito puriso evaṃ vadeyya – ‘ahaṃ gamanena lokassa antaṃ pāpuṇissāmī’ti. So aññatreva asitapītakhāyitasāyitā aññatra uccārapassāvakammā aññatra niddākilamathapaṭivinodanā vassasatāyuko vassasatajīvī vassasataṃ gantvā appatvāva lokassa antaṃ antarā kālaṃ kareyya. Atha pacchimāya disāya…pe… atha uttarāya disāya… atha dakkhiṇāya disāya ṭhito puriso evaṃ vadeyya – ‘ahaṃ gamanena lokassa antaṃ pāpuṇissāmī’ti. So aññatreva asitapītakhāyitasāyitā aññatra uccārapassāvakammā aññatra [Pg.227] niddākilamathapaṭivinodanā vassasatāyuko vassasatajīvī vassasataṃ gantvā appatvāva lokassa antaṃ antarā kālaṃ kareyya. Taṃ kissa hetu? Nāhaṃ, brāhmaṇā, evarūpāya sandhāvanikāya lokassa antaṃ ñāteyyaṃ daṭṭheyyaṃ patteyyanti vadāmi. Na cāhaṃ, brāhmaṇā, appatvāva lokassa antaṃ dukkhassa antakiriyaṃ vadāmi.

“‘婆羅門たちよ、例えば、四人の男が四方に立ち、最高の速さと最高の歩幅を備えているとします。彼らの速さは、訓練を受け、熟練し、弓術に長けた強靭な弓の使い手が、軽い矢で容易に椰子の木の影を射抜くほどのものであり、彼らの歩幅は、東の海から西の海に届くほどのものであるとします。その時、東方に立つ男が“私は歩くことによって世界の果てに到達しよう”と言ったとします。彼は、飲食、排泄、睡眠や疲労の回復以外の時間を除いて、百年の寿命を全うして百年歩き続けても、世界の果てに到達することなく、途中で命を終えるでしょう。(西方、北方、南方についても同様です。)それはなぜでしょうか。婆羅門たちよ、私は、このような疾走によって世界の果てを知り、見、到達できるとは説かないからです。しかし、婆羅門たちよ、世界の果てに到達することなく、苦しみの終焉を実現できるとも説きません’”

‘‘Pañcime, brāhmaṇā, kāmaguṇā ariyassa vinaye lokoti vuccati. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā; sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā; ime kho, brāhmaṇā, pañca kāmaguṇā ariyassa vinaye lokoti vuccati.

“‘婆羅門たちよ、聖者の規律(律)において、これら五つの欲の糸(五欲)が“世界”と呼ばれます。五つとは何か。眼で認識される、好ましく、愛しく、心に叶い、喜ばしく、欲を伴い、情欲をそそる諸々の形態。耳で認識される音……(中略)……鼻で認識される香……舌で認識される味……身で認識される、好ましく、愛しく、心に叶い、喜ばしく、欲を伴い、情欲をそそる触。婆羅門たちよ、これら五つの欲の糸が、聖者の規律において“世界”と呼ばれるのです’”

‘‘Idha, brāhmaṇā, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇā, ‘bhikkhu lokassa antamāgamma, lokassa ante viharati’. Tamaññe evamāhaṃsu – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’ti. Ahampi hi, brāhmaṇā, evaṃ vadāmi – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’’’ti.

“‘婆羅門たちよ、ここに比丘がいて、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(尋思)があり、伺(伺察)があり、離生喜楽を伴う初禅を達成して住しています。婆羅門たちよ、この比丘は“世界の果てに来て、世界の果てに住している”と言われます。しかし、他の人々は彼について“この者もまた世界に含まれており、世界から脱していない”と言います。婆羅門たちよ、私もまた“この者もまた世界に含まれており、世界から脱していない”と言うのです’

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇā, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ… tatiyaṃ jhānaṃ… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇā, ‘bhikkhu lokassa antamāgamma lokassa ante viharati’. Tamaññe evamāhaṃsu – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’ti. Ahampi hi, brāhmaṇā, evaṃ vadāmi – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’’’ti.

“バラモンたちよ、さらにまた、比丘は尋(じん)と伺(し)が静まることにより……(中略)……第二禅……第三禅……第四禅を具足して住します。バラモンたちよ、この比丘は‘世間の終焉に至り、世間の終焉に住している’と言われます。他の人々はこれについて、‘この者もまた世間に属しており、この者もまた世間から脱していない’と言います。バラモンたちよ、私もまた確かに、‘この者もまた世間に属しており、この者もまた世間から脱していない’と言います。”

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇā, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇā, ‘bhikkhu lokassa antamāgamma lokassa ante viharati’. Tamaññe evamāhaṃsu – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’ti[Pg.228]. Ahampi hi, brāhmaṇā, evaṃ vadāmi – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’’’ti.

“バラモンたちよ、さらにまた、比丘はあらゆる面で色の想(そう)を超克し、有対(うたい)の想を滅尽させ、種々の想を意にかけないことにより、‘空は無辺なり’と空無辺処を具足して住します。バラモンたちよ、この比丘は‘世間の終焉に至り、世間の終焉に住している’と言われます。他の人々はこれについて、‘この者もまた世間に属しており、この者もまた世間から脱していない’と言います。バラモンたちよ、私もまた確かに、‘この者もまた世間に属しており、この者もまた世間から脱していない’と言います。”

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇā, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati…pe… sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati…pe… sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇā, ‘bhikkhu lokassa antamāgamma lokassa ante viharati’. Tamaññe evamāhaṃsu – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’ti. Ahampi hi, brāhmaṇā, evaṃ vadāmi – ‘ayampi lokapariyāpanno, ayampi anissaṭo lokamhā’’’ti.

“バラモンたちよ、さらにまた、比丘はあらゆる面で空無辺処を超克し、‘識は無辺なり’と識無辺処を具足して住します。……(中略)……あらゆる面で識無辺処を超克し、‘何も無い’と無所有処を具足して住します。……(中略)……あらゆる面で無所有処を超克し、非想非非想処を具足して住します。バラモンたちよ、この比丘は‘世間の終焉に至り、世間の終焉に住している’と言われます。他の人々はこれについて、‘この者もまた世間に属しており、この者もまた世間から脱していない’と言います。バラモンたちよ、私もまた確かに、‘この者もまた世間に属しており、この者もまた世間から脱していない’と言います。”

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇā, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇā, ‘bhikkhu lokassa antamāgamma lokassa ante viharati tiṇṇo loke visattika’’’nti. Sattamaṃ.

“バラモンたちよ、さらにまた、比丘はあらゆる面で非想非非想処を超克し、想受滅を具足して住します。そして、智慧によってそれを見て、彼の諸々の漏(ろ)は尽滅します。バラモンたちよ、この比丘は‘世間の終焉に至り、世間の終焉に住し、世間における執着を乗り越えた者’と言われます。”第七(経)。

8. Devāsurasaṅgāmasuttaṃ

8. “八、天神・阿修羅戦争経”

39. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Tasmiṃ kho pana, bhikkhave, saṅgāme asurā jiniṃsu, devā parājayiṃsu. Parājitā ca, bhikkhave, devā apayiṃsuyeva uttarenābhimukhā, abhiyiṃsu asurā. Atha kho, bhikkhave, devānaṃ etadahosi – ‘abhiyanteva kho asurā. Yaṃnūna mayaṃ dutiyampi asurehi saṅgāmeyyāmā’ti. Dutiyampi kho, bhikkhave, devā asurehi saṅgāmesuṃ. Dutiyampi kho, bhikkhave, asurāva jiniṃsu, devā parājayiṃsu. Parājitā ca, bhikkhave, devā apayiṃsuyeva uttarenābhimukhā, abhiyiṃsu asurā’’.

39. “比丘たちよ、かつて、天神(ターヴァティンサ)と阿修羅の戦争が勃発したことがあります。比丘たちよ、その戦争において、阿修羅たちが勝利し、天神たちは敗北しました。比丘たちよ、敗北した天神たちは北に向かってただ逃走し、阿修羅たちはそれを追撃しました。比丘たちよ、その時、天神たちに次のような思いが生じました。‘阿修羅たちが追撃してくる。今一度、我々は阿修羅たちと戦うべきではないか’と。比丘たちよ、二度目もまた、天神たちは阿修羅たちと戦いました。比丘たちよ、二度目もまた、阿修羅たちが勝利し、天神たちは敗北しました。比丘たちよ、敗北した天神たちは北に向かってただ逃走し、阿修羅たちはそれを追撃しました。”

Atha kho, bhikkhave, devānaṃ etadahosi – ‘abhiyanteva kho asurā. Yaṃnūna mayaṃ tatiyampi asurehi saṅgāmeyyāmā’ti. Tatiyampi kho, bhikkhave, [Pg.229] devā asurehi saṅgāmesuṃ. Tatiyampi kho, bhikkhave, asurāva jiniṃsu, devā parājayiṃsu. Parājitā ca, bhikkhave, devā bhītā devapuraṃyeva pavisiṃsu. Devapuragatānañca pana, bhikkhave, devānaṃ etadahosi – ‘bhīruttānagatena kho dāni mayaṃ etarahi attanā viharāma akaraṇīyā asurehī’ti. Asurānampi, bhikkhave, etadahosi – ‘bhīruttānagatena kho dāni devā etarahi attanā viharanti akaraṇīyā amhehī’ti.

“比丘たちよ、その時、天神たちに次のような思いが生じました。‘阿修羅たちが追撃してくる。今一度、三度目も我々は阿修羅たちと戦うべきではないか’と。比丘たちよ、三度目もまた、天神たちは阿修羅たちと戦いました。比丘たちよ、三度目もまた、阿修羅たちが勝利し、天神たちは敗北しました。比丘たちよ、敗北した天神たちは恐怖し、天宮(天神の都)へと逃げ込みました。比丘たちよ、天宮にたどり着いた天神たちに、再び次のような思いが生じました。‘今や我々は、恐怖から守られた身で住している。阿修羅たちには(我々に対して)なすすべがない’と。比丘たちよ、阿修羅たちにもまた、次のような思いが生じました。‘今や天神たちは、恐怖から守られた身で住している。我々には(彼らに対して)なすすべがない’と。”

‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Tasmiṃ kho pana, bhikkhave, saṅgāme devā jiniṃsu, asurā parājayiṃsu. Parājitā ca, bhikkhave, asurā apayiṃsuyeva dakkhiṇenābhimukhā, abhiyiṃsu devā. Atha kho, bhikkhave, asurānaṃ etadahosi – ‘abhiyanteva kho devā. Yaṃnūna mayaṃ dutiyampi devehi saṅgāmeyyāmā’ti. Dutiyampi kho, bhikkhave, asurā devehi saṅgāmesuṃ. Dutiyampi kho, bhikkhave, devā jiniṃsu, asurā parājayiṃsu. Parājitā ca, bhikkhave, asurā apayiṃsuyeva dakkhiṇenābhimukhā, abhiyiṃsu devā’’.

“比丘たちよ、かつて、天神と阿修羅の戦争が勃発したことがあります。比丘たちよ、その戦争において、天神たちが勝利し、阿修羅たちは敗北しました。比丘たちよ、敗北した阿修羅たちは南に向かってただ逃走し、天神たちはそれを追撃しました。比丘たちよ、その時、阿修羅たちに次のような思いが生じました。‘天神たちが追撃してくる。今一度、我々は天神たちと戦うべきではないか’と。比丘たちよ、二度目もまた、阿修羅たちは天神たちと戦いました。比丘たちよ、二度目もまた、天神たちが勝利し、阿修羅たちは敗北しました。比丘たちよ、敗北した阿修羅たちは南に向かってただ逃走し、天神たちはそれを追撃しました。”

Atha kho, bhikkhave, asurānaṃ etadahosi – ‘abhiyanteva kho devā. Yaṃnūna mayaṃ tatiyampi devehi saṅgāmeyyāmā’ti. Tatiyampi kho, bhikkhave, asurā devehi saṅgāmesuṃ. Tatiyampi kho, bhikkhave, devā jiniṃsu, asurā parājayiṃsu. Parājitā ca, bhikkhave, asurā bhītā asurapuraṃyeva pavisiṃsu. Asurapuragatānañca pana, bhikkhave, asurānaṃ etadahosi – ‘bhīruttānagatena kho dāni mayaṃ etarahi attanā viharāma akaraṇīyā devehī’ti. Devānampi, bhikkhave, etadahosi – ‘bhīruttānagatena kho dāni asurā etarahi attanā viharanti akaraṇīyā amhehī’ti.

“比丘たちよ、その時、阿修羅たちに次のような思いが生じました。‘天神たちが追撃してくる。今一度、三度目も我々は天神たちと戦うべきではないか’と。比丘たちよ、三度目もまた、阿修羅たちは天神たちと戦いました。比丘たちよ、三度目もまた、天神たちが勝利し、阿修羅たちは敗北しました。比丘たちよ、敗北した阿修羅たちは恐怖し、阿修羅宮へと逃げ込みました。比丘たちよ、阿修羅宮にたどり着いた阿修羅たちに、再び次のような思いが生じました。‘今や我々は、恐怖から守られた身で住している。天神たちには(我々に対して)なすすべがない’と。比丘たちよ、天神たちにもまた、次のような思いが生じました。‘今や阿修羅たちは、恐怖から守られた身で住している。我々には(彼らに対して)なすすべがない’と。”

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, yasmiṃ samaye bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ, bhikkhave, samaye bhikkhussa evaṃ hoti – ‘bhīruttānagatena kho dānāhaṃ etarahi attanā viharāmi akaraṇīyo mārassā’ti[Pg.230]. Mārassāpi, bhikkhave, pāpimato evaṃ hoti – ‘bhīruttānagatena kho dāni bhikkhu etarahi attanā viharati akaraṇīyo mayha’’’nti.

“比丘たちよ、それと同じように、比丘が諸欲から離れ、不善の諸法から離れて、尋(しん)があり、伺(し)があり、離生喜楽(離れることから生じた喜びと幸せ)のある初禅を具足して住むとき、比丘たちよ、その時、比丘には次のような思いが生じます。‘今、私は恐怖を遠ざけた自己をもって住んでいる。悪魔(マーラ)は私に手出しができない’と。比丘たちよ、罪深き悪魔にもまた、次のような思いが生じます。‘今、比丘は恐怖を遠ざけた自己をもって住んでいる。私は彼に手出しができない’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ… tatiyaṃ jhānaṃ… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, tasmiṃ, bhikkhave, samaye bhikkhussa evaṃ hoti – ‘bhīruttānagatena kho dānāhaṃ etarahi attanā viharāmi akaraṇīyo mārassā’ti. Mārassāpi, bhikkhave, pāpimato evaṃ hoti – ‘bhīruttānagatena kho dāni bhikkhu etarahi attanā viharati, akaraṇīyo mayha’’’nti.

“比丘たちよ、比丘が尋と伺が静まったことにより…(中略)…第二禅を…第三禅を…第四禅を具足して住むとき、比丘たちよ、その時、比丘には次のような思いが生じます。‘今、私は恐怖を遠ざけた自己をもって住んでいる。悪魔は私に手出しができない’と。比丘たちよ、罪深き悪魔にもまた、次のような思いが生じます。‘今、比丘は恐怖を遠ざけた自己をもって住んでいる。私は彼に手出しができない’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu antamakāsi māraṃ, apadaṃ vadhitvā māracakkhuṃ adassanaṃ gato pāpimato tiṇṇo loke visattika’’’nti.

“比丘たちよ、比丘がすべての色想(しきそう)を超克し、有対想(うたいそう)が滅尽し、種々想(しゅじゅそう)を作意しないことにより、‘空は無辺なり’として、空無辺処を具足して住むとき。比丘たちよ、この比丘は‘悪魔を盲目にした者、悪魔の眼を跡形もなく破壊して、罪深き悪魔に見えないところへ行った者、世における粘着する渇愛(カッアイ)を乗り越えた者’と言われます。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati… sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati… sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati… sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu antamakāsi māraṃ, apadaṃ vadhitvā māracakkhuṃ adassanaṃ gato pāpimato tiṇṇo loke visattika’’’nti. Aṭṭhamaṃ.

“比丘たちよ、比丘がすべての空無辺処を超克し、‘識は無辺なり’として、識無辺処を具足して住むとき…すべての識無辺処を超克し、‘何も存在しない’として、無所有処を具足して住むとき…すべての無所有処を超克して、非想非非想処を具足して住むとき…すべての非想非非想処を超克して、想受滅を具足して住むとき。そして、智慧によってそれを見て、彼の諸漏(煩悩)は尽きたものとなります。比丘たちよ、この比丘は‘悪魔を盲目にした者、悪魔の眼を跡形もなく破壊して、罪深き悪魔に見えないところへ行った者、世における粘着する渇愛を乗り越えた者’と言われます。”第八の経(が終わった)。

9. Nāgasuttaṃ

9. 九、象の経(ナーガ・スッタ)

40. ‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye āraññikassa nāgassa gocarapasutassa hatthīpi hatthiniyopi hatthikalabhāpi hatthicchāpāpi purato purato gantvā tiṇaggāni chindanti, tena, bhikkhave, āraññiko nāgo aṭṭīyati harāyati jigucchati. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye āraññikassa nāgassa gocarapasutassa hatthīpi hatthiniyopi hatthikalabhāpi hatthicchāpāpi obhaggobhaggaṃ sākhābhaṅgaṃ khādanti, tena, bhikkhave, āraññiko nāgo aṭṭīyati harāyati jigucchati. Yasmiṃ[Pg.231], bhikkhave, samaye āraññikassa nāgassa ogāhaṃ otiṇṇassa hatthīpi hatthiniyopi hatthikalabhāpi hatthicchāpāpi purato purato gantvā soṇḍāya udakaṃ āloḷenti, tena, bhikkhave, āraññiko nāgo aṭṭīyati harāyati jigucchati. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye āraññikassa nāgassa ogāhā uttiṇṇassa hatthiniyo kāyaṃ upanighaṃsantiyo gacchanti, tena, bhikkhave, āraññiko nāgo aṭṭīyati harāyati jigucchati.

40. “四十。比丘たちよ、森に住む大象が餌場に赴いているとき、雄象や雌象や若象や子象たちが、その先へ先へと行って草の先端を摘み取ってしまうとき、比丘たちよ、それによって森の大象は悩み、恥じ、忌み嫌います。比丘たちよ、森の大象が餌場に赴いているとき、雄象や雌象や若象や子象たちが、(大象が)折った枝の数々を食べてしまうとき、比丘たちよ、それによって森の大象は悩み、恥じ、忌み嫌います。比丘たちよ、森の大象が水場に降りたとき、雄象や雌象や若象や子象たちが、その先へ先へと行って鼻で水をかき回して濁らせるとき、比丘たちよ、それによって森の大象は悩み、恥じ、忌み嫌います。比丘たちよ、森の大象が水場から上がったとき、雌象たちがその体に擦り寄りながら行くとき、比丘たちよ、それによって森の大象は悩み、恥じ、忌み嫌います。”

‘‘Tasmiṃ, bhikkhave, samaye āraññikassa nāgassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho etarahi ākiṇṇo viharāmi hatthīhi hatthinīhi hatthikalabhehi hatthicchāpehi. Chinnaggāni ceva tiṇāni khādāmi, obhaggobhaggañca me sākhābhaṅgaṃ khādanti, āvilāni ca pānīyāni pivāmi, ogāhā ca me uttiṇṇassa hatthiniyo kāyaṃ upanighaṃsantiyo gacchanti. Yaṃnūnāhaṃ eko gaṇasmā vūpakaṭṭho vihareyya’nti. So aparena samayena eko gaṇasmā vūpakaṭṭho viharati, acchinnaggāni ceva tiṇāni khādati, obhaggobhaggañcassa sākhābhaṅgaṃ na khādanti, anāvilāni ca pānīyāni pivati, ogāhā cassa uttiṇṇassa na hatthiniyo kāyaṃ upanighaṃsantiyo gacchanti.

“比丘たちよ、その時、森の大象に次のような思いが生じます。‘今、私は雄象、雌象、若象、子象たちに取り囲まれて住んでいる。私は先端が摘み取られた草を食べ、私が折った枝の数々を彼らが食べてしまい、私は濁った水を飲み、水場から上がった私の体に雌象たちが擦り寄りながら行く。私は群れから離れて、一人で住むのがよいのではないか’。その後、彼は他の一時に、群れから離れて、一人で住みます。彼は先端が摘み取られていない草を食べ、彼が折った枝を(他の象たちは)食べず、彼は濁っていない水を飲み、水場から上がった彼の体に雌象たちが擦り寄りながら行くこともありません。”

‘‘Tasmiṃ, bhikkhave, samaye āraññikassa nāgassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho pubbe ākiṇṇo vihāsiṃ hatthīhi hatthinīhi hatthikalabhehi hatthicchāpehi, chinnaggāni ceva tiṇāni khādiṃ, obhaggobhaggañca me sākhābhaṅgaṃ khādiṃsu, āvilāni ca pānīyāni apāyiṃ, ogāhā ca me uttiṇṇassa hatthiniyo kāyaṃ upanighaṃsantiyo agamaṃsu. Sohaṃ etarahi eko gaṇasmā vūpakaṭṭho viharāmi, acchinnaggāni ceva tiṇāni khādāmi, obhaggobhaggañca me sākhābhaṅgaṃ na khādanti, anāvilāni ca pānīyāni pivāmi, ogāhā ca me uttiṇṇassa na hatthiniyo kāyaṃ upanighaṃsantiyo gacchantī’ti. So soṇḍāya sākhābhaṅgaṃ bhañjitvā sākhābhaṅgena kāyaṃ parimajjitvā attamano soṇḍaṃ saṃharati,.

“比丘たちよ、その時、森の大象に次のような思いが生じます。‘以前、私は雄象、雌象、若象、子象たちに取り囲まれて住んでいた。先端が摘み取られた草を食べ、私が折った枝の数々を彼らは食べた。私は濁った水を飲み、水場から上がった私の体に雌象たちが擦り寄りながら行った。その私は今、群れから離れて、一人で住んでいる。先端が摘み取られていない草を食べ、私が折った枝を(他の象たちは)食べず、私は濁っていない水を飲み、水場から上がった私の体に雌象たちが擦り寄りながら行くこともない’。彼は鼻で枝を折り、その枝で体を撫で、満足して(歓喜して)鼻を掲げます。”

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, yasmiṃ samaye bhikkhu ākiṇṇo viharati bhikkhūhi bhikkhunīhi upāsakehi upāsikāhi raññā rājamahāmattehi titthiyehi [Pg.232] titthiyasāvakehi, tasmiṃ, bhikkhave, samaye bhikkhussa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho etarahi ākiṇṇo viharāmi bhikkhūhi bhikkhunīhi upāsakehi upāsikāhi raññā rājamahāmattehi titthiyehi titthiyasāvakehi. Yaṃnūnāhaṃ eko gaṇasmā vūpakaṭṭho vihareyya’nti. So vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ. So araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.

“比丘たちよ、それと同じように、ある時、比丘が、比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷、王、大臣、外道、外道の弟子たちに囲まれて住んでいるとする。比丘たちよ、その時、その比丘にこのような思いが生じる。‘私は今、比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷、王、大臣、外道、外道の弟子たちに囲まれて住んでいる。もし私が独り、群れから離れて遠離して住むことができたなら、それは素晴らしいことだ’と。彼は、遠離した坐臥所、すなわち森、樹下、山、谷、山窟、墓地、林野、露地、藁積みを求める。彼は、森に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空き家に行き、結跏趺坐し、身体をまっすぐに立て、目前に正念を確立して座る。”

‘‘So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti; byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti; thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti; uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti; vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti. So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So attamano soṇḍaṃ saṃharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ… tatiyaṃ jhānaṃ… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So attamano soṇḍaṃ saṃharati.

“彼は、世における貪欲を捨てて、貪欲を離れた心をもって住み、貪欲から心を清める。悪意(嗔恚)を捨てて、悪意のない心をもって住み、すべての生きとし生けるものの利益を憐れみ、悪意から心を清める。惛沈睡眠を捨てて、惛沈睡眠を離れて住み、光明を想い、正念・正知をもって、惛沈睡眠から心を清める。掉挙悪作を捨てて、浮つかずに住み、内面に静まりかえった心をもって、掉挙悪作から心を清める。疑を捨てて、疑を乗り越えて住み、善き諸法について迷うことなく、疑から心を清める。彼は、心の不浄であり、智慧を弱めるこれら五つの蓋(五蓋)を捨てて、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(たずねる思考)があり、伺(深める思考)があり、遠離より生じた喜と楽のある初禅を成就して住む。彼は満足して、(象がその鼻を収めるように、心を)収める。尋と伺が静まることにより……(中略)……第二禅……第三禅……第四禅を成就して住む。彼は満足して、(心を)収める。”

‘‘Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So attamano soṇḍaṃ saṃharati. Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati… sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati… sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati… sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ [Pg.233] samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. So attamano soṇḍaṃ saṃharatī’’ti. Navamaṃ.

“あらゆる点において色想を越え、有対想(抵抗感のある想い)を滅し、種々想を意に介さないことで、‘空間は無限である’と空無辺処を成就して住む。彼は満足して、(心を)収める。あらゆる点において空無辺処を越えて、‘意識は無限である’と識無辺処を成就して住む……あらゆる点において識無辺処を越えて、‘何も無い’と無所有処を成就して住む……あらゆる点において無所有処を越えて、非想非非想処を成就して住む……あらゆる点において非想非非想処を越えて、想受滅を成就して住む。そして、智慧によってそれを見て、諸々の漏(煩悩)が滅尽する。彼は満足して、(心を)収めるのである。”(第九の経、完)

10. Tapussasuttaṃ

10. “タプッサ経”

41. Ekaṃ samayaṃ bhagavā mallesu viharati uruvelakappaṃ nāma mallānaṃ nigamo. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya uruvelakappaṃ piṇḍāya pāvisi. Uruvelakappe piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘idheva tāva tvaṃ, ānanda, hohi, yāvāhaṃ mahāvanaṃ ajjhogāhāmi divāvihārāyā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā mahāvanaṃ ajjhogāhetvā aññatarasmiṃ rukkhamūle divāvihāraṃ nisīdi.

41. “ある時、世尊はマッラ国のウルヴェーラカッパという名のマッラ族の町に滞在しておられた。その時、世尊は午前中に下衣を整え、鉢と衣を持って、ウルヴェーラカッパの町へ托鉢に入られた。ウルヴェーラカッパで托鉢をして歩き、食事を終えて托鉢から戻られると、尊者アーナンダに告げられた。‘アーナンダよ、私が日中の休息のために大森(マハーヴァナ)に入る間、おまえはしばらくここに留まっていなさい’。‘承知いたしました、願わくは’と、尊者アーナンダは世尊に応答した。そこで世尊は大森に入り、ある樹下で日中の休息のために座られた。”

Atha kho tapusso gahapati yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho tapusso gahapati āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca –

“その時、タプッサ長者は尊者アーナンダのところへ行き、到着すると、尊者アーナンダに敬意を表して礼拝し、一方に座った。一方に座ったタプッサ長者は、尊者アーナンダに次のように言った。”

‘‘Mayaṃ, bhante ānanda, gihī kāmabhogino kāmārāmā kāmaratā kāmasammuditā. Tesaṃ no, bhante, amhākaṃ gihīnaṃ kāmabhogīnaṃ kāmārāmānaṃ kāmaratānaṃ kāmasammuditānaṃ papāto viya khāyati, yadidaṃ nekkhammaṃ. Sutaṃ metaṃ, bhante, ‘imasmiṃ dhammavinaye daharānaṃ daharānaṃ bhikkhūnaṃ nekkhamme cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato’. Tayidaṃ, bhante, imasmiṃ dhammavinaye bhikkhūnaṃ bahunā janena visabhāgo, yadidaṃ nekkhamma’’nti.

“‘アーナンダ尊者よ、私たち在家者は、欲を享受し、欲を楽しみ、欲を喜び、欲に耽っています。そのような欲を享受し、欲を楽しみ、欲を喜び、欲に耽っている私たち在家者にとって、出離(出家)というものは、あたかも絶壁であるかのように感じられます。しかし、尊者よ、私は次のように聞いております。“この法と律において、若き比丘たちの心は、出離(出家)に飛び込み、清信し、安定し、解脱する。それは静寂であると見ているからだ”と。尊者よ、このように、この法と律における比丘たちの出離というものは、多くの人々とは正反対のもののようです。’”

‘‘Atthi kho etaṃ, gahapati, kathāpābhataṃ bhagavantaṃ dassanāya. Āyāma, gahapati, yena bhagavā tenupasaṅkamissāma; upasaṅkamitvā bhagavato etamatthaṃ ārocessāma. Yathā no bhagavā byākarissati tathā naṃ dhāressāmā’’ti.

“‘長者よ、これは世尊にお目にかかってお話しするのにふさわしい話題です。長者よ、行きましょう、世尊のおられるところへ。そこへ行って、この件を世尊にお伝えしましょう。世尊が私たちに説き明かしてくださる通りに、それを保持しましょう。’”

‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho tapusso gahapati āyasmato ānandassa paccassosi. Atha kho āyasmā ānando tapussena gahapatinā saddhiṃ [Pg.234] yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca –

“‘承知いたしました、願わくは’と、タプッサ長者は尊者アーナンダに応答した。そこで、尊者アーナンダはタプッサ長者と共に世尊のおられるところへ行き、到着すると、世尊に敬意を表して礼拝し、一方に座った。一方に座った尊者アーナンダは、世尊に次のように申し上げた。”

‘‘Ayaṃ, bhante, tapusso gahapati evamāha – ‘mayaṃ, bhante ānanda, gihī kāmabhogino kāmārāmā kāmaratā kāmasammuditā, tesaṃ no bhante, amhākaṃ gihīnaṃ kāmabhogīnaṃ kāmārāmānaṃ kāmaratānaṃ kāmasammuditānaṃ papāto viya khāyati, yadidaṃ nekkhammaṃ’. Sutaṃ metaṃ, bhante, ‘imasmiṃ dhammavinaye daharānaṃ daharānaṃ bhikkhūnaṃ nekkhamme cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. Tayidaṃ, bhante, imasmiṃ dhammavinaye bhikkhūnaṃ bahunā janena visabhāgo yadidaṃ nekkhamma’’’nti.

“尊師よ、このタプッサ居士は次のように申し上げました。‘尊者アーナンダよ、私たち在家の者は、欲を楽しみ、欲に耽り、欲に悦んでいます。そのような、欲を楽しみ耽り悦んでいる在家の私たちにとって、この“出離”というものは、あたかも断崖のように(恐ろしく)見えます。尊師よ、私はこのように聞き及んでおります、“この法と律において、若き比丘たちの心は、出離を穏やかなものと見て、そこへと躍り入り、清められ、安住し、解脱する”と。尊師よ、このように、この法と律における比丘たちの出離というものは、多くの人々(世俗の人々)とは相容れないものなのです’と。”

‘‘Evametaṃ, ānanda, evametaṃ, ānanda! Mayhampi kho, ānanda, pubbeva sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi – ‘sādhu nekkhammaṃ, sādhu paviveko’ti. Tassa mayhaṃ, ānanda, nekkhamme cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me nekkhamme cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘kāmesu kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, nekkhamme ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me nekkhamme cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ kāmesu ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me nekkhamme cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena kāmesu ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, nekkhamme cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato kāmasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho[Pg.235]. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me kāmasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“その通りである、アーナンダよ。その通りである、アーナンダよ。私自身もまた、アーナンダよ、かつて正覚に至る前、まだ悟りを得ていない菩薩であった時、次のように考えていた。‘出離は善いことだ、遠離は善いことだ’と。しかしアーナンダよ、出離を穏やかなものと見ていた私の心は、そこへと躍り入らず、清められず、安住せず、解脱しなかった。アーナンダよ、私は次のように考えた。‘私が、出離を穏やかなものと見ながらも、心がそこへと躍り入らず、清められず、安住せず、解脱しないのは、いかなる理由、いかなる縁によるのだろうか’と。アーナンダよ、私は次のように考えた。‘私は欲における過患(わざわい)を見ておらず、それを多作(習熟)していない。また出離における功徳を得ておらず、それを修習していない。それゆえに、私の心は出離を穏やかなものと見ながらも、躍り入らず、清められず、安住せず、解脱しないのだ’と。アーナンダよ、私は次のように考えた。‘もし私が欲における過患を見てそれを多作し、出離における功徳を得てそれを修習したならば、私の心が出離を穏やかなものと見て、そこへと躍り入り、清められ、安住し、解脱するということが起こり得るだろう’と。アーナンダよ、その後、私は欲における過患を見てそれを多作し、出離における功徳を得てそれを修習した。そうすると、アーナンダよ、私の心は出離を穏やかなものと見て、そこへと躍り入り、清められ、安住し、解脱した。アーナンダよ、私は欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(思考)と伺(考察)があり、離より生じた喜と楽のある第一禅を具足して住した。アーナンダよ、そのように住している私に、欲を伴う想と作意が湧き起こった。それは私にとって苦患(障礙)であった。アーナンダよ、あたかも幸福な者に、ただ苦しみが苦患として生じるように、そのように、私には欲を伴う想と作意が湧き起こった。それは私にとって苦患であった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, avitakke cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me avitakke cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘vitakkesu kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, avitakke ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me avitakke cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ vitakkesu ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, avitakke ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me avitakke cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena vitakkesu ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, avitakke ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, avitakke cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato vitakkasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me vitakkasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私は次のように考えた。‘私は尋と伺の寂静により……第二禅を具足して住しよう’と。しかしアーナンダよ、無尋(第二禅)を穏やかなものと見ていた私の心は、そこへと躍り入らず、清められず、安住せず、解脱しなかった。アーナンダよ、私は次のように考えた。‘いかなる理由、いかなる縁によって、私の心が無尋を穏やかなものと見ながらも、そこへと躍り入らず、清められず、安住せず、解脱しないのだろうか’と。アーナンダよ、私は次のように考えた。‘私は尋における過患を見ておらず、それを多作していない。また無尋における功徳を得ておらず、それを修習していない。それゆえに、私の心は無尋を穏やかなものと見ながらも、躍り入らず、清められず、安住せず、解脱しないのだ’と。アーナンダよ、私は次のように考えた。‘もし私が尋における過患を見てそれを多作し、無尋における功徳を得てそれを修習したならば、私の心が無尋を穏やかなものと見て、そこへと躍り入り、清められ、安住し、解脱するということが起こり得るだろう’と。アーナンダよ、その後、私は尋における過患を見てそれを多作し、無尋における功徳を得てそれを修習した。そうすると、アーナンダよ、私の心は無尋を穏やかなものと見て、そこへと躍り入り、清められ、安住し、解脱した。アーナンダよ、私は尋と伺の寂静により……第二禅を具足して住した。アーナンダよ、そのように住している私に、尋を伴う想と作意が湧き起こった。それは私にとって苦患であった。アーナンダよ、あたかも幸福な者に、ただ苦しみが苦患として生じるように、そのように、私には尋を伴う想と作意が湧き起こった。それは私にとって苦患であった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ pītiyā ca virāgā upekkhako ca vihareyyaṃ sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeyyaṃ yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – upekkhako satimā sukhavihārīti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, nippītike cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo[Pg.236], yena me nippītike cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘pītiyā kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, nippītike ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me nippītike cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ pītiyā ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, nippītike ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me nippītike cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena pītiyā ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, nippītike ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, nippītike cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato pītisahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me pītisahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘ピィーティ(喜悦)が消え去ったことにより、捨(ウペッカー)に住し、正念・正知を保ち、身体で楽(幸せ)を感じ、聖者たちが“捨に住し、念を保ち、楽に住む者である”と説く第三禅に達して住むことができれば’と。しかし、アーナンダよ、私の心は‘それが静寂である’と見ていても、ピィーティのない(第三禅の)境地へと躍り込まず、清まらず、安定せず、解脱しなかった。アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘その原因は何だろうか、条件は何だろうか。なぜ私の心は、それが静寂であると見ていても、ピィーティのない境地へと躍り込まず、清まらず、安定せず、解脱しないのだろうか’。アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘私はピィーティの過患(欠点)を見ておらず、それを多修(反復)しておらず、また、ピィーティのない境地の功徳(利益)を得ておらず、それに親しんでいなかった。だから、私の心は、それが静寂であると見ていても、ピィーティのない境地へと躍り込まず、清まらず、安定せず、解脱しなかったのだ’。アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘もし私がピィーティの過患を見て、それを多修し、ピィーティのない境地の功徳を得て、それに親しむならば、私の心が、それが静寂であると見て、ピィーティのない境地へと躍り込み、清まり、安定し、解脱するということは起こり得ることだ’。アーナンダよ、その後、私はピィーティの過患を見てそれを多修し、ピィーティのない境地の功徳を得てそれに親しんだ。アーナンダよ、その時、私の心は‘それが静寂である’と見て、ピィーティのない境地へと躍り込み、清まり、安定し、解脱した。アーナンダよ、そして私は、ピィーティが消え去ったことにより……(中略)……第三禅に達して住んだ。アーナンダよ、この境地に留まって住んでいる私に、ピィーティを伴う知覚や作意が湧き上がってきた。それは私にとって一つの障害(病)であった。アーナンダよ、あたかも幸福な者に苦痛が生じることが、ただその苦しみのためのものであるように、そのように、私にはピィーティを伴う知覚や作意が湧き上がり、それは私にとって障害であった”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, adukkhamasukhe cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me adukkhamasukhe cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘upekkhāsukhe kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, adukkhamasukhe ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me adukkhamasukhe cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ upekkhāsukhe ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, adukkhamasukhe ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ [Pg.237] kho panetaṃ vijjati yaṃ me adukkhamasukhe cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena upekkhāsukhe ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ adukkhamasukhe ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, adukkhamasukhe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato upekkhāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me upekkhāsahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘楽の放棄と苦の放棄により、あらかじめ喜悦と憂いが消滅していることによる、不苦不楽にして、捨による念の清浄なる第四禅に達して住むことができれば’と。しかし、アーナンダよ、私の心は‘それが静寂である’と見ていても、不苦不楽の(第四禅の)境地へと躍り込まず、清まらず、安定せず、解脱しなかった。アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘その原因は何だろうか、条件は何だろうか。なぜ私の心は、それが静寂であると見ていても、不苦不楽の境地へと躍り込まず、清まらず、安定せず、解脱しないのだろうか’。アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘私は捨の楽(第三禅の幸福)の過患を見ておらず、それを多修しておらず、不苦不楽の境地の功徳を得ておらず、それに親しんでいなかった。だから、私の心は不苦不楽の境地へと躍り込まず、清まらず、安定せず、解脱しなかったのだ’。アーナンダよ、私に次のような考えが浮かんだ。‘もし私が捨の楽の過患を見て、それを多修し、不苦不楽の境地の功徳を得て、それに親しむならば、私の心が、それが静寂であると見て、不苦不楽の境地へと躍り込み、清まり、安定し、解脱するということは起こり得ることだ’。アーナンダよ、その後、私は捨の楽の過患を見てそれを多修し、不苦不楽の境地の功徳を得てそれに親しんだ。アーナンダよ、その時、私の心は‘それが静寂である’と見て、不苦不楽の境地へと躍り込み、清まり、安定し、解脱した。アーナンダよ、そして私は、楽の放棄により……(中略)……第四禅に達して住んだ。アーナンダよ、この境地に留まって住んでいる私に、捨を伴う(前の段階の)知覚や作意が湧き上がってきた。それは私にとって一つの障害であった。アーナンダよ、あたかも幸福な者に苦痛が生じることが、ただその苦しみのためのものであるように、そのように、私には捨を伴う知覚や作意が湧き上がり、それは私にとって障害であった”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘‘ananto ākāso’’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, ākāsānañcāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me ākāsānañcāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘rūpesu kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca abahulīkato, ākāsānañcāyatane ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me ākāsānañcāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ rūpesu ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, ākāsānañcāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ākāsānañcāyatane cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena rūpesu ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, ākāsānañcāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, ākāsānañcāyatane cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā [Pg.238] paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato rūpasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me rūpasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘私は、あらゆる面で色の想(物質的な想念)を完全に超越(超克)し、対立の想(抵抗の想念)を滅尽させ、種々の想(多様性の想念)を作意しないことによって、“空間は無限である”と空無辺処を具足して住もう’と。しかしアーナンダよ、その私において、‘これは静寂である’と見ていても、心は空無辺処へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解放されなかった。アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘“これは静寂である”と見ている私の心が、空無辺処へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解放されないのは、一体何が原因であり、何が条件なのだろうか’と。アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘私は諸々の色における過患(欠点)を見ておらず、またそれを多く考察していなかった。また、空無辺処における功徳(利益)を体得しておらず、またそれに親しんでいなかった。それゆえに、“これは静寂である”と見ている私の心が、空無辺処へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解放されないのだ’と。アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘もし私が諸々の色において過患を見て、それを多く考察し、空無辺処における功徳を体得して、それに親しむならば、“これは静寂である”と見ている私の心が、空無辺処へと躍入し、清明になり、安住し、解放されるということが起こり得るだろう’と。アーナンダよ、その後、私は諸々の色における過患を見て、それを多く考察し、空無辺処における功徳を体得して、それに親しんだ。アーナンダよ、その時、‘これは静寂である’と見ている私の心は、空無辺処へと躍入し、清明になり、安住し、解放された。アーナンダよ、こうして私は、あらゆる面で色の想を完全に超越(超克)し、対立の想を滅尽させ、種々の想を作意しないことによって、‘空間は無限である’と空無辺処を具足して住んだ。アーナンダよ、私がこの住処(境地)に住んでいると、色に伴う想や作意が現起した。それは私にとって苦痛(障害)であった。アーナンダよ、例えるなら、幸福な者に苦しみが生じることが、ただ苦痛となるように、そのように私にとって、色に伴う想や作意が現起することは苦痛であった”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘anantaṃ viññāṇa’’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, viññāṇañcāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me viññāṇañcāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ākāsānañcāyatane kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca abahulīkato, viññāṇañcāyatane ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me viññāṇañcāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ ākāsānañcāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, viññāṇañcāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me viññāṇañcāyatane cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena ākāsānañcāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, viññāṇañcāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, viññāṇañcāyatane cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato ākāsānañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya[Pg.239]; evamevassa me ākāsānañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘私は、あらゆる面で空無辺処を完全に超越(超克)し、“意識(識)は無限である”と識無辺処を具足して住もう’と。しかしアーナンダよ、その私において、‘これは静寂である’と見ていても、心は識無辺処へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解放されなかった。アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘“これは静寂である”と見ている私の心が、識無辺処へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解放されないのは、一体何が原因であり、何が条件なのだろうか’と。アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘私は空無辺処における過患(欠点)を見ておらず、またそれを多く考察していなかった。また、識無辺処における功徳(利益)を体得しておらず、またそれに親しんでいなかった。それゆえに、“これは静寂である”と見ている私の心が、識無辺処へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解放されないのだ’と。アーナンダよ、私に次のような思いが起こった。‘もし私が空無辺処において過患を見て、それを多く考察し、識無辺処における功徳を体得して、それに親しむならば、“これは静寂である”と見ている私の心が、識無辺処へと躍入し、清明になり、安住し、解放されるということが起こり得るだろう’と。アーナンダよ、その後、私は空無辺処における過患を見て、それを多く考察し、識無辺処における功徳を体得して、それに親しんだ。アーナンダよ、その時、‘これは静寂である’と見ている私の心は、識無辺処へと躍入し、清明になり、安住し、解放された。アーナンダよ、こうして私は、あらゆる面で空無辺処を完全に超越(超克)し、‘意識(識)は無限である’と識無辺処を具足して住んだ。アーナンダよ、私がこの住処(境地)に住んでいると、空無辺処に伴う想や作意が現起した。それは私にとって苦痛(障害)であった。アーナンダよ、例えるなら、幸福な者に苦しみが生じることが、ただ苦痛となるように、そのように私にとって、空無辺処に伴う想や作意が現起することは苦痛であった”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma natthi kiñcīti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, ākiñcaññāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me ākiñcaññāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘viññāṇañcāyatane kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, ākiñcaññāyatane ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me ākiñcaññāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ viññāṇañcāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, ākiñcaññāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ākiñcaññāyatane cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena viññāṇañcāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, ākiñcaññāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, ākiñcaññāyatane cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato viññāṇañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me viññāṇañcāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私にこのように思われた。‘私は、あらゆる点において識無辺処を完全に越え、“何ものも存在しない”として無所有処を具足して住したい’と。アーナンダよ、その私に、‘これは静寂である’と見ているのに、無所有処において心が躍入せず、清明にならず、安定せず、解放されなかった。アーナンダよ、私にこのように思われた。‘“これは静寂である”と見ている私の心が、なぜ無所有処において躍入せず、清明にならず、安定せず、解放されないのか。その原因は何であり、その条件は何であるか’と。アーナンダよ、私にこのように思われた。‘私は、識無辺処における過患を見ておらず、それを繰り返して観察していない。また、無所有処における利益(功徳)を体得しておらず、それを習熟していない。それゆえに、“これは静寂である”と見ている私の心が、無所有処において躍入せず、清明にならず、安定せず、解放されないのである’と。アーナンダよ、私にこのように思われた。‘もし私が識無辺処における過患を見て、それを繰り返し観察し、無所有処における利益を体得して、それを習熟するならば、“これは静寂である”と見ている私の心が、無所有処において躍入し、清明になり、安定し、解放されるということが起こり得る’と。アーナンダよ、私は後時、識無辺処における過患を見て、それを繰り返し観察し、無所有処における利益を体得して、それを習熟した。アーナンダよ、その私に、‘これは静寂である’と見ていると、無所有処において心が躍入し、清明になり、安定し、解放された。アーナンダよ、私はあらゆる点において識無辺処を完全に越え、“何ものも存在しない”として無所有処を具足して住した。アーナンダよ、この境地に住している私に、識無辺処に伴う想と作意が湧き上がった。それは私にとって一つの患い(苦痛)であった。アーナンダよ、あたかも幸福な者に、ただ患い(苦痛)となるためだけに苦しみが生じるように、そのように私には識無辺処に伴う想と作意が湧き上がった。それは私にとって一つの患いであった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, nevasaññānāsaññāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi [Pg.240] – ‘ko nu kho hetu ko paccayo, yena me nevasaññānāsaññāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ākiñcaññāyatane kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, nevasaññānāsaññāyatane ca ānisaṃso anadhigato, so ca me anāsevito. Tasmā me nevasaññānāsaññāyatane cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ ākiñcaññāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, nevasaññānāsaññāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me nevasaññānāsaññāyatane cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena ākiñcaññāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, nevasaññānāsaññāyatane ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, nevasaññānāsaññāyatane cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, ānanda, iminā vihārena viharato ākiñcaññāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho. Seyyathāpi, ānanda, sukhino dukkhaṃ uppajjeyya yāvadeva ābādhāya; evamevassa me ākiñcaññāyatanasahagatā saññāmanasikārā samudācaranti. Svassa me hoti ābādho.

“アーナンダよ、私にこのように思われた。‘私は、あらゆる点において無所有処を完全に越え、非想非非想処を具足して住したい’と。アーナンダよ、その私に、‘これは静寂である’と見ているのに、非想非非想処において心が躍入せず、清明にならず、安定せず、解放されなかった。アーナンダよ、私にこのように思われた。‘“これは静寂である”と見ている私の心が、なぜ非想非非想処において躍入せず、清明にならず、安定せず、解放されないのか。その原因は何であり、その条件は何であるか’と。アーナンダよ、私にこのように思われた。‘私は、無所有処における過患を見ておらず、それを繰り返して観察していない。また、非想非非想処における利益(功徳)を体得しておらず、それを習熟していない。それゆえに、“これは静寂である”と見ている私の心が、非想非非想処において躍入せず、清明にならず、安定せず、解放されないのである’と。アーナンダよ、私にこのように思われた。‘もし私が無所有処における過患を見て、それを繰り返し観察し、非想非非想処における利益を体得して、それを習熟するならば、“これは静寂である”と見ている私の心が、非想非非想処において躍入し、清明になり、安定し、解放されるということが起こり得る’と。アーナンダよ、私は後時、無所有処における過患を見て、それを繰り返し観察し、非想非非想処における利益を体得して、それを習熟した。アーナンダよ、その私に、‘これは静寂である’と見ていると、非想非非想処において心が躍入し、清明になり、安定し、解放された。アーナンダよ、私はあらゆる点において無所有処を完全に越え、非想非非想処を具足して住した。アーナンダよ、この境地に住している私に、無所有処に伴う想と作意が湧き上がった。それは私にとって一つの患い(苦痛)であった。アーナンダよ、あたかも幸福な者に、ただ患い(苦痛)となるためだけに苦しみが生じるように、そのように私には無所有処に伴う想と作意が湧き上がった。それは私にとって一つの患いであった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja vihareyya’nti. Tassa mayhaṃ, ānanda, saññāvedayitanirodhe cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘ko nu kho hetu, ko paccayo, yena me saññāvedayitanirodhe cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’? Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘nevasaññānāsaññāyatane kho me ādīnavo adiṭṭho, so ca me abahulīkato, saññāvedayitanirodhe ca ānisaṃso anadhigato, so [Pg.241] ca me anāsevito. Tasmā me saññāvedayitanirodhe cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati na vimuccati etaṃ santanti passato’. Tassa mayhaṃ, ānanda, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ nevasaññānāsaññāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulaṃ kareyyaṃ, saññāvedayitanirodhe ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseveyyaṃ, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me saññāvedayitanirodhe cittaṃ pakkhandeyya pasīdeyya santiṭṭheyya vimucceyya etaṃ santanti passato’. So kho ahaṃ, ānanda, aparena samayena nevasaññānāsaññāyatane ādīnavaṃ disvā taṃ bahulamakāsiṃ, saññāvedayitanirodhe ānisaṃsaṃ adhigamma tamāseviṃ. Tassa mayhaṃ, ānanda, saññāvedayitanirodhe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati etaṃ santanti passato. So kho ahaṃ, ānanda, sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharāmi, paññāya ca me disvā āsavā parikkhayaṃ agamaṃsu.

“アーナンダよ、私にこのような思いが浮かんだ。‘私は非想非非想処を完全に越えて、想受滅(想と受の滅尽)を具足して住したい’と。アーナンダよ、しかし、‘それは静寂である’と見ている私の心は、想受滅へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解脱しなかった。アーナンダよ、私にこのような思いが浮かんだ。‘“それは静寂である”と見ている私の心が、なぜ想受滅へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解脱しないのか。その原因は何であり、縁は何であるか’と。アーナンダよ、私にこのような思いが浮かんだ。‘私は非想非非想処における過患(災い)を見ておらず、それを多修(反復)していなかった。また、想受滅における功徳(利益)を体得しておらず、それを修習していなかった。それゆえに、“それは静寂である”と見ている私の心は、想受滅へと躍入せず、清明にならず、安住せず、解脱しなかったのだ’と。アーナンダよ、私にこのような思いが浮かんだ。‘もし私が非想非非想処における過患を見てそれを多修し、想受滅における功徳を体得してそれを修習するならば、“それは静寂である”と見ている私の心が、想受滅へと躍入し、清明になり、安住し、解脱するという、そのようなことはあり得る’と。アーナンダよ、その後、私は非想非非想処における過患を見てそれを多修し、想受滅における功徳を体得してそれを修習した。アーナンダよ、そのとき、‘それは静寂である’と見ている私の心は、想受滅へと躍入し、清明になり、安住し、解脱した。アーナンダよ、そのようにして私は、完全に非想非非想処を越えて、想受滅を具足して住した。そして、智慧によってそれを見て、諸漏は尽滅に至ったのである。”

‘‘Yāvakīvañcāhaṃ, ānanda, imā nava anupubbavihārasamāpattiyo na evaṃ anulomapaṭilomaṃ samāpajjimpi vuṭṭhahimpi, neva tāvāhaṃ, ānanda, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca kho ahaṃ, ānanda, imā nava anupubbavihārasamāpattiyo evaṃ anulomapaṭilomaṃ samāpajjimpi vuṭṭhahimpi, athāhaṃ, ānanda, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi – ‘akuppā me cetovimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’’’ti. Dasamaṃ.

“アーナンダよ、私がこれら九つの次第定を、このように順逆に、入定し出定することができなかった間は、アーナンダよ、私は神々、悪魔、梵天を含む世界において、沙門、バラモン、神、人間を含む生きとし生けるものの中で、‘無上正等覚を現に悟った’とは宣言しなかった。アーナンダよ、しかし、私がこれら九つの次第定を、このように順逆に、入定し出定することができるようになったとき、アーナンダよ、私は神々、悪魔、梵天を含む世界において、沙門、バラモン、神、人間を含む生きとし生けるものの中で、‘無上正等覚を現に悟った’と宣言したのである。そして、私に智と見(知見)が生じた。‘私の心の解脱は不動である。これが最後の生であり、もはや再誕することはない’と。第十(の経)。”

Mahāvaggo catuttho.

“第四 大品(おおしな)終わる。”

Tassuddānaṃ –

“その摂頌(まとめの偈)は――”

Dve vihārā ca nibbānaṃ, gāvī jhānena pañcamaṃ;

Ānando brāhmaṇā devo, nāgena tapussena cāti.

“二つの住(次第定)、涅槃、牝牛、禅定が五番目。アーナンダ、バラモン、天、象、タプッサについてである。”

5. Sāmaññavaggo

5. “第五 沙門品(さまんしな)”

1. Sambādhasuttaṃ

1. “隘路経(あいろきょう)”

42. Ekaṃ [Pg.242] samayaṃ āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Atha kho āyasmā udāyī yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā udāyī āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘vuttamidaṃ, āvuso, pañcālacaṇḍena devaputtena –

42. “ある時、尊者アーナンダは、コーサンビーのゴーシタ園に住しておられた。その時、尊者ウダーイーが尊者アーナンダのところへ行き、挨拶を交わした。親しく喜びを分かち合う言葉を交わした後、一方に座った。一方に座った尊者ウダーイーは、尊者アーナンダにこう言った。‘友よ、アーナンダよ、五族の王子パンチャーラチャンダによって、このように説かれました。’”

‘‘Sambādhe gataṃ okāsaṃ, avidvā bhūrimedhaso;

Yo jhānamabujjhi buddho, paṭilīnanisabho munī’’ti.

“‘隘路(窮屈な場所)において道(空間)を見出した。広大な智慧を持つ方、禅定を悟った仏(目覚めた方)、孤独にして雄牛のごとき聖者は。’”

‘‘Katamo, āvuso, sambādho, katamo sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā’’ti? ‘‘Pañcime, āvuso, kāmaguṇā sambādho vutto bhagavatā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. Ime kho, āvuso, pañca kāmaguṇā sambādho vutto bhagavatā.

“‘友よ、世尊が説かれた“隘路”とは何であり、“隘路における道の獲得”とは何でしょうか。’‘友よ、世尊はこの五つの欲の絆(五欲)を“隘路”であると説かれました。五つとは何か。眼で認識される、望ましく、好ましく、心に叶い、愛すべき姿で、欲を伴い、愛着を誘う形色。耳で認識される声……(中略)……鼻で認識される香、舌で認識される味、身で認識される、望ましく、好ましく、心に叶い、愛すべき姿で、欲を伴い、愛着を誘う触。友よ、これら五つの欲の絆を、世尊は“隘路”であると説かれました。’”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha vitakkavicārā aniruddhā honti, ayamettha sambādho.

“‘友よ、ここに比丘が、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって“隘路における道の獲得”が、ある意味をもって説かれたことになります。しかし、そこ(初禅)にも隘路があります。そこにおける隘路とは何か。そこでは尋(じん)・伺(し)がまだ滅していないこと、これがそこにおける隘路です。’”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha pīti aniruddhā hoti, ayamettha sambādho.

“‘友よ、次に、比丘が尋・伺を静止させたことにより……(中略)……第二禅を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって“隘路における道の獲得”が、ある意味をもって説かれたことになります。しかし、そこにも隘路があります。そこにおける隘路とは何か。そこでは喜(き)がまだ滅していないこと、これがそこにおける隘路です。’”

‘‘Puna [Pg.243] caparaṃ, āvuso, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha upekkhāsukhaṃ aniruddhaṃ hoti, ayamettha sambādho.

“‘友よ、次に、比丘が喜から離れたことにより……(中略)……第三禅を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって“隘路における道の獲得”が、ある意味をもって説かれたことになります。しかし、そこにも隘路があります。そこにおける隘路とは何か。そこでは捨(しゃ)に伴う楽がまだ滅していないこと、これがそこにおける隘路です。’”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha rūpasaññā aniruddhā hoti, ayamettha sambādho.

“友よ、さらに次に、比丘は楽を捨てることにより……(中略)……第四禅を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に、窮屈な中での空間の獲得であると説かれています。そこにも窮屈さはあります。そこにおける窮屈さとは何でしょうか。そこにおいて色想(物質的な対象の認識)がいまだ滅していないこと、これがそこにおける窮屈さです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha ākāsānañcāyatanasaññā aniruddhā hoti, ayamettha sambādho.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で色想を越え、有対想(感官の衝突による認識)を消滅させ、種々想を意にかけないことで、‘空は無辺なり’として、空無辺処を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に、窮屈な中での空間の獲得であると説かれています。そこにも窮屈さはあります。そこにおける窮屈さとは何でしょうか。そこにおいて空無辺処の想がいまだ滅していないこと、これがそこにおける窮屈さです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha viññāṇañcāyatanasaññā aniruddhā hoti, ayamettha sambādho.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で空無辺処を越え、‘意識は無辺なり’として、識無辺処を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に、窮屈な中での空間の獲得であると説かれています。そこにも窮屈さはあります。そこにおける窮屈さとは何でしょうか。そこにおいて識無辺処の想がいまだ滅していないこと、これがそこにおける窮屈さです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha ākiñcaññāyatanasaññā aniruddhā hoti, ayamettha sambādho.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で識無辺処を越え、‘何もなし’として、無所有処を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に、窮屈な中での空間の獲得であると説かれています。そこにも窮屈さはあります。そこにおける窮屈さとは何でしょうか。そこにおいて無所有処の想がいまだ滅していないこと、これがそこにおける窮屈さです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā pariyāyena. Tatrāpatthi [Pg.244] sambādho. Kiñca tattha sambādho? Yadeva tattha nevasaññānāsaññāyatanasaññā aniruddhā hoti, ayamettha sambādho.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で無所有処を越え、非想非非想処を具足して住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に、窮屈な中での空間の獲得であると説かれています。そこにも窮屈さはあります。そこにおける窮屈さとは何でしょうか。そこにおいて非想非非想処の想がいまだ滅していないこと、これがそこにおける窮屈さです。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, sambādhe okāsādhigamo vutto bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Paṭhamaṃ.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で非想非非想処を越え、想受滅(滅尽定)を具足して住します。そして、智慧によってそれを見て、彼の諸々の煩悩(漏)は尽滅します。友よ、これこそが、世尊によって究極的な意味で(無限定に)、窮屈な中での空間の獲得であると説かれたものです。”第一の経。

2. Kāyasakkhīsuttaṃ

2. カーヤサッキー・スッタ(身証者経)

43. ‘‘‘Kāyasakkhī kāyasakkhī’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā’’ti? ‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yathā yathā ca tadāyatanaṃ tathā tathā naṃ kāyena phusitvā viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā pariyāyena.

43. “‘身証者、身証者’と、友よ、言われます。友よ、どのような人について、世尊は‘身証者’と説かれたのでしょうか。”“友よ、ここに比丘がいて、欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住します。その境地がある通りに、それを身体(名身)で触れて住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に身証者であると説かれています。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ… tatiyaṃ jhānaṃ… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yathā yathā ca tadāyatanaṃ tathā tathā naṃ kāyena phusitvā viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā pariyāyena.

“友よ、さらに次に、比丘は尋・伺が静まり……(中略)……第二禅……第三禅……第四禅を具足して住します。その境地がある通りに、それを身体で触れて住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に身証者であると説かれています。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Yathā yathā ca tadāyatanaṃ tathā tathā naṃ kāyena phusitvā viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で色想を越え、有対想を消滅させ、種々想を意にかけないことで、‘空は無辺なり’として、空無辺処を具足して住します。その境地がある通りに、それを身体で触れて住します。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に身証者であると説かれています。……(中略)……”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Yathā yathā ca tadāyatanaṃ tathā tathā naṃ kāyena phusitvā viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, kāyasakkhī vutto bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Dutiyaṃ.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で非想非非想処を越え、想受滅を具足して住します。そして、智慧によってそれを見て、彼の諸々の煩悩は尽滅します。その境地がある通りに、それを身体で触れて住します。友よ、これこそが、世尊によって究極的な意味で(無限定に)身証者であると説かれたものです。”第二の経。

3. Paññāvimuttasuttaṃ

3. パンニャー・ヴィムッタ・スッタ(慧解脱者経)

44. ‘‘‘Paññāvimutto [Pg.245] paññāvimutto’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, paññāvimutto vutto bhagavatā’’ti?

44. “‘慧解脱者、慧解脱者’と、友よ、言われます。友よ、どのような人について、世尊は‘慧解脱者’と説かれたのでしょうか。”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, paññāya ca naṃ pajānāti. Ettāvatāpi kho, āvuso, paññāvimutto vutto bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、ここに比丘がいて、欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住し、智慧によってそれを如実に知ります。友よ、これだけでも、世尊によって便宜的に慧解脱者であると説かれています。……(中略)……”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti, paññāya ca naṃ pajānāti. Ettāvatāpi kho, āvuso, paññāvimutto vutto bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Tatiyaṃ.

“友よ、さらに次に、比丘はすべての面で非想非非想処を越え、想受滅を具足して住します。そして、智慧によってそれを見て、彼の諸々の煩悩は尽滅します。また、智慧によってその尽滅を如実に知ります。友よ、これこそが、世尊によって究極的な意味で(無限定に)慧解脱者であると説かれたものです。”第三の経。

4. Ubhatobhāgavimuttasuttaṃ

4. ウバトーバーガ・ヴィムッタ・スッタ(両面解脱者経)

45. ‘‘‘Ubhatobhāgavimutto ubhatobhāgavimutto’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, ubhatobhāgavimutto vutto bhagavatā’’ti?

45. “‘両面解脱者、両面解脱者’と、友よ、言われます。友よ、どのような人について、世尊は‘両面解脱者’と説かれたのでしょうか。”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yathā yathā ca tadāyatanaṃ tathā tathā naṃ kāyena phusitvā viharati, paññāya ca naṃ pajānāti. Ettāvatāpi kho, āvuso, ubhatobhāgavimutto vutto bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、ここに比丘がいて、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住みます。どのような形であれ、その境地(初禅)を名身をもって体得して住み、また知恵によってそれを明確に知ります。友よ、これだけのことによっても、世尊によって方便的に(一応の)‘両面解脱者(倶解脱者)’であると説かれています……(中略)。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Yathā yathā ca tadāyatanaṃ tathā tathā naṃ kāyena phusitvā viharati, paññāya ca naṃ pajānāti. Ettāvatāpi kho, āvuso, ubhatobhāgavimutto vutto bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Catutthaṃ.

“さらにまた、友よ、比丘は一切の非想非非想処を完全に超越して、想受滅を具足して住みます。そして知恵によって(四聖諦を)見ることで、諸々の漏(煩悩)が滅尽しています。どのような形であれ、その境地(滅尽定)を名身をもって体得して住み、また知恵によってそれを明確に知ります。友よ、これだけのことによって、世尊によって非方便的に(決定的な意味で)‘両面解脱者(倶解脱者)’であると説かれているのです。”第四の経が終わり。

5. Sandiṭṭhikadhammasuttaṃ

5. 5、現法自見の法経

46. ‘‘‘Sandiṭṭhiko dhammo sandiṭṭhiko dhammo’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, sandiṭṭhiko dhammo vutto bhagavatā’’ti?

46. 46.“‘現法自見の法、現法自見の法’と、友よ、言われます。友よ、どれほどのことで、世尊によって‘現法自見の法’と説かれたことになるのでしょうか?”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi [Pg.246] kho, āvuso, sandiṭṭhiko dhammo vutto bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、ここに比丘がいて、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住みます。友よ、これだけのことによっても、世尊によって方便的に‘現法自見の法’と説かれています……(中略)。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, sandiṭṭhiko dhammo vutto bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Pañcamaṃ.

“さらにまた、友よ、比丘は一切の非想非非想処を完全に超越して、想受滅を具足して住みます。そして知恵によって見ることで、諸々の漏が滅尽しています。友よ、これだけのことによって、世尊によって非方便的に‘現法自見の法’と説かれているのです。”第五の経が終わり。

6. Sandiṭṭhikanibbānasuttaṃ

6. 6、現法自見の涅槃経

47. ‘‘‘Sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ sandiṭṭhikaṃ nibbāna’nti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ vuttaṃ bhagavatā’’ti?

47. 47.“‘現法自見の涅槃、現法自見の涅槃’と、友よ、言われます。友よ、どれほどのことで、世尊によって‘現法自見の涅槃’と説かれたことになるのでしょうか?”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ vuttaṃ bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、ここに比丘がいて、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住みます。友よ、これだけのことによっても、世尊によって方便的に‘現法自見の涅槃’と説かれています……(中略)。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ vuttaṃ bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“さらにまた、友よ、比丘は一切の非想非非想処を完全に超越して、想受滅を具足して住みます。そして知恵によって見ることで、諸々の漏が滅尽しています。友よ、これだけのことによって、世尊によって非方便的に‘現法自見の涅槃’と説かれているのです。”第六の経が終わり。

7. Nibbānasuttaṃ

7. 7、涅槃経

48. ‘‘‘Nibbānaṃ nibbāna’nti, āvuso, vuccati…pe…. Sattamaṃ.

48. 48.“‘涅槃、涅槃’と、友よ、言われます……(中略)。”第七の経が終わり。

8. Parinibbānasuttaṃ

8. 8、般涅槃経

49. ‘‘‘Parinibbānaṃ parinibbāna’nti…pe…. Aṭṭhamaṃ.

49. 49.“‘般涅槃、般涅槃’と……(中略)。”第八の経が終わり。

9. Tadaṅganibbānasuttaṃ

9. 9、彼分涅槃経

50. ‘‘‘Tadaṅganibbānaṃ tadaṅganibbāna’nti, āvuso, vuccati…pe…. Navamaṃ.

50. 50.“‘彼分涅槃、彼分涅槃’と、友よ、言われます……(中略)。”第九の経が終わり。

10. Diṭṭhadhammanibbānasuttaṃ

10. 10、現法涅槃経

51. ‘‘‘Diṭṭhadhammanibbānaṃ diṭṭhadhammanibbāna’nti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso diṭṭhadhammanibbānaṃ vuttaṃ bhagavatā’’ti?

51. 51.“‘現法涅槃、現法涅槃’と、友よ、言われます。友よ、どれほどのことで、世尊によって‘現法涅槃’と説かれたことになるのでしょうか?”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi [Pg.247] …pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, diṭṭhadhammanibbānaṃ vuttaṃ bhagavatā pariyāyena …pe….

“友よ、ここに比丘がいて、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住みます。友よ、これだけのことによっても、世尊によって方便的に‘現法涅槃’と説かれています……(中略)。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, diṭṭhadhammanibbānaṃ vuttaṃ bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Dasamaṃ.

“さらにまた、友よ、比丘は一切の非想非非想処を完全に超越して、想受滅を具足して住みます。そして知恵によって見ることで、諸々の漏が滅尽しています。友よ、これだけのことによって、世尊によって非方便的に‘現法涅槃’と説かれているのです。”第十の経が終わり。

Sāmaññavaggo pañcamo.

第五 サマニヤ(沙門果)品 完結。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(経題の要約)は以下の通り。

Sambādho kāyasakkhī paññā,Ubhatobhāgo sandiṭṭhikā dve;

Nibbānaṃ parinibbānaṃ,Tadaṅgadiṭṭhadhammikena cāti.

狭隘、身証、知恵、両面解脱、二つの現法自見(法と涅槃)、涅槃、般涅槃、彼分(涅槃)、および現法(涅槃)に関する十の経である。

Paṭhamapaṇṇāsakaṃ samattaṃ.

第一の五十経篇(パタマ・パンナーサカ)完結。

2. Dutiyapaṇṇāsakaṃ

2. 第二の五十経篇

(6) 1. Khemavaggo

(6) 1、安穏品

1. Khemasuttaṃ

1. 1、安穏経

52. ‘‘‘Khemaṃ khema’nti[Pg.248], āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, khemaṃ vuttaṃ bhagavatā’’ti?

52. 52.“‘安穏、安穏’と、友よ、言われます。友よ、どれほどのことで、世尊によって‘安穏’と説かれたことになるのでしょうか?”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, khemaṃ vuttaṃ bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、ここに比丘がいて、諸々の欲から離れ……(中略)……初禅を具足して住みます。友よ、これだけのことによっても、世尊によって方便的に‘安穏’であると説かれています……(中略)。”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, khemaṃ vuttaṃ bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Paṭhamaṃ.

“さらにまた、友よ、比丘は一切の非想非非想処を完全に超越して、想受滅を具足して住みます。そして知恵によって見ることで、諸々の漏が滅尽しています。友よ、これだけのことによって、世尊によって非方便的に‘安穏’であると説かれているのです。”第一の経が終わり。

2. Khemappattasuttaṃ

2. 2. 安穏到達経

53. Khemappatto khemappattoti, āvuso, vuccati…pe…. Dutiyaṃ.

53. “友よ、‘安穏に到達した者、安穏に到達した者’と言われます。……(中略)……”第二(の経)。

3. Amatasuttaṃ

3. 3. 不死経

54. Amataṃ amatanti, āvuso, vuccati…pe…. Tatiyaṃ.

54. “友よ、‘不死、不死’と言われます。……(中略)……”第三(の経)。

4. Amatappattasuttaṃ

4. 4. 不死到達経

55. Amatappatto amatappattoti, āvuso, vuccati…pe…. Catutthaṃ.

55. “友よ、‘不死に到達した者、不死に到達した者’と言われます。……(中略)……”第四(の経)。

5. Abhayasuttaṃ

5. 5. 無畏経

56. Abhayaṃ abhayanti, āvuso, vuccati…pe…. Pañcamaṃ.

56. “友よ、‘無畏、無畏’と言われます。……(中略)……”第五(の経)。

6. Abhayappattasuttaṃ

6. 6. 無畏到達経

57. Abhayappatto abhayappattoti, āvuso, vuccati…pe…. Chaṭṭhaṃ.

57. “友よ、‘無畏に到達した者、無畏に到達した者’と言われます。……(中略)……”第六(の経)。

7. Passaddhisuttaṃ

7. 7. 軽安経

58. Passaddhi passaddhīti, āvuso, vuccati…pe…. Sattamaṃ.

58. “友よ、‘軽安、軽安’と言われます。……(中略)……”第七(の経)。

8. Anupubbapassaddhisuttaṃ

8. 8. 次第の軽安経

59. Anupubbapassaddhi [Pg.249] anupubbapassaddhīti, āvuso, vuccati…pe…. Aṭṭhamaṃ.

59. “友よ、‘次第の軽安、次第の軽安’と言われます。……(中略)……”第八(の経)。

9. Nirodhasuttaṃ

9. 9. 滅経

60. Nirodho nirodhoti, āvuso, vuccati…pe…. Navamaṃ.

60. “友よ、‘滅、滅’と言われます。……(中略)……”第九(の経)。

10. Anupubbanirodhasuttaṃ

10. 10. 次第の滅経

61. ‘‘‘Anupubbanirodho anupubbanirodho’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, anupubbanirodho vutto bhagavatā’’ti?

61. “‘次第の滅、次第の滅’と友よ、言われます。友よ、一体どれほどをもって、次第の滅が世尊によって説かれているのでしょうか”

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ettāvatāpi kho, āvuso, anupubbanirodho vutto bhagavatā pariyāyena…pe….

“友よ、ここに比丘が、諸々の欲望(五欲)から離れ……(中略)……初禅を具足して住みます。友よ、これほどによっても、世尊によって次第の滅が、方便をもって(随意的意味で)説かれています。……(中略)……”

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, paññāya cassa disvā āsavā parikkhīṇā honti. Ettāvatāpi kho, āvuso, anupubbanirodho vutto bhagavatā nippariyāyenā’’ti. Dasamaṃ.

“さらにまた友よ、比丘が一切の非想非非想処を越えて、想受滅を具足して住みます。そして智慧によってそれを見て、彼の諸々の煩悩(漏)は尽滅します。友よ、これほどをもって、次第の滅が世尊によって、方便によらず(究極的意味で)説かれています”。第十(の経)。

11. Abhabbasuttaṃ

11. 11. 不堪能経

62. ‘‘Nava, bhikkhave, dhamme appahāya abhabbo arahattaṃ sacchikātuṃ. Katame nava? Rāgaṃ, dosaṃ, mohaṃ, kodhaṃ, upanāhaṃ, makkhaṃ, paḷāsaṃ, issaṃ, macchariyaṃ – ime kho, bhikkhave, nava dhamme appahāya abhabbo arahattaṃ sacchikātuṃ.

62. “比丘たちよ、九つの法を捨てなければ、阿羅漢果を証得することはできない。九つとは何か。貪欲、瞋恚、愚痴、忿、恨、覆、悩、嫉、慳である。比丘たちよ、これら九つの法を捨てなければ、阿羅漢果を証得することはできない。”

‘‘Nava, bhikkhave, dhamme pahāya bhabbo arahattaṃ sacchikātuṃ. Katame nava? Rāgaṃ, dosaṃ, mohaṃ, kodhaṃ, upanāhaṃ, makkhaṃ, paḷāsaṃ, issaṃ, macchariyaṃ – ime kho, bhikkhave, nava dhamme pahāya bhabbo arahattaṃ sacchikātu’’nti. Ekādasamaṃ.

“比丘たちよ、九つの法を捨てれば、阿羅漢果を証得することができる。九つとは何か。貪欲、瞋恚、愚痴、忿、恨、覆、悩、嫉、慳である。比丘たちよ、これら九つの法を捨てれば、阿羅漢果を証得することができる”。第十一(の経)。

Khemavaggo paṭhamo.

第一 安穏品(ケマ・ヴァッガ)完。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(要約の詩)は以下の通り。

Khemo ca amatañceva, abhayaṃ passaddhiyena ca;

Nirodho anupubbo ca, dhammaṃ pahāya bhabbena cāti.

“安穏、不死、無畏、そして軽安、次第の滅、また[九つの]法を捨てて[阿羅漢果を]得ることについて[の諸経がある]。これら十一(の経)がある”。

(7) 2. Satipaṭṭhānavaggo

(7) 2. 四念処品

1. Sikkhādubbalyasuttaṃ

1. 1. 学処の弱体化経

63. ‘‘Pañcimāni[Pg.250], bhikkhave, sikkhādubbalyāni. Katamāni pañca? Pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca sikkhādubbalyāni.

63. “比丘たちよ、これら五つの学処を弱体化させるものがある。五つとは何か。殺生、偸盗、邪淫、妄語、放逸の根源である穀酒・果実酒(の摂取)である。比丘たちよ、これら五つの学処を弱体化させるものがある。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの学処を弱体化させるものを捨てるために、四つの念処(四念処)を修習すべきである。四つとは何か。比丘たちよ、ここに比丘が、身において身を観じ、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除いて住む。受において……心において……法において法を観じ、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除いて住む。比丘たちよ、これら五つの学処を弱体化させるものを捨てるために、これら四つの念処を修習すべきである”。第一(の経)。

2. Nīvaraṇasuttaṃ

2. 2. 蓋経(にいばらな・すった)

64. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, nīvaraṇāni. Katamāni pañca? Kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ, thinamiddhanīvaraṇaṃ, uddhaccakukkuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca nīvaraṇāni.

64. “比丘たちよ、これら五つの蓋(心の障害)がある。いかなる五つか。欲貪蓋、瞋恚蓋、惛沈睡眠蓋、掉挙後悔蓋、疑蓋である。比丘たちよ、これらが実に五つの蓋である。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ nīvaraṇānaṃ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ nīvaraṇānaṃ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの蓋を捨断するために、四つの念処を修習すべきである。いかなる四つか。比丘たちよ、ここに比丘は、身において身を観じ、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除いて住む。受において……心において……法において法を観じ、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除いて住む。比丘たちよ、これら五つの蓋を捨断するために、これら四つの念処を修習すべきである。”(第二の経)

3. Kāmaguṇasuttaṃ

3. 3. 欲感経(かーまぐな・すった)

65. ‘‘Pañcime, bhikkhave, kāmaguṇā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā [Pg.251] iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. Ime kho, bhikkhave, pañca kāmaguṇā.

65. “比丘たちよ、これら五つの欲感(五欲の綱)がある。いかなる五つか。眼によって認識される色(形や色)であり、望ましく、愛しく、好ましく、喜ばしく、欲を伴い、貪りを生じさせるものである。耳によって認識される声……鼻によって認識される香……舌によって認識される味……身によって認識される触であり、望ましく、愛しく、好ましく、喜ばしく、欲を伴い、貪りを生じさせるものである。比丘たちよ、これらが実に五つの欲感である。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ kāmaguṇānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの欲感を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第三の経)

4. Upādānakkhandhasuttaṃ

4. 4. 取蘊経(うぱーだーなっかんだ・すった)

66. ‘‘Pañcime, bhikkhave, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho – ime kho, bhikkhave, pañcupādānakkhandhā.

66. “比丘たちよ、これら五つの取蘊(しゅおん)がある。いかなる五つか。色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊である。比丘たちよ、これらが実に五つの取蘊である。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの取蘊を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第四の経)

5. Orambhāgiyasuttaṃ

5. 5. 下分結経(おーらんばーぎや・すった)

67. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, orambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso, kāmacchando, byāpādo – imāni kho, bhikkhave, pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni.

67. “比丘たちよ、これら五つの下分結(五下分結)がある。いかなる五つか。有身見、疑、戒禁取、欲貪、瞋恚である。比丘たちよ、これらが実に五つの下分結である。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの下分結を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第五の経)

6. Gatisuttaṃ

6. 6. 趣経(がてぃ・すった)

68. ‘‘Pañcimā, bhikkhave, gatiyo. Katamā pañca? Nirayo, tiracchānayoni, pettivisayo, manussā, devā – imā kho, bhikkhave, pañca gatiyo.

68. “比丘たちよ、これら五つの趣(生存の行き先)がある。いかなる五つか。地獄、畜生、餓鬼、人間、天界である。比丘たちよ、これらが実に五つの趣である。”

‘‘Imāsaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ gatīnaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの趣を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第六の経)

7. Macchariyasuttaṃ

7. 7. 吝嗇経(まっちゃりや・すった)

69. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, macchariyāni. Katamāni pañca? Āvāsamacchariyaṃ, kulamacchariyaṃ, lābhamacchariyaṃ, vaṇṇamacchariyaṃ, dhammamacchariyaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca macchariyāni.

69. “比丘たちよ、これら五つの吝嗇(物惜しみ)がある。いかなる五つか。住処についての吝嗇、家族(施主)についての吝嗇、利得についての吝嗇、称賛についての吝嗇、法についての吝嗇である。比丘たちよ、これらが実に五つの吝嗇である。”

‘‘Imesaṃ [Pg.252] kho, bhikkhave, pañcannaṃ macchariyānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Sattamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの吝嗇を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第七の経)

8. Uddhambhāgiyasuttaṃ

8. 8. 上分結経(うっだんばーぎや・すった)

70. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni.

70. “比丘たちよ、これら五つの上分結(五上分結)がある。いかなる五つか。色貪、無色貪、慢、掉挙、無明である。比丘たちよ、これらが実に五つの上分結である。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの上分結を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第八の経)

9. Cetokhilasuttaṃ

9. 9. 心の荒廃経(ちぇーときーら・すった)

71. ‘‘Pañcime, bhikkhave, cetokhilā. Katame pañca? Idha bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ paṭhamo cetokhilo.

71. “比丘たちよ、これら五つの心の荒廃(心の杭)がある。いかなる五つか。比丘たちよ、ここに比丘が、師(仏陀)に対して疑い、惑い、確信を持たず、清明な信(浄信)を抱かない。比丘たちよ、師に対して疑い、惑い、確信を持たず、浄信を抱かない比丘は、その心が、熱心な修行、専念、持続、精進へと向かうことがない。心が熱心な修行、専念、持続、精進へと向かわないこと、これが第一の心の荒廃である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme kaṅkhati…pe… saṅghe kaṅkhati… sikkhāya kaṅkhati… sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto. Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetokhilo.

“さらにまた、比丘たちよ、比丘が法に対して疑い……(中略)……僧伽に対して疑い……戒に対して疑い……共に行ずる者たち(同修者)に対して怒りを抱き、不満を持ち、心を害し、荒廃した心を抱く。比丘たちよ、共に行ずる者たちに対して怒りを抱き、不満を持ち、心を害し、荒廃した心を抱く比丘は、その心が、熱心な修行、専念、持続、精進へと向かうことがない。心が熱心な修行、専念、持続、精進へと向かわないこと、これが第五の心の荒廃である。”

‘‘Imesaṃ, kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetokhilānaṃ pahānāya…pe… ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの心の荒廃を捨断するために……(中略)……これら四つの念処を修習すべきである。”(第九の経)

10. Cetasovinibandhasuttaṃ

10. 10. 心の束縛経(ちぇーたそー・びにばんだ・すった)

72. ‘‘Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso [Pg.253] avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ paṭhamo cetasovinibandho.

72. “比丘たちよ、これら五つの心の束縛(心の執着)がある。いかなる五つか。比丘たちよ、ここに比丘が、諸々の欲感に対して、貪欲が消えず、意欲が消えず、愛着が消えず、渇愛が消えず、熱悩が消えず、愛執が消えていない。比丘たちよ、諸々の欲感に対して貪欲が消えず、意欲が消えず、愛着が消えず、渇愛が消えず、熱悩が消えず、愛執が消えていない比丘は、その心が、熱心な修行、専念、持続、精進へと向かうことがない。心が熱心な修行、専念、持続、精進へと向かわないこと、これが第一の心の束縛である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti…pe… rūpe avītarāgo hoti… yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati … aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetasovinibandho. Ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.

“さらに、比丘たちよ、比丘が身体において離欲しておらず……(中略)……形態において離欲しておらず……思う存分に腹いっぱいに食べて、睡眠の快、横たわる快(右脇または左脇に寝返る快)、まどろみの快に耽って暮らし、あるいはある特定の天界を熱望して梵行を修めることがあります。‘私は、この戒、あるいは禁戒、あるいは苦行、あるいは梵行によって、天(神)となるか、あるいは天界の何者かになろう’と。比丘たちよ、このようにある特定の天界を熱望して梵行を修める比丘の心は、熱意、精進、不断の励み、努力へと向きません。熱意、精進、不断の励み、努力へと心が向かないこと、これが第五の心の束縛です。比丘たちよ、これらが実に五つの心の束縛です。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu…pe… citte…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya ime cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā’’ti. Dasamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの心の束縛を捨断するために、四念処が修習されるべきです。いかなる四つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘は、身体において身体を観じ、熱意があり、正知があり、正念があり、世間における貪欲と憂いを除いて住みます。受において……(中略)……心において……(中略)……諸法において諸法を観じ、熱意があり、正知があり、正念があり、世間における貪欲と憂いを除いて住みます。比丘たちよ、これら五つの心の束縛を捨断するために、これら四念処が修習されるべきです。”(第十の経)

Satipaṭṭhānavaggo dutiyo.

第二、四念処品(終わり)。

Tassuddānaṃ –

その要旨(ウッダーナ)——

Sikkhā nīvaraṇākāmā, khandhā ca orambhāgiyā gati;

Maccheraṃ uddhambhāgiyā aṭṭhamaṃ, cetokhilā vinibandhāti.

学処(戒)、蓋(障害)、欲、蘊(五蘊)、および下分(結使)、ガティ(趣)、物惜しみ、上分(結使)が第八、心の荒廃、束縛。これらが十(の経)である。

(8) 3. Sammappadhānavaggo

(8) 3. 四正勤品

1. Sikkhasuttaṃ

1. 第一、学処経

73. ‘‘Pañcimāni[Pg.254], bhikkhave, sikkhādubbalyāni. Katamāni pañca? Pāṇātipāto …pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca sikkhādubbalyāni.

73. “比丘たちよ、これら五つの学処(戒)の弱体化があります。いかなる五つでしょうか。殺生……(中略)……放逸の原因となる穀酒・果実酒・酒類を飲むことです。比丘たちよ、これらが実に五つの学処の弱体化です。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya cattāro sammappadhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya ime cattāro sammappadhānā bhāvetabbā’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの学処の弱体化を捨断するために、四正勤が修習されるべきです。いかなる四つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘は、未生で悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力します。すでに生じた悪しき不善の諸法を捨断するために、意欲を生じ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力します。未生の善なる諸法を生じさせるために、意欲を生じ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力します。すでに生じた善なる諸法の持続、不忘失、倍増、広大、修習、円満のために、意欲を生じ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力します。比丘たちよ、これら五つの学処の弱体化を捨断するために、これら四正勤が修習されるべきです。”(第一の経)

74-81. (Yathā satipaṭṭhānavagge tathā sammappadhānavasena vitthāretabbā.)

74-81. (四念処品と同様に、四正勤の形式によって詳述されるべきである。)”

10. Cetasovinibandhasuttaṃ

10. 第十、心の束縛経

82. ‘‘Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti…pe… ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.

82. “比丘たちよ、五つの心の束縛があります。いかなる五つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が諸々の欲において離欲しておらず……(中略)……比丘たちよ、これらが実に五つの心の束縛です。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya cattāro sammappadhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya… anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya… uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati[Pg.255]. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya ime cattāro sammappadhānā bhāvetabbā’’ti. Dasamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの心の束縛を捨断するために、四正勤が修習されるべきです。いかなる四つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘は、未生で悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力します。すでに生じた悪しき不善の諸法を捨断するために……未生の善なる諸法を生じさせるために……すでに生じた善なる諸法の持続、不忘失、倍増、広大、修習、円満のために、意欲を生じ、励み、精進を開始し、心を奮い立たせ、努力します。比丘たちよ、これら五つの心の束縛を捨断するために、これら四正勤が修習されるべきです。”(第十の経)

Sammappadhānavaggo tatiyo.

第三、四正勤品(終わり)。

(9) 4. Iddhipādavaggo

(9) 4. 四神足品

1. Sikkhasuttaṃ

1. 第一、学処経

83. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, sikkhādubbalyāni. Katamāni pañca? Pāṇātipāto…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ – imāni kho, bhikkhave, pañca sikkhādubbalyāni.

83. “比丘たちよ、これら五つの学処(戒)の弱体化があります。いかなる五つでしょうか。殺生……(中略)……放逸の原因となる穀酒・果実酒・酒類を飲むことです。比丘たちよ、これらが実に五つの学処の弱体化です。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya cattāro iddhipādā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīriyasamādhi… cittasamādhi… vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ sikkhādubbalyānaṃ pahānāya ime cattāro iddhipādā bhāvetabbā’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの学処の弱体化を捨断するために、四神足が修習されるべきです。いかなる四つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘は、欲三摩地(意欲による集中)と行精進(努力)を備えた神足を修習します。精進三摩地……心三摩地……観三摩地と行精進を備えた神足を修習します。比丘たちよ、これら五つの学処の弱体化を捨断するために、これら四神足が修習されるべきです。”(第一の経)

84-91. (Yathā satipaṭṭhānavagge tathā iddhipādavasena vitthāretabbā.)

84-91. (四念処品と同様に、四神足の形式によって詳述されるべきである。)”

10. Cetasovinibandhasuttaṃ

10. 第十、心の束縛経

92. ‘‘Pañcime, bhikkhave, cetasovinibandhā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti…pe… ime kho, bhikkhave, pañca cetasovinibandhā.

92. “比丘たちよ、五つの心の束縛があります。いかなる五つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が諸々の欲において離欲しておらず……(中略)……比丘たちよ、これらが実に五つの心の束縛です。”

‘‘Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya ime cattāro iddhipādā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīriyasamādhi… cittasamādhi… vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ cetasovinibandhānaṃ pahānāya ime cattāro iddhipādā bhāvetabbā’’ti. Dasamaṃ.

“比丘たちよ、これら五つの心の束縛(心縛)を捨断するために、これら四つの神足(じんそく)を修習すべきである。いかなる四つか。比丘たちよ、ここに比丘は、意欲(欲)による三昧と、はげみ(行)の行を具足した神足を修習し、精進による三昧……、心による三昧……、吟味(観)による三昧とはげみの行を具足した神足を修習する。比丘たちよ、これら五つの心の束縛を捨断するために、これら四つの神足を修習すべきである。”(第十の経)

Iddhipādavaggo catuttho.

第四の神足品(じんそくほん)が終わった。

Yatheva [Pg.256] satipaṭṭhānā, padhānā caturopi ca;

Cattāro iddhipādā ca, tatheva sampayojayeti.

四つの念処(ねんじょ)や四つの正勤(しょうごん)と同じように、また四つの神足も、そのように適用すべきである。

(10) 5. Rāgapeyyālaṃ

(十) 5. 貪欲の略示(ラーガ・ペイヤッラ)

93. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, abhiññāya nava dhammā bhāvetabbā. Katame nava? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā – rāgassa, bhikkhave abhiññāya ime nava dhammā bhāvetabbā’’ti.

93. “比丘たちよ、貪欲を証知(しょうち)するために、九つの法を修習すべきである。いかなる九つか。不浄想、死想、食厭想(じきおんそう)、一切世間不可楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想、断想、離欲想である。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら九つの法を修習すべきである。”(第一の経)

94. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, abhiññāya nava dhammā bhāvetabbā. Katame nava? Paṭhamaṃ jhānaṃ, dutiyaṃ jhānaṃ, tatiyaṃ jhānaṃ, catutthaṃ jhānaṃ, ākāsānañcāyatanaṃ, viññāṇañcāyatanaṃ, ākiñcaññāyatanaṃ, nevasaññānāsaññāyatanaṃ, saññāvedayitanirodho – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime nava dhammā bhāvetabbā’’ti.

94. “比丘たちよ、貪欲を証知するために、九つの法を修習すべきである。いかなる九つか。初禅、第二禅、第三禅、第四禅、空無辺処、識無辺処、無所有処、非想非非想処、および想受滅(そうじゅめつ)である。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら九つの法を修習すべきである。”(第二の経)

95-112. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, pariññāya…pe… parikkhayāya…pe… pahānāya…pe… khayāya…pe… vayāya…pe… virāgāya…pe… nirodhāya…pe… cāgāya…pe… paṭinissaggāya…pe… ime nava dhammā bhāvetabbā’’.

95-112. “比丘たちよ、貪欲を遍知(へんち)するために……(中略)……完全に滅尽するために……捨断するために……尽滅するために……消滅するために……離欲するために……滅止するために……棄捨するために……放棄するために、これら九つの法を修習すべきである。”

113-432. ‘‘Dosassa…pe… mohassa… kodhassa… upanāhassa… makkhassa… paḷāsassa… issāya… macchariyassa… māyāya… sāṭheyyassa… thambhassa… sārambhassa… mānassa… atimānassa… madassa… pamādassa abhiññāya…pe… pariññāya… parikkhayāya… pahānāya… khayāya… vayāya… virāgāya… nirodhāya … cāgāya… paṭinissaggāya…pe… ime nava dhammā bhāvetabbā’’ti.

113-432. “嗔恚(しんい)……(中略)……愚痴、怒り、恨み、覆蔵(ふくぞう)、悩(のう)、嫉妬、物惜しみ、欺瞞(ぎまん)、狡猾(こうかつ)、強情(ごうじょう)、激昂(げきこう)、慢心、過慢、驕り、放逸を証知するために……(中略)……遍知するために、完全に滅尽するために、捨断するために、尽滅するために、消滅するために、離欲するために、滅止するために、棄捨するために、放棄するために、これら九つの法を修習すべきである。”

Rāgapeyyālaṃ niṭṭhitaṃ.

貪欲の略示(ラーガ・ペイヤッラ)が終わった。

Navakanipātapāḷi niṭṭhitā.

増支部・九集(ナヴァカ・ニパータ)のパーリが終わった。


한국인
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

සිංහල
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Español
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

แบบไทย
บาลีแคนข้อคิดเห็นคำอธิบายย่อยอื่น
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Tiếng Việt
Kinh điển PaliChú giảiPhụ chú giảiKhác
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Tạng Luật)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 1
1202 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 2
1203 Chú Giải Pācittiya
1204 Chú Giải Mahāvagga (Tạng Luật)
1205 Chú Giải Cūḷavagga
1206 Chú Giải Parivāra
1301 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 1
1302 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 2
1303 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Chú Giải Vinayasaṅgaha
1403 Phụ Chú Giải Vajirabuddhi
1404 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 1
1405 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 2
1406 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 1
1407 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 2
1408 Phụ Chú Giải Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 1
1411 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Thanh Tịnh Đạo - 1
8402 Thanh Tịnh Đạo - 2
8403 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 1
8404 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 2
8405 Lời Tựa Thanh Tịnh Đạo

8406 Trường Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8407 Trung Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8408 Tương Ưng Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8409 Tăng Chi Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8410 Tạng Luật (Vấn Đáp)
8411 Tạng Vi Diệu Pháp (Vấn Đáp)
8412 Chú Giải (Vấn Đáp)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Phụ Chú Giải Namakkāra
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Phụ Chú Giải Abhidhānappadīpikā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Phụ Chú Giải Subodhālaṅkāra
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8444 Mahārahanīti
8445 Dhammanīti
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8450 Cāṇakyanīti
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Phụ Chú Giải Milinda
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Trường Bộ)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2202 Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2203 Chú Giải Pāthikavagga
2301 Phụ Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2302 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2303 Phụ Chú Giải Pāthikavagga
2304 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 1
2305 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 1
3202 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 2
3203 Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3204 Chú Giải Uparipaṇṇāsa
3301 Phụ Chú Giải Mūlapaṇṇāsa
3302 Phụ Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3303 Phụ Chú Giải Uparipaṇṇāsa
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Tương Ưng Bộ)
4201 Chú Giải Sagāthāvagga
4202 Chú Giải Nidānavagga
4203 Chú Giải Khandhavagga
4204 Chú Giải Saḷāyatanavagga
4205 Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
4301 Phụ Chú Giải Sagāthāvagga
4302 Phụ Chú Giải Nidānavagga
4303 Phụ Chú Giải Khandhavagga
4304 Phụ Chú Giải Saḷāyatanavagga
4305 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Chú Giải Ekakanipāta
5202 Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5203 Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5204 Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
5301 Phụ Chú Giải Ekakanipāta
5302 Phụ Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5303 Phụ Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5304 Phụ Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi - 1
6111 Apadāna Pāḷi - 2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi - 1
6115 Jātaka Pāḷi - 2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Chú Giải Khuddakapāṭha
6202 Chú Giải Dhammapada - 1
6203 Chú Giải Dhammapada - 2
6204 Chú Giải Udāna
6205 Chú Giải Itivuttaka
6206 Chú Giải Suttanipāta - 1
6207 Chú Giải Suttanipāta - 2
6208 Chú Giải Vimānavatthu
6209 Chú Giải Petavatthu
6210 Chú Giải Theragāthā - 1
6211 Chú Giải Theragāthā - 2
6212 Chú Giải Therīgāthā
6213 Chú Giải Apadāna - 1
6214 Chú Giải Apadāna - 2
6215 Chú Giải Buddhavaṃsa
6216 Chú Giải Cariyāpiṭaka
6217 Chú Giải Jātaka - 1
6218 Chú Giải Jātaka - 2
6219 Chú Giải Jātaka - 3
6220 Chú Giải Jātaka - 4
6221 Chú Giải Jātaka - 5
6222 Chú Giải Jātaka - 6
6223 Chú Giải Jātaka - 7
6224 Chú Giải Mahāniddesa
6225 Chú Giải Cūḷaniddesa
6226 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 1
6227 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 2
6228 Chú Giải Nettippakaraṇa
6301 Phụ Chú Giải Nettippakaraṇa
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi - 1
7107 Yamaka Pāḷi - 2
7108 Yamaka Pāḷi - 3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi - 1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi - 2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi - 3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi - 4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi - 5
7201 Chú Giải Dhammasaṅgaṇi
7202 Chú Giải Sammohavinodanī
7203 Chú Giải Pañcapakaraṇa
7301 Phụ Chú Giải Gốc Dhammasaṅgaṇī
7302 Phụ Chú Giải Gốc Vibhaṅga
7303 Phụ Chú Giải Gốc Pañcapakaraṇa
7304 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Dhammasaṅgaṇī
7305 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Pañcapakaraṇa
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Phụ Chú Giải Cổ Điển Abhidhammāvatāra
7309 Abhidhammamātikāpāḷi