中文
巴利義註複註藏外典籍
1101 巴拉基咖(波羅夷)
1102 巴吉帝亞(波逸提)
1103 大品(律藏)
1104 小品
1105 附隨
1201 巴拉基咖(波羅夷)義註-1
1202 巴拉基咖(波羅夷)義註-2
1203 巴吉帝亞(波逸提)義註
1204 大品義註(律藏)
1205 小品義註
1206 附隨義註
1301 心義燈-1
1302 心義燈-2
1303 心義燈-3
1401 疑惑度脫
1402 律攝註釋
1403 金剛智疏
1404 疑難解除疏-1
1405 疑難解除疏-2
1406 律莊嚴疏-1
1407 律莊嚴疏-2
1408 古老解惑疏
1409 律抉擇-上抉擇
1410 律抉擇疏-1
1411 律抉擇疏-2
1412 巴吉帝亞等啟請經
1413 小戒學-根本戒學

8401 清淨道論-1
8402 清淨道論-2
8403 清淨道大複註-1
8404 清淨道大複註-2
8405 清淨道論導論

8406 長部問答
8407 中部問答
8408 相應部問答
8409 增支部問答
8410 律藏問答
8411 論藏問答
8412 義注問答
8413 語言學詮釋手冊
8414 勝義顯揚
8415 隨燈論誦
8416 發趣論燈論
8417 禮敬文
8418 大禮敬文
8419 依相讚佛偈
8420 經讚
8421 蓮花供
8422 勝者莊嚴
8423 語蜜
8424 佛德偈集
8425 小史
8427 佛教史
8426 大史
8429 目犍連文法
8428 迦旃延文法
8430 文法寶鑑(詞幹篇)
8431 文法寶鑑(詞根篇)
8432 詞形成論
8433 目犍連五章
8434 應用成就讀本
8435 音韻論讀本
8436 阿毗曇燈讀本
8437 阿毗曇燈疏
8438 妙莊嚴論讀本
8439 妙莊嚴論疏
8440 初學入門義抉擇精要
8446 詩王智論
8447 智論花鬘
8445 法智論
8444 大羅漢智論
8441 世間智論
8442 經典智論
8443 勇士百智論
8450 考底利耶智論
8448 人眼燈
8449 四護衛燈
8451 妙味之流
8452 界清淨
8453 韋桑達拉頌
8454 目犍連語釋五章
8455 塔史
8456 佛牙史
8457 詞根讀本注釋
8458 舍利史
8459 象頭山寺史
8460 勝者行傳
8461 勝者宗燈
8462 油鍋偈
8463 彌蘭王問疏
8464 詞花鬘
8465 詞成就論
8466 正理滴論
8467 迦旃延詞根注
8468 邊境山注釋
2101 戒蘊品
2102 大品(長部)
2103 波梨品
2201 戒蘊品註義註
2202 大品義註(長部)
2203 波梨品義註
2301 戒蘊品疏
2302 大品複註(長部)
2303 波梨品複註
2304 戒蘊品新複註-1
2305 戒蘊品新複註-2
3101 根本五十經
3102 中五十經
3103 後五十經
3201 根本五十義註-1
3202 根本五十義註-2
3203 中五十義註
3204 後五十義註
3301 根本五十經複註
3302 中五十經複註
3303 後五十經複註
4101 有偈品
4102 因緣品
4103 蘊品
4104 六處品
4105 大品(相應部)
4201 有偈品義注
4202 因緣品義注
4203 蘊品義注
4204 六處品義注
4205 大品義注(相應部)
4301 有偈品複註
4302 因緣品註
4303 蘊品複註
4304 六處品複註
4305 大品複註(相應部)
5101 一集經
5102 二集經
5103 三集經
5104 四集經
5105 五集經
5106 六集經
5107 七集經
5108 八集等經
5109 九集經
5110 十集經
5111 十一集經
5201 一集義註
5202 二、三、四集義註
5203 五、六、七集義註
5204 八、九、十、十一集義註
5301 一集複註
5302 二、三、四集複註
5303 五、六、七集複註
5304 八集等複註
6101 小誦
6102 法句經
6103 自說
6104 如是語
6105 經集
6106 天宮事
6107 餓鬼事
6108 長老偈
6109 長老尼偈
6110 譬喻-1
6111 譬喻-2
6112 諸佛史
6113 所行藏
6114 本生-1
6115 本生-2
6116 大義釋
6117 小義釋
6118 無礙解道
6119 導論
6120 彌蘭王問
6121 藏釋
6201 小誦義注
6202 法句義注-1
6203 法句義注-2
6204 自說義注
6205 如是語義註
6206 經集義注-1
6207 經集義注-2
6208 天宮事義注
6209 餓鬼事義注
6210 長老偈義注-1
6211 長老偈義注-2
6212 長老尼義注
6213 譬喻義注-1
6214 譬喻義注-2
6215 諸佛史義注
6216 所行藏義注
6217 本生義注-1
6218 本生義注-2
6219 本生義注-3
6220 本生義注-4
6221 本生義注-5
6222 本生義注-6
6223 本生義注-7
6224 大義釋義注
6225 小義釋義注
6226 無礙解道義注-1
6227 無礙解道義注-2
6228 導論義注
6301 導論複註
6302 導論明解
7101 法集論
7102 分別論
7103 界論
7104 人施設論
7105 論事
7106 雙論-1
7107 雙論-2
7108 雙論-3
7109 發趣論-1
7110 發趣論-2
7111 發趣論-3
7112 發趣論-4
7113 發趣論-5
7201 法集論義註
7202 分別論義註(迷惑冰消)
7203 五部論義註
7301 法集論根本複註
7302 分別論根本複註
7303 五論根本複註
7304 法集論複註
7305 五論複註
7306 阿毘達摩入門
7307 攝阿毘達磨義論
7308 阿毘達摩入門古複註
7309 阿毘達摩論母

မြန်မာ
ပဠိအဋ္ဌကထာဋီကာအည
1101 ပါရာဇိက ပါဠိ
1102 ပါစိတ္တိယ ပါဠိ
1103 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဝိနယ)
1104 စူဠဝဂ္ဂ ပါဠိ
1105 ပရိဝါရ ပါဠိ
1201 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၁
1202 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၂
1203 ပါစိတ္တိယ အဋ္ဌကထာ
1204 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဝိနယ)
1205 စူဠဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
1206 ပရိဝါရ အဋ္ဌကထာ
1301 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၁
1302 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၂
1303 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၃
1401 ဒွေမာတိကာပါဠိ
1402 ဝိနယသင်္ဂဟ အဋ္ဌကထာ
1403 ဝဇိရဗုဒ္ဓိ ဋီကာ
1404 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၁
1405 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၂
1406 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၁
1407 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၂
1408 ကင်္ခာဝိတရဏီပုရာဏ ဋီကာ
1409 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ-ဥတ္တရဝိနိစ္ဆယ
1410 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၁
1411 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၂
1412 ပါစိတျာဒိယောဇနာပါဠိ
1413 ခုဒ္ဒသိက္ခာ-မူလသိက္ခာ

8401 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၁
8402 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၂
8403 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၁
8404 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၂
8405 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ နိဒါနကထာ

8406 ဒီဃနိကာယ (ပု-ဝိ)
8407 မဇ္ဈိမနိကာယ (ပု-ဝိ)
8408 သံယုတ္တနိကာယ (ပု-ဝိ)
8409 အင်္ဂုတ္တရနိကာယ (ပု-ဝိ)
8410 ဝိနယပိဋက (ပု-ဝိ)
8411 အဘိဓမ္မပိဋက (ပု-ဝိ)
8412 အဋ္ဌကထာ (ပု-ဝိ)
8413 နိရုတ္တိဒီပနီ
8414 ပရမတ္ထဒီပနီ သင်္ဂဟမဟာဋီကာပါဌ
8415 အနုဒီပနီပါဌ
8416 ပဋ္ဌာနုဒ္ဒေသ ဒီပနီပါဌ
8417 နမက္ကာရဋီကာ
8418 မဟာပဏာမပါဌ
8419 လက္ခဏာတော ဗုဒ္ဓထောမနာဂါထာ
8420 သုတဝန္ဒနာ
8421 ကမလာဉ္ဇလိ
8422 ဇိနာလင်္ကာရ
8423 ပဇ္ဇမဓု
8424 ဗုဒ္ဓဂုဏဂါထာဝလီ
8425 စူဠဂန္ထဝံသ
8427 သာသနဝံသ
8426 မဟာဝံသ
8429 မောဂ္ဂလ္လာနဗျာကရဏံ
8428 ကစ္စာယနဗျာကရဏံ
8430 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ပဒမာလာ)
8431 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ဓါတုမာလာ)
8432 ပဒရူပသိဒ္ဓိ
8433 မောဂလ္လာနပဉ္စိကာ
8434 ပယောဂသိဒ္ဓိပါဌ
8435 ဝုတ္တောဒယပါဌ
8436 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာပါဌ
8437 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာဋီကာ
8438 သုဗောဓါလင်္ကာရပါဌ
8439 သုဗောဓါလင်္ကာရဋီကာ
8440 ဗာလာဝတာရ ဂဏ္ဌိပဒတ္ထဝိနိစ္ဆယသာရ
8446 ကဝိဒပ္ပဏနီတိ
8447 နီတိမဉ္ဇရီ
8445 ဓမ္မနီတိ
8444 မဟာရဟနီတိ
8441 လောကနီတိ
8442 သုတ္တန္တနီတိ
8443 သူရဿတိနီတိ
8450 စာဏကျနီတိ
8448 နရဒက္ခဒီပနီ
8449 စတုရာရက္ခဒီပနီ
8451 ရသဝါဟိနီ
8452 သီမဝိသောဓနီပါဌ
8453 ဝေဿန္တရဂီတိ
8454 မောဂ္ဂလ္လာန ဝုတ္တိဝိဝရဏပဉ္စိကာ
8455 ထူပဝံသ
8456 ဒါဌာဝံသ
8457 ဓါတုပါဌဝိလာသိနိယာ
8458 ဓါတုဝံသ
8459 ဟတ္ထဝနဂလ္လဝိဟာရဝံသ
8460 ဇိနစရိတယ
8461 ဇိနဝံသဒီပံ
8462 တေလကဋာဟဂါထာ
8463 မိလိဒဋီကာ
8464 ပဒမဉ္ဇရီ
8465 ပဒသာဓနံ
8466 သဒ္ဒဗိန္ဒုပကရဏံ
8467 ကစ္စာယနဓါတုမဉ္ဇုသာ
8468 သာမန္တကူဋဝဏ္ဏနာ
2101 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
2102 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဒီဃ)
2103 ပါထိကဝဂ္ဂ ပါဠိ
2201 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2202 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဒီဃ)
2203 ပါထိကဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2301 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
2302 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (ဒီဃ)
2303 ပါထိကဝဂ္ဂ ဋီကာ
2304 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၁
2305 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၂
3101 မူလပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3102 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3103 ဥပရိပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3201 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၁
3202 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၂
3203 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3204 ဥပရိပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3301 မူလပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3302 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3303 ဥပရိပဏ္ဏာသ ဋီကာ
4101 သဂါထာဝဂ္ဂ ပါဠိ
4102 နိဒါနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4103 ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
4104 သဠာယတနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4105 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (သံယုတ္တ)
4201 သဂါထာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4202 နိဒါနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4203 ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4204 သဠာယတနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4205 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (သံယုတ္တ)
4301 သဂါထာဝဂ္ဂ ဋီကာ
4302 နိဒါနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4303 ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
4304 သဠာယတနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4305 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (သံယုတ္တ)
5101 ဧကကနိပါတ ပါဠိ
5102 ဒုကနိပါတ ပါဠိ
5103 တိကနိပါတ ပါဠိ
5104 စတုက္ကနိပါတ ပါဠိ
5105 ပဉ္စကနိပါတ ပါဠိ
5106 ဆက္ကနိပါတ ပါဠိ
5107 သတ္တကနိပါတ ပါဠိ
5108 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ပါဠိ
5109 နဝကနိပါတ ပါဠိ
5110 ဒသကနိပါတ ပါဠိ
5111 ဧကာဒသကနိပါတ ပါဠိ
5201 ဧကကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5202 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5203 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5204 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5301 ဧကကနိပါတ ဋီကာ
5302 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ ဋီကာ
5303 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ ဋီကာ
5304 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ဋီကာ
6101 ခုဒ္ဒကပါဌ ပါဠိ
6102 ဓမ္မပဒ ပါဠိ
6103 ဥဒါန ပါဠိ
6104 ဣတိဝုတ္တက ပါဠိ
6105 သုတ္တနိပါတ ပါဠိ
6106 ဝိမာနဝတ္ထု ပါဠိ
6107 ပေတဝတ္ထု ပါဠိ
6108 ထေရဂါထာ ပါဠိ
6109 ထေရီဂါထာ ပါဠိ
6110 အပဒါန ပါဠိ-၁
6111 အပဒါန ပါဠိ-၂
6112 ဗုဒ္ဓဝံသ ပါဠိ
6113 စရိယာပိဋက ပါဠိ
6114 ဇာတက ပါဠိ-၁
6115 ဇာတက ပါဠိ-၂
6116 မဟာနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6117 စူဠနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6118 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ ပါဠိ
6119 နေတ္တိပ္ပကရဏ ပါဠိ
6120 မိလိန္ဒပဉှ ပါဠိ
6121 ပေဋကောပဒေသ ပါဠိ
6201 ခုဒ္ဒကပါဌ အဋ္ဌကထာ
6202 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၁
6203 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၂
6204 ဥဒါန အဋ္ဌကထာ
6205 ဣတိဝုတ္တက အဋ္ဌကထာ
6206 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၁
6207 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၂
6208 ဝိမာနဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6209 ပေတဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6210 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၁
6211 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၂
6212 ထေရီဂါထာ အဋ္ဌကထာ
6213 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၁
6214 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၂
6215 ဗုဒ္ဓဝံသ အဋ္ဌကထာ
6216 စရိယာပိဋက အဋ္ဌကထာ
6217 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၁
6218 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၂
6219 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၃
6220 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၄
6221 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၅
6222 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၆
6223 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၇
6224 မဟာနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6225 စူဠနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6226 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၁
6227 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၂
6228 နေတ္တိပ္ပကရဏ အဋ္ဌကထာ
6301 နေတ္တိပ္ပကရဏ ဋီကာ
6302 နေတ္တိဝိဘာဝိနီ
7101 ဓမ္မသင်္ဂဏီ ပါဠိ
7102 ဝိဘင်္ဂ ပါဠိ
7103 ဓါတုကထာ ပါဠိ
7104 ပုဂ္ဂလပညတ္တိ ပါဠိ
7105 ကထာဝတ္ထု ပါဠိ
7106 ယမက ပါဠိ-၁
7107 ယမက ပါဠိ-၂
7108 ယမက ပါဠိ-၃
7109 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၁
7110 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၂
7111 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၃
7112 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၄
7113 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၅
7201 ဓမ္မသင်္ဂဏိ အဋ္ဌကထာ
7202 သမ္မောဟဝိနောဒနီ အဋ္ဌကထာ
7203 ပဉ္စပကရဏ အဋ္ဌကထာ
7301 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-မူလဋီကာ
7302 ဝိဘင်္ဂ-မူလဋီကာ
7303 ပဉ္စပကရဏ-မူလဋီကာ
7304 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-အနုဋီကာ
7305 ပဉ္စပကရဏ-အနုဋီကာ
7306 အဘိဓမ္မာဝတာရော-နာမရူပပရိစ္ဆေဒေါ
7307 အဘိဓမ္မတ္ထသင်္ဂဟော
7308 အဘိဓမ္မာဝတာရ-ပုရာဏဋီကာ
7309 အဘိဓမ္မမာတိကာပါဠိ

English
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Français
Canon PaliCommentairesSubcommentairesAutres
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

हिंदी
पाली कैननकमेंट्रीउप-टिप्पणियाँअन्य
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Indonesia
Kanon PaliKomentarSub-komentarLainnya
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

日文
巴利義註複註藏外典籍
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi


. Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa.

その世尊、供養に値する方、正しく悟られた方に、礼拝いたします。

Aṅguttaranikāyo

増支部(アングッタラ・ニカーヤ)

Aṭṭhakanipātapāḷi

八集(アッタカ・ニパータ)

1. Paṭhamapaṇṇāsakaṃ

1. 最初の五十経篇(パタマ・パンナーサカ)

1. Mettāvaggo

1. 慈愛の品(メッター・ヴァッガ)

1. Mettāsuttaṃ

1. 慈愛経(メッター・スッタ)

1. Evaṃ [Pg.1] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

1. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティーの、アナータピンディカ園(祇園精舎)に滞在しておられました。そこで世尊は比丘たちに“比丘たちよ”と呼びかけられました。比丘たちは“尊師”と世尊に答えました。世尊は次のように言われました。

‘‘Mettāya, bhikkhave, cetovimuttiyā āsevitāya bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya aṭṭhānisaṃsā pāṭikaṅkhā. Katame aṭṭha? Sukhaṃ supati, sukhaṃ paṭibujjhati, na pāpakaṃ supinaṃ passati, manussānaṃ piyo hoti, amanussānaṃ piyo hoti, devatā rakkhanti, nāssa aggi vā visaṃ vā satthaṃ vā kamati, uttariṃ appaṭivijjhanto brahmalokūpago hoti. Mettāya, bhikkhave, cetovimuttiyā āsevitāya bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya ime aṭṭhānisaṃsā pāṭikaṅkhā’’ti.

“比丘たちよ、慈(めぐみ)による心の解脱(慈心解脱)を習い、修め、多作し、乗り物のようにし、基礎のようにし、確立し、習熟し、よく励むとき、八つの功徳が期待されます。いかなる八つでしょうか。安らかに眠り、安らかに目覚め、悪い夢を見ず、人間に愛され、人間以外の者に愛され、神々が守り、火や毒や武器もその者を害することがなく、さらに上の境地(阿羅漢果)に達し得なくとも、梵天の世界(ブラフマ・ローカ)へ至ります。比丘たちよ、慈心解脱を習い、修め、多作し、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励むとき、これら八つの功徳が期待されるのです。”

‘‘Yo [Pg.2] ca mettaṃ bhāvayati, appamāṇaṃ paṭissato ;

Tanū saṃyojanā honti, passato upadhikkhayaṃ.

“常に正念(しょうねん)をもって、無量の慈を修める者は、結(けつ:縛り)が薄くなり、煩悩(依:ウパディ)の滅尽を観る者のもとで(あるいは、煩悩の滅尽を見て)、結び目は薄くなります。”

‘‘Ekampi ce pāṇamaduṭṭhacitto,Mettāyati kusalī tena hoti;

Sabbe ca pāṇe manasānukampī,Pahūtamariyo pakaroti puññaṃ.

“たとえ一個の生き物に対してであっても、害意なき心で慈しむなら、それによって善き者となります。まして、すべての生き物に対して心から憐れみを持つ聖者は、広大な功徳をなすのです。”

‘‘Ye sattasaṇḍaṃ pathaviṃ vijetvā,Rājisayo yajamānā anupariyagā;

Assamedhaṃ purisamedhaṃ,Sammāpāsaṃ vājapeyyaṃ niraggaḷaṃ.

“生きとし生けるものが満ちる大地を征服し、供犠(くぎ)を行い巡行した王仙(おうせん)たちは、アッサメーダ、プリサメーダ、サンマーパーサ、ヴァージャペイヤ、ニラッガラ(などの慈悲深い統治)を行いました。”

‘‘Mettassa cittassa subhāvitassa,Kalampi te nānubhavanti soḷasiṃ;

Candappabhā tāragaṇāva sabbe,Yathā na agghanti kalampi soḷasiṃ.

“(しかし、それらの善行も)よく修められた慈愛の心の、十六分の一にも及びません。それは、あたかも月光の前では、すべての星々の輝きが(月光の)十六分の一にも及ばないようなものです。”

‘‘Yo na hanti na ghāteti, na jināti na jāpaye;

Mettaṃso sabbabhūtānaṃ, veraṃ tassa na kenacī’’ti. paṭhamaṃ;

“自ら殺さず、殺させず、自ら勝たず、勝たせず、すべての生き物に対して慈しみの一部(分)を持つ者には、誰とも怨みが生じることはありません。”第一の経。

2. Paññāsuttaṃ

2. 智慧経(パンニャー・スッタ)

2. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, hetū aṭṭha paccayā ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattanti. Katame aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhu satthāraṃ upanissāya viharati aññataraṃ vā garuṭṭhāniyaṃ sabrahmacāriṃ, yatthassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti pemañca gāravo ca. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo hetu paṭhamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

2. “比丘たちよ、これら八つの原因、八つの縁(条件)は、梵行の始まりとなる智慧が未だ得られていない場合にはそれを得るために、既に得られている場合にはさらなる増大、広大、修習、円満のために資するものです。いかなる八つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、師、あるいは師に準ずる尊敬すべき同修行者に依止(いじ)して住し、彼らに対して強い慚(ざん)と愧(き)、および愛情と敬意が確立されています。比丘たちよ、これが梵行の始まりとなる智慧を得るため、あるいは増大・円満させるための、第一の原因、第一の縁です。”

‘‘So taṃ satthāraṃ upanissāya viharanto aññataraṃ vā garuṭṭhāniyaṃ sabrahmacāriṃ, yatthassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti pemaṃ gāravo [Pg.3] ca, te kālena kālaṃ upasaṅkamitvā paripucchati paripañhati – ‘idaṃ, bhante, kathaṃ; imassa ko attho’ti? Tassa te āyasmanto avivaṭañceva vivaranti, anuttānīkatañca uttānī karonti, anekavihitesu ca kaṅkhāṭhāniyesu dhammesu kaṅkhaṃ paṭivinodenti. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo hetu dutiyo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“彼はその師、あるいは師に準ずる尊敬すべき同修行者に依止して住し、彼らに対して強い慚と愧、愛情と敬意が確立されており、折に触れて彼らに近づき、‘尊師、これはどのようになりますか。これにはどのような意味がありますか’と問い、尋ねます。それに対して、尊敬すべき師たちは、明らかにされていないことを明らかにし、明快にされていないことを明快にし、多種多様な疑念の対象となる教法について、その疑念を払い除けます。比丘たちよ、これが智慧を得るため、あるいは増大・円満させるための、第二の原因、第二の縁です。”

‘‘So taṃ dhammaṃ sutvā dvayena vūpakāsena sampādeti – kāyavūpakāsena ca cittavūpakāsena ca. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo hetu tatiyo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“彼はその法を聞いて、二種の離隔(りかく)、すなわち身の離隔と心の離隔を成し遂げます。比丘たちよ、これが智慧を得るため、あるいは増大・円満させるための、第三の原因、第三の縁です。”

‘‘Sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Ayaṃ, bhikkhave, catuttho hetu catuttho paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“戒(しら)があり、波羅提木叉(はらだいもくしゃ)の慎み(律儀)によって守って住し、行儀と遊歩を具足し、微細な罪過にも恐れを見、学処を正しく受持して学びます。比丘たちよ、これが智慧を得るため、あるいは増大・円満させるための、第四の原因、第四の縁です。”

‘‘Bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Ayaṃ, bhikkhave, pañcamo hetu pañcamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“多聞(たもん)であり、聞いたことを保持し、蓄積しています。初めが良く、中程が良く、終わりが良く、意味と文彩を具え、全く円満で清浄な梵行を説き明かす法を、多聞し、受持し、口で唱え、心で考察し、智慧によってよく貫通しています。比丘たちよ、これが智慧を得るため、あるいは増大・円満させるための、第五の原因、第五の縁です。”

‘‘Āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Ayaṃ, bhikkhave, chaṭṭho hetu chaṭṭho paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“不善の法を捨て去り、善き法を具足するために、精進を開始して住し、剛毅で、堅固な勇猛心があり、善き法に対して重責を投げ出しません。比丘たちよ、これが智慧を得るため、あるいは増大・円満させるための、第六の原因、第六の縁です。”

‘‘Saṅghagato [Pg.4] kho pana anānākathiko hoti atiracchānakathiko. Sāmaṃ vā dhammaṃ bhāsati paraṃ vā ajjhesati ariyaṃ vā tuṇhībhāvaṃ nātimaññati. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo hetu sattamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“(第七に、)僧伽の中に集まった時、雑多な無駄話をせず、修行の妨げとなる卑俗な話をしません。自ら法を説き、あるいは他者に説法を促し、高貴なる沈黙(瞑想)を軽んじることがありません。比丘たちよ、これが、未だ得ていない梵行の初歩としての智慧を得るための、また、すでに得た智慧をさらに増大させ、広大にし、修習によって円満にするための、第七の因であり、第七の縁です。”

‘‘Pañcasu kho pana upādānakkhandhesu udayabbayānupassī viharati – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā…pe… iti saṅkhārā…pe… iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti. Ayaṃ, bhikkhave, aṭṭhamo hetu aṭṭhamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

“(第八に、)五取蘊において、生滅を観察して住みます。‘これが色(物質的現象)であり、これが色の生起であり、これが色の滅尽である。これが受(感受作用)であり...これが想(表象作用)であり...これが行(形成作用)であり...これが識(識別作用)であり、これが識の生起であり、これが識の滅尽である’と観察します。比丘たちよ、これが、未だ得ていない梵行の初歩としての智慧を得るための、また、すでに得た智慧をさらに増大させ、広大にし、修習によって円満にするための、第八の因であり、第八の縁です。”

‘‘Tamenaṃ sabrahmacārī evaṃ sambhāventi – ‘ayaṃ kho āyasmā satthāraṃ upanissāya viharati aññataraṃ vā garuṭṭhāniyaṃ sabrahmacāriṃ, yatthassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti pemañca gāravo ca. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“同行の修行者たちは、その比丘を次のように称賛します。‘この尊者は、師、あるいは尊重すべき立場にあるいずれかの同行者を頼って住んでおり、その師や同行者に対して、強い慚愧(恥じる心)と、慈愛と、敬意を現に抱いている。誠に、この尊者は知るべきことを知っており、見るべきことを見ている’と。この称賛されるという徳性もまた、人々に愛され、尊重され、徳を修め、沙門にふさわしいあり方を示し、和合(一味)へと向かわせるものとなります。”

‘‘‘Taṃ kho panāyamāyasmā satthāraṃ upanissāya viharanto aññataraṃ vā garuṭṭhāniyaṃ sabrahmacāriṃ, yatthassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti pemañca gāravo ca, te kālena kālaṃ upasaṅkamitvā paripucchati paripañhati – idaṃ, bhante, kathaṃ; imassa ko atthoti? Tassa te āyasmanto avivaṭañceva vivaranti, anuttānīkatañca uttānī karonti, anekavihitesu ca kaṅkhāṭhāniyesu dhammesu kaṅkhaṃ paṭivinodenti. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、師、あるいは尊重すべき立場にあるいずれかの同行者を頼って住み、強い慚愧と慈愛と敬意を抱いていますが、彼は時折、その師らのもとに赴いて、“大徳よ、この教えはどのようになっていますか。この意味は何ですか”と問い尋ね、詳しく探究します。それに対し、それら尊者たちは、明らかにされていないことを明らかにし、明瞭にされていないことを明瞭にし、また多種多様な疑念の生じる教えについて、その疑いを除き去ります。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘‘Taṃ kho panāyamāyasmā dhammaṃ sutvā dvayena vūpakāsena sampādeti – kāyavūpakāsena ca cittavūpakāsena ca. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、その教えを聞いて、身の遠離(独居)と心の遠離(寂静)という二つの遠離によって(修行を)成就させています。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘‘Sīlavā [Pg.5] kho panāyamāyasmā pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、戒を具足し、別解脱律儀(波羅提木叉)を守って住み、正しい行儀と付き合うべき場所をわきまえ、微細な罪過にも恐れを抱き、学処を正しく受けて修行しています。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘‘Bahussuto kho panāyamāyasmā sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、多聞(博識)であり、聞いたことを保持し、蓄積しています。初めも良く、中程も良く、終わりも良く、意味と文彩を具え、円満に充足し、清浄な梵行を説き明かす教えを、多く聞き、保持し、口に馴染ませ、心で観察し、智慧によってよく通達しています。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘‘Āraddhavīriyo kho panāyamāyasmā viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、不善の法を捨て、善の法を具足するために、精進を開始して住んでいます。気力があり、堅固な勇猛心を持ち、善の法において修行の責任を投げ出すことがありません。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘‘Saṅghagato kho panāyamāyasmā anānākathiko hoti atiracchānakathiko. Sāmaṃ vā dhammaṃ bhāsati paraṃ vā ajjhesati ariyaṃ vā tuṇhībhāvaṃ nātimaññati. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、僧伽の中に集まった時、雑多な無駄話をせず、修行の妨げとなる話をしません。自ら法を説き、あるいは他者に勧め、高貴なる沈黙を軽んじることがありません。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘‘Pañcasu kho panāyamāyasmā upādānakkhandhesu udayabbayānupassī viharati – iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā…pe… iti saññā…pe… iti saṅkhārā…pe… iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamoti. Addhā ayamāyasmā jānaṃ jānāti passaṃ passatī’ti! Ayampi dhammo piyattāya garuttāya bhāvanāya sāmaññāya ekībhāvāya saṃvattati.

“‘その尊者は、五取蘊において生滅を観察して住んでいます。“これが色であり、これが色の生起であり、これが色の滅尽である...(中略)...識の滅尽である”と。誠に、この尊者は知るべきことを知り、見るべきことを見ている’と(称賛されます)。このこともまた、愛敬、尊重、修習、沙門のあり方、和合のために資するのです。”

‘‘Ime kho, bhikkhave, aṭṭha hetū aṭṭha paccayā ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattantī’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、これら八つの因、八つの縁が、未だ得ていない梵行の初歩としての智慧を得るための、また、すでに得た智慧をさらに増大させ、広大にし、修習によって円満にするために資するのです。”世尊はこのように説かれました。(第二の経・了)

3. Paṭhamaappiyasuttaṃ

3. 第一アッピヤ経(愛敬経)

3. ‘‘Aṭṭhahi[Pg.6], bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu appiyapasaṃsī ca hoti, piyagarahī ca, lābhakāmo ca, sakkārakāmo ca, ahiriko ca, anottappī ca, pāpiccho ca, micchādiṭṭhi ca. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca.

3. “比丘たちよ、八つの法を備えた比丘は、同修者たちに好まれず、気に入られず、重んじられず、修養ある者と見なされない。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が、好ましくない者を称賛し、好ましい者を誹り、利得を望み、供養を望み、無慚(恥じ入ることがない)であり、無愧(罪を恐れることがない)であり、悪欲があり、邪見である。比丘たちよ、これら八つの法を備えた比丘は、同修者たちに好まれず、気に入られず、重んじられず、修養ある者と見なされない。”

‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na appiyapasaṃsī ca hoti, na piyagarahī ca, na lābhakāmo ca, na sakkārakāmo ca, hirīmā ca hoti, ottappī ca, appiccho ca, sammādiṭṭhi ca. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’’ti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、八つの法を備えた比丘は、同修者たちに好まれ、気に入られ、重んじられ、修養ある者と見なされる。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が、好ましくない者を称賛せず、好ましい者を誹らず、利得を望まず、供養を望まず、有慚(恥じ入る心がある)であり、有愧(罪を恐れる心がある)であり、少欲であり、正見である。比丘たちよ、これら八つの法を備えた比丘は、同修者たちに好まれ、気に入られ、重んじられ、修養ある者と見なされるのである。”第三(の経)。

4. Dutiyaappiyasuttaṃ

4. 第二・不愛経

4. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu lābhakāmo ca hoti, sakkārakāmo ca, anavaññattikāmo ca, akālaññū ca, amattaññū ca, asuci ca, bahubhāṇī ca, akkosakaparibhāsako ca sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca.

4. “比丘たちよ、八つの法を備えた比丘は、同修者たちに好まれず、気に入られず、重んじられず、修養ある者と見なされない。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が、利得を望み、供養を望み、軽蔑されないことを望み、時を知らず、適量を知らず、不浄であり、多弁であり、同修者たちを罵り嘲る。比丘たちよ、これら八つの法を備えた比丘は、同修者たちに好まれず、気に入られず、重んじられず、修養ある者と見なされない。”

‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na lābhakāmo ca hoti, na sakkārakāmo ca, na anavaññattikāmo ca, kālaññū ca, mattaññū ca, suci ca, na bahubhāṇī ca, anakkosakaparibhāsako ca sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、八つの法を備えた比丘は、同修者たちの間で好まれ、気に入られ、重んじられ、修養ある者と見なされる。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、ある比丘が、利得を望まず、供養を望まず、軽蔑されないことを望まず、時を知り、適量を知り、清浄であり、多弁ではなく、同修者たちを罵らず、嘲らない。比丘たちよ、これら八つの法を備えた比丘は、同修者たちの間で好まれ、気に入られ、重んじられ、修養ある者と見なされるのである。”第四(の経)。

5. Paṭhamalokadhammasuttaṃ

5. 第一・世間法経

5. ‘‘Aṭṭhime[Pg.7], bhikkhave, lokadhammā lokaṃ anuparivattanti, loko ca aṭṭha lokadhamme anuparivattati. Katame aṭṭha? Lābho ca, alābho ca, yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca, sukhañca, dukkhañca. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha lokadhammā lokaṃ anuparivattanti, loko ca ime aṭṭha lokadhamme anuparivattatī’’ti.

5. “比丘たちよ、これら八つの世間法(世の習い)が世間をめぐり、世間もまた八つの世間法をめぐっている。どのような八つか。利得と損失、名声と不名誉、誹りと称賛、楽と苦である。比丘たちよ、これら八つの世間法が世間をめぐり、世間もまたこれら八つの世間法をめぐっている。”

‘‘Lābho alābho ca yasāyaso ca,Nindā pasaṃsā ca sukhaṃ dukhañca;

Ete aniccā manujesu dhammā,Asassatā vipariṇāmadhammā.

“利得と損失、名誉と不名誉、誹りと称賛、そして楽と苦。これら人間社会における法は無常であり、永続せず、変わりゆく性質のものである。”

‘‘Ete ca ñatvā satimā sumedho,Avekkhati vipariṇāmadhamme;

Iṭṭhassa dhammā na mathenti cittaṃ,Aniṭṭhato no paṭighātameti.

“これらを知って、念(おも)いがあり、聡明な者は、それらを変わりゆく性質のものとして観察する。望ましい法も彼の心をかき乱すことはなく、望ましくないものによって憤りを感じることもない。”

‘‘Tassānurodhā atha vā virodhā,Vidhūpitā atthaṅgatā na santi;

Padañca ñatvā virajaṃ asokaṃ,Sammappajānāti bhavassa pāragū’’ti. pañcamaṃ;

“彼においては、順境への執着も逆境への反発も、払拭され、消滅して、存在しない。汚れなく憂いのない境地(涅槃)を知って、生存の彼岸に達した者は、正しく知るのである。”第五(の経)。

6. Dutiyalokadhammasuttaṃ

6. 第二・世間法経

6. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, lokadhammā lokaṃ anuparivattanti, loko ca aṭṭha lokadhamme anuparivattati. Katame aṭṭha? Lābho ca, alābho ca, yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca, sukhañca, dukkhañca. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha lokadhammā lokaṃ anuparivattanti, loko ca ime aṭṭha lokadhamme anuparivattati.

6. “比丘たちよ、これら八つの世間法が世間をめぐり、世間もまた八つの世間法をめぐっている。どのような八つか。利得と損失、名声と不名誉、誹りと称賛、楽と苦である。比丘たちよ、これら八つの世間法が世間をめぐり、世間もまたこれら八つの世間法をめぐっている。”

‘‘Assutavato, bhikkhave, puthujjanassa uppajjati lābhopi alābhopi yasopi ayasopi nindāpi pasaṃsāpi sukhampi dukkhampi. Sutavatopi, bhikkhave, ariyasāvakassa uppajjati lābhopi alābhopi yasopi ayasopi nindāpi pasaṃsāpi sukhampi dukkhampi. Tatra, bhikkhave, ko viseso ko [Pg.8] adhippayāso kiṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenā’’ti? ‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā. Sādhu vata, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.

“比丘たちよ、教えを聞いたことのない凡夫にも、利得が生じ、損失が生じ、名声が生じ、不名誉が生じ、誹りが生じ、称賛が生じ、楽が生じ、苦が生じる。比丘たちよ、教えを聞いたことのある聖なる弟子にも、利得が生じ、損失が生じ、名声が生じ、不名誉が生じ、誹りが生じ、称賛が生じ、楽が生じ、苦が生じる。比丘たちよ、そこにおいて、教えを聞いたことのある聖なる弟子と、教えを聞いたことのない凡夫との間には、どのような違い、どのような卓越、どのような相違があるのか。”“世尊よ、私たちの諸法は世尊を根本とし、世尊を導き手とし、世尊を拠り所としています。願わくは世尊、この仰せられた意味を世尊自ら解き明かしてください。世尊から聞いて、比丘たちはそれを保持するでしょう。”

‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘assutavato, bhikkhave, puthujjanassa uppajjati lābho. So na iti paṭisañcikkhati – ‘uppanno kho me ayaṃ lābho; so ca kho anicco dukkho vipariṇāmadhammo’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. Uppajjati alābho…pe… uppajjati yaso… uppajjati ayaso… uppajjati nindā… uppajjati pasaṃsā… uppajjati sukhaṃ… uppajjati dukkhaṃ. So na iti paṭisañcikkhati – ‘uppannaṃ kho me idaṃ dukkhaṃ; tañca kho aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhamma’nti yathābhūtaṃ nappajānāti’’.

“それならば、比丘たちよ、聞きなさい。よく心に留めなさい。説くことにしよう。”“そのようにいたします、世尊よ”と、それらの比丘たちは世尊に応答した。世尊は次のように仰せられた。“比丘たちよ、教えを聞いたことのない凡夫に、利得が生じることがある。彼は次のように省みることがない。‘私にこの利得が生じた。しかし、それは無常であり、苦であり、変わりゆく性質のものである’とありのままに知ることがない。損失が生じ……(中略)……名声が生じ、不名誉が生じ、誹りが生じ、称賛が生じ、楽が生じ、苦が生じることがある。彼は次のように省みることがない。‘私にこの苦が生じた。しかし、それは無常であり、苦であり、変わりゆく性質のものである’とありのままに知ることがないのである。”

‘‘Tassa lābhopi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, alābhopi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, yasopi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, ayasopi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, nindāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, pasaṃsāpi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, sukhampi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati, dukkhampi cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati. So uppannaṃ lābhaṃ anurujjhati, alābhe paṭivirujjhati; uppannaṃ yasaṃ anurujjhati, ayase paṭivirujjhati; uppannaṃ pasaṃsaṃ anurujjhati, nindāya paṭivirujjhati; uppannaṃ sukhaṃ anurujjhati, dukkhe paṭivirujjhati. So evaṃ anurodhavirodhasamāpanno na parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi. ‘Na parimuccati dukkhasmā’ti vadāmi’’.

“その者(凡夫)にとって、利得が生じてもそれは心をとらえて離れず、利得が得られなくてもそれは心をとらえて離れない。名声があっても心をとらえて離れず、名声がなくても心をとらえて離れない。非難されても心をとらえて離れず、称賛されても心をとらえて離れない。楽があっても心をとらえて離れず、苦があっても心をとらえて離れない。彼は生じた利得に執着し、利得が得られないことに反発する。生じた名声に執着し、名声がないことに反発する。生じた称賛に執着し、非難に反発する。生じた楽に執着し、苦に反発する。このように執着(随順)と反発(違背)に陥っている者は、生、老、死、愁、悲、苦、憂、悩から解き放たれることがない。すなわち、‘彼は苦から解き放たれることがない’とわたしは説くのである。”

‘‘Sutavato ca kho, bhikkhave, ariyasāvakassa uppajjati lābho. So iti paṭisañcikkhati – ‘uppanno kho me ayaṃ lābho; so ca kho anicco dukkho vipariṇāmadhammo’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Uppajjati alābho…pe… uppajjati yaso… uppajjati ayaso… uppajjati nindā… uppajjati pasaṃsā… uppajjati sukhaṃ… uppajjati dukkhaṃ. So iti paṭisañcikkhati – ‘uppannaṃ kho me idaṃ dukkhaṃ; tañca kho aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhamma’nti yathābhūtaṃ pajānāti’’.

“比丘たちよ、一方で、よく教えを聞いた聖なる弟子にも利得が生じることがある。そのとき、彼は次のように省察する。‘わたしにこの利得が生じた。しかし、それは無常であり、苦であり、変易する性質のものである’と、ありのままに知る。利得が得られない場合も……(中略)……名声、無名、非難、称賛、楽、苦が生じた場合も同様である。彼は次のように省察する。‘わたしにこの苦が生じた。しかし、それは無常であり、苦であり、変易する性質のものである’と、ありのままに知る。”

‘‘Tassa [Pg.9] lābhopi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, alābhopi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, yasopi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, ayasopi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, nindāpi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, pasaṃsāpi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, sukhampi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati, dukkhampi cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhati. So uppannaṃ lābhaṃ nānurujjhati, alābhe nappaṭivirujjhati; uppannaṃ yasaṃ nānurujjhati, ayase nappaṭivirujjhati; uppannaṃ pasaṃsaṃ nānurujjhati, nindāya nappaṭivirujjhati; uppannaṃ sukhaṃ nānurujjhati, dukkhe nappaṭivirujjhati. So evaṃ anurodhavirodhavippahīno parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi. ‘Parimuccati dukkhasmā’ti vadāmi. Ayaṃ kho, bhikkhave, viseso ayaṃ adhippayāso idaṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenā’’ti.

“その(聖なる弟子の)場合、利得が生じても心をとらえて離れることはなく、利得が得られなくても心をとらえて離れることはない。名声、無名、非難、称賛、楽、苦についても同様である。彼は生じた利得に執着せず、利得が得られないことに反発しない。名声、称賛、楽についても執着せず、無名、非難、苦についても反発しない。このように執着と反発を捨て去った者は、生、老、死、愁、悲、苦、憂、悩から解き放たれる。‘彼は苦から解き放たれる’とわたしは説く。比丘たちよ、これこそが、よく教えを聞いた聖なる弟子と、教えを聞かない凡夫との違いであり、特質であり、相違点である。”

‘‘Lābho alābho ca yasāyaso ca,Nindā pasaṃsā ca sukhaṃ dukhañca;

Ete aniccā manujesu dhammā,Asassatā vipariṇāmadhammā.

“利得と損失、名声と無名、非難と称賛、そして楽と苦。人間界におけるこれら八つの法は、無常であり、永続せず、変易する性質のものである。”

‘‘Ete ca ñatvā satimā sumedho,Avekkhati vipariṇāmadhamme;

Iṭṭhassa dhammā na mathenti cittaṃ,Aniṭṭhato no paṭighātameti.

“正念(気づき)があり、優れた智慧を持つ者は、これらを知って、変易する法を観察する。望ましい法が彼の心をかき乱すことはなく、望ましくない法に対しても嫌悪を抱くことはない。”

‘‘Tassānurodhā atha vā virodhā,Vidhūpitā atthaṅgatā na santi;

Padañca ñatvā virajaṃ asokaṃ,Sammappajānāti bhavassa pāragū’’ti. chaṭṭhaṃ;

“彼において、執着(随順)も反発(違背)も、打破され滅尽して存在しない。汚れなく憂いのない境地(涅槃)を知り、存在の彼岸に至った者は、正しく真理を知るのである。”(第六の経、了)

7. Devadattavipattisuttaṃ

7. “デーヴァダッタ・ヴィパッティ・スッタ(デーヴァダッタの破滅の経)”

7. Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate acirapakkante devadatte. Tatra bhagavā devadattaṃ ārabbha bhikkhū āmantesi – ‘‘sādhu, bhikkhave, bhikkhu kālena kālaṃ attavipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhu, bhikkhave, bhikkhu kālena kālaṃ paravipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhu, bhikkhave, bhikkhu kālena kālaṃ attasampattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhu[Pg.10], bhikkhave, bhikkhu kālena kālaṃ parasampattiṃ paccavekkhitā hoti. Aṭṭhahi, bhikkhave, asaddhammehi abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho’’.

7. “ある時、世尊は王舎城の霊鷲山に滞在しておられた。デーヴァダッタが(教団を去って)間もない頃であった。そこで世尊はデーヴァダッタについて比丘たちに呼びかけられた。‘比丘たちよ、比丘が折に触れて自らの失敗を省察するのは良いことである。比丘が折に触れて他者の失敗を省察し、自らの成功を省察し、他者の成功を省察するのは良いことである。比丘たちよ、デーヴァダッタは八つの悪しき法に圧倒され、心をとらえられたために、悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となった。’”

‘‘Katamehi aṭṭhahi? Lābhena hi, bhikkhave, abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho. Alābhena, bhikkhave…pe… yasena, bhikkhave… ayasena, bhikkhave… sakkārena, bhikkhave… asakkārena, bhikkhave… pāpicchatāya, bhikkhave… pāpamittatāya, bhikkhave, abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi asaddhammehi abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho.

“その八つとは何か。比丘たちよ、利得に圧倒され、心をとらえられたために、デーヴァダッタは悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となった。比丘たちよ、利得が得られないこと……(中略)……名声、無名、尊敬(供養)、不名誉、悪欲、悪友に圧倒され、心をとらえられたために、デーヴァダッタは悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となった。比丘たちよ、これら八つの不善なる法に圧倒され、心をとらえられたために、デーヴァダッタは悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となったのである。”

‘‘Sādhu, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ … uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya.

“比丘たちよ、比丘は、生じた利得を克服し、制御して住むのが良い。生じた利得の喪失……(中略)……生じた名声、無名、尊敬、不名誉、悪欲、悪友を克服し、制御して住むのが良い。”

‘‘Kiñca, bhikkhave, bhikkhu atthavasaṃ paṭicca uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya?

“比丘たちよ、比丘はいかなる利益を目的として、生じた利得を克服し、制御して住むべきなのであろうか。生じた利得の喪失……(中略)……名声、無名、尊敬、不名誉、悪欲、悪友を克服し、制御して住むべきなのであろうか。”

‘‘Yaṃ hissa, bhikkhave, uppannaṃ lābhaṃ anabhibhuyya viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya viharato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Yaṃ hissa, bhikkhave, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ anabhibhuyya viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya viharato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Idaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu atthavasaṃ paṭicca uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ … uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya.

“比丘たちよ、実に、生じた利得を克服せずに住む者に生じるであろう漏(煩悩)や、苦悩の熱(悩熱)は、生じた利得を克服して住む者には、そのように漏や悩熱が生じることはない。比丘たちよ、生じた利得のなさ(不利益)……(中略)……生じた名声……生じた無名……生じた供養……生じた非供養……生じた悪欲……生じた悪友を克服せずに住む者に生じるであろう漏や悩熱は、生じた悪友を克服して住む者には、そのように漏や悩熱が生じることはない。比丘たちよ、比丘はこの利点(目的)に基づき、生じた利得をたびたび克服して住むべきである。生じた利得のなさ……(中略)……生じた名声……生じた無名……生じた供養……生じた非供養……生じた悪欲……生じた悪友をたびたび克服して住むべきである。”

‘‘Tasmātiha[Pg.11], bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya viharissāma, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya viharissāmā’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. Sattamaṃ.

“比丘たちよ、それゆえに、このように修学すべきである。‘私たちは、生じた利得をたびたび克服して住もう。生じた利得のなさ……(中略)……生じた名声……生じた無名……生じた供養……生じた非供養……生じた悪欲……生じた悪友をたびたび克服して住もう’と。比丘たちよ、このように修学すべきである。”第七の経。

8. Uttaravipattisuttaṃ

8. 8.ウッタラ・ヴィパッティ・スッタ(ウッタラの衰退についての経)

8. Ekaṃ samayaṃ āyasmā uttaro mahisavatthusmiṃ viharati saṅkheyyake pabbate vaṭajālikāyaṃ. Tatra kho āyasmā uttaro bhikkhū āmantesi – ‘‘sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ attavipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ paravipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ attasampattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ parasampattiṃ paccavekkhitā hotī’’ti.

8. ある時、尊者ウッタラはマヒサヴァットゥのサンケーイヤカ山のヴァッタジャーリカー園に住んでいた。そこで尊者ウッタラは比丘たちに告げた。“友よ、比丘が時折、自己の衰退(失敗)を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、他者の衰退を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、自己の成就を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、他者の成就を省察することは良いことである。”

Tena kho pana samayena vessavaṇo mahārājā uttarāya disāya dakkhiṇaṃ disaṃ gacchati kenacideva karaṇīyena. Assosi kho vessavaṇo mahārājā āyasmato uttarassa mahisavatthusmiṃ saṅkheyyake pabbate vaṭajālikāyaṃ bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ desentassa – ‘‘sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ attavipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ paravipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ attasampattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ parasampattiṃ paccavekkhitā hotī’’ti.

その時、毘沙門大王(ヴェッサヴァナ)が、何らかの用件で北の方角から南の方角へと向かっていた。毘沙門大王は、尊者ウッタラがマヒサヴァットゥのサンケーイヤカ山のヴァッタジャーリカー園で、比丘たちにこのように法を説いているのを聞いた。“友よ、比丘が時折、自己の衰退を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、他者の衰退を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、自己の成就を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、他者の成就を省察することは良いことである。”

Atha kho vessavaṇṇo mahārājā – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evamevaṃ mahisavatthusmiṃ saṅkheyyake pabbate vaṭajālikāyaṃ antarahito devesu tāvatiṃsesu pāturahosi. Atha kho vessavaṇṇo mahārājā yena sakko devānamindo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘‘yagghe mārisa, jāneyyāsi! Eso āyasmā uttaro mahisavatthusmiṃ saṅkheyyake pabbate vaṭajālikāyaṃ bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – ‘sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ attavipattiṃ paccavekkhitā hoti[Pg.12]. Sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ paravipattiṃ…pe… attasampattiṃ… parasampattiṃ paccavekkhitā hotī’’’ti.

そこで、毘沙門大王は、あたかも力の強い男が曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるように、マヒサヴァットゥのサンケーイヤカ山のヴァッタジャーリカー園から消え、三十三天(タワーティンサ)の神々の中に現れた。そして、毘沙門大王は、神々の王サッカのもとに近づき、神々の王サッカにこう言った。“貴方、知ってください。あの尊者ウッタラが、マヒサヴァットゥのサンケーイヤカ山のヴァッタジャーリカー園で、比丘たちにこのように法を説いています。‘友よ、比丘が時折、自己の衰退を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、他者の衰退を……(中略)……自己の成就を……他者の成就を省察することは良いことである’と。”

Atha kho sakko devānamindo seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evamevaṃ devesu tāvatiṃsesu antarahito mahisavatthusmiṃ saṅkheyyake pabbate vaṭajālikāyaṃ āyasmato uttarassa sammukhe pāturahosi. Atha kho sakko devānamindo yenāyasmā uttaro tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ uttaraṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho sakko devānamindo āyasmantaṃ uttaraṃ etadavoca –

そこで、神々の王サッカは、あたかも力の強い男が曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるように、三十三天の神々の中から消え、マヒサヴァットゥのサンケーイヤカ山のヴァッタジャーリカー園の尊者ウッタラの面前に現れた。そして、神々の王サッカは尊者ウッタラのもとに近づき、尊者ウッタラを礼拝して、傍らに立った。傍らに立った神々の王サッカは、尊者ウッタラにこう言った。

‘‘Saccaṃ kira, bhante, āyasmā uttaro bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ desesi – ‘sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ attavipattiṃ paccavekkhitā hoti, sādhāvuso, bhikkhu kālena kālaṃ paravipattiṃ…pe… attasampattiṃ… parasampattiṃ paccavekkhitā hotī’’’ ti? ‘‘Evaṃ, devānamindā’’ti. ‘‘Kiṃ panidaṃ, bhante, āyasmato uttarassa sakaṃ paṭibhānaṃ, udāhu tassa bhagavato vacanaṃ arahato sammāsambuddhassā’’ti? ‘‘Tena hi, devānaminda, upamaṃ te karissāmi. Upamāya midhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ ājāna’’nti.

“尊者よ、尊者ウッタラが比丘たちにこのように法を説かれたというのは本当でしょうか。‘友よ、比丘が時折、自己の衰退を省察することは良いことである。友よ、比丘が時折、他者の衰退を……(中略)……自己の成就を……他者の成就を省察することは良いことである’と。”“神々の王よ、その通りである。”“尊者よ、これは尊者ウッタラ自身の智慧による発案でしょうか、それとも、あの世尊、阿羅漢、正自覚者のお言葉によるものでしょうか。”“それでは神々の王よ、あなたに比喩を示しましょう。この世では、比喩によって賢明な人々は語られたことの意味を理解するからです。”

‘‘Seyyathāpi, devānaminda, gāmassa vā nigamassa vā avidūre mahādhaññarāsi. Tato mahājanakāyo dhaññaṃ āhareyya – kājehipi piṭakehipi ucchaṅgehipi añjalīhipi. Yo nu kho, devānaminda, taṃ mahājanakāyaṃ upasaṅkamitvā evaṃ puccheyya – ‘kuto imaṃ dhaññaṃ āharathā’ti, kathaṃ byākaramāno nu kho, devānaminda, so mahājanakāyo sammā byākaramāno byākareyyā’’ti? ‘‘‘Amumhā mahādhaññarāsimhā āharāmā’ti kho, bhante, so mahājanakāyo sammā byākaramāno byākareyyā’’ti. ‘‘Evamevaṃ kho, devānaminda, yaṃ kiñci subhāsitaṃ sabbaṃ taṃ tassa bhagavato vacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. Tato upādāyupādāya mayaṃ caññe ca bhaṇāmā’’ti.

“神々の王よ、例えば村や町の近くに大きな穀物の山があるとする。多くの人々が、天秤棒や、籠や、腰の衣の襞(ひだ)や、両手で、そこから穀物を運び出すとしよう。神々の王よ、もしある人がその人々に近づいて、‘この穀物をどこから運んできたのか’と尋ねたなら、神々の王よ、その人々はどのように答えれば、正しく答えたことになるだろうか”。“大徳よ、その人々は‘あの大きな穀物の山から運んできました’と答えるのが、正しい答えでしょう”。“神々の王よ、それと同じように、およそ善く説かれた言葉は、すべて、かの阿羅漢にして正等覚者である世尊の御言葉である。我々も他の者たちも、それ(その御言葉)に基づいて語っているのである”。

‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ bhante! Yāva subhāsitaṃ cidaṃ āyasmatā uttarena – ‘yaṃ kiñci subhāsitaṃ sabbaṃ taṃ tassa bhagavato vacanaṃ arahato sammāsambuddhassa[Pg.13]. Tato upādāyupādāya mayaṃ caññe ca bhaṇāmā’ti. Ekamidaṃ, bhante uttara, samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate acirapakkante devadatte. Tatra kho bhagavā devadattaṃ ārabbha bhikkhū āmantesi –

“驚くべきことです、大徳よ。未曾有のことです、大徳よ。尊者ウッタラによって、実に善く説かれました。‘およそ善く説かれた言葉は、すべて、かの阿羅漢にして正等覚者である世尊の御言葉である。我々も他の者たちも、それに基づいて語っているのである’と。大徳ウッタラよ、かつて世尊が王舎城の霊鷲山に、デーヴァダッタが去って間もない頃に滞在しておられたことがあります。その時、世尊はデーヴァダッタについて比丘たちにこう呼びかけられました”。

‘‘Sādhu, bhikkhave, bhikkhu kālena kālaṃ attavipattiṃ paccavekkhitā hoti. Sādhu, bhikkhave, bhikkhu kālena kālaṃ paravipattiṃ…pe… attasampattiṃ… parasampattiṃ paccavekkhitā hoti. Aṭṭhahi, bhikkhave, asaddhammehi abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho. Katamehi aṭṭhahi? Lābhena hi, bhikkhave, abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho; alābhena, bhikkhave…pe… yasena, bhikkhave … ayasena, bhikkhave… sakkārena, bhikkhave… asakkārena, bhikkhave… pāpicchatāya, bhikkhave… pāpamittatāya, bhikkhave, abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi asaddhammehi abhibhūto pariyādinnacitto devadatto āpāyiko nerayiko kappaṭṭho atekiccho.

“比丘たちよ、比丘が時折、自らの衰退を省みるのは良いことである。比丘たちよ、比丘が時折、他人の衰退を……自らの成就を……他人の成就を省みるのは良いことである。比丘たちよ、デーヴァダッタは八つの不善なる法(非道)に圧倒され、心を奪われたために、悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となった。その八つとは何か。比丘たちよ、デーヴァダッタは利得に圧倒され、心を奪われたために、悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となった。比丘たちよ、利得の喪失に……名声に……不名誉に……供養に……非供養に……悪しき欲求に……悪友を持つことに圧倒され、心を奪われたために、デーヴァダッタは悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となった。比丘たちよ、これら八つの不善なる法に圧倒され、心を奪われたために、デーヴァダッタは悪道に落ち、地獄に至り、一劫の間そこにとどまり、救いがたい者となったのである”。

‘‘Sādhu, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya; uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya.

“比丘たちよ、比丘は生じた利得を克服し、克服して住むのがよい。生じた利得の喪失を……生じた名声を……生じた不名誉を……生じた供養を……生じた非供養を……生じた悪しき欲求を……生じた悪友を克服し、克服して住むのがよい”。

‘‘Kiñca, bhikkhave, bhikkhu atthavasaṃ paṭicca uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya; uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya?

“比丘たちよ、どのような利義によって、比丘は生じた利得を克服し、克服して住むべきなのか。生じた利得の喪失を……生じた名声を……生じた不名誉を……生じた供養を……生じた非供養を……生じた悪しき欲求を……生じた悪友を克服し、克服して住むべきなのか”。

‘‘Yaṃ hissa, bhikkhave, uppannaṃ lābhaṃ anabhibhuyya viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya viharato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Yaṃ hissa, bhikkhave, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ anabhibhuyya viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya viharato evaṃsa [Pg.14] te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Idaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu atthavasaṃ paṭicca uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya; uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ … uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya.

“比丘たちよ、もし生じた利得を克服せずに住むならば、煩悩や苦悩や熱悩が生じるであろう。しかし、生じた利得を克服して住むならば、それらの煩悩や苦悩や熱悩は生じないのである。比丘たちよ、もし生じた利得の喪失を……名声を……不名誉を……供養を……非供養を……悪しき欲求を……生じた悪友を克服せずに住むならば、煩悩や苦悩や熱悩が生じるであろう。しかし、生じた悪友を克服して住むならば、それらの煩悩や苦悩や熱悩は生じないのである。比丘たちよ、このような利義によって、比丘は生じた利得を克服し、克服して住むべきである。生じた利得の喪失を……名声を……不名誉を……供養を……非供養を……悪しき欲求を……生じた悪友を克服し、克服して住むべきなのである”。

‘‘Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – uppannaṃ lābhaṃ abhibhuyya abhibhuyya viharissāma, uppannaṃ alābhaṃ…pe… uppannaṃ yasaṃ… uppannaṃ ayasaṃ… uppannaṃ sakkāraṃ… uppannaṃ asakkāraṃ… uppannaṃ pāpicchataṃ… uppannaṃ pāpamittataṃ abhibhuyya abhibhuyya viharissāmāti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti.

“それゆえ、比丘たちよ、このように修学すべきである。‘我々は、生じた利得を克服し、克服して住もう。生じた利得の喪失を……名声を……不名誉を……供養を……非供養を……悪しき欲求を……生じた悪友を克服し、克服して住もう’と。比丘たちよ、このように汝らは修学すべきである”。

‘‘Ettāvatā, bhante uttara, manussesu catasso parisā – bhikkhū, bhikkhuniyo, upāsakā, upāsikāyo. Nāyaṃ dhammapariyāyo kismiñci upaṭṭhito. Uggaṇhatu, bhante, āyasmā uttaro imaṃ dhammapariyāyaṃ. Pariyāpuṇātu, bhante, āyasmā uttaro imaṃ dhammapariyāyaṃ. Dhāretu, bhante, āyasmā uttaro imaṃ dhammapariyāyaṃ. Atthasaṃhito ayaṃ, bhante, dhammapariyāyo ādibrahmacariyako’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“大徳ウッタラよ、人間界には比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷という四部の大衆がおります。この法門は、まだどの大衆の間にも現れて(知られて)おりません。大徳よ、尊者ウッタラはこの法門を学び取ってください。大徳よ、尊者ウッタラはこの法門を習得してください。大徳よ、尊者ウッタラはこの法門を保持してください。大徳よ、この法門は利益にかない、梵行の始まりとなるものです”。第八(ウッタラ・スッタ)。

9. Nandasuttaṃ

9. ナンダ・スッタ(難陀経)

9. ‘‘‘Kulaputto’ti, bhikkhave, nandaṃ sammā vadamāno vadeyya. ‘Balavā’ti, bhikkhave, nandaṃ sammā vadamāno vadeyya. ‘Pāsādiko’ti, bhikkhave, nandaṃ sammā vadamāno vadeyya. ‘Tibbarāgo’ti, bhikkhave, nandaṃ sammā vadamāno vadeyya. Kimaññatra, bhikkhave, nando indriyesu guttadvāro, bhojane mattaññū, jāgariyaṃ anuyutto, satisampajaññena samannāgato, yehi nando sakkoti paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carituṃ! Tatridaṃ, bhikkhave, nandassa indriyesu guttadvāratāya hoti. Sace, bhikkhave, nandassa puratthimā disā āloketabbā hoti, sabbaṃ cetasā samannāharitvā nando puratthimaṃ disaṃ āloketi – ‘evaṃ me puratthimaṃ disaṃ ālokayato nābhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssavissantī’ti. Itiha tattha sampajāno hoti.

9. “比丘たちよ、ナンダ(比丘)を‘良家の息子’と呼ぶ者は、正しく言っているのである。比丘たちよ、ナンダを‘力強い者’と呼ぶ者は、正しく言っているのである。比丘たちよ、ナンダを‘端厳な(清らかな)者’と呼ぶ者は、正しく言っているのである。比丘たちよ、ナンダを‘情欲の強い者’と呼ぶ者は、正しく言っているのである。比丘たちよ、ナンダが諸々の感官(根)において門を守り(根の守護)、食事において適量を知り、不眠不休の精進に努め、正念と正知を具足していること、これらによってナンダが円満で清浄な梵行を実践することができるということを除いて、他にどのような理由を語る必要があろうか。比丘たちよ、これこそが、ナンダの諸々の感官における門の守護についてである。比丘たちよ、もしナンダが東の方角を直視すべきであれば、ナンダは‘このように私が東の方角を直視しているときに、貪欲と憂いという悪しき不善の法が私に流れ込むことはない’と、すべてを心に留めて東の方角を直視する。このように、その(見る)ことにおいて彼は正知があるのである。”

‘‘Sace[Pg.15], bhikkhave, nandassa pacchimā disā āloketabbā hoti…pe… uttarā disā āloketabbā hoti… dakkhiṇā disā āloketabbā hoti… uddhaṃ ulloketabbā hoti… adho oloketabbā hoti… anudisā anuviloketabbā hoti, sabbaṃ cetasā samannāharitvā nando anudisaṃ anuviloketi – ‘evaṃ me anudisaṃ anuvilokayato nābhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssavissantī’ti. Itiha tattha sampajāno hoti. Idaṃ kho, bhikkhave, nandassa indriyesu guttadvāratāya hoti.

“比丘たちよ、もしナンダが西の方角を直視すべきであれば……(中略)……北の方角を直視すべきであれば、南の方角を直視すべきであれば、上方を仰ぎ見るべきであれば、下方を俯き見るべきであれば、四隅の方向を眺めるべきであれば、ナンダは‘このように私が四隅の方向を眺めているときに、貪欲と憂いという悪しき不善の法が私に流れ込むことはない’と、すべてを心に留めて四隅の方向を眺める。このように、その(眺める)ことにおいて彼は正知があるのである。比丘たちよ、これがナンダの諸々の感官における門の守護についてである。”

‘‘Tatridaṃ, bhikkhave, nandassa bhojane mattaññutāya hoti. Idha, bhikkhave, nando paṭisaṅkhā yoniso āhāraṃ āhāreti – ‘neva davāya na madāya na maṇḍanāya na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya vihiṃsūparatiyā brahmacariyānuggahāya iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. Idaṃ kho, bhikkhave, nandassa bhojane mattaññutāya hoti.

“比丘たちよ、これこそが、ナンダの食事における適量を知ることについてである。比丘たちよ、ここでナンダは、如理に思惟して(よく反省して)食事を摂る。‘楽しむためではなく、慢心するためではなく、飾り立てるためではなく、身を飾るためでもない。ただこの身体を維持し、存続させ、空腹の苦しみを鎮め、梵行を助けるためだけである。このようにして、私は古い苦受(飢え)を払い、新しい苦受(食べ過ぎによる苦しみ)を生じさせない。私にとって、存続、無過失、そして安らかな生活があるように’と。比丘たちよ、これがナンダの食事における適量を知ることについてである。”

‘‘Tatridaṃ, bhikkhave, nandassa jāgariyānuyogasmiṃ hoti. Idha, bhikkhave, nando divasaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti; rattiyā paṭhamaṃ yāmaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti; rattiyā majjhimaṃ yāmaṃ dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappeti pāde pādaṃ accādhāya sato sampajāno uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā; rattiyā pacchimaṃ yāmaṃ paccuṭṭhāya caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti. Idaṃ kho, bhikkhave, nandassa jāgariyānuyogasmiṃ hoti.

“比丘たちよ、これこそが、ナンダの不眠不休の精進への専念についてである。比丘たちよ、ここでナンダは、昼間、経行と坐禅によって、障壁となる諸々の法(五蓋)から心を清める。夜の初更には、経行と坐禅によって、障壁となる諸々の法から心を清める。夜の中更には、右脇を下にして、足の上に足を重ね、正念と正知を保ち、起きる時の意識を心に留めて、獅子の横臥をする。夜の後更には、起床して、経行と坐禅によって、障壁となる諸々の法から心を清める。比丘たちよ、これがナンダの不眠不休の精進への専念についてである。”

‘‘Tatridaṃ, bhikkhave, nandassa satisampajaññasmiṃ hoti. Idha, bhikkhave, nandassa viditā vedanā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti; viditā saññā…pe… viditā vitakkā…pe… abbhatthaṃ gacchanti. Idaṃ kho, bhikkhave, nandassa satisampajaññasmiṃ hoti.

“比丘たちよ、これこそが、ナンダの正念と正知についてである。比丘たちよ、ここでナンダには、知られた状態で(自覚されて)受が生じ、知られた状態で受が現れ、知られた状態で受が滅びていく。知られた状態で想が……(中略)……知られた状態で尋(思考)が……(中略)……滅びていく。比丘たちよ、これがナンダの正念と正知についてである。”

‘‘Kimaññatra, bhikkhave, nando indriyesu guttadvāro, bhojane mattaññū, jāgariyaṃ anuyutto, satisampajaññena samannāgato, yehi nando sakkoti paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ caritu’’nti! Navamaṃ.

“比丘たちよ、ナンダが諸々の感官において門を守り、食事において適量を知り、不眠不休の精進に努め、正念と正知を具足していること、これらによってナンダが円満で清浄な梵行を実践することができるということを除いて、他にどのような理由があろうか”と(世尊は仰せられた)。第九(ナンダ)の経が終った。

10. Kāraṇḍavasuttaṃ

10. カーランダヴァ・スッタ(塵芥経)

10. Ekaṃ [Pg.16] samayaṃ bhagavā campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Tena kho pana samayena bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno aññenāññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti.

10. ある時、世尊はチャンパーのガッガラー池のほとりに滞在しておられた。その時、比丘たちが一人の比丘を罪(阿波提)によって告発した。その比丘は、比丘たちから罪によって告発されると、一つの話で別の話を覆い隠し(話をはぐらかし)、外部の話へと逸らし、怒りと反感と不満を露わにした。

Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘niddhamathetaṃ, bhikkhave, puggalaṃ; niddhamathetaṃ, bhikkhave, puggalaṃ. Apaneyyeso, bhikkhave, puggalo. Kiṃ vo tena paraputtena visodhitena ! Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tādisaṃyeva hoti abhikkantaṃ paṭikkantaṃ ālokitaṃ vilokitaṃ samiñjitaṃ pasāritaṃ saṅghāṭipattacīvaradhāraṇaṃ, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ bhikkhūnaṃ – yāvassa bhikkhū āpattiṃ na passanti. Yato ca khvassa bhikkhū āpattiṃ passanti, tamenaṃ evaṃ jānanti – ‘samaṇadūsīvāyaṃ samaṇapalāpo samaṇakāraṇḍavo’ti. Tamenaṃ iti viditvā bahiddhā nāsenti. Taṃ kissa hetu? Mā aññe bhaddake bhikkhū dūsesī’’ti!

そこで世尊は、比丘たちに次のように告げられた。“比丘たちよ、この者を追い出せ。比丘たちよ、この者を追い出せ。比丘たちよ、この人物は(教団から)取り除かれるべき者である。他人の息子(仏弟子ではない者)である彼を清めて、あなた方に何の利益があろうか。比丘たちよ、この世に、ある人物の進むこと、退くこと、直視すること、眺めること、曲げること、伸ばすこと、衣鉢を保持することが、比丘たちが彼の罪を見ない限りは、他の善良な比丘たちと同じである場合がある。しかし、比丘たちが彼の罪を見たとき、彼をこのように知るのである。‘この者は、沙門を汚す者であり、沙門の殻(屑)であり、沙門の塵芥(塵)である’と。このように知って、彼を外へと排除し、破門にする。それはなぜか。他の善良な比丘たちを汚させないためである。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, sampanne yavakaraṇe yavadūsī jāyetha yavapalāpo yavakāraṇḍavoti. Tassa tādisaṃyeva mūlaṃ hoti, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ yavānaṃ; tādisaṃyeva nāḷaṃ hoti, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ yavānaṃ; tādisaṃyeva pattaṃ hoti, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ yavānaṃ – yāvassa sīsaṃ na nibbattati. Yato ca khvassa sīsaṃ nibbattati, tamenaṃ evaṃ jānanti – ‘yavadūsīvāyaṃ yavapalāpo yavakāraṇḍavo’ti. Tamenaṃ iti viditvā samūlaṃ uppāṭetvā bahiddhā yavakaraṇassa chaḍḍenti. Taṃ kissa hetu? Mā aññe bhaddake yave dūsesīti!

“比丘たちよ、譬えば、実り豊かな大麦の畑に、大麦を害する者、大麦の殻、大麦の塵芥(雑草)が生じるとしよう。その根は、他の善良な大麦と同じである。その茎も、他の善良な大麦と同じである。その葉も、他の善良な大麦と同じである。それは穂が出るまでの間である。しかし、穂が出たとき、人々はそれをこのように知るのである。‘これは大麦を害する者、大麦の殻、大麦の塵芥である’と。このように知って、それを根こそぎ抜き取り、大麦の畑の外へと投げ捨てる。それはなぜか。他の善良な大麦を汚させないためである。”

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekaccassa puggalassa tādisaṃyeva hoti abhikkantaṃ paṭikkantaṃ ālokitaṃ vilokitaṃ samiñjitaṃ pasāritaṃ saṅghāṭipattacīvaradhāraṇaṃ, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ bhikkhūnaṃ – yāvassa [Pg.17] bhikkhū āpattiṃ na passanti. Yato ca khvassa bhikkhū āpattiṃ passanti, tamenaṃ evaṃ jānanti – ‘samaṇadūsīvāyaṃ samaṇapalāpo samaṇakāraṇḍavo’ti. Tamenaṃ iti viditvā bahiddhā nāsenti. Taṃ kissa hetu? Mā aññe bhaddake bhikkhū dūsesīti.

“比丘たちよ、それと同じように、この教えにおいて、ある者は、前進、後退、注視、横目、屈伸、そして大衣・鉢・衣の保持といった所作が、他の善良な比丘たちと全く同じように見える。それは、比丘たちが彼の罪過(あぱっち)に気づかない間である。しかし、比丘たちが彼の罪過に気づいたとき、人々は彼をこのように知るのである。‘この者は、沙門を汚す者、沙門の籾殻(もみがら)、沙門のゴミである’と。このように知って、彼を(教団の)外へ追放する。それはなぜか。‘他の善良な比丘たちを汚させないため’である。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, mahato dhaññarāsissa phuṇamānassa tattha yāni tāni dhaññāni daḷhāni sāravantāni tāni ekamantaṃ puñjaṃ hoti, yāni pana tāni dhaññāni dubbalāni palāpāni tāni vāto ekamantaṃ apavahati. Tamenaṃ sāmikā sammajjaniṃ gahetvā bhiyyosomattāya apasammajjanti. Taṃ kissa hetu? Mā aññe bhaddake dhaññe dūsesīti! Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekaccassa puggalassa tādisaṃyeva hoti abhikkantaṃ paṭikkantaṃ ālokitaṃ vilokitaṃ samiñjitaṃ pasāritaṃ saṅghāṭipattacīvaradhāraṇaṃ, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ bhikkhūnaṃ – yāvassa bhikkhū āpattiṃ na passanti. Yato ca khvassa bhikkhū āpattiṃ passanti, tamenaṃ evaṃ jānanti – ‘samaṇadūsīvāyaṃ samaṇapalāpo samaṇakāraṇḍavo’ti. Tamenaṃ iti viditvā bahiddhā nāsenti. Taṃ kissa hetu? Mā aññe bhaddake bhikkhū dūsesīti.

“比丘たちよ、例えば、大量の穀物の山を風にさらして選別するとき、堅実で中身のある穀物は一箇所に集まり、弱くて中身のない籾殻は風によって一箇所に吹き飛ばされる。穀物の主は、箒(ほうき)を持ってそれらを余すところなく掃き捨てる。それはなぜか。‘他の善良な穀物を汚させないため’である。比丘たちよ、それと同じように、この教えにおいて、ある者は、前進、後退、注視、横目、屈伸、大衣・鉢・衣の保持といった所作が、比丘たちが彼の罪過に気づかない間は、他の善良な比丘たちと同じである。しかし、比丘たちが彼の罪過を見つけたとき、‘この者は沙門を汚す者、沙門の籾殻、沙門のゴミである’と知る。このように知って、彼を外へ追放する。それはなぜか。‘他の善良な比丘たちを汚させないため’である。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso udapānapanāḷiyatthiko tiṇhaṃ kuṭhāriṃ ādāya vanaṃ paviseyya. So yaṃ yadeva rukkhaṃ kuṭhāripāsena ākoṭeyya tattha yāni tāni rukkhāni daḷhāni sāravantāni tāni kuṭhāripāsena ākoṭitāni kakkhaḷaṃ paṭinadanti; yāni pana tāni rukkhāni antopūtīni avassutāni kasambujātāni tāni kuṭhāripāsena ākoṭitāni daddaraṃ paṭinadanti. Tamenaṃ mūle chindati, mūle chinditvā agge chindati, agge chinditvā anto suvisodhitaṃ visodheti, anto suvisodhitaṃ visodhetvā udapānapanāḷiṃ yojeti. Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekaccassa puggalassa tādisaṃyeva hoti abhikkantaṃ paṭikkantaṃ ālokitaṃ vilokitaṃ samiñjitaṃ pasāritaṃ saṅghāṭipattacīvaradhāraṇaṃ, seyyathāpi aññesaṃ bhaddakānaṃ bhikkhūnaṃ – yāvassa bhikkhū āpattiṃ na passanti. Yato ca khvassa bhikkhū āpattiṃ passanti, tamenaṃ evaṃ [Pg.18] jānanti – ‘samaṇadūsīvāyaṃ samaṇapalāpo samaṇakāraṇḍavo’ti. Tamenaṃ iti viditvā bahiddhā nāsenti. Taṃ kissa hetu? Mā aññe bhaddake bhikkhū dūsesī’’ti.

“比丘たちよ、例えば、井戸の樋(とい)を必要とする男が、鋭い斧を持って森に入ったとする。彼が斧の背で木々を叩いて回るとき、堅実で中身のある木は、斧の背で叩かれると硬い音を響かせる。しかし、内部が腐り、湿気を帯び、ゴミのような木は、斧の背で叩かれると‘ドンドン’という鈍い音を響かせる。彼はその木を根元から切り、梢(こずえ)を切り、内部をよく清掃して、井戸の樋として用いる。比丘たちよ、それと同じように、この教えにおいて、ある者は、比丘たちが彼の罪過に気づかない間は、その所作において他の善良な比丘たちと同じである。しかし、比丘たちが彼の罪過を知ったとき、‘この者は沙門を汚す者、沙門の籾殻、沙門のゴミである’と知る。このように知って、彼を外へ追放する。それはなぜか。‘他の善良な比丘たちを汚させないため’である。”と仰せられた。

‘‘Saṃvāsāyaṃ vijānātha, pāpiccho kodhano iti;

Makkhī thambhī paḷāsī ca, issukī maccharī saṭho.

“共住することによって、彼が悪欲あり、怒りっぽく、恩を仇で返し(覆蔵)、頑固であり、虚飾に満ち、嫉妬深く、物惜しみし、狡猾であることを知りなさい。”

‘‘Santavāco janavati, samaṇo viya bhāsati;

Raho karoti karaṇaṃ, pāpadiṭṭhi anādaro.

“人々の間では穏やかに話し、沙門のように語るが、人目のないところでは悪しき行い(不善業)をなし、邪見を持ち、敬意がない。”

‘‘Saṃsappī ca musāvādī, taṃ viditvā yathātathaṃ;

Sabbe samaggā hutvāna, abhinibbajjayātha naṃ.

“落ち着きがなく、嘘をつく者。彼をありのままに知って、比丘たちは皆、和合して、彼を追い出しなさい。”

‘‘Kāraṇḍavaṃ niddhamatha, kasambuṃ apakassatha ;

Tato palāpe vāhetha, assamaṇe samaṇamānine.

“ゴミのような者を追い出せ。不浄な者を引きずり出せ。そして、沙門でないのに沙門であると自惚れる籾殻のような者を、掃き捨てよ。”

‘‘Niddhamitvāna pāpicche, pāpaācāragocare;

Suddhāsuddhehi saṃvāsaṃ, kappayavho patissatā;

Tato samaggā nipakā, dukkhassantaṃ karissathā’’ti. dasamaṃ;

“悪欲を持ち、悪しき行いと行状を糧とする者を追い出して、清らかな比丘たちは、慎み深い清らかな者たちと共に住みなさい。そうして和合し、賢明であれ。汝らは苦しみの終焉をもたらすであろう。”第十の経。

Mettāvaggo paṭhamo.

第一 慈悲の節(メッタ・ヴァッガ) 完。

Tassuddānaṃ –

その要録(ウダーナ)は以下の通りである。

Mettaṃ paññā ca dve piyā, dve lokā dve vipattiyo;

Devadatto ca uttaro, nando kāraṇḍavena cāti.

慈、慧、二つの愛、二つの世間、二つの衰退、デーヴァダッタ、ウッタラ、ナンダ、そしてゴミ(カーランダヴァ)の経、これらで十経である。

2. Mahāvaggo

2. 二、大いなる節(マハー・ヴァッガ)

1. Verañjasuttaṃ

1. 一、ヴェーランジャ経

11. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā verañjāyaṃ viharati naḷerupucimandamūle. Atha kho verañjo brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā [Pg.19] ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho verañjo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca –

11. このように私は聞いた。ある時、世尊はヴェーランジャのナレー・ルプチマンダ(ニームの木)の根元に滞在しておられた。その時、ヴェーランジャ・バラモンが世尊のもとに歩み寄り、世尊と親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき会話を終えて、彼は一方に座った。一方に座ったヴェーランジャ・バラモンは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Sutaṃ metaṃ, bho gotama – ‘na samaṇo gotamo brāhmaṇe jiṇṇe vuḍḍhe mahallake addhagate vayoanuppatte abhivādeti vā paccuṭṭheti vā āsanena vā nimantetī’ti. Tayidaṃ, bho gotama, tatheva. Na hi bhavaṃ gotamo brāhmaṇe jiṇṇe vuḍḍhe mahallake addhagate vayoanuppatte abhivādeti vā paccuṭṭheti vā āsanena vā nimanteti. Tayidaṃ, bho gotama, na sampannamevā’’ti. ‘‘Nāhaṃ taṃ, brāhmaṇa, passāmi sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya yamahaṃ abhivādeyyaṃ vā paccuṭṭheyyaṃ vā āsanena vā nimanteyyaṃ. Yañhi, brāhmaṇa, tathāgato abhivādeyya vā paccuṭṭheyya vā āsanena vā nimanteyya, muddhāpi tassa vipateyyā’’ti.

“尊師ゴータマよ、私はこのように聞いております。‘沙門ゴータマは、年老い、高齢で、年長であり、長い年月を経て、晩年に達したバラモンたちに対して、礼拝もせず、立ち上がって迎えることもせず、座席を勧めることもない’と。尊師ゴータマよ、その言葉の通り、尊師は年老いたバラモンたちに礼拝も迎接も勧座もなさいません。尊師ゴータマよ、それは実に不適切なことです。”世尊は仰せられた。“バラモンよ、天界、魔羅、梵天、沙門・バラモンの徒、神々、人々の間にあって、私が礼拝し、立ち上がって迎え、あるいは座席を勧めるべき者を、私は見当たらない。バラモンよ、もし如来が誰かを礼拝し、立ち上がって迎え、あるいは座席を勧めるならば、その者の頭は割れ落ちるであろう。”

‘‘Arasarūpo bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘arasarūpo samaṇo gotamo’ti. Ye te, brāhmaṇa, rūparasā saddarasā gandharasā rasarasā phoṭṭhabbarasā, te tathāgatassa pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘arasarūpo samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は味わいのない(無味乾燥な)お方だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは味わいのないお方だ’と言うこともあり得る道理(方法)がある。バラモンよ、色(しき)の味わい、声の味わい、香の味わい、味の味わい、触(そく)の味わい、これらを如来は捨て去り、根を断ち、根こそぎにされたタラ樹の切り株のようにし、もはや存在しないものとし、将来二度と生じないものとした。バラモンよ、この道理(方法)によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは味わいのないお方だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Nibbhogo bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘nibbhogo samaṇo gotamo’ti. Ye te, brāhmaṇa, rūpabhogā saddabhogā gandhabhogā rasabhogā phoṭṭhabbabhogā, te tathāgatassa pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘nibbhogo samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は享楽のない(享受しない)お方だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは享楽のないお方だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、色の享受、声の享受、香の享受、味の享受、触の享受、これらを如来は捨て去り、根を断ち、根こそぎにされたタラ樹の切り株のようにし、もはや存在しないものとし、将来二度と生じないものとした。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは享楽のないお方だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Akiriyavādo [Pg.20] bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo’ti. Ahañhi, brāhmaṇa, akiriyaṃ vadāmi kāyaduccaritassa vacīduccaritassa manoduccaritassa; anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ akiriyaṃ vadāmi. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は非作為を説く者(無作用論者)だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは非作為を説く者だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、私は身体的な悪行、言語的な悪行、精神的な悪行を行わないこと(非作為)を説く。また、多種多様な悪しき不善の諸法を行わないことを説く。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは非作為を説く者だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Ucchedavādo bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘ucchedavādo samaṇo gotamo’ti. Ahañhi, brāhmaṇa, ucchedaṃ vadāmi rāgassa dosassa mohassa; anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ ucchedaṃ vadāmi. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘ucchedavādo samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は断滅を説く者(虚無論者)だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは断滅を説く者だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、私は貪欲、怒り、迷いの断滅を説く。また、多種多様な悪しき不善の諸法の断滅を説く。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは断滅を説く者だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Jegucchī bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘jegucchī samaṇo gotamo’ti. Ahañhi, brāhmaṇa, jigucchāmi kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena; jigucchāmi anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘jegucchī samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は嫌悪する者だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは嫌悪する者だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、私は身体的な悪行、言語的な悪行、精神的な悪行を嫌悪する。また、多種多様な悪しき不善の諸法に陥ることを嫌悪する。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは嫌悪する者だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Venayiko bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘venayiko samaṇo gotamo’ti. Ahañhi, brāhmaṇa, vinayāya dhammaṃ desemi rāgassa dosassa mohassa; anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ vinayāya dhammaṃ desemi. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘venayiko samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は調伏(破壊)する者だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは調伏する者だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、私は貪欲、怒り、迷いを調伏(制御)するために法を説く。また、多種多様な悪しき不善の諸法を調伏するために法を説く。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは調伏する者だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Tapassī bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘tapassī samaṇo gotamo’ti. Tapanīyāhaṃ[Pg.21], brāhmaṇa, pāpake akusale dhamme vadāmi kāyaduccaritaṃ vacīduccaritaṃ manoduccaritaṃ. Yassa kho, brāhmaṇa, tapanīyā pāpakā akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā, tamahaṃ ‘tapassī’ti vadāmi. Tathāgatassa kho, brāhmaṇa, tapanīyā pāpakā akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘tapassī samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesī’’ti.

“ゴータマ殿は苦行者(焼き尽くす者)だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは苦行者だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、私は身体的な悪行、言語的な悪行、精神的な悪行といった、悪しき不善の諸法を‘焼き尽くすべき(苦しめる)もの’と説く。バラモンよ、焼き尽くすべき悪しき不善の諸法を捨て去り、根を断ち、根こそぎにされたタラ樹の切り株のようにし、もはや存在しないものとし、将来二度と生じないものとした者、そのような者を私は‘苦行者’と呼ぶ。如来にとって、焼き尽くすべき悪しき不善の諸法はすでに捨て去られ、根を断ち、根こそぎにされたタラ樹の切り株のようにされ、将来二度と生じないものとなっている。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは苦行者だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Apagabbho bhavaṃ gotamo’’ti! ‘‘Atthi khvesa, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘apagabbho samaṇo gotamo’ti. Yassa kho, brāhmaṇa, āyatiṃ gabbhaseyyā punabbhavābhinibbatti pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā, tamahaṃ ‘apagabbho’ti vadāmi. Tathāgatassa kho, brāhmaṇa, āyatiṃ gabbhaseyyā punabbhavābhinibbatti pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘apagabbho samaṇo gotamo’ti, no ca kho yaṃ tvaṃ sandhāya vadesi.

“ゴータマ殿は胎に入らぬ(再誕生のない)者だ!”“バラモンよ、ある観点からすれば、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは胎に入らぬ者だ’と言うこともあり得る道理がある。バラモンよ、将来における母胎への宿りや、再度の生存(再生)がすでに捨て去られ、根を断ち、根こそぎにされたタラ樹の切り株のようにされ、将来二度と生じないものとなっている者、そのような者を私は‘胎に入らぬ者’と呼ぶ。如来にとって、将来における母胎への宿りや、再度の生存はすでに捨て去られ、根を断ち、根こそぎにされたタラ樹の切り株のようにされ、将来二度と生じないものとなっている。バラモンよ、この道理によってなら、私を正しく言う者が‘沙門ゴータマは胎に入らぬ者だ’と言うこともあり得る。しかし、それはあなたが意図して言っている道理ではないのだ。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā. Tānāssu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni sammā pariseditāni sammā paribhāvitāni. Yo nu kho tesaṃ kukkuṭacchāpakānaṃ paṭhamataraṃ pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyya, kinti svāssa vacanīyo – ‘jeṭṭho vā kaniṭṭho vā’’’ti? ‘‘Jeṭṭho tissa, bho gotama, vacanīyo. So hi nesaṃ, bho gotama, jeṭṭho hotī’’ti.

“バラモンよ、例えば、雌鶏に八個、十個、あるいは十二個の卵があったとする。それらの卵を、雌鶏が正しく抱き、正しく温め、正しく(自らの匂いを)染み付かせたとする。それらの雛たちのうち、ある一羽が、一番最初に足の爪の先や嘴で卵の殻を突き破り、無事に孵化したならば、その雛は何と呼ばれるべきだろうか。‘年長’だろうか、それとも‘年少’だろうか”。“ゴータマ尊師よ、それは‘年長’と呼ばれるべきです。なぜなら、ゴータマ尊師よ、その雛は彼らの中で最年長となるからです”

‘‘Evamevaṃ kho ahaṃ, brāhmaṇa, avijjāgatāya pajāya aṇḍabhūtāya pariyonaddhāya avijjaṇḍakosaṃ padāletvā ekova loke anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho. Ahañhi, brāhmaṇa, jeṭṭho seṭṭho lokassa. Āraddhaṃ kho pana me, brāhmaṇa, vīriyaṃ ahosi asallīnaṃ, upaṭṭhitā sati asammuṭṭhā, passaddho kāyo asāraddho, samāhitaṃ cittaṃ ekaggaṃ.

“バラモンよ、それと同じように、無明に覆われ、無明という卵の中にあり、無明の殻に包まれている衆生の中で、私はただ一人、無明の卵の殻を突き破り、この世で無上の正等覚を現成した。バラモンよ、実に、私は世の中で最も年長であり、最勝である。バラモンよ、私の精進は奮い起こされ、たゆむことなく、念は確立して忘失せず、身は静まり、心は定に入り、専一であった”

‘‘So [Pg.22] kho ahaṃ, brāhmaṇa, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi; vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi; pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharāmi sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedemi yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi; sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi.

“バラモンよ、その私は、諸々の欲望を離れ、不善の諸法を離れて、尋・伺を伴い、離欲から生じた喜と楽のある第一禅を具足して住した。尋と伺が静まったことにより、内なる清浄と心の専一を得、尋も伺もなく、三昧から生じた喜と楽のある第二禅を具足して住した。喜が消えたことにより、舎(しゃ)として住し、正念と正知を保ち、身をもって楽を享受した。聖者たちが‘舎であり、正念あり、楽に住す’と説くところの第三禅を具足して住した。楽を捨て、苦を捨て、かつての喜悦と憂いが消滅したことにより、不苦不楽にして、舎による念の清浄がある第四禅を具足して住した”

‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhininnāmesiṃ. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto. So tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto. So tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi.

“心がこのように定まり、清浄で、輝き、汚れなく、随眠の煩悩を離れ、柔軟で、適応性があり、不動に至ったとき、私は過去の生存を想起する知(宿住随念智)へと心を向けた。私は、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、万生、さらには数多くの収縮する劫、拡大する劫、収縮・拡大する劫における、多種多様な過去の生存を想起した。‘あそこでは、このような名前で、このような氏族で、このような容姿で、このような食事を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから没してあそこに生まれ、そこでもまた、このような名前で、このような氏族で……であった。そこから没してここに生まれた’と。このように、様態と詳細を伴う多種多様な過去の生存を想起した”

‘‘Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, rattiyā paṭhame yāme paṭhamā vijjā adhigatā; avijjā vihatā vijjā uppannā; tamo vihato āloko uppanno, yathā taṃ appamattassa ātāpino pahitattassa viharato. Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, paṭhamā abhinibbhidā ahosi kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.

“バラモンよ、これが夜の初更において、私に得られた第一の明である。不放逸に励み、精進し、身心を捧げて住する者に、無明が消えて明が生じ、暗闇が消えて光が生じるように、無明は滅し、明が生じたのである。バラモンよ、これが、雛が卵の殻を破って出てくるように、私の無明の殻からの第一の破出であった”

‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhininnāmesiṃ. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte [Pg.23] suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā, vacīduccaritena samannāgatā, manoduccaritena samannāgatā, ariyānaṃ upavādakā, micchādiṭṭhikā, micchādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannāti. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā, vacīsucaritena samannāgatā, manosucaritena samannāgatā, ariyānaṃ anupavādakā, sammādiṭṭhikā, sammādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi.

“心がこのように定まり、清浄で、輝き、汚れなく、随眠の煩悩を離れ、柔軟で、適応性があり、不動に至ったとき、私は衆生の死と生を知る知(死生智)へと心を向けた。私は、清浄で超人的な天眼によって、衆生が死に、また生まれるのを見た。卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、幸福な境遇にある者、不幸な境遇にある者を見、衆生がその業に従って赴くのを知った。‘ああ、これらの衆生は身の悪行、口の悪行、意の悪行をなし、聖者を誹り、邪見を抱き、邪見による業を積み、身が崩壊して死んだ後、悪趣、地獄に生まれた。一方、これらの衆生は身の善行、口の善行、意の善行をなし、聖者を誹らず、正見を抱き、正見による業を積み、身が崩壊して死んだ後、善趣、天界に生まれた’と。このように、清浄で超人的な天眼によって、衆生が死に、また生まれるのを見、衆生がその業に従って赴くのを知った”

‘‘Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, rattiyā majjhime yāme dutiyā vijjā adhigatā; avijjā vihatā vijjā uppannā; tamo vihato āloko uppanno, yathā taṃ appamattassa ātāpino pahitattassa viharato. Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, dutiyā abhinibbhidā ahosi kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.

“バラモンよ、これが夜の中更において、私に得られた第二の明である。不放逸に励み、精進し、身心を捧げて住する者に、無明が消えて明が生じ、暗闇が消えて光が生じるように、無明は滅し、明が生じたのである。バラモンよ、これが、雛が卵の殻を破って出てくるように、私の無明の殻からの第二の破出であった”

‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhininnāmesiṃ. So ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ; ‘ime āsavā’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ āsavasamudayo’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ āsavanirodho’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ. Tassa me evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccittha, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccittha, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccittha. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ ahosi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti abbhaññāsiṃ.

私は、このように心が定まり、清浄で、純白で、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟で、作業に適し、不動で、不変の境地に達したとき、諸漏(けがれ)を滅尽させる智のために心を向けました。私は‘これは苦である’とありのままに知りました。‘これは苦の集(原因)である’とありのままに知りました。‘これは苦の滅(滅尽)である’とありのままに知りました。‘これは苦の滅に至る道である’とありのままに知りました。‘これらは漏(けがれ)である’とありのままに知りました。‘これは漏の集である’とありのままに知りました。‘これは漏の滅である’とありのままに知りました。‘これは漏の滅に至る道である’とありのままに知りました。このように知り、このように見る私の心は、欲漏(欲のけがれ)から解脱し、有漏(存在のけがれ)から解脱し、無明漏(無明のけがれ)から解脱しました。解脱したとき、‘解脱した’という智が生じました。‘生は尽きた。梵行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこのような状態(輪廻)に戻ることはない’と知りました。

‘‘Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, rattiyā pacchime yāme tatiyā vijjā adhigatā; avijjā vihatā vijjā uppannā; tamo vihato āloko uppanno[Pg.24], yathā taṃ appamattassa ātāpino pahitattassa viharato. Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, tatiyā abhinibbhidā ahosi kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā’’ti.

婆羅門よ、夜の最後の分(後夜)において、私はこの第三の明(智恵)を得ました。無明は打ち破られ、明が生じました。闇は消え去り、光が生じました。それは、不放逸で、精進し、専心して住む者に起こる通りのことです。婆羅門よ、これこそが、卵の殻を破る雛のように、私にとって第三の(無明の殻の)打破であったのです。

Evaṃ vutte verañjo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘jeṭṭho bhavaṃ gotamo, seṭṭho bhavaṃ gotamo. Abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. Paṭhamaṃ.

このように言われたとき、ヴェランジャ婆羅門は世尊に次のように申し上げました。“尊師ゴータマは長子であり、尊師ゴータマは最勝であられます。素晴らしいことです、尊師ゴータマよ、実に見事なことです。尊師ゴータマよ、あたかも倒れたものを起こし、覆われたものを顕わにし、迷った者に道を教え、あるいは‘眼ある者は色(かたち)を見るであろう’と暗闇の中で油灯を掲げるかのように、尊師ゴータマは様々な方法で法を明らかにされました。私は尊師ゴータマに帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依いたします。尊師ゴータマよ、私を今日より命ある限り帰依した優婆塞(在家信者)として受け入れてください。”第一の経(ヴェランジャ経)終わる。

2. Sīhasuttaṃ

2. シーハ経(師子経)

12. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Tena kho pana samayena sambahulā abhiññātā abhiññātā licchavī santhāgāre sannisinnā sannipatitā anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsanti, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsanti, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsanti.

12. ある時、世尊はヴェーサーリーの大林にある重閣講堂に滞在しておられた。その時、多くの高名なリッチャヴィ族の人々が集会場に集まり、様々な方法で、仏の徳を語り、法の徳を語り、僧伽の徳を語っていた。

Tena kho pana samayena sīho senāpati nigaṇṭhasāvako tassaṃ parisāyaṃ nisinno hoti. Atha kho sīhassa senāpatissa etadahosi – ‘‘nissaṃsayaṃ kho so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhavissati, tathā hime sambahulā abhiññātā abhiññātā licchavī santhāgāre sannisinnā sannipatitā anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsanti, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsanti, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Yaṃnūnāhaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyaṃ arahantaṃ sammāsambuddha’’nti. Atha kho sīho senāpati yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘icchāmahaṃ, bhante, samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamitu’’nti.

その時、ニガンダの弟子であるシーハ将軍が、その集まりの中に座っていた。するとシーハ将軍に次のような思いが浮かんだ。“疑いなく、あの世尊は応供(アルハット)であり、正等覚者であられるに違いない。なぜなら、これら多くの高名なリッチャヴィ族の人々が集会場に集まり、様々な方法で、仏の徳を語り、法の徳を語り、僧伽の徳を語っているからだ。よし、私はあの世尊、応供、正等覚者に拝謁するために参じよう。”そこで、シーハ将軍はニガンダ・ナータプッタのもとへ行き、このように言った。“尊師よ、私は沙門ゴータマに拝謁するために参じたいと思います。”

‘‘Kiṃ [Pg.25] pana tvaṃ, sīha, kiriyavādo samāno akiriyavādaṃ samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissasi? Samaṇo hi, sīha, gotamo akiriyavādo, akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’ti. Atha kho sīhassa senāpatissa yo ahosi gamiyābhisaṅkhāro bhagavantaṃ dassanāya, so paṭippassambhi.

“シーハよ、為作論(行為の結果を認める説)を信じる者が、なぜ無為作論者(行為の結果を認めない説を説く者)である沙門ゴータマに会いに行く必要があるのか。シーハよ、沙門ゴータマは無為作論者であり、無為作(非行為)のために法を説き、それによって弟子たちを導いているのだ。”すると、シーハ将軍が抱いていた世尊に拝謁しようという意欲は静まってしまった。

Dutiyampi kho sambahulā abhiññātā abhiññātā licchavī santhāgāre sannisinnā sannipatitā anekapariyāyena buddhassa…pe… dhammassa…pe… saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Dutiyampi kho sīhassa senāpatissa etadahosi – ‘‘nissaṃsayaṃ kho so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhavissati, tathā hime sambahulā abhiññātā abhiññātā licchavī santhāgāre sannisinnā sannipatitā anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsanti, dhammassa…pe… saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Yaṃnūnāhaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyaṃ arahantaṃ sammāsambuddha’’nti. Atha kho sīho senāpati yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘icchāmahaṃ, bhante, samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamitu’’nti.

二度目もまた、多くの高名なリッチャヴィ族の人々が集会場に集まり、様々な方法で、仏の徳を、法の徳を、僧伽の徳を語っていた。二度目もまた、シーハ将軍に次のような思いが浮かんだ。“疑いなく、あの世尊は応供であり、正等覚者であられるに違いない。なぜなら、これら多くの高名なリッチャヴィ族の人々が集会場に集まり、様々な方法で、仏の徳を語り、法の徳を、僧伽の徳を語っているからだ。よし、私はあの世尊、応供、正等覚者に拝謁するために参じよう。”そこで、シーハ将軍はニガンダ・ナータプッタのもとへ行き、このように言った。“尊師よ、私は沙門ゴータマに拝謁するために参じたいと思います。”

‘‘Kiṃ pana tvaṃ, sīha, kiriyavādo samāno akiriyavādaṃ samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissasi? Samaṇo hi, sīha, gotamo akiriyavādo akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’ti. Dutiyampi kho sīhassa senāpatissa yo ahosi gamiyābhisaṅkhāro bhagavantaṃ dassanāya, so paṭippassambhi.

“シーハよ、為作論を信じる者が、なぜ無為作論者である沙門ゴータマに会いに行く必要があるのか。シーハよ、沙門ゴータマは無為作論者であり、無為作のために法を説き、それによって弟子たちを導いているのだ。”二度目もまた、シーハ将軍が抱いていた世尊に拝謁しようという意欲は静まってしまった。

Tatiyampi kho sambahulā abhiññātā abhiññātā licchavī santhāgāre sannisinnā sannipatitā anekapariyāyena buddhassa…pe… dhammassa…pe… saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Tatiyampi kho sīhassa senāpatissa etadahosi – ‘‘nissaṃsayaṃ kho so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhavissati, tathā hime sambahulā abhiññātā abhiññātā licchavī santhāgāre sannisinnā sannipatitā anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsanti, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsanti, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Kiṃ hime karissanti nigaṇṭhā [Pg.26] apalokitā vā anapalokitā vā? Yaṃnūnāhaṃ anapaloketvāva nigaṇṭhe taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyaṃ arahantaṃ sammāsambuddha’’nti.

三度目もまた、多くの著名なリッチャヴィ族の人々が評議堂に集まり、一堂に会して、様々な方法で仏の徳を語り、法の徳を語り、僧の徳を語っていました。そこで、シーハ将軍に三度目も次のような思いが浮かびました。“疑いもなく、あの世尊は、供養を受けるに値する方(阿羅漢)、正しく自ら悟りを開いた方(正等覚者)に違いありません。それゆえにこそ、これら多くの著名なリッチャヴィ族の人々が、評議堂に集まり、一堂に会して、様々な方法で仏の徳を語り、法の徳を語り、僧の徳を語っているのです。ニガンタ(裸形外道)たちに許可を求めようが求めまいが、彼らが何をしてくれましょうか。私はニガンタたちに許可を求めずとも、供養を受けるに値する正等覚者である、かの世尊にお会いするために近づくのがよいでしょう”。

Atha kho sīho senāpati pañcamattehi rathasatehi divādivassa vesāliyā niyyāsi bhagavantaṃ dassanāya. Yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikova agamāsi. Atha kho sīho senāpati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho sīho senāpati bhagavantaṃ etadavoca –

その後、シーハ将軍は、真昼時に五百輌の馬車を連ねて、世尊にお会いするためにヴェーサーリーの街を出発しました。馬車で行ける限りの所まで行き、馬車から降りて、そこからは徒歩で進みました。それからシーハ将軍は世尊がいらっしゃるところに近づき、世尊を敬礼して、傍らに座りました。傍らに座ったシーハ将軍は、世尊に次のように申し上げました。

‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo, akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti. Ye te, bhante, evamāhaṃsu – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo, akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti, kacci te, bhante, bhagavato vuttavādino na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkhanti dhammassa cānudhammaṃ byākaronti na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchati? Anabbhakkhātukāmā hi mayaṃ, bhante, bhagavanta’’nti.

“世尊よ、私はこのように聞いております。‘沙門ゴータマは、不作論(何もしないという説)を唱える者であり、不作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と。世尊よ、そのように‘沙門ゴータマは不作論者であり、不作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言っている人々は、世尊が説かれた通りを語っている者たちでしょうか。世尊を事実でないことで誹謗してはいないでしょうか。法に従って法を説いているでしょうか。また、何らかの理由に基づいた反論が、非難されるべき事態に陥ることはないでしょうか。世尊よ、私たちは世尊を誹謗したいとは決して思ってはおりませんので”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo, akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、ある観点(方法)においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは不作論者であり、不作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘kiriyavādo samaṇo gotamo, kiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは作論(なすべきという説)を唱える者であり、作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘ucchedavādo samaṇo gotamo, ucchedāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは断滅論(断ち切る説)を唱える者であり、断滅のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘jegucchī samaṇo gotamo, jegucchitāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは厭離者(忌み嫌う者)であり、厭離のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi[Pg.27], sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘venayiko samaṇo gotamo, vinayāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは滅除者(除去する者)であり、滅除のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘tapassī samaṇo gotamo, tapassitāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは苦行者(焼き尽くす者)であり、苦行のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘apagabbho samaṇo gotamo, apagabbhatāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは非胎生者(再び胎に入らない者)であり、非胎生のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Atthi, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘assāsako samaṇo gotamo, assāsāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、またある観点においては、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは安慰者(安らぎを与える者)であり、安慰のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるような、そのような観点があるのです”。

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo, akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Ahañhi, sīha, akiriyaṃ vadāmi kāyaduccaritassa vacīduccaritassa manoduccaritassa; anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ akiriyaṃ vadāmi. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘akiriyavādo samaṇo gotamo, akiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“では、シーハよ、どのような観点によって、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは不作論者であり、不作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるのでしょうか。シーハよ、私は身体による悪行、言葉による悪行、意(こころ)による悪行の不作(行わないこと)を説きます。多くの様々な悪しき不善法を‘行わないこと(不作)’を説くのです。シーハよ、これが、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは不作論者であり、不作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言える観点です”。

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘kiriyavādo samaṇo gotamo, kiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Ahañhi, sīha, kiriyaṃ vadāmi kāyasucaritassa vacīsucaritassa manosucaritassa; anekavihitānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ kiriyaṃ vadāmi. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘kiriyavādo samaṇo gotamo, kiriyāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“では、シーハよ、どのような観点によって、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは作論者であり、作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるのでしょうか。シーハよ、私は身体による善行、言葉による善行、意による善行の作(行うこと)を説きます。多くの様々な善法を‘行うこと(作)’を説くのです。シーハよ、これが、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは作論者であり、作のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言える観点です”。

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘ucchedavādo samaṇo gotamo, ucchedāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Ahañhi, sīha, ucchedaṃ vadāmi rāgassa dosassa [Pg.28] mohassa; anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ ucchedaṃ vadāmi. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘ucchedavādo samaṇo gotamo, ucchedāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“では、シーハよ、どのような観点によって、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは断滅論者であり、断滅のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言えるのでしょうか。シーハよ、私は貪欲、怒り、迷いの断滅を説きます。多くの様々な悪しき不善法の断滅を説くのです。シーハよ、これが、私について正しく語る者が、‘沙門ゴータマは断滅論者であり、断滅のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言える観点です”。

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘jegucchī samaṇo gotamo, jegucchitāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Ahañhi, sīha, jigucchāmi kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena; jigucchāmi anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘jegucchī samaṇo gotamo, jegucchitāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、どのような理由によって、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは厭離(えんり)する者であり、厭離のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができるのだろうか。シーハよ、実に私は、身の悪行、口の悪行、意の悪行を厭離(嫌悪)する。多くの多様な悪不善法を具足することを厭離するのである。シーハよ、これが、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは厭離する者であり、厭離のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができる理由である。”

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘venayiko samaṇo gotamo, vinayāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Ahañhi, sīha, vinayāya dhammaṃ desemi rāgassa dosassa mohassa; anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ vinayāya dhammaṃ desemi. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘venayiko samaṇo gotamo, vinayāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、どのような理由によって、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは破却者(はきゃくしゃ)であり、破却のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができるのだろうか。シーハよ、実に私は、貪欲、瞋恚、愚痴を破却(除去)するために法を説く。多くの多様な悪不善法を破却するために法を説くのである。シーハよ、これが、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは破却者であり、破却のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができる理由である。”

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘tapassī samaṇo gotamo, tapassitāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Tapanīyāhaṃ, sīha, pāpake akusale dhamme vadāmi kāyaduccaritaṃ vacīduccaritaṃ manoduccaritaṃ. Yassa kho, sīha, tapanīyā pāpakā akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā, tamahaṃ ‘tapassī’ti vadāmi. Tathāgatassa kho, sīha, tapanīyā pāpakā akusalā dhammā pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘tapassī samaṇo gotamo, tapassitāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、どのような理由によって、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは苦行者(焼滅せしめる者)であり、焼滅のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができるのだろうか。シーハよ、私は、身の悪行、口の悪行、意の悪行という悪不善法を、焼滅すべきものであると説く。シーハよ、焼滅すべき悪不善法が断ぜられ、根絶され、多羅樹(たらじゅ)の切り株のようになされ、滅ぼされ、将来二度と生じることがないようにされた者、そのような人を私は‘苦行者(焼滅せしめる者)’と呼ぶのである。シーハよ、如来において、焼滅すべき悪不善法は断ぜられ、根絶され、多羅樹の切り株のようになされ、滅ぼされ、将来二度と生じることがないのである。シーハよ、これが、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは苦行者であり、焼滅のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができる理由である。”

‘‘Katamo [Pg.29] ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘apagabbho samaṇo gotamo, apagabbhatāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Yassa kho, sīha, āyatiṃ gabbhaseyyā punabbhavābhinibbatti pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā, tamahaṃ ‘apagabbho’ti vadāmi. Tathāgatassa kho, sīha, āyatiṃ gabbhaseyyā punabbhavābhinibbatti pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘apagabbho samaṇo gotamo, apagabbhatāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、どのような理由によって、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは不胎生者(ふたいせいしゃ:再び胎に宿らぬ者)であり、胎に宿らぬことのために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができるのだろうか。シーハよ、将来における胎内への宿り、および再生(再びの有における生起)が断ぜられ、根絶され、多羅樹の切り株のようになされ、滅ぼされ、将来二度と生じることがないようにされた者、そのような人を私は‘不胎生者’と呼ぶのである。シーハよ、如来において、将来における胎内への宿り、および再生は断ぜられ、根絶され、多羅樹の切り株のようになされ、滅ぼされ、将来二度と生じることがないのである。シーハよ、これが、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは不胎生者であり、胎に宿らぬことのために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができる理由である。”

‘‘Katamo ca, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘assāsako samaṇo gotamo, assāsāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’ti? Ahañhi, sīha, assāsako paramena assāsena, assāsāya dhammaṃ desemi, tena ca sāvake vinemi. Ayaṃ kho, sīha, pariyāyo, yena maṃ pariyāyena sammā vadamāno vadeyya – ‘assāsako samaṇo gotamo, assāsāya dhammaṃ deseti, tena ca sāvake vinetī’’’ti.

“シーハよ、どのような理由によって、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは安息を与える者であり、安息のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができるのだろうか。シーハよ、実に私は、至高の安息(道と果)をもって安息を与える者であり、安息のために法を説き、それによって弟子たちを導くのである。シーハよ、これが、私のことを正しく語る者が‘沙門ゴータマは安息を与える者であり、安息のために法を説き、それによって弟子たちを導いている’と言うことができる理由である。”

Evaṃ vutte sīho senāpati bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe… upāsakaṃ maṃ, bhante, bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

このように説かれたとき、シーハ将軍は世尊に次のように申し上げた。“素晴らしいことです、世尊よ。素晴らしいことです、世尊よ。……世尊よ、私を、今日より命ある限り(三宝に)帰依した在家信徒として受け入れてください。”

‘‘Anuviccakāraṃ kho, sīha, karohi. Anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’’ti. ‘‘Imināpāhaṃ, bhante, bhagavato bhiyyosomattāya attamano abhiraddho, yaṃ maṃ bhagavā evamāha – ‘anuviccakāraṃ kho, sīha, karohi. Anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’ti. Mañhi, bhante, aññatitthiyā sāvakaṃ labhitvā kevalakappaṃ vesāliṃ paṭākaṃ parihareyyuṃ – ‘sīho amhākaṃ senāpati sāvakattaṃ upagato’ti. Atha ca pana bhagavā evamāha – ‘anuviccakāraṃ, sīha, karohi. Anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’ti. Esāhaṃ, bhante, dutiyampi bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

“シーハよ、熟慮した上で(行動を)行いなさい。あなた方のような著名な人々にとって、熟慮した上で行うことは善いことである。”“世尊よ、世尊がそのように‘シーハよ、熟慮した上で(行動を)行いなさい。あなた方のような著名な人々にとって、熟慮した上で行うことは善いことである’と仰せになったことで、私はさらに一層、世尊に対して歓喜し、満足いたしました。世尊よ、他の異教徒たちは、私のような弟子を得たならば、ヴェーサーリーの街中で旗を掲げて‘シーハ将軍が私たちの弟子になった’と言い回ることでしょう。それなのに、世尊はこのように‘シーハよ、熟慮した上で(行動を)行いなさい’と仰せになります。世尊よ、私は二度目もまた、世尊に帰依し、法に帰依し、比丘サンガに帰依いたします。世尊よ、私を、今日より命ある限り(三宝に)帰依した在家信徒として受け入れてください。”

‘‘Dīgharattaṃ [Pg.30] kho te, sīha, nigaṇṭhānaṃ opānabhūtaṃ kulaṃ, yena nesaṃ upagatānaṃ piṇḍakaṃ dātabbaṃ maññeyyāsī’’ti. ‘‘Imināpāhaṃ, bhante, bhagavato bhiyyosomattāya attamano abhiraddho, yaṃ maṃ bhagavā evamāha – ‘dīgharattaṃ kho te, sīha, nigaṇṭhānaṃ opānabhūtaṃ kulaṃ, yena nesaṃ upagatānaṃ piṇḍakaṃ dātabbaṃ maññeyyāsī’ti. Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘samaṇo gotamo evamāha – mayhameva dānaṃ dātabbaṃ, mayhameva sāvakānaṃ dātabbaṃ; mayhameva dinnaṃ mahapphalaṃ, na aññesaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ; mayhameva sāvakānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ, na aññesaṃ sāvakānaṃ dinnaṃ mahapphala’nti, atha ca pana maṃ bhagavā nigaṇṭhesupi dāne samādapeti. Api ca, bhante, mayamettha kālaṃ jānissāma. Esāhaṃ, bhante, tatiyampi bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ, bhante, bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

“シーハよ、汝の家は長い間、ニガッタ(裸形外道)たちにとって、誰でも水が汲める井戸のような場所であった。それゆえに、彼らがやって来たときには、布施を与えるべきであると考えなさい”。“世尊よ、私はこのことによっても、世尊に対してますます満足し、喜んでいます。世尊が私に‘シーハよ、汝の家は長い間、ニガッタたちにとって井戸のような場所であった。それゆえに、彼らがやって来たときには、布施を与えるべきであると考えなさい’と仰ったからです。世尊よ、私はこのように聞いたことがあります。‘沙門ゴータマはこのように言っている。私だけに布施をすべきである、私の弟子たちだけに布施をすべきである。私に献じられた布施だけが大きな果報をもたらし、他者に献じられた布施は大きな果報をもたらさない。私の弟子たちに献じられた布施だけが大きな果報をもたらし、他者の弟子たちに献じられた布施は大きな果報をもたらさない’と。しかし、世尊は私に、ニガッタたちにさえも布施をするよう勧められました。世尊よ、私たちはそれについて、布施をなすべき適切な時を知ることにいたしましょう。世尊よ、私は三度、世尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。世尊よ、今日より命ある限り帰依したる在家信者として、私を受け入れてください”

Atha kho bhagavā sīhassa senāpatissa anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ, kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi sīhaṃ senāpatiṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā taṃ pakāsesi – dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya; evamevaṃ sīhassa senāpatissa tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’’nti.

そのとき、世尊はシーハ将軍に、順序立てた教え(次第説法)を説かれた。すなわち、布施の説法、持戒の説法、天界についての説法であり、諸々の欲の過患、卑俗さ、汚れ、そして出離の功徳を明らかにされた。世尊は、シーハ将軍の心が準備され、柔軟になり、障害(五蓋)を離れ、昂揚し、澄みわたったのを知ると、諸仏固有の法門である‘苦・集・滅・道’の四聖諦を明らかにされた。あたかも、汚れのない清潔な布が正しく染料を吸い込むように、そのようにシーハ将軍には、その座において、塵なく、汚れのない法の眼(法眼)が生じた。‘生じる性質をもつものは、すべて滅びる性質をもつものである’と。

Atha kho sīho senāpati diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘adhivāsetu me, bhante, bhagavā svātanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.

そして、シーハ将軍は、法を見、法に達し、法を知り、法に深く分け入り、疑いを越え、戸惑いを去り、確信に至り、師の教えにおいて他者に頼ることのない境地となり、世尊にこう申し上げた。“世尊よ、願わくは世尊が、比丘僧伽とともに、明日の私の食事の招待(供養)を受け入れてくださいますように”。世尊は沈黙によってこれを受け入れられた。

Atha kho sīho senāpati bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho sīho senāpati aññataraṃ purisaṃ āmantesi – ‘‘gaccha tvaṃ, ambho purisa[Pg.31], pavattamaṃsaṃ jānāhī’’ti. Atha kho sīho senāpati tassā rattiyā accayena sake nivesane paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ paṭiyādāpetvā bhagavato kālaṃ ārocāpesi – ‘‘kālo, bhante! Niṭṭhitaṃ bhatta’’nti.

そこでシーハ将軍は、世尊が承諾されたのを知り、座から立ち上がって世尊に礼拝し、右繞して立ち去った。その後、シーハ将軍はある男を呼び、“おい、お前、市場にある既存の肉(あつらえたものではない肉)を探してきなさい”と命じた。そして、その夜が明けると、シーハ将軍は自分の邸宅で、優れた硬い食べ物や柔らかい食べ物を用意させ、世尊に食事の時が来たことを知らせた。“世尊よ、時が来ました。食事の用意が整いました”と。

Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena sīhassa senāpatissa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi saddhiṃ bhikkhusaṅghena. Tena kho pana samayena sambahulā nigaṇṭhā vesāliyaṃ rathikāya rathikaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ bāhā paggayha kandanti – ‘‘ajja sīhena senāpatinā thūlaṃ pasuṃ vadhitvā samaṇassa gotamassa bhattaṃ kataṃ. Taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’’nti.

そこで世尊は、午前の時間に衣を整え、鉢と外衣を持って、シーハ将軍の邸宅へ向かわれた。到着すると、用意された座に比丘僧伽とともに座られた。そのとき、多くのニガッタたちがヴェーサーリーの至る所の路地から路地へ、交差点から交差点へと、腕を振り上げて叫んでいた。“今日、シーハ将軍は大きな動物を殺して、沙門ゴータマのために食事を作った。沙門ゴータマは、自分のために殺された肉であると知りながら、その肉(目的殺の肉)を食べている。彼はその肉を食べることで、殺生の罪に触れているのだ”と。

Atha kho aññataro puriso yena sīho senāpati tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā sīhassa senāpatissa upakaṇṇake ārocesi – ‘‘yagghe, bhante, jāneyyāsi! Ete sambahulā nigaṇṭhā vesāliyaṃ rathikāya rathikaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ bāhā paggayha kandanti – ‘ajja sīhena senāpatinā thūlaṃ pasuṃ vadhitvā samaṇassa gotamassa bhattaṃ kataṃ. Taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti. Alaṃ ayyo dīgharattañhi te āyasmanto avaṇṇakāmā buddhassa avaṇṇakāmā dhammassa avaṇṇakāmā saṅghassa. Na ca panete āyasmanto jiridanti taṃ bhagavantaṃ asatā tucchā musā abhūtena abbhācikkhituṃ; na ca mayaṃ jīvitahetupi sañcicca pāṇaṃ jīvitā voropeyyāmā’’ti.

すると、ある男がシーハ将軍のところへやって来て、シーハ将軍の耳元で告げた。“旦那様、ご存じでしょうか。多くのニガッタたちがヴェーサーリーの至る所で腕を振り上げ、‘今日、シーハ将軍は大きな動物を殺して、沙門ゴータマのために食事を作った。沙門ゴータマは知りながらその肉を食べている’と叫んでいます”。“友よ、もうよい。それらの方々は長い間、仏の徳を損なおうとし、法の徳を損なおうとし、僧伽の徳を損なおうと望んでいるのだ。あの方々は、あの世尊を、事実無根の虚偽の言葉で誹謗することに飽きることがない。私たちは、たとえ命のためであっても、故意に生き物の命を奪うことはないのである”。

Atha kho sīho senāpati buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi. Atha kho sīho senāpati bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho sīhaṃ senāpatiṃ bhagavā dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmīti. Dutiyaṃ.

そして、シーハ将軍は、仏を先頭とする比丘僧伽に、優れた硬い食べ物や柔らかい食べ物を自らの手で十分に供養し、満足させた。その後、シーハ将軍は、食事を終えて鉢から手を離された世尊の傍らに座った。世尊は、傍らに座っているシーハ将軍に、法の話によって教えを示し、勧励し、奮い立たせ、喜ばせると、座から立ち上がって立ち去られた。第二の経(が終了した)。

3. Assājānīyasuttaṃ

3. アッサージャーンイーヤ・スッタ(良馬経)

13. ‘‘Aṭṭhahi[Pg.32], bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño bhaddo assājānīyo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅganteva saṅkhaṃ gacchati. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, rañño bhaddo assājānīyo ubhato sujāto hoti – mātito ca pitito ca. Yassaṃ disāyaṃ aññepi bhaddā assājānīyā jāyanti, tassaṃ disāyaṃ jāto hoti. Yaṃ kho panassa bhojanaṃ denti – allaṃ vā sukkhaṃ vā – taṃ sakkaccaṃyeva paribhuñjati avikiranto. Jegucchī hoti uccāraṃ vā passāvaṃ vā abhinisīdituṃ vā abhinipajjituṃ vā. Sorato hoti sukhasaṃvāso, na ca aññe asse ubbejetā. Yāni kho panassa honti sāṭheyyāni kūṭeyyāni jimheyyāni vaṅkeyyāni, tāni yathābhūtaṃ sārathissa āvikattā hoti. Tesamassa sārathi abhinimmadanāya vāyamati. Vāhī kho pana hoti. ‘Kāmaññe assā vahantu vā mā vā, ahamettha vahissāmī’ti cittaṃ uppādeti. Gacchanto kho pana ujumaggeneva gacchati. Thāmavā hoti yāva jīvitamaraṇapariyādānā thāmaṃ upadaṃsetā. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi aṅgehi samannāgato rañño bhaddo assājānīyo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅganteva saṅkhaṃ gacchati.

13. “比丘たちよ、八つの徳目を備えた王の良馬(アッサージャーニーヤ)は、王にふさわしく、王の御用達となり、王の象徴と数えられる。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、王の良馬は、(1)母方からも父方からも血統が正しく、他の良馬が生まれる地域(シンドゥ地方)で生まれている。(2)与えられた食物が、生であれ乾燥したものであれ、それを散らかさず、恭しく食べる。(3)糞尿の上に座ったり臥したりすることを忌み嫌う。(4)柔和で、共に住みやすく、他の馬を驚かせることがない。(5)自身の詐術、歪み、不正直、屈折した性質を、御者に対してありのままに明らかにする。御者はそれを矯正するために努力する。(6)重荷を運ぶ性質がある。‘他の馬が運ぼうが運ぶまいが、私はここで運ぼう’という心を生じる。(7)進むときには、ただ直道を歩む。(8)命が尽きるまで不屈の力があり、その力を示す。比丘たちよ、これらの八つの徳目を備えた王の良馬は、王にふさわしく、王の御用達となり、王の象徴と数えられる。”

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Yaṃ kho panassa bhojanaṃ denti – lūkhaṃ vā paṇītaṃ vā – taṃ sakkaccaṃyeva paribhuñjati avihaññamāno. Jegucchī hoti kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena; jegucchī hoti anekavihitānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Sorato hoti sukhasaṃvāso, na aññe bhikkhū ubbejetā. Yāni kho panassa honti sāṭheyyāni kūṭeyyāni jimheyyāni vaṅkeyyāni, tāni yathābhūtaṃ āvikattā hoti satthari vā viññūsu vā sabrahmacārīsu. Tesamassa satthā vā viññū vā sabrahmacārī abhinimmadanāya vāyamati. Sikkhitā kho pana hoti. ‘Kāmaññe [Pg.33] bhikkhū sikkhantu vā mā vā, ahamettha sikkhissāmī’ti cittaṃ uppādeti. Gacchanto kho pana ujumaggeneva gacchati; tatrāyaṃ ujumaggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi. Āraddhavīriyo viharati – ‘kāmaṃ taco ca nhāru ca aṭṭhi ca avasissatu, sarīre upasussatu maṃsalohitaṃ; yaṃ taṃ purisathāmena purisavīriyena purisaparakkamena pattabbaṃ, na taṃ apāpuṇitvā vīriyassa saṇṭhānaṃ bhavissatī’ti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、それと同じように、八つの法を備えた比丘は、供養を受けるに値し(アーフネイヤ)……(中略)……世の無上の福田となる。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、比丘は、(1)戒律(シーラ)を具足し、別解脱律儀(パーティモッカ)を守って住み、行儀と遊歩(アーチャーラ・ゴーチャラ)を具え、微細な罪にも恐れを抱き、諸々の学処を正しく受持して学ぶ。(2)与えられた食事が、粗末であれ上質であれ、不平を言わずに恭しく食べる。(3)身の悪行、口の悪行、意の悪行を忌み嫌い、種々の悪不善法に陥ることを忌み嫌う。(4)柔和で、共に住みやすく、他の比丘を驚かせることがない。(5)自身の詐術、歪み、不正直、屈折した性質を、師や知恵ある同梵行者たちに対してありのままに明らかにする。師や同梵行者たちはそれを矯正するために努力する。(6)修学(学習)を志す。‘他の比丘たちが学ぼうが学ぶまいが、私はここで学ぼう’という心を生じる。(7)進むときには、ただ直道を行く。ここでの直道とは、すなわち、正見……(中略)……正定である。(8)精進を開始して住む。‘皮と腱と骨だけが残っても構わない。身体の肉と血が枯れ果てても構わない。人間の力、人間の精進、人間の勇猛さによって到達すべきものに、それに到達せずして精進を止めることはない’と。比丘たちよ、これら八つの法を備えた比丘は、供養を受けるに値し……(中略)……世の無上の福田となる。”(第三の経が終了)

4. Assakhaḷuṅkasuttaṃ

4. “アッサ・カルンカ経(馬の欠点経)”

14. ‘‘Aṭṭha ca, bhikkhave, assakhaḷuṅke desessāmi aṭṭha ca assadose, aṭṭha ca purisakhaḷuṅke aṭṭha ca purisadose. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

14. “比丘たちよ、八つの馬の欠点(アッサ・カルンカ)と八つの馬の過失(アッサ・ドーサ)、そして八つの人の欠点(プリサ・カルンカ)と八つの人の過失(プリサ・ドーサ)を説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。私は語るであろう”。“仰せの通りにいたします、世尊”と、比丘たちは世尊に応答した。世尊は次のように仰った。

‘‘Katame ca, bhikkhave, aṭṭha assakhaḷuṅkā aṭṭha ca assadosā? Idha, bhikkhave, ekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā pacchato paṭikkamati, piṭṭhito rathaṃ pavatteti. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo assadoso.

“比丘たちよ、八つの馬の欠点と八つの馬の過失とは何か。比丘たちよ、ここに、ある劣悪な馬は、‘行け’と言われ、刺され、御者に促されたとき、後退し、車を後ろへ押し戻す。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬が、この世には存在する。比丘たちよ、これが第一の馬の過失である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā pacchā laṅghati, kubbaraṃ hanati, tidaṇḍaṃ bhañjati. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo assadoso.

“また次に、比丘たちよ、ある劣悪な馬は、‘行け’と言われ、刺され、御者に促されたとき、後ろに跳ね、車輪の覆いを壊し、三脚の棒(轅の先の棒)を折る。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬が、この世には存在する。比丘たちよ、これが第二の馬の過失である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā rathīsāya satthiṃ ussajjitvā rathīsaṃyeva ajjhomaddati. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo assadoso.

“また次に、比丘たちよ、ある劣悪な馬は、‘行け’と言われ、刺され、御者に促されたとき、車の轅(ながえ)に腿を押しつけ、轅そのものを(前足で)踏みつける。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬が、この世には存在する。比丘たちよ、これが第三の馬の過失である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā ummaggaṃ gaṇhati, ubbaṭumaṃ rathaṃ karoti. Evarūpopi[Pg.34], bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, catuttho assadoso.

“また次に、比丘たちよ、ある劣悪な馬は、‘行け’と言われ、刺され、御者に促されたとき、道ではないところへ行き、車を路外に外れさせる。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬が、この世には存在する。比丘たちよ、これが第四の馬の過失である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā laṅghati purimakāyaṃ paggaṇhati purime pāde. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, pañcamo assadoso.

“また次に、比丘たちよ、ある劣悪な馬は、‘行け’と言われ、刺され、御者に促されたとき、前身を跳ね上げ、前足を高く上げる。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬が、この世には存在する。比丘たちよ、これが第五の馬の過失である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā anādiyitvā sārathiṃ anādiyitvā patodalaṭṭhiṃ dantehi mukhādhānaṃ vidhaṃsitvā yena kāmaṃ pakkamati. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, chaṭṭho assadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、この世にある種の劣悪な馬は、‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、御者を顧みず、鞭を顧みず、轡(くつわ)を歯で噛み砕いて、自らの望むままの場所へ走り去ります。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬がこの世にはいます。比丘たちよ、これが馬の第六の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā neva abhikkamati no paṭikkamati tattheva khīlaṭṭhāyī ṭhito hoti. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo assadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、この世にある種の劣悪な馬は、‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、前進もせず後退もせず、その場で杭(くい)のように動かずに立ち尽くします。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬がこの世にはいます。比丘たちよ、これが馬の第七の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā purime ca pāde saṃharitvā pacchime ca pāde saṃharitvā tattheva cattāro pāde abhinisīdati. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco assakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, aṭṭhamo assadoso. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha assakhaḷuṅkā aṭṭha ca assadosā.

“比丘たちよ、さらにまた、この世にある種の劣悪な馬は、‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、前脚を折り曲げ、後脚も折り曲げて、その場で四本の脚を地につけてうずくまってしまいます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な馬がこの世にはいます。比丘たちよ、これが馬の第八の欠点です。比丘たちよ、これらが実に八種の劣悪な馬であり、馬の八つの欠点です。”

‘‘Katame ca, bhikkhave, aṭṭha purisakhaḷuṅkā aṭṭha ca purisadosā? Idha, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno ‘na sarāmī’ti asatiyā nibbeṭheti. Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā pacchato paṭikkamati, piṭṭhito rathaṃ vatteti; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo purisadoso.

“比丘たちよ、では、八種の劣悪な人間と、人間の八つの欠点とはどのようなものでしょうか。比丘たちよ、この教え(法と律)において、比丘たちが(ある)比丘を罪(あやまち)によって糾明します。その比丘は、比丘たちに罪によって糾明されるとき、‘覚えていません’と言って、忘却を口実にして言い逃れます。比丘たちよ、それは例えば、あの劣悪な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、後退して車を後方へ戻してしまうようなものです。比丘たちよ、私はこの人物をその馬と同じであると説きます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な人間がこの世にはいます。比丘たちよ、これが人間の第一の欠点です。”

‘‘Puna [Pg.35] caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno codakaṃyeva paṭippharati – ‘kiṃ nu kho tuyhaṃ bālassa abyattassa bhaṇitena! Tvampi nāma bhaṇitabbaṃ maññasī’ti! Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā pacchā laṅghati, kubbaraṃ hanati, tidaṇḍaṃ bhañjati; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo purisadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪によって糾明します。その比丘は、比丘たちに罪によって糾明されるとき、‘愚かで無知なお前の言うことなど、何になろうか。お前のような者が口出しできると思っているのか’と言って、糾明する者自身を逆手に取って攻撃します。比丘たちよ、それは例えば、あの劣悪な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、後方に跳ねて車軸の覆いを壊し、三本の長柄をへし折るようなものです。比丘たちよ、私はこの人物をその馬と同じであると説きます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な人間がこの世にはいます。比丘たちよ、これが人間の第二の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno codakasseva paccāropeti – ‘tvaṃ khosi itthannāmaṃ āpattiṃ āpanno, tvaṃ tāva paṭhamaṃ paṭikarohī’ti. Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā rathīsāya satthiṃ ussajjitvā rathīsaṃyeva ajjhomaddati; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo purisadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪によって糾明します。その比丘は、比丘たちに罪によって糾明されるとき、‘お前こそ、これこれの罪を犯しているではないか。まずお前から先にその罪を償え’と言って、糾明する者の方に罪をなすりつけます。比丘たちよ、それは例えば、あの劣悪な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、長柄に腿を押しつけて、長柄そのものを踏みつけるようなものです。比丘たちよ、私はこの人物をその馬と同じであると説きます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な人間がこの世にはいます。比丘たちよ、これが人間の第三の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno aññenāññaṃ paṭicarati, bahiddhā kathaṃ apanāmeti, kopañca dosañca appaccayañca pātukaroti. Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā ummaggaṃ gaṇhati, ubbaṭumaṃ rathaṃ karoti; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, catuttho purisadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪によって糾明します。その比丘は、比丘たちに罪によって糾明されるとき、論点をずらして言い逃れをし、話を外へとそらし、怒りや悪意や不満をあらわにします。比丘たちよ、それは例えば、あの劣悪な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、邪道(わき道)へと入り込み、車を道なき所へと進ませるようなものです。比丘たちよ、私はこの人物をその馬と同じであると説きます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な人間がこの世にはいます。比丘たちよ、これが人間の第四の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno saṅghamajjhe bāhuvikkhepaṃ karoti. Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā laṅghati, purimakāyaṃ paggaṇhati purime pāde; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, pañcamo purisadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪によって糾明します。その比丘は、比丘たちに罪によって糾明されるとき、僧伽(サンガ)のただ中で腕を激しく振り回します。比丘たちよ、それは例えば、あの劣悪な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、跳ね上がって前身を起こし、前脚を高く上げるようなものです。比丘たちよ、私はこの人物をその馬と同じであると説きます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な人間がこの世にはいます。比丘たちよ、これが人間の第五の欠点です。”

‘‘Puna [Pg.36] caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno anādiyitvā saṅghaṃ anādiyitvā codakaṃ sāpattikova yena kāmaṃ pakkamati. Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā anādiyitvā sārathiṃ anādiyitvā patodalaṭṭhiṃ dantehi mukhādhānaṃ vidhaṃsitvā yena kāmaṃ pakkamati; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, chaṭṭho purisadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪によって糾明します。その比丘は、比丘たちに罪によって糾明されるとき、僧伽を顧みず、糾明する者を顧みず、罪を犯したままで自分の望むままの場所へ去って行きます。比丘たちよ、それは例えば、あの劣悪な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され促されても、御者を顧みず、鞭を顧みず、轡を歯で噛み砕いて、自らの望むままの場所へ走り去るようなものです。比丘たちよ、私はこの人物をその馬と同じであると説きます。比丘たちよ、このような性質を持つ劣悪な人間がこの世にはいます。比丘たちよ、これが人間の第六の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno ‘nevāhaṃ āpannomhi, na panāhaṃ āpannomhī’ti so tuṇhībhāvena saṅghaṃ viheṭheti. Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā neva abhikkamati no paṭikkamati tattheva khīlaṭṭhāyī ṭhito hoti; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo purisadoso.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪(あぱてぃ)によって糾明することがあります。その比丘は比丘たちから罪によって糾明されているとき、‘私は罪を犯していない、決して私は罪を犯していない’と(心の中で思い)、沈黙することによって僧伽(サンガ)を困らせます。比丘たちよ、例えば、その粗野な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され、促されても、前進もせず後退もせず、その場所で杭のように立ち止まっているのと同じです。比丘たちよ、私はこの人をそれと同様であると言います。比丘たちよ、このように、この世にある種の粗野な男がいます。比丘たちよ、これが第七の男の欠点です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū bhikkhuṃ āpattiyā codenti. So bhikkhu bhikkhūhi āpattiyā codiyamāno evamāha – ‘kiṃ nu kho tumhe āyasmanto atibāḷhaṃ mayi byāvaṭā yāva idānāhaṃ sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissāmī’ti. So sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattitvā evamāha – ‘idāni kho tumhe āyasmanto attamanā hothā’ti? Seyyathāpi so, bhikkhave, assakhaḷuṅko ‘pehī’ti vutto, viddho samāno codito sārathinā purime ca pāde saṃharitvā pacchime ca pāde saṃharitvā tattheva cattāro pāde abhinisīdati; tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi. Evarūpopi, bhikkhave, idhekacco purisakhaḷuṅko hoti. Ayaṃ, bhikkhave, aṭṭhamo purisadoso. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha purisakhaḷuṅkā aṭṭha ca purisadosā’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、さらにまた、比丘たちが(ある)比丘を罪によって糾明することがあります。その比丘は比丘たちから罪によって糾明されているとき、このように言います。‘尊者たちよ、なぜあなた方は私に対してそれほどまでに熱心に関わろうとするのですか。今、私は学習を捨てて、卑俗な身(還俗)に戻りましょう’と。彼は学習を捨てて卑俗な身に戻ってから、このように言います。‘尊者たちよ、今こそあなた方は満足しましたか’と。比丘たちよ、例えば、その粗野な馬が‘行け’と言われ、御者に刺され、促されても、前肢を縮め、後肢も縮めて、その場所で四本の足を折って座り込んでしまうのと同じです。比丘たちよ、私はこの人をそれと同様であると言います。比丘たちよ、このように、この世にある種の粗野な男がいます。比丘たちよ、これが第八の男の欠点です。比丘たちよ、これらが八種の粗野な男であり、八種の男の欠点です。”(第四の経 完)

5. Malasuttaṃ

5. 五、垢経(あかくに)

15. ‘‘Aṭṭhimāni[Pg.37], bhikkhave, malāni. Katamāni aṭṭha? Asajjhāyamalā, bhikkhave, mantā; anuṭṭhānamalā, bhikkhave, gharā; malaṃ, bhikkhave, vaṇṇassa kosajjaṃ; pamādo, bhikkhave, rakkhato malaṃ; malaṃ, bhikkhave, itthiyā duccaritaṃ; maccheraṃ, bhikkhave, dadato malaṃ; malā, bhikkhave, pāpakā akusalā dhammā asmiṃ loke paramhi ca; tato, bhikkhave, malā malataraṃ avijjā paramaṃ malaṃ. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha malānī’’ti.

15. “比丘たちよ、これら八つの垢(あか)があります。いかなる八つでしょうか。比丘たちよ、唱えないことは聖典(呪文)の垢です。比丘たちよ、励まないことは家の垢です。比丘たちよ、懈怠(怠け)は容色の垢です。比丘たちよ、不注意は守る者の垢です。比丘たちよ、邪行(不道徳な行い)は女の垢です。比丘たちよ、物惜しみは施す者の垢です。比丘たちよ、悪い不善の諸法は、現世においても来世においても垢です。比丘たちよ、それらの垢よりもさらにひどい垢は、無明であり、最高の垢です。比丘たちよ、これらが八つの垢です。”

‘‘Asajjhāyamalā mantā, anuṭṭhānamalā gharā;

Malaṃ vaṇṇassa kosajjaṃ, pamādo rakkhato malaṃ.

“唱えないことは聖典の垢であり、励まないことは家の垢である。懈怠は容色の垢であり、不注意は守る者の垢である。”

‘‘Malitthiyā duccaritaṃ, maccheraṃ dadato malaṃ;

Malā ve pāpakā dhammā, asmiṃ loke paramhi ca;

Tato malā malataraṃ, avijjā paramaṃ mala’’nti. pañcamaṃ;

“女の垢は邪行であり、物惜しみは施す者の垢である。実に、悪い諸法は現世においても来世においても垢である。それらの垢よりもさらにひどい垢、無明こそが最高の垢である。”(第五の経 完)

6. Dūteyyasuttaṃ

6. 六、使者経(ししゃきょう)

16. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu dūteyyaṃ gantumarahati. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu sotā ca hoti, sāvetā ca, uggahetā ca, dhāretā ca, viññātā ca, viññāpetā ca, kusalo ca sahitāsahitassa, no ca kalahakārako – imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu dūteyyaṃ gantumarahati. Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato sāriputto dūteyyaṃ gantumarahati. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, sāriputto sotā ca hoti, sāvetā ca, uggahetā ca, dhāretā ca, viññātā ca, viññāpetā ca, kusalo ca sahitāsahitassa, no ca kalahakārako. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato sāriputto dūteyyaṃ gantumarahatī’’ti.

16. “比丘たちよ、八つの法を備えた比丘は、使者の務めに行くにふさわしいものです。いかなる八つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘がいて、聞き手であり、(他者に)聞かせる者であり、学び取る者であり、保持する者であり、理解する者であり、(他者に)理解させる者であり、利益と不利益に熟達しており、争いを起こす者ではないこと。比丘たちよ、これら八つの法を備えた比丘は、使者の務めに行くにふさわしいものです。比丘たちよ、八つの法を備えたサーリプッタは、使者の務めに行くにふさわしいものです。いかなる八つでしょうか。比丘たちよ、ここにサーリプッタは、聞き手であり、学び取る者であり、保持する者であり、理解する者であり、理解させる者であり、利益と不利益に熟達しており、争いを起こす者ではありません。比丘たちよ、これら八つの法を備えたサーリプッタは、使者の務めに行くにふさわしいものです。”

‘‘Yo ve na byathati patvā, parisaṃ uggavādiniṃ ;

Na ca hāpeti vacanaṃ, na ca chādeti sāsanaṃ.

“激しい議論をする人々の集まりに至っても、決して動揺せず、言葉を損なわず、伝言を隠すこともない。”

‘‘Asandiddhañca [Pg.38] bhaṇati, pucchito na ca kuppati;

Sa ve tādisako bhikkhu, dūteyyaṃ gantumarahatī’’ti. chaṭṭhaṃ;

“疑念のない言葉を語り、問われても怒ることがない。そのような比丘こそが、実に使者の務めに行くにふさわしい。”(第六の経 完)

7. Paṭhamabandhanasuttaṃ

7. 七、第一の束縛経

17. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, ākārehi itthī purisaṃ bandhati. Katamehi aṭṭhahi? Ruṇṇena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; hasitena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; bhaṇitena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; ākappena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; vanabhaṅgena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; gandhena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; rasena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati; phassena, bhikkhave, itthī purisaṃ bandhati. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahākārehi itthī purisaṃ bandhati. Te, bhikkhave, sattā subaddhā, ye phassena baddhā’’ti. Sattamaṃ.

17. “比丘たちよ、八つの様態によって、女は男を縛ります。いかなる八つでしょうか。比丘たちよ、泣くことによって女は男を縛ります。比丘たちよ、笑うことによって女は男を縛ります。比丘たちよ、語ることによって女は男を縛ります。比丘たちよ、身なり(しぐさ)によって女は男を縛ります。比丘たちよ、(森で折った花や果物などの)贈り物によって女は男を縛ります。比丘たちよ、香りによって女は男を縛ります。比丘たちよ、味によって女は男を縛ります。比丘たちよ、接触によって女は男を縛ります。比丘たちよ、これら八つの様態によって、女は男を縛ります。比丘たちよ、これら接触によって縛られた生き物たちは、実によく縛られているのです。”(第七の経 完)

8. Dutiyabandhanasuttaṃ

8. 八、第二の束縛経

18. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, ākārehi puriso itthiṃ bandhati. Katamehi aṭṭhahi? Ruṇṇena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; hasitena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; bhaṇitena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; ākappena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; vanabhaṅgena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; gandhena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; rasena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati; phassena, bhikkhave, puriso itthiṃ bandhati. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahākārehi puriso itthiṃ bandhati. Te, bhikkhave, sattā subaddhā, ye phassena baddhā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

18. “比丘たちよ、八つの様態によって、男は女を縛ります。いかなる八つでしょうか。比丘たちよ、泣くことによって男は女を縛ります。比丘たちよ、笑うことによって男は女を縛ります。比丘たちよ、語ることによって男は女を縛ります。比丘たちよ、身なり(しぐさ)によって男は女を縛ります。比丘たちよ、(森で折った花や果物などの)贈り物によって男は女を縛ります。比丘たちよ、香りによって男は女を縛ります。比丘たちよ、味によって男は女を縛ります。比丘たちよ、接触によって男は女を縛ります。比丘たちよ、これら八つの様態によって、男は女を縛ります。比丘たちよ、これら接触によって縛られた生き物たちは、実によく縛られているのです。”(第八の経 完)

9. Pahārādasuttaṃ

9. 九、パハーラーダ経

19. Ekaṃ samayaṃ bhagavā verañjāyaṃ vi harati naḷerupucimandamūle. Atha kho pahārādo asurindo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitaṃ kho pahārādaṃ asurindaṃ bhagavā etadavoca –

19. ある時、世尊はヴェーランジャーのナリェール・プチマンダという名のニーム(栴檀)の樹の根元に滞在しておられた。その時、阿修羅王パハーラーダは、世尊がおられる所へ近づいた。近づいてから、世尊に礼拝し、一方に立った。一方に立っていた阿修羅王パハーラーダに、世尊はこのように言われた。

‘‘Api [Pg.39] pana, pahārāda, asurā mahāsamudde abhiramantī’’ti? ‘‘Abhiramanti, bhante, asurā mahāsamudde’’ti. ‘‘Kati pana, pahārāda, mahāsamudde acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramantī’’ti? ‘‘Aṭṭha, bhante, mahāsamudde acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti. Katame aṭṭha? Mahāsamuddo, bhante, anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto. Yampi, bhante, mahāsamuddo anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto. Ayaṃ, bhante, mahāsamudde paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

“パハーラーダよ、阿修羅たちは大海で楽しんでいるだろうか。”“世尊よ、阿修羅たちは大海で楽しんでおります。”“パハーラーダよ、大海には、阿修羅たちがそれらを何度も見て楽しむような、驚くべき不思議な性質がいくつあるのか。”“世尊よ、大海には、阿修羅たちがそれらを何度も見て楽しむような、八つの驚くべき不思議な性質があります。その八つとは何でしょうか。世尊よ、大海は、次第に低くなり、次第に傾斜し、次第に深くなっており、いきなり断崖絶壁のようになっていることはありません。世尊よ、大海が次第に低くなり、次第に傾斜し、次第に深くなって、いきなりの絶壁ではないこと。世尊よ、これが大海における第一の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna caparaṃ, bhante, mahāsamuddo ṭhitadhammo velaṃ nātivattati. Yampi, bhante, mahāsamuddo ṭhitadhammo velaṃ nātivattati; ayaṃ, bhante, mahāsamudde dutiyo acchariyo abbhuto dhammo yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

さらに、世尊よ、大海は定まった法(規則)を保ち、その境界(海岸)を越えることがありません。世尊よ、大海が定まった法を保ち、境界を越えないこと。世尊よ、これが大海における第二の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna caparaṃ, bhante, mahāsamuddo na matena kuṇapena saṃvasati. Yaṃ hoti mahāsamudde mataṃ kuṇapaṃ, taṃ khippameva tīraṃ vāheti, thalaṃ ussāreti. Yampi, bhante, mahāsamuddo na matena kuṇapena saṃvasati, yaṃ hoti mahāsamudde mataṃ kuṇapaṃ, taṃ khippameva tīraṃ vāheti, thalaṃ ussāreti; ayaṃ, bhante, mahāsamudde tatiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

さらに、世尊よ、大海は死んだ死体と一緒に留まることはありません。大海に死体があれば、それを速やかに岸へと運び去り、陸へと打ち上げます。世尊よ、大海が死体と一緒に留まらず、死体があれば速やかに岸へ運び、陸へ打ち上げること。世尊よ、これが大海における第三の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna caparaṃ, bhante, yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā yamunā aciravatī sarabhū mahī, tā mahāsamuddaṃ patvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘mahāsamuddo’ tveva saṅkhaṃ gacchanti. Yampi, bhante, yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā yamunā aciravatī sarabhū mahī, tā mahāsamuddaṃ patvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘mahāsamuddo’ tveva saṅkhaṃ gacchanti; ayaṃ, bhante, mahāsamudde catuttho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

さらに、世尊よ、ガンガー川、ヤムナー川、アチラヴァティー川、サラブー川、マヒー川といった大河がありますが、それらは大海に到達すると、それまでの名称や家系を捨てて、ただ‘大海’とのみ呼ばれるようになります。世尊よ、それら大河が大海に到達して、それまでの名称を捨てて‘大海’と呼ばれるようになること。世尊よ、これが大海における第四の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna [Pg.40] caparaṃ, bhante, yā ca loke savantiyo mahāsamuddaṃ appenti yā ca antalikkhā dhārā papatanti, na tena mahāsamuddassa ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati. Yampi, bhante, yā ca loke savantiyo mahāsamuddaṃ appenti yā ca antalikkhā dhārā papatanti, na tena mahāsamuddassa ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati; ayaṃ, bhante, mahāsamudde pañcamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

さらに、世尊よ、世の中のあらゆる川が大海に流れ込み、空から雨が降っても、それによって大海が減ったり満ちたりすることは認められません。世尊よ、あらゆる川が流れ込み、空から雨が降っても、大海が減ったり満ちたりすることが認められないこと。世尊よ、これが大海における第五の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna caparaṃ, bhante, mahāsamuddo ekaraso loṇaraso. Yampi, bhante, mahāsamuddo ekaraso loṇaraso; ayaṃ, bhante, mahāsamudde chaṭṭho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

さらに、世尊よ、大海は一つの味、すなわち塩の味しかしません。世尊よ、大海が一つの味、塩の味しかしないこと。世尊よ、これが大海における第六の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna caparaṃ, bhante, mahāsamuddo bahuratano anekaratano. Tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitako masāragallaṃ. Yampi, bhante, mahāsamuddo bahuratano anekaratano; tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitako masāragallaṃ. Ayaṃ, bhante, mahāsamudde sattamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

さらに、世尊よ、大海には多くの財宝、多種多様な財宝があります。そこには、真珠、宝石、瑠璃、貝、水晶、珊瑚、銀、金、赤真珠、瑪瑙といった財宝があります。世尊よ、大海に多くの、多種多様な財宝があり、真珠、宝石、瑠璃、貝、水晶、珊瑚、銀、金、赤真珠、瑪瑙などの財宝があること。世尊よ、これが大海における第七の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。

‘‘Puna caparaṃ, bhante, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso. Tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timirapiṅgalo asurā nāgā gandhabbā. Santi mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā, dviyojanasatikāpi attabhāvā, tiyojanasatikāpi attabhāvā, catuyojanasatikāpi attabhāvā, pañcayojanasatikāpi attabhāvā. Yampi, bhante, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timirapiṅgalo asurā nāgā gandhabbā; santi mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā…pe… dviyojana… tiyojana… catuyojana… pañcayojanasatikāpi attabhāvā; ayaṃ, bhante, mahāsamudde aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti. Ime kho, bhante[Pg.41], mahāsamudde aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramantīti.

さらに、世尊よ、大海は巨大な生き物たちの住処です。そこには、ティミ、ティミーンガラ、ティミラピンガラ、阿修羅、ナーガ、ガンダッパといった生き物たちがいます。大海には、体長が百ヨージャナに及ぶ者、二百ヨージャナ、三百ヨージャナ、四百ヨージャナ、五百ヨージャナに及ぶ体を持つ者さえ住んでいます。世尊よ、大海が巨大な生き物たちの住処であり、ティミ、ティミーンガラ、ティミラピンガラ、阿修羅、ナーガ、ガンダッパといった生き物たちがおり、百から五百ヨージャナの体を持つ者たちが住んでいること。世尊よ、これが大海における第八の驚くべき不思議な性質であり、阿修羅たちはこれを見て大海で楽しむのです。世尊よ、大海にはこれら八つの驚くべき不思議な性質があり、これらを見て、阿修羅たちは大海で楽しんでいるのです。”

‘‘Api pana, bhante, bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramantī’’ti? ‘‘Abhiramanti, pahārāda, bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye’’ti. ‘‘Kati pana, bhante, imasmiṃ dhammavinaye acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramantī’’ti? ‘‘Aṭṭha, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti. Katame aṭṭha? Seyyathāpi, pahārāda, mahāsamuddo anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto; evamevaṃ kho, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye anupubbasikkhā anupubbakiriyā anupubbapaṭipadā, na āyatakeneva aññāpaṭivedho. Yampi, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye anupubbasikkhā anupubbakiriyā anupubbapaṭipadā, na āyatakeneva aññāpaṭivedho. Ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“世尊よ、比丘たちはこの法と律において、喜びを感じているのでしょうか。”“パハーラーダよ、比丘たちはこの法と律において喜びを感じている。”“世尊よ、比丘たちがこの法と律において繰り返し見て喜びを感じる、その驚くべき未曾有の法とは、いくつあるのでしょうか。”“パハーラーダよ、この法と律において比丘たちが繰り返し見て喜びを感じる、驚くべき未曾有の法は八つある。その八つとは何か。パハーラーダよ、例えば大海が、次第に低くなり、次第に傾き、次第に深くなって、絶壁のように急に深くなることがないように、パハーラーダよ、この法と律においても、次第の学習、次第の修行、次第の歩みがあり、最初から直ちに究極の知の貫通があるのではない。パハーラーダよ、この法と律において次第の学習、次第の修行、次第の歩みがあり、最初から直ちに究極の知の貫通がないこと、これが、この法と律における第一の驚くべき未曾有の法であり、これを見て比丘たちはこの法と律において喜びを感じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, mahāsamuddo ṭhitadhammo velaṃ nātivattati; evamevaṃ kho, pahārāda, yaṃ mayā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ taṃ mama sāvakā jīvitahetupi nātikkamanti. Yampi, pahārāda, mayā sāvakānaṃ sikkhāpadaṃ paññattaṃ taṃ mama sāvakā jīvitahetupi nātikkamanti. Ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye dutiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“パハーラーダよ、例えば大海が、その定められた法を保ち、岸を越えることがないように、パハーラーダよ、私が弟子たちのために制定した学習規定を、私の弟子たちは命に及ぶ理由があっても越えることはない。パハーラーダよ、私が弟子たちのために制定した学習規定を、私の弟子たちが命に及ぶ理由があっても越えないこと、これが、この法と律における第二の驚くべき未曾有の法であり、これを見て比丘たちはこの法と律において喜びを感じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, mahāsamuddo na matena kuṇapena saṃvasati. Yaṃ hoti mahāsamudde mataṃ kuṇapaṃ, taṃ khippameva tīraṃ vāheti thalaṃ ussāreti; evamevaṃ kho, pahārāda, yo so puggalo dussīlo pāpadhammo asucisaṅkassarasamācāro paṭicchannakammanto assamaṇo samaṇapaṭiñño abrahmacārī brahmacāripaṭiñño antopūti avassuto kasambujāto, na tena saṅgho saṃvasati; khippameva naṃ sannipatitvā ukkhipati.

“パハーラーダよ、例えば大海が、死骸と共に住することはなく、大海に死骸があれば、速やかにそれを岸へと運び、陸へと打ち上げるように、パハーラーダよ、戒を破り、悪しき性質を持ち、不浄で疑惑を招く行いがあり、行為を隠し、沙門ではないのに沙門であると自称し、梵行を修めていないのに修めていると自称し、内面が腐敗し、煩悩にまみれ、塵芥のような者があれば、僧伽はそのような者と共に住することはない。速やかに集まって、その者を追放するのである。”

‘‘Kiñcāpi so hoti majjhe bhikkhusaṅghassa sannisinno, atha kho so ārakāva saṅghamhā saṅgho ca tena. Yampi, pahārāda, yo so puggalo [Pg.42] dussīlo pāpadhammo asucisaṅkassarasamācāro paṭicchannakammanto assamaṇo samaṇapaṭiñño abrahmacārī brahmacāripaṭiñño antopūti avassuto kasambujāto, na tena saṅgho saṃvasati; khippameva naṃ sannipatitvā ukkhipati; kiñcāpi so hoti majjhe bhikkhusaṅghassa sannisinno, atha kho so ārakāva saṅghamhā saṅgho ca tena. Ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye tatiyo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“たとえその者が、比丘僧伽のただ中に座っていようとも、彼は僧伽から遠く離れており、僧伽もまた彼から遠く離れている。パハーラーダよ、戒を破り、悪しき性質を持ち、不浄で疑惑を招く行いがあり、行為を隠し、沙門ではないのに沙門であると自称し、梵行を修めていないのに修めていると自称し、内面が腐敗し、煩悩にまみれ、塵芥のような者があれば、僧伽はそのような者と共に住することなく、速やかに集まってその者を追放すること、そしてたとえ彼が比丘僧伽のただ中に座っていようとも、彼が僧伽から遠く離れ、僧伽も彼から遠く離れていること、これが、この法と律における第三の驚くべき未曾有の法であり、これを見て比丘たちはこの法と律において喜びを感じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā yamunā aciravatī sarabhū mahī, tā mahāsamuddaṃ patvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘mahāsamuddo’ tveva saṅkhaṃ gacchanti; evamevaṃ kho, pahārāda, cattārome vaṇṇā – khattiyā, brāhmaṇā, vessā, suddā, te tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘samaṇā sakyaputtiyā’ tveva saṅkhaṃ gacchanti. Yampi, pahārāda, cattārome vaṇṇā – khattiyā, brāhmaṇā, vessā, suddā, te tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā jahanti purimāni nāmagottāni, ‘samaṇā sakyaputtiyā’ tveva saṅkhaṃ gacchanti. Ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye catuttho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“パハーラーダよ、例えば、ガンガー、ヤムナー、アチラワティー、サラブー、マヒーといった大河が、大海に到達すれば、それまでの名称や家系を捨てて、ただ‘大海’とのみ呼ばれるようになるように、パハーラーダよ、これら四つの階級、すなわち王族、バラモン、庶民、隷属民も、如来が説かれた法と律において、家を出て無家の状態に出家すれば、それまでの名称や家系を捨てて、ただ‘釈迦の子である沙門’とのみ呼ばれるようになる。パハーラーダよ、これら四つの階級が如来の説かれた法と律において出家し、以前の名称や家系を捨てて‘釈迦の子である沙門’とのみ呼ばれるようになること、これが、この法と律における第四の驚くべき未曾有の法であり、これを見て比丘たちはこの法と律において喜びを感じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, yā ca loke savantiyo mahāsamuddaṃ appenti yā ca antalikkhā dhārā papatanti, na tena mahāsamuddassa ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati; evamevaṃ kho, pahārāda, bahū cepi bhikkhū anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyanti, na tena nibbānadhātuyā ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati. Yampi, pahārāda, bahū cepi bhikkhū anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyanti, na tena nibbānadhātuyā ūnattaṃ vā pūrattaṃ vā paññāyati. Ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye pañcamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“パハーラーダよ、例えば、世にあるあらゆる川が大海に流れ込み、また空から雨が降り注いでも、それによって大海に減少や増加が認められないように、パハーラーダよ、たとえ多くの比丘たちが無余涅槃界によって入滅したとしても、それによって涅槃界に減少や増加が認められることはない。パハーラーダよ、多くの比丘たちが無余涅槃界によって入滅しても、涅槃界に減少も増加も認められないこと、これが、この法と律における第五の驚くべき未曾有の法であり、これを見て比丘たちはこの法と律において喜びを感じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, mahāsamuddo ekaraso loṇaraso; evamevaṃ kho, pahārāda, ayaṃ dhammavinayo ekaraso, vimuttiraso. Yampi pahārāda[Pg.43], ayaṃ dhammavinayo ekaraso, vimuttiraso; ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye chaṭṭho acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“パハーラーダよ、例えば大海が、ただ一つの味、すなわち塩の味のみを持っているように、パハーラーダよ、この法と律もまた、ただ一つの味、すなわち解脱の味のみを持っている。パハーラーダよ、この法と律がただ一つの味である解脱の味を持っていること、これが、この法と律における第六の驚くべき未曾有の法であり、これを見て比丘たちはこの法と律において喜びを感じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, mahāsamuddo bahuratano anekaratano; tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – muttā maṇi veḷuriyo saṅkho silā pavāḷaṃ rajataṃ jātarūpaṃ lohitako masāragallaṃ; evamevaṃ kho, pahārāda, ayaṃ dhammavinayo bahuratano anekaratano. Tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – cattāro satipaṭṭhānā, cattāro sammappadhānā, cattāro iddhipādā, pañcindriyāni, pañca balāni, satta bojjhaṅgā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo. Yampi, pahārāda, ayaṃ dhammavinayo bahuratano anekaratano; tatrimāni ratanāni, seyyathidaṃ – cattāro satipaṭṭhānā, cattāro sammappadhānā, cattāro iddhipādā, pañcindriyāni, pañca balāni, satta bojjhaṅgā, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo; ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye sattamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti.

“パハーラーダよ、例えば、大海には多くの宝があり、無数の宝があります。すなわち、真珠、摩尼、瑠璃、螺殻、水晶、珊瑚、銀、金、紅玉、猫眼石です。パハーラーダよ、それと同じように、この法と律には多くの宝があり、無数の宝があります。すなわち、四念処、四正勤、四神足、五根、五力、七覚支、聖なる八聖道です。パハーラーダよ、この法と律に多くの宝があり、無数の宝があるということ、すなわち、四念処、四正勤、四神足、五根、五力、七覚支、聖なる八聖道があるということは、パハーラーダよ、この法と律における第七の驚くべき未曾有の法であり、比丘たちがそれを見てはこの法と律において歓喜するのです。”

‘‘Seyyathāpi, pahārāda, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timirapiṅgalo asurā nāgā gandhabbā; santi mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā, dviyojanasatikāpi attabhāvā, tiyojanasatikāpi attabhāvā, catuyojanasatikāpi attabhāvā, pañcayojanasatikāpi attabhāvā; evamevaṃ kho, pahārāda, ayaṃ dhammavinayo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – sotāpanno sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmī sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, anāgāmī anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, arahā arahattāya paṭipanno. Yampi, pahārāda, ayaṃ dhammavinayo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – sotāpanno sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmī sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, anāgāmī anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, arahā arahattāya paṭipanno; ayaṃ, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti. Ime kho, pahārāda, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭha [Pg.44] acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramantī’’ti. Navamaṃ.

“パハーラーダよ、例えば、大海は巨大な生き物たちの住処です。そこには、ティミ、ティミンガラ、ティミラピンガラ、阿修羅、龍(ナーガ)、乾闥婆(ガンダッバ)といった生き物がいます。大海には、百由旬の身体を持つ者、二百由旬の身体を持つ者、三百由旬の身体を持つ者、四百由旬の身体を持つ者、あるいは五百由旬の身体を持つ者もいます。パハーラーダよ、それと同じように、この法と律は偉大な生き物(聖者)たちの住処です。そこには、預流者、預流果を体現するために実践する者、一来者、一来果を体現するために実践する者、不還者、不還果を体現するために実践する者、阿羅漢、および阿羅漢果のために実践する者がいます。パハーラーダよ、この法と律がこれら偉大な生き物たちの住処であるということは、パハーラーダよ、この法と律における第八の驚くべき未曾有の法であり、比丘たちがそれを見てはこの法と律において歓喜するのです。パハーラーダよ、これらがこの法と律における八つの驚くべき未曾有の法であり、それを見ては比丘たちはこの法と律において歓喜するのです。”(第九の経が終わる)

10. Uposathasuttaṃ

10. “布薩経”

20. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati pubbārāme migāramātupāsāde. Tena kho pana samayena bhagavā tadahuposathe bhikkhusaṅghaparivuto nisinno hoti. Atha kho āyasmā ānando abhikkantāya rattiyā, nikkhante paṭhame yāme, uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantā, bhante, ratti, nikkhanto paṭhamo yāmo, ciranisinno bhikkhusaṅgho. Uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti.

20. “ある時、世尊は舎衛城の東園にあるミガーラマーター講堂に滞在しておられました。その時、世尊は布薩の日に、比丘サンガに囲まれて座っておられました。そこで、尊者アーナンダは夜が更け、初夜が過ぎた時、座から立ち上がり、上衣を片方の肩にかけ、世尊のほうに向かって合掌して、世尊にこう申し上げました。‘尊師よ、夜は更け、初夜は過ぎました。比丘サンガは長く座っております。世尊よ、比丘たちのために波羅提木叉(パーティモッカ)を説いてください。’”

Evaṃ vutte bhagavā tuṇhī ahosi. Dutiyampi kho āyasmā ānando abhikkantāya rattiyā, nikkhante majjhime yāme, uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantā, bhante, ratti, nikkhanto majjhimo yāmo, ciranisinno bhikkhusaṅgho. Uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. Dutiyampi kho bhagavā tuṇhī ahosi. Tatiyampi kho āyasmā ānando abhikkantāya rattiyā, nikkhante pacchime yāme, uddhaste aruṇe, nandimukhiyā rattiyā uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantā, bhante, ratti, nikkhanto pacchimo yāmo, uddhastaṃ aruṇaṃ, nandimukhī ratti; ciranisinno bhikkhusaṅgho. Uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. ‘‘Aparisuddhā, ānanda, parisā’’ti.

“このように申し上げると、世尊は沈黙されました。二度目もまた、尊者アーナンダは夜が更け、中夜が過ぎた時、座から立ち上がり、上衣を片方の肩にかけ、世尊のほうに向かって合掌して、世尊にこう申し上げました。‘尊師よ、夜は更け、中夜は過ぎました。比丘サンガは長く座っております。世尊よ、比丘たちのために波羅提木叉を説いてください。’二度目もまた、世尊は沈黙されました。三度目もまた、尊者アーナンダは夜が更け、後夜が過ぎ、暁が昇り、夜が明けようとする心地よい表情を見せる頃、座から立ち上がり、上衣を片方の肩にかけ、世尊のほうに向かって合掌して、世尊にこう申し上げました。‘尊師よ、夜は更け、後夜は過ぎ、暁が昇りました。夜は明けようとする表情を見せております。比丘サンガは長く座っております。世尊よ、比丘たちのために波羅提木叉を説いてください。’世尊は‘アーナンダよ、会衆は清浄ではない’と仰せられました。”

Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi – ‘‘kaṃ nu kho bhagavā puggalaṃ sandhāya evamāha – ‘aparisuddhā, ānanda, parisā’’’ti? Atha kho āyasmā mahāmoggallāno sabbāvantaṃ bhikkhusaṅghaṃ cetasā ceto paricca manasākāsi. Addasā kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ dussīlaṃ pāpadhammaṃ asuciṃ saṅkassarasamācāraṃ paṭicchannakammantaṃ assamaṇaṃ samaṇapaṭiññaṃ abrahmacāriṃ brahmacāripaṭiññaṃ antopūtiṃ avassutaṃ kasambujātaṃ majjhe bhikkhusaṅghassa nisinnaṃ; disvāna uṭṭhāyāsanā yena so puggalo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ puggalaṃ [Pg.45] etadavoca – ‘‘uṭṭhehāvuso, diṭṭhosi bhagavatā. Natthi te bhikkhūhi saddhiṃ saṃvāso’’ti.

“そこで、尊者マハーモッガラーナはこう考えました。‘世尊はどのような人物を指して、“アーナンダよ、会衆は清浄ではない”と仰せられたのだろうか。’そこで、尊者マハーモッガラーナは、比丘サンガの全員の心を、自らの心をもって推し量り、注意を向けました。尊者マハーモッガラーナは、比丘サンガの中に座っている、戒を破り、悪しき性質を持ち、不浄で、その行いは疑わしく、行為を隠し、沙門ではないのに沙門であると自称し、梵行を修めていないのに修めていると自称し、内面は腐敗し、煩悩が漏れ出し、ゴミ溜めのような人物を見つけました。それを見ると、彼は座から立ち上がり、その人物のところへ歩み寄りました。近づいてから、その人物にこう言いました。‘友よ、立ち上がりなさい。あなたは世尊に見抜かれている。あなたには比丘たちと共に住む資格はない。’”

Evaṃ vutte so puggalo tuṇhī ahosi. Dutiyampi kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ etadavoca – ‘‘uṭṭhehāvuso, diṭṭhosi bhagavatā. Natthi te bhikkhūhi saddhiṃ saṃvāso’’ti. Dutiyampi kho so puggalo tuṇhī ahosi. Tatiyampi kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ etadavoca – ‘‘uṭṭhehāvuso, diṭṭhosi bhagavatā. Natthi te bhikkhūhi saddhiṃ saṃvāso’’ti. Tatiyampi kho so puggalo tuṇhī ahosi.

このように言われたとき、その者は沈黙した。二度目もまた、尊者マハーモッガッラーナはその者にこのように言った。“友よ、起きなさい。世尊はあなた(の不浄)をご覧になった。あなたには比丘たちと共に住む資格(共住)はない”。二度目もまた、その者は沈黙した。三度目もまた、尊者マハーモッガッラーナはその者にこのように言った。“友よ、起きなさい。世尊はあなたをご覧になった。あなたには比丘たちと共に住む資格はない”。三度目もまた、その者は沈黙した。

Atha kho āyasmā mahāmoggallāno taṃ puggalaṃ bāhāyaṃ gahetvā bahidvārakoṭṭhakā nikkhāmetvā sūcighaṭikaṃ datvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘nikkhāmito so, bhante, puggalo mayā. Parisuddhā parisā. Uddisatu, bhante, bhagavā bhikkhūnaṃ pātimokkha’’nti. ‘‘Acchariyaṃ, moggallāna, abbhutaṃ, moggallāna! Yāva bāhā gahaṇāpi nāma so moghapuriso āgamissatī’’ti!

そこで尊者マハーモッガッラーナは、その者の腕を掴んで門の外に連れ出し、閂(かんぬき)をかけて、世尊のもとへ向かった。近づいてから世尊にこのように申し上げた。“世尊よ、私はその者を追い出しました。集いは清浄になりました。世尊よ、比丘たちのためにパーティモッカ(波羅提木叉)をお説きください”。“驚くべきことだ、モッガッラーナよ。未曾有のことだ、モッガッラーナよ。腕を掴まれるまで、その愚かな者は居座り続けたのか”。

Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘tumheva dāni, bhikkhave, uposathaṃ kareyyātha, pātimokkhaṃ uddiseyyātha. Na dānāhaṃ, bhikkhave, ajjatagge uposathaṃ karissāmi, pātimokkhaṃ uddisissāmi. Aṭṭhānametaṃ, bhikkhave, anavakāso yaṃ tathāgato aparisuddhāya parisāya pātimokkhaṃ uddiseyya’’.

そこで世尊は比丘たちに告げられた。“比丘たちよ、今よりは、汝ら自身で布薩(ウポーサタ)を行い、パーティモッカを説くがよい。比丘たちよ、私は今日より以後、布薩を行うことはなく、パーティモッカを説くこともない。比丘たちよ、如来が不清浄な集いにおいてパーティモッカを説くということは、道理に合わず、あり得ないことである”。

‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, mahāsamudde acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti. Katame aṭṭha? Mahāsamuddo, bhikkhave, anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti…pe… (yathā purime tathā vitthāretabbo).

“比丘たちよ、大洋には八つの驚くべき未曾有の性質があり、それを見て阿修羅たちは大洋において歓喜する。その八つとは何か。比丘たちよ、大洋は、次第に低くなり、次第に傾き、次第に深くなっており、断崖のように急に深くなることはない。比丘たちよ、大洋が次第に低くなり、次第に傾き、次第に深くなっており、断崖のように急に深くなることはないということ、比丘たちよ、これが大洋における第一の驚くべき未曾有の性質であり、それを見て阿修羅たちは大洋において歓喜するのである。……(以下、前出の経と同様に詳しく説かれるべきである)”。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso. Tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timirapiṅgalo asurā nāgā gandhabbā. Vasanti mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā…pe… pañcayojanasatikāpi attabhāvā[Pg.46]. Yampi, bhikkhave, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timirapiṅgalo asurā nāgā gandhabbā; vasanti mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā…pe… pañcayojanasatikāpi attabhāvā; ayaṃ, bhikkhave, mahāsamudde aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti. Ime kho, bhikkhave, mahāsamudde aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, yaṃ disvā disvā asurā mahāsamudde abhiramanti.

“さらにまた、比丘たちよ、大洋は巨大な生き物たちの住処である。そこには、ティミ、ティミンガラ、ティミラピンガラ、阿修羅、龍(ナーガ)、乾闥婆(ガンダッバ)といった生き物たちがいる。大洋には、百由旬の大きさの身を持つ者……五百由旬の大きさの身を持つ者までもが住んでいる。比丘たちよ、大洋が巨大な生き物たちの住処であり、そこにティミ、ティミンガラ、ティミラピンガラ、阿修羅、龍、乾闥婆がおり、百由旬の大きさの身を持つ者から五百由旬の大きさの身を持つ者までもが住んでいるということ、比丘たちよ、これが大洋における第八の驚くべき未曾有の性質であり、それを見て阿修羅たちは大洋において歓喜するのである。比丘たちよ、これらが、大洋における八つの驚くべき未曾有の性質であり、それを見て阿修羅たちは大洋において歓喜するのである”。

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, aṭṭha imasmiṃ dhammavinaye acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti. Katame aṭṭha? Seyyathāpi, bhikkhave, mahāsamuddo anupubbaninno anupubbapoṇo anupubbapabbhāro, na āyatakeneva papāto; evamevaṃ kho, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye anupubbasikkhā anupubbakiriyā anupubbapaṭipadā, na āyatakeneva aññāpaṭivedho. Yampi, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye anupubbasikkhā anupubbakiriyā anupubbapaṭipadā, na āyatakeneva aññāpaṭivedho; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti…pe… seyyathāpi, bhikkhave, mahāsamuddo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – timi timiṅgalo timirapiṅgalo asurā nāgā gandhabbā, vasanti mahāsamudde yojanasatikāpi attabhāvā…pe… pañcayojanasatikāpi attabhāvā; evamevaṃ kho, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso. Tatrime bhūtā – sotāpanno sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno…pe… arahā arahattāya paṭipanno. Yampi, bhikkhave, ayaṃ dhammavinayo mahataṃ bhūtānaṃ āvāso; tatrime bhūtā – sotāpanno sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno…pe… arahā arahattāya paṭipanno; ayaṃ, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo, yaṃ disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramanti. Ime kho, bhikkhave, imasmiṃ dhammavinaye aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, ye disvā disvā bhikkhū imasmiṃ dhammavinaye abhiramantī’’ti. Dasamaṃ.

“比丘たちよ、これと同様に、この法と律(教法)には八つの驚くべき未曾有の性質があり、それを見て比丘たちはこの法と律において歓喜する。その八つとは何か。比丘たちよ、例えば大洋が次第に低くなり、次第に傾き、次第に深くなっており、断崖のように急に深くなることがないように、比丘たちよ、これと同様に、この法と律においては、次第の修行、次第の行法、次第の道があり、断崖のように急に究極の知(阿羅漢果)を体得することはない。比丘たちよ、この法と律において、次第の修行、次第の行法、次第sの道があり、急に究極の知を体得することがないということ、比丘たちよ、これがこの法と律における第一の驚くべき未曾有の性質であり、それを見て比丘たちはこの法と律において歓喜するのである。……(中略)……比丘たちよ、例えば大洋が巨大な生き物たちの住処であり、そこにティミ、ティミンガラ、ティミラピンガラ、阿修羅、龍、乾闥婆がおり、百由旬から五百由旬の大きさの身を持つ者たちが住んでいるように、比丘たちよ、これと同様に、この法と律は偉大なる聖者たちの住処である。そこには、預流者(預流果にある者)、預流果を体得するために実践している者、……阿羅漢、阿羅漢果のために実践している者がいる。比丘たちよ、この法と律が偉大なる聖者たちの住処であり、そこに預流者、預流果を体得するために実践している者……阿羅漢、阿羅漢果のために実践している者がいるということ、比丘たちよ、これがこの法と律における第八の驚くべき未曾有の性質であり、それを見て比丘たちはこの法と律において歓喜するのである。比丘たちよ、これらが、この法と律における八つの驚くべき未曾有の性質であり、それを見て比丘たちはこの法と律において歓喜するのである”。第十(経)。

Mahāvaggo dutiyo.

第二 大品(マハーヴァッガ)。

Tassuddānaṃ –

その(大品の)要旨(摂頌)。

Verañjo [Pg.47] sīho ājaññaṃ, khaḷuṅkena malāni ca;

Dūteyyaṃ dve ca bandhanā, pahārādo uposathoti.

ヴェーランジャ、シーハ、駿馬、駄馬、そして汚れ、使節、二つの束縛、パハーラーダ、布薩である。

3. Gahapativaggo

3. 第三 長者品(ガハパティヴァッガ)。

1. Paṭhamauggasuttaṃ

1. 第一 ウッガ経(第一)。

21. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi ‘‘aṭṭhahi, bhikkhave, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ uggaṃ gahapatiṃ vesālikaṃ dhārethā’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.

21. ある時、世尊はヴェーサーリーの、大林(マハーヴァナ)にある重閣講堂に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに告げられた。“比丘たちよ、ヴェーサーリーのウッガ長者は、八つの驚くべき未曾有の性質を備えていると心得なさい”。世尊はこのように言われた。善逝(世尊)はこのように語ると、座から立ち上がって精舎へ入られた。

Atha kho aññataro bhikkhu pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena uggassa gahapatino vesālikassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho uggo gahapati vesāliko yena so bhikkhu tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho uggaṃ gahapatiṃ vesālikaṃ so bhikkhu etadavoca –

その時、ある比丘が、午前中に下衣を整え、鉢と衣を手に持って、ヴェーサーリーの在家信者ウッガの家へと向かった。近づいてから、用意された座に座った。その時、ヴェーサーリーの在家信者ウッガが、その比丘のところへ近づいた。近づいてから、その比丘に敬礼して、一方に座った。一方に座ったヴェーサーリーの在家信者ウッガに、その比丘はこのように言った。

‘‘Aṭṭhahi kho tvaṃ, gahapati, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato. Katame te, gahapati, aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, yehi tvaṃ samannāgato bhagavatā byākato’’ti? ‘‘Na kho ahaṃ, bhante, jānāmi – katamehi aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākatoti. Api ca, bhante, ye me aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā saṃvijjanti, taṃ suṇohi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, gahapatī’’ti kho so bhikkhu uggassa gahapatino vesālikassa paccassosi. Uggo gahapati vesāliko etadavoca – ‘‘yadāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ paṭhamaṃ dūratova addasaṃ; saha dassaneneva me, bhante[Pg.48], bhagavato cittaṃ pasīdi. Ayaṃ kho me, bhante, paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati’’.

“長者よ、あなたは八つの驚くべき不思議な法を備えていると、世尊によって記されました。長者よ、あなたが備えていると世尊によって記された、その八つの驚くべき不思議な法とは何でしょうか”。“聖者よ、私は、自分がどのような八つの驚くべき不思議な法を備えていると世尊によって記されたのかを知りません。しかしながら、聖者よ、私に備わっている八つの驚くべき不思議な法について、それをお聞きください、よく注意して聞いてください。私は語りましょう”。“長者よ、承知しました”と、その比丘はヴェーサーリーの長者ウッガに応答した。ヴェーサーリーの長者ウッガはこのように申し上げた。“聖者よ、私が最初に、遠くから世尊を拝見した時のことです。聖者よ、拝見すると同時に、世尊に対して私の心は清信(澄み渡った信仰)を抱きました。聖者よ、これが私に備わっている第一の驚くべき不思議な法です”。

‘‘So kho ahaṃ, bhante, pasannacitto bhagavantaṃ payirupāsiṃ. Tassa me bhagavā anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ; kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā maṃ bhagavā aññāsi kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā taṃ pakāsesi – dukkhaṃ, samudayaṃ, nirodhaṃ, maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya; evamevaṃ kho me tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti. So kho ahaṃ, bhante, diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane tattheva buddhañca dhammañca saṅghañca saraṇaṃ agamāsiṃ, brahmacariyapañcamāni ca sikkhāpadāni samādiyiṃ. Ayaṃ kho me, bhante, dutiyo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“聖者よ、清らかな心を持った私は、世尊に親近いたしました。その私に、世尊は順次の説法をなさいました。すなわち、布施説、持戒説、天界説、諸々の欲の過患、卑俗さ、汚れ、そして(欲からの)離脱の功徳を明らかにされました。世尊は、私の心が法を受け入れる準備ができ、柔軟になり、障害(五蓋)がなくなり、昂揚し、清浄になったことをお知りになると、諸仏が自ら悟られた独自の教えである法門、すなわち、苦、集、滅、道を明らかにされました。あたかも、汚れのない清潔な布が正しく染料を吸い込むように、まさにその座において、私に塵がなく汚れのない法眼が生じました。‘生じる性質のものはすべて、滅する性質のものである’と。聖者よ、その私は、法を見、法に達し、法を理解し、法に深く入り込み、疑いを越え、惑いを去り、確信を得て、師の教えにおいて他者に依らなくなり、その場において、仏と法と僧への帰依をいたしました。そして、五番目に梵行(非淫)を含む五つの学処を受持いたしました。聖者よ、これが私に備わっている第二の驚くべき不思議な法です”。

‘‘Tassa mayhaṃ, bhante, catasso komāriyo pajāpatiyo ahesuṃ. Atha khvāhaṃ, bhante, yena tā pajāpatiyo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā tā pajāpatiyo etadavacaṃ – ‘mayā kho, bhaginiyo, brahmacariyapañcamāni sikkhāpadāni samādinnāni. Yā icchati sā idheva bhoge ca bhuñjatu puññāni ca karotu, sakāni vā ñātikulāni gacchatu. Hoti vā pana purisādhippāyo, kassa vo dammī’ti? Evaṃ vutte sā, bhante, jeṭṭhā pajāpati maṃ etadavoca – ‘itthannāmassa maṃ, ayyaputta, purisassa dehī’ti. Atha kho ahaṃ, bhante, taṃ purisaṃ pakkosāpetvā vāmena hatthena pajāpatiṃ gahetvā dakkhiṇena hatthena bhiṅgāraṃ gahetvā tassa purisassa oṇojesiṃ. Komāriṃ kho panāhaṃ, bhante, dāraṃ pariccajanto nābhijānāmi cittassa aññathattaṃ. Ayaṃ kho me, bhante, tatiyo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“聖者よ、私には若くして娶った四人の妻がおりました。そこで聖者よ、私は妻たちのところへ行き、彼女たちにこう言いました。‘姉妹たちよ、私は五番目に梵行を含む学処を受持した。望む者は、この家にとどまって財産を享受し、功徳を積み、あるいは自分の親族の家へ帰ってもよい。また、もし別の男性を望むなら、誰にあなた方を譲ろうか’と。聖者よ、このように言ったとき、年長の妻が私にこう言いました。‘主君よ、私をしかじかの名の男性に与えてください’。そこで聖者よ、私はその男性を呼び寄せ、左手で妻の手を取り、右手で水瓶を持って、その男性に彼女を譲り渡しました。聖者よ、若くして娶った妻を譲り渡す際にも、私は心の変化(未練や動揺)を自覚することはありませんでした。聖者よ、これが私に備わっている第三の驚くべき不思議な法です”。

‘‘Saṃvijjanti kho pana me, bhante, kule bhogā. Te ca kho appaṭivibhattā sīlavantehi kalyāṇadhammehi. Ayaṃ kho me, bhante, catuttho acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“また聖者よ、わが家には富がありますが、それは戒徳ある善き人々に対して、区別されることなく共有されております。聖者よ、これが私に備わっている第四の驚くべき不思議な法です”。

‘‘Yaṃ [Pg.49] kho panāhaṃ, bhante, bhikkhuṃ payirupāsāmi; sakkaccaṃyeva payirupāsāmi, no asakkaccaṃ. Ayaṃ kho me, bhante, pañcamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“また聖者よ、私がある比丘に親近する際には、恭しく親近し、不遜にすることはありません。聖者よ、これが私に備わっている第五の驚くべき不思議な法です”。

‘‘So ce, bhante, me āyasmā dhammaṃ deseti; sakkaccaṃyeva suṇomi, no asakkaccaṃ. No ce me so āyasmā dhammaṃ deseti, ahamassa dhammaṃ desemi. Ayaṃ kho me, bhante chaṭṭho acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“聖者よ、もしその尊者が私に法を説かれるなら、私は恭しく聴聞し、不遜に聞くことはありません。もしその尊者が私に法を説かれないなら、私がその尊者に法を説き聞かせます。聖者よ、これが私に備わっている第六の驚くべき不思議な法です”。

‘‘Anacchariyaṃ kho pana maṃ, bhante, devatā upasaṅkamitvā ārocenti – ‘svākkhāto, gahapati, bhagavatā dhammo’ti. Evaṃ vutte ahaṃ, bhante, tā devatā evaṃ vadāmi – ‘vadeyyātha vā evaṃ kho tumhe devatā no vā vadeyyātha, atha kho svākkhāto bhagavatā dhammo’ti. Na kho panāhaṃ, bhante, abhijānāmi tatonidānaṃ cittassa unnatiṃ – ‘maṃ vā devatā upasaṅkamanti, ahaṃ vā devatāhi saddhiṃ sallapāmī’ti. Ayaṃ kho me, bhante, sattamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“聖者よ、諸天が私のところにやって来て、‘長者よ、世尊によって法はよく説かれました’と告げることがありますが、それは(教えの真実からすれば)驚くべきことではありません。聖者よ、そう言われたとき、私はその諸天にこう言います。‘諸天よ、あなたがたがそのように言おうと言うまいと、まさに世尊によって法はよく説かれているのです’と。しかしながら、聖者よ、私は‘諸天が私のところに来る’とか‘私が諸天と語らう’という理由によって、心が昂ぶる(自惚れる)ことを自覚いたしません。聖者よ、これが私に備わっている第七の驚くべき不思議な法です”。

‘‘Yānimāni, bhante, bhagavatā desitāni pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni, nāhaṃ tesaṃ kiñci attani appahīnaṃ samanupassāmi. Ayaṃ kho me, bhante, aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati. Ime kho me, bhante, aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā saṃvijjanti. Na ca kho ahaṃ jānāmi – katamehi cāhaṃ aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato’’ti.

“世尊よ、世尊によって説かれた五下分結(五つの低い段階の結びつき)のうち、私は自分の中にいまだ捨てられていないものを一つも見当たりません。世尊よ、これが私の第八の驚くべき不思議な特質です。世尊よ、私にはこれら八つの驚くべき不思議な特質が備わっています。しかし、私がどのような八つの驚くべき不思議な特質を備えているとして、世尊が私を記別(宣告)されたのか、私は知りません”

Atha kho so bhikkhu uggassa gahapatino vesālikassa nivesane piṇḍapātaṃ gahetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Atha kho so bhikkhu pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu yāvatako ahosi uggena gahapatinā vesālikena saddhiṃ kathāsallāpo, taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi.

そして、その比丘は、ヴェーサーリーのウッガ長者の家で供養を受け、座から立ち去りました。その後、その比丘は食後、托鉢から戻ると、世尊のおられる場所へ赴きました。近づいて世尊に礼拝し、一方に座りました。一方に座ったその比丘は、ヴェーサーリーのウッガ長者との間に交わされた会話のすべてを、世尊に報告しました。

‘‘Sādhu sādhu, bhikkhu! Yathā taṃ uggo gahapati vesāliko sammā byākaramāno byākareyya, imeheva kho, bhikkhu, aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi [Pg.50] dhammehi samannāgato uggo gahapati vesāliko mayā byākato. Imehi ca pana, bhikkhu, aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ uggaṃ gahapatiṃ vesālikaṃ dhārehī’’ti. Paṭhamaṃ.

“善いかな、善いかな、比丘よ。ヴェーサーリーのウッガ長者が正しく説明した通りに、比丘よ、まさにこれら八つの驚くべき不思議な特質を備えた者として、私はヴェーサーリーのウッガ長者を記別したのである。比丘よ、ヴェーサーリーのウッガ長者を、これら八つの驚くべき不思議な特質を備えた者として心に留めなさい”第一(の経)。

2. Dutiyauggasuttaṃ

2. 第二のウッガ経

22. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vajjīsu viharati hatthigāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘aṭṭhahi, bhikkhave, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ uggaṃ gahapatiṃ hatthigāmakaṃ dhārethā’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.

22. ある時、世尊はヴァッジ国のハッティガーマに滞在しておられました。そこで世尊は比丘たちに呼びかけられました。“比丘たちよ、ハッティガーマのウッガ長者を、八つの驚くべき不思議な特質を備えた者として心に留めなさい”。世尊はこのように仰いました。善逝(世尊)はこれを語り終えると、座から立ち、精舎へ入られました。

Atha kho aññataro bhikkhu pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena uggassa gahapatino hatthigāmakassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho uggo gahapati hatthigāmako yena so bhikkhu tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho uggaṃ gahapatiṃ hatthigāmakaṃ so bhikkhu etadavoca – ‘‘aṭṭhahi kho tvaṃ, gahapati, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato. Katame te, gahapati, aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā, yehi tvaṃ samannāgato bhagavatā byākato’’ti?

その時、ある比丘が、午前中に身なりを整え、鉢と衣を持って、ハッティガーマのウッガ長者の家へと赴きました。到着すると、用意された座に座りました。すると、ハッティガーマのウッガ長者がその比丘のもとへ近づき、礼拝して一方に座りました。一方に座ったハッティガーマのウッガ長者に、その比丘はこう言いました。“長者よ、あなたは世尊によって、八つの驚くべき不思議な特質を備えた者であると記別されました。長者よ、あなたが備えているとして世尊が記別された、その八つの驚くべき不思議な特質とは、どのようなものですか”

‘‘Na kho ahaṃ, bhante, jānāmi – katamehi aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākatoti. Api ca, bhante, ye me aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā saṃvijjanti, taṃ suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, gahapatī’’ti kho so bhikkhu uggassa gahapatino hatthigāmakassa paccassosi. Uggo gahapati hatthigāmako etadavoca – ‘‘yadāhaṃ, bhante, nāgavane paricaranto bhagavantaṃ paṭhamaṃ dūratova addasaṃ; saha dassaneneva me, bhante, bhagavato cittaṃ pasīdi, surāmado ca pahīyi. Ayaṃ kho me, bhante, paṭhamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“尊者よ、私がどのような八つの驚くべき不思議な特質を備えているとして、世尊が記別されたのか、私は知りません。しかしながら、尊者よ、私に備わっている八つの驚くべき不思議な特質を、よく聞き、よく心に留めてください。お話ししましょう”。“長者よ、承知しました”と、その比丘はハッティガーマのウッガ長者に答えました。ハッティガーマのウッガ長者はこう言いました。“尊者よ、私がナーガヴァナ(象の森)の遊園で遊んでいた時、遠くから初めて世尊を拝見しました。尊者よ、拝見すると同時に、世尊に対して私の心は清らかに澄み渡り、酒の酔いが消え去りました。尊者よ、これが私の第一の驚くべき不思議な特質です”

‘‘So kho ahaṃ, bhante, pasannacitto bhagavantaṃ payirupāsiṃ. Tassa me bhagavā anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ; kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā maṃ bhagavā aññāsi kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā [Pg.51] buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā taṃ pakāsesi – dukkhaṃ, samudayaṃ, nirodhaṃ, maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya; evamevaṃ kho me tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti. So kho ahaṃ, bhante, diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane tattheva buddhañca dhammañca saṅghañca saraṇaṃ agamāsiṃ, brahmacariyapañcamāni ca sikkhāpadāni samādiyiṃ. Ayaṃ kho me, bhante, dutiyo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“尊者よ、私は清らかな心で世尊に仕えました。世尊は私に、順を追った説法をしてくださいました。すなわち、布施の説、持戒の説、天界の説、諸々の欲の過患と卑しさ、汚れ、そして出離(欲を離れること)の功徳を明かされました。世尊は、私の心が準備整い、柔軟になり、障害が除かれ、高揚し、清らかになったことを知ると、諸仏に特有の法門である‘苦、集、滅、道’を説き明かされました。あたかも、汚れのない清潔な布が、正しく染料を吸い込むように、まさにその座において、私に‘生じる性質のものはすべて、滅する性質のものである’という、塵なく汚れなき真理の眼(法眼)が生じました。尊者よ、法を見、法に達し、法を知り、法に深く分け入り、疑いを越え、戸惑いを去り、確信に至り、師の教えにおいて他者に頼ることなく、その場で私は仏と法と僧への帰依を誓い、梵行を第五とする五戒を受け入れました。尊者よ、これが私の第二の驚くべき不思議な特質です”

‘‘Tassa mayhaṃ, bhante, catasso komāriyo pajāpatiyo ahesuṃ. Atha khvāhaṃ, bhante, yena tā pajāpatiyo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā tā pajāpatiyo etadavacaṃ – ‘mayā kho, bhaginiyo, brahmacariyapañcamāni sikkhāpadāni samādinnāni. Yā icchati sā idheva bhoge ca bhuñjatu puññāni ca karotu, sakāni vā ñātikulāni gacchatu. Hoti vā pana purisādhippāyo, kassa vo dammī’ti? Evaṃ vutte sā, bhante, jeṭṭhā pajāpati maṃ etadavoca – ‘itthannāmassa maṃ, ayyaputta, purisassa dehī’ti. Atha kho ahaṃ, bhante, taṃ purisaṃ pakkosāpetvā vāmena hatthena pajāpatiṃ gahetvā dakkhiṇena hatthena bhiṅgāraṃ gahetvā tassa purisassa oṇojesiṃ. Komāriṃ kho panāhaṃ, bhante, dāraṃ pariccajanto nābhijānāmi cittassa aññathattaṃ. Ayaṃ kho me, bhante, tatiyo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“世尊、私には四人の若き妻たちがおりました。そこで世尊、私はその妻たちのところへ行き、彼女たちにこう言いました。‘姉妹たちよ、私は梵行を第五とする五戒(梵行第五の戒)を受持しました。望む者は、このままここで財を享受し功徳を積み続けなさい。あるいは実家に帰ってもよい。あるいは、もし男性への望みがあるなら、誰にあなた方を与えましょうか’と。世尊、そう言うと、一番上の妻が私にこう言いました。‘主人よ、私をしかじかの名の男性に与えてください’と。そこで世尊、私はその男を呼び寄せ、左手で妻の手を取り、右手で水瓶を取って、その男に(妻を)注ぎ与えました(贈与の儀式を行いました)。世尊、若き妻を譲り渡すにあたって、私は心の変容(迷い)を自覚することはありませんでした。世尊、これが私の三番目の驚くべき不思議な性質であります。”

‘‘Saṃvijjanti kho pana me, bhante, kule bhogā. Te ca kho appaṭivibhattā sīlavantehi kalyāṇadhammehi. Ayaṃ kho me, bhante, catuttho acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“世尊、私の家には富がありますが、それらは持戒の善き人々と分け隔てなく共有されています。世尊、これが私の四番目の驚くべき不思議な性質であります。”

‘‘Yaṃ kho panāhaṃ, bhante, bhikkhuṃ payirupāsāmi; sakkaccaṃyeva payirupāsāmi, no asakkaccaṃ. So ce me āyasmā dhammaṃ deseti; sakkaccaṃyeva suṇomi, no asakkaccaṃ. No ce me so āyasmā dhammaṃ deseti, ahamassa dhammaṃ desemi. Ayaṃ kho me, bhante, pañcamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“世尊、私が比丘に給仕するときは、恭しく給仕し、不敬にすることはありません。もしその尊者が私に法を説くなら、私は恭しく聴き、不敬に聴くことはありません。もしその尊者が私に法を説かないなら、私がその方に法を説きます。世尊、これが私の五番目の驚くべき不思議な性質であります。”

‘‘Anacchariyaṃ [Pg.52] kho pana, bhante, saṅghe nimantite devatā upasaṅkamitvā ārocenti – ‘asuko, gahapati, bhikkhu ubhatobhāgavimutto asuko paññāvimutto asuko kāyasakkhī asuko diṭṭhippatto asuko saddhāvimutto asuko dhammānusārī asuko saddhānusārī asuko sīlavā kalyāṇadhammo asuko dussīlo pāpadhammo’ti. Saṅghaṃ kho panāhaṃ, bhante, parivisanto nābhijānāmi evaṃ cittaṃ uppādento – ‘imassa vā thokaṃ demi imassa vā bahuka’nti. Atha khvāhaṃ, bhante, samacittova demi. Ayaṃ kho me, bhante, chaṭṭho acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“世尊、僧伽を招待した際、諸天がやって来て私に‘居士よ、この比丘は両面解脱であり、この比丘は慧解脱であり、この比丘は身証であり、この比丘は見到であり、この比丘は信解脱であり、この比丘は随法行であり、この比丘は随信行であり、この比丘は持戒の善き人であり、この比丘は破戒の悪しき人である’と告げることがあっても、それは私にとって驚くべきことではありません。しかし世尊、私は僧伽に供養する際、‘この者には少なく、あの者には多く与えよう’といった心を起こすことを自覚しません。むしろ世尊、私は平等な心をもって(供物を)与えます。世尊、これが私の六番目の驚くべき不思議な性質であります。”

‘‘Anacchariyaṃ kho pana maṃ, bhante, devatā upasaṅkamitvā ārocenti – ‘svākkhāto, gahapati, bhagavatā dhammo’ti. Evaṃ vutte ahaṃ, bhante, tā devatā evaṃ vademi – ‘vadeyyātha vā evaṃ kho tumhe devatā no vā vadeyyātha, atha kho svākkhāto bhagavatā dhammo’ti. Na kho panāhaṃ, bhante, abhijānāmi tatonidānaṃ cittassa unnatiṃ – ‘maṃ tā devatā upasaṅkamanti, ahaṃ vā devatāhi saddhiṃ sallapāmī’ti. Ayaṃ kho me, bhante, sattamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati.

“世尊、諸天がやって来て私に‘居士よ、世尊によって法はよく説かれている’と告げることがあっても、それは驚くべきことではありません。世尊、そう言われたとき、私はそれらの諸天にこう言います。‘諸天よ、あなた方がそう言おうと言うまいと、世尊によって法は実によく説かれているのだ’と。しかし世尊、それによって‘諸天が私のところにやって来る’とか‘私は諸天と語り合っている’といった心の高ぶり(傲慢)を私は自覚しません。世尊、これが私の七番目の驚くべき不思議な性質であります。”

‘‘Sace kho panāhaṃ, bhante, bhagavato paṭhamataraṃ kālaṃ kareyyaṃ, anacchariyaṃ kho panetaṃ yaṃ maṃ bhagavā evaṃ byākareyya – ‘natthi taṃ saṃyojanaṃ yena saṃyutto uggo gahapati hatthigāmako puna imaṃ lokaṃ āgaccheyyā’ti. Ayaṃ kho me, bhante, aṭṭhamo acchariyo abbhuto dhammo saṃvijjati. Ime kho me, bhante, aṭṭha acchariyā abbhutā dhammā saṃvijjanti. Na ca kho ahaṃ jānāmi – katamehi cāhaṃ aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato’’ti.

“世尊、もし私が世尊より先に亡くなったとしても、世尊が私について‘ハッティガーマカのウッガ居士が再びこの世界に戻ってくるような結縛(結)は存在しない’と記別されることは、驚くべきことではありません。世尊、これが私の八番目の驚くべき不思議な性質であります。世尊、これら八つの驚くべき不思議な性質が私には備わっております。しかし、世尊がいかなる八つの驚くべき不思議な性質を具足しているとして私を記別されたのか、私は存じ上げません。”

‘‘Atha kho so bhikkhu uggassa gahapatino hatthigāmakassa nivesane piṇḍapātaṃ gahetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Atha kho so bhikkhu pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu yāvatako ahosi uggena gahapatinā hatthigāmakena saddhiṃ kathāsallāpo, taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi.

その後、その比丘はハッティガーマカのウッガ居士の屋敷で施食(食事の供養)を受け取ると、座から立ち上がって立ち去った。そしてその比丘は、食後、托鉢から戻ると世尊のもとへ赴いた。赴いて世尊に礼拝し、一方に座った。一方に座ったその比丘は、ハッティガーマカのウッガ居士との会話をすべて世尊に報告した。

‘‘Sādhu [Pg.53] sādhu, bhikkhu! Yathā taṃ uggo gahapati hatthigāmako sammā byākaramāno byākareyya, imeheva kho bhikkhu, aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato uggo gahapati hatthigāmako mayā byākato. Imehi ca pana, bhikkhu, aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ uggaṃ gahapatiṃ hatthigāmakaṃ dhārehī’’ti. Dutiyaṃ.

“善哉、善哉、比丘よ! ハッティガーマカのウッガ居士が正しく説明するなら、まさにその通りに説明したであろう。比丘よ、ハッティガーマカのウッガ居士は、これら八つの驚くべき不思議な性質を具足している者として、私によって記別されたのである。比丘よ、ハッティガーマカのウッガ居士を、これら八つの驚くべき不思議な性質を具足した者として心に留めておきなさい。”第二(ハッティガーマカ・ウッガの経)。

3. Paṭhamahatthakasuttaṃ

3. 第一ハッタカ経

23. Ekaṃ samayaṃ bhagavā āḷaviyaṃ viharati aggāḷave cetiye. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘sattahi, bhikkhave, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ hatthakaṃ āḷavakaṃ dhāretha. Katamehi sattahi? Saddho hi, bhikkhave, hatthako āḷavako; sīlavā, bhikkhave, hatthako āḷavako; hirīmā, bhikkhave, hatthako āḷavako; ottappī, bhikkhave, hatthako āḷavako; bahussuto, bhikkhave, hatthako āḷavako; cāgavā, bhikkhave, hatthako āḷavako; paññavā, bhikkhave, hatthako āḷavako – imehi kho, bhikkhave, sattahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ hatthakaṃ āḷavakaṃ dhārethā’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.

23. ある時、世尊はアーラヴィーのアッガーラヴァ・チェーティヤに滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに呼びかけられた。“比丘たちよ、アーラヴァカのハッタカを、七つの驚くべき、未曾有の特質を備えた者として心に留めなさい。その七つとは何か。比丘たちよ、アーラヴァカのハッタカは信心があり、戒を保ち、羞恥心があり、畏怖心があり、博識であり、施しをなし、智慧がある。比丘たちよ、アーラヴァカのハッタカを、これら七つの驚くべき、未曾有の特質を備えた者として心に留めなさい”。世尊はこのように仰せになった。善逝はこのように語られた後、座から立ち上がって精舎へ入られた。

Atha kho aññataro bhikkhu pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena hatthakassa āḷavakassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho hatthako āḷavako yena so bhikkhu tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho hatthakaṃ āḷavakaṃ so bhikkhu etadavoca –

その時、ある比丘が、午前中に下衣を整え、鉢と衣を持って、アーラヴァカのハッタカの邸宅へと向かった。到着すると、用意された座に座った。すると、アーラヴァカのハッタカがその比丘のもとへ歩み寄り、比丘を礼拝して傍らに座った。傍らに座ったアーラヴァカのハッタカに対して、その比丘はこのように言った。

‘‘Sattahi kho tvaṃ, āvuso, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato. Katamehi sattahi? ‘Saddho, bhikkhave, hatthako āḷavako; sīlavā…pe… hirimā… ottappī… bahussuto… cāgavā… paññavā, bhikkhave, hatthako āḷavako’ti. Imehi kho tvaṃ, āvuso, sattahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato’’ti. ‘‘Kaccittha, bhante, na koci gihī ahosi odātavasano’’ti? ‘‘Na hettha, āvuso, koci gihī ahosi odātavasano’’ti. ‘‘Sādhu, bhante, yadettha na koci gihī ahosi odātavasano’’ti.

“友よ、あなたは七つの驚くべき、未曾有の特質を備えた者であると、世尊によって記別されました。その七つとは何か。‘比丘たちよ、アーラヴァカ (のハッタカ) は信心があり、戒を保ち……(中略)……羞恥心があり、畏怖心があり、博識であり、施しをなし、智慧がある’というものです。友よ、あなたはこれら七つの驚くべき、未曾有の特質を備えた者であると、世尊によって記別されたのです”。“尊者よ、もしや、そこに白い衣を着た在家者は誰もいなかったのでしょうか”。“友よ、そこには白い衣を着た在家者は誰もいなかった”。“尊者よ、そこに白い衣を着た在家者が誰もいなかったことは、実に幸いなことです”。

Atha [Pg.54] kho so bhikkhu hatthakassa āḷavakassa nivesane piṇḍapātaṃ gahetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi. Atha kho so bhikkhu pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca –

その後、その比丘はアーラヴァカのハッタカの邸宅で施食を受け取ると、座から立ち上がって去っていった。その後、その比丘は食後、托鉢から戻ると、世尊のもとへと歩み寄った。到着すると、世尊を礼拝して傍らに座った。傍らに座ったその比丘は、世尊にこのように申し上げた。

‘‘Idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena hatthakassa āḷavakassa nivesanaṃ tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdiṃ. Atha kho, bhante, hatthako āḷavako yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho ahaṃ, bhante, hatthakaṃ āḷavakaṃ etadavacaṃ – ‘sattahi kho tvaṃ, āvuso, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato. Katamehi sattahi? Saddho, bhikkhave, hatthako āḷavako; sīlavā…pe… hirimā… ottappī… bahussuto… cāgavā… paññavā, bhikkhave, hatthako āḷavakoti. Imehi kho tvaṃ, āvuso, sattahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgato bhagavatā byākato’ti.

“世尊よ、私は午前中に、下衣を整え、鉢と衣を持って、アーラヴァカのハッタカの邸宅へと向かいました。到着すると、用意された座に座りました。世尊よ、するとアーラヴァカのハッタカが私のところへ歩み寄り、私を礼拝して傍らに座りました。世尊よ、傍らに座ったアーラヴァカのハッタカに、私はこのように言いました。‘友よ、あなたは七つの驚くべき、未曾有の特質を備えた者であると、世尊によって記別されました。その七つとは何か。比丘たちよ、アーラヴァカのハッタカは信心があり、戒を保ち……(中略)……羞恥心があり、畏怖心があり、博識であり、施しをなし、智慧がある。友よ、あなたはこれら七つの驚くべき、未曾有の特質を備えた者であると、世尊によって記別されたのです’と”。

‘‘Evaṃ vutte, bhante, hatthako maṃ etadavoca – ‘kaccittha, bhante, na koci gihī ahosi odātavasano’ti? ‘Na hettha, āvuso, koci gihī ahosi odātavasano’ti. ‘Sādhu, bhante, yadettha na koci gihī ahosi odātavasano’’’ti.

“世尊よ、このように申し上げたとき、ハッタカは私にこう言いました。‘尊者よ、もしや、そこに白い衣を着た在家者は誰もいなかったのでしょうか’と。‘友よ、そこには白い衣を着た在家者は誰もいなかった’と答えますと、‘尊者よ、そこに白い衣を着た在家者が誰もいなかったことは、実に幸いなことです’と言いました”。

‘‘Sādhu sādhu, bhikkhu! Appiccho so, bhikkhu, kulaputto. Santeyeva attani kusaladhamme na icchati parehi ñāyamāne. Tena hi tvaṃ, bhikkhu, imināpi aṭṭhamena acchariyena abbhutena dhammena samannāgataṃ hatthakaṃ āḷavakaṃ dhārehi, yadidaṃ appicchatāyā’’ti. Tatiyaṃ.

“善きかな、善きかな、比丘よ! 比丘よ、その良家の息子は少欲である。自分の中に善なる法が備わっていても、それを他人に知られることを望まない。それゆえ比丘よ、アーラヴァカのハッタカを、この第八の驚くべき、未曾有の特質、すなわち少欲さを備えた者としても心に留めなさい”。第三。

4. Dutiyahatthakasuttaṃ

4. 第二ハッタカ経

24. Ekaṃ samayaṃ bhagavā āḷaviyaṃ viharati aggāḷave cetiye. Atha kho hatthako āḷavako pañcamattehi upāsakasatehi parivuto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho hatthakaṃ āḷavakaṃ bhagavā [Pg.55] etadavoca – ‘‘mahatī kho tyāyaṃ, hatthaka, parisā. Kathaṃ pana tvaṃ, hatthaka, imaṃ mahatiṃ parisaṃ saṅgaṇhāsī’’ti? ‘‘Yānimāni, bhante, bhagavatā desitāni cattāri saṅgahavatthūni, tehāhaṃ imaṃ mahatiṃ parisaṃ saṅgaṇhāmi. Ahaṃ, bhante, yaṃ jānāmi – ‘ayaṃ dānena saṅgahetabbo’ti, taṃ dānena saṅgaṇhāmi; yaṃ jānāmi – ‘ayaṃ peyyavajjena saṅgahetabbo’ti, taṃ peyyavajjena saṅgaṇhāmi; yaṃ jānāmi – ‘ayaṃ atthacariyāya saṅgahetabbo’ti, taṃ atthacariyāya saṅgaṇhāmi; yaṃ jānāmi – ‘ayaṃ samānattatāya saṅgahetabbo’ti, taṃ samānattatāya saṅgaṇhāmi. Saṃvijjanti kho pana me, bhante, kule bhogā. Daliddassa kho no tathā sotabbaṃ maññantī’’ti. ‘‘Sādhu sādhu, hatthaka! Yoni kho tyāyaṃ, hatthaka, mahatiṃ parisaṃ saṅgahetuṃ. Ye hi keci, hatthaka, atītamaddhānaṃ mahatiṃ parisaṃ saṅgahesuṃ, sabbe te imeheva catūhi saṅgahavatthūhi mahatiṃ parisaṃ saṅgahesuṃ. Yepi hi keci, hatthaka, anāgatamaddhānaṃ mahatiṃ parisaṃ saṅgaṇhissanti, sabbe te imeheva catūhi saṅgahavatthūhi mahatiṃ parisaṃ saṅgaṇhissanti. Yepi hi keci, hatthaka, etarahi mahatiṃ parisaṃ saṅgaṇhanti, sabbe te imeheva catūhi saṅgahavatthūhi mahatiṃ parisaṃ saṅgaṇhantī’’ti.

24. ある時、世尊はアーラヴィーのアッガーラヴァ・チェーティヤ(アッガーラヴァ霊跡)に滞在しておられた。その時、アーラヴィカのハッタカ王子が五百人の優婆塞たちに囲まれて、世尊のもとへ参じた。参じると、世尊を敬礼して、傍らに座った。傍らに座ったハッタカ王子に、世尊はこのように仰せられた。“ハッタカよ、あなたのこの集いは実に大きい。ハッタカよ、あなたはどのようにして、この大きな集いを引き寄せているのか(摂受しているのか)”。ハッタカ王子は答えた。“願わくは、世尊、世尊によって説かれた四つの摂事(人々を引き寄せる徳目)によって、私はこの大きな集いを引き寄せております。世尊よ、私は‘この人は布施によって引き寄せるべきである’と知れば、その人を布施(与えること)によって引き寄せます。‘この人は愛語によって引き寄せるべきである’と知れば、愛語(慈しみのある言葉)によって引き寄せます。‘この人は利行によって引き寄せるべきである’と知れば、利行(利益になる行い)によって引き寄せます。‘この人は同事によって引き寄せるべきである’と知れば、同事(同じ立場に立つこと)によって引き寄せます。世尊よ、幸いにも私の家には富があります。貧しき者の言葉には耳を貸すべきでないと考えられがちですが、(富ある私の言葉は聞き入れられるのです)”。世尊は仰せられた。“善いかな、善いかな、ハッタカよ。ハッタカよ、あなたのそれは大きな集いを引き寄せるための理にかなった方法である。ハッタカよ、過去の長い年月において、誰であれ大きな集いを引き寄せた人々は、すべてこれら四つの摂事によってのみ、大きな集いを引き寄せたのである。ハッタカよ、未来の長い年月において、誰であれ大きな集いを引き寄せるであろう人々も、すべてこれら四つの摂事によってのみ、大きな集いを引き寄せるであろう。ハッタカよ、現在において、誰であれ大きな集いを引き寄せている人々も、すべてこれら四つの摂事によってのみ、大きな集いを引き寄せているのである”

Atha kho hatthako āḷavako bhagavatā dhammiyā kathāya sandassito samādapito samuttejito sampahaṃsito uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho bhagavā acirapakkante hatthake āḷavake bhikkhū āmantesi – ‘‘aṭṭhahi, bhikkhave, acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ hatthakaṃ āḷavakaṃ dhāretha. Katamehi aṭṭhahi? Saddho, bhikkhave, hatthako āḷavako; sīlavā, bhikkhave…pe… hirīmā… ottappī… bahussuto… cāgavā… paññavā, bhikkhave, hatthako āḷavako; appiccho, bhikkhave, hatthako āḷavako. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi acchariyehi abbhutehi dhammehi samannāgataṃ hatthakaṃ āḷavakaṃ dhārethā’’ti. Catutthaṃ.

その後、ハッタカ王子は世尊の法話によって教示され、勧発され、励まされ、喜ばされた後、席から立ち上がり、世尊を敬礼し、右繞(右回りに回って敬意を表すこと)して去って行った。ハッタカ王子が去って間もなく、世尊は比丘たちに呼びかけられた。“比丘たちよ、アーラヴィカのハッタカ王子は、八つの驚くべき希有な性質を備えていると承知しておきなさい。いかなる八つか。比丘たちよ、ハッタカ王子は、信心(信)があり、比丘たちよ、戒があり(中略)、恥じる心(慚)があり、恐れる心(愧)があり、多聞であり、施しの心(捨)があり、比丘たちよ、ハッタカ王子は知恵(慧)があり、比丘たちよ、ハッタカ王子は少欲である。比丘たちよ、これら八つの驚くべき希有な性質をハッタカ王子が備えていると承知しておきなさい”。第四の経が終了。

5. Mahānāmasuttaṃ

5. 5. マハーナーマ・スッタ(マハーナーマ経)

25. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme. Atha kho mahānāmo sakko yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā [Pg.56] bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho mahānāmo sakko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kittāvatā nu kho, bhante, upāsako hotī’’ti? ‘‘Yato kho, mahānāma, buddhaṃ saraṇaṃ gato hoti, dhammaṃ saraṇaṃ gato hoti, saṅghaṃ saraṇaṃ gato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako hotī’’ti.

25. ある時、世尊は釈迦国のカピラヴァットゥにあるニグローダ・アーラーマ(尼拘律樹園)に滞在しておられた。その時、釈迦族のマハーナーマが世尊のもとへ参じた。参じると、世尊を敬礼して傍らに座った。傍らに座った釈迦族のマハーナーマは、世尊にこのように申し上げた。“願わくは、世尊、どのようであれば優婆塞(仏教徒の俗弟子)となるのでしょうか”。世尊は仰せられた。“マハーナーマよ、仏(ブッダ)に帰依し、法(ダンマ)に帰依し、僧(サンガ)に帰依したとき、マハーナーマよ、そのことによって優婆塞となるのである”

‘‘Kittāvatā pana, bhante, upāsako sīlavā hotī’’ti? ‘‘Yato kho, mahānāma, upāsako pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādā paṭivirato hoti, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti; ettāvatā kho, mahānāma, upāsako sīlavā hotī’’ti.

“願わくは、世尊、ではどのようであれば優婆塞に戒(徳)があるというのでしょうか”。“マハーナーマよ、優婆塞が殺生から離れ、盗みから離れ、不倫な性交渉から離れ、嘘をつくことから離れ、放逸の原因となる酒類から離れているとき、マハーナーマよ、そのことによって優婆塞に戒があるというのである”

‘‘Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā’’ti? ‘‘Yato kho, mahānāma, upāsako attanāva saddhāsampanno hoti, no paraṃ saddhāsampadāya samādapeti ; attanāva sīlasampanno hoti, no paraṃ sīlasampadāya samādapeti; attanāva cāgasampanno hoti, no paraṃ cāgasampadāya samādapeti; attanāva bhikkhūnaṃ dassanakāmo hoti, no paraṃ bhikkhūnaṃ dassane samādapeti; attanāva saddhammaṃ sotukāmo hoti, no paraṃ saddhammassavane samādapeti; attanāva sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti, no paraṃ dhammadhāraṇāya samādapeti; attanāva sutānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti, no paraṃ atthūpaparikkhāya samādapeti; attanāva atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, no paraṃ dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā’’ti.

“願わくは、世尊、ではどのようであれば、優婆塞は自らの利益のために修行し、他者の利益のためには(修行して)いないことになるのでしょうか”。“マハーナーマよ、優婆塞が、自らは信心を具足しているが、他者には信心を具足するように勧めない。自らは戒を具足しているが、他者には戒を具足するように勧めない。自らは施しを具足しているが、他者には施しを具足するように勧めない。自らは比丘たちにまみえることを望むが、他者には比丘たちにまみえることを勧めない。自らは正法を聞くことを望むが、他者には正法を聞くことを勧めない。自らは聞いた法を保持する性質であるが、他者には法を保持するように勧めない。自らは聞いた法の意味を考察するが、他者には意味を考察するように勧めない。自らは意味を知り法を知って、法に随った法の実践(法随法行)をするが、他者には法随法行をするように勧めない。マハーナーマよ、これだけのことにおいて、優婆塞は自らの利益のために修行し、他者の利益のためには修行していないことになるのである”

‘‘Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā’’ti? ‘‘Yato kho, mahānāma, upāsako attanā ca saddhāsampanno hoti, parañca saddhāsampadāya samādapeti; attanā ca sīlasampanno hoti, parañca sīlasampadāya samādapeti; attanā ca cāgasampanno hoti, parañca cāgasampadāya samādapeti; attanā ca bhikkhūnaṃ dassanakāmo hoti, parañca bhikkhūnaṃ dassane samādapeti; attanā ca saddhammaṃ [Pg.57] sotukāmo hoti, parañca saddhammassavane samādapeti; attanā ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti, parañca dhammadhāraṇāya samādapeti; attanā ca sutānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti, parañca atthūpaparikkhāya samādapeti, attanā ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, parañca dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, mahānāma, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā’’ti. Pañcamaṃ.

“世尊よ、どのようにして、在家の信者は自らの利益のため、かつ他者の利益のために修行することになるのでしょうか。”“マハーナーマよ、在家の信者が自ら信心(信)を具足し、他者にも信心を具足するように勧め、自ら戒(徳)を具足し、他者にも戒を具足するように勧め、自ら布施(捨)を具足し、他者にも布施を具足するように勧め、自ら比丘たちに会うことを望み、他者にも比丘たちに会うことを勧め、自ら正法を聞くことを望み、他者にも正法を聞くことを勧め、自ら聞いた法を保持し、他者にも法を保持するように勧め、自ら聞いた法の意味を考察し、他者にも意味を考察するように勧め、自らその意味を知り法を知って、法にかなった実践(法随法行)を行い、他者にも法にかなった実践を行うように勧めること。マハーナーマよ、これほどまでに、在家の信者は自らの利益のため、かつ他者の利益のために修行することになるのである。”第五経。

6. Jīvakasuttaṃ

6. 六、ジーヴァカ経

26. Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati jīvakambavane. Atha kho jīvako komārabhacco yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho jīvako komārabhacco bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kittāvatā nu kho, bhante, upāsako hotī’’ti? ‘‘Yato kho, jīvaka, buddhaṃ saraṇaṃ gato hoti, dhammaṃ saraṇaṃ gato hoti, saṅghaṃ saraṇaṃ gato hoti; ettāvatā kho jīvaka, upāsako hotī’’ti.

26. ある時、世尊は王舎城(ラージャガハ)のジーヴァカのマンゴー園に滞在しておられた。そのとき、王子の養子であるジーヴァカが世尊のもとに近づき、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座ったジーヴァカは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、どのようにして、在家の信者(ウパーサカ)となるのでしょうか。”“ジーヴァカよ、仏に帰依し、法に帰依し、僧に帰依したとき、ジーヴァカよ、それによって在家の信者となるのである。”

‘‘Kittāvatā pana, bhante, upāsako sīlavā hotī’’ti? ‘‘Yato kho, jīvaka, upāsako pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti; ettāvatā kho, jīvaka, upāsako sīlavā hotī’’ti.

“世尊よ、どのようにして、在家の信者は戒を具足した者(具戒者)となるのでしょうか。”“ジーヴァカよ、在家の信者が、生き物を殺すことから離れ、……(中略)……放逸の原因となる酒類から離れているとき、ジーヴァカよ、それによって在家の信者は戒を具足した者となるのである。”

‘‘Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā’’ti? ‘‘Yato kho, jīvaka, upāsako attanāva saddhāsampanno hoti, no paraṃ saddhāsampadāya samādapeti…pe… attanāva atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, no paraṃ dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, jīvaka, upāsako attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāyā’’ti.

“世尊よ、どのようにして、在家の信者は自らの利益のために修行し、他者の利益のためには修行しないことになるのでしょうか。”“ジーヴァカよ、在家の信者が、自らは信心を具足しているが、他者に信心を具足するように勧めず、……(中略)……自らはその意味を知り法を知って、法にかなった実践を行うが、他者に法にかなった実践を行うように勧めないとき。ジーヴァカよ、これほどまでに、在家の信者は自らの利益のために修行し、他者の利益のためには修行しないことになるのである。”

‘‘Kittāvatā pana, bhante, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā’’ti? ‘‘Yato kho, jīvaka, upāsako attanā ca saddhāsampanno hoti, parañca saddhāsampadāya samādapeti; attanā ca sīlasampanno hoti, parañca sīlasampadāya samādapeti; attanā ca cāgasampanno [Pg.58] hoti, parañca cāgasampadāya samādapeti; attanā ca bhikkhūnaṃ dassanakāmo hoti, parañca bhikkhūnaṃ dassane samādapeti; attanā ca saddhammaṃ sotukāmo hoti, parañca saddhammassavane samādapeti; attanā ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti, parañca dhammadhāraṇāya samādapeti; attanā ca sutānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti, parañca atthūpaparikkhāya samādapeti; attanā ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti, parañca dhammānudhammappaṭipattiyā samādapeti. Ettāvatā kho, jīvaka, upāsako attahitāya ca paṭipanno hoti parahitāya cā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“世尊よ、どのようにして、在家の信者は自らの利益のため、かつ他者の利益のために修行することになるのでしょうか。”“ジーヴァカよ、在家の信者が、自ら信心を具足し、他者にも信心を具足するように勧め、自ら戒を具足し、他者にも戒を具足するように勧め、自ら布施を具足し、他者にも布施を具足するように勧め、自ら比丘たちに会うことを望み、他者にも比丘たちに会うことを勧め、自ら正法を聞くことを望み、他者にも正法を聞くことを勧め、自ら聞いた法を保持し、他者にも法を保持するように勧め、自ら聞いた法の意味を考察し、他者にも意味を考察するように勧め、自らその意味を知り法を知って、法にかなった実践を行い、他者にも法にかなった実践を行うように勧めること。ジーヴァカよ、これほどまでに、在家の信者は自らの利益のため、かつ他者の利益のために修行することになるのである。”第六経。

7. Paṭhamabalasuttaṃ

7. 七、第一の力経

27. ‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, balāni. Katamāni aṭṭha? Ruṇṇabalā, bhikkhave, dārakā, kodhabalā mātugāmā, āvudhabalā corā, issariyabalā rājāno, ujjhattibalā bālā, nijjhattibalā paṇḍitā, paṭisaṅkhānabalā bahussutā, khantibalā samaṇabrāhmaṇā – imāni kho, bhikkhave, aṭṭha balānī’’ti. Sattamaṃ.

27. “比丘たちよ、これら八つの力がある。八つとは何か。比丘たちよ、子供は泣くことが力であり、女性は怒ることが力であり、泥棒は武器が力であり、王は権威(主権)が力であり、愚者は非難(不満)することが力であり、賢者は思慮(道理をわきまえること)が力であり、多聞の者は省察(熟考)することが力であり、沙門やバラモンは忍耐が力である。比丘たちよ、これらが八つの力である。”第七経。

8. Dutiyabalasuttaṃ

8. 八、第二の力経

28. Atha kho āyasmā sāriputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ sāriputtaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘kati nu kho, sāriputta, khīṇāsavassa bhikkhuno balāni, yehi balehi samannāgato khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti? ‘‘Aṭṭha, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno balāni, yehi balehi samannāgato khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti.

28. そのとき、尊者サーリプッタが世尊のもとに近づき、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座った尊者サーリプッタに、世尊は次のように言われた。“サーリプッタよ、漏尽した(煩悩を滅尽した)比丘には、いくつの力があるのか。その力を具足することで、漏尽した比丘は‘私の諸漏は尽きた’と、諸漏の滅尽(阿羅漢果)を宣言するのか。”“世尊よ、漏尽した比丘には八つの力があります。その力を具足することで、漏尽した比丘は‘私の諸漏は尽きた’と、諸漏の滅尽を宣言します。”

‘‘Katamāni aṭṭha? Idha, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno aniccato sabbe saṅkhārā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti. Yampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno aniccato sabbe saṅkhārā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti, idampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti.

“その八つとは何か。”“世尊よ、ここに、漏尽した比丘は、すべての形成されたもの(諸行)が無常であると、あるがままに、正しい智慧によって、よく見抜いています。世尊よ、漏尽した比丘がすべての形成されたものが無常であると、あるがままに、正しい智慧によってよく見抜いているという、これもまた漏尽した比丘の力であり、その力に依って、漏尽した比丘は‘私の諸漏は尽きた’と、諸漏の滅尽を宣言するのです。”

‘‘Puna [Pg.59] caparaṃ, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno aṅgārakāsūpamā kāmā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti. Yampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno aṅgārakāsūpamā kāmā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti, idampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti.

“世尊よ、さらにまた、漏尽した比丘にとって、諸々の欲は、燃え盛る炭火の穴に似たものであると、ありのままに正しい智慧によってよく見られています。世尊よ、漏尽した比丘にとって、諸々の欲が燃え盛る炭火の穴に似たものであると、ありのままに正しい智慧によってよく見られていることもまた、漏尽した比丘の力(智力)であり、その力によって、漏尽した比丘は‘わが漏(煩悩)は尽きた’と、諸々の漏の滅尽を自覚するのです。”

‘‘Puna caparaṃ, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno vivekaninnaṃ cittaṃ hoti vivekapoṇaṃ vivekapabbhāraṃ vivekaṭṭhaṃ nekkhammābhirataṃ byantibhūtaṃ sabbaso āsavaṭṭhāniyehi dhammehi. Yampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno vivekaninnaṃ cittaṃ hoti vivekapoṇaṃ vivekapabbhāraṃ vivekaṭṭhaṃ nekkhammābhirataṃ byantibhūtaṃ sabbaso āsavaṭṭhāniyehi dhammehi, idampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti.

“世尊よ、さらにまた、漏尽した比丘の心は、遠離(涅槃)へと傾き、遠離へと向かい、遠離へと臨み、遠離に安住し、出離(出家)を楽しみ、あらゆる点において、諸々の漏の拠り所となる法から完全に離れています。世尊よ、漏尽した比丘の心が、遠離へと傾き、遠離へと向かい、遠離へと臨み、遠離に安住し、出離を楽しみ、あらゆる点において、諸々の漏の拠り所となる法から完全に離れていることもまた、漏尽した比丘の力であり、その力によって、漏尽した比丘は‘わが漏は尽きた’と、諸々の漏の滅尽を自覚するのです。”

‘‘Puna caparaṃ, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno cattāro satipaṭṭhānā bhāvitā honti subhāvitā. Yampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno cattāro satipaṭṭhānā bhāvitā honti subhāvitā, idampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti.

“世尊よ、さらにまた、漏尽した比丘にとって、四つの念処(四念住)が実修され、よく実修されています。世尊よ、漏尽した比丘にとって、四念処が実修され、よく実修されていることもまた、漏尽した比丘の力であり、その力によって、漏尽した比丘は‘わが漏は尽きた’と、諸々の漏の滅尽を自覚するのです。”

‘‘Puna caparaṃ, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno cattāro iddhipādā bhāvitā honti subhāvitā…pe… pañcindriyāni bhāvitāni honti subhāvitāni…pe… satta bojjhaṅgā bhāvitā honti subhāvitā…pe… ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvito hoti subhāvito. Yampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvito hoti subhāvito, idampi, bhante, khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti.

“世尊よ、さらにまた、漏尽した比丘にとって、四つの神足が実修され、よく実修されています……(中略)……五根が実修され、よく実修されています……(中略)……七覚支が実修され、よく実修されています……(中略)……聖なる八支正道が実修され、よく実修されています。世尊よ、漏尽した比丘にとって、聖なる八支正道が実修され、よく実修されていることもまた、漏尽した比丘の力であり、その力によって、漏尽した比丘は‘わが漏は尽きた’と、諸々の漏の滅尽を自覚するのです。”

‘‘Imāni kho, bhante, aṭṭha khīṇāsavassa bhikkhuno balāni, yehi balehi samannāgato khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“世尊よ、これら八つが、実に漏尽した比丘の諸力であり、それらの力を備えることで、漏尽した比丘は‘わが漏は尽きた’と、諸々の漏の滅尽を自覚するのです。”(第八の経、終わる。)

9. Akkhaṇasuttaṃ

9. 九、アッカナ経(非時経)

29. ‘‘‘Khaṇakicco [Pg.60] loko, khaṇakicco loko’ti, bhikkhave, assutavā puthujjano bhāsati, no ca kho so jānāti khaṇaṃ vā akkhaṇaṃ vā. Aṭṭhime, bhikkhave, akkhaṇā asamayā brahmacariyavāsāya. Katame aṭṭha? Idha, bhikkhave, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito; ayañca puggalo nirayaṃ upapanno hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

29. “比丘たちよ、無聞の凡夫は‘世は機会(機)に満ちている、世は機会に満ちている’と言うが、彼は、それが機会(修道の好機)であるか機会でないかを知らない。比丘たちよ、梵行(清浄行)を修めるのに、機会でない時、時ならぬ時がこれら八つある。その八つとは何か。比丘たちよ、ここに、如来が世に出現し、阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上士調御丈夫、天人師、仏、世尊であり、また、煩悩を静め、涅槃をもたらし、覚りへと導く、仏によって説かれた法が説かれている。しかし、この人は地獄に生まれている。比丘たちよ、これが、梵行を修めるのに、第一の機会でない時、時ならぬ時である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, tathāgato ca loke uppanno hoti…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito; ayañca puggalo tiracchānayoniṃ upapanno hoti…pe….

“比丘たちよ、さらにまた、如来が世に出現し……(中略)……仏によって説かれた法が説かれている。しかし、この人は畜生の生類(畜生界)に生まれている。……(以下略)”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave…pe… ayañca puggalo pettivisayaṃ upapanno hoti…pe….

“比丘たちよ、さらにまた……(中略)……この人は餓鬼の境界(餓鬼界)に生まれている。……(以下略)”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave…pe… ayañca puggalo aññataraṃ dīghāyukaṃ devanikāyaṃ upapanno hoti…pe….

“比丘たちよ、さらにまた……(中略)……この人は、ある長寿の天衆(無想天など)の中に生まれている。……(以下略)”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave…pe… ayañca puggalo paccantimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti aviññātāresu milakkhesu, yattha natthi gati bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ…pe… pañcamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

“比丘たちよ、さらにまた……(中略)……この人は辺境の地方に生まれ、無知な未開人の中にあり、そこには比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷たちの往来がない。……これが、第五の機会でない時、時ならぬ時である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave…pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti micchādiṭṭhiko viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti…pe….

“比丘たちよ、さらにまた……(中略)……この人は中インドに生まれているが、邪見をもち、顛倒した見解をもっている。‘布施には果報がない、供犠には果報がない、献物には果報がない、善悪の行為には結果も報いもない、この世はない、あの世はない、母はない、父はない、化生の衆生はない、世の中に、正しく歩み、正しく実践し、この世とあの世を自ら智慧によって知見し、現証して説き示す沙門・バラモンはいない’と。……(以下略)”

‘‘Puna [Pg.61] caparaṃ, bhikkhave…pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti duppañño jaḷo eḷamūgo appaṭibalo subhāsitadubbhāsitassa atthamaññātuṃ. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

“比丘たちよ、さらにまた……(中略)……この人は中インドに生まれているが、智慧がなく、愚かで、唖(あ)のように物言えず、説かれたことの良し悪しの意味を理解する能力がない。比丘たちよ、これが、第七の機会でない時、時ならぬ時である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, tathāgato ca loke anuppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. Dhammo ca na desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti paññavā ajaḷo aneḷamūgo paṭibalo subhāsitadubbhāsitassa atthamaññātuṃ. Ayaṃ, bhikkhave, aṭṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya. ‘Ime kho, bhikkhave, aṭṭha akkhaṇā asamayā brahmacariyavāsāya’’’.

“比丘たちよ、また他には、供養を受けるに値し、正しく自ら悟りを開いた如来が、……天界と人間の師、目覚めた方、世尊が、世に現れていない。そして、寂静をもたらし、完全な涅槃に導き、正覚へ至らせる、善逝(如来)によって説かれた法も説かれていない。しかし、この人は中央の国々に生まれ、智慧があり、愚かではなく、唖者(言葉の不自由な者)でもなく、善説と悪説の意味を理解する能力がある。比丘たちよ、これが清浄行(梵行)を修めるための第八の不運な時(非機)、不適切な時である。比丘たちよ、これらが清浄行を修めるための八つの不運な時、不適切な時である。”

‘‘Ekova kho, bhikkhave, khaṇo ca samayo ca brahmacariyavāsāya. Katamo eko? Idha, bhikkhave, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. Dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti paññavā ajaḷo aneḷamūgo paṭibalo subhāsitadubbhāsitassa atthamaññātuṃ. Ayaṃ, bhikkhave, ekova khaṇo ca samayo ca brahmacariyavāsāyā’’ti.

“比丘たちよ、清浄行を修めるための好機であり、適切な時は、ただ一つだけである。その一つとは何か。比丘たちよ、ここに、供養を受けるに値し、正しく自ら悟りを開き、明知と行足を備え、善逝であり、世間を知り、無上の、調御されるべき人の御者であり、天界と人間の師、目覚めた方、世尊である如来が世に現れる。そして、寂静をもたらし、完全な涅槃に導き、正覚へ至らせる、善逝によって説かれた法が説かれる。さらに、この人は中央の国々に生まれ、智慧があり、愚かではなく、唖者でもなく、善説と悪説の意味を理解する能力がある。比丘たちよ、これが清浄行を修めるための唯一の好機であり、適切な時である。”

‘‘Manussalābhaṃ laddhāna, saddhamme suppavedite;

Ye khaṇaṃ nādhigacchanti, atināmenti te khaṇaṃ.

“人としての生を得て、善く説かれた正法がある時に、もし好機を捉えることができなければ、彼らはその好機を空しく過ごすことになる。”

‘‘Bahū hi akkhaṇā vuttā, maggassa antarāyikā;

Kadāci karahaci loke, uppajjanti tathāgatā.

“聖道への障害となる多くの不運な時が説かれている。如来が世に現れることは、稀に、極めて稀にしか起こらないのである。”

‘‘Tayidaṃ sammukhībhūtaṃ, yaṃ lokasmiṃ sudullabhaṃ;

Manussapaṭilābho ca, saddhammassa ca desanā;

Alaṃ vāyamituṃ tattha, attakāmena jantunā.

“世において極めて得がたい如来の出現が、今、目の前に実現している。人としての生を得ること、そして正法が説かれることもまた、極めて得がたいことである。それゆえ、自らの利益を望む者は、その(好機)において努力するに値する。”

‘‘Kathaṃ [Pg.62] vijaññā saddhammaṃ, khaṇo ve mā upaccagā;

Khaṇātītā hi socanti, nirayamhi samappitā.

“正法をいかにして知るべきか。好機を空しく過ぎ去らせてはならない。好機を逃した者は、地獄に落ちて後悔することになるからだ。”

‘‘Idha ce naṃ virādheti, saddhammassa niyāmataṃ ;

Vāṇijova atītattho, cirattaṃ anutapissati.

“もし今、正法の決定した道(聖道)を損なうならば、利益を逃した商人のように、長い間、後悔することになるだろう。”

‘‘Avijjānivuto poso, saddhammaṃ aparādhiko;

Jātimaraṇasaṃsāraṃ, ciraṃ paccanubhossati.

“無明に覆われた者は、正法を誤り、生と死の輪廻を長く経験することになるだろう。”

‘‘Ye ca laddhā manussattaṃ, saddhamme suppavedite;

Akaṃsu satthu vacanaṃ, karissanti karonti vā.

“人としての生を得て、善く説かれた正法において、師の教えに従った者、従うであろう者、そして今従っている者たちは、”

‘‘Khaṇaṃ paccaviduṃ loke, brahmacariyaṃ anuttaraṃ;

Ye maggaṃ paṭipajjiṃsu, tathāgatappaveditaṃ.

“如来によって説かれた無上の清浄行である道を実践する者たちは、世における好機を覚ったのである。”

‘‘Ye saṃvarā cakkhumatā, desitādiccabandhunā;

Tesu gutto sadā sato, vihare anavassuto.

“五眼を備えた太陽の親族(仏陀)によって説かれた、それらの(戒の)制止において、常に守り、念(気づき)を保ち、煩悩の漏れ出すことのないよう住すべきである。”

‘‘Sabbe anusaye chetvā, māradheyyaparānuge;

Te ve pāraṅgatā loke, ye pattā āsavakkhaya’’nti. navamaṃ;

“魔の領域に従うすべての随眠(潜在的煩悩)を断ち切り、諸漏が尽きた境地に達した者こそ、世において(輪廻の)彼岸に達した者である。以上、第九経である。”

10. Anuruddhamahāvitakkasuttaṃ

10. 10. アヌルッダ大尋経(アヌルッダの大きな考えの経)

30. Ekaṃ samayaṃ bhagavā bhaggesu viharati suṃsumāragire bhesakaḷāvane migadāye. Tena kho pana samayena āyasmā anuruddho cetīsu viharati pācīnavaṃsadāye. Atha kho āyasmato anuruddhassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘‘appicchassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo mahicchassa; santuṭṭhassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo asantuṭṭhassa; pavivittassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo saṅgaṇikārāmassa; āraddhavīriyassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo kusītassa; upaṭṭhitassatissāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo muṭṭhassatissa ; samāhitassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo asamāhitassa; paññavato ayaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo duppaññassā’’ti.

30. ある時、世尊はバッガ国のスンスマーラギラのベサカラー・ヴェーナ(鹿野園)に住しておられた。その時、尊者アヌルッダはチェーティ国のパーチナヴァンサダーヤに住しておられた。その時、独りで静座していた尊者アヌルッダに、次のような心の思惟が生じた。‘この法は、欲の少ない者のためのものであり、欲の多い者のためのものではない。この法は、知足(満足すること)を知る者のためのものであり、不満な者のためのものではない。この法は、遠離(独り静かなこと)を楽しむ者のためのものであり、群れ集まることを好む者のためのものではない。この法は、精進する者のためのものであり、怠惰な者のためのものではない。この法は、念(気づき)を確立した者のためのものであり、忘念の者のためのものではない。この法は、定(心が定まっていること)にある者のためのものであり、散乱した者のためのものではない。この法は、智慧ある者のためのものであり、智慧なき者のためのものではない。’

Atha [Pg.63] kho bhagavā āyasmato anuruddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya; evamevaṃ – bhaggesu suṃsumāragire bhesakaḷāvane migadāye antarahito cetīsu pācīnavaṃsadāye āyasmato anuruddhassa sammukhe pāturahosi. Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Āyasmāpi kho anuruddho bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ

その時、世尊は尊者アヌルッダの心の思惟を自らの心で知り、あたかも力強い男が曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるように、バッガ国のスンスマーラギラのベサカラー・ヴェーナから消え、チェーティ国のパーチナヴァンサダーヤの尊者アヌルッダの目の前に現れた。世尊は用意された座に座られた。尊者アヌルッダも世尊を礼拝し、一方に座った。

Nisinnaṃ kho āyasmantaṃ anuruddhaṃ bhagavā etadavoca –

一方に座った尊者アヌルッダに、世尊は次のように言われた。

‘‘Sādhu sādhu, anuruddha! Sādhu kho tvaṃ, anuruddha, (yaṃ taṃ mahāpurisavitakkaṃ) vitakkesi – ‘appicchassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo mahicchassa; santuṭṭhassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo asantuṭṭhassa; pavivittassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo saṅgaṇikārāmassa; āraddhavīriyassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo kusītassa; upaṭṭhitassatissāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo muṭṭhassatissa; samāhitassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo asamāhitassa; paññavato ayaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo duppaññassā’ti. Tena hi tvaṃ, anuruddha, imampi aṭṭhamaṃ mahāpurisavitakkaṃ vitakkehi – ‘nippapañcārāmassāyaṃ dhammo nippapañcaratino, nāyaṃ dhammo papañcārāmassa papañcaratino’’’ti.

“善いかな、善いかな、アヌルッダよ! アヌルッダよ、汝がその偉大な人の思惟を抱いたことは、実によいことである。‘この法は、欲の少ない者のためのものであり、欲の多い者のためのものではない。この法は、知足を知る者のためのものであり、不満な者のためのものではない。この法は、遠離を楽しむ者のためのものであり、群れ集まることを好む者のためのものではない。この法は、精進する者のためのものであり、怠惰な者のためのものではない。この法は、念を確立した者のためのものであり、忘念の者のためのものではない。この法は、定にある者のためのものであり、散乱した者のためのものではない。この法は、智慧ある者のためのものであり、智慧なき者のためのものではない’と。アヌルッダよ、それならば、この第八の偉大な人の思惟をも思い浮かべるがよい。‘この法は、無戯論(戯論なき涅槃)を楽しみ、無戯論を喜ぶ者のためのものであり、戯論を楽しみ、戯論を喜ぶ者のためのものではない’と。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, tato tvaṃ, anuruddha, yāvadeva ākaṅkhissasi, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharissasi.

“アヌルッダよ、汝がこれら八つの偉大な人の思惟を思う時、アヌルッダよ、汝は望むままに、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れて、尋(思考)を伴い、伺(考察)を伴い、遠離から生じた喜と楽のある初禅に入って住することになるだろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, tato tvaṃ, anuruddha, yāvadeva ākaṅkhissasi, vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharissasi.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思(大人物の考え)を思索するとき、そのときアヌルッダよ、あなたは望むがままに、尋(じん)と伺(し)が静止したことにより、内なる清浄と心の一境性を有し、尋もなく伺もなく、定より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住するであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, tato tvaṃ, anuruddha, yāvadeva ākaṅkhissasi, pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharissasi sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedissasi [Pg.64] yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharissasi.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索するとき、そのときアヌルッダよ、あなたは望むがままに、喜が離欲したことにより、捨(平静)のうちに住し、正念と正知を具え、身をもって楽を受用し、聖者たちが‘捨にして念あり、楽に住す’と説くところの第三禅を具足して住するであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, tato tvaṃ, anuruddha, yāvadeva ākaṅkhissasi, sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharissasi.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索するとき、そのときアヌルッダよ、あなたは望むがままに、楽の捨断と苦の捨断により、あらかじめ喜悦と憂いが消滅したことにより、不苦不楽にして、捨による念の清浄がある第四禅を具足して住するであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime ca aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, imesañca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī bhavissasi akicchalābhī akasiralābhī, tato tuyhaṃ, anuruddha, seyyathāpi nāma gahapatissa vā gahapatiputtassa vā nānārattānaṃ dussānaṃ dussakaraṇḍako pūro; evamevaṃ te paṃsukūlacīvaraṃ khāyissati santuṭṭhassa viharato ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索し、増上心(優れた心)であり現法楽住(今この世での安楽な住まい)であるこれら四つの禅を、望むがままに、困難なく、苦労することなく得るようになるとき、アヌルッダよ、たとえば長者や長者の息子に、様々な色に染められた衣が詰まった衣箱があるようなものである。そのように、満足して住するあなたにとって、糞掃衣(ぼろ布の衣)は、歓喜のため、渇愛のないことのため、安楽な住まいのため、涅槃への趣入のために[その衣箱のように素晴らしいものとして]現れるであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime ca aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, imesañca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī bhavissasi akicchalābhī akasiralābhī, tato tuyhaṃ, anuruddha, seyyathāpi nāma gahapatissa vā gahapatiputtassa vā sālīnaṃ odano vicitakāḷako anekasūpo anekabyañjano; evamevaṃ te piṇḍiyālopabhojanaṃ khāyissati santuṭṭhassa viharato ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索し、増上心であり現法楽住であるこれら四つの禅を、望むがままに、困難なく、苦労することなく得るようになるとき、アヌルッダよ、たとえば長者や長者の息子に、黒粒が取り除かれ、多くのスープや副菜が添えられた上質の米の飯があるようなものである。そのように、満足して住するあなたにとって、托鉢によって得られた一塊の施食は、歓喜のため、渇愛のないことのため、安楽な住まいのため、涅槃への趣入のために現れるであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime ca aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, imesañca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī bhavissasi akicchalābhī akasiralābhī, tato tuyhaṃ, anuruddha, seyyathāpi nāma gahapatissa vā gahapatiputtassa vā kūṭāgāraṃ ullittāvalittaṃ nivātaṃ phusitaggaḷaṃ pihitavātapānaṃ; evamevaṃ te rukkhamūlasenāsanaṃ khāyissati santuṭṭhassa viharato ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索し、増上心であり現法楽住であるこれら四つの禅を、望むがままに、困難なく、苦労することなく得るようになるとき、アヌルッダよ、たとえば長者や長者の息子に、内も外も塗り固められ、風が入らず、戸栓がしっかりとかかり、窓の閉まる尖塔屋があるようなものである。そのように、満足して住するあなたにとって、樹下座(木の下の住処)は、歓喜のため、渇愛のないことのため、安楽な住まいのため、涅槃への趣入のために現れるであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime ca aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, imesañca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī bhavissasi akicchalābhī akasiralābhī, tato tuyhaṃ, anuruddha[Pg.65], seyyathāpi nāma gahapatissa vā gahapatiputtassa vā pallaṅko gonakatthato paṭikatthato paṭalikatthato kadalimigapavarapaccattharaṇo sauttaracchado ubhatolohitakūpadhāno; evamevaṃ te tiṇasanthārakasayanāsanaṃ khāyissati santuṭṭhassa viharato ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索し、増上心であり現法楽住であるこれら四つの禅を、望むがままに、困難なく、苦労することなく得るようになるとき、アヌルッダよ、たとえば長者や長者の息子に、長い毛の敷物、白い羊毛の敷物、花の刺繍のある敷物、カダリ鹿の皮の優れた敷物、天蓋があり、両側に赤い枕のある寝座があるようなものである。そのように、満足して住するあなたにとって、草を敷いた臥座は、歓喜のため、渇愛のないことのため、安楽な住まいのため、涅槃への趣入のために現れるであろう。”

‘‘Yato kho tvaṃ, anuruddha, ime ca aṭṭha mahāpurisavitakke vitakkessasi, imesañca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī bhavissasi akicchalābhī akasiralābhī, tato tuyhaṃ, anuruddha, seyyathāpi nāma gahapatissa vā gahapatiputtassa vā nānābhesajjāni, seyyathidaṃ – sappi navanītaṃ telaṃ madhu phāṇitaṃ; evamevaṃ te pūtimuttabhesajjaṃ khāyissati santuṭṭhassa viharato ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa. Tena hi tvaṃ, anuruddha, āyatikampi vassāvāsaṃ idheva cetīsu pācīnavaṃsadāye vihareyyāsī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā anuruddho bhagavato paccassosi.

“アヌルッダよ、あなたがこれら八つの大士の尋思を思索し、増上心であり現法楽住であるこれら四つの禅を、望むがままに、困難なく、苦労することなく得るようになるとき、アヌルッダよ、たとえば長者や長者の息子に、種々の薬、すなわち、醍醐(バターオイル)、生酥、油、蜜、糖蜜があるようなものである。そのように、満足して住するあなたにとって、陳棄薬(牛の尿で作られた薬)は、歓喜のため、渇愛のないことのため、安楽な住まいのため、涅槃への趣入のために現れるであろう。それゆえ、アヌルッダよ、あなたは次なる雨安居も、ここチェーティ国のパーチナヴァンサダーヤにおいて過ごすがよい。”“尊師、承知いたしました”と、尊者アヌルッダは世尊に応答した。”

Atha kho bhagavā āyasmantaṃ anuruddhaṃ iminā ovādena ovaditvā – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evamevaṃ – cetīsu pācīnavaṃsadāye antarahito bhaggesu suṃsumāragire bhesakaḷāvane migadāye pāturahosīti. Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘aṭṭha kho, bhikkhave, mahāpurisavitakke desessāmi, taṃ suṇātha…pe… katame ca, bhikkhave, aṭṭha mahāpurisavitakkā? Appicchassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo mahicchassa; santuṭṭhassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo asantuṭṭhassa; pavivittassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo saṅgaṇikārāmassa; āraddhavīriyassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo kusītassa; upaṭṭhitassatissāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo muṭṭhassatissa; samāhitassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo asamāhitassa; paññavato ayaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo duppaññassa; nippapañcārāmassāyaṃ, bhikkhave, dhammo nippapañcaratino, nāyaṃ dhammo papañcārāmassa papañcaratino’’.

その時、世尊は尊者アヌルッダにこの教誡をもって諭されたのち、あたかも力強い男が曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるかのように、瞬く間に、チェーティ国のパーチーナヴァンサダーヤから消え、バッガ国のシュシュマーラギリにあるベサカラーワナの鹿野苑(みがだーよ)に姿を現された。世尊は用意された座に座られた。座につくと、世尊は比丘たちに呼びかけられた。“比丘たちよ、八つの大士(だいし)の思考を説こう。それを聞きなさい。…(中略)…比丘たちよ、八つの大士の思考とは何であろうか。比丘たちよ、この法は少欲な者のためのものであり、多欲な者のためのものではない。比丘たちよ、この法は知足な者のためのものであり、不知足な者のためのものではない。比丘たちよ、この法は遠離(おんり)を好む者のためのものであり、群集(交際)を好む者のためのものではない。比丘たちよ、この法は精進する者のためのものであり、懈怠(けたい)な者のためのものではない。比丘たちよ、この法は正念ある者のためのものであり、忘念の者のためのものではない。比丘たちよ、この法は定(三昧)にある者のためのものであり、不定な者のためのものではない。比丘たちよ、この法は智慧ある者のためのものであり、無智な者のためのものではない。比丘たちよ、この法は戯論(けろん)なきこと(寂滅)を楽しみ、戯論なきことを喜ぶ者のためのものであり、戯論を楽しみ、戯論を喜ぶ者のためのものではない”。

‘‘‘Appicchassāyaṃ[Pg.66], bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo mahicchassā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu appiccho samāno ‘appicchoti maṃ jāneyyu’nti na icchati, santuṭṭho samāno ‘santuṭṭhoti maṃ jāneyyu’nti na icchati, pavivitto samāno ‘pavivittoti maṃ jāneyyu’nti na icchati, āraddhavīriyo samāno ‘āraddhavīriyoti maṃ jāneyyu’nti na icchati, upaṭṭhitassati samāno ‘upaṭṭhitassatīti maṃ jāneyyu’nti na icchati, samāhito samāno ‘samāhitoti maṃ jāneyyu’nti na icchati, paññavā samāno ‘paññavāti maṃ jāneyyu’nti na icchati, nippapañcārāmo samāno ‘nippapañcārāmoti maṃ jāneyyu’nti na icchati. ‘Appicchassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo mahicchassā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は少欲な者のためのものであり、多欲な者のためのものではない’と、このように述べられた。これは何を縁として述べられたのであろうか。比丘たちよ、ここに比丘が、少欲でありながら‘自分は少欲であると人々に知られよう’とは望まない。知足でありながら‘自分は知足であると知られよう’とは望まない。遠離にあっても‘自分は遠離にあると知られよう’とは望まない。精進していても‘自分は精進していると知られよう’とは望まない。正念があっても‘自分は正念があると知られよう’とは望まない。定にあっても‘自分は定にあると知られよう’とは望まない。智慧があっても‘自分は智慧があると知られよう’とは望まない。戯論なきこと(涅槃)を楽しんでいても‘自分は戯論なきことを楽しんでいると知られよう’とは望まない。比丘たちよ、‘この法は少欲な者のためのものであり、多欲な者のためのものではない’と述べられたのは、まさに(自らの徳を誇示しないという)このことを縁として述べられたのである”。

‘‘‘Santuṭṭhassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo asantuṭṭhassā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītaracīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārena. ‘Santuṭṭhassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo asantuṭṭhassā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は知足な者のためのものであり、不知足な者のためのものではない’と、このように述べられた。これは何を縁として述べられたのであろうか。比丘たちよ、ここに比丘は、どのようなものであれ、得られた衣、食、住、病人のための薬や必需品によって満足している(知足である)。比丘たちよ、‘この法は知足な者のためのものであり、不知足な者のためのものではない’と述べられたのは、まさに(四つの必需品において知足であるという)このことを縁として述べられたのである”。

‘‘‘Pavivittassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo saṅgaṇikārāmassā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato bhavanti upasaṅkamitāro bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo rājāno rājamahāmattā titthiyā titthiyasāvakā. Tatra bhikkhu vivekaninnena cittena vivekapoṇena vivekapabbhārena vivekaṭṭhena nekkhammābhiratena aññadatthu uyyojanikapaṭisaṃyuttaṃyeva kathaṃ kattā hoti. ‘Pavivittassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo saṅgaṇikārāmassā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は遠離を好む者のためのものであり、群集を好む者のためのものではない’と、このように述べられた。これは何を縁として述べられたのであろうか。比丘たちよ、ここに、遠離して住む比丘のもとに、比丘、比丘尼、優婆塞(男性信者)、優婆夷(女性信者)、王、大臣、外道、外道の弟子たちが訪ねてくる。その際、比丘は、遠離へと流れ、遠離へと傾き、遠離へと向かい、遠離に住し、出離(しゅつり)を喜ぶ心をもって、ひたすら(他者に遠離を)勧めることに関連する話のみをする。比丘たちよ、‘この法は遠離を好む者のためのものであり、群集を好む者のためのものではない’と述べられたのは、まさに(遠離への志向を説くという)このことを縁として述べられたのである”。

‘‘‘Āraddhavīriyassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo kusītassā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. ‘Āraddhavīriyassāyaṃ[Pg.67], bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo kusītassā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は精進する者のためのものであり、懈怠な者のためのものではない’と、このように述べられた。これは何を縁として述べられたのであろうか。比丘たちよ、ここに比丘は、不善な法を捨て去り、善なる法を具足するために、精進して住む。善なる法において、気力あり、堅固に励み、責務を投げ出すことなく精進するのである。比丘たちよ、‘この法は精進する者のためのものであり、懈怠な者のためのものではない’と述べられたのは、まさに(不善を断じ善を修める精進という)このことを縁として述べられたのである”。

‘‘‘Upaṭṭhitassatissāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo muṭṭhassatissā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato, cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. ‘Upaṭṭhitassatissāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo, muṭṭhassatissā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は正念ある者のためのものであり、忘念の者のためのものではない’と、このように述べられた。これは何を縁として述べられたのであろうか。比丘たちよ、ここに比丘は、正念(正しい気づき)があり、最高の念と賢慮(けんりょ)を具え、随分前にしたことや随分前に言ったことであっても、それを思い出し、繰り返し思い起こすことができる。比丘たちよ、‘この法は正念ある者のためのものであり、忘念の者のためのものではない’と述べられたのは、まさに(強固な念の具足という)このことを縁として述べられたのである”。

‘‘‘Samāhitassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo asamāhitassā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. ‘Samāhitassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo asamāhitassā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は定にある者のためのものであり、不定な者のためのものではない’と、このように述べられた。これは何を縁として述べられたのであろうか。比丘たちよ、ここに比丘は、諸々の欲から離れ、…(中略)…第四禅を具足して住む。比丘たちよ、‘この法は定にある者のためのものであり、不定な者のためのものではない’と述べられたのは、まさに(第四禅の成就という)このことを縁として述べられたのである”。

‘‘‘Paññavato ayaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo duppaññassā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. ‘Paññavato ayaṃ, bhikkhave, dhammo, nāyaṃ dhammo duppaññassā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“‘比丘たちよ、この法は智慧ある者のためのものであり、智慧なき者のためのものではない’と説かれましたが、それは何を指して説かれたのでしょうか。比丘たちよ、この聖典の教え(法)において、比丘は智慧を備えています。すなわち、生滅の理を観察し、聖なる、煩悩を貫き、正しく苦しみの滅尽に至る智慧を具えているのです。比丘たちよ、‘この法は智慧ある者のためのものであり、智慧なき者のためのものではない’という言葉は、これを指して説かれたのです。”

‘‘‘Nippapañcārāmassāyaṃ, bhikkhave, dhammo nippapañcaratino, nāyaṃ dhammo papañcārāmassa papañcaratino’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhuno papañcanirodhe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. ‘Nippapañcārāmassāyaṃ, bhikkhave, dhammo, nippapañcaratino, nāyaṃ dhammo papañcārāmassa papañcaratino’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vutta’’nti.

“‘比丘たちよ、この法は戯論なき(涅槃)を楽しみ、戯論なきを喜ぶ者のためのものであり、戯論(煩悩による迷い)を楽しみ、戯論を喜ぶ者のためのものではない’と説かれましたが、それは何を指して説かれたのでしょうか。比丘たちよ、この聖典の教えにおいて、比丘の心は、戯論の止滅である涅槃へと躍り込み、清まり、安住し、解脱するのです。比丘たちよ、‘この法は戯論なきを楽しみ、戯論なきを喜ぶ者のためのものであり、戯論を楽しみ、戯論を喜ぶ者のためのものではない’という言葉は、これを指して説かれたのです”と言われました。

Atha kho āyasmā anuruddho āyatikampi vassāvāsaṃ tattheva cetīsu pācīnavaṃsadāye vihāsi. Atha kho āyasmā anuruddho eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’’ti abbhaññāsi. Aññataro ca panāyasmā anuruddho arahataṃ [Pg.68] ahosīti. Atha kho āyasmā anuruddho arahattappatto tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi –

その後、尊者アヌルッダは、次回の雨安居もまた、そのチェーティ国のパーチーナヴァンサダーヤという竹林において過ごしました。その後、尊者アヌルッダは、独り、離れて、不放逸に、精進し、悟りを目指す強い意志を持って住するうちに、ほどなくして、良家の息子たちが正しく家を離れて出家する目的である、その無上の梵行の完成を、現世において自ら卓越した智慧で覚り、体現し、到達して住しました。“再生は尽きた。梵行は成し遂げられた。なすべきことはなされた。もはや、この状態のために別のなすべきことはない”と知りました。そして、尊者アヌルッダは阿羅漢の一人となりました。その後、阿羅漢位に達した尊者アヌルッダは、その時にこれらの詩(ガーター)を唱えました。

‘‘Mama saṅkappamaññāya, satthā loke anuttaro;

Manomayena kāyena, iddhiyā upasaṅkami.

“世において無上の師(仏陀)は、私の考えを知り、意(こころ)で成る身体をもって、神通力により近づかれた。

‘‘Yathā me ahu saṅkappo, tato uttari desayi;

Nippapañcarato buddho, nippapañcaṃ adesayi.

私の考えがどのようなものであったかを知り、それ以上のことを説かれた。戯論なき(涅槃)を喜ぶ仏陀は、戯論なき境地を説かれた。

‘‘Tassāhaṃ dhammamaññāya, vihāsiṃ sāsane rato;

Tisso vijjā anuppattā, kataṃ buddhassa sāsana’’nti. dasamaṃ;

私はその法を知り、教えを楽しみ住した。三明(三つの卓越した知識)に到達し、仏陀の教えを完遂したのである。”第十の経(終わる)。

Gahapativaggo tatiyo.

第三 長者品(ガハパティ・ヴァッガ) 完。

Tassuddānaṃ –

その名目(ウッダーナ)——

Dve uggā dve ca hatthakā, mahānāmena jīvako;

Dve balā akkhaṇā vuttā, anuruddhena te dasāti.

二つのウッガ経、二つのハッタカ経、マハーナーマ経、ジーヴァカ経、二つの力(バラ)経、不機(アッカナ)経、そしてアヌルッダ経。これら十の経がある。

4. Dānavaggo

4. 四、布施品(ダーナ・ヴァッガ)

1. Paṭhamadānasuttaṃ

1. 1. 第一布施経

31. ‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, dānāni. Katamāni aṭṭha? Āsajja dānaṃ deti, bhayā dānaṃ deti, ‘adāsi me’ti dānaṃ deti, ‘dassati me’ti dānaṃ deti, ‘sāhu dāna’nti dānaṃ deti, ‘ahaṃ pacāmi, ime na pacanti; nārahāmi pacanto apacantānaṃ dānaṃ adātu’nti dānaṃ deti, ‘imaṃ me dānaṃ dadato kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchatī’ti dānaṃ deti, cittālaṅkāracittaparikkhāratthaṃ dānaṃ deti. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha dānānī’’ti. Paṭhamaṃ.

31. “比丘たちよ、これら八つの布施がある。いかなる八つか。目の前に来た者に対して施す。恐れ(悪評や悪趣)から施す。‘彼は以前私に与えてくれた’と考えて施す。‘彼は私に与えてくれるだろう’と考えて施す。‘布施は善いことだ’と考えて施す。‘私は料理をするが、彼らは料理をしない。料理をする私が、料理をしない者に施さないのはふさわしくない’と考えて施す。‘この布施を施す私に、良い名声が広まるだろう’と考えて施す。心の装飾、心の資糧(止観の助け)のために施す。比丘たちよ、これらが八つの布施である”と言われました。第一の経。

2. Dutiyadānasuttaṃ

2. 2. 第二布施経

32.

32.

‘‘Saddhā hiriyaṃ kusalañca dānaṃ,Dhammā ete sappurisānuyātā;

Etañhi maggaṃ diviyaṃ vadanti,Etena hi gacchati devaloka’’nti. dutiyaṃ;

“信仰と羞恥、そして善なる布施、これらの法は善き人々が従うものである。これを天界への道と呼び、これによって天界へと赴くのである”と言われました。第二の経。

3. Dānavatthusuttaṃ

3. 3. 布施の事由経(ダーナヴァットゥ・スッタ)

33. ‘‘Aṭṭhimāni[Pg.69], bhikkhave, dānavatthūni. Katamāni aṭṭha? Chandā dānaṃ deti, dosā dānaṃ deti, mohā dānaṃ deti, bhayā dānaṃ deti, ‘dinnapubbaṃ katapubbaṃ pitupitāmahehi, nārahāmi porāṇaṃ kulavaṃsaṃ hāpetu’nti dānaṃ deti, ‘imāhaṃ dānaṃ datvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti dānaṃ deti, ‘imaṃ me dānaṃ dadato cittaṃ pasīdati, attamanatā somanassaṃ upajāyatī’ti dānaṃ deti, cittālaṅkāracittaparikkhāratthaṃ dānaṃ deti. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha dānavatthūnī’’ti. Tatiyaṃ.

33. “比丘たちよ、これら八つの布施の事由がある。いかなる八つか。愛着(欲)から施す。怒りから施す。愚かさから施す。恐れから施す。‘父や祖父たちによって以前から行われてきた。古い家系の伝統を衰えさせるのはふさわしくない’と考えて施す。‘私はこの布施を施すことで、死後、善趣・天界に生まれるだろう’と考えて施す。‘この布施を施す私に、心は清まり、満足と喜びが生じる’と考えて施す。心の装飾、心の資糧のために施す。比丘たちよ、これらが八つの布施の事由である”と言われました。第三の経。

4. Khettasuttaṃ

4. 4. 田経(ケッタ・スッタ)

34. ‘‘Aṭṭhaṅgasamannāgate, bhikkhave, khette bījaṃ vuttaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahassādaṃ na phātiseyyaṃ. Kathaṃ aṭṭhaṅgasamannāgate? Idha, bhikkhave, khettaṃ unnāmaninnāmi ca hoti, pāsāṇasakkharikañca hoti, ūsarañca hoti, na ca gambhīrasitaṃ hoti, na āyasampannaṃ hoti, na apāyasampannaṃ hoti, na mātikāsampannaṃ hoti, na mariyādasampannaṃ hoti. Evaṃ aṭṭhaṅgasamannāgate, bhikkhave, khette bījaṃ vuttaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahassādaṃ na phātiseyyaṃ.

34. “比丘たちよ、八つの欠点を備えた田に種をまいても、大きな収穫や大きな美味、増益はない。いかなる八つの欠点か。比丘たちよ、ここに、田が平坦でなく凸凹しており、石や砂利が多く、塩分を含んでおり、耕した溝が浅く、水の入り口が整っておらず、水の出口が整っておらず、水路が整っておらず、畦が整っていない場合である。比丘たちよ、このように八つの欠点を備えた田に種をまいても、大きな収穫や大きな美味、増益はない。

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgatesu samaṇabrāhmaṇesu dānaṃ dinnaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahānisaṃsaṃ na mahājutikaṃ na mahāvipphāraṃ. Kathaṃ aṭṭhaṅgasamannāgatesu? Idha, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā micchādiṭṭhikā honti, micchāsaṅkappā, micchāvācā, micchākammantā, micchāājīvā, micchāvāyāmā, micchāsatino, micchāsamādhino. Evaṃ aṭṭhaṅgasamannāgatesu, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇesu dānaṃ dinnaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahānisaṃsaṃ na mahājutikaṃ na mahāvipphāraṃ.

比丘たちよ、同様に、八つの邪(よこしま)な性質を備えた沙門やバラモンに施された布施は、大きな果実も、大きな功徳も、大きな輝きも、大きな広がりももたらさない。いかなる八つの邪な性質か。比丘たちよ、ここに、沙門やバラモンが邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定である場合である。比丘たちよ、このように八つの邪な性質を備えた沙門やバラモンに施された布施は、大きな果実も、大きな功徳も、大きな輝きも、大きな広がりももたらさないのである。”

‘‘Aṭṭhaṅgasamannāgate, bhikkhave, khette bījaṃ vuttaṃ mahapphalaṃ hoti mahassādaṃ phātiseyyaṃ. Kathaṃ aṭṭhaṅgasamannāgate? Idha, bhikkhave, khettaṃ anunnāmāninnāmi ca hoti, apāsāṇasakkharikañca hoti, anūsarañca hoti, gambhīrasitaṃ hoti, āyasampannaṃ hoti, apāyasampannaṃ hoti, mātikāsampannaṃ [Pg.70] hoti, mariyādasampannaṃ hoti. Evaṃ aṭṭhaṅgasamannāgate, bhikkhave, khette bījaṃ vuttaṃ mahapphalaṃ hoti mahassādaṃ phātiseyyaṃ.

比丘たちよ、八つの徳性を備えた田に蒔かれた種子は、多くの収穫をもたらし、極めて美味であり、大いに増殖する。比丘たちよ、どのようなものが八つの徳性を備えた田であるか。ここで、比丘たちよ、田が高低なく平坦であり、石や砂利がなく、塩害(アルカリ土壌)がなく、深く耕されており、給水口が整い、排水口が整い、灌漑溝が整い、畦道(あぜみち)が整っている。比丘たちよ、このように八つの徳性を備えた田に蒔かれた種子は、多くの収穫をもたらし、極めて美味であり、大いに増殖するのである。

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgatesu samaṇabrāhmaṇesu dānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsaṃ mahājutikaṃ mahāvipphāraṃ. Kathaṃ aṭṭhaṅgasamannāgatesu? Idha, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā sammādiṭṭhikā honti, sammāsaṅkappā, sammāvācā, sammākammantā, sammāājīvā, sammāvāyāmā, sammāsatino, sammāsamādhino. Evaṃ aṭṭhaṅgasamannāgatesu, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇesu dānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsaṃ mahājutikaṃ mahāvipphāra’’nti.

比丘たちよ、それと同じように、八つの徳性を備えた沙門やバラモンになされた布施は、多くの果報をもたらし、多大なる功徳があり、大いなる輝きを放ち、広大に広がるのである。比丘たちよ、どのようなものが八つの徳性を備えた者であるか。ここで、比丘たちよ、沙門やバラモンが正見(正しい見解)を持ち、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定を備えている。比丘たちよ、このように八つの徳性を備えた沙門やバラモンになされた布施は、多くの果報をもたらし、多大なる功徳があり、大いなる輝きを放ち、広大に広がるのである。

‘‘Yathāpi khette sampanne, pavuttā bījasampadā;

Deve sampādayantamhi, hoti dhaññassa sampadā.

ちょうど、条件の整った田に蒔かれた優れた種子が、天(雨)が適時に降るとき、穀物の豊作をもたらすように、

‘‘Anītisampadā hoti, virūḷhī bhavati sampadā;

Vepullasampadā hoti, phalaṃ ve hoti sampadā.

災厄(病虫害など)がなく、成長が成就し、広大さが成就し、果実が実に豊かに成就するように、

‘‘Evaṃ sampannasīlesu, dinnā bhojanasampadā;

Sampadānaṃ upaneti, sampannaṃ hissa taṃ kataṃ.

このように、戒を具足した者たちに捧げられた優れた食の布施は、[布施する者の善業の]成就を導く。けだし、聖者たちに対してなされたことは成就するからである。

‘‘Tasmā sampadamākaṅkhī, sampannatthūdha puggalo;

Sampannapaññe sevetha, evaṃ ijjhanti sampadā.

それゆえ、ここで[功徳の]成就を望む者は、優れた布施の品を持つ者として、智慧を備えた者に仕えるべきである。そのようにすれば、諸々の成就が完成するのである。

‘‘Vijjācaraṇasampanne, laddhā cittassa sampadaṃ;

Karoti kammasampadaṃ, labhati catthasampadaṃ.

明(三明)と行(十五行)を具足した者において、心の成就を得て、業の成就を成し、果報の成就を得る。

‘‘Lokaṃ ñatvā yathābhūtaṃ, pappuyya diṭṭhisampadaṃ;

Maggasampadamāgamma, yāti sampannamānaso.

ありのままに世界を知り、見解の成就(如実知見)に到達し、道の成就(聖道)に依拠して、成就した心を持つ者は[阿羅漢果に]至る。

‘‘Odhunitvā malaṃ sabbaṃ, patvā nibbānasampadaṃ;

Muccati sabbadukkhehi, sā hoti sabbasampadā’’ti. catutthaṃ;

すべての汚れ(煩悩)を払い落とし、涅槃の成就に到達して、あらゆる苦しみから解き放たれる。それこそが、一切の成就と呼ばれるものである。(第四経、完)

5. Dānūpapattisuttaṃ

5. 第五、施生経(布施による転生経)

35. ‘‘Aṭṭhimā, bhikkhave, dānūpapattiyo. Katamā aṭṭha? Idha, bhikkhave, ekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ [Pg.71] mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. So passati khattiyamahāsāle vā brāhmaṇamahāsāle vā gahapatimahāsāle vā pañcahi kāmaguṇehi samappite samaṅgībhūte paricārayamāne. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā sahabyataṃ upapajjeyya’nti! So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti. Tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ, uttari abhāvitaṃ, tatrūpapattiyā saṃvattati. Kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā sahabyataṃ upapajjati. Tañca kho sīlavato vadāmi, no dussīlassa. Ijjhati, bhikkhave, sīlavato cetopaṇidhi visuddhattā.

35. 比丘たちよ、布施による転生には、これら八つのものがある。その八つとは何か。比丘たちよ、ここに、ある者が沙門あるいはバラモンに対して、食物、飲料、衣類、乗り物、花、香、塗香、寝具、住居、灯火の資材を布施する。彼は自分が与えたものに対して[その報いを]期待する。彼は、刹帝利の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは居士の大富豪が、五つの欲楽を完全に備え、享受し、楽しんでいるのを目にする。彼に次のような思いが生じる。‘ああ、願わくば、私は身体が崩壊して死んだ後、刹帝利の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは居士の大富豪の仲間に加わることができればよいが’と。彼はその心を保ち、その心を確立し、その心を修習する。彼のその心は、低いもの(五欲)に執着し、それより上の[道や果のために]修習されていないため、その場所への転生へと導く。彼は身体が崩壊して死んだ後、刹帝利の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは居士の大富豪の仲間に加わって転生する。しかし比丘たちよ、私はそれを、持戒の者(戒律を守る者)についてのみ言い、破戒の者については言わない。比丘たちよ、持戒の者の心の願いは、清浄であるがゆえに成就するのである。

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. Tassa sutaṃ hoti – ‘cātumahārājikā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti. So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti. Tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ, uttari abhāvitaṃ, tatrūpapattiyā saṃvattati. Kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tañca kho sīlavato vadāmi, no dussīlassa. Ijjhati, bhikkhave, sīlavato cetopaṇidhi visuddhattā.

比丘たちよ、またここに、ある者が沙門あるいはバラモンに対して布施をする……(中略)……。彼は次のように聞いている。‘四大王衆天の神々は長寿であり、容姿が美しく、幸福に満ちている’と。彼に次のような思いが生じる。‘ああ、願わくば、私は身体が崩壊して死んだ後、四大王衆天の神々の仲間に加わることができればよいが’と。彼はその心を保ち、その心を確立し、その心を修習する。彼のその心は、低いものに執着し、それより上のために修習されていないため、その場所への転生へと導く。彼は身体が崩壊して死んだ後、四大王衆天の神々の仲間に加わって転生する。しかし比丘たちよ、私はそれを、持戒の者についてのみ言い、破戒の者については言わない。比丘たちよ、持戒の者の心の願いは、清浄であるがゆえに成就するのである。

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. Tassa sutaṃ hoti – tāvatiṃsā devā…pe… yāmā devā… tusitā devā… nimmānaratī devā… paranimmitavasavattī devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulāti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti. So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti[Pg.72], taṃ cittaṃ bhāveti. Tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ, uttari abhāvitaṃ, tatrūpapattiyā saṃvattati. Kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tañca kho sīlavato vadāmi, no dussīlassa. Ijjhati, bhikkhave, sīlavato cetopaṇidhi visuddhattā.

比丘たちよ、またここに、ある者が沙門あるいはバラモンに対して布施をする……(中略)……。彼は次のように聞いている。‘三十三天の神々……(中略)……夜摩天の神々、兜率天の神々、化楽天の神々、他化自在天の神々は長寿であり、容姿が美しく、幸福に満ちている’と。彼に次のような思いが生じる。‘ああ、願わくば、私は身体が崩壊して死んだ後、他化自在天の神々の仲間に加わることができればよいが’と。彼はその心を保ち、その心を確立し、その心を修習する。彼のその心は、低いものに執着し、それより上のために修習されていないため、その場所への転生へと導く。彼は身体が崩壊して死んだ後、他化自在天の神々の仲間に加わって転生する。しかし比丘たちよ、私はそれを、持戒の者についてのみ言い、破戒の者については言わない。比丘たちよ、持戒の者の心の願いは、清浄であるがゆえに成就するのである。

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. Tassa sutaṃ hoti – ‘brahmakāyikā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti. So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti. Tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ, uttari abhāvitaṃ, tatrūpapattiyā saṃvattati. Kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tañca kho sīlavato vadāmi, no dussīlassa; vītarāgassa, no sarāgassa. Ijjhati, bhikkhave, sīlavato cetopaṇidhi vītarāgattā. Imā kho, bhikkhave, aṭṭha dānūpapattiyo’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、ここに、ある者は沙門あるいは婆羅門に、食物、飲物、衣服、乗り物、花鬘、香、塗香、寝具、居所、灯火の資具を布施します。彼は布施したものの報いを期待します。彼は‘梵天衆の神々は長寿であり、美しく、多大な幸福に満ちている’と聞き、このように考えます。‘ああ、私は身体が崩壊して死後、梵天衆の神々の仲間に加わることができればよいのだが’と。彼はその心を抱き、その心を決意し、その心を修めます。彼のその心は、卑俗な五欲(の状態)には解き放たれていますが、それ以上の聖道や聖果のためには修められていませんが、その場所への転生に導かれます。彼は身体が崩壊して死後、梵天衆の神々の仲間に加わります。しかし比丘たちよ、それは持戒の者にのみ言えることであり、破戒の者には言えません。離欲の者にのみ言えることであり、有欲の者には言えません。比丘たちよ、持戒の者の心の志願は、離欲ゆえに成就するのです。比丘たちよ、これらが八つの布施による転生です。”第五の経。

6. Puññakiriyavatthusuttaṃ

6. 福業事経

36. ‘‘Tīṇimāni, bhikkhave, puññakiriyavatthūni. Katamāni tīṇi? Dānamayaṃ puññakiriyavatthu, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthu. Idha, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu parittaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu parittaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manussadobhagyaṃ upapajjati.

36. “比丘たちよ、これら三つの福業事(功徳の拠り所)があります。三つとは何か。布施による福業事、持戒による福業事、瞑想による福業事です。比丘たちよ、ここに、ある者は布施による福業事をわずかに行い、持戒による福業事をわずかに行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、人間の中の不遇な境遇(卑しい家系など)に生まれます。

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu mattaso kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu mattaso kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manussasobhagyaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、一方ここに、ある者は布施による福業事をほどほどに行い、持戒による福業事をほどほどに行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、人間の中の幸運な境遇(恵まれた家系など)に生まれます。

‘‘Idha [Pg.73] pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tatra, bhikkhave, cattāro mahārājāno dānamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, sīlamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, cātumahārājike deve dasahi ṭhānehi adhigaṇhanti – dibbena āyunā, dibbena vaṇṇena, dibbena sukhena, dibbena yasena, dibbena ādhipateyyena, dibbehi rūpehi, dibbehi saddehi, dibbehi gandhehi, dibbehi rasehi, dibbehi phoṭṭhabbehi.

“比丘たちよ、一方ここに、ある者は布施による福業事をすぐれた形で行い、持戒による福業事をすぐれた形で行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、四大王衆天の神々の仲間に加わります。比丘たちよ、そこでは四天王が、布施による福業事を格別に行い、持戒による福業事を格別に行ったことにより、四大王衆天の神々を十の点において凌駕しています。すなわち、天の寿命、天の容色、天の楽、天の誉れ、天の支配権、天の形、天の音、天の香、天の味、天の感触においてです。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tāvatiṃsānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tatra, bhikkhave, sakko devānamindo dānamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā sīlamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā tāvatiṃse deve dasahi ṭhānehi adhigaṇhāti – dibbena āyunā…pe… dibbehi phoṭṭhabbehi.

“比丘たちよ、一方ここに、ある者は布施による福業事をすぐれた形で行い、持戒による福業事をすぐれた形で行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、三十三天の神々の仲間に加わります。比丘たちよ、そこでは天主帝釈が、布施による福業事を格別に行い、持戒による福業事を格別に行ったことにより、三十三天の神々を十の点において凌駕しています。すなわち、天の寿命……(中略)……天の感触においてです。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā yāmānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tatra, bhikkhave, suyāmo devaputto dānamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, sīlamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, yāme deve dasahi ṭhānehi adhigaṇhāti – dibbena āyunā…pe… dibbehi phoṭṭhabbehi.

“比丘たちよ、一方ここに、ある者は布施による福業事をすぐれた形で行い、持戒による福業事をすぐれた形で行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、夜摩天の神々の仲間に加わります。比丘たちよ、そこではスヤーマ天子が、布施による福業事を格別に行い、持戒による福業事を格別に行ったことにより、夜摩天の神々を十の点において凌駕しています。すなわち、天の寿命……(中略)……天の感触においてです。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tusitānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tatra, bhikkhave, santusito devaputto dānamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, sīlamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, tusite deve dasahi ṭhānehi adhigaṇhāti – dibbena āyunā…pe… dibbehi phoṭṭhabbehi.

“比丘たちよ、一方ここに、ある者は布施による福業事をすぐれた形で行い、持戒による福業事をすぐれた形で行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、兜率天の神々の仲間に加わります。比丘たちよ、そこではサントゥシタ天子が、布施による福業事を格別に行い、持戒による福業事を格別に行ったことにより、兜率天の神々を十の点において凌駕しています。すなわち、天の寿命……(中略)……天の感触においてです。”

‘‘Idha [Pg.74] pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā nimmānaratīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tatra, bhikkhave, sunimmito devaputto dānamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, sīlamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, nimmānaratīdeve dasahi ṭhānehi adhigaṇhāti – dibbena āyunā…pe… dibbehi phoṭṭhabbehi.

“比丘たちよ、一方ここに、ある者は布施による福業事をすぐれた形で行い、持戒による福業事をすぐれた形で行い、瞑想による福業事を完成させません。その者は身体が崩壊して死後、化楽天の神々の仲間に加わります。比丘たちよ、そこではスニミッタ天子が、布施による福業事を格別に行い、持戒による福業事を格別に行ったことにより、化楽天の神々を十の点において凌駕しています。すなわち、天の寿命……(中略)……天の感触においてです。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, ekaccassa dānamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu adhimattaṃ kataṃ hoti, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthuṃ nābhisambhoti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Tatra, bhikkhave, vasavattī devaputto dānamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, sīlamayaṃ puññakiriyavatthuṃ atirekaṃ karitvā, paranimmitavasavattīdeve dasahi ṭhānehi adhigaṇhāti – dibbena āyunā, dibbena vaṇṇena, dibbena sukhena, dibbena yasena, dibbena ādhipateyyena, dibbehi rūpehi, dibbehi saddehi, dibbehi gandhehi, dibbehi rasehi, dibbehi phoṭṭhabbehi. Imāni kho, bhikkhave, tīṇi puññakiriyavatthūnī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“比丘たちよ、さて、この世にある者が、布施(ダーナ)による福業事(ふくごうじ)をきわめて行い、持戒(シーラ)による福業事をきわめて行い、修行(バーヴァナー)による福業事を成し遂げなかったとする。彼は身体の崩壊後、死して、他化自在天(たけじざいてん)の神々の仲間に生まれる。比丘たちよ、そこでは自在天子(ワサワッティー)が、布施による福業事を格別に行い、持戒による福業事を格別に行ったことにより、他化自在天の神々を十の事柄において凌駕する。すなわち、天の寿命、天の容色、天の幸福、天の名称、天の主権、天の形色、天の音声、天の香気、天の味覚、天の触覚である。比丘たちよ、これらが三つの福業事である。”第六(の経)。

7. Sappurisadānasuttaṃ

7. “善士布施経(ぜんじふせきょう)”

37. ‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, sappurisadānāni. Katamāni aṭṭha? Suciṃ deti, paṇītaṃ deti, kālena deti, kappiyaṃ deti, viceyya deti, abhiṇhaṃ deti, dadaṃ cittaṃ pasādeti, datvā attamano hoti. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha sappurisadānānī’’ti.

37. “比丘たちよ、善士(善き人)の布施にはこの八つがある。いかなる八つか。清浄なものを与える。すぐれたものを与える。適切な時に与える。ふさわしいものを与える。吟味して与える。たえず与える。与える際に心を清らかにする。与えた後に喜ぶ。比丘たちよ、これらが善士の八つの布施である。”

‘‘Suciṃ paṇītaṃ kālena, kappiyaṃ pānabhojanaṃ;

Abhiṇhaṃ dadāti dānaṃ, sukhettesu brahmacārisu.

“清浄で、すぐれた、ふさわしい飲食物を、良き田である修行者たちに対し、適切な時にたえず布施として与える。”

‘‘Neva vippaṭisārissa, cajitvā āmisaṃ bahuṃ;

Evaṃ dinnāni dānāni, vaṇṇayanti vipassino.

“多くの財物を投げ出しても、決して後悔することはない。賢明なる人々(賢者)は、このようになされた布施を称賛するのである。”

‘‘Evaṃ yajitvā medhāvī, saddho muttena cetasā;

Abyābajjhaṃ sukhaṃ lokaṃ, paṇḍito upapajjatī’’ti. sattamaṃ;

“このように、信仰心があり、智慧ある賢者は、執着のない心で供養を行い、害のない幸福な世界(天界)に生まれる。”第七(の経)。

8. Sappurisasuttaṃ

8. “善士経(ぜんじきょう)”

38. ‘‘Sappuriso[Pg.75], bhikkhave, kule jāyamāno bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya hoti – mātāpitūnaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, puttadārassa atthāya hitāya sukhāya hoti, dāsakammakaraporisassa atthāya hitāya sukhāya hoti, mittāmaccānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, pubbapetānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, rañño atthāya hitāya sukhāya hoti, devatānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, samaṇabrāhmaṇānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti.

38. “比丘たちよ、善士が一族の中に生まれることは、多くの人々の利益、幸福、安楽のためとなる。すなわち、父母の利益、幸福、安楽のためとなり、妻子、使用人や労働者、友人や同僚、亡くなった先祖、王、神々、そして沙門・婆羅門の利益、幸福、安楽のためとなる。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, mahāmegho sabbasassāni sampādento bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya hoti; evamevaṃ kho, bhikkhave, sappuriso kule jāyamāno bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya hoti – mātāpitūnaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, puttadārassa atthāya hitāya sukhāya hoti, dāsakammakaraporisassa atthāya hitāya sukhāya hoti, mittāmaccānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, pubbapetānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, rañño atthāya hitāya sukhāya hoti, devatānaṃ atthāya hitāya sukhāya hoti, samaṇabrāhmaṇānaṃ atthāya hitāya sukhāya hotī’’ti.

“比丘たちよ、あたかも大雨の雲がすべての作物を実らせ、多くの人々の利益、幸福、安楽のためとなるように、比丘たちよ、そのように善士が一族の中に生まれることは、多くの人々の利益、幸福、安楽のためとなる。すなわち、父母、妻子、使用人や労働者、友人や同僚、亡くなった先祖、王、神々、そして沙門・婆羅門の利益、幸福、安楽のためとなるのである。”

‘‘Bahūnaṃ vata atthāya, sappañño gharamāvasaṃ;

Mātaraṃ pitaraṃ pubbe, rattindivamatandito.

“実に、多くの人々の利益のために、智慧ある者は家に住む。昼夜たゆまず、まず父母を、”

‘‘Pūjeti sahadhammena, pubbekatamanussaraṃ;

Anāgāre pabbajite, apace brahmacārayo.

“かつての恩を思い出しながら、法に従って供養する。また、家を出て出家した、清浄な修行に励む者たちを敬う。”

‘‘Niviṭṭhasaddho pūjeti, ñatvā dhamme ca pesalo ;

Rañño hito devahito, ñātīnaṃ sakhinaṃ hito.

“信仰を確立し、法を知り、徳を愛する者は(聖者らを)供養する。王にとって有益であり、神々にとって有益であり、親族や友人のためにも有益となる。”

‘‘Sabbesaṃ so hito hoti, saddhamme suppatiṭṭhito;

Vineyya maccheramalaṃ, sa lokaṃ bhajate siva’’nti. aṭṭhamaṃ;

“彼はすべての人にとって有益であり、正法に固く立っている。物惜しみの汚れを除き、彼は安らぎある世界(天界)を享受するのである。”第八(の経)。

9. Abhisandasuttaṃ

9. “福注経(ふくちゅうきょう)”

39. ‘‘Aṭṭhime[Pg.76], bhikkhave, puññābhisandā kusalābhisandā sukhassāhārā sovaggikā sukhavipākā saggasaṃvattanikā, iṭṭhāya kantāya manāpāya hitāya sukhāya saṃvattanti. Katame aṭṭha? Idha, bhikkhave, ariyasāvako buddhaṃ saraṇaṃ gato hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo puññābhisando kusalābhisando sukhassāhāro sovaggiko sukhavipāko saggasaṃvattaniko, iṭṭhāya kantāya manāpāya hitāya sukhāya saṃvattati.

39. “比丘たちよ、これら八つの福徳の奔流(福注)、善徳の奔流は、幸福を運び、天界に導き、幸福な報いをもたらし、天界へと至らせ、好ましく、愛しく、喜ばしく、利益と幸福に資する。いかなる八つか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子が仏陀を帰依処とする。比丘たちよ、これが第一の福徳の奔流、善徳の奔流であり、幸福を運び、天界に導き、幸福な報いをもたらし、天界へと至らせ、好ましく、愛しく、喜ばしく、利益と幸福に資する。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako dhammaṃ saraṇaṃ gato hoti. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo puññābhisando…pe… saṃvattati.

“比丘たちよ、さらに、聖なる弟子が法(ダマ)を帰依処とする。比丘たちよ、これが第二の福徳の奔流であり、…(中略)…資するのである。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako saṅghaṃ saraṇaṃ gato hoti. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo puññābhisando kusalābhisando sukhassāhāro sovaggiko sukhavipāko saggasaṃvattaniko, iṭṭhāya kantāya manāpāya hitāya sukhāya saṃvattati.

“比丘たちよ、さらに、聖なる弟子が僧伽(サンガ)を帰依処とする。比丘たちよ、これが第三の福徳の奔流、善徳の奔流であり、幸福を運び、天界に導き、幸福な報いをもたらし、天界へと至らせ、好ましく、愛しく、喜ばしく、利益と幸福に資する。”

‘‘Pañcimāni, bhikkhave, dānāni mahādānāni aggaññāni rattaññāni vaṃsaññāni porāṇāni asaṃkiṇṇāni asaṃkiṇṇapubbāni, na saṃkiyanti na saṃkiyissanti, appaṭikuṭṭhāni samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Katamāni pañca? Idha, bhikkhave, ariyasāvako pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti. Pāṇātipātā paṭivirato, bhikkhave, ariyasāvako aparimāṇānaṃ sattānaṃ abhayaṃ deti, averaṃ deti, abyābajjhaṃ deti. Aparimāṇānaṃ sattānaṃ abhayaṃ datvā averaṃ datvā abyābajjhaṃ datvā aparimāṇassa abhayassa averassa abyābajjhassa bhāgī hoti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ dānaṃ mahādānaṃ aggaññaṃ rattaññaṃ vaṃsaññaṃ porāṇaṃ asaṃkiṇṇaṃ asaṃkiṇṇapubbaṃ, na saṃkiyati na saṃkiyissati, appaṭikuṭṭhaṃ samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Ayaṃ, bhikkhave, catuttho puññābhisando kusalābhisando sukhassāhāro sovaggiko sukhavipāko saggasaṃvattaniko, iṭṭhāya kantāya manāpāya hitāya sukhāya saṃvattati.

“比丘たちよ、これら五つの施し(五施)は、大施であり、最上のものであり、古より知られ、聖なる伝統であり、古来のものであって、混じりけがなく、かつて混じったこともなく、現在も疑われず、将来も疑われることもなく、智者である沙門や婆羅門たちから非難されることのないものである。その五つとは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、殺生を捨てて、殺生から離れている。比丘たちよ、殺生から離れた聖なる弟子は、無辺の生きとし生けるものに対して、無畏(畏れなきこと)を与え、無怨(怨みなきこと)を与え、無害(害なきこと)を与える。無辺の生きとし生けるものに対して無畏・無怨・無害を与えたことで、彼は無辺の無畏・無怨・無害を享受する。比丘たちよ、これが第一の大施であり、最上のものであり、古より知られ、伝統的であり、古来のものであって、混じりけがなく、かつて混じったこともなく、現在も疑われず、将来も疑われることもなく、智者である沙門や婆羅門たちから非難されることのないものである。比丘たちよ、これが第四の功徳の奔流であり、善業の奔流であって、幸福をもたらし、天界へ導き、幸福を報いとし、天国へと導くものであり、望ましく、愛らしく、好ましく、利益となり、幸福へと資するものである。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti…pe… kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato [Pg.77] hoti…pe… musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato, bhikkhave, ariyasāvako aparimāṇānaṃ sattānaṃ abhayaṃ deti averaṃ deti abyābajjhaṃ deti. Aparimāṇānaṃ sattānaṃ abhayaṃ datvā averaṃ datvā abyābajjhaṃ datvā, aparimāṇassa abhayassa averassa abyābajjhassa bhāgī hoti. Idaṃ, bhikkhave, pañcamaṃ dānaṃ mahādānaṃ aggaññaṃ rattaññaṃ vaṃsaññaṃ porāṇaṃ asaṃkiṇṇaṃ asaṃkiṇṇapubbaṃ, na saṃkiyati na saṃkiyissati, appaṭikuṭṭhaṃ samaṇehi brāhmaṇehi viññūhi. Ayaṃ kho, bhikkhave, aṭṭhamo puññābhisando kusalābhisando sukhassāhāro sovaggiko sukhavipāko saggasaṃvattaniko, iṭṭhāya kantāya manāpāya hitāya sukhāya saṃvattati. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha puññābhisandā kusalābhisandā sukhassāhārā sovaggikā sukhavipākā saggasaṃvattanikā, iṭṭhāya kantāya manāpāya hitāya sukhāya saṃvattantī’’ti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、さらにまた、聖なる弟子は、不与取(盗み)を捨てて、不与取から離れている。……(中略)……邪淫(不道徳な性行為)を捨てて、邪淫から離れている。……(中略)……妄語(嘘)を捨てて、妄語から離れている。……(中略)……諸々の酒類や麻薬など、放逸の原因となるもの(飲酒)を捨てて、それらから離れている。比丘たちよ、飲酒から離れた聖なる弟子は、無辺の生きとし生けるものに対して、無畏を与え、無怨を与え、無害を与える。無辺の生きとし生けるものに対して無畏・無怨・無害を与えたことで、彼は無辺の無畏・無怨・無害を享受する。比丘たちよ、これが第五の大施であり、最上のものであり、古より知られ、伝統的であり、古来のものであって、混じりけがなく、かつて混じったこともなく、現在も疑われず、将来も疑われることもなく、智者である沙門や婆羅門たちから非難されることのないものである。比丘たちよ、まさにこれが第八の功徳の奔流、善業の奔流であって、幸福をもたらし、天界へ導き、幸福を報いとし、天国へと導くものであり、望ましく、愛らしく、好ましく、利益となり、幸福へと資するものである。比丘たちよ、これら八つの功徳の奔流、善業の奔流は、幸福をもたらし、天界へ導き、幸福を報いとし、天国へと導くものであり、望ましく、愛らしく、好ましく、利益となり、幸福へと資するものである。”第九(の経)。

10. Duccaritavipākasuttaṃ

10. 悪行報応経(あくぎょうほうおうきょう)

40. ‘‘Pāṇātipāto, bhikkhave, āsevito bhāvito bahulīkato nirayasaṃvattaniko tiracchānayonisaṃvattaniko pettivisayasaṃvattaniko. Yo sabbalahuso pāṇātipātassa vipāko, manussabhūtassa appāyukasaṃvattaniko hoti.

40. “比丘たちよ、殺生は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。殺生の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、短命をもたらす。”

‘‘Adinnādānaṃ, bhikkhave, āsevitaṃ bhāvitaṃ bahulīkataṃ nirayasaṃvattanikaṃ tiracchānayonisaṃvattanikaṃ pettivisayasaṃvattanikaṃ. Yo sabbalahuso adinnādānassa vipāko, manussabhūtassa bhogabyasanasaṃvattaniko hoti.

“比丘たちよ、不与取(盗み)は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。不与取の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、財産の喪失をもたらす。”

‘‘Kāmesumicchācāro, bhikkhave, āsevito bhāvito bahulīkato nirayasaṃvattaniko tiracchānayonisaṃvattaniko pettivisayasaṃvattaniko. Yo sabbalahuso kāmesumicchācārassa vipāko, manussabhūtassa sapattaverasaṃvattaniko hoti.

“比丘たちよ、邪淫は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。邪淫の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、敵対者との怨み(敵意)をもたらす。”

‘‘Musāvādo[Pg.78], bhikkhave, āsevito bhāvito bahulīkato nirayasaṃvattaniko tiracchānayonisaṃvattaniko pettivisayasaṃvattaniko. Yo sabbalahuso musāvādassa vipāko, manussabhūtassa abhūtabbhakkhānasaṃvattaniko hoti.

“比丘たちよ、妄語(嘘)は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。妄語の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、事実無根の中傷をもたらす。”

‘‘Pisuṇā, bhikkhave, vācā āsevitā bhāvitā bahulīkatā nirayasaṃvattanikā tiracchānayonisaṃvattanikā pettivisayasaṃvattanikā. Yo sabbalahuso pisuṇāya vācāya vipāko, manussabhūtassa mittehi bhedanasaṃvattaniko hoti.

“比丘たちよ、離間語(二枚舌)は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。離間語の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、友人との離別(仲違い)をもたらす。”

‘‘Pharusā, bhikkhave, vācā āsevitā bhāvitā bahulīkatā nirayasaṃvattanikā tiracchānayonisaṃvattanikā pettivisayasaṃvattanikā. Yo sabbalahuso pharusāya vācāya vipāko, manussabhūtassa amanāpasaddasaṃvattaniko hoti.

“比丘たちよ、粗悪語(罵り)は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。粗悪語の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、不快な声(を聞くこと)をもたらす。”

‘‘Samphappalāpo, bhikkhave, āsevito bhāvito bahulīkato nirayasaṃvattaniko tiracchānayonisaṃvattaniko pettivisayasaṃvattaniko. Yo sabbalahuso samphappalāpassa vipāko, manussabhūtassa anādeyyavācāsaṃvattaniko hoti.

“比丘たちよ、綺語(無駄口)は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。綺語の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、聞き入れられない言葉(信頼されない言葉)をもたらす。”

‘‘Surāmerayapānaṃ, bhikkhave, āsevitaṃ bhāvitaṃ bahulīkataṃ nirayasaṃvattanikaṃ tiracchānayonisaṃvattanikaṃ pettivisayasaṃvattanikaṃ. Yo sabbalahuso surāmerayapānassa vipāko, manussabhūtassa ummattakasaṃvattaniko hotī’’ti. Dasamaṃ.

“比丘たちよ、諸々の酒類の飲用(飲酒)は、繰り返し行われ、修習され、多作されるならば、地獄へと導き、畜生界へと導き、餓鬼界へと導くものである。飲酒の報いのうち、最も軽いものは、人間となった時に、狂気をもたらす。”第十(の経)。

Dānavaggo catuttho.

第四 布施品(だなわっが) 終わる。

Tassuddānaṃ –

その要旨(うっだーな):

Dve dānāni vatthuñca, khettaṃ dānūpapattiyo;

Kiriyaṃ dve sappurisā, abhisando vipāko cāti.

二つの施し(経)、また原因(事)、田(たとえ)、施しによる再生(生)、業(二つの福業)、二人の善人、奔流(功徳の奔流)、そして報い(悪行の報い)である。

5. Uposathavaggo

5. 第五 斎戒品(うぽーさたわっが)

1. Saṅkhittūposathasuttaṃ

1. 略説斎戒経(りゃくせつさいかいきょう)

41. Evaṃ [Pg.79] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

41. このように私は聞いた。ある時、世尊は舎衛城のジェータ林、給孤独園に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに“比丘たちよ”と呼びかけられた。比丘たちは“尊師(バダンテ)よ”と世尊に応答した。世尊は次のように言われた。

‘‘Aṭṭhaṅgasamannāgato, bhikkhave, uposatho upavuttho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro. Kathaṃ upavuttho ca, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro? Idha, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yāvajīvaṃ arahanto pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratā nihitadaṇḍā nihitasatthā lajjī dayāpannā, sabbapāṇabhūtahitānukampino viharanti. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharāmi. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā paṭhamena aṅgena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、八つの構成要素(八支)を備え、実践される布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。比丘たちよ、どのように八支を備えて実践される布薩が、大きな果報、大きな功徳、大きな輝き、大きな広がりをもたらすのか? 比丘たちよ、ここに聖なる弟子は次のように思惟する。‘阿羅漢たちは、生涯にわたって殺生を捨て、殺生を離れ、杖を置き、武器を置き、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って憐れみをもって住している。私もまた、今日この夜とこの昼の間、殺生を捨て、殺生を離れ、杖を置き、武器を置き、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って憐れみをもって住そう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第一の構成要素(第一支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratā dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharanti. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharāmi. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā dutiyena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって盗みを捨て、盗みを離れ、与えられたもののみを受け取り、与えられることを期待し、盗むことなく、清浄な自己をもって住している。私もまた、今日この夜とこの昼の間、盗みを捨て、盗みを離れ、与えられたもののみを受け取り、与えられることを期待し、盗むことなく、清浄な自己をもって住そう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第二の構成要素(第二支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārino ārācārino viratā methunā gāmadhammā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī ārācārī virato methunā gāmadhammā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā tatiyena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって不淫行を捨て、梵行(清浄な行い)を修め、離れて住し、俗世の習わしである淫欲から離れている。私もまた、今日この夜とこの昼の間、不淫行を捨て、梵行を修め、離れて住し、俗世の習わしである淫欲から離れよう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第三の構成要素(第三支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ [Pg.80] arahanto musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭiviratā saccavādino saccasandhā thetā paccayikā avisaṃvādako lokassa. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā catutthena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって嘘を捨て、嘘を離れ、真実を語り、真実を固守し、確実で信頼され、世の人を欺くことがない。私もまた、今日この夜とこの昼の間、嘘を捨て、嘘を離れ、真実を語り、真実を固守し、確実で信頼され、世の人を欺くことなく住そう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第四の構成要素(第四支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā pañcamena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって放逸の原因となる穀酒や果実酒などの酒類を捨て、酒類から離れている。私もまた、今日この夜とこの昼の間、放逸の原因となる酒類を捨て、酒類から離れよう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第五の構成要素(第五支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto ekabhattikā rattūparatā viratā vikālabhojanā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ ekabhattiko rattūparato virato vikālabhojanā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā chaṭṭhena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって一日一食(一食主義)であり、夜食を断ち、正午を過ぎての食事を離れている。私もまた、今日この夜とこの昼の間、一日一食とし、夜食を断ち、正午を過ぎての食事を離れよう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第六の構成要素(第六支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto naccagītavāditavisūkadassanamālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānaṃ pahāya naccagītavāditavisūkadassanamālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭiviratā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ naccagītavāditavisūkadassanamālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānaṃ pahāya naccagītavāditavisūkadassanamālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā sattamena aṅgena samannāgato hoti.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって、踊り・歌・楽器の演奏・見世物、および花飾り・香料・塗油による装飾や化粧を捨て、それらから離れている。私もまた、今日この夜とこの昼の間、踊り・歌・楽器の演奏・見世物、および花飾り・香料・塗油による装飾や化粧を捨て、それらから離れよう。この点において、私は阿羅漢に倣i、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第七の構成要素(第七支)を備えるのである。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭiviratā nīcaseyyaṃ kappenti – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭivirato nīcaseyyaṃ kappemi – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā aṭṭhamena aṅgena samannāgato hoti[Pg.81]. Evaṃ upavuttho kho, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro’’ti. Paṭhamaṃ.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって、高く大きな寝床を捨て、高く大きな寝床を離れ、低い寝床、すなわち寝台や草の敷物の上に横たわる。私もまた、今日この夜とこの昼の間、高く大きな寝床を捨て、高く大きな寝床を離れ、低い寝床、すなわち寝台や草の敷物の上に横たわろう。この点において、私は阿羅漢に倣い、私の布薩の実践もなされるであろう’と。このように、この第八の構成要素(第八支)を備えるのである。比丘たちよ、このように、八支を備えて実践される布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがあるのだ”と(世尊は仰った)。第一の経が終った。”

2. Vitthatūposathasuttaṃ

2. 2. 広説布薩経(詳細な布薩の経)

42. ‘‘Aṭṭhaṅgasamannāgato, bhikkhave, uposatho upavuttho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro. Kathaṃ upavuttho ca, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro? Idha, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yāvajīvaṃ arahanto pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratā nihitadaṇḍā nihitasatthā lajjī dayāpannā, sabbapāṇabhūtahitānukampino viharanti. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharāmi. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā paṭhamena aṅgena samannāgato hoti…pe….

42. “比丘たちよ、八つの構成要素(八支)を具備して守られた布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。比丘たちよ、どのように八支を具備して守られた布薩が、大きな果報、功徳、輝き、広がりをもつのか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。‘阿羅漢たちは、生涯にわたって殺生を捨て、殺生から離れ、棒を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものへの利益と憐れみをもって住している。私もまた、今日この一昼夜、殺生を捨て、殺生から離れ、棒を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものへの利益と憐れみをもって住そう。この点において、阿羅漢たちに倣い、私の布薩は守られるであろう’と。この第一の要素を具備し……(中略)。”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭiviratā nīcaseyyaṃ kappenti – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭivirato nīcaseyyaṃ kappemi – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā aṭṭhamena aṅgena samannāgato hoti. Evaṃ upavuttho kho, bhikkhave, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro.

“‘阿羅漢たちは、生涯にわたって高く大きな座所での眠りを捨て、高く大きな座所から離れ、低い寝床、すなわち小机や草の敷物の上に横たわる。私もまた、今日この一昼夜、高く大きな座所を捨て、高く大きな座所から離れ、低い寝床、すなわち小机や草の敷物の上に横たわろう。この点において、阿羅漢たちに倣い、私の布薩は守られるであろう’と。この第八の要素を具備する。比丘たちよ、このように守られた八支を具備する布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。”

‘‘Kīvamahapphalo hoti kīvamahānisaṃso kīvamahājutiko kīvamahāvipphāro? Seyyathāpi, bhikkhave, yo imesaṃ soḷasannaṃ mahājanapadānaṃ pahūtarattaratanānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kāreyya, seyyathidaṃ – aṅgānaṃ magadhānaṃ kāsīnaṃ kosalānaṃ vajjīnaṃ mallānaṃ cetīnaṃ vaṅgānaṃ kurūnaṃ pañcālānaṃ macchānaṃ sūrasenānaṃ assakānaṃ avantīnaṃ gandhārānaṃ kambojānaṃ, aṭṭhaṅgasamannāgatassa [Pg.82] uposathassa etaṃ kalaṃ nāgghati soḷasiṃ. Taṃ kissa hetu? Kapaṇaṃ, bhikkhave, mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya.

“どれほど大きな果報、功徳、輝き、広がりがあるのか。比丘たちよ、例えば、溢れんばかりの多くの宝を有するこれら十六の大国、すなわち――アンガ、マガダ、カーシー、コーサラ、ヴァッジ、マッラ、チェーティ、ヴァンガ、クル、パンチャーラ、マッチャ、スーラセーナ、アッサカ、アヴァンティ、ガンダーラ、カンボージャの諸国において、主権と支配権をもって王権を行使したとしても、それは八支を具備した布薩の十六分の一の価値にも及ばない。それはなぜか。比丘たちよ、天界の幸福に比べれば、人間の王権など、哀れなもの(貧相なもの)だからである。”

‘‘Yāni, bhikkhave, mānusakāni paññāsa vassāni, cātumahārājikānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni pañca vassasatāni cātumahārājikānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“比丘たちよ、人間の五十年にあたる歳月は、四大王衆天の神々の一昼夜である。その夜をもって三十夜を一ヶ月とし、その月をもって十二ヶ月を一年とする。その年数で、天界の五百歳が四大王衆天の神々の寿命の定格である。比丘たちよ、この世で、ある女あるいは男が、八支を具備した布薩を守り、身が壊れ死んだ後、四大王衆天の神々の眷属として生まれるということは、十分にあり得ることである。比丘たちよ、このことを指して‘天界の幸福に比べれば、人間の王権など哀れなものである’と私は説いたのである。”

‘‘Yāni, bhikkhave, mānusakāni vassasatāni, tāvatiṃsānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbaṃ vassasahassaṃ tāvatiṃsānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tāvatiṃsānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“比丘たちよ、人間の百年にあたる歳月は、三十三天(忉利天)の神々の一昼夜である。その夜をもって三十夜を一ヶ月とし、その月をもって十二ヶ月を一年とする。その年数で、天界の千歳が三十三天の神々の寿命の定格である。比丘たちよ、この世で、ある女あるいは男が、八支を具備した布薩を守り、身が壊れ死んだ後、三十三天の神々の眷属として生まれるということは、十分にあり得ることである。比丘たちよ、このことを指して‘天界の幸福に比べれば、人間の王権など哀れなものである’と私は説いたのである。”

‘‘Yāni, bhikkhave, mānusakāni dve vassasatāni, yāmānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni dve vassasahassāni yāmānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā yāmānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“比丘たちよ、人間の二百年にあたる歳月は、夜摩天の神々の一昼夜である。その夜をもって三十夜を一ヶ月とし、その月をもって十二ヶ月を一年とする。その年数で、天界の二千歳が夜摩天の神々の寿命の定格である。比丘たちよ、この世で、ある女あるいは男が、八支を具備した布薩を守り、身が壊れ死んだ後、夜摩天の神々の眷属として生まれるということは、十分にあり得ることである。比丘たちよ、このことを指して‘天界の幸福に比べれば、人間の王権など哀れなものである’と私は説いたのである。”

‘‘Yāni, bhikkhave, mānusakāni cattāri vassasatāni, tusitānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni cattāri vassasahassāni [Pg.83] tusitānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tusitānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“比丘たちよ、人間の四百年にあたる歳月は、兜率天の神々の一昼夜である。その夜をもって三十夜を一ヶ月とし、その月をもって十二ヶ月を一年とする。その年数で、天界の四千歳が兜率天の神々の寿命の定格である。比丘たちよ、この世で、ある女あるいは男が、八支を具備した布薩を守り、身が壊れ死んだ後、兜率天の神々の眷属として生まれるということは、十分にあり得ることである。比丘たちよ、このことを指して‘天界の幸福に比べれば、人間の王権など哀れなものである’と私は説いたのである。”

‘‘Yāni, bhikkhave, mānusakāni aṭṭha vassasatāni, nimmānaratīnaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni aṭṭha vassasahassāni nimmānaratīnaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā nimmānaratīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

比丘たちよ、人間の八百歳は、化楽天(ニムマーナラティー)の神々の一昼夜にあたります。その夜の三十夜が一月、その月の十二月が一年となります。その計算による天界の八千歳が、化楽天の神々の寿命の長さです。比丘たちよ、この世において、女性であれ男性であれ、ある者が八支(八斎戒)を具足した布薩を実践し、身が壊れ死した後に、化楽天の神々の仲間に生まれるということは起こり得ることです。比丘たちよ、私はこのことを指して、‘天界の幸福に比べれば、人間の王者の地位は哀れなものである’と説いたのです。

‘‘Yāni, bhikkhave, mānusakāni soḷasa vassasatāni, paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni soḷasa vassasahassāni paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāyā’’’ti.

比丘たちよ、人間の千六百歳は、他化自在天(パラニミッタヴァサヴァッティー)の神々の一昼夜にあたります。その夜の三十夜が一月、その月の十二月が一年となります。その計算による天界の一万六千歳が、他化自在天の神々の寿命の長さです。比丘たちよ、この世において、女性であれ男性であれ、ある者が八支を具足した布薩を実践し、身が壊れ死した後に、他化自在天の神々の仲間に生まれるということは起こり得ることです。比丘たちよ、私はこのことを指して、‘天界の幸福に比べれば、人間の王者の地位は哀れなものである’と(私は)説いたのです。

‘‘Pāṇaṃ na haññe na cadinnamādiye,Musā na bhāse na ca majjapo siyā;

Abrahmacariyā virameyya methunā,Rattiṃ na bhuñjeyya vikālabhojanaṃ.

生きものを殺してはならない。与えられていないものを取ってはならない。偽りを語ってはならない。また、酒を飲む者であってはならない。非梵行である淫欲を離れ、夜、非時の食(正午以後の食事)を摂ってはならない。

‘‘Mālaṃ na dhāre na ca gandhamācare,Mañce chamāyaṃ va sayetha santhate;

Etañhi aṭṭhaṅgikamāhuposathaṃ,Buddhena dukkhantagunā pakāsitaṃ.

花飾りを身につけてはならない。また、香油を用いてはならない。低い寝床か、あるいは地面に敷いた物の上で眠るべきである。これこそが、苦の終焉を極めた仏陀によって示された、八支を具えた布薩であると言われる。

‘‘Cando [Pg.84] ca suriyo ca ubho sudassanā,Obhāsayaṃ anupariyanti yāvatā;

Tamonudā te pana antalikkhagā,Nabhe pabhāsanti disāvirocanā.

月と太陽の両者は美しく見え、及ぶ限りの範囲を照らしながら巡る。闇を払うそれらは、空を行き、天空で輝きながら諸方を照らし出す。

‘‘Etasmiṃ yaṃ vijjati antare dhanaṃ,Muttā maṇi veḷuriyañca bhaddakaṃ;

Siṅgīsuvaṇṇaṃ atha vāpi kañcanaṃ,Yaṃ jātarūpaṃ haṭakanti vuccati.

その(月日の巡る)間にある富、真珠、宝石、見事な瑠璃、シンギ金、あるいは黄金、ハータカと呼ばれる生金など。

‘‘Aṭṭhaṅgupetassa uposathassa,Kalampi te nānubhavanti soḷasiṃ;

Candappabhā tāragaṇā ca sabbe.

それら(の富)も、月光も、そしてすべての星々の集まりも、八支を具えた布薩(の功徳)の十六分の一の価値にも及ばない。

‘‘Tasmā hi nārī ca naro ca sīlavā,Aṭṭhaṅgupetaṃ upavassuposathaṃ;

Puññāni katvāna sukhudrayāni,Aninditā saggamupenti ṭhāna’’nti. dutiyaṃ;

それゆえ、戒ある女性も男性も、八支を具えた布薩を実践すべきである。幸福をもたらす功徳を積み、非難されることなく、天上の場所(善趣)へと赴くのである。(第二経 終)

3. Visākhāsuttaṃ

3. ヴィサーカー経

43. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati pubbārāme migāramātupāsāde. Atha kho visākhā migāramātā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho visākhaṃ migāramātaraṃ bhagavā etadavoca – ‘‘aṭṭhaṅgasamannāgato kho, visākhe, uposatho upavuttho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro. Kathaṃ upavuttho ca, visākhe, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro? Idha, visākhe, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yāvajīvaṃ arahanto pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratā nihitadaṇḍā nihitasatthā lajjī dayāpannā, sabbapāṇabhūtahitānukampino viharanti. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharāmi. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho [Pg.85] ca me upavuttho bhavissatī’’’ti. Iminā paṭhamena aṅgena samannāgato hoti…pe….

43. ある時、世尊はサーヴァッティーのパッバラーマ(東園)、ミガーラ・マーター(ミガーラの母)の講堂に滞在しておられた。その時、ミガーラ・マーター・ヴィサーカーが世尊のおられる所に近づき、世尊を礼拝して片隅に座った。片隅に座ったミガーラ・マーター・ヴィサーカーに、世尊は次のように言われた。“ヴィサーカーよ、八支を具足して守られた布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。ヴィサーカーよ、どのように守られた八支具足の布薩が、大きな果報、大きな功徳、大きな輝き、大きな広がりをもつのか。ヴィサーカーよ、ここに聖なる弟子は次のように思索する。‘阿羅漢たちは、命ある限り殺生を捨て、殺生を離れ、杖を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って慈しみの心で住しておられる。私もまた、今日この夜と昼の間、殺生を捨て、殺生を離れ、杖を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って慈しみの心で住そう。この項目において私は阿羅漢に倣い、私の布薩は守られることになるだろう’と。このように、第一の項目を具足するのである。…(中略)…”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭiviratā nīcaseyyaṃ kappenti – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭivirato nīcaseyyaṃ kappemi – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā aṭṭhamena aṅgena samannāgato hoti. Evaṃ upavuttho kho, visākhe, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro.

“‘阿羅漢たちは、命ある限り、高い寝床や大きな寝床を捨て、高い寝床や大きな寝床を離れ、低い寝床、すなわち、長椅子や草の敷物の上で横になられる。私もまた、今日この夜と昼の間、高い寝床や大きな寝床を捨て、高い寝床や大きな寝床を離れ、低い寝床、すなわち、長椅子や草の敷物の上で横になろう。この項目において私は阿羅漢に倣い、私の布薩は守られることになるだろう’と。このように、第八の項目を具足するのである。ヴィサーカーよ、このように八支を具足して守られた布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。”

‘‘Kīvamahapphalo hoti, kīvamahānisaṃso, kīvamahājutiko, kīvamahāvipphāro? Seyyathāpi, visākhe, yo imesaṃ soḷasannaṃ mahājanapadānaṃ pahūtarattaratanānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kāreyya, seyyathidaṃ – aṅgānaṃ magadhānaṃ kāsīnaṃ kosalānaṃ vajjīnaṃ mallānaṃ cetīnaṃ vaṅgānaṃ kurūnaṃ pañcālānaṃ macchānaṃ sūrasenānaṃ assakānaṃ avantīnaṃ gandhārānaṃ kambojānaṃ, aṭṭhaṅgasamannāgatassa uposathassa etaṃ kalaṃ nāgghati soḷasiṃ. Taṃ kissa hetu? Kapaṇaṃ, visākhe, mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya.

“どの程度、大きな果報、大きな功徳、大きな輝き、大きな広がりがあるのか。ヴィサーカーよ、たとえば、多くの至宝に満ちたこれら十六の大国、すなわち、アンガ、マガダ、カーシー、コーサラ、ヴァッジ、マッラ、チェーティ、ヴァンガ、クル、パンチャーラ、マッチチャ、スーラセーナ、アッサカ、アヴァンティ、ガンダーラ、カンボージャにおいて、主権と統治権を行使したとしても、それは八支具足の布薩の十六分の一の価値にも及ばない。それはなぜか。ヴィサーカーよ、天界の幸福に比べれば、人間の王者の地位は哀れなものだからである。”

‘‘Yāni, visākhe, mānusakāni paññāsa vassāni, cātumahārājikānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni pañca vassasatāni cātumahārājikānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, visākhe, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, visākhe, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“ヴィサーカーよ、人間の五十年にあたる歳月は、四大王衆天(しだいおうしゅてん)の神々の一昼夜に相当します。その一昼夜をもって三十日を一ヶ月とし、その十二ヶ月を一年とします。その年数で五百歳が、四大王衆天の神々の寿命です。ヴィサーカーよ、この世に生きるある女性、あるいはある男性が、八つの構成要素を具足した布薩(ふさつ)を実践し、身体が崩壊して死した後に、四大王衆天の神々の仲間に加わるということは、十分にあり得ることです。ヴィサーカーよ、‘天上の幸福に比すれば、人間界の王権は貧しく虚しいものである’と私が説いたのは、このことを指してのことです。”

‘‘Yaṃ, visākhe, mānusakaṃ vassasataṃ, tāvatiṃsānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena vassasahassaṃ tāvatiṃsānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, visākhe, vijjati [Pg.86] yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tāvatiṃsānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, visākhe, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“ヴィサーカーよ、人間の百年にあたる歳月は、三十三天(さんじゅうさんてん)の神々の一昼夜に相当します。その一昼夜をもって三十日を一ヶ月とし、その十二ヶ月を一年とします。その年数で千歳が、三十三天の神々の寿命です。ヴィサーカーよ、この世に生きるある女性、あるいはある男性が、八つの構成要素を具足した布薩を実践し、身体が崩壊して死した後に、三十三天の神々の仲間に加わるということは、十分にあり得ることです。ヴィサーカーよ、‘天上の幸福に比すれば、人間界の王権は貧しく虚しいものである’と私が説いたのは、このことを指してのことです。”

‘‘Yāni, visākhe, mānusakāni dve vassasatāni…pe… cattāri vassasatāni…pe… aṭṭha vassasatāni…pe… soḷasa vassasatāni paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni soḷasa vassasahassāni paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, visākhe, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, visākhe, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāyā’’’ti.

“ヴィサーカーよ、人間の二百年……(中略)……四百年……八百年……千六百年にあたる歳月は、他化自在天(たけじざいてん)の神々の一昼夜に相当します。その一昼夜をもって三十日を一ヶ月とし、その十二ヶ月を一年とします。その年数で一万六千歳が、他化自在天の神々の寿命です。ヴィサーカーよ、この世に生きるある女性、あるいはある男性が、八つの構成要素を具足した布薩を実践し、身体が崩壊して死した後に、他化自在天の神々の仲間に加わるということは、十分にあり得ることです。ヴィサーカーよ、‘天上の幸福に比すれば、人間界の王権は貧しく虚しいものである’と私が説いたのは、このことを指してのことです。”

‘‘Pāṇaṃ na haññe na cadinnamādiye,Musā na bhāse na ca majjapo siyā;

Abrahmacariyā virameyya methunā,Rattiṃ na bhuñjeyya vikālabhojanaṃ.

“生きものを殺してはならず、与えられていないものを取ってはならず、嘘を言ってはならず、酒を飲んではならない。淫欲を伴う非梵行から離れ、夜(正午過ぎ)の食事を摂ってはならない。”

‘‘Mālaṃ na dhāre na ca gandhamācare,Mañce chamāyaṃ va sayetha santhate;

Etañhi aṭṭhaṅgikamāhuposathaṃ,Buddhena dukkhantagunā pakāsitaṃ.

“華鬘を飾らず、香料を用いてはならず、低いベッドや地上の敷物の上に寝るべきである。これこそが、苦しみの終焉に至られた仏陀によって示された、八つの構成要素を具えた布薩である。”

‘‘Cando ca suriyo ca ubho sudassanā,Obhāsayaṃ anupariyanti yāvatā;

Tamonudā te pana antalikkhagā,Nabhe pabhāsanti disāvirocanā.

“月と太陽の両者は美しく、照らし輝きながら巡りゆく。闇を払うそれらは天空を往き、空に光り輝いて諸方を照らし出す。”

‘‘Etasmiṃ yaṃ vijjati antare dhanaṃ,Muttā maṇi veḷuriyañca bhaddakaṃ;

Siṅgīsuvaṇṇaṃ atha vāpi kañcanaṃ,Yaṃ jātarūpaṃ haṭakanti vuccati.

“その両者が巡る範囲に存在するあらゆる富、真珠、宝石、美しき瑠璃、あるいは黄金、ハータカ(純金)と呼ばれる金などは、”

‘‘Aṭṭhaṅgupetassa [Pg.87] uposathassa,Kalampi te nānubhavanti soḷasiṃ;

Candappabhā tāragaṇā ca sabbe.

“八つの構成要素を具えた布薩を実践することの、十六分の一の価値にも及ばない。月光も星々も、すべてそれには及ばないのである。”

‘‘Tasmā hi nārī ca naro ca sīlavā,Aṭṭhaṅgupetaṃ upavassuposathaṃ;

Puññāni katvāna sukhudrayāni,Aninditā saggamupenti ṭhāna’’nti. tatiyaṃ;

“それゆえ、戒ある女性も男性も、八つの構成要素を具えた布薩を実践すべきである。幸福をもたらす功徳を積み、非難されることなく、天上の清らかな境地へと至るのである。”

4. Vāseṭṭhasuttaṃ

4. ヴァーセッタ・スッタ(ヴァーセッタ経)

44. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho vāseṭṭho upāsako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho vāseṭṭhaṃ upāsakaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘aṭṭhaṅgasamannāgato, vāseṭṭha, uposatho upavuttho mahapphalo hoti…pe… aninditā saggamupenti ṭhāna’’nti.

44. ある時、世尊はヴェーサーリーの、大林(だいりん)にある重閣講堂(じゅうかくこうどう)に滞在しておられた。その時、ヴァーセッタ・ウパーサカが世尊のもとへ参り、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座ったヴァーセッタ・ウパーサカに対し、世尊はこのように仰せになった。“ヴァーセッタよ、八つの構成要素を具足して守られた布薩は、大きな果報をもたらすものである。……(中略)……非難されることなく、天上の清らかな境地へと至るのである。”

Evaṃ vutte vāseṭṭho upāsako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘piyā me, bhante, ñātisālohitā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, piyānampi me assa ñātisālohitānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya. Sabbe cepi, bhante, khattiyā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, sabbesampissa khattiyānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya. Sabbe cepi, bhante, brāhmaṇā…pe… vessā … suddā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, sabbesampissa suddānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti.

このように仰せになると、ヴァーセッタ・ウパーサカは世尊にこう申し上げた。“世尊よ、もし私の愛する親族たちが、八つの構成要素を具足した布薩を実践するならば、それは私の愛する親族たちにとって、長きにわたる利益と幸福となるでしょう。世尊よ、もしすべての刹帝利(せっていり)たちが、八つの構成要素を具足した布薩を実践するならば、それはすべての刹帝利たちにとって、長きにわたる利益と幸福となるでしょう。世尊よ、もしすべての婆羅門(ばらもん)たちが……吠舎(べいしゃ)たちが……首陀(しゅだ)たちが、八つの構成要素を具足した布薩を実践するならば、それはすべての首陀たちにとって、長きにわたる利益と幸福となるでしょう。”

‘‘Evametaṃ, vāseṭṭha, evametaṃ, vāseṭṭha! Sabbe cepi, vāseṭṭha, khattiyā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, sabbesampissa khattiyānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya. Sabbe cepi, vāseṭṭha, brāhmaṇā…pe… vessā… suddā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, sabbesampissa suddānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya. Sadevako cepi, vāseṭṭha, loko samārako sabrahmako sassamaṇabrāhmaṇī pajā sadevamanussā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, sadevakassapissa lokassa samārakassa [Pg.88] sabrahmakassa sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya dīgharattaṃ hitāya sukhāya. Ime cepi, vāseṭṭha, mahāsālā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavaseyyuṃ, imesampissa mahāsālānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya ( ). Ko pana vādo manussabhūtassā’’ti! Catutthaṃ.

“ヴァーセッタよ、その通りである。ヴァーセッタよ、その通りである。もしすべての刹帝利たちが、八つの構成要素を具足した布薩を実践するならば、それはすべての刹帝利たちにとって、長きにわたる利益と幸福となるであろう。もしすべての婆羅門たちが……吠舎たちが……首陀たちが布薩を実践するならば、それは彼らにとって長きにわたる利益と幸福となるであろう。ヴァーセッタよ、もし神々、魔王、梵天を含むこの世界、沙門や婆羅門、王や人々を含むこの生類たちが、八つの構成要素を具足した布薩を実践するならば、それは全世界にとって、長きにわたる利益と幸福となるであろう。ヴァーセッタよ、もしこれらの大サーラ樹(沙羅の木)までもが、意識を持って八つの構成要素を具足した布薩を実践するならば、それはこれらの大サーラ樹にとっても、長きにわたる利益と幸福となるであろう。ましてや、人間として生まれた者については、言うまでもないことではないか。”

5. Bojjhasuttaṃ

5. ボッジャ・スッタ(覚支経)

45. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho bojjhā upāsikā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho bojjhaṃ upāsikaṃ bhagavā etadavoca –

45. ある時、世尊は舎衛城(サーヴァッティー)のアナータピンディカ園(祇園精舎)に滞在しておられた。そのとき、ボッジヤーという名の優婆夷(在家信女)が世尊のもとへ参じ、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座った優婆夷ボッジヤーに、世尊は次のように言われた。

‘‘Aṭṭhaṅgasamannāgato, bojjhe, uposatho upavuttho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro. Kathaṃ upavuttho ca, bojjhe, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro? Idha, bojjhe, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yāvajīvaṃ arahanto pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratā nihitadaṇḍā nihitasatthā lajjī dayāpannā, sabbapāṇabhūtahitānukampino viharanti. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharāmi. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā paṭhamena aṅgena samannāgato hoti…pe….

“ボッジヤーよ、八つの構成要素(支)を具えて守られる布薩(ふさつ)は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。ボッジヤーよ、どのように八つの構成要素を具えて守られる布薩が、大きな果報、大きな功徳、大きな輝き、大きな広がりがあるのか。ボッジヤーよ、ここにおいて聖なる弟子はこのように省察する。‘阿羅漢(あらかん)たちは生涯、殺生を捨てて殺生を離れ、杖を置き、武器を置き、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って憐れみを抱いて暮らしておられる。私もまた今日、この夜と昼の間、殺生を捨てて殺生を離れ、杖を置き、武器を置き、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って憐れみを抱いて過ごそう。このようにして阿羅漢たちに倣い、私の布薩は守られるであろう’と。このように、この第一の支を具えるのである。……(中略)……”

‘‘‘Yāvajīvaṃ arahanto uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭiviratā nīcaseyyaṃ kappenti – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Ahaṃ pajja imañca rattiṃ imañca divasaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ pahāya uccāsayanamahāsayanā paṭivirato nīcaseyyaṃ kappemi – mañcake vā tiṇasanthārake vā. Imināpaṅgena arahataṃ anukaromi, uposatho ca me upavuttho bhavissatī’ti. Iminā aṭṭhamena aṅgena samannāgato hoti. Evaṃ upavuttho kho, bojjhe, aṭṭhaṅgasamannāgato uposatho mahapphalo hoti mahānisaṃso mahājutiko mahāvipphāro.

“‘阿羅漢たちは生涯、高く大きな寝床を捨てて、高く大きな寝床から離れ、低い寝床、すなわち小椅子や草の敷物の上に横たわる。私もまた今日、この夜と昼の間、高く大きな寝床を捨てて、高く大きな寝床から離れ、低い寝床、すなわち小椅子や草の敷物の上に横たわろう。このようにして阿羅漢たちに倣い、私の布薩は守られるであろう’と。このように、この第八の支を具えるのである。ボッジヤーよ、このように守られる八つの構成要素を具えた布薩は、大きな果報があり、大きな功徳があり、大きな輝きがあり、大きな広がりがある。”

‘‘Kīvamahapphalo [Pg.89] hoti, kīvamahānisaṃso, kīvamahājutiko, kīvamahāvipphāro? Seyyathāpi, bojjhe, yo imesaṃ soḷasannaṃ mahājanapadānaṃ pahūtarattaratanānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kāreyya, seyyathidaṃ – aṅgānaṃ magadhānaṃ kāsīnaṃ kosalānaṃ vajjīnaṃ mallānaṃ cetīnaṃ vaṅgānaṃ kurūnaṃ pañcālānaṃ macchānaṃ sūrasenānaṃ assakānaṃ avantīnaṃ gandhārānaṃ kambojānaṃ, aṭṭhaṅgasamannāgatassa uposathassa etaṃ kalaṃ nāgghati soḷasiṃ. Taṃ kissa hetu? Kapaṇaṃ, bojjhe, mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya.

“どれほど大きな果報があり、どれほど大きな功徳があり、どれほど大きな輝きがあり、どれほど大きな広がりがあるのか。ボッジヤーよ、たとえば、多くの財宝に満ちたこれら十六の大国、すなわち、アンガ、マガダ、カーシー、コーサラ、ヴァッジ、マッラ、チェーティ、ヴァンガ、クル、パンチャーラ、マッチャ、スーラセーナ、アッサカ、アヴァンティ、ガンダーラ、カンボージャにおいて主権と支配権をもって統治する王者の地位があったとしても、それは八つの構成要素を具えた布薩の十六分の一の価値にも及ばない。それはなぜか。ボッジヤーよ、天界の幸福に比べれば、人間の王者の地位など、貧しい者の境遇のように(取るに足らないもの)だからである。”

‘‘Yāni, bojjhe, mānusakāni paññāsa vassāni, cātumahārājikānaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni pañca vassasatāni cātumahārājikānaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bojjhe, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bojjhe, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāya’’’.

“ボッジヤーよ、人間の五十年にあたる年月は、四大王衆天(しだいおうしゅてん)の神々の一日一夜である。その三十日で一月、十二月で一年となる。その年数で五百歳(天寿)が四大王衆天の神々の寿命である。ボッジヤーよ、この世で女性あるいは男性が八つの構成要素を具えた布薩を守り、身が壊れて死後、四大王衆天の神々の仲間に加わるということは起こり得ることである。ボッジヤーよ、このことを指して‘天界の幸福に比べれば、人間の王者の地位など貧しい者の境遇のようだ’と私は言ったのである。”

‘‘Yaṃ, bojjhe, mānusakaṃ vassasataṃ…pe… tāni, bojjhe, mānusakāni dve vassasatāni…pe… cattāri vassasatāni…pe… aṭṭha vassasatāni…pe… soḷasa vassasatāni paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ eso eko rattindivo. Tāya rattiyā tiṃsarattiyo māso. Tena māsena dvādasamāsiyo saṃvaccharo. Tena saṃvaccharena dibbāni soḷasa vassasahassāni paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ āyuppamāṇaṃ. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bojjhe, vijjati yaṃ idhekacco itthī vā puriso vā aṭṭhaṅgasamannāgataṃ uposathaṃ upavasitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Idaṃ kho panetaṃ, bojjhe, sandhāya bhāsitaṃ – ‘kapaṇaṃ mānusakaṃ rajjaṃ dibbaṃ sukhaṃ upanidhāyā’’’ti.

“ボッジヤーよ、人間の百年にあたる年月は……(中略)……ボッジヤーよ、人間の千六百年にあたる年月は、他化自在天(たけじざいてん)の神々の一日一夜である。その三十日で一月、十二月で一年となる。その年数で一万六千歳(天寿)が他化自在天の神々の寿命である。ボッジヤーよ、この世で女性あるいは男性が八つの構成要素を具えた布薩を守り、身が壊れて死後、他化自在天の神々の仲間に加わるということは起こり得ることである。ボッジヤーよ、このことを指して‘天界の幸福に比べれば、人間の王者の地位など貧しい者の境遇のようだ’と私は言ったのである。”と(世尊は言われた)。

‘‘Pāṇaṃ na haññe na cadinnamādiye,Musā na bhāse na ca majjapo siyā;

Abrahmacariyā virameyya methunā,Rattiṃ na bhuñjeyya vikālabhojanaṃ.

“生きものを殺してはならない。与えられていないものを取ってはならない。偽りを語ってはならない。酒を飲んではならない。非梵行(不道徳な性行為)を離れて情欲を抑え、夜(午後)に非時の食事を摂ってはならない。”

‘‘Mālaṃ [Pg.90] na dhāre na ca gandhamācare,Mañce chamāyaṃ va sayetha santhate;

Etañhi aṭṭhaṅgikamāhuposathaṃ,Buddhena dukkhantagunā pakāsitaṃ.

“花飾りを身につけず、香料を用いてはならない。床(小椅子)あるいは地面の敷物の上に寝るべきである。これら八つの要素からなる布薩を、苦しみの終わりに達した仏陀が示された。”

‘‘Cando ca suriyo ca ubho sudassanā,Obhāsayaṃ anupariyanti yāvatā;

Tamonudā te pana antalikkhagā,Nabhe pabhāsanti disāvirocanā.

“月と太陽は、ともに見事な姿で、照らしながら、及ぶ限りの場所を巡りゆく。闇を払うそれらは天空を行き、空にあって方角を輝かせ、光り輝く。”

‘‘Etasmiṃ yaṃ vijjati antare dhanaṃ,Muttā maṇi veḷuriyañca bhaddakaṃ;

Siṅgīsuvaṇṇaṃ atha vāpi kañcanaṃ,Yaṃ jātarūpaṃ haṭakanti vuccati.

“その(月日の巡る)間にある富、真珠、宝石、見事な瑠璃、シンギー金、あるいは黄金、これらはジャータルーパー(金)やハータカ(金)と呼ばれる。”

‘‘Aṭṭhaṅgupetassa uposathassa,Kalampi te nānubhavanti soḷasiṃ;

Candappabhā tāragaṇā ca sabbe.

“(それらすべての宝も、)八つの構成要素を具えた布薩の、十六分の一の価値にも及ばない。月光も星々の群れもすべて(布薩の功徳には及ばないのである)。”

‘‘Tasmā hi nārī ca naro ca sīlavā,Aṭṭhaṅgupetaṃ upavassuposathaṃ;

Puññāni katvāna sukhudrayāni,Aninditā saggamupenti ṭhāna’’nti. pañcamaṃ;

“ゆえに、徳ある女性も男性も、八つの構成要素を具えた布薩を守るべきである。幸福をもたらす功徳を積み、歓喜に満たされて、天上の善き場所(善趣)へと至るのである。”(第五の経が終わる)

6. Anuruddhasuttaṃ

6. アヌルッダ経(6)

46. Ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Tena kho pana samayena āyasmā anuruddho divāvihāraṃ gato hoti paṭisallīno. Atha kho sambahulā manāpakāyikā devatā yenāyasmā anuruddho tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ anuruddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho tā devatā āyasmantaṃ anuruddhaṃ etadavocuṃ – ‘‘mayaṃ, bhante anuruddha, manāpakāyikā nāma devatā tīsu ṭhānesu issariyaṃ kārema vasaṃ vattema. Mayaṃ, bhante anuruddha, yādisakaṃ vaṇṇaṃ ākaṅkhāma tādisakaṃ vaṇṇaṃ ṭhānaso paṭilabhāma; yādisakaṃ saraṃ ākaṅkhāma [Pg.91] tādisakaṃ saraṃ ṭhānaso paṭilabhāma; yādisakaṃ sukhaṃ ākaṅkhāma tādisakaṃ sukhaṃ ṭhānaso paṭilabhāma. Mayaṃ, bhante anuruddha, manāpakāyikā nāma devatā imesu tīsu ṭhānesu issariyaṃ kārema vasaṃ vattemā’’ti.

46. ある時、世尊はコーサンビーのゴーシタ園に滞在しておられた。その時、尊者アヌルッダは、昼の休息のために独座して瞑想しておられた。すると、多くのマナーパカーイカ(意に叶う姿を持つ)天女たちが、尊者アヌルッダのおられるところに近づいてきた。近づいてから、尊者アヌルッダに礼拝し、一方に立った。一方に立ったそれらの天女たちは、尊者アヌルッダに次のように申し上げた。“尊者アヌルッダよ、私たちはマナーパカーイカという名の天女であり、三つの事柄において主宰権を持ち、意のままに操ることができます。尊者アヌルッダよ、私たちは、どのような色彩を望んでも、その瞬間にその通りの色彩を得ることができます。どのような声を望んでも、その瞬間にその通りの声を得ることができます。どのような楽しみを望んでも、その瞬間にその通りの楽しみを得ることができます。尊者アヌルッダよ、私たちはマナーパカーイカという名の天女であり、これら三つの事柄において主宰権を持ち、意のままに操ることができるのです”

Atha kho āyasmato anuruddhassa etadahosi – ‘‘aho vatimā devatā sabbāva nīlā assu nīlavaṇṇā nīlavatthā nīlālaṅkārā’’ti. Atha kho tā devatā āyasmato anuruddhassa cittamaññāya sabbāva nīlā ahesuṃ nīlavaṇṇā nīlavatthā nīlālaṅkārā.

その時、尊者アヌルッダに次のような思いが浮かんだ。“ああ、願わくば、これらの天女たちが皆、青色となり、青色の色彩、青色の衣服、青色の装身具を纏った姿になればよいのに”と。すると、それらの天女たちは尊者アヌルッダの心を知り、皆が青色となり、青色の色彩、青色の衣服、青色の装身具を纏った姿になった。

Atha kho āyasmato anuruddhassa etadahosi – ‘‘aho vatimā devatā sabbāva pītā assu…pe… sabbāva lohitakā assu… sabbāva odātā assu odātavaṇṇā odātavatthā odātālaṅkārā’’ti. Atha kho tā devatā āyasmato anuruddhassa cittamaññāya sabbāva odātā ahesuṃ odātavaṇṇā odātavatthā odātālaṅkārā.

次に尊者アヌルッダに次のような思いが浮かんだ。“ああ、願わくば、これらの天女たちが皆、黄色になり……(中略)……皆、赤色になり……皆、白色となり、白色の色彩、白色の衣服、白色の装身具を纏った姿になればよいのに”と。すると、それらの天女たちは尊者アヌルッダの心を知り、皆が白色となり、白色の色彩、白色の衣服、白色の装身具を纏った姿になった。

Atha kho tā devatā ekā ca gāyi ekā ca nacci ekā ca accharaṃ vādesi. Seyyathāpi nāma pañcaṅgikassa tūriyassa suvinītassa suppaṭipatāḷitassa kusalehi susamannāhatassa saddo hoti vaggu ca rajanīyo ca kamanīyo ca pemanīyo ca madanīyo ca; evamevaṃ tāsaṃ devatānaṃ alaṅkārānaṃ saddo hoti vaggu ca rajanīyo ca kamanīyo ca pemanīyo ca madanīyo ca. Atha kho āyasmā anuruddho indriyāni okkhipi.

そこで、それらの天女のうち、一人は歌い、一人は踊り、一人は手拍子を打った。たとえば、熟練した奏者によって見事に調律され、巧みに演奏された五種類の楽器(五楽)の音色が、心地よく、魅惑的で、愛らしく、親しみ深く、陶酔させるものであるように、まさにそのように、それらの天女たちの装身具の音色は、心地よく、魅惑的で、愛らしく、親しみ深く、陶酔させるものであった。その時、尊者アヌルッダは(視線を落とし)諸根を抑えた。

Atha kho tā devatā ‘‘na khvayyo anuruddho sādiyatī’’ti tatthevantaradhāyiṃsu. Atha kho āyasmā anuruddho sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā anuruddho bhagavantaṃ etadavoca –

すると、それらの天女たちは“尊者アヌルッダは喜んでおられない”と知って、その場から姿を消した。そして、尊者アヌルッダは夕刻に瞑想から立ち上がり、世尊のおられるところへ向かった。近づいて世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った尊者アヌルッダは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Idhāhaṃ, bhante, divāvihāraṃ gato homi paṭisallīno. Atha kho, bhante, sambahulā manāpakāyikā devatā yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhante, tā [Pg.92] devatā maṃ etadavocuṃ – ‘mayaṃ, bhante anuruddha, manāpakāyikā nāma devatā tīsu ṭhānesu issariyaṃ kārema vasaṃ vattema. Mayaṃ, bhante anuruddha, yādisakaṃ vaṇṇaṃ ākaṅkhāma tādisakaṃ vaṇṇaṃ ṭhānaso paṭilabhāma; yādisakaṃ saraṃ ākaṅkhāma tādisakaṃ saraṃ ṭhānaso paṭilabhāma; yādisakaṃ sukhaṃ ākaṅkhāma tādisakaṃ sukhaṃ ṭhānaso paṭilabhāma. Mayaṃ, bhante anuruddha, manāpakāyikā nāma devatā imesu tīsu ṭhānesu issariyaṃ kārema vasaṃ vattemā’ti. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘aho vatimā devatā sabbāva nīlā assu nīlavaṇṇā nīlavatthā nīlālaṅkārā’ti. Atha kho, bhante, tā devatā mama cittamaññāya sabbāva nīlā ahesuṃ nīlavaṇṇā nīlavatthā nīlālaṅkārā.

“世尊よ、今日、私は昼の休息のために独座して瞑想しておりました。すると、世尊よ、多くのマナーパカーイカ天女たちが私のもとへ近づいてまいりました。近づいて私に礼拝し、一方に立ちました。世尊よ、一方に立ったそれらの天女たちは、私に次のように申し上げました。‘尊者アヌルッダよ、私たちはマナーパカーイカという名の天女であり、三つの事柄において主宰権を持ち、意のままに操ることができます。尊者アヌルッダよ、私たちは、どのような色彩を望んでも、その瞬間にその通りの色彩を得ることができます。どのような声を望んでも、その瞬間にその通りの声を得ることができます。どのような楽しみを望んでも、その瞬間にその通りの楽しみを得ることができます。尊者アヌルッダよ、私たちはマナーパカーイカという名の天女であり、これら三つの事柄において主宰権を持ち、意のままに操ることができるのです’と。世尊よ、その時、私に次のような思いが浮かびました。‘ああ、願わくば、これらの天女たちが皆、青色となり、青色の色彩、青色の衣服、青色の装身具を纏った姿になればよいのに’と。世尊よ、すると、それらの天女たちは私の心を知り、皆が青色となり、青色の色彩、青色の衣服、青色の装身具を纏った姿になりました。

‘‘Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘aho vatimā devatā sabbāva pītā assu…pe… sabbāva lohitakā assu…pe… sabbāva odātā assu odātavaṇṇā odātavatthā odātālaṅkārā’ti. Atha kho, bhante, tā devatā mama cittamaññāya sabbāva odātā ahesuṃ odātavaṇṇā odātavatthā odātālaṅkārā.

“世尊よ、私に次のような思いが浮かびました。‘ああ、願わくば、これらの天女たちが皆、黄色になり……(中略)……皆、赤色になり……皆、白色となり、白色の色彩、白色の衣服、白色の装身具を纏った姿になればよいのに’と。世尊よ、すると、それらの天女たちは私の心を知り、皆が白色となり、白色の色彩、白色の衣服、白色の装身具を纏った姿になりました。

‘‘Atha kho, bhante, tā devatā ekā ca gāyi ekā ca nacci ekā ca accharaṃ vādesi. Seyyathāpi nāma pañcaṅgikassa tūriyassa suvinītassa suppaṭipatāḷitassa kusalehi susamannāhatassa saddo hoti vaggu ca rajanīyo ca kamanīyo ca pemanīyo ca madanīyo ca; evamevaṃ tāsaṃ devatānaṃ alaṅkārānaṃ saddo hoti vaggu ca rajanīyo ca kamanīyo ca pemanīyo ca madanīyo ca. Atha khvāhaṃ, bhante, indriyāni okkhipiṃ.

“世尊よ、そこで、それらの天女のうち、一人は歌い、一人は踊り、一人は手拍子を打ちました。たとえば、熟練した奏者によって見事に調律され、巧みに演奏された五種類の楽器の音色が、心地よく、魅惑的で、愛らしく、親しみ深く、陶酔させるものであるように、まさにそのように、それらの天女たちの装身具の音色は、心地よく、魅惑的で、愛らしく、親しみ深く、陶酔させるものでありました。世尊よ、その時、私は(視線を落とし)諸根を抑えました。

‘‘Atha kho, bhante, tā devatā ‘na khvayyo anuruddho sādiyatī’ti tatthevantaradhāyiṃsu. Katihi nu kho, bhante, dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti?

“世尊よ、すると、それらの天女たちは‘尊者アヌルッダは喜んでおられない’と知って、その場から姿を消しました。世尊よ、女性がいかなる法を具えれば、身が壊れ死んだ後、マナーパカーイカ天女たちの仲間に生まれ変わるのでしょうか”

‘‘Aṭṭhahi kho, anuruddha, dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Katamehi aṭṭhahi? Idha, anuruddha, mātugāmo yassa mātāpitaro bhattuno denti atthakāmā hitesino anukampakā anukampaṃ upādāya tassa [Pg.93] hoti pubbuṭṭhāyinī pacchānipātinī kiṅkārapaṭissāvinī manāpacārinī piyavādinī.

“アヌルッダよ、八つの法を具足した女性は、身が壊れて死んだ後、マナーパカーイカという名の神々の共にある状態へと生まれます。どのような八つでしょうか。アヌルッダよ、この世において、利益を願い、幸福を求め、慈しみ深い父母が、慈しみをもってある夫に嫁がせた女性は、その夫に対して、先に起き、後に寝、何をなすべきかを問うてそれに従い、喜ばしい振る舞いをし、愛語を語る者となります。

‘‘Ye te bhattu garuno honti – mātāti vā pitāti vā samaṇabrāhmaṇāti vā – te sakkaroti, garuṃ karoti, māneti, pūjeti, abbhāgate ca āsanodakena paṭipūjeti.

また、夫が敬う人々、すなわち母や父、あるいは沙門やバラモンを、彼女は敬い、重んじ、尊び、供養します。また、来客があれば、座席と水をもって丁寧にもてなします。

‘‘Ye te bhattu abbhantarā kammantā – uṇṇāti vā kappāsāti vā – tattha dakkhā hoti analasā tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgatā alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ.

また、夫の家庭内の仕事、すなわち羊毛や綿を扱う仕事において、彼女は巧みで怠ることなく、そのための適切な手段を考察する智慧を具え、自ら行い、また差配することができます。

‘‘Yo so bhattu abbhantaro antojano – dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā – tesaṃ katañca katato jānāti akatañca akatato jānāti, gilānakānañca balābalaṃ jānāti khādanīyaṃ bhojanīyañcassa paccaṃsena saṃvibhajati.

また、夫の家庭内の人々、すなわち下男や使者や労働者について、彼らがなしたことをなしたと知り、なさなかったことをなさなかったと知ります。また、病人の体力の有無を知り、食べ物や飲み物をそれぞれの分に応じて分配します。

‘‘Yaṃ bhattu āharati dhanaṃ vā dhaññaṃ vā jātarūpaṃ vā taṃ ārakkhena guttiyā sampādeti, tattha ca hoti adhuttī athenī asoṇḍī avināsikā.

また、夫が持ち帰る財、穀物、金銀を、彼女は守護し保護し、それらにおいて放蕩せず、盗まず、酒に溺れず、浪費しません。

‘‘Upāsikā kho pana hoti buddhaṃ saraṇaṃ gatā dhammaṃ saraṇaṃ gatā saṅghaṃ saraṇaṃ gatā.

さらに、彼女は仏に帰依し、法に帰依し、僧に帰依した優婆夷(在家信女)となります。

‘‘Sīlavatī kho pana hoti – pāṇātipātā paṭiviratā, adinnādānā paṭiviratā, kāmesumicchācārā paṭiviratā, musāvādā paṭiviratā, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratā.

また、戒律を守る者であり、殺生を離れ、盗みを離れ、邪淫を離れ、嘘を離れ、不放逸の原因となる酒類を飲むことを離れます。

‘‘Cāgavatī kho pana hoti. Vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgā payatapāṇinī vossaggaratā yācayogā dānasaṃvibhāgaratā.

さらに、彼女は分かち合いの心を持っています。物惜しみの汚れのない心で家庭に住み、執着なく施し、浄められた手を持ち、捨てることを喜び、乞われるに応じ、施し分配することを楽しんでいます。

‘‘Imehi kho, anuruddha, aṭṭhahi dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti.

アヌルッダよ、これら八つの法を具足した女性は、身が壊れて死んだ後、マナーパカーイカという名の神々の共にある状態へと生まれるのです。”

‘‘Yo [Pg.94] naṃ bharati sabbadā, niccaṃ ātāpi ussuko;

Taṃ sabbakāmadaṃ posaṃ, bhattāraṃ nātimaññati.

“常に努力し精励して彼女を養い、すべての望みを叶える夫を、賢明な女性は決して軽んじません。

‘‘Na cāpi sotthi bhattāraṃ, issāvādena rosaye;

Bhattu ca garuno sabbe, paṭipūjeti paṇḍitā.

また、淑女たる彼女は、嫉妬混じりの言葉で夫を怒らせることもありません。賢明な彼女は、夫の敬うすべての人々を共に供養します。

‘‘Uṭṭhāhikā analasā, saṅgahitaparijjanā;

Bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

勤勉で怠らず、周囲の人々をよく世話し、夫の好むところを行い、夫が蓄えた財をよく守ります。

‘‘Yā evaṃ vattati nārī, bhattu chandavasānugā;

Manāpā nāma te devā, yattha sā upapajjatī’’ti. chaṭṭhaṃ;

このように夫の意に従って振る舞う女性は、‘マナーパー’という名の神々の世界に生まれるのです。”(第六の経、終了)

7. Dutiyavisākhāsuttaṃ

7. “第二のヴィサーカー経”

47. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati pubbārāme migāramātupāsāde. Atha kho visākhā migāramātā…pe… ekamantaṃ nisinnaṃ kho visākhaṃ migāramātaraṃ bhagavā etadavoca –

47. ある時、世尊はサーヴァッティのプッバーラーマにあるミガーラマーター(ミガーラの母)の講堂に滞在しておられました。その時、ミガーラマーターであるヴィサーカーが……(中略)……、片隅に座ったミガーラマーターのヴィサーカーに、世尊は次のように仰せられました。

‘‘Aṭṭhahi kho, visākhe, dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Katamehi aṭṭhahi? Idha, visākhe, mātugāmo yassa mātāpitaro bhattuno denti atthakāmā hitesino anukampakā anukampaṃ upādāya tassa hoti pubbuṭṭhāyinī pacchānipātinī kiṅkārapaṭissāvinī manāpacārinī piyavādinī…pe….

“ヴィサーカーよ、八つの法を具足した女性は、身が壊れて死んだ後、マナーパカーイカという名の神々の共にある状態へと生まれます。どのような八つでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において、利益を願い、幸福を求め、慈しみ深い父母が、慈しみをもってある夫に嫁がせた女性は、その夫に対して、先に起き、後に寝、何をなすべきかを問うて従い、喜ばしい振る舞いをし、愛語を語る者となります。……(中略)……

‘‘Cāgavatī kho pana hoti. Vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgā payatapāṇinī vossaggaratā yācayogā dānasaṃvibhāgaratā. Imehi kho, visākhe, aṭṭhahi dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti.

さらに、彼女は分かち合いの心を持っています。物惜しみの汚れのない心で家庭に住み、執着なく施し、浄められた手を持ち、捨てることを喜び、乞われるに応じ、施し分配することを楽しんでいます。ヴィサーカーよ、これら八つの法を具足した女性は、身が壊れて死んだ後、マナーパカーイカという名の神々の共にある状態へと生まれるのです。”

‘‘Yo naṃ bharati sabbadā, niccaṃ ātāpi ussuko;

Taṃ sabbakāmadaṃ posaṃ, bhattāraṃ nātimaññati.

“常に努力し精励して彼女を養い、すべての望みを叶える夫を、賢明な女性は決して軽んじません。

‘‘Na [Pg.95] cāpi sotthi bhattāraṃ, issāvādena rosaye;

Bhattu ca garuno sabbe, paṭipūjeti paṇḍitā.

また、淑女たる彼女は、嫉妬混じりの言葉で夫を怒らせることもありません。賢明な彼女は、夫の敬うすべての人々を共に供養します。

‘‘Uṭṭhāhikā analasā, saṅgahitaparijjanā;

Bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

勤勉で怠らず、周囲の人々をよく世話し、夫の好むところを行い、夫が蓄えた財をよく守ります。

‘‘Yā evaṃ vattati nārī, bhattu chandavasānugā;

Manāpā nāma te devā, yattha sā upapajjatī’’ti. sattamaṃ;

このように夫の意に従って振る舞う女性は、‘マナーパー’という名の神々の世界に生まれるのです。”(第七の経、終了)

8. Nakulamātāsuttaṃ

8. “ナクラマーター経”

48. Ekaṃ samayaṃ bhagavā bhaggesu viharati suṃsumāragire bhesakaḷāvane migadāye. Atha kho nakulamātā gahapatānī yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā…pe…. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho nakulamātaraṃ gahapatāniṃ bhagavā etadavoca –

48. ある時、世尊はバッガ国のスンスマーラギラのベーサカラーヴァナにある鹿野苑に滞在しておられました。その時、家主夫人であるナクラマーターが世尊のもとに近づき、……(中略)……、片隅に座った家主夫人ナクラマーターに、世尊は次のように仰せられました。

‘‘Aṭṭhahi kho, nakulamāte, dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Katamehi aṭṭhahi? Idha, nakulamāte, mātugāmo yassa mātāpitaro bhattuno denti atthakāmā hitesino anukampakā anukampaṃ upādāya tassa hoti pubbuṭṭhāyinī pacchānipātinī kiṅkārapaṭissāvinī manāpacārinī piyavādinī.

“ナクラマーターよ、八つの法を具足した女性は、身が壊れて死んだ後、マナーパカーイカという名の神々の共にある状態へと生まれます。どのような八つでしょうか。ナクラマーターよ、この世において、利益を願い、幸福を求め、慈しみ深い父母が、慈しみをもってある夫に嫁がせた女性は、その夫に対して、先に起き、後に寝、何をなすべきかを問うてそれに従い、喜ばしい振る舞いをし、愛語を語る者となります。

‘‘Ye te bhattu garuno honti – mātāti vā pitāti vā samaṇabrāhmaṇāti vā – te sakkaroti garuṃ karoti māneti pūjeti, abbhāgate ca āsanodakena paṭipūjeti.

また、夫が敬う人々、すなわち母や父、あるいは沙門やバラモンを、彼女は敬い、重んじ、尊び、供養します。また、来客があれば、座席と水をもって丁寧にもてなします。

‘‘Ye te bhattu abbhantarā kammantā – uṇṇāti vā kappāsāti vā – tattha dakkhā hoti analasā tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgatā alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ.

また、夫の家庭内の仕事、すなわち羊毛や綿を扱う仕事において、彼女は巧みで怠ることなく、そのための適切な手段を考察する智慧を具え、自ら行い、また差配することができます。”

‘‘Yo so bhattu abbhantaro antojano – dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā – tesaṃ katañca katato jānāti akatañca akatato jānāti, gilānakānañca balābalaṃ jānāti khādanīyaṃ bhojanīyañcassa paccaṃsena saṃvibhajati.

夫の家の使用人、すなわち下男、使者、労働者たちの、なしたこととなさなかったことを正しく把握し、病身の者の体力の有無を知り、硬い食べ物や柔らかい食べ物をそれぞれに相応しく分配します。

‘‘Yaṃ [Pg.96] bhattā āharati dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā taṃ ārakkhena guttiyā sampādeti, tattha ca hoti adhuttī athenī asoṇḍī avināsikā.

夫が持ち帰った財産、穀物、銀、金などを、守り保護して管理し、その財産に関して、浪費せず、盗まず、酒に溺れず、損なうことがありません。

‘‘Upāsikā kho pana hoti buddhaṃ saraṇaṃ gatā dhammaṃ saraṇaṃ gatā saṅghaṃ saraṇaṃ gatā.

さらに、仏に帰依し、法に帰依し、僧に帰依した女性信徒となります。

‘‘Sīlavatī kho pana hoti – pāṇātipātā paṭiviratā…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratā…pe….

また、戒を保つ者となります。生き物を殺すことから離れ、...(中略)...、放逸の原因となる酒や薬物を飲むことから離れます。

‘‘Cāgavatī kho pana hoti vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgā payatapāṇinī vossaggaratā yācayogā dānasaṃvibhāgaratā.

また、布施を好む者となり、物惜しみの汚れを離れた心で家庭に住み、惜しみなく施し、自ら手を清めて与え、分かち合うことを喜び、乞われるに応じ、布施と分配を楽しみます。

‘‘Imehi kho, nakulamāte, aṭṭhahi dhammehi samannāgato mātugāmo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā manāpakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjatī’’ti.

ナクラの母よ、これら八つの法を備えた女性は、身体が崩壊して死んだ後、愛好天(マナーパカーイカー)という神々の仲間に加わります。

‘‘Yo naṃ bharati sabbadā, niccaṃ ātāpi ussuko;

Taṃ sabbakāmadaṃ posaṃ, bhattāraṃ nātimaññati.

常に妻を養い、絶えず熱心に努力し、あらゆる望みを叶えてくれる夫を、賢い妻は決して軽んじることはありません。

‘‘Na cāpi sotthi bhattāraṃ, issāvādena rosaye;

Bhattu ca garuno sabbe, paṭipūjeti paṇḍitā.

また、良き妻は嫉妬の言葉で夫を怒らせることもありません。賢き妻は、夫が尊敬するすべての人々を深く敬い、礼拝します。

‘‘Uṭṭhāhikā analasā, saṅgahitaparijjanā;

Bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

勤勉で怠りなく、周囲の人々をよく世話し、夫の好むように振る舞い、夫が蓄えた財産をしっかりと守ります。

‘‘Yā evaṃ vattati nārī, bhattu chandavasānugā;

Manāpā nāma te devā, yattha sā upapajjatī’’ti. aṭṭhamaṃ;

このように夫の意に沿って行動する女性は、マナーパカーイカーと呼ばれる神々の世界に生まれます。第八の経(終わる)。

9. Paṭhamaidhalokikasuttaṃ

9. 第一・現世利益経

49. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati pubbārāme migāramātupāsāde. Atha kho visākhā migāramātā yena bhagavā tenupasaṅkami…pe…. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho visākhaṃ migāramātaraṃ bhagavā etadavoca –

49. ある時、世尊はサヴァッティの東園にあるミガーラの母の講堂に滞在しておられた。その時、ミガーラの母ヴィサーカーが世尊のもとへ参り、...(中略)...、一方に座ったミガーラの母ヴィサーカーに、世尊は次のように仰った。

‘‘Catūhi [Pg.97] kho, visākhe, dhammehi samannāgato mātugāmo idhalokavijayāya paṭipanno hoti, ayaṃsa loko āraddho hoti. Katamehi catūhi? Idha, visākhe, mātugāmo susaṃvihitakammanto hoti, saṅgahitaparijano, bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

ヴィサーカーよ、四つの法を備えた女性は、現世を勝利し、現世での幸福を成就します。その四つとは何か。ヴィサーカーよ、この世において女性は家事の差配が巧みであり、周囲の人々をよく世話し、夫の好むように振る舞い、夫が蓄えた財産を守ることです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo susaṃvihitakammanto hoti? Idha, visākhe, mātugāmo ye te bhattu abbhantarā kammantā – uṇṇāti vā kappāsāti vā – tattha dakkhā hoti analasā tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgatā alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo susaṃvihitakammanto hoti.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は家事の差配が巧みになるのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において女性は夫の家の中の仕事、すなわち羊毛や綿の仕事において熟練し、怠ることなく、そのための手段を考える知恵を備え、自ら行い、また差配することができます。ヴィサーカーよ、このようにして女性は家事の差配が巧みになるのです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo saṅgahitaparijano hoti? Idha, visākhe, mātugāmo yo so bhattu abbhantaro antojano – dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā – tesaṃ katañca katato jānāti akatañca akatato jānāti, gilānakānañca balābalaṃ jānāti khādanīyaṃ bhojanīyañcassa paccaṃsena saṃvibhajati. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo saṅgahitaparijano hoti.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は周囲の人々をよく世話することになるのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において夫の家の使用人、すなわち下男、使者、労働者たちの、なしたこととなさなかったことを正しく把握し、病身の者の体力の有無を知り、硬い食べ物や柔らかい食べ物をそれぞれに相応しく分配します。ヴィサーカーよ、このようにして女性は周囲の人々をよく世話することになるのです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo bhattu manāpaṃ carati? Idha, visākhe, mātugāmo yaṃ bhattu amanāpasaṅkhātaṃ taṃ jīvitahetupi na ajjhācarati. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo bhattu manāpaṃ carati.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は夫の好むように振る舞うのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において女性は夫が好まないこととして知られることを、たとえ命に関わる時でも行いません。ヴィサーカーよ、このようにして女性は夫の好むように振る舞うのです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo sambhataṃ anurakkhati? Idha, visākhe, mātugāmo yaṃ bhattā āharati dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā taṃ ārakkhena guttiyā sampādeti, tattha ca hoti adhuttī athenī asoṇḍī avināsikā. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo sambhataṃ anurakkhati. Imehi kho, visākhe, catūhi dhammehi samannāgato mātugāmo idhalokavijayāya paṭipanno hoti, ayaṃsa loko āraddho hoti.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は夫が蓄えた財産を守るのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において夫が持ち帰った財産、穀物、銀、金などを、守り保護して管理し、その財産に関して浪費せず、盗まず、酒に溺れず、損なうことがありません。ヴィサーカーよ、このようにして女性は夫が蓄えた財産を守るのです。ヴィサーカーよ、これら四つの法を備えた女性は、現世を勝利し、現世での幸福を成就します。

‘‘Catūhi kho, visākhe, dhammehi samannāgato mātugāmo paralokavijayāya paṭipanno hoti, paraloko āraddho hoti. Katamehi catūhi? Idha, visākhe, mātugāmo saddhāsampanno hoti, sīlasampanno hoti, cāgasampanno hoti, paññāsampanno hoti.

ヴィサーカーよ、四つの法を備えた女性は、来世を勝利し、来世での幸福を成就します。その四つとは何か。ヴィサーカーよ、この世において女性は信を備え、戒を備え、施を備え、慧を備えることです。

‘‘Kathañca[Pg.98], visākhe, mātugāmo saddhāsampanno hoti? Idha, visākhe, mātugāmo saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo saddhāsampanno hoti.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は信を備えるのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において女性は信仰を持ち、如来の悟りを信じます。‘かの世尊は、阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上士調御丈夫、天人師、仏、世尊である’と。ヴィサーカーよ、このようにして女性は信を備えるのです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo sīlasampanno hoti? Idha, visākhe, mātugāmo pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo sīlasampanno hoti.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は戒を備えるのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において女性は生き物を殺すことから離れ、...(中略)...、放逸の原因となる酒や薬物を飲むことから離れます。ヴィサーカーよ、このようにして女性は戒を備えるのです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo cāgasampanno hoti? Idha, visākhe, mātugāmo vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgā payatapāṇinī vossaggaratā yācayogā dānasaṃvibhāgaratā. Evaṃ kho, visākhe, mātugāmo cāgasampanno hoti.

ヴィサーカーよ、どのようにして女性は施を備えるのでしょうか。ヴィサーカーよ、この世において女性は物惜しみの汚れを離れた心で家庭に住み、惜しみなく施し、自ら手を清めて与え、分かち合うことを喜び、乞われるに応じ、布施と分配を楽しみます。ヴィサーカーよ、このようにして女性は施を備えるのです。

‘‘Kathañca, visākhe, mātugāmo paññāsampanno hoti? Idha, visākhe, mātugāmo paññavā hoti…pe… evaṃ kho, visākhe, mātugāmo paññāsampanno hoti. Imehi kho, visākhe, catūhi dhammehi samannāgato mātugāmo paralokavijayāya paṭipanno hoti, paraloko āraddho hotī’’ti.

“ヴィサーカーよ、どのようにして女性は知恵を具足していると言えるのか。ヴィサーカーよ、ここに一人の女性がいて、知恵を有している。(中略)ヴィサーカーよ、このようにして女性は知恵を具足しているのである。ヴィサーカーよ、これら四つの法を具えた女性は、来世での勝利のために精進し、来世を確かなものにするのである。”

‘‘Susaṃvihitakammantā, saṅgahitaparijjanā;

Bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

“家事をよく整え、使用人や従者をよく世話する。夫の意にかない、夫が蓄えた財産を大切に守る。”

‘‘Saddhā sīlena sampannā, vadaññū vītamaccharā;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

“信心と戒を具足し、施しを好み、物惜しみをしない。常に、来世の幸福をもたらす(功徳の)道を清める。”

‘‘Iccete aṭṭha dhammā ca, yassā vijjanti nāriyā;

Tampi sīlavatiṃ āhu, dhammaṭṭhaṃ saccavādiniṃ.

“これら八つの徳目を備えた女性は、法に住し、真実を語る徳高い女性であると言われる。”

‘‘Soḷasākārasampannā, aṭṭhaṅgasusamāgatā;

Tādisī sīlavatī upāsikā;

Upapajjati devalokaṃ manāpa’’nti. navamaṃ;

“(散文と偈の計)十六の徳相を具え、八支(の布薩戒)を円満した、そのような徳高い優婆夷は、心喜ぶ天界に生まれるのである。”(第九経)

10. Dutiyaidhalokikasuttaṃ

10. 第二“今世”経

50. ‘‘Catūhi[Pg.99], bhikkhave, dhammehi samannāgato mātugāmo idhalokavijayāya paṭipanno hoti, ayaṃsa loko āraddho hoti. Katamehi catūhi? Idha, bhikkhave, mātugāmo susaṃvihitakammanto hoti, saṅgahitaparijano, bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

50. “比丘たちよ、四つの法を具えた女性は、今世での勝利のために精進し、今世を確かなものにする。その四つとは何か。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、家事をよく整え、使用人や従者をよく世話し、夫の意にかない、夫が蓄えた財産を大切に守ることである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo susaṃvihitakammanto hoti? Idha, bhikkhave, mātugāmo ye te bhattu abbhantarā kammantā…pe… evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo susaṃvihitakammanto hoti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は家事をよく整える者となるのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、夫の家庭内での諸々の仕事において(中略)比丘たちよ、このようにして女性は家事をよく整える者となるのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo saṅgahitaparijano hoti? Idha, bhikkhave, mātugāmo yo so bhattu abbhantaro antojano…pe… evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo saṅgahitaparijano hoti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は使用人や従者をよく世話する者となるのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、夫の家の使用人(中略)比丘たちよ、このようにして女性は使用人や従者をよく世話する者となるのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo bhattu manāpaṃ carati? Idha, bhikkhave, mātugāmo yaṃ bhattu amanāpasaṅkhātaṃ taṃ jīvitahetupi na ajjhācarati. Evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo bhattu manāpaṃ carati.

“比丘たちよ、どのようにして女性は夫の意にかなうように振る舞うのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、夫が好まないと言われることを、たとえ命に関わる理由があっても行わない。比丘たちよ、このようにして女性は夫の意にかなうように振る舞うのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo sambhataṃ anurakkhati? Idha, bhikkhave, mātugāmo yaṃ bhattā āharati…pe… evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo sambhataṃ anurakkhati. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato mātugāmo idhalokavijayāya paṭipanno hoti, ayaṃsa loko āraddho hoti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は蓄えを大切に守るのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、夫が持ち帰った(中略)比丘たちよ、このようにして女性は蓄えを大切に守るのである。比丘たちよ、これら四つの法を具えた女性は、今世での勝利のために精進し、今世を確かなものにするのである。”

‘‘Catūhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato mātugāmo paralokavijayāya paṭipanno hoti, paraloko āraddho hoti. Katamehi catūhi? Idha, bhikkhave, mātugāmo saddhāsampanno hoti, sīlasampanno hoti, cāgasampanno hoti, paññāsampanno hoti.

“比丘たちよ、四つの法を具えた女性は、来世での勝利のために精進し、来世を確かなものにする。その四つとは何か。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、信心を具足し、戒を具足し、布施を具足し、知恵を具足することである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo saddhāsampanno hoti? Idha, bhikkhave, mātugāmo saddho hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo saddhāsampanno hoti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は信心を具足するのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、信心を有し(中略)比丘たちよ、このようにして女性は信心を具足するのである。”

‘‘Kathañca[Pg.100], bhikkhave, mātugāmo sīlasampanno hoti? Idha, bhikkhave, mātugāmo pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo sīlasampanno hoti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は戒を具足するのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、生き物を殺すことから離れ(中略)放逸の原因となる酒や薬物を飲むことから離れている。比丘たちよ、このようにして女性は戒を具足するのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo cāgasampanno hoti? Idha, bhikkhave, mātugāmo vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati…pe… evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo cāgasampanno hoti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は布施を具足するのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、物惜しみという汚れを離れた心で家庭生活を送り(中略)比丘たちよ、このようにして女性は布施を具足するのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, mātugāmo paññāsampanno hoti? Idha, bhikkhave, mātugāmo paññavā hoti…pe… evaṃ kho, bhikkhave, mātugāmo paññāsampanno hoti. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato mātugāmo paralokavijayāya paṭipanno hoti, paraloko āraddho hotī’’ti.

“比丘たちよ、どのようにして女性は知恵を具足するのか。比丘たちよ、ここに一人の女性がいて、知恵を有し(中略)比丘たちよ、このようにして女性は知恵を具足するのである。比丘たちよ、これら四つの法を具えた女性は、来世での勝利のために精進し、来世を確かなものにするのである。”

‘‘Susaṃvihitakammantā, saṅgahitaparijjanā;

Bhattu manāpaṃ carati, sambhataṃ anurakkhati.

“家事をよく整え、使用人や従者をよく世話する。夫の意にかない、夫が蓄えた財産を大切に守る。”

‘‘Saddhā sīlena sampannā, vadaññū vītamaccharā;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

“信心と戒を具足し、施しを好み、物惜しみをしない。常に、来世の幸福をもたらす(功徳の)道を清める。”

‘‘Iccete aṭṭha dhammā ca, yassā vijjanti nāriyā;

Tampi sīlavatiṃ āhu, dhammaṭṭhaṃ saccavādiniṃ.

“これら八つの徳目を備えた女性は、法に住し、真実を語る徳高い女性であると言われる。”

‘‘Soḷasākārasampannā, aṭṭhaṅgasusamāgatā;

Tādisī sīlavatī upāsikā, upapajjati devalokaṃ manāpa’’nti. dasamaṃ;

“(散文と偈の計)十六の徳相を具え、八支(の布薩戒)を円満した、そのような徳高い優婆夷は、心喜ぶ天界に生まれるのである。”(第十経)

Uposathavaggo pañcamo.

第五“布薩”品 完。

Tassuddānaṃ –

その目録(摂頌)は以下の通りである。

Saṃkhitte vitthate visākhe, vāseṭṭho bojjhāya pañcamaṃ;

Anuruddhaṃ puna visākhe, nakulā idhalokikā dveti.

“簡略、詳細、ヴィサーカー、ヴァーセッタ、ボッジャー(第五)、アヌルッダ、再びヴィサーカー、ナクラー、今世(二経)”の十経である。

Paṭhamapaṇṇāsakaṃ samattaṃ.

第一の五十経(初五十集)完。

2. Dutiyapaṇṇāsakaṃ

2. 第二の五十経(中五十集)

(6) 1. Gotamīvaggo

(6) 第一“ゴータミー”品

1. Gotamīsuttaṃ

1. 第一“ゴータミー”経

51. Ekaṃ [Pg.101] samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme. Atha kho mahāpajāpatī gotamī yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho mahāpajāpatī gotamī bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu, bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. ‘‘Alaṃ, gotami! Mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjā’’ti.

51. ある時、世尊はシャカ国のカピラヴァットゥにあるニグローダ精舎に滞在しておられた。その時、マハープジャーパティー・ゴータミーが世尊のもとに近づき、世尊を礼拝して、片脇に立った。片脇に立ったマハープジャーパティー・ゴータミーは世尊に次のように申し上げた。“願わくは、大徳よ、女性が如来の説かれた法と律において、家庭の生活から離れて、家庭のない出家の身分を得られますように”。世尊は仰せられた。“止しなさい、ゴータミーよ。如来の説かれた法と律において、女性が家庭から離れて出家することを望んではならない”。

Dutiyampi kho mahāpajāpatī gotamī bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu, bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. ‘‘Alaṃ, gotami! Mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjā’’ti. ‘‘Tatiyampi kho mahāpajāpatī gotamī bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. ‘‘Alaṃ, gotami! Mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjā’’ti.

二度目もまた、マハープジャーパティー・ゴータミーは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、願わくは、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを得られますように。”“止しなさい、ゴータミーよ。如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを、そなたが望んではならない。”三度目もまた、マハープジャーパティー・ゴータミーは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、願わくは、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを得られますように。”“止しなさい、ゴータミーよ。如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを、そなたが望んではならない。”

Atha kho mahāpajāpatī gotamī ‘‘na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi.

そのとき、マハープジャーパティー・ゴータミーは“世尊は、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることをお許しにならない”と考え、苦しみ、憂い、涙に顔を濡らし、泣きながら、世尊を礼拝し、右繞(敬意を表して右回りに三回回ること)して立ち去った。

Atha kho bhagavā kapilavatthusmiṃ yathābhirantaṃ viharitvā yena vesālī tena cārikaṃ pakkāmi. Anupubbena cārikaṃ caramāno yena vesālī tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ[Pg.102]. Atha kho mahāpajāpatī gotamī kese chedāpetvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā sambahulāhi sākiyānīhi saddhiṃ yena vesālī tena pakkāmi. Anupubbena yena vesālī mahāvanaṃ kūṭāgārasālā tenupasaṅkami. Atha kho mahāpajāpatī gotamī sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bahidvārakoṭṭhake aṭṭhāsi.

その後、世尊はカピラヴァットゥに望むだけ滞在された後、ヴェーサーリーを目指して遊行に出発された。順次に遊行を続け、ヴェーサーリーに到着された。そこで世尊はヴェーサーリーの大林(マハーヴァナ)にある重閣講堂に滞在された。一方、マハープジャーパティー・ゴータミーは自ら髪を剃り落とし、黄褐色の衣を纏い、多くのシャカ族の女性たちと共にヴェーサーリーへと向かった。順次進んで、ヴェーサーリーの大林にある重閣講堂へと辿り着いた。そのとき、マハープジャーパティー・ゴータミーは、足を腫らし、体は埃にまみれ、苦しみ、憂い、涙に顔を濡らし、泣きながら外門の塔門のところに立っていた。

Addasā kho āyasmā ānando mahāpajāpatiṃ gotamiṃ sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhiṃ dummanaṃ assumukhiṃ rudamānaṃ bahidvārakoṭṭhake ṭhitaṃ. Disvāna mahāpajāpatiṃ gotamiṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu tvaṃ, gotami, sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bahidvārakoṭṭhake ṭhitā’’ti? ‘‘Tathā hi pana, bhante ānanda, na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. ‘‘Tena hi tvaṃ, gotami, muhuttaṃ idheva tāva hohi, yāvāhaṃ bhagavantaṃ yācāmi mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti.

尊者アーナンダは、マハープジャーパティー・ゴータミーが、足を腫らし、体は埃にまみれ、苦しみ、憂い、涙に顔を濡らし、泣きながら外門の塔門のところに立っているのを見た。彼女を見て、次のように言った。“ゴータミーよ、なぜそなたは、足を腫らし、体は埃にまみれ、苦しみ、憂い、涙に顔を濡らし、泣きながら外門の塔門のところに立っているのですか。”“アーナンダ尊者よ、世尊が、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることをお許しにならないからです。”“それならばゴータミーよ、ここで少し待っていなさい。私が世尊に、女性が如来が説き示された法と律において、家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを懇願しましょう。”

Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘esā, bhante, mahāpajāpatī gotamī sūnehi pādehi rajokiṇṇena gattena dukkhī dummanā assumukhī rudamānā bahidvārakoṭṭhake ṭhitā – ‘na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’nti. Sādhu, bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. ‘‘Alaṃ, ānanda! Mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjā’’ti.

そこで尊者アーナンダは世尊の御許へと向かい、世尊を礼拝して、傍らに座った。傍らに座った尊者アーナンダは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、あのマハープジャーパティー・ゴータミーが、足を腫らし、体は埃にまみれ、苦しみ、憂い、涙に顔を濡らし、泣きながら外門の塔門のところに立っております。世尊が女性の出家をお許しにならないからです。世尊よ、願わくは、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを得られますように。”“止しなさい、アーナンダよ。如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを、そなたが望んではならない。”

Dutiyampi kho…pe… tatiyampi kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu, bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. ‘‘Alaṃ, ānanda! Mā te rucci mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjā’’ti.

二度目もまた……(中略)……三度目もまた、尊者アーナンダは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、願わくは、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを得られますように。”“止しなさい、アーナンダよ。如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを、そなたが望んではならない。”

Atha [Pg.103] kho āyasmato ānandassa etadahosi – ‘‘na bhagavā anujānāti mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjaṃ. Yaṃnūnāhaṃ aññenapi pariyāyena bhagavantaṃ yāceyyaṃ mātugāmassa tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti. Atha kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘bhabbo nu kho, bhante, mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā sotāpattiphalaṃ vā sakadāgāmiphalaṃ vā anāgāmiphalaṃ vā arahattaphalaṃ vā sacchikātu’’nti? ‘‘Bhabbo, ānanda, mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā sotāpattiphalampi sakadāgāmiphalampi anāgāmiphalampi arahattaphalampi sacchikātu’’nti. ‘‘Sace, bhante, bhabbo mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajitvā sotāpattiphalampi…pe… arahattaphalampi sacchikātuṃ, bahukārā, bhante, mahāpajāpatī gotamī bhagavato mātucchā āpādikā posikā khīrassa dāyikā; bhagavantaṃ janettiyā kālaṅkatāya thaññaṃ pāyesi. Sādhu, bhante, labheyya mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajja’’nti.

そこで尊者アーナンダは次のように考えた。“世尊は女性の出家をお許しにならない。それならば、私は別の方法で、女性が如来の説かれた法と律において出家できるよう、世尊に懇願してはどうだろうか。”そして尊者アーナンダは世尊に申し上げた。“世尊よ、女性であっても、如来が説き示された法と律において、家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入り、預流果、一来果、不還果、あるいは阿羅漢果を証得することは可能でしょうか。”“アーナンダよ、女性であっても……預流果、一来果、不還果、あるいは阿羅漢果を証得することは可能である。”“世尊よ、もし女性が……阿羅漢果を証得することが可能であるならば、世尊よ、マハープジャーパティー・ゴータミーは世尊に対して多大なる恩がございます。彼女は世尊の叔母であり、育ての親であり、養育者であり、実母が亡くなった後に世尊に乳を与えた方です。世尊よ、願わくは、如来が説き示された法と律において、女性が家庭の生活から離れて、家なき出家の生活に入ることを得られますように。”

‘‘Sace, ānanda, mahāpajāpatī gotamī aṭṭha garudhamme paṭiggaṇhāti, sāvassā hotu upasampadā –

“アーナンダよ、もしマハープジャーパティー・ゴータミーが、八つの重んずべき法(八敬法)を受け入れるのであれば、それが彼女にとっての受戒となるであろう。”

‘‘Vassasatūpasampannāya bhikkhuniyā tadahūpasampannassa bhikkhuno abhivādanaṃ paccuṭṭhānaṃ añjalikammaṃ sāmīcikammaṃ kattabbaṃ. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“比丘尼は、たとえ受戒して百年であっても、その日に受戒したばかりの比丘に対して、礼拝、起立、合掌、敬意を払うべきである。この法(八敬法の一つ)もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、超えてはならない(守るべき)ものである。”

‘‘Na bhikkhuniyā abhikkhuke āvāse vassaṃ upagantabbaṃ. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“比丘尼は、比丘のいない住処で雨安居に入ってはならない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Anvaḍḍhamāsaṃ bhikkhuniyā bhikkhusaṅghato dve dhammā paccāsīsitabbā – uposathapucchakañca, ovādūpasaṅkamanañca. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“比丘尼は半月ごとに、比丘僧伽から二つの法、すなわち布薩の日を問うことと、教誡を受けるために赴くことを願い出なければならない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Vassaṃvuṭṭhāya bhikkhuniyā ubhatosaṅghe tīhi ṭhānehi pavāretabbaṃ – diṭṭhena vā sutena vā parisaṅkāya vā. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“雨安居を終えた比丘尼は、両僧伽(比丘僧伽と比丘尼僧伽)において、見たこと、聞いたこと、あるいは疑わしいことという三つの事柄によって、自恣(パヴァーラナー)を行わなければならない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Garudhammaṃ [Pg.104] ajjhāpannāya bhikkhuniyā ubhatosaṅghe pakkhamānattaṃ caritabbaṃ. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“重罪(僧残罪)を犯した比丘尼は、両僧伽において半月の間、摩那埵(マナッタ、意喜)を行わなければならない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Dve vassāni chasu dhammesu sikkhitasikkhāya sikkhamānāya ubhatosaṅghe upasampadā pariyesitabbā. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“二年の間、六つの法(六法)において学処を修めた式叉摩那(シッカマナー)は、両僧伽において具足戒を求めるべきである。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Na kenaci pariyāyena bhikkhuniyā bhikkhu akkositabbo paribhāsitabbo. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“比丘尼はいかなる理由があっても、比丘を罵ったり、非難したりしてはならない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Ajjatagge ovaṭo bhikkhunīnaṃ bhikkhūsu vacanapatho, anovaṭo bhikkhūnaṃ bhikkhunīsu vacanapatho. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo.

“今日より、比丘尼から比丘に対して(過ちを指摘するなどの)言葉の道は閉ざされ、比丘から比丘尼に対して言葉の道は閉ざされない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。”

‘‘Sace, ānanda, mahāpajāpatī gotamī ime aṭṭha garudhamme paṭiggaṇhāti, sāvassā hotu upasampadā’’ti.

“アーナンダよ、もしマハーパージャーパティー・ゴータミーが、これら八つの重法(八敬法)を受け入れるならば、それが彼女の具足戒となるであろう”と(世尊は仰せられた)。

Atha kho āyasmā ānando bhagavato santike ime aṭṭha garudhamme uggahetvā yena mahāpajāpatī gotamī tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā mahāpajāpatiṃ gotamiṃ etadavoca –

そこで、尊者アーナンダは世尊の御前でこれら八つの重法を学び取り、マハーパージャーパティー・ゴータミーのもとへ赴いた。赴いてから、マハーパージャーパティー・ゴータミーに次のように言った。

‘‘Sace kho tvaṃ, gotami, aṭṭha garudhamme paṭiggaṇheyyāsi, sāva te bhavissati upasampadā –

“ゴータミーよ、もしあなたが八つの重法を受け入れるならば、それこそがあなたの具足戒となるでしょう。すなわち——”

‘‘Vassasatūpasampannāya bhikkhuniyā tadahūpasampannassa bhikkhuno abhivādanaṃ paccuṭṭhānaṃ añjalikammaṃ sāmīcikammaṃ kattabbaṃ. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo…pe….

“比丘尼は、たとえ受戒して百年であっても、その日に受戒したばかりの比丘に対して、礼拝、起立、合掌、敬意を払うべきである。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。…(中略)…”

‘‘Ajjatagge ovaṭo bhikkhunīnaṃ bhikkhūsu vacanapatho, anovaṭo bhikkhūnaṃ bhikkhunīsu vacanapatho. Ayampi dhammo sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā yāvajīvaṃ anatikkamanīyo. Sace kho tvaṃ, gotami, ime aṭṭha garudhamme paṭiggaṇheyyāsi, sāva te bhavissati upasampadā’’ti.

“今日より、比丘尼から比丘に対して言葉の道は閉ざされ、比丘から比丘尼に対して言葉の道は閉ざされない。この法もまた、敬い、重んじ、尊び、供養して、生涯、守り抜くべきものである。ゴータミーよ、もしあなたがこれら八つの重法を受け入れるならば、それこそがあなたの具足戒となるでしょう”と言った。

‘‘Seyyathāpi[Pg.105], bhante ānanda, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanakajātiko sīsaṃnhāto uppalamālaṃ vā vassikamālaṃ vā adhimuttakamālaṃ vā labhitvā ubhohi hatthehi paṭiggahetvā uttamaṅge sirasmiṃ patiṭṭhāpeyya; evamevaṃ kho ahaṃ, bhante ānanda, ime aṭṭha garudhamme paṭiggaṇhāmi yāvajīvaṃ anatikkamanīye’’ti.

“アーナンダ尊者よ、例えるなら、若く、美しく、着飾ることを好む女性や男性が、髪を洗い、青蓮華の首飾りや、ジャスミンの首飾りや、アディムッタカの花の首飾りを手に入れ、両手でそれを受け取って、最上の器官である頭の上に載せるようなものです。アーナンダ尊者よ、そのように私は、これら八つの重法を、生涯、守り抜くべきものとして受け入れます”と(彼女は)答えた。

Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘paṭiggahitā, bhante, mahāpajāpatiyā gotamiyā aṭṭha garudhammā yāvajīvaṃ anatikkamanīyā’’ti.

そこで、尊者アーナンダは世尊のもとへ赴き、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座った尊者アーナンダは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、マハーパージャーパティー・ゴータミーは、生涯、守り抜くべき八つの重法を受け入れました。”

‘‘Sace, ānanda, nālabhissa mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajjaṃ, ciraṭṭhitikaṃ, ānanda, brahmacariyaṃ abhavissa, vassasahassameva saddhammo tiṭṭheyya. Yato ca kho, ānanda, mātugāmo tathāgatappavedite dhammavinaye agārasmā anagāriyaṃ pabbajito, na dāni, ānanda, brahmacariyaṃ ciraṭṭhitikaṃ bhavissati. Pañceva dāni, ānanda, vassasatāni saddhammo ṭhassati.

“アーナンダよ、もし女性が如来の説き示した法と律において家を出て出家しなかったならば、アーナンダよ、梵行(聖なる生活)は長きにわたって存続し、正法は千年の間、留まったであろう。しかし、アーナンダよ、女性が如来の説き示した法と律において出家したため、アーナンダよ、もはや梵行は長きにわたって存続することはないであろう。今や、アーナンダよ、正法が留まるのはわずか五百年の間だけとなるであろう。”

‘‘Seyyathāpi, ānanda, yāni kānici kulāni bahutthikāni appapurisakāni, tāni suppadhaṃsiyāni honti corehi kumbhatthenakehi; evamevaṃ kho, ānanda, yasmiṃ dhammavinaye labhati mātugāmo agārasmā anagāriyaṃ pabbajjaṃ, na taṃ brahmacariyaṃ ciraṭṭhitikaṃ hoti.

“アーナンダよ、例えるなら、女性が多く男性が少ない家々が、鉢に火を灯して盗みを働く泥棒によって容易に打ち砕かれるようなものである。アーナンダよ、それと同じように、どのような法と律において女性が出家することを許されるならば、その梵行は長く存続することはない。”

‘‘Seyyathāpi, ānanda, sampanne sālikkhette setaṭṭhikā nāma rogajāti nipatati, evaṃ taṃ sālikkhettaṃ na ciraṭṭhitikaṃ hoti; evamevaṃ kho, ānanda, yasmiṃ dhammavinaye labhati mātugāmo agārasmā anagāriyaṃ pabbajjaṃ, na taṃ brahmacariyaṃ ciraṭṭhitikaṃ hoti.

“アーナンダよ、例えるなら、豊かな稲田にセータッティカー(白渋病)という病が蔓延すれば、その稲田が長く存続することはないようなものである。アーナンダよ、それと同じように、どのような法と律において女性が出家することを許されるならば、その梵行は長く存続することはない。”

‘‘Seyyathāpi, ānanda, sampanne ucchukkhette mañjiṭṭhikā nāma rogajāti nipatati, evaṃ taṃ ucchukkhettaṃ na ciraṭṭhitikaṃ hoti; evamevaṃ kho, ānanda, yasmiṃ dhammavinaye labhati mātugāmo agārasmā anagāriyaṃ pabbajjaṃ, na taṃ brahmacariyaṃ ciraṭṭhitikaṃ hoti.

“アーナンダよ、例えるなら、豊かなサトウキビ畑にマンジッティカー(赤腐病)という病が蔓延すれば、そのサトウキビ畑が長く存続することはないようなものである。アーナンダよ、それと同じように、どのような法と律において女性が出家することを許されるならば、その梵行は長く存続することはない。”

‘‘Seyyathāpi[Pg.106], ānanda, puriso mahato taḷākassa paṭikacceva āḷiṃ bandheyya yāvadeva udakassa anatikkamanāya; evamevaṃ kho, ānanda, mayā paṭikacceva bhikkhunīnaṃ aṭṭha garudhammā paññattā yāvajīvaṃ anatikkamanīyā’’ti. Paṭhamaṃ.

“アーナンダよ、例えば、ある人が大きな池の水が溢れ出さないように、あらかじめ堤防を築くようなものである。アーナンダよ、そのように、私は比丘尼たちのために、一生涯、決して越えてはならない八つの重法(ガルダンマ)をあらかじめ制定したのである。”第一(の説話)。

2. Ovādasuttaṃ

2. 二、教誡経(オーワーダ・スッタ)

52. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘katihi nu kho, bhante, dhammehi samannāgato bhikkhu bhikkhunovādako sammannitabbo’’ti?

52. ある時、世尊はヴェーサーリーの、大林にある重閣講堂に滞在しておられた。その時、尊者アーナンダが世尊のもとに近づき、礼拝して一方に座った。一方に座った尊者アーナンダは世尊にこう申し上げた。“世尊よ、いったいいくつの法(資質)を備えた比丘が、比丘尼たちを教誡する者として選ばれるべきでしょうか。”

‘‘Aṭṭhahi kho, ānanda, dhammehi samannāgato bhikkhu bhikkhunovādako sammannitabbo. Katamehi aṭṭhahi? Idhānanda, bhikkhu sīlavā hoti…pe… samādāya sikkhati sikkhāpadesu; bahussuto hoti…pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā; ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena svāgatāni honti suvibhattāni suppavattīni suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso; kalyāṇavāco hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; paṭibalo hoti bhikkhunisaṅghassa dhammiyā kathāya sandassetuṃ samādapetuṃ samuttejetuṃ sampahaṃsetuṃ; yebhuyyena bhikkhunīnaṃ piyo hoti manāpo; na kho panetaṃ bhagavantaṃ uddissa pabbajitāya kāsāyavatthanivasanāya garudhammaṃ ajjhāpannapubbo hoti; vīsativasso vā hoti atirekavīsativasso vā. Imehi kho, ānanda, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu bhikkhunovādako sammannitabbo’’ti. Dutiyaṃ.

“アーナンダよ、八つの法を備えた比丘が、比丘尼たちを教誡する者として選ばれるべきである。その八つとは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、戒を保ち(…中略…)学処を遵守して修行している。博識であり(…中略…)智慧によってよく通達している。さらに、彼には両方の波羅提木叉(比丘戒・比丘尼戒)が詳細に伝えられ、よく分類され、よく習熟され、経(本文)と逐語的解説の両面からよく確定されている。言葉が美しく、語り口が優雅であり、洗練され、欠点がなく、意味をよく伝える、教養ある言葉(都市の言葉)を備えている。比丘尼の僧団に対して、法の話によって示し、導き、励まし、喜ばせることができる。比丘尼たちの多くに好かれ、好ましく思われている。また、世尊を慕って出家し、袈裟を纏った女性に対して、重い罪(僧残罪など)をかつて一度も犯したことがない。そして、出家して二十年、あるいは二十年以上経っている。アーナンダよ、これらの八つの法を備えた比丘が、比丘尼たちを教誡する者として選ばれるべきである。”第二(の説話)。

3. Saṃkhittasuttaṃ

3. 三、要約経(サンキッタ・スッタ)

53. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho mahāpajāpatī gotamī yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho sā mahāpajāpatī gotamī bhagavantaṃ etadavoca –

53. ある時、世尊はヴェーサーリーの、大林にある重閣講堂に滞在しておられた。その時、マハーパージャーパティー・ゴータミーが世尊のもとに近づき、礼拝して一方に立った。一方に立ったマハーパージャーパティー・ゴータミーは世尊にこう申し上げた。

‘‘Sādhu [Pg.107] me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ desetu, yamahaṃ bhagavato dhammaṃ sutvā ekā vūpakaṭṭhā appamattā ātāpinī pahitattā vihareyya’’nti. ‘‘Ye kho tvaṃ, gotami, dhamme jāneyyāsi – ‘ime dhammā sarāgāya saṃvattanti, no virāgāya; saṃyogāya saṃvattanti, no visaṃyogāya; ācayāya saṃvattanti, no apacayāya; mahicchatāya saṃvattanti, no appicchatāya; asantuṭṭhiyā saṃvattanti, no santuṭṭhiyā; saṅgaṇikāya saṃvattanti, no pavivekāya; kosajjāya saṃvattanti, no vīriyārambhāya; dubbharatāya saṃvattanti, no subharatāyā’ti, ekaṃsena, gotami, dhāreyyāsi – ‘neso dhammo, neso vinayo, netaṃ satthusāsana’’’nti.

“世尊よ、願わくは、私に要約して法を説いてください。私は世尊からその法を聞いて、一人離れ、放逸にならず、熱心に、精進して(ニルヴァーナへ心を送り)過ごしたいのです。”“ゴータミーよ、あなたが‘これらの法は貪欲(ラガ)を増大させるためのものであり、離欲のためではない。束縛(輪廻)のためであり、解脱のためではない。積み上げ(煩悩の増長)のためであり、削減のためではない。大欲のためであり、少欲のためではない。不満足のためであり、満足のためではない。社交(群れること)のためであり、遠離のためではない。懈怠のためであり、精進のためではない。養い難いためであり、養い易いためではない’と知るような法があるなら、ゴータミーよ、それについては‘これは法ではない、これは律(ヴィナヤ)ではない、これは師の教えではない’と断定して心得なさい。”

‘‘Ye ca kho tvaṃ, gotami, dhamme jāneyyāsi – ‘ime dhammā virāgāya saṃvattanti, no sarāgāya; visaṃyogāya saṃvattanti, no saṃyogāya; apacayāya saṃvattanti, no ācayāya; appicchatāya saṃvattanti, no mahicchatāya; santuṭṭhiyā saṃvattanti, no asantuṭṭhiyā; pavivekāya saṃvattanti, no saṅgaṇikāya; vīriyārambhāya saṃvattanti, no kosajjāya; subharatāya saṃvattanti, no dubbharatāyā’ti, ekaṃsena, gotami, dhāreyyāsi – ‘eso dhammo, eso vinayo, etaṃ satthusāsana’’’nti. Tatiyaṃ.

“一方で、ゴータミーよ、あなたが‘これらの法は離欲のためであり、貪欲を増大させるためのものではない。解脱のためであり、束縛のためではない。削減のためであり、積み上げのためではない。少欲のためであり、大欲のためではない。満足のためであり、不満足のためではない。遠離のためであり、社交のためではない。精進のためであり、懈怠のためではない。養い易いためであり、養い難いためではない’と知るような法があるなら、ゴータミーよ、それについては‘これは法である、これは律である、これは師の教えである’と断定して心得なさい。”第三(の説話)。

4. Dīghajāṇusuttaṃ

4. 四、ディーガジャーヌ経(ディーガジャーヌ・スッタ)

54. Ekaṃ samayaṃ bhagavā koliyesu viharati kakkarapattaṃ nāma koliyānaṃ nigamo. Atha kho dīghajāṇu koliyaputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho dīghajāṇu koliyaputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘mayaṃ, bhante, gihī kāmabhogino puttasambādhasayanaṃ ajjhāvasāma, kāsikacandanaṃ paccanubhoma, mālāgandhavilepanaṃ dhārayāma, jātarūparajataṃ sādayāma. Tesaṃ no, bhante, bhagavā amhākaṃ tathā dhammaṃ desetu ye amhākaṃ assu dhammā diṭṭhadhammahitāya diṭṭhadhammasukhāya, samparāyahitāya samparāyasukhāyā’’ti.

54. ある時、世尊はコーリヤ国にあるカッカラパッタというコーリヤ人の町に滞在しておられた。その時、コーリヤ人の息子ディーガジャーヌが世尊のもとに近づき、礼拝して一方に座った。一方に座ったディーガジャーヌは世尊にこう申し上げた。“世尊よ、私たちは在家の者で、欲望を享受し、妻子に囲まれ窮屈な家で暮らしています。カーシ産の栴檀を用い、花飾りや香料や塗り香を身につけ、金銀を受け入れています。世尊よ、そのような私たちに、現世の利益と現世の幸福のために、また来世の利益と来世の幸福のために資する法を説いてください。”

‘‘Cattārome, byagghapajja, dhammā kulaputtassa diṭṭhadhammahitāya saṃvattanti diṭṭhadhammasukhāya. Katame cattāro? Uṭṭhānasampadā, ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā. Katamā ca, byagghapajja, uṭṭhānasampadā? Idha, byagghapajja, kulaputto [Pg.108] yena kammaṭṭhānena jīvikaṃ kappeti – yadi kasiyā, yadi vaṇijjāya, yadi gorakkhena, yadi issattena, yadi rājaporisena, yadi sippaññatarena – tattha dakkho hoti analaso, tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, uṭṭhānasampadā.

“ビャッガパッジャ(虎の道に住む者)よ、これら四つの法は、良家の男子の現世の利益と幸福のために資するものである。その四つとは何か。努力の成就(ウッターナ・サンパダー)、守護の成就(アーラッカ・サンパダー)、善友を持つこと(カリヤーナ・ミッタター)、適切な生計(サマジーヴィター)である。ビャッガパッジャよ、努力の成就とは何か。ビャッガパッジャよ、ここに良家の男子がいて、農業であれ、商業であれ、畜産であれ、弓術であれ、官吏であれ、あるいは他のいかなる技術であれ、自らの生計を立てる手段となる仕事において、熟練しており、怠ることなく、適切な手段を考案する知恵を備え、自ら行い、管理することができる。ビャッガパッジャよ、これが‘努力の成就’と呼ばれるものである。”

‘‘Katamā ca, byagghapajja, ārakkhasampadā? Idha, byagghapajja, kulaputtassa bhogā honti uṭṭhānavīriyādhigatā bāhābalaparicitā, sedāvakkhittā, dhammikā dhammaladdhā. Te ārakkhena guttiyā sampādeti – ‘kinti me ime bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi ḍaheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā dāyādā hareyyu’nti! Ayaṃ vuccati, byagghapajja, ārakkhasampadā.

ビャッガパッジャよ、守護の具足(守護の完成)とは何でしょうか。ここに、ビャッガパッジャよ、良家の息子に、精進の努力によって得られ、腕の力によって蓄えられ、汗を流して得た、法にかない、法によって正当に得られた財(富)がある。彼はそれらを“どうすれば私のこれらの財を、王たちに奪われず、盗賊たちに奪われず、火に焼かれず、水に流されず、好まざる相続人(不肖の跡取り)たちに奪われないようにできるか”と考え、守護し、保護する。ビャッガパッジャよ、これを守護の具足といいます。

‘‘Katamā ca, byagghapajja, kalyāṇamittatā? Idha, byagghapajja, kulaputto yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati, tattha ye te honti – gahapatī vā gahapatiputtā vā daharā vā vuddhasīlino, vuddhā vā vuddhasīlino, saddhāsampannā, sīlasampannā, cāgasampannā, paññāsampannā – tehi saddhiṃ santiṭṭhati sallapati sākacchaṃ samāpajjati; yathārūpānaṃ saddhāsampannānaṃ saddhāsampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ sīlasampannānaṃ sīlasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ cāgasampannānaṃ cāgasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ paññāsampannānaṃ paññāsampadaṃ anusikkhati. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, kalyāṇamittatā.

ビャッガパッジャよ、善友(よき友)を持つこととは何でしょうか。ここに、ビャッガパッジャよ、良家の息子がある村や町に住んでおり、そこには、若くても徳が高く、年老いても徳が高い、信心深く、戒律を保ち、施しを行い、知恵を備えた家主や家主の息子たちがいる。彼らと共に留まり、語らい、対話を行う。その信心深い者たちの信心を学び、戒律ある者たちの戒律を学び、施しを行う者たちの施しを学び、知恵ある者たちの知恵を学ぶ。ビャッガパッジャよ、これを善友を持つことといいます。

‘‘Katamā ca, byagghapajja, samajīvitā? Idha, byagghapajja, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā, vayañca bhogānaṃ viditvā, samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Seyyathāpi, byagghapajja, tulādhāro vā tulādhārantevāsī vā tulaṃ paggahetvā jānāti – ‘ettakena vā onataṃ, ettakena vā unnata’nti ; evamevaṃ kho, byagghapajja, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā, vayañca bhogānaṃ viditvā, samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Sacāyaṃ, byagghapajja, kulaputto appāyo [Pg.109] samāno uḷāraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro – ‘udumbarakhādīvāyaṃ kulaputto bhoge khādatī’ti. Sace panāyaṃ, byagghapajja, kulaputto mahāyo samāno kasiraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro – ‘ajeṭṭhamaraṇaṃvāyaṃ kulaputto marissatī’ti. Yato ca khoyaṃ, byagghapajja, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā, vayañca bhogānaṃ viditvā, samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, samajīvitā.

ビャッガパッジャよ、平等の暮らし(適切な生活の維持)とは何でしょうか。ここに、ビャッガパッジャよ、良家の息子が、財の収入(入る分)と支出(出る分)を承知しており、贅沢すぎず窮屈すぎず、平等の暮らしを営む。“このように、私の収入が支出を上回り、支出が収入を上回らないようにしよう”と考える。ビャッガパッジャよ、例えば、秤を持つ者やその弟子が、秤を掲げて“これだけで下がり、これだけで上がる”と知るように、ビャッガパッジャよ、そのように良家の息子は、財の収入と支出を知り、贅沢すぎず窮屈すぎず、平等の暮らしを営む。ビャッガパッジャよ、もしこの良家の息子が、収入が少ないのに贅沢な暮らしを営むなら、人々は“この良家の息子は、イチジクを食べる者のように財を浪費している”と批判するだろう。もし、ビャッガパッジャよ、この良家の息子が、収入が多いのに窮屈な暮らしを営むなら、人々は“この良家の息子は、主のいない者の死(飢え死にする者のよう)のように死ぬだろう”と批判するだろう。ビャッガパッジャよ、良家の息子が財の収入と支出を知り、贅沢すぎず窮屈すぎず、平等の暮らしを営むこと、ビャッガパッジャよ、これを平等の暮らしといいます。

‘‘Evaṃ samuppannānaṃ, byagghapajja, bhogānaṃ cattāri apāyamukhāni honti – itthidhutto, surādhutto, akkhadhutto, pāpamitto pāpasahāyo pāpasampavaṅko. Seyyathāpi, byagghapajja, mahato taḷākassa cattāri ceva āyamukhāni, cattāri ca apāyamukhāni. Tassa puriso yāni ceva āyamukhāni tāni pidaheyya, yāni ca apāyamukhāni tāni vivareyya; devo ca na sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. Evañhi tassa, byagghapajja, mahato taḷākassa parihāniyeva pāṭikaṅkhā, no vuddhi; evamevaṃ, byagghapajja, evaṃ samuppannānaṃ bhogānaṃ cattāri apāyamukhāni honti – itthidhutto, surādhutto, akkhadhutto, pāpamitto pāpasahāyo pāpasampavaṅko.

ビャッガパッジャよ、このようにして生じた財には、四つの滅亡の門(損失の原因)がある。すなわち、女色にふけること、飲酒にふけること、博打にふけること、そして悪友・悪しき仲間・悪に傾く者と親しむことである。ビャッガパッジャよ、例えば、大きな池に四つの流入路と四つの流出路があるとする。ある者がその流入路を閉じ、流出路を開き、さらに雨が適切に降らないとすれば、ビャッガパッジャよ、その大きな池は減少するばかりで、増大することは期待できない。ビャッガパッジャよ、全く同様に、このようにして生じた財には、四つの滅亡の門がある。すなわち、女色、飲酒、博打、そして悪友・悪しき仲間・悪に傾く者と親しむことである。

‘‘Evaṃ samuppannānaṃ, byagghapajja, bhogānaṃ cattāri āyamukhāni honti – na itthidhutto, na surādhutto, na akkhadhutto, kalyāṇamitto kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Seyyathāpi, byagghapajja, mahato taḷākassa cattāri ceva āyamukhāni, cattāri ca apāyamukhāni. Tassa puriso yāni ceva āyamukhāni tāni vivareyya, yāni ca apāyamukhāni tāni pidaheyya; devo ca sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. Evañhi tassa, byagghapajja, mahato taḷākassa vuddhiyeva pāṭikaṅkhā, no parihāni; evamevaṃ kho, byagghapajja, evaṃ samuppannānaṃ bhogānaṃ cattāri āyamukhāni honti – na itthidhutto[Pg.110], na surādhutto, na akkhadhutto, kalyāṇamitto kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Ime kho, byagghapajja, cattāro dhammā kulaputtassa diṭṭhadhammahitāya saṃvattanti diṭṭhadhammasukhāya.

ビャッガパッジャよ、このようにして生じた財には、四つの増大の門(収益の原因)がある。すなわち、女色にふけないこと、飲酒にふけないこと、博打にふけないこと、そして善友・善き仲間・善に傾く者と親しむことである。ビャッガパッジャよ、例えば、大きな池に四つの流入路と四つの流出路があるとする。ある者がその流入路を開き、流出路を閉じ、さらに雨が適切に降るとすれば、ビャッガパッジャよ、その大きな池は増大するばかりで、減少することはない。ビャッガパッジャよ、全く同様に、このようにして生じた財には、四つの増大の門がある。すなわち、女色、飲酒、博打にふけらず、善友・善き仲間・善に傾く者と親しむことである。ビャッガパッジャよ、これら四つの法は、良家の息子の現世(今世)の利益と幸福に資するものである。

‘‘Cattārome, byagghapajja, dhammā kulaputtassa samparāyahitāya saṃvattanti samparāyasukhāya. Katame cattāro? Saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā. Katamā ca, byagghapajja, saddhāsampadā? Idha, byagghapajja, kulaputto saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, saddhāsampadā.

ビャッガパッジャよ、これら四つの法は、良家の息子の来世(他生)の利益と幸福に資するものである。何が四つでしょうか。信心の具足、戒律の具足、施しの具足、知恵の具足である。ビャッガパッジャよ、信心の具足とは何でしょうか。ここに、ビャッガパッジャよ、良家の息子が信心を持ち、如来の悟りを信じる。“かの世尊は、まさにそれゆえに阿羅漢であり、正自覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士であり、調御丈夫であり、天界と人間の師であり、仏であり、世尊である”と。ビャッガパッジャよ、これを信心の具足といいます。

‘‘Katamā ca, byagghapajja, sīlasampadā? Idha, byagghapajja, kulaputto pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, sīlasampadā.

“ビャッガパッジャ(虎の道に住む者)よ、戒の充足(戒成就)とは何か。ビャッガパッジャよ、ここに良家の息子がいて、生き物を殺すことから離れ、……(中略)……酒類や迷いをもたらす放逸の原因となるものから離れている。ビャッガパッジャよ、これを戒の充足という。”

‘‘Katamā ca, byagghapajja, cāgasampadā? Idha, byagghapajja, kulaputto vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, cāgasampadā.

“ビャッガパッジャよ、施しの充足(布施成就)とは何か。ビャッガパッジャよ、ここに良家の息子がいて、物惜しみという心の汚れを離れ、執着なく施し、手を清めて(与える準備をし)、捨てることを喜び、乞われるにふさわしく、施し分かち合うことを楽しみながら、家庭生活を送っている。ビャッガパッジャよ、これを施しの充足という。”

‘‘Katamā ca, byagghapajja, paññāsampadā? Idha, byagghapajja, kulaputto paññavā hoti, udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Ayaṃ vuccati, byagghapajja, paññāsampadā. Ime kho, byagghapajja, cattāro dhammā kulaputtassa samparāyahitāya saṃvattanti samparāyasukhāyā’’ti.

“ビャッガパッジャよ、智慧の充足(智慧成就)とは何か。ビャッガパッジャよ、ここに良家の息子がいて、智慧を具え、生滅を見極める智慧、聖なる、煩悩を貫き、正しく苦しみの滅尽へと導く智慧を具えている。ビャッガパッジャよ、これを智慧の充足という。ビャッガパッジャよ、これら四つの法が、良家の息子の来世の利益のため、来世の幸福のために資するのである。”

‘‘Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;

Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.

“諸々の仕事において励み、怠ることなく、適切な処置(管理)をなし、分相応に生活を営み、蓄えた富を(守り)維持する。”

‘‘Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

“信心があり、戒を具え、乞う者の心を知り、物惜しみを離れ、常に、来世の安寧をもたらす道を清める。”

‘‘Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;

Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.

“このように、これら八つの法は、家庭生活を求める信心ある者のために、真実の名を持つ者(仏陀)によって説かれたものであり、現世と来世の両方において幸福をもたらすものである。”

‘‘Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;

Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī’’ti. catutthaṃ;

“現世の利益のため、そして来世の幸福のために。このように在家の者にとって、施し(分かち合い)と功徳が増大していくのである。”(第四の経 完)

5. Ujjayasuttaṃ

5. ウッジャヤ経

55. Atha [Pg.111] kho ujjayo brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho ujjayo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘mayaṃ, bho gotama, pavāsaṃ gantukāmā. Tesaṃ no bhavaṃ gotamo amhākaṃ tathā dhammaṃ desetu – ye amhākaṃ assu dhammā diṭṭhadhammahitāya, diṭṭhadhammasukhāya, samparāyahitāya, samparāyasukhāyā’’ti.

55. その時、ウッジャヤというバラモンが世尊のもとへ赴いた。赴いてから、世尊と共に親しく挨拶を交わした。喜ばしく心に留めるべき挨拶を終えてから、一方の端に座った。一方の端に座ったウッジャヤ・バラモンは、世尊に次のように申し上げた。“尊師ゴータマよ、私たちは(商用などのために)遠方へ赴きたいと願っております。そのような私たちに、尊師ゴータマは、現世の利益、現世の幸福、そして来世の利益、来世の幸福に資するような法を説いていただけますでしょうか。”

‘‘Cattārome, brāhmaṇa, dhammā kulaputtassa diṭṭhadhammahitāya saṃvattanti, diṭṭhadhammasukhāya. Katame cattāro? Uṭṭhānasampadā, ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā. Katamā ca, brāhmaṇa, uṭṭhānasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto yena kammaṭṭhānena jīvikaṃ kappeti – yadi kasiyā, yadi vaṇijjāya, yadi gorakkhena, yadi issattena, yadi rājaporisena, yadi sippaññatarena – tattha dakkho hoti analaso, tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, uṭṭhānasampadā.

“バラモンよ、これら四つの法が、良家の息子の現世の利益、現世の幸福のために資する。その四つとは何か。それは、励みの充足、守護の充足、善き友との交わり(善友)、そして分相応な生活(等活)である。バラモンよ、励みの充足(勤勉成就)とは何か。バラモンよ、ここに良家の息子がいて、生計を立てるための仕事――耕作であれ、商売であれ、牧畜であれ、弓術であれ、官職であれ、あるいは他の技術であれ――において熟練し、怠ることなく、そのための適切な手段を考察する智慧を具え、自ら実行し、また他を指揮(管理)する能力を備えている。バラモンよ、これを励みの充足という。”

‘‘Katamā ca, brāhmaṇa, ārakkhasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputtassa bhogā honti uṭṭhānavīriyādhigatā, bāhābalaparicitā, sedāvakkhittā, dhammikā dhammaladdhā. Te ārakkhena guttiyā sampādeti – ‘kinti me ime bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi ḍaheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā dāyādā hareyyu’nti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, ārakkhasampadā.

“バラモンよ、守護の充足(守護成就)とは何か。バラモンよ、ここに良家の息子がいて、励みと努力によって得られ、腕の力で集められ、汗を流して得た、正当な、法に基づいた富がある。彼はそれらを‘どうすればこれらの富を、王たちに奪われず、盗賊に奪われず、火に焼かれず、水に流されず、好ましくない相続人たちに奪われずに済むか’と考え、守護し、保護を全うする。バラモンよ、これを守護の充足という。”

‘‘Katamā ca, brāhmaṇa, kalyāṇamittatā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati tatra ye te honti – gahapatī vā gahapatiputtā vā daharā vā vuddhasīlino, vuddhā vā vuddhasīlino, saddhāsampannā, sīlasampannā, cāgasampannā, paññāsampannā – tehi saddhiṃ santiṭṭhati sallapati sākacchaṃ samāpajjati; yathārūpānaṃ saddhāsampannānaṃ saddhāsampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ sīlasampannānaṃ sīlasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ cāgasampannānaṃ cāgasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ paññāsampannānaṃ paññāsampadaṃ anusikkhati. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, kalyāṇamittatā.

“バラモンよ、善き友との交わり(善友)とは何か。バラモンよ、ここに良家の息子がいて、ある村や町に住んでいる。そこにおいて、若かろうと徳を増進させている者、年老いていようと徳を増進させている者、信心深い者、戒ある者、施しの心がある者、智慧のある家主やその息子たちと共に過ごし、語らい、対話する。そして、信心ある人々の信心の充足を模範として学び、戒ある人々の戒の充足を模範として学び、施しの心ある人々の施しの充足を模範として学び、智慧ある人々の智慧の充足を模範として学ぶ。バラモンよ、これを善き友との交わりという。”

‘‘Katamā [Pg.112] ca, brāhmaṇa, samajīvitā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Seyyathāpi, brāhmaṇa, tulādhāro vā tulādhārantevāsī vā tulaṃ paggahetvā jānāti – ‘ettakena vā onataṃ, ettakena vā unnata’nti; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Sacāyaṃ, brāhmaṇa, kulaputto appāyo samāno uḷāraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro – ‘udumbarakhādīvāyaṃ kulaputto bhoge khādatī’ti. Sace panāyaṃ, brāhmaṇa, kulaputto mahāyo samāno kasiraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro – ‘ajeṭṭhamaraṇaṃvāyaṃ kulaputto marissatī’ti. Yato ca khoyaṃ, brāhmaṇa, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti, ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, samajīvitā.

“バラモンよ、均衡の取れた生活(等活)とは何でしょうか。バラモンよ、ここに、良家の息子が財産の収入を知り、また財産の支出を知って、贅沢すぎず、切り詰めすぎず、均衡の取れた生活を送る。すなわち、‘このように私の収入は支出を上回って維持され、支出が収入を上回って維持されることはない’と考えるのです。バラモンよ、例えば、秤を持つ者、あるいは秤を持つ者の弟子が、秤を掲げて、‘これだけ下がった、あるいはこれだけ上がった’と知るように、バラモンよ、そのように、良家の息子は財産の収入を知り、また財産の支出を知って、贅沢すぎず、切り詰めすぎず、均衡の取れた生活を送る。すなわち、‘このように私の収入は支出を上回って維持され、支出が収入を上回って維持されることはない’と考えるのです。バラモンよ、もしこの良家の息子が、収入が少ないのに贅沢な生活を送るならば、その者に対して、‘この良家の息子は、イチジクを食べる者のように財産を食いつぶしている’と非難する者たちが現れます。しかし、バラモンよ、もしこの良家の息子が、収入が多いのに、苦しい生活(極端に質素な生活)を送るならば、その者に対して、‘この良家の息子は、主のない死を遂げる者のように(みじめに)死ぬだろう’と非難する者たちが現れます。バラモンよ、良家の息子が財産の収入を知り、また財産の支出を知って、贅沢すぎず、切り詰めすぎず、均衡の取れた生活を送り、‘このように私の収入は支出を上回って維持され、支出が収入を上回って維持されることはない’と考えるとき、バラモンよ、これを均衡の取れた生活と呼びます。”

‘‘Evaṃ samuppannānaṃ, brāhmaṇa, bhogānaṃ cattāri apāyamukhāni honti – itthidhutto, surādhutto, akkhadhutto, pāpamitto pāpasahāyo pāpasampavaṅko. Seyyathāpi, brāhmaṇa, mahato taḷākassa cattāri ceva āyamukhāni, cattāri ca apāyamukhāni. Tassa puriso yāni ceva āyamukhāni tāni pidaheyya, yāni ca apāyamukhāni tāni vivareyya; devo ca na sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. Evañhi tassa brāhmaṇa, mahato taḷākassa parihāniyeva pāṭikaṅkhā, no vuddhi; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, evaṃ samuppannānaṃ bhogānaṃ cattāri apāyamukhāni honti – itthidhutto, surādhutto, akkhadhutto, pāpamitto pāpasahāyo pāpasampavaṅko.

“バラモンよ、このように得られた財産には、四つの滅失の門(消失の要因)があります。それは、女道楽、酒道楽、博打道楽、そして悪しき友人を持ち、悪しき仲間に親しむことです。バラモンよ、例えば、大きな池に四つの入水口と、四つの出水口があるとします。ある男がその入水口をすべて閉じ、出水口をすべて開き、さらに空からは十分な雨が降らないとします。バラモンよ、そうであれば、その大きな池は減少するばかりであり、増大することは期待できません。バラモンよ、それと同じように、このように得られた財産には、四つの滅失の門があります。すなわち、女道楽、酒道楽、博打道楽、そして悪しき友人を持ち、悪しき仲間に親しむことです。”

‘‘Evaṃ samuppannānaṃ, brāhmaṇa, bhogānaṃ cattāri āyamukhāni honti – na itthidhutto, na surādhutto, na akkhadhutto, kalyāṇamitto kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Seyyathāpi, brāhmaṇa, mahato taḷākassa cattāri ceva āyamukhāni cattāri ca apāyamukhāni. Tassa puriso yāni ceva āyamukhāni tāni vivareyya, yāni ca apāyamukhāni [Pg.113] tāni pidaheyya; devo ca sammā dhāraṃ anuppaveccheyya. Evañhi tassa, brāhmaṇa, mahato taḷākassa vuddhiyeva pāṭikaṅkhā, no parihāni; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, evaṃ samuppannānaṃ bhogānaṃ cattāri āyamukhāni honti – na itthidhutto…pe… kalyāṇasampavaṅko. Ime kho, brāhmaṇa, cattāro dhammā kulaputtassa diṭṭhadhammahitāya saṃvattanti diṭṭhadhammasukhāya.

“バラモンよ、このように得られた財産には、四つの増大の門(蓄積の要因)があります。それは、女道楽にふけらず、酒道楽にふけらず、博打道楽にふけらず、善き友人を持ち、善き仲間に親しむことです。バラモンよ、例えば、大きな池に四つの入水口と、四つの出水口があるとします。ある男がその入水口をすべて開き、出水口をすべて閉じ、さらに空からは十分な雨が降るとします。バラモンよ、そうであれば、その大きな池は増大するばかりであり、減少することは考えられません。バラモンよ、それと同じように、このように得られた財産には、四つの増大の門があります。すなわち、女道楽にふけらず、酒道楽にふけらず、博打道楽にふけらず、善き友人を持ち、善き仲間に親しむことです。バラモンよ、これら四つの法は、良家の息子の今世の利益となり、今世の幸福をもたらすものとなります。”

‘‘Cattārome, brāhmaṇa, kulaputtassa dhammā samparāyahitāya saṃvattanti samparāyasukhāya. Katame cattāro? Saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā. Katamā ca, brāhmaṇa, saddhāsampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, saddhāsampadā.

“バラモンよ、これら四つの法は、良家の息子の来世の利益となり、来世の幸福をもたらすものとなります。その四つとは何でしょうか。信成就、戒成就、施成就、慧成就です。バラモンよ、信成就とは何でしょうか。バラモンよ、ここに、良家の息子が信心を持ち、如来の悟りを信じます。‘かの世尊は、供養を受けるにふさわしい方(阿羅漢)であり、...(中略)... 天界と人間界の師であり、仏陀であり、世尊である’と信じることです。バラモンよ、これを信成就と呼びます。”

‘‘Katamā ca, brāhmaṇa, sīlasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, sīlasampadā.

“バラモンよ、戒成就とは何でしょうか。バラモンよ、ここに、良家の息子が殺生を離れ、...(中略)... 諸々の放逸の原因となる酒や醸造酒の飲酒を離れていることです。バラモンよ、これを戒成就と呼びます。”

‘‘Katamā ca, brāhmaṇa, cāgasampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, cāgasampadā.

“バラモンよ、施成就とは何でしょうか。バラモンよ、ここに、良家の息子が物惜しみの汚れのない心で家に住み、執着なく布施を行い、手は清められ(施す準備ができており)、施すことを喜び、乞われるにふさわしく、分け与えることを楽しむことです。バラモンよ、これを施成就と呼びます。”

‘‘Katamā ca, brāhmaṇa, paññāsampadā? Idha, brāhmaṇa, kulaputto paññavā hoti…pe… sammā dukkhakkhayagāminiyā. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, paññāsampadā. Ime kho, brāhmaṇa, cattāro dhammā kulaputtassa samparāyahitāya saṃvattanti samparāyasukhāyā’’ti.

“バラモンよ、慧成就とは何でしょうか。バラモンよ、ここに、良家の息子が智慧を持ち、...(中略)... 正しく苦しみの滅尽へと導く智慧を備えていることです。バラモンよ、これを慧成就と呼びます。バラモンよ、これら四つの法は、良家の息子の来世の利益となり、来世の幸福をもたらすものとなります”と、仏陀は仰せになりました。

‘‘Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;

Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.

“仕事に対して精励し、放逸にならず、計画性を持ち、均衡の取れた生活を営み、蓄えた財産を守る者。”

‘‘Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

“信心を持ち、戒を備え、寛大で物惜しみを離れ、常に、来世の安寧をもたらす道を清める者。”

‘‘Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;

Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.

“これら八つの法は、信心ある在家の生活を営む者に対して、真実の名を持つ者(仏陀)によって説かれたものであり、現世と来世の両方において幸福をもたらすものである。”

‘‘Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;

Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī’’ti. pañcamaṃ;

“現世の利益と、来世の幸福のために。このように在家の者にとって、布施と功徳は増大していくのである。第五の経(完)。”

6. Bhayasuttaṃ

6. “バヤ・スッタ(怖畏経)”

56. ‘‘‘Bhaya’nti [Pg.114], bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Dukkha’nti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Rogo’ti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Gaṇḍo’ti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Salla’nti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Saṅgo’ti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Paṅko’ti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. ‘Gabbho’ti, bhikkhave, kāmānametaṃ adhivacanaṃ. Kasmā ca, bhikkhave, ‘bhaya’nti kāmānametaṃ adhivacanaṃ? Yasmā ca kāmarāgarattāyaṃ, bhikkhave, chandarāgavinibaddho diṭṭhadhammikāpi bhayā na parimuccati, samparāyikāpi bhayā na parimuccati, tasmā ‘bhaya’nti kāmānametaṃ adhivacanaṃ. Kasmā ca, bhikkhave, ‘dukkha’nti…pe… ‘rogo’ti… ‘gaṇḍo’ti… ‘salla’nti… ‘saṅgo’ti… ‘paṅko’ti… ‘gabbho’ti kāmānametaṃ adhivacanaṃ? Yasmā ca kāmarāgarattāyaṃ, bhikkhave, chandarāgavinibaddho diṭṭhadhammikāpi gabbhā na parimuccati, samparāyikāpi gabbhā na parimuccati, tasmā ‘gabbho’ti kāmānametaṃ adhivacanaṃ’’.

56. “比丘たちよ、‘恐れ’とは諸々の感官の欲望(カーマ)の別名である。‘苦しみ’とは諸々の感官の欲望の別名である。‘病’とは諸々の感官の欲望の別名である。‘腫物’とは諸々の感官の欲望の別名である。‘刺’とは諸々の感官の欲望の別名である。‘執着’とは諸々の感官の欲望の別名である。‘泥濘’とは諸々の感官の欲望の別名である。‘胎(への宿り)’とは諸々の感官の欲望の別名である。比丘たちよ、なぜ‘恐れ’が諸々の感官の欲望の別名なのか。比丘たちよ、感官の欲望の貪りに染まり、欲欲(欲貪)に縛られた者は、現世の恐れからも解き放たれず、来世の恐れからも解き放たれないからである。それゆえ、‘恐れ’は諸々の感官の欲望の別名である。比丘たちよ、なぜ‘苦しみ’……(中略)……‘胎’が諸々の感官の欲望の別名なのか。比丘たちよ、感官の欲望の貪りに染まり、欲欲に縛られた者は、現世の胎からも解き放たれず、来世の胎からも解き放たれないからである。それゆえ、‘胎’は諸々の感官の欲望の別名である。”

‘‘Bhayaṃ dukkhañca rogo ca, gaṇḍo sallañca saṅgo ca;

Paṅko gabbho ca ubhayaṃ, ete kāmā pavuccanti;

Yattha satto puthujjano.

“恐れ、苦しみ、病、腫物、刺、執着、泥濘、および胎。これら両面(現世と来世)のすべては、凡夫が執着する諸々の感官の欲望であると言われる。”

‘‘Otiṇṇo sātarūpena, puna gabbhāya gacchati;

Yato ca bhikkhu ātāpī, sampajaññaṃ na riccati.

“快い姿(欲楽)に沈み込み、再び胎内へと赴く。しかし、熱心に修行する比丘が、正知(確かな知慧)を失わなければ、”

‘‘So imaṃ palipathaṃ duggaṃ, atikkamma tathāvidho;

Pajaṃ jātijarūpetaṃ, phandamānaṃ avekkhatī’’ti. chaṭṭhaṃ;

“そのような比丘は、この越えがたい険路(輪回)を通り抜け、生と老を伴い、震えおののく衆生を(智慧によって)観察するのである。”

7. Paṭhamaāhuneyyasuttaṃ

7. “第一 供養にふさわしき者の経”

57. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu sīlavā hoti …pe… samādāya sikkhati sikkhāpadesu; bahussuto hoti…pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā; kalyāṇamitto hoti kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko[Pg.115]; sammādiṭṭhiko hoti, sammādassanena samannāgato; catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī; anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati; dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena…pe… yathākammūpage satte pajānāti; āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Sattamaṃ.

57. “比丘たちよ、八つの徳を備えた比丘は、遠方から運ばれた供養(阿砮泥耶)に値し、客人のための供養(波砮泥耶)に値し、布施(達嚫泥耶)に値し、合掌に値し、世の無上の福田となる。その八つとは何か。比丘たちよ、ここに比丘がいて、戒を保ち、……(中略)……学ばねばならないことを受持して学ぶ。博学であり、……(中略)……智慧によってよく理解している。善き友を持ち、善き仲間に恵まれ、善き友に寄り添っている。正見(正しい見解)を持ち、正しい智慧の眼を備えている。高い精神性(増上心)による現世での安らぎの住処である四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る。種々の前世の記憶を想起する。すなわち、一つの生、二つの生……(中略)……このように様相とともに、詳細とともに、種々の宿住(過去生)を想起する。清浄で人間を超えた天眼によって、……(中略)……業に従って赴く衆生をありのままに知る。諸々の漏(煩悩)の滅尽により、……(中略)……自ら証得し、到達して住む。比丘たちよ、これら八つの徳を備えた比丘は、供養に値し、……(中略)……世の無上の福田となるのである。”

8. Dutiyaāhuneyyasuttaṃ

8. “第二 供養にふさわしき者の経”

58. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi aṭṭhahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu sīlavā hoti …pe… samādāya sikkhati sikkhāpadesu; bahussuto hoti…pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā; āraddhavīriyo viharati thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu; āraññiko hoti pantasenāsano; aratiratisaho hoti, uppannaṃ aratiṃ abhibhuyya abhibhuyya viharati; bhayabheravasaho hoti, uppannaṃ bhayabheravaṃ abhibhuyya abhibhuyya viharati; catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī; āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

58. “比丘たちよ、八つの徳を備えた比丘は、供養に値し、……(中略)……世の無上の福田となる。その八つとは何か。比丘たちよ、ここに比丘がいて、戒を保ち、……(中略)……受持して学ぶ。博学であり、……(中略)……智慧によってよく理解している。精進に励み、活力があり、不屈の努力をもって、善き法において責任を放り出すことなく住む。森林に住み、人里離れた座所(遠離)を好む。不楽(修行への倦怠)と楽(世俗の快楽)を克服し、生じた不楽を幾度も打ち破って住む。恐怖と畏怖を克服し、生じた恐怖と畏怖を幾度も打ち破って住む。高い精神性による現世での安らぎの住処である四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る。諸々の漏の滅尽により、……(中略)……自ら証得し、到達して住む。比丘たちよ、これら八つの徳を備えた比丘は、供養に値し、……(中略)……世の無上の福田となるのである。”

9. Paṭhamapuggalasuttaṃ

9. “第一 人物に関する経”

59. ‘‘Aṭṭhime bhikkhave, puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa? Katame aṭṭha? Sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno, sakadāgāmī, sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, anāgāmī, anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno, arahā, arahattāya paṭipanno. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha puggalā āhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti.

59. “比丘たちよ、これら八種の人物は、遠方から運ばれた供養に値し、客人のための供養に値し、布施に値し、合掌に値し、世の無上の福田となる。その八種とは何か。預流者(預流果にある者)、預流果を実現するために修行する者、一来者、一来果を実現するために修行する者、不還者、不還果を実現するために修行する者、阿羅漢、阿羅漢果を実現するために修行する者。比丘たちよ、これら八種の人物は、供養に値し、……(中略)……世の無上の福田となるのである。”

‘‘Cattāro [Pg.116] ca paṭipannā, cattāro ca phale ṭhitā;

Esa saṅgho ujubhūto, paññāsīlasamāhito.

“(聖道へ)向かっている四者と、果に留まっている四者。この聖者の僧伽(サンガ)は正直であり、智慧と戒律を具足している。”

‘‘Yajamānānaṃ manussānaṃ, puññapekkhāna pāṇinaṃ;

Karotaṃ opadhikaṃ puññaṃ, saṅghe dinnaṃ mahapphala’’nti. navamaṃ;

“功徳を求める人間や衆生が、供養を捧げ、(報いのある)功徳を積もうとする際、僧伽に捧げられた布施は、大きな果報をもたらすのである。”

10. Dutiyapuggalasuttaṃ

10. “第二 人物に関する経”

60. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, puggalā āhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame aṭṭha? Sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno…pe… arahā, arahattāya paṭipanno. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha puggalā āhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti.

60. “比丘たちよ、これら八種の人物は、供養に値し、……(中略)……世の無上の福田となる。その八種とは何か。預流者、預流果を実現するために修行する者……(中略)……阿羅漢、阿羅漢果を実現するために修行する者。比丘たちよ、これら八種の人物は、供養に値し、……(中略)……世の無上の福田となるのである。”

‘‘Cattāro ca paṭipannā, cattāro ca phale ṭhitā;

Esa saṅgho samukkaṭṭho, sattānaṃ aṭṭha puggalā.

“(聖道へ)向かっている四者と、果に留まっている四者。これら八種の人物からなる聖者の僧伽は、衆生の中で最も卓越しているのである。”

‘‘Yajamānānaṃ manussānaṃ, puññapekkhāna pāṇinaṃ;

Karotaṃ opadhikaṃ puññaṃ, ettha dinnaṃ mahapphala’’nti. dasamaṃ;

“供養を捧げる人々、功徳を求める生きとし生ける者たちが、生存の依拠(五蘊)をもたらす功徳を積むとき、この(八人の聖者の)集いにおいて捧げられた施しは、大きな果報をもたらすのである”。第十経。

Gotamīvaggo paṭhamo.

第一、ゴータミー品が終了した。

Tassuddānaṃ –

その(品の)要綱は以下の通りである。

Gotamī ovādaṃ saṃkhittaṃ, dīghajāṇu ca ujjayo;

Bhayā dve āhuneyyā ca, dve ca aṭṭha puggalāti.

ゴータミー、教誡、簡略、ディーガジャーヌ、ウッジャヤ、恐怖、二つの応供、そして二つの八人経である。

(7) 2. Bhūmicālavaggo

(七) 二、大地震動品

1. Icchāsuttaṃ

1. 1. 欲求経

61. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya[Pg.117], uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā’’’.

61. “比丘たちよ、これら八種の人間が世の中に現存している。いかなる八種か。比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに(修行に)励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がり、精励し、努力する。利得のために立ち上がり精励し努力する彼に、利得が生じない。彼はその不獲得によって、憂い、悩み、嘆き、胸を叩いて泣き、錯乱に陥る。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がり精励し努力するが、利得を得られず、憂いと嘆きがあり、正法から転落した者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati pamajjati pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, lābhī ca madī ca pamādī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がり、精励し、努力する。利得のために立ち上がり精励し努力する彼に、利得が生じる。彼はその利得によって、酔いしれ、放逸となり、懈怠に陥る。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がり精励し努力し、利得を得たが、酔いしれて放逸となり、正法から転落した者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato aghaṭato avāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati, kilamati, paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がらず、精励せず、努力しない。利得のために立ち上がらず精励せず努力しない彼に、利得が生じない。彼はその不獲得によって、憂い、悩み、嘆き、胸を叩いて泣き、錯乱に陥る。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がらず精励せず努力もせず、利得も得られず、憂いと嘆きがあり、正法から転落した者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati, pamajjati, pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati na ghaṭati na vāyamati lābhāya, lābhī ca madī ca, pamādī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がらず、精励せず、努力しない。利得のために立ち上がらず精励せず努力しない彼に、利得が生じる。彼はその利得によって、酔いしれ、放逸となり、懈怠に陥る。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がらず精励せず努力もせず、利得は得たが、酔いしれて放逸となり、正法から転落した者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā’’’.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がり、精励し、努力する。利得のために立ち上がり精励し努力する彼に、利得が生じない。彼はその不獲得によっても、憂えず、悩まず、嘆かず、胸を叩いて泣くこともなく、錯乱に陥ることもない。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がり精励し努力するが、利得は得られずとも、憂いも嘆きもなく、正法から転落していない者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya. Tassa [Pg.118] uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati, na pamajjati, na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā’’’.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がり、精励し、努力する。利得のために立ち上がり精励し努力する彼に、利得が生じる。彼はその利得によっても、酔いしれず、放逸にならず、懈怠に陥ることもない。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がり精励し努力し、利得を得て、酔いしれることも放逸になることもなく、正法から転落していない者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati, na kilamati, na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā’’’.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がらず、精励せず、努力しない。利得のために立ち上がらず精励せず努力しない彼に、利得が生じない。彼はその不獲得によっても、憂えず、悩まず、嘆かず、胸を叩いて泣くこともなく、錯乱に陥ることもない。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がらず精励せず努力もせず、利得も得られず、憂いも嘆きもなく、正法から転落していない者’と言われる”。

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato aghaṭato avāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati, na pamajjati, na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā ’. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’nti. Paṭhamaṃ.

“また比丘たちよ、ここに、遠離して住み、何ものにも依存せずに励んでいる比丘に、利得への欲求が生じる。彼は利得のために立ち上がらず、精励せず、努力しない。利得のために立ち上がらず精励せず努力しない彼に、利得が生じる。彼はその利得によっても、酔いしれず、放逸にならず、懈怠に陥ることもない。比丘たちよ、この比丘は‘利得を求めて住し、利得のために立ち上がらず精励せず努力もせず、利得は得たが、酔いしれることも放逸になることもなく、正法から転落していない者’と言われる。比丘たちよ、これら八種の人間が世の中に現存している”。第一経。

2. Alaṃsuttaṃ

2. 2. 堪能経

62. ‘‘Chahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ. Katamehi chahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako [Pg.119] sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, chahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ.

62. “比丘たちよ、六つの法を具足する比丘は、自らの利益のためにも、他者の利益のためにも適している。どのような六つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は善き法について速やかに吟味し、聞いた法を記憶する性質があり、記憶した法の意味を考察し、意味を知り法を知って法に随順した法を実践し、言葉が美しく発音も良く、清浄で欠点がなく意味を理解させる洗練された言葉を具足し、さらに、同修者たちに対して(法を)示し、勧め、励まし、喜ばせる者である。比丘たちよ、これら六つの法を具足する比丘は、自らの利益のためにも、他者の利益のためにも適している。”

‘‘Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano alaṃ paresaṃ.

“比丘たちよ、五つの法を具足する比丘は、自らの利益のためにも、他者の利益のためにも適している。どのような五つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は、善き法について速やかに吟味することはないが、聞いた法を記憶する性質があり、記憶した法の意味を考察し、意味を知り法を知って法に随順した法を実践し、言葉が美しく……(中略)……意味を理解させる言葉を具足し、同修者たちに対して(法を)示し、勧め、励まし、喜ばせる者である。比丘たちよ、これら五つの法を具足する比丘は、自らの利益のためにも、他者の利益のためにも適している。”

‘‘Catūhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano nālaṃ paresaṃ. Katamehi catūhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; no ca sandassako hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano nālaṃ paresaṃ.

“比丘たちよ、四つの法を具足する比丘は、自らの利益のためには適しているが、他者の利益のためには適していない。どのような四つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は、善き法について速やかに吟味し、聞いた法を記憶する性質があり、記憶した法の意味を考察し、意味を知り法を知って法に随順した法を実践する。しかし、言葉が美しくなく発音も良くなく、清浄で欠点がなく意味を理解させる洗練された言葉を具足しておらず、同修者たちに対して(法を)示し、勧め、励まし、喜ばせることがない。比丘たちよ、これら四つの法を具足する比丘は、自らの利益のためには適しているが、他者の利益のためには適していない。”

‘‘Catūhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ nālaṃ attano. Katamehi catūhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; na ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo…pe… atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

“比丘たちよ、四つの法を具足する比丘は、他者の利益のためには適しているが、自らの利益のためには適していない。どのような四つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は、善き法について速やかに吟味し、聞いた法を記憶する性質がある。しかし、記憶した法の意味を考察せず、意味を知り法を知って法に随順した法を実践することはない。一方で、言葉が美しく発音も良く……(中略)……意味を理解させる言葉を具足し、同修者たちに対して(法を)示し……(中略)……喜ばせる者である。比丘たちよ、これら四つの法を具足する比丘は、他者の利益のためには適しているが、自らの利益のためには適していない。”

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano nālaṃ paresaṃ. Katamehi tīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca [Pg.120] dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; no ca sandassako hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

“比丘たちよ、三つの法を具足する比丘は、自らの利益のためには適しているが、他者の利益のためには適していない。どのような三つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は、善き法について速やかに吟味することはないが、聞いた法を記憶する性質があり、記憶した法の意味を考察し、意味を知り法を知って法に随順した法を実践する。しかし、言葉が美しくなく発音も良くなく、清浄で欠点がなく意味を理解させる洗練された言葉を具足しておらず、同修者たちに対して(法を)示し、勧め、励まし、喜ばせることがない。比丘たちよ、これら三つの法を具足する比丘は、自らの利益のためには適しているが、他者の利益のためには適していない。”

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi tīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

“比丘たちよ、三つの法を具足する比丘は、他者の利益のためには適しているが、自らの利益のためには適していない。どのような三つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は、善き法について速やかに吟味することはないが、聞いた法を記憶する性質はある。しかし、記憶した法の意味を考察せず、意味を知り法を知って法に随順した法を実践することはない。一方で、言葉が美しく……(中略)……意味を理解させる言葉を具足し、同修者たちに対して(法を)示し、勧め、励まし、喜ばせる者である。比丘たちよ、これら三つの法を具足する比丘は、他者の利益のためには適しているが、自らの利益のためには適していない。”

‘‘Dvīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi dvīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… atthassa viññāpaniyā; no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave, dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

“比丘たちよ、二つの法を具足する比丘は、自らの利益のためには適しているが、他者の利益のためには適していない。どのような二つか。比丘たちよ、ここにおいて、比丘は、善き法について速やかに吟味することもなく、聞いた法を記憶する性質もない。しかし、記憶した法の意味を考察し、意味を知り法を知って法に随順した法を実践する。しかし、言葉が美しくなく……(中略)……意味を理解させる言葉を具足しておらず、同修者たちに対して(法を)示すことなどがない。比丘たちよ、これら二つの法を具足する比丘は、自らの利益のためには適しているが、他者の利益のためには適していない。”

‘‘Dvīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi dvīhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, bhikkhave[Pg.121], dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、二つの法を具足した比丘は、他者の利益(に資すること)には適しているが、自らの利益には適していない。いかなる二つか。比丘たちよ、ここに比丘がいて、善法において速やかに理解(受持)することがなく、聞いた法を保持する性質でもなく、保持した法の意味を考察することもなく、意味を知り法を知って、法に随順する法(九次第定など)を実践することもない。しかし、彼は麗しい言葉を語り、麗しい発声を行い、丁寧で清浄で欠点のない、意味を分からせる洗練された(都会風の)言葉を具足している。そして、同梵行者たちに対して(法を)示し、勧め、鼓舞し、歓喜させるのである。比丘たちよ、これら二つの法を具足した比丘は、他者の利益には適しているが、自らの利益には適していないのである。”(第二の経)

3. Saṃkhittasuttaṃ

3. 簡略経

63. Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami…pe… ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ desetu, yamahaṃ bhagavato dhammaṃ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyya’’nti. ‘‘Evamevaṃ panidhekacce moghapurisā mamaññeva ajjhesanti. Dhamme ca bhāsite mamaññeva anubandhitabbaṃ maññantī’’ti. ‘‘Desetu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ, desetu sugato saṃkhittena dhammaṃ. Appeva nāmāhaṃ bhagavato bhāsitassa atthaṃ ājāneyyaṃ, appeva nāmāhaṃ bhagavato bhāsitassa dāyādo assa’’nti. ‘‘Tasmātiha te, bhikkhu evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘ajjhattaṃ me cittaṃ ṭhitaṃ bhavissati susaṇṭhitaṃ, na ca uppannā pāpakā akusalā dhammā cittaṃ pariyādāya ṭhassantī’ti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ’’.

63. その時、ある比丘が世尊のもとに近づき、…(中略)… 一傍らに座って、世尊に次のように申し上げた。“願わくは世尊、私に簡略に法を説いてください。私は世尊の法を聞いて、一人離れ、不放逸に、熱心に精進し、決意を持って(涅槃を目指して)住したく思います。”“比丘よ、このように、ここにある愚かな人々は、私(に法を説くこと)ばかりを求め、法が説かれた後も、ただ私に従って歩むべきであると考えている。”“世尊、願わくは私に簡略に法を説いてください。善逝(スガタ)よ、簡略に法を説いてください。私は世尊が説かれた法の意味を理解できるかもしれません。私は世尊が説かれた法の相続者になれるかもしれません。”“それゆえ、比丘よ、次のように修行すべきである。‘私の心は内において安定し、よく定まり、生じた悪しき不善の法が心を支配して留まることがないようにしよう’と。比丘よ、このように修行すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ajjhattaṃ cittaṃ ṭhitaṃ hoti susaṇṭhitaṃ, na ca uppannā pāpakā akusalā dhammā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhanti, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘mettā me cetovimutti bhāvitā bhavissati bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā’ti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

“比丘よ、汝の心が内において安定し、よく定まり、生じた悪しき不善の法が心を支配して留まらなくなったなら、その時、比丘よ、次のように修行すべきである。‘私の慈しみの心解脱(慈心解脱)を修習し、多作し、乗り物とし、基礎とし、確立し、蓄積し、よく励もう’と。比丘よ、このように修行すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti bahulīkato, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkampi savicāraṃ bhāveyyāsi, avitakkampi vicāramattaṃ bhāveyyāsi, avitakkampi avicāraṃ bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、多作されたなら、その時、比丘よ、汝はこの三昧を、尋もあり伺もある状態(有尋有伺)としても修習すべきであり、尋はなく伺のみの状態(無尋唯伺)としても修習すべきであり、尋もなく伺もない状態(無尋無伺)としても修習すべきである。また、喜を伴うものとしても修習すべきであり、喜のないものとしても修習すべきであり、楽を伴うものとしても修習すべきであり、捨を伴うものとしても修習すべきである。”

‘‘Yato kho, te bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘karuṇā me cetovimutti… muditā me cetovimutti… upekkhā me cetovimutti bhāvitā bhavissati [Pg.122] bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā’ti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、よく修習されたなら、その時、比丘よ、次のように修行すべきである。‘私の悲しみの心解脱(悲心解脱)を…私の喜びの心解脱(喜心解脱)を…私の捨の心解脱(捨心解脱)を修習し、多作し、乗り物とし、基礎とし、確立し、蓄積し、よく励もう’と。比丘よ、このように修行すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkasavicārampi bhāveyyāsi, avitakkavicāramattampi bhāveyyāsi, avitakkaavicārampi bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、よく修習されたなら、その時、比丘よ、汝はこの三昧を、有尋有伺としても修習すべきであり、無尋唯伺としても修習すべきであり、無尋無伺としても修習すべきである。また、有喜としても修習すべきであり、無喜としても修習すべきであり、楽を伴うものとしても修習すべきであり、捨を伴うものとしても修習すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘kāye kāyānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、よく修習されたなら、その時、比丘よ、次のように修行すべきである。‘身において身を観ずる者(身随観)として住し、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除き去ろう’と。比丘よ、このように修行すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti bahulīkato, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkasavicārampi bhāveyyāsi, avitakkavicāramattampi bhāveyyāsi, avitakkaavicārampi bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、多作されたなら、その時、比丘よ、汝はこの三昧を、有尋有伺としても修習すべきであり、無尋唯伺としても修習すべきであり、無尋無伺としても修習すべきである。また、有喜としても修習すべきであり、無喜としても修習すべきであり、楽を伴うものとしても修習すべきであり、捨を伴うものとしても修習すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato te, bhikkhu, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘vedanāsu vedanānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti; citte cittānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti; dhammesu dhammānupassī viharissāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’nti. Evañhi te, bhikkhu, sikkhitabbaṃ.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、よく修習されたなら、その時、比丘よ、次のように修行すべきである。‘受において受を観ずる者(受随観)として住し、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除き去ろう。心において心を観ずる者(心随観)として住し、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除き去ろう。法において法を観ずる者(法随観)として住し、熱心に、正知し、正念あり、世における貪欲と憂いを除き去ろう’と。比丘よ、このように修行すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti bahulīkato, tato tvaṃ, bhikkhu, imaṃ samādhiṃ savitakkasavicārampi bhāveyyāsi, avitakkavicāramattampi bhāveyyāsi, avitakkaavicārampi bhāveyyāsi, sappītikampi bhāveyyāsi, nippītikampi bhāveyyāsi, sātasahagatampi bhāveyyāsi, upekkhāsahagatampi bhāveyyāsi.

“比丘よ、この三昧がこのように修習され、多作されたなら、その時、比丘よ、汝はこの三昧を、有尋有伺としても修習すべきであり、無尋唯伺としても修習すべきであり、無尋無伺としても修習すべきである。また、有喜としても修習すべきであり、無喜としても修習すべきであり、楽を伴うものとしても修習すべきであり、捨を伴うものとしても修習すべきである。”

‘‘Yato kho te, bhikkhu, ayaṃ samādhi evaṃ bhāvito hoti subhāvito, tato tvaṃ, bhikkhu, yena yeneva gagghasi phāsuṃyeva gagghasi, yattha yattha ṭhassasi phāsuṃyeva ṭhassasi, yattha yattha nisīdissasi phāsuṃyeva nisīdissasi, yattha yattha seyyaṃ kappessasi phāsuṃyeva seyyaṃ kappessasī’’ti.

“比丘よ、そなたにとって、この三昧がこのように修習され、よく修習されたなら、その時、比丘よ、そなたがいかなる場所へ行こうとも、安楽に行くであろう。いかなる場所に立とうとも、安楽に立つであろう。いかなる場所に座ろうとも、安楽に座るであろう。いかなる場所に横たわろうとも、安楽に横たわるであろう。”

Atha [Pg.123] kho so bhikkhu bhagavatā iminā ovādena ovadito uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho so bhikkhu eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’’ti abbhaññāsi. Aññataro ca pana so bhikkhu arahataṃ ahosīti. Tatiyaṃ.

その時、かの比丘は、世尊によってこの教誡をもって教えられ、座から立ち上がり、世尊に礼拝し、右繞して立ち去った。その後、かの比丘は、独り、離れて、放逸にならず、精進し、専心して住んでいると、程なくして、良家の息子たちが正しく家を出て出家する目的である、その無上の梵行の完成を、現世において自ら卓越した知恵によって知り、具現し、具足して住んだ。“生は尽きた。梵行は完成した。なすべきことはなされた。もはや、この状態のためにさらになすべきことはない”と覚知した。そして、かの比丘は阿羅漢の一人となったのである。(第三の経)

4. Gayāsīsasuttaṃ

4. ガヤーシーサ経

64. Ekaṃ samayaṃ bhagavā gayāyaṃ viharati gayāsīse. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi…pe… ‘‘pubbāhaṃ, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddho bodhisattova samāno obhāsaññeva kho sañjānāmi, no ca rūpāni passāmi’’.

64. ある時、世尊はガヤーのガヤーシーサに住しておられた。そこで世尊は比丘たちに呼びかけられた。……“比丘たちよ、私は悟りに至る前、まだ未悟の菩薩であった時、光を感知することはあったが、諸々の色(かたちあるもの)を見ることはなかった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ rūpāni ca passeyyaṃ; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

“比丘たちよ、その私にこのような考えが起こった。‘もし、私が光を感知し、かつ色をも見るならば、このように私のこの知見はより清浄なものとなるであろう’と。”

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi; no ca kho tāhi devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi.

“比丘たちよ、その後の時、私は放逸にならず、精進し、専心して住んでいると、光を感知し、かつ色をも見るようになった。しかし、それらの神々と共に留まり、語らい、対話に加わることはなかった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ, rūpāni ca passeyyaṃ, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭheyyaṃ sallapeyyaṃ sākacchaṃ samāpajjeyyaṃ; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

“比丘たちよ、その私にこのような考えが起こった。‘もし、私が光を感知し、色を見、かつそれらの神々と共に留まり、語らい、対話に加わるならば、このように私のこの知見はより清浄なものとなるであろう’と。”

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi; no ca kho tā devatā jānāmi – imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyāti.

“比丘たちよ、その後の時、私は放逸にならず、精進し、専心して住んでいると、光を感知し、色を見、かつそれらの神々と共に留まり、語らい、対話に加わるようになった。しかし、それらの神々について、‘これらの神々はいずこいずこの神族から来た者である’とは知らなかった。”

‘‘Tassa [Pg.124] mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ, rūpāni ca passeyyaṃ, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭheyyaṃ sallapeyyaṃ sākacchaṃ samāpajjeyyaṃ, tā ca devatā jāneyyaṃ – imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

“比丘たちよ、その私にこのような考えが起こった。‘もし、私が光を感知し、色を見、それらの神々と共に留まり、語らい、対話に加わり、かつそれらの神々について“これらの神々はいずこいずこの神族のものである”と知るならば、このように私のこの知見はより清浄なものとなるであろう’と。”

‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti; no ca kho tā devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti…pe… tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti; no ca kho tā devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti …pe… tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti; no ca kho tā devatā jānāmi – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti…pe… tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti; no ca kho tā devatā jānāmi yadi vā me imāhi devatāhi saddhiṃ sannivutthapubbaṃ yadi vā na sannivutthapubbanti.

“比丘たちよ、その後の時、私は放逸にならず、精進し、専心して住んでいると、光を感知し、色を見、それらの神々と共に留まり、語らい、対話に加わり、かつそれらの神々について‘これらの神々はいずこいずこの神族のものである’と知るようになった。しかし、それらの神々について、‘これらの神々は、このような業の報いによって、ここから没してあそこに生まれたのである’とは知らなかった。……また、それらの神々について、‘これらの神々は、このような業の報いによって、ここから没してあそこに生まれたのである’と知るようになった。しかし、それらの神々について、‘これらの神々は、このような業の報いによって、このような食物を摂り、このような苦楽を経験しているのである’とは知らなかった。……また、それらの神々について、‘これらの神々は、このような業の報いによって、このような食物を摂り、このような苦楽を経験しているのである’と知るようになった。しかし、それらの神々について、‘これらの神々は、このように長命であり、このように長く留まるのである’とは知らなかった。……また、それらの神々について、‘これらの神々は、このように長命であり、このように長く留まるのである’と知るようになった。しかし、私がこれらの神々と共に、かつて住んだことがあるのか、あるいは住んだことがないのか、ということは知らなかった。”

‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi – ‘sace kho ahaṃ obhāsañceva sañjāneyyaṃ, rūpāni ca passeyyaṃ, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭheyyaṃ sallapeyyaṃ sākacchaṃ samāpajjeyyaṃ, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti, tā ca devatā jāneyyaṃ yadi vā me imāhi devatāhi saddhiṃ sannivutthapubbaṃ yadi vā na sannivutthapubbanti; evaṃ me idaṃ ñāṇadassanaṃ parisuddhataraṃ assā’’’ti.

“比丘たちよ、その私にこのような考えが起こった。‘もし、私が光を感知し、色を見、それらの神々と共に留まり、語らい、対話に加わり、かつ、それらの神々について“これらの神々はいずこいずこの神族のものである”と知り、それらの神々について“これらの神々は、このような業の報いによって、ここから没してあそこに生まれたのである”と知り、それらの神々について“これらの神々は、このような食物を摂り、このような苦楽を経験しているのである”と知り、それらの神々について“これらの神々は、このように長命であり、このように長く留まるのである”と知り、そして、私がこれらの神々と共に、かつて住んだことがあるのか、あるいは住んだことがないのか、ということを知るならば、このように私のこの知見はより清浄なものとなるであろう’と。”

‘‘So [Pg.125] kho ahaṃ, bhikkhave, aparena samayena appamatto ātāpī pahitatto viharanto obhāsañceva sañjānāmi, rūpāni ca passāmi, tāhi ca devatāhi saddhiṃ santiṭṭhāmi sallapāmi sākacchaṃ samāpajjāmi, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā amukamhā vā amukamhā vā devanikāyā’ti, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā imassa kammassa vipākena ito cutā tattha upapannā’ti, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā evamāhārā evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvediniyo’ti, tā ca devatā jānāmi – ‘imā devatā evaṃdīghāyukā evaṃciraṭṭhitikā’ti, tā ca devatā jānāmi yadi vā me devatāhi saddhiṃ sannivutthapubbaṃ yadi vā na sannivutthapubbanti.

“比丘たちよ、その私は後になって、不放逸に励み、熱心に精進し、身を捧げて住んでいる間に、光を感知し、また諸々の色(姿)を見ました。それらの神々と共に留まり、語らい、対話に及びました。また、それらの神々について、‘これらの神々は何某(なにがし)の、あるいは何某の神々の集団に属している’と知りました。また、それらの神々について、‘これらの神々はこの業の報いによって、ここから没してあそこに生まれた’と知りました。また、それらの神々について、‘これらの神々はこの種のご飯(食)を摂り、このような苦楽を経験している’と知りました。また、それらの神々について、‘これらの神々はこのように長寿であり、このように長く存続する’と知りました。さらに、それらの神々と共に以前に住んだことがあるか、あるいは住んだことがないかについても知りました。”

‘‘Yāvakīvañca me, bhikkhave, evaṃ aṭṭhaparivaṭṭaṃ adhidevañāṇadassanaṃ na suvisuddhaṃ ahosi, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, ‘sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca kho me, bhikkhave, evaṃ aṭṭhaparivaṭṭaṃ adhidevañāṇadassanaṃ suvisuddhaṃ ahosi, athāhaṃ, bhikkhave, ‘sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ; ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi; akuppā me cetovimutti ; ayamantimā jāti natthi dāni punabbhavo’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、私にとって、このように八つの様相を持つ、神々を超えた知見が十分に清浄にならなかった間は、比丘たちよ、私は‘神、悪魔、梵天を伴うこの世界において、沙門、バラモン、神々、人間を含む生きとし生けるものの中で、無上の正自覚を現に覚った’とは宣言しませんでした。しかし比丘たちよ、私にとって、このように八つの様相を持つ、神々を超えた知見が十分に清浄になったとき、比丘たちよ、私は‘神、悪魔、梵天を伴うこの世界において、沙門、バラモン、神々、人間を含む生きとし生けるものの中で、無上の正自覚を現に覚った’と宣言しました。また、私に知見が生じました。‘私の心解脱は揺るぎない。これが最後の誕生であり、もはや再誕することはない’と。第四(の経)。”

5. Abhibhāyatanasuttaṃ

5. 勝処経

65. ‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, abhibhāyatanāni. Katamāni aṭṭha? Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ paṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ.

65. “比丘たちよ、これら八つの勝処(克服の境地)があります。いかなる八つでしょうか。一人は、内(自らの内)に色想(色の想念)があり、外に限定された(小さい)、美しい、あるいは醜い色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第一の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ dutiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

“一人は、内に色想があり、外に無量の(大きい)、美しい、あるいは醜い色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第二の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ [Pg.126] arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ tatiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

“一人は、内に無色想(色の想念がない状態)であり、外に限定された、美しい、あるいは醜い色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第三の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ catutthaṃ abhibhāyatanaṃ.

“一人は、内に無色想であり、外に無量の、美しい、あるいは醜い色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第四の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ pañcamaṃ abhibhāyatanaṃ.

“一人は、内に無色想であり、外に青い、青色の、青く示され、青く輝く色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第五の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati pītāni pītavaṇṇāni pītanidassanāni pītanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ chaṭṭhaṃ abhibhāyatanaṃ.

“一人は、内に無色想であり、外に黄色い、黄色の、黄色く示され、黄色く輝く色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第六の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati lohitakāni lohitakavaṇṇāni lohitakanidassanāni lohitakanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ sattamaṃ abhibhāyatanaṃ.

“一人は、内に無色想であり、外に赤い、赤色の、赤く示され、赤く輝く色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第七の勝処です。”

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati odātāni odātavaṇṇāni odātanidassanāni odātanibhāsāni. ‘Tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti, evaṃsaññī hoti. Idaṃ aṭṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha abhibhāyatanānī’’ti. Pañcamaṃ.

“一人は、内に無色想であり、外に白い、白色の、白く示され、白く輝く色(姿)を見ます。そして、‘それらを克服して、私は知り、私は見る’という想いがあります。これが第八の勝処です。比丘たちよ、これらが八つの勝処です。第五(の経)。”

6. Vimokkhasuttaṃ

6. 解脱経

66. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, vimokkhā. Katame aṭṭha? Rūpī rūpāni passati. Ayaṃ paṭhamo vimokkho.

66. “比丘たちよ、これら八つの解脱(げだつ)があります。いかなる八つでしょうか。色(の想い)を持つ者が、諸々の色(姿)を見ます。これが第一の解脱です。”

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī, bahiddhā rūpāni passati. Ayaṃ dutiyo vimokkho.

“内に無色想でありながら、外に諸々の色(姿)を見ます。これが第二の解脱です。”

‘‘Subhanteva adhimutto hoti. Ayaṃ tatiyo vimokkho.

“‘浄(じょう)である’と確信(専注)しています。これが第三の解脱です。”

‘‘Sabbaso [Pg.127] rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ catuttho vimokkho.

“あらゆる面で色想を越え、有対想(対立の想い)が滅し、種々想を心にかけないことにより、‘空は無辺なり’として空無辺処を具足して住みます。これが第四の解脱です。”

‘‘Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ pañcamo vimokkho.

“あらゆる面で空無辺処を越え、‘識は無辺なり’として識無辺処を具足して住みます。これが第五の解脱です。”

‘‘Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ chaṭṭho vimokkho.

“あらゆる面で識無辺処を越え、‘何もなし’として無所有処を具足して住みます。これが第六の解脱です。”

‘‘Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ sattamo vimokkho.

“あらゆる面で無所有処を越え、非想非非想処を具足して住みます。これが第七の解脱です。”

‘‘Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ aṭṭhamo vimokkho. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha vimokkhā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“あらゆる面で非想非非想処を越え、想受滅を具足して住みます。これが第八の解脱です。比丘たちよ、これらが八つの解脱です。第六(の経)。”

7. Anariyavohārasuttaṃ

7. 非聖語経

67. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, anariyavohārā. Katame aṭṭha? Adiṭṭhe diṭṭhavāditā, asute sutavāditā, amute mutavāditā, aviññāte viññātavāditā, diṭṭhe adiṭṭhavāditā, sute asutavāditā, mute amutavāditā, viññāte aviññātavāditā. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha anariyavohārā’’ti. Sattamaṃ.

67. “比丘たちよ、これら八つの非聖なる言説(非聖語)があります。いかなる八つでしょうか。見なかったのに‘見た’と言うこと、聞かなかったのに‘聞いた’と言うこと、覚知しなかったのに‘覚知した’と言うこと、知らなかったのに‘知った’と言うこと、見たのに‘見なかった’と言うこと、聞いたのに‘聞かなかった’と言うこと、覚知したのに‘覚知しなかった’と言うこと、知ったのに‘知らなかった’と言うことです。比丘たちよ、これらが八つの非聖なる言説です。第七(の経)。”

8. Ariyavohārasuttaṃ

8. 聖語経

68. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, ariyavohārā. Katame aṭṭha? Adiṭṭhe adiṭṭhavāditā, asute asutavāditā, amute amutavāditā, aviññāte aviññātavāditā, diṭṭhe diṭṭhavāditā, sute sutavāditā, mute mutavāditā, viññāte viññātavāditā. Ime kho, bhikkhave, aṭṭha ariyavohārā’’ti. Aṭṭhamaṃ.

68. “比丘たちよ、これら八つの聖なる語法(アリア・ヴォーハーラ)がある。いかなる八つか。見ていないことについて‘見ていない’と言うこと、聞いていないことについて‘聞いていない’と言うこと、覚受していないことについて‘覚受していない’と言うこと、認識していないことについて‘認識していない’と言うこと。見ていることについて‘見ている’と言うこと、聞いていることについて‘聞いている’と言うこと、覚受していることについて‘覚受している’と言うこと、認識していることについて‘認識している’と言うことである。比丘たちよ、これらが実に八つの聖なる語法である。”(第八の経)

9. Parisāsuttaṃ

9. 会衆経

69. ‘‘Aṭṭhimā, bhikkhave, parisā. Katamā aṭṭha? Khattiyaparisā, brāhmaṇaparisā, gahapatiparisā, samaṇaparisā, cātumahārājikaparisā, tāvatiṃsaparisā, māraparisā, brahmaparisā. Abhijānāmi kho panāhaṃ, bhikkhave, anekasataṃ [Pg.128] khattiyaparisaṃ upasaṅkamitā. Tatrapi mayā sannisinnapubbañceva sallapitapubbañca sākacchā ca samāpannapubbā. Tattha yādisako tesaṃ vaṇṇo hoti tādisako mayhaṃ vaṇṇo hoti, yādisako tesaṃ saro hoti tādisako mayhaṃ saro hoti. Dhammiyā ca kathāya sandassemi samādapemi samuttejemi sampahaṃsemi. Bhāsamānañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ bhāsati devo vā manusso vā’ti. Dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā antaradhāyāmi. Antarahitañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ antarahito devo vā manusso vā’’’ti.

69. “比丘たちよ、これら八つの会衆がある。いかなる八つか。王族の会衆、婆羅門の会衆、居士の会衆、沙門の会衆、四大王衆天の会衆、三十三天の会衆、魔羅の会衆、梵天の会衆である。比丘たちよ、私は実に、幾百もの王族の会衆に近づいたことを覚えている。そこでも、私はかつて彼らと共に座し、共に語らい、共に討論した。そこでは、彼らの容色がどのようなものであれ、私の容色もそのようになり、彼らの声がどのようなものであれ、私の声もそのようになった。そして、法(真理)に関する講話によって、彼らを示唆し、勧発し、勇猛にさせ、歓喜させた。私が語っている間、彼らは‘語っているこの者は、いったい誰だろうか。神(天人)であろうか、それとも人間であろうか’と知ることはなかった。法に関する講話によって示唆し、勧発し、勇猛にさせ、歓喜させた後、私は姿を消した。姿を消した時も、彼らは‘姿を消したこの者は、いったい誰だろうか。神であろうか、それとも人間であろうか’と知ることはなかった。”

‘‘Abhijānāmi kho panāhaṃ, bhikkhave, anekasataṃ brāhmaṇaparisaṃ…pe… gahapatiparisaṃ… samaṇaparisaṃ… cātumahārājikaparisaṃ… tāvatiṃsaparisaṃ… māraparisaṃ… brahmaparisaṃ upasaṅkamitā. Tatrapi mayā sannisinnapubbañceva sallapitapubbañca sākacchā ca samāpannapubbā. Tattha yādisako tesaṃ vaṇṇo hoti tādisako mayhaṃ vaṇṇo hoti, yādisako tesaṃ saro hoti tādisako mayhaṃ saro hoti. Dhammiyā ca kathāya sandassemi samādapemi samuttejemi sampahaṃsemi. Bhāsamānañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ bhāsati devo vā manusso vā’ti. Dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā antaradhāyāmi. Antarahitañca maṃ na jānanti – ‘ko nu kho ayaṃ antarahito devo vā manusso vā’ti. Imā kho, bhikkhave, aṭṭha parisā’’ti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、私は実に、幾百もの婆羅門の会衆……(中略)……居士の会衆、沙門の会衆、四大王衆天の会衆、三十三天の会衆、魔羅の会衆、梵天の会衆に近づいたことを覚えている。そこでも、私はかつて彼らと共に座し、共に語らい、共に討論した。そこでは、彼らの容色がどのようなものであれ、私の容色もそのようになり、彼らの声がどのようなものであれ、私の声もそのようになった。そして、法に関する講話によって、彼らを示唆し、勧発し、勇猛にさせ、歓喜させた。私が語っている間、彼らは‘語っているこの者は、いったい誰だろうか。神であろうか、それとも人間であろうか’と知ることはなかった。法に関する講話によって示唆し、勧発し、勇猛にさせ、歓喜させた後、私は姿を消した。姿を消した時も、彼らは‘姿を消したこの者は、いったい誰だろうか。神であろうか、それとも人間であろうか’と知ることはなかった。比丘たちよ、これらが実に八つの会衆である。”(第九の経)

10. Bhūmicālasuttaṃ

10. 地震経

70. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya vesāliṃ piṇḍāya pāvisi. Vesāliyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘gaṇhāhi, ānanda, nisīdanaṃ. Yena cāpālaṃ cetiyaṃ tenupasaṅkamissāma divāvihārāyā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paṭissutvā nisīdanaṃ ādāya bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhi.

70. ある時、世尊はヴェーサーリーの重閣講堂のある大林に滞在しておられた。その時、世尊は午前中に(内衣を)整え、鉢と衣を携えてヴェーサーリーへ托鉢に入られた。ヴェーサーリーで托鉢を終え、食後に托鉢から戻られると、尊者アーナンダに告げられた。‘アーナンダよ、坐具を持ちなさい。昼間の休息のために、チャーパーラ霊樹(チェーティヤ)へと向かおう。’尊者アーナンダは‘承知いたしました、世尊’と世尊に答え、坐具を持って世尊のすぐ後ろに従った。”

Atha [Pg.129] kho bhagavā yena cāpālaṃ cetiyaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘ramaṇīyā, ānanda, vesālī, ramaṇīyaṃ udenaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ gotamakaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ sattambaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ bahuputtakaṃ cetiyaṃ; ramaṇīyaṃ sārandadaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ cāpālaṃ cetiyaṃ. Yassa kassaci, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā, ākaṅkhamāno so, ānanda, kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā. Tathāgatassa kho, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Ākaṅkhamāno, ānanda, tathāgato kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā’’ti. Evampi kho āyasmā ānando bhagavatā oḷārike nimitte kayiramāne oḷārike obhāse kayiramāne nāsakkhi paṭivijjhituṃ; na bhagavantaṃ yāci – ‘‘tiṭṭhatu, bhante, bhagavā kappaṃ, tiṭṭhatu sugato kappaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’’nti, yathā taṃ mārena pariyuṭṭhitacitto.

そして世尊は、チャーパーラ霊樹へと向かわれた。到着すると、用意された座に座られた。座に就くと、世尊は尊者アーナンダに告げられた。‘アーナンダよ、ヴェーサーリーは楽しいところだ。ウデーナ霊樹は楽しく、ゴータマカ霊樹は楽しく、サッタンバ霊樹は楽しく、バフプッタカ霊樹は楽しく、サーランダダ霊樹は楽しく、チャーパーラ霊樹は楽しい。アーナンダよ、誰であれ、四神足(しじんそく)を修習し、多作し、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んだ者は、望むならば一劫(いっこう)、あるいは一劫の残り(寿命の尽きるまで)も存続することができるだろう。アーナンダよ、如来には四神足が修習され、多作され、乗り物とされ、基礎とされ、確立され、習熟され、よく励まされている。アーナンダよ、如来は望むならば一劫、あるいは一劫の残りも存続することができるだろう。’このように世尊によって、明らかな暗示がなされ、明らかな予兆が示されたが、尊者アーナンダはそれを悟ることができなかった。彼は魔羅(マーラ)に心を支配されていたため、‘世尊よ、どうか多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世を憐れむために、天界と人間界の義利と利益と幸福のために、一劫の間、留まってください。善逝よ、一劫の間、留まってください’と世尊に懇願することはなかった。”

Dutiyampi kho bhagavā…pe… tatiyampi kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘ramaṇīyā, ānanda, vesālī, ramaṇīyaṃ udenaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ gotamakaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ sattambaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ bahuputtakaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ sārandadaṃ cetiyaṃ, ramaṇīyaṃ cāpālaṃ cetiyaṃ. Yassa kassaci, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā, ākaṅkhamāno so, ānanda, kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā. Tathāgatassa kho, ānanda, cattāro iddhipādā bhāvitā…pe… ākaṅkhamāno, ānanda, tathāgato kappaṃ vā tiṭṭheyya kappāvasesaṃ vā’’ti. Evampi kho āyasmā ānando bhagavatā oḷārike nimitte kayiramāne oḷārike obhāse kayiramāne nāsakkhi paṭivijjhituṃ; na bhagavantaṃ yāci – ‘‘tiṭṭhatu, bhante, bhagavā kappaṃ, tiṭṭhatu sugato kappaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’’nti, yathā taṃ mārena pariyuṭṭhitacitto.

二度目も、また三度目も、世尊は長老アーナンダにこのように呼びかけられた。“アーナンダよ、ヴェーサーリーは美わしい。ウデーナ霊樹、ゴータマカ霊樹、サッタムバ霊樹、バフプッタカ霊樹、サーランダダ霊樹、チャーパーラ霊樹は美わしい。アーナンダよ、誰であれ、四神足(四つの霊妙なる力の基礎)を修習し、多作し、乗り物とし、土台とし、確立し、習熟し、よく励んだ者は、望むならば一劫の間、あるいは劫の残り(一劫より少し長く)の間、存命することができる。アーナンダよ、如来は四神足を修習し、多作し、乗り物とし、土台とし、確立し、習熟し、よく励んできた。アーナンダよ、如来は望むならば一劫の間、あるいは劫の残りの間、存命することができるのである”。このように世尊が明らかな暗示を与え、明らかな光芒を示されたにもかかわらず、長老アーナンダはそれを理解することができなかった。あたかも悪魔(マーラ)に心をとり憑かれた者のように、“世尊よ、多くの人々の利益と幸福のために、世の哀れみのために、神々と人間の義利、利益、幸福のために、世尊は一劫の間とどまってください。善逝(スガタ)は一劫の間とどまってください”と世尊に哀願しなかった。

Atha [Pg.130] kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘gaccha tvaṃ, ānanda, yassa dāni kālaṃ maññasī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paṭissutvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā bhagavato avidūre aññatarasmiṃ rukkhamūle nisīdi. Atha kho māro pāpimā acirapakkante āyasmante ānande bhagavantaṃ etadavoca –

そこで世尊は長老アーナンダに言われた。“アーナンダよ、行くがよい。今は汝のなすべき時のように思われる”。長老アーナンダは世尊に“承知いたしました、世尊よ”と答え、座から立ち上がると、世尊を礼拝し、右繞して(敬意を表して右側を回って)去り、世尊から遠くないある木の下に座った。すると、長老アーナンダが去って間もなく、邪悪なるマーラが世尊のもとに現れて、次のように言った。

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato. Bhāsitā kho panesā, bhante, bhagavatā vācā – ‘na tāvāhaṃ, pāpima, parinibbāyissāmi yāva me bhikkhū na sāvakā bhavissanti viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacārino, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhissanti desessanti paññapessanti paṭṭhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttānīkarissanti uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desessantī’ti. Etarahi, bhante, bhikkhū bhagavato sāvakā viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacārino, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhanti desenti paññapenti paṭṭhapenti vivaranti vibhajanti uttānīkaronti uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desenti.

“世尊よ、今こそ世尊は入滅(パリニッバーナ)なさいませ。善逝よ、今こそ入滅なさいませ。世尊よ、今は世尊が入滅なさるべき時です。世尊は以前、このように仰いました。‘マーラよ、私の弟子である比丘たちが、賢明で、訓練され、自信に満ち、安穏(ヨガッケーマ)に達し、多聞であり、法を保持し、法にかなった法(出世間法)を実践し、正しく歩み、法に随って生き、自らの師の教えを学び取って、それを説き、教え、示し、確立し、開示し、分析し、明快にし、反論が起きたときに法をもって正しく制して、奇跡を伴う法を説くようになるまでは、私は入滅しない’と。世尊よ、今や世尊の弟子である比丘たちは、賢明で、訓練され、自信に満ち、安穏に達し、多聞であり、法を保持し、法にかなった法を実践し、正しく歩み、法に随って生き、自らの師の教えを学び取って、それを説き、教え、示し、確立し、開示し、分析し、明快にし、反論が起きたときに法をもって正しく制して、奇跡を伴う法を説いています”。

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato. Bhāsitā kho panesā, bhante, bhagavatā vācā – ‘na tāvāhaṃ, pāpima, parinibbāyissāmi yāva me bhikkhuniyo na sāvikā bhavissanti…pe… yāva me upāsakā na sāvakā bhavissanti…pe… yāva me upāsikā na sāvikā bhavissanti viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacāriniyo, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhissanti desessanti paññapessanti paṭṭhapessanti vivarissanti vibhajissanti uttānīkarissanti, uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desessantī’ti. Etarahi, bhante, upāsikā bhagavato sāvikā viyattā vinītā visāradā pattayogakkhemā bahussutā [Pg.131] dhammadharā dhammānudhammappaṭipannā sāmīcippaṭipannā anudhammacāriniyo, sakaṃ ācariyakaṃ uggahetvā ācikkhanti desenti paññapenti paṭṭhapenti vivaranti vibhajanti uttānīkaronti, uppannaṃ parappavādaṃ sahadhammena suniggahitaṃ niggahetvā sappāṭihāriyaṃ dhammaṃ desenti.

“世尊よ、今こそ世尊は入滅なさいませ。善逝よ、今こそ入滅なさいませ。世尊よ、今は世尊が入滅なさるべき時です。世尊は以前、このように仰いました。‘マーラよ、私の弟子である比丘尼たちが、比丘尼の弟子たちが、賢明に…(中略)…比丘尼たちが師の教えを…(中略)…説くようになるまでは、私は入滅しない’と。また‘私の弟子である居士(在家信男)たちが…(中略)…私の弟子である信女(在家信女)たちが、賢明で、訓練され、自信に満ち、安穏に達し、多聞であり、法を保持し、法にかなった法を実践し、正しく歩み、法に随って生き、自らの師の教えを学び取って、それを説き、教え、示し、確立し、開示し、分析し、明快にし、反論が起きたときに法をもって正しく制して、奇跡を伴う法を説くようになるまでは、私は入滅しない’と仰いました。世尊よ、今や世尊の弟子である信女たちは、賢明で、訓練され、自信に満ち、安穏に達し、多聞であり、法を保持し、法にかなった法を実践し、正しく歩み、法に随って生き、自らの師の教えを学び取って、それを説き、教え、示し、確立し、開示し、分析し、明快にし、反論が起きたときに法をもって正しく制して、奇跡を伴う法を説いています”。

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato. Bhāsitā kho panesā, bhante, bhagavatā vācā – ‘na tāvāhaṃ, pāpima, parinibbāyissāmi yāva me idaṃ brahmacariyaṃ na iddhañceva bhavissati phītañca vitthārikaṃ bāhujaññaṃ puthubhūtaṃ, yāva devamanussehi suppakāsita’nti. Etarahi, bhante, bhagavato brahmacariyaṃ iddhañceva phītañca vitthārikaṃ bāhujaññaṃ puthubhūtaṃ, yāva devamanussehi suppakāsitaṃ.

“世尊よ、今こそ世尊は入滅なさいませ。善逝よ、今こそ入滅なさいませ。世尊よ、今は世尊が入滅なさるべき時です。世尊は以前、このように仰いました。‘マーラよ、この梵行(聖なる教え)が、栄え、繁栄し、広まり、多くの人々に知られ、行き渡り、神々と人間たちによってよく説示されるようになるまでは、私は入滅しない’と。世尊よ、今や世尊の梵行は、栄え、繁栄し、広まり、多くの人々に知られ、行き渡り、神々と人間たちによってよく説示されています”。

‘‘Parinibbātu dāni, bhante, bhagavā, parinibbātu sugato. Parinibbānakālo dāni, bhante, bhagavato’’ti. ‘‘Appossukko tvaṃ, pāpima, hohi. Naciraṃ tathāgatassa parinibbānaṃ bhavissati. Ito tiṇṇaṃ māsānaṃ accayena tathāgato parinibbāyissatī’’ti.

“世尊よ、今こそ世尊は入滅なさいませ。善逝よ、今こそ入滅なさいませ。世尊よ、今は世尊が入滅なさるべき時です”。このように言われて、世尊は邪悪なるマーラに言われた。“マーラよ、案ずるな。如来の入滅は間もなくである。今から三ヶ月ののちに、如来は入滅するであろう”。

Atha kho bhagavā cāpāle cetiye sato sampajāno āyusaṅkhāraṃ ossaji. Ossaṭṭhe ca bhagavatā āyusaṅkhāre mahābhūmicālo ahosi bhiṃsanako salomahaṃso, devadundubhiyo ca phaliṃsu. Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi –

その時、世尊はチャーパーラ霊樹において、念を保ち、正知をもって、寿命の形成を放棄された。世尊が寿命の形成を放棄されると、恐ろしく、身の毛のよだつような大地震が起こり、天の雷鳴が鳴り響いた。その時、世尊はこの事態を察知して、その時に次のような感興のことば(ウダーナ)を唱えられた。

‘‘Tulamatulañca sambhavaṃ, bhavasaṅkhāramavassaji muni;

Ajjhattarato samāhito, abhindi kavacamivattasambhava’’nti.

“比類なきものと比類あるもの、そして生の原因、存在の形成を、聖者は放棄された。内において楽しみ、定にある者は、自ら生じた(煩悩の)鎧を、あたかも鎧を打ち砕くかのように、打ち砕かれたのである。”

Atha kho āyasmato ānandassa etadahosi – ‘‘mahā vatāyaṃ bhūmicālo; sumahā vatāyaṃ bhūmicālo bhiṃsanako salomahaṃso, devadundubhiyo ca phaliṃsu. Ko nu kho hetu, ko paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāyā’’ti?

その時、尊者アーナンダに次のような思いが生じた。“この地震は、実に大きく、誠に甚大である。恐ろしく、身の毛のよだつようなものであり、天の雷鳴も鳴り響いた。この大地震が起こったのは、いかなる因、いかなる縁によるものであろうか。”

Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘mahā vatāyaṃ, bhante, bhūmicālo[Pg.132]; sumahā vatāyaṃ, bhante, bhūmicālo bhiṃsanako salomahaṃso, devadundubhiyo ca phaliṃsu. Ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāyā’’ti?

そこで尊者アーナンダは、世尊のもとへと近づいた。近づいて世尊を礼拝し、片側に座った。片側に座った尊者アーナンダは、世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、この地震は、実に大きく、誠に甚大であります。恐ろしく、身の毛のよだつようなものであり、天の雷鳴も鳴り響きました。世尊よ、この大地震が起こったのは、いかなる因、いかなる縁によるものでありましょうか。”

‘‘Aṭṭhime, ānanda, hetū, aṭṭha paccayā mahato bhūmicālassa pātubhāvāya. Katame aṭṭha? Ayaṃ, ānanda, mahāpathavī udake patiṭṭhitā; udakaṃ vāte patiṭṭhitaṃ; vāto ākāsaṭṭho hoti. So, ānanda, samayo yaṃ mahāvātā vāyanti; mahāvātā vāyantā udakaṃ kampenti; udakaṃ kampitaṃ pathaviṃ kampeti. Ayaṃ, ānanda, paṭhamo hetu, paṭhamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“アーナンダよ、大地震が起こるには、八つの因、八つの縁がある。その八つとは何か。アーナンダよ、この大地は水の上にあり、水は風の上にあり、風は空(くう)に支えられている。アーナンダよ、大風が吹く時がある。大風が吹くと水が揺れ、水が揺れると地が揺れる。アーナンダよ、これが大地震が起こる第一の因、第一の縁である。”

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, samaṇo vā brāhmaṇo vā iddhimā cetovasippatto devatā vā mahiddhikā mahānubhāvā. Tassa parittā pathavīsaññā bhāvitā hoti, appamāṇā āposaññā. So imaṃ pathaviṃ kampeti saṅkampeti sampakampeti sampavedheti. Ayaṃ, ānanda, dutiyo hetu, dutiyo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“また、アーナンダよ、神通力を持ち、心の自在を得た修行者(沙門)やバラモン、あるいは強大な神通力と威力を備えた天神(デヴァター)がいる。その者が、地という想いを小さく、水という想いを無量に修めているとする。その者は、この大地を揺らし、大きく揺らし、激しく揺らし、震わせるのである。アーナンダよ、これが大地震が起こる第二の因、第二の縁である。”

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā bodhisatto tusitā kāyā cavitvā sato sampajāno mātukucchiṃ okkamati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, tatiyo hetu; tatiyo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“また、アーナンダよ、菩薩がトゥシタ(兜率)の天から没して、念を保ち、正知をもって母の胎内に入る時、この大地は揺れ、大きく揺れ、激しく揺れ、震える。アーナンダよ、これが大地震が起こる第三の因、第三の縁である。”

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā bodhisatto sato sampajāno mātukucchismā nikkhamati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, catuttho hetu, catuttho paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“また、アーナンダよ、菩薩が念を保ち、正知をもって母の胎内から出る(誕生する)時、この大地は揺れ、大きく揺れ、激しく揺れ、震える。アーナンダよ、これが大地震が起こる第四の因、第四の縁である。”

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambujjhati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, pañcamo hetu, pañcamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“また、アーナンダよ、如来が無上の正等覚を悟る(正覚を得る)時、この大地は揺れ、大きく揺れ、激しく揺れ、震える。アーナンダよ、これが大地震が起こる第五の因、第五の縁である。”

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavatteti, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, chaṭṭho hetu, chaṭṭho paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“また、アーナンダよ、如来が無上の法輪を回す(初転法輪)時、この大地は揺れ、大きく揺れ、激しく揺れ、震える。アーナンダよ、これが大地震が起こる第六の因、第六の縁である。”

‘‘Puna [Pg.133] caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato sato sampajāno āyusaṅkhāraṃ ossajjati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, sattamo hetu, sattamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya.

“また、アーナンダよ、如来が念を保ち、正知をもって寿命の形成を放棄する時、この大地は揺れ、大きく揺れ、激しく揺れ、震える。アーナンダよ、これが大地震が起こる第七の因、第七の縁である。”

‘‘Puna caparaṃ, ānanda, yadā tathāgato anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyati, tadāyaṃ pathavī kampati saṅkampati sampakampati sampavedhati. Ayaṃ, ānanda, aṭṭhamo hetu, aṭṭhamo paccayo mahato bhūmicālassa pātubhāvāya. Ime kho, ānanda, aṭṭha hetū, aṭṭha paccayā mahato bhūmicālassa pātubhāvāyā’’ti. Dasamaṃ.

“また、アーナンダよ、如来が無余の涅槃界をもって般涅槃する時、この大地は揺れ、大きく揺れ、激しく揺れ、震える。アーナンダよ、これが大地震が起こる第八の因、第八の縁である。アーナンダよ、これらが大地震が起こる八つの因、八つの縁である。”第十(の経)。

Bhūmicālavaggo dutiyo.

地震の品、第二(が終了した)。

Tassuddānaṃ –

その要旨(ウドーナ)は以下の通りである。

Icchā alañca saṃkhittaṃ, gayā abhibhunā saha;

Vimokkho dve ca vohārā, parisā bhūmicālenāti.

“欲、能、略、ガヤー、制すると共に、解脱、二つの語、会衆、そして地震である。”

(8) 3. Yamakavaggo

(8) 3. 双の品(ヤマカワッガ)

1. Paṭhamasaddhāsuttaṃ

1. 第一・信仰の経(パタマ・サッダー・スッタ)

71. ‘‘Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti, no ca sīlavā. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā cā’ti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

71. “比丘たちよ、ある比丘は信仰(サッダー)はあるが、戒(シーラ)がないとする。その場合、彼はその徳目において不完全である。ゆえに、彼はその徳目を満たすべきである。‘どうすれば私は、信仰もあり、かつ戒もある者になれるだろうか’と。比丘たちよ、比丘が信仰もあり、かつ戒もある時、彼はその徳目において完全である。”

‘‘Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti sīlavā ca, no ca bahussuto. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ, sīlavā ca, bahussuto cā’ti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca bahussuto ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

“比丘たちよ、ある比丘は信仰もあり、戒もあるが、多聞(タモン)ではないとする。その場合、彼はその徳目において不完全である。ゆえに、彼はその徳目を満たすべきである。‘どうすれば私は、信仰もあり、戒もあり、かつ多聞である者になれるだろうか’と。比丘たちよ、比丘が信仰もあり、戒もあり、かつ多聞である時、彼はその徳目において完全である。”

‘‘Saddho [Pg.134] ca, bhikkhave, bhikkhu hoti sīlavā ca bahussuto ca, no ca dhammakathiko…pe… dhammakathiko ca, no ca parisāvacaro…pe… parisāvacaro ca, no ca visārado parisāya dhammaṃ deseti…pe… visārado ca parisāya dhammaṃ deseti, no ca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī…pe… catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, no ca āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseyyaṃ, catunnañca jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī assaṃ akicchalābhī akasiralābhī, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya’’’nti.

“比丘たちよ、比丘が信(信心)を具え、戒(徳)を具え、多聞(豊かな知識)であっても、法説師(説法者)ではない場合がある。……(中略)……法説師ではあるが、大衆の中で活動する者ではない場合がある。……大衆の中で活動する者ではあるが、自信をもって大衆に法を説く者ではない場合がある。……自信をもって大衆に法を説く者ではあるが、高邁な心に属し、現世における安楽な住まいである四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る者ではない場合がある。……それら四つの禅定を望むままに、苦労なく、困難なく得る者ではあるが、諸々の煩悩の滅尽により、煩悩のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵をもって証得し、到達して住む者ではない場合がある。そのように、その比丘はその項目において不完全である。それゆえ、その項目を完成させるべきである。すなわち‘どうすれば私は、信を具え、戒を具え、多聞であり、法説師であり、大衆の中で活動し、自信をもって大衆に法を説き、高邁な心に属し現世における安楽な住まいである四つの禅定を望むままに、苦労なく、困難なく得る者となり、諸々の煩悩の滅尽により、煩悩のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵をもって証得し、到達して住む者になれるだろうか’と(心に留めて)完成させるべきである。”

‘‘Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseti, catunnañca jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti. Imehi, kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu samantapāsādiko ca hoti sabbākāraparipūro cā’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、比丘が信を具え、戒を具え、多聞であり、法説師であり、大衆の中で活動し、自信をもって大衆に法を説き、四つの禅定を望むままに、苦労なく、困難なく得、諸々の煩悩の滅尽により、煩悩のない心解脱と慧解脱を自ら証得して住むとき、そのように、その比丘はその項目において完全である。比丘たちよ、これら八つの法を具えた比丘は、あらゆる点から見て清々しく(人々を惹きつけ)、あらゆる面で完成された者である。”第一の経。

2. Dutiyasaddhāsuttaṃ

2. 第二 信の経

72. ‘‘Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti, no ca sīlavā. Evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ sīlavā cā’ti. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti sīlavā ca, evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti.

72. “比丘たちよ、比丘が信を具えているが、戒を具えていない場合がある。そのように、その比丘はその項目において不完全である。それゆえ、その項目を完成させるべきである。すなわち‘どうすれば私は、信を具え、かつ戒を具える者になれるだろうか’と。比丘たちよ、比丘が信を具え、かつ戒を具えているとき、そのように、その比丘はその項目において完全である。”

‘‘Saddho ca, bhikkhave, bhikkhu hoti sīlavā ca, no ca bahussuto…pe… bahussuto ca, no ca dhammakathiko…pe… dhammakathiko ca, no ca parisāvacaro…pe… parisāvacaro ca, no ca visārado parisāya dhammaṃ deseti [Pg.135] …pe… visārado ca parisāya dhammaṃ deseti, no ca ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā viharati…pe… ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā viharati, no ca āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena aparipūro hoti. Tena taṃ aṅgaṃ paripūretabbaṃ – ‘kintāhaṃ saddho ca assaṃ, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseyyaṃ, ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te kāyena phusitvā vihareyyaṃ, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya’’’nti.

“比丘たちよ、比丘が信を具え、戒を具え、多聞であっても、法説師ではない場合がある。……(中略)……法説師ではあるが、大衆の中で活動する者ではない場合がある。……大衆の中で活動する者ではあるが、自信をもって大衆に法を説く者ではない場合がある……。自信をもって大衆に法を説く者ではあるが、色(物質的な形態)を超越した寂静な解脱である、かの無色界の境地に身をもって触れて住む者ではない場合がある。……無色界の境地に身をもって触れて住む者ではあるが、諸々の煩悩の滅尽により、煩悩のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵をもって証得し、到達して住む者ではない場合がある。そのように、その比丘はその項目において不完全である。それゆえ、その項目を完成させるべきである。すなわち‘どうすれば私は、信を具え、戒を具え、多聞であり、法説師であり、大衆の中で活動し、自信をもって大衆に法を説き、色を超越した寂静な解脱である無色界の境地に身をもって触れて住み、諸々の煩悩の滅尽により、煩悩のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵をもって証得し、到達して住む者になれるだろうか’と(心に留めて)完成させるべきである。”

‘‘Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu saddho ca hoti, sīlavā ca, bahussuto ca, dhammakathiko ca, parisāvacaro ca, visārado ca parisāya dhammaṃ deseti. Ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā te ca kāyena phusitvā viharati, āsavānañca khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati; evaṃ so tenaṅgena paripūro hoti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgato bhikkhu samantapāsādiko ca hoti sabbākāraparipūro cā’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、比丘が信を具え、戒を具え、多聞であり、法説師であり、大衆の中で活動し、自信をもって大衆に法を説き、色を超越した寂静な解脱である無色界の境地に身をもって触れて住み、諸々の煩悩の滅尽により……証得して住むとき、そのように、その比丘はその項目において完全である。比丘たちよ、これら八つの法を具えた比丘は、あらゆる点から見て清々しく、あらゆる面で完成された者である。”第二の経。

3. Paṭhamamaraṇassatisuttaṃ

3. 第一 死の念の経

73. Ekaṃ samayaṃ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā. Bhāvetha no tumhe, bhikkhave, maraṇassati’’nti.

73. ある時、世尊はナーティカのギンジャカーヴァサタ(煉瓦の家)に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちを呼び“比丘たちよ”と仰った。比丘たちは“尊師(世尊)”と応諾した。世尊は次のように仰った。“比丘たちよ、死の念(死を想い続けること)は、修習され、多作されるなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死(ニルヴァーナ)に没入し、不死を終局とするものである。比丘たちよ、汝らも死の念を修習しなさい。”

Evaṃ vutte aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahaṃ kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ rattindivaṃ jīveyyaṃ[Pg.136], bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

そのように言われたとき、ある比丘が世尊にこう申し上げた。“尊師よ、私は死の念を修習しております。”“比丘よ、では、どのようにして死の念を修習しているのか。”“尊師よ、私にはこのように(考えが)生じます。‘ああ、願わくば私は、一昼夜(の間だけ)でも生きながらえ、世尊の教えを心に留めたい。そうすれば私にとって(比丘としての)なすべきことが多くなされたことになるだろう’と。尊師よ、私はこのように死の念を修習しております。”

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ divasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

ある比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念(死随念)を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は一日の間生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって(比丘としての務めが)多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ upaḍḍhadivasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

また別の比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は半日の間生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

また別の比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は、一度の托鉢の食事を食べる間、生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ upaḍḍhapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

また別の比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は、一度の托鉢の食事の半分を食べる間、生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato [Pg.137] sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

また別の比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は、四口か五口の食べ物を噛んで飲み込む間、生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ, bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekaṃ ālopaṃ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti.

また別の比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は、一口の食べ物を噛んで飲み込む間、生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Aññataropi kho bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahampi kho, bhante, bhāvemi maraṇassati’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, bhikkhu, bhāvesi maraṇassati’’nti? ‘‘Idha mayhaṃ bhante, evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ assasitvā vā passasāmi, passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Evaṃ kho ahaṃ, bhante bhāvemi maraṇassati’’nti.

また別の比丘が世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私もまた死の念を修習しております”。“比丘よ、では、あなたはどのように死の念を修習しているのか”。“世尊よ、私にはこのように思われます。‘ああ、願わくば私は、息を吸って吐く間、あるいは吐いて吸う間、生き長らえたい。世尊の教えを心に留めたい。そうすれば、私にとって多くなされたことになるであろう’と。世尊よ、私はこのように死の念を修習しております”。

Evaṃ vutte bhagavā te bhikkhū etadavoca – ‘‘yvāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ rattindivaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Yo cāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ divasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti; yo cāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ upaḍḍhadivasaṃ jīveyyaṃ, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Yo cāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti; yo cāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ upaḍḍhapiṇḍapātaṃ bhuñjāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Yo cāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ [Pg.138] jīveyyaṃ yadantaraṃ cattāro pañca ālope saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti – ime vuccanti, bhikkhave, ‘bhikkhū pamattā viharanti, dandhaṃ maraṇassatiṃ bhāventi āsavānaṃ khayāya’’’.

このように申し上げたとき、世尊はそれらの比丘たちに次のように言われた。“比丘たちよ、‘ああ、願わくば私は一日一夜の間生き長らえたい、世尊の教えを心に留めたい、そうすれば私にとって多くなされたことになるであろう’とこのように死の念を修習する比丘や、‘一日の間……’、‘半日の間……’、‘一度の食事を食べる間……’、‘食事の半分を食べる間……’、あるいは‘四口か五口を飲み込む間、生き長らえたい……’とこのように死の念を修習する比丘たち、比丘たちよ、これらの比丘は‘放逸に住しており、諸の漏(けがれ)を滅尽するために、緩慢に死の念を修習している’と言われる”。

‘‘Yo ca khvāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ ekaṃ ālopaṃ saṅkhāditvā ajjhoharāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti. Yo cāyaṃ, bhikkhave, bhikkhu evaṃ maraṇassatiṃ bhāveti – ‘aho vatāhaṃ tadantaraṃ jīveyyaṃ yadantaraṃ assasitvā vā passasāmi, passasitvā vā assasāmi, bhagavato sāsanaṃ manasi kareyyaṃ, bahu vata me kataṃ assā’ti – ime vuccanti, bhikkhave, ‘bhikkhū appamattā viharanti, tikkhaṃ maraṇassatiṃ bhāventi āsavānaṃ khayāya’’’.

“比丘たちよ、ある比丘はこのように死の念(死随念)を修習する。すなわち、‘ああ、願わくば、私が一口の食べ物を噛み砕いて飲み込むまでの間、生きながらえることができますように。そうすれば、世尊の教えを心に留めることができ、私にとってなすべきことは実に多くなされることでしょう’と。比丘たちよ、またある比丘はこのように死の念を修習する。すなわち、‘ああ、願わくば、私が息を吸ってから吐くまでの間、あるいは吐いてから吸うまでの間、生きながらえることができますように。そうすれば、世尊の教えを心に留めることができ、私にとってなすべきことは実に多くなされることでしょう’と。比丘たちよ、これらの比丘たちは不放逸に住し、諸漏の滅尽のために、鋭く死の念を修習していると言われる。”

‘‘Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘appamattā viharissāma, tikkhaṃ maraṇassatiṃ bhāvayissāma āsavānaṃ khayāyā’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、それゆえ、このように学ばなければならない。‘私たちは、不放逸に住し、諸漏の滅尽のために、鋭く死の念を修習しよう’と。比丘たちよ、汝らはこのように学ぶべきである。”第三(の経)。

4. Dutiyamaraṇassatisuttaṃ

4. 第四・第二死随念経

74. Ekaṃ samayaṃ bhagavā nātike viharati giñjakāvasathe. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi …pe… maraṇassati, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā.

74. ある時、世尊はナーティカの煉瓦の家に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに呼びかけられた。……(中略)……“比丘たちよ、死の念は、これを修習し、多作するならば、大果あり、大功徳あり、不死(涅槃)に沈潜し、不死を究竟するものである。”

‘‘Kathaṃ bhāvitā ca, bhikkhave, maraṇassati kathaṃ bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā? Idha, bhikkhave, bhikkhu divase nikkhante rattiyā patihitāya iti paṭisañcikkhati – ‘bahukā kho me paccayā maraṇassa – ahi vā maṃ ḍaṃseyya, vicchiko vā maṃ ḍaṃseyya, satapadī vā maṃ ḍaṃseyya; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo. Upakkhalitvā vā papateyyaṃ, bhattaṃ vā me bhuttaṃ byāpajjeyya, pittaṃ vā me kuppeyya, semhaṃ vā me kuppeyya, satthakā vā me vātā kuppeyyuṃ[Pg.139], manussā vā maṃ upakkameyyuṃ, amanussā vā maṃ upakkameyyuṃ; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo’ti. Tena, bhikkhave, bhikkhunā iti paṭisañcikkhitabbaṃ – ‘atthi nu kho me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu rattiṃ kālaṃ karontassa antarāyāyā’’’ti.

“比丘たちよ、死の念をどのように修習し、どのように多作するならば、大果あり、大功徳あり、不死に沈潜し、不死を究竟するものとなるのか。比丘たちよ、ここに比丘が、日が暮れて夜が訪れたとき、次のように省察する。‘私には死の原因が実に多くある。蛇が私を噛むかもしれない。あるいは、蠍が私を刺すかもしれない。あるいは、百足が私を刺すかもしれない。それによって私は命を終えるかもしれない。それが私の(修行の)妨げとなるであろう。あるいは、つまずいて倒れるかもしれない。あるいは、食べた食事が体に障るかもしれない。あるいは、胆汁が乱れるかもしれない。あるいは、痰が乱れるかもしれない。あるいは、刀のように鋭い風(気)が乱れるかもしれない。あるいは、人間が私を襲うかもしれない。あるいは、非人が私を襲うかもしれない。それによって私は命を終えるかもしれない。それが私の妨げとなるであろう’と。比丘たちよ、その比丘は次のように省察すべきである。‘もし私がこの夜に命を終えるとしたら、その妨げとなるような、未だ断たれていない悪不善の諸法が、私の中に存在するだろうか’と。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘atthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu rattiṃ kālaṃ karontassa antarāyāyā’ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が観察して、次のように知るならば、すなわち、‘もし私がこの夜に命を終えるとしたら、その妨げとなるような、未だ断たれていない悪不善の諸法が、私の中に存在する’と。比丘たちよ、その比丘は、それらの悪不善の諸法を断ずるために、格別の意欲(志向)、精進、努力、熱意、不退転、念、および正知をなすべきである。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ādittacelo vā ādittasīso vā tasseva celassa vā sīsassa vā nibbāpanāya adhimattaṃ chandañca vāyāmañca ussāhañca ussoḷhiñca appaṭivāniñca satiñca sampajaññañca kareyya; evamevaṃ kho, bhikkhave, tena bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

“比丘たちよ、たとえば、衣が燃え、あるいは頭が燃えている者が、その衣や頭(の火)を消し止めるために、格別の意欲、精進、努力、熱意、不退転、念、および正知をなすようなものである。比丘たちよ、それと同じように、その比丘は、それらの悪不善の諸法を断ずるために、格別の意欲、精進、努力、熱意、不退転、念、および正知をなすべきである。”

‘‘Sace pana, bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘natthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu rattiṃ kālaṃ karontassa antarāyāyā’ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu.

“比丘たちよ、しかし、もし比丘が観察して、次のように知るならば、すなわち、‘もし私がこの夜に命を終えるとしたら、その妨げとなるような、未だ断たれていない悪不善の諸法は、私の中に存在しない’と。比丘たちよ、その比丘は、まさにその喜悦と歓喜をもって、昼夜を通して善法を学びつつ住すべきである。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhu rattiyā nikkhantāya divase patihite iti paṭisañcikkhati – ‘bahukā kho me paccayā maraṇassa – ahi vā maṃ ḍaṃseyya, vicchiko vā maṃ ḍaṃseyya, satapadī vā maṃ ḍaṃseyya; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo. Upakkhalitvā vā papateyyaṃ, bhattaṃ vā me bhuttaṃ byāpajjeyya, pittaṃ vā me kuppeyya, semhaṃ vā me kuppeyya, satthakā vā me vātā kuppeyyuṃ, manussā vā maṃ upakkameyyuṃ, amanussā vā maṃ upakkameyyuṃ; tena me assa kālakiriyā. So mama assa antarāyo’ti. Tena, bhikkhave, bhikkhunā iti paṭisañcikkhitabbaṃ – ‘atthi nu kho me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu divā kālaṃ karontassa antarāyāyā’’’ti.

“比丘たちよ、またここに比丘が、夜が明けて昼が訪れたとき、次のように省察する。‘私には死の原因が実に多くある。蛇が私を噛むかもしれない。あるいは、蠍が私を刺すかもしれない。あるいは、百足が私を刺すかもしれない。それによって私は命を終えるかもしれない。それが私の妨げとなるであろう。あるいは、つまずいて倒れるかもしれない。あるいは、食べた食事が体に障るかもしれない。あるいは、胆汁が乱れるかもしれない。あるいは、痰が乱れるかもしれない。あるいは、刀のように鋭い風が乱れるかもしれない。あるいは、人間が私を襲うかもしれない。あるいは、非人が私を襲うかもしれない。それによって私は命を終えるかもしれない。それが私の妨げとなるであろう’と。比丘たちよ、その比丘は次のように省察すべきである。‘もし私がこの昼に命を終えるとしたら、その妨げとなるような、未だ断たれていない悪不善の諸法が、私の中に存在するだろうか’と。”

‘‘Sace[Pg.140], bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘atthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu divā kālaṃ karontassa antarāyāyā’ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が観察して、次のように知るならば、すなわち、‘もし私がこの昼に命を終えるとしたら、その妨げとなるような、未だ断たれていない悪不善の諸法が、私の中に存在する’と。比丘たちよ、その比丘は、それらの悪不善の諸法を断ずるために、格別の意欲、精進、努力、熱意、不退転、念、および正知をなすべきである。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ādittacelo vā ādittasīso vā tasseva celassa vā sīsassa vā nibbāpanāya adhimattaṃ chandañca vāyāmañca ussāhañca ussoḷhiñca appaṭivāniñca satiñca sampajaññañca kareyya; evamevaṃ kho, bhikkhave, tena bhikkhunā tesaṃyeva pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya adhimatto chando ca vāyāmo ca ussāho ca ussoḷhī ca appaṭivānī ca sati ca sampajaññañca karaṇīyaṃ.

“比丘たちよ、たとえば、衣が燃え、あるいは頭が燃えている者が、その衣や頭(の火)を消し止めるために、格別の意欲、精進、努力、熱意、不退転、念、および正知をなすようなものである。比丘たちよ、それと同じように、その比丘は、それらの悪不善の諸法を断ずるために、格別の意欲、精進、努力、熱意、不退転、念、および正知をなすべきである。”

‘‘Sace pana, bhikkhave, bhikkhu paccavekkhamāno evaṃ jānāti – ‘natthi me pāpakā akusalā dhammā appahīnā ye me assu divā kālaṃ karontassa antarāyāyā’ti, tena, bhikkhave, bhikkhunā teneva pītipāmojjena vihātabbaṃ ahorattānusikkhinā kusalesu dhammesu. Evaṃ bhāvitā kho, bhikkhave, maraṇassati evaṃ bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が省察してこのように知るならば、すなわち、‘昼の間に死を迎える私にとって、障害となるような、未だ断たれていない悪しき不善の法は私には存在しない’と知るならば、比丘たちよ、その比丘はその喜びと悦び(喜悦)をもって、昼夜にわたって善法を修めつつ住すべきである。比丘たちよ、このように修習され、このように多作された死念は、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死(涅槃)に没入し、不死を終局とするものである”と。第四(の経)。

5. Paṭhamasampadāsuttaṃ

5. 第一の具足経

75. ‘‘Aṭṭhimā, bhikkhave, sampadā. Katamā aṭṭha? Uṭṭhānasampadā, ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā, saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā – imā kho, bhikkhave, aṭṭha sampadā’’ti.

75. “比丘たちよ、これら八つの具足がある。いかなる八つか。勤勉の具足、守護の具足、善友との交わり、適正な生活、信仰の具足、戒律の具足、布施の具足、智慧の具足である。比丘たちよ、これら八つの具足がある”と。

‘‘Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;

Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.

“諸々の仕事において勤勉であり、放逸にならず、計画性を持ち、適正な生活を営み、蓄えた財を守る。

‘‘Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

信心深く、戒を具え、乞う者の言葉を理解し、物惜しみを離れた人は、常に、来世の安寧をもたらす道を清める。

‘‘Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;

Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.

このように、これら八つの法は、信心ある在家の生活を求める者にとって、現世の利益のため、また来世の幸福のため、両世において幸福をもたらすと、真実を名に持つ方(仏陀)によって説かれた。

‘‘Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;

Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī’’ti. pañcamaṃ;

現世の利益と来世の幸福のために、このように在家の者にとって、布施と功徳が増大していくのである”と。第五(の経)。

6. Dutiyasampadāsuttaṃ

6. 第二の具足経

76. ‘‘Aṭṭhimā[Pg.141], bhikkhave, sampadā. Katamā aṭṭha? Uṭṭhānasampadā, ārakkhasampadā, kalyāṇamittatā, samajīvitā, saddhāsampadā, sīlasampadā, cāgasampadā, paññāsampadā. Katamā ca, bhikkhave, uṭṭhānasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto yena kammaṭṭhānena jīvitaṃ kappeti – yadi kasiyā yadi vaṇijjāya yadi gorakkhena yadi issattena yadi rājaporisena yadi sippaññatarena – tattha dakkho hoti analaso, tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātunti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, uṭṭhānasampadā.

76. “比丘たちよ、これら八つの具足がある。いかなる八つか。勤勉の具足、守護の具足、善友との交わり、適正な生活、信仰の具足、戒律の具足、布施の具足、智慧の具足である。比丘たちよ、勤勉の具足とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、良家の息子が、農耕であれ、商業であれ、牧畜であれ、弓術であれ、官職であれ、あるいは他の何らかの技術であれ、自らの生計を立てる仕事において、熟練しており、怠惰でなく、その適切な手段についての吟味(智慧)を具え、自ら行い、また差配することができる。比丘たちよ、これを勤勉の具足という。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, ārakkhasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputtassa bhogā honti uṭṭhānavīriyādhigatā bāhābalaparicitā sedāvakkhittā dhammikā dhammaladdhā te ārakkhena guttiyā sampādeti – ‘kinti me bhoge neva rājāno hareyyuṃ, na corā hareyyuṃ, na aggi ḍaheyya, na udakaṃ vaheyya, na appiyā dāyādā hareyyu’nti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ārakkhasampadā.

比丘たちよ、守護の具足とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、良家の息子が、勤勉と努力によって得た、腕の力で集められた、汗を流して得られた、法にかない、法によって得られた富を有しており、それらを‘どうすれば私のこれらの富を、王たちが奪わず、盗賊が奪わず、火が焼かず、水が流さず、好ましくない相続人たちが奪わないようにできるか’と、保護と守衛を全うする。比丘たちよ、これを守護の具足という。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, kalyāṇamittatā? Idha, bhikkhave, kulaputto yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati, tattha ye te honti gahapatī vā gahapatiputtā vā daharā vā vuddhasīlino vuddhā vā vuddhasīlino saddhāsampannā sīlasampannā cāgasampannā paññāsampannā, tehi saddhiṃ santiṭṭhati sallapati sākacchaṃ samāpajjati; yathārūpānaṃ saddhāsampannānaṃ saddhāsampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ sīlasampannānaṃ sīlasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ cāgasampannānaṃ cāgasampadaṃ anusikkhati, yathārūpānaṃ paññāsampannānaṃ paññāsampadaṃ anusikkhati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, kalyāṇamittatā.

比丘たちよ、善友との交わりとはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、良家の息子が、ある村や町に住んでおり、そこに住む長者やその息子、あるいは若者でも老人でも、徳が高く、信仰を具え、戒律を具え、布施を具え、智慧を具えている者たちと共にあり、語らい、議論を交わす。信仰を具えた者たちの信仰の成就を学び、戒律を具えた者たちの戒律の成就を学び、布施を具えた者たちの布施の成就を学び、智慧を具えた者たちの智慧の成就を学ぶ。比丘たちよ、これを善友との交わりという。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, samajīvitā? Idha, bhikkhave, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Seyyathāpi, bhikkhave, tulādhāro vā tulādhārantevāsī vā tulaṃ paggahetvā jānāti – ‘ettakena vā onataṃ, ettakena vā unnata’nti; evamevaṃ kho, bhikkhave, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Sacāyaṃ, bhikkhave, kulaputto [Pg.142] appāyo samāno uḷāraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro ‘udumbarakhādī vāyaṃ kulaputto bhoge khādatī’ti. Sace panāyaṃ, bhikkhave, kulaputto mahāyo samāno kasiraṃ jīvikaṃ kappeti, tassa bhavanti vattāro – ‘ajeṭṭhamaraṇaṃ vāyaṃ kulaputto marissatī’ti. Yato ca khoyaṃ, bhikkhave, kulaputto āyañca bhogānaṃ viditvā vayañca bhogānaṃ viditvā samaṃ jīvikaṃ kappeti nāccogāḷhaṃ nātihīnaṃ – ‘evaṃ me āyo vayaṃ pariyādāya ṭhassati, na ca me vayo āyaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, samajīvitā.

比丘たちよ、適正な生活とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、良家の息子が、財の収入を知り、また財の支出を知って、多すぎず少なすぎず、適正な生計を立てる。すなわち、‘このように私の収入は支出を上回り、支出が収入を上回ることはない’と。比丘たちよ、例えば秤を持つ者やその弟子が、秤を持ち上げて、‘これだけ下に傾いた、これだけ上に上がった’と知るように。比丘たちよ、それと同じように、良家の息子は、財の収入を知り、また財の支出を知って、多すぎず少なすぎず、適正な生計を立てる。すなわち、‘このように私の収入は支出を上回り、支出が収入を上回ることはない’と。比丘たちよ、もしこの良家の息子が、収入が少ないのに贅沢な生活を送るならば、人々は彼を‘この良家の息子は、ウドンバラの実(イチジク)を食べる者のように富を浪費している’と言うであろう。比丘たちよ、もしこの良家の息子が、収入が多いのに窮乏した生活を送るならば、人々は彼を‘この良家の息子は、主(頼るべき者)のない死のように死んでいくだろう’と言うであろう。比丘たちよ、しかし、良家の息子が収入と支出を知って、多すぎず少なすぎず、適正な生計を立てる、すなわち、‘このように私の収入は支出を上回り、支出が収入を上回ることはない’とするならば、比丘たちよ、これを適正な生活という。

‘‘Katamā ca bhikkhave, saddhāsampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, saddhāsampadā.

比丘たちよ、信仰の具足とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、良家の息子が信仰を具え、如来の悟りを信じる。すなわち、‘かの世尊は、阿羅漢であり……(中略)……天界と人間界の師であり、仏陀であり、世尊である’と。比丘たちよ、これを信仰の具足という。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sīlasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sīlasampadā.

比丘たちよ、戒律の具足とはいかなるものか。比丘たちよ、ここに、良家の息子が、殺生から離れ……(中略)……放逸の原因となる穀酒や果実酒などの酒類を飲むことから離れている。比丘たちよ、これを戒律の具足という。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, cāgasampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati…pe… yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, cāgasampadā.

“比丘たちよ、施しの具足(cāgasampadā)とは何でしょうか。比丘たちよ、ここに良家の子が、物惜しみという汚れを離れた心で、家に住み、……(中略)……請われれば与え、施しと分かち合いを喜ぶ者となります。比丘たちよ、これを施しの具足といいます。”

‘‘Katamā ca, bhikkhave, paññāsampadā? Idha, bhikkhave, kulaputto paññavā hoti…pe… sammā dukkhakkhayagāminiyā. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, paññāsampadā. Imā kho, bhikkhave, aṭṭha sampadā’’ti.

“比丘たちよ、智慧の具足(paññāsampadā)とは何でしょうか。比丘たちよ、ここに良家の子が、智慧を具え、……(中略)……正しく苦しみの滅尽へと導く智慧を具えています。比丘たちよ、これを智慧の具足といいます。比丘たちよ、これらが実に八つの具足(成就)なのです。”

‘‘Uṭṭhātā kammadheyyesu, appamatto vidhānavā;

Samaṃ kappeti jīvikaṃ, sambhataṃ anurakkhati.

“仕事の場において勤勉であり、怠ることなく管理をなし、分相応に暮らし、蓄えた財を正しく守る。”

‘‘Saddho sīlena sampanno, vadaññū vītamaccharo;

Niccaṃ maggaṃ visodheti, sotthānaṃ samparāyikaṃ.

“信仰があり、戒を具え、請う者の言葉を汲み取り、物惜しみを離れ、常に、来世の安らぎをもたらす(善業の)道を清める。”

‘‘Iccete aṭṭha dhammā ca, saddhassa gharamesino;

Akkhātā saccanāmena, ubhayattha sukhāvahā.

“これら八つの法は、信仰をもち家庭を営む者にとって、現世の利益と来世の幸福の両方をもたらすものであると、真実を名とされる方(仏陀)によって説かれた。”

‘‘Diṭṭhadhammahitatthāya, samparāyasukhāya ca;

Evametaṃ gahaṭṭhānaṃ, cāgo puññaṃ pavaḍḍhatī’’ti. chaṭṭhaṃ;

“このように在家の者たちにとって、施しと功徳は増大するのである。”(第六の経が終了)

7. Icchāsuttaṃ

7. “欲求経(イッチー・スッタ)”

77. Tatra [Pg.143] kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso bhikkhavo’’ti! ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –

77. “その時、尊者サーリプッタは比丘たちに‘友なる比丘たちよ’と呼びかけました。比丘たちは‘友よ’と尊者サーリプッタに応じました。尊者サーリプッタはこのように言いました。”

‘‘Aṭṭhime, āvuso, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame aṭṭha? Idhāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato, ghaṭato, vāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“友よ、この世には八種の人が存在します。その八種とは何でしょうか。友よ、ここに、遠離(独り)を保ち、執着なく住む比丘に、利得への欲求が生じます。彼は利得のために励み、熱心に努め、精進します。しかし、励み、熱心に努め、精進しても、彼には利得が生じません。彼はその得られないことによって、憂い、悩み、嘆き、胸を叩いて泣き、迷妄に陥ります。友よ、この比丘は‘利得を求めて住み、励み、熱心に努め、精進するが、利得を得られず、憂い、嘆き、正しい教え(正法)から転落した者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato ghaṭato vāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati pamajjati pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, lābhī ca, madī ca pamādī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“また友よ、……比丘に利得への欲求が生じます。彼は利得のために励み、熱心に努め、精進します。彼に利得が生じます。彼はその利得によって、慢心し、放逸になり、不注意に陥ります。友よ、この比丘は‘利得を求めて住み、励み、熱心に努め、精進し、利得を得たが、慢心し、放逸になり、正しい教えから転落した者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho nuppajjati. So tena alābhena socati kilamati paridevati, urattāḷiṃ kandati, sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, socī ca paridevī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“また友よ、……比丘に利得への欲求が生じます。彼は利得のために励まず、熱心に努めず、精進しません。彼には利得が生じません。彼はその得られないことによって、憂い、悩み、嘆き、胸を叩いて泣き、迷妄に陥ります。友よ、この比丘は‘利得を求めて住むが、励まず、熱心に努めず、精進せず、利得も得られず、憂い、嘆き、正しい教えから転落した者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya lābho uppajjati. So tena lābhena majjati pamajjati pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati na [Pg.144] ghaṭati na vāyamati lābhāya, lābhī ca, madī ca pamādī ca, cuto ca saddhammā’’’.

“また友よ、……比丘に利得への欲求が生じます。彼は利得のために励まず、熱心に努めず、精進しません。しかし彼に利得が生じます。彼はその利得によって、慢心し、放逸になり、不注意に陥ります。友よ、この比丘は‘利得を求めて住むが、励まず、熱心に努めず、精進せず、利得を得たが、慢心し、放逸になり、正しい教えから転落した者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato, ghaṭato, vāyamato lābhāya, lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati ghaṭati vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā’’’.

“また友よ、……比丘に利得への欲求が生じます。彼は利得のために励み、熱心に努め、精進します。彼には利得が生じません。しかし、彼はその得られないことによって、憂えず、悩まず、嘆かず、胸を叩いて泣かず、迷妄に陥りません。友よ、この比丘は‘利得を求めて住み、励み、熱心に努め、精進するが、利得を得られなくても、憂えず、嘆かず、正しい教えから転落しない者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya. Tassa uṭṭhahato, ghaṭato, vāyamato lābhāya, lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati na pamajjati na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, uṭṭhahati, ghaṭati, vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā’’’.

“また友よ、……比丘に利得への欲求が生じます。彼は利得のために励み、熱心に努め、精進します。彼に利得が生じます。彼はその利得によって、慢心せず、放逸にならず、不注意に陥りません。友よ、この比丘は‘利得を求めて住み、励み、熱心に努め、精進し、利得を得たが、慢心せず、放逸にならず、正しい教えから転落しない者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya, lābho nuppajjati. So tena alābhena na socati na kilamati na paridevati, na urattāḷiṃ kandati, na sammohaṃ āpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, na ca lābhī, na ca socī na ca paridevī, accuto ca saddhammā’’’.

“また友よ、……比丘に利得への欲求が生じます。彼は利得のために励まず、熱心に努めず、精進しません。彼には利得が生じません。彼はその得られないことによって、憂えず、悩まず、嘆かず、胸を叩いて泣かず、迷妄に陥りません。友よ、この比丘は‘利得を求めて住むが、励まず、熱心に努めず、精進せず、利得も得られないが、憂えず、嘆かず、正しい教えから転落しない者’と呼ばれます。”

‘‘Idha panāvuso, bhikkhuno pavivittassa viharato nirāyattavuttino icchā uppajjati lābhāya. So na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya. Tassa anuṭṭhahato, aghaṭato, avāyamato lābhāya, lābho uppajjati. So tena lābhena na majjati na pamajjati na pamādamāpajjati. Ayaṃ vuccatāvuso, ‘bhikkhu iccho viharati lābhāya, na uṭṭhahati, na ghaṭati, na vāyamati lābhāya, lābhī ca, na ca madī na ca pamādī, accuto ca saddhammā’. Ime kho, āvuso, aṭṭha puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’nti. Sattamaṃ.

“友よ、ここに、遠離に身を置き、何事にも執着のない生活を送る比丘に、利養(利得)を求める欲が生じます。彼は利養のために努めず、励まず、精進しません。利養のために努めず、励まず、精進しない彼に、利養が生じます。彼はその利養によって、酔いしれることなく、放逸にならず、放逸に陥ることもありません。友よ、この比丘は‘利養を求めて住し、利養のために努めず、励まず、精進しないが、利養を得、酔いしれることなく、放逸でもなく、正しい教えから離れることもない’と言われます。友よ、実にこれら八種の人が、世の中に現に存在します。”第七の経(終わる)。

8. Alaṃsuttaṃ

8. アラン経(能堪経)

78. Tatra [Pg.145] kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi…pe… chahāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ. Katamehi chahi? Idhāvuso, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo, poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, chahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ.

78. その時、尊者サーリプッタは比丘たちに呼びかけました。……“友よ、六つの法を具足した比丘は、自らのためにも、他者のためにも十分な能力(能堪)があります。どのような六つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察し、聞いた法を保持する性質があり、保持した法の意味を考察し、意味を知り法を知って、法にかなった法の実践(法随法行)をします。また、言葉が美しく、発声が美しく、洗練され、明瞭で、欠点がなく、意味をよく伝える都会的な言葉を具足しています。そして、同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせる者です。友よ、これら六つの法を具足した比丘は、自らのためにも、他者のためにも十分な能力があります。”

‘‘Pañcahāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ. Katamehi pañcahi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, alaṃ paresaṃ.

“友よ、五つの法を具足した比丘は、自らのためにも、他者のためにも十分な能力があります。どのような五つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察することはありませんが、聞いた法を保持する性質があり、保持した法の意味を考察し、意味を知り法を知って、法にかなった法の実践をします。また、言葉が美しく……(中略)……同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせる者です。友よ、これら五つの法を具足した比丘は、自らのためにも、他者のためにも十分な能力があります。”

‘‘Catūhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi catūhi? Idhāvuso, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

“友よ、四つの法を具足した比丘は、自らのためには十分な能力がありますが、他者のためには十分ではありません。どのような四つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察し、聞いた法を保持する性質があり、保持した法の意味を考察し、意味を知り法を知って、法にかなった法の実践をします。しかし、言葉は美しくなく……(中略)……同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせることもありません。友よ、これら四つの法を具足した比丘は、自らのためには十分な能力がありますが、他者のためには十分ではありません。”

‘‘Catūhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi catūhi? Idhāvuso, bhikkhu khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… sandassako [Pg.146] ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, catūhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

“友よ、四つの法を具足した比丘は、他者のためには十分な能力がありますが、自らのためには十分ではありません。どのような四つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察し、聞いた法を保持する性質があります。しかし、保持した法の意味を考察せず、意味を知り法を知って法にかなった法の実践をすることもありません。一方で、言葉は美しく……(中略)……同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせる者です。友よ、これら四つの法を具足した比丘は、他者のためには十分な能力がありますが、自らのためには十分ではありません。”

‘‘Tīhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi tīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

“友よ、三つの法を具足した比丘は、自らのためには十分な能力がありますが、他者のためには十分ではありません。どのような三つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察することはありませんが、聞いた法を保持する性質があり、保持した法の意味を考察し、意味を知り法を知って、法にかなった法の実践をします。しかし、言葉は美しくなく……(中略)……同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせることもありません。友よ、これら三つの法を具足した比丘は、自らのためには十分な能力がありますが、他者のためには十分ではありません。”

‘‘Tīhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi tīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; sutānañca dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti…pe… atthassa viññāpaniyā, sandassako ca hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano.

“友よ、三つの法を具足した比丘は、他者のためには十分な能力がありますが、自らのためには十分ではありません。どのような三つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察することはなく、聞いた法を保持する性質はあります。しかし、保持した法の意味を考察せず、意味を知り法を知って法にかなった法の実践をすることもありません。一方で、言葉は美しく……(中略)……意味を伝える言葉を持ち、同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせる者です。友よ、これら三つの法を具足した比丘は、他者のためには十分な能力がありますが、自らのためには十分ではありません。”

‘‘Dvīhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ. Katamehi dvīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; dhātānañca dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; no ca kalyāṇavāco hoti…pe… no ca sandassako hoti…pe… sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ attano, nālaṃ paresaṃ.

“友よ、二つの法を具足した比丘は、自らのためには十分な能力がありますが、他者のためには十分ではありません。どのような二つでしょうか。友よ、ここに比丘は、善き法に対して速やかに洞察することはなく、聞いた法を保持する性質もありません。しかし、保持された法の意味を考察し、意味を知り法を知って、法にかなった法の実践をします。しかし、言葉は美しくなく……(中略)……同修行者たちに教えを示し、勧め、励まし、喜ばせることもありません。友よ、これら二つの法を具足した比丘は、自らのためには十分な能力がありますが、他者のためには十分ではありません。”

‘‘Dvīhāvuso, dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano. Katamehi dvīhi? Idhāvuso, bhikkhu na heva kho khippanisanti ca hoti kusalesu dhammesu; no ca sutānaṃ dhammānaṃ dhāraṇajātiko hoti; no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthūpaparikkhitā hoti; no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti; kalyāṇavāco ca hoti kalyāṇavākkaraṇo[Pg.147], poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagaḷāya atthassa viññāpaniyā; sandassako ca hoti samādapako samuttejako sampahaṃsako sabrahmacārīnaṃ. Imehi kho, āvuso, dvīhi dhammehi samannāgato bhikkhu alaṃ paresaṃ, nālaṃ attano’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“友よ、二つの法を具足した比丘は、他者の(利益となる実践)のためには適しているが、自分自身の(利益となる実践)のためには適していない。どのような二つか。友よ、ここに、比丘が善き法(善法)に対して速やかに考察することがなく、聞いた法を保持する性質を持たず、保持した法の意味を吟味することがなく、また、意味を知り、法を知って、法に随順した法を実践すること(法随法行)がない。しかし、言葉が美しく、発声が美しく、丁寧で、明瞭で、欠点がなく、意味をよく伝える洗練された言葉を具足している。そして、同僚の修行者(梵行者)たちに対して、法を示し、勧め、励まし、喜ばせる。友よ、これら二つの法を具足した比丘は、他者のためには適しているが、自分自身のためには適していない。”第八。

9. Parihānasuttaṃ

9. 衰退経

79. ‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, dhammā sekhassa bhikkhuno parihānāya saṃvattanti. Katame aṭṭha? Kammārāmatā, bhassārāmatā, niddārāmatā, saṅgaṇikārāmatā, indriyesu aguttadvāratā, bhojane amattaññutā, saṃsaggārāmatā, papañcārāmatā – ime kho, bhikkhave, aṭṭha dhammā sekhassa bhikkhuno parihānāya saṃvattanti.

79. “比丘たちよ、これら八つの法は、有学の比丘の衰退に資する。どのような八つか。仕事を享受すること、談笑を享受すること、睡眠を享受すること、社交を享受すること、諸の感官において門を守らないこと、食事において適量を知らないこと、交際を享受すること、戯論を享受することである。比丘たちよ、これら八つの法は、有学の比丘の衰退に資する。”

‘‘Aṭṭhime, bhikkhave, dhammā sekhassa bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame aṭṭha? Na kammārāmatā, na bhassārāmatā, na niddārāmatā, na saṅgaṇikārāmatā, indriyesu guttadvāratā, bhojane mattaññutā, asaṃsaggārāmatā, nippapañcārāmatā – ime kho, bhikkhave, aṭṭha dhammā sekhassa bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’’ti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、これら八つの法は、有学の比丘が衰退しないことに資する。どのような八つか。仕事を享受しないこと、談笑を享受しないこと、睡眠を享受しないこと、社交を享受しないこと、諸の感官において門を守ること、食事において適量を知ること、交際を享受しないこと、戯論を享受しないことである。比丘たちよ、これら八つの法は、有学の比丘が衰退しないことに資する。”第九。

10. Kusītārambhavatthusuttaṃ

10. 懈怠と精進の根拠経

80. ‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, kusītavatthūni. Katamāni aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kattabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘kammaṃ kho me kattabbaṃ bhavissati. Kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilamissati. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ kusītavatthu.

80. “比丘たちよ、これら八つの懈怠の根拠がある。どのような八つか。比丘たちよ、ここに、比丘がなすべき仕事(雑務)があるとする。彼にこのような思いが生じる。‘私にはなすべき仕事があるだろう。仕事をすれば私の体は疲れるに違いない。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、未だ到達していない境地に到達するため、未だ得ていないものを得るため、未だ証得していないものを証得するための精進を開始しない。比丘たちよ、これが第一の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ. Kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilanto. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ kusītavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が仕事を終えたとする。彼にこのような思いが生じる。‘私は仕事を終えた。仕事を終えた私の体は疲れている。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、未だ到達していない境地に到達するため、未だ得ていないものを得るため、未だ証得していないものを証得するための精進を開始しない。比丘たちよ、これが第二の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna [Pg.148] caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘maggo me gantabbo bhavissati. Maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilamissati. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ kusītavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が行くべき道(旅)があるとする。彼にこのような思いが生じる。‘私には行くべき道がある。道を歩けば私の体は疲れるに違いない。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、未だ到達していない境地に到達するため、未だ得ていないものを得るため、未だ証得していないものを証得するための精進を開始しない。比丘たちよ、これが第三の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ. Maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilanto. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ bhikkhave, catutthaṃ kusītavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が道を歩き終えたとする。彼にこのような思いが生じる。‘私は道を歩き終えた。道を歩いた私の体は疲れている。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、未だ到達していない境地に到達するため、未だ得ていないものを得るため、未だ証得していないものを証得するための精進を開始しない。比丘たちよ、これが第四の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo kilanto akammañño. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ, bhikkhave, pañcamaṃ kusītavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が村や町へ托鉢(食を請うこと)に行ったが、粗末なものであれ美味なものであれ、十分な食事を満足に得られなかったとする。彼にこのような思いが生じる。‘私は村や町へ托鉢に行ったが、粗末なものであれ美味なものであれ、十分な食事を満足に得られなかった。それゆえ私の体は疲れて、修行に堪えない。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、精進を開始しない……(中略)……。比丘たちよ、これが第五の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo garuko akammañño māsācitaṃ maññe. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ, bhikkhave, chaṭṭhaṃ kusītavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が村や町へ托鉢に行き、粗末なものであれ美味なものであれ、十分な食事を満足に得たとする。彼にこのような思いが生じる。‘私は村や町へ托鉢に行き、粗末なものであれ美味なものであれ、十分な食事を満足に得た。それゆえ私の体は重く、修行に堪えない。まるで水に浸した豆のようだ。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、精進を開始しない……(中略)……。比丘たちよ、これが第六の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – ‘uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho atthi kappo nipajjituṃ. Handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ, bhikkhave, sattamaṃ kusītavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘にわずかな病が生じたとする。彼にこのような思いが生じる。‘私にこのわずかな病が生じた。横になる機会がある。よし、私は横になろう’と。彼は横になり、精進を開始しない……(中略)……。比丘たちよ、これが第七の懈怠の根拠である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa me kāyo dubbalo akammañño. Handāhaṃ nipajjāmī’ti[Pg.149]. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, aṭṭhamaṃ kusītavatthu. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha kusītavatthūni.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が病から回復したばかりで、病後まもないときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は病から回復したばかりで、病後まだ日が浅い。私の体は衰弱しており、活動に耐えられない。さあ、私は横になろう’と。彼は横になり、未到達の境地を達成するため、未習得の法を習得するため、未現証の法を現証するために、精進を開始しません。比丘たちよ、これが第八の懈怠の根拠です。比丘たちよ、これらが実に八つの懈怠の根拠です。”

‘‘Aṭṭhimāni, bhikkhave, ārambhavatthūni. Katamāni aṭṭha? Idha, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kattabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘kammaṃ kho me kattabbaṃ bhavissati. Kammaṃ kho mayā karontena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ paṭikacceva vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā’ti. So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、これら八つの精進の根拠があります。どのようなものが八つなのでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘がなすべき仕事があるときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私にはなすべき仕事があるだろう。仕事をしながらでは、諸仏の教えを心に留めることは容易ではない。さあ、私はあらかじめ、未到達の境地を達成するため、未習得の法を習得するため、未現証の法を現証するために、精進を開始しよう’と。彼は精進を開始します。比丘たちよ、これが第一の精進の根拠です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ. Kammaṃ kho panāhaṃ karonto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā’ti. So vīriyaṃ ārabhati. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が仕事を終えたときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は仕事を終えた。仕事をしている間、私は諸仏の教えを心に留めることができなかった。さあ、私は精進を開始しよう’と。彼は精進を開始します。比丘たちよ、これが第二の精進の根拠です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – maggo kho me gantabbo bhavissati. Maggaṃ kho pana me gacchantena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ…pe… idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が旅に出なければならないときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は旅に出なければならないだろう。旅をしながらでは、諸仏の教えを心に留めることは容易ではない。さあ、私は精進を開始しよう……(中略)……’と。比丘たちよ、これが第三の精進の根拠です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ. Maggaṃ kho panāhaṃ gacchanto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が旅を終えたときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は旅を終えた。旅をしている間、私は諸仏の教えを心に留めることができなかった。さあ、私は精進を開始しよう……(中略)……’と。比丘たちよ、これが第四の精進の根拠です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo lahuko kammañño. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, pañcamaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が村や町へ托鉢に歩き、粗末なものであれ上等なものであれ、満足のいく十分な食事を得られないときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は村や町へ托鉢に歩いたが、十分な食事を得られなかった。そのため、私の体は軽やかで、活動に適している。さあ、私は精進を開始しよう……(中略)……’と。比丘たちよ、これが第五の精進の根拠です。”

‘‘Puna [Pg.150] caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo balavā kammañño. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, chaṭṭhaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が村や町へ托鉢に歩き、満足のいく十分な食事を得たときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は村や町へ托鉢に歩き、十分な食事を得た。そのため、私の体は力に満ち、活動に適している。さあ、私は精進を開始しよう……(中略)……’と。比丘たちよ、これが第六の精進の根拠です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ābādho pavaḍḍheyya. Handāhaṃ paṭikacceva vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ, bhikkhave, sattamaṃ ārambhavatthu.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘にわずかな病が生じたときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私にこのわずかな病が生じた。この病が悪化するということもあり得る。さあ、私はあらかじめ精進を開始しよう……(中略)……’と。比丘たちよ、これが第七の精進の根拠です。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ābādho paccudāvatteyya. Handāhaṃ paṭikacceva vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā’ti. So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ, bhikkhave, aṭṭhamaṃ ārambhavatthu. Imāni kho, bhikkhave, aṭṭha ārambhavatthūnī’’ti. Dasamaṃ.

“比丘たちよ、さらに次に、比丘が病から回復したばかりで、病後まもないときがあります。彼に次のような思いが生じます。‘私は病から回復したばかりで、病後まだ日が浅い。この病が再発するということもあり得る。さあ、私はあらかじめ、未到達の境地を達成するため、未習得の法を習得するため、未現証の法を現証するために、精進を開始しよう’と。彼は精進を開始します。比丘たちよ、これが第八の精進の根拠です。比丘たちよ、これらが実に八つの精進の根拠です”と(世尊は仰せられた)。第十。

Yamakavaggo tatiyo.

第三の双対の章(ヤマカヴァッガ)が終わった。

Tassuddānaṃ –

その要綱(ウドーナ)は以下の通りである。

Dve saddhā dve maraṇassatī, dve sampadā athāpare;

Icchā alaṃ parihānaṃ, kusītārambhavatthūnīti.

二つの“信”、二つの“死念”、二つの“具足”、さらにそのほかに、“欲”、“堪能”、“衰退”、そして“懈怠と精進の根拠”である。

(9) 4. Sativaggo

(九)4.正念の章(サティヴァッガ)

1. Satisampajaññasuttaṃ

1. 1.正念正知経(サティサンパジャンニャスッタ)

81. ‘‘Satisampajaññe, bhikkhave, asati satisampajaññavipannassa hatūpanisaṃ hoti hirottappaṃ. Hirottappe asati hirottappavipannassa hatūpaniso hoti indriyasaṃvaro. Indriyasaṃvare asati indriyasaṃvaravipannassa hatūpanisaṃ hoti [Pg.151] sīlaṃ. Sīle asati sīlavipannassa hatūpaniso hoti sammāsamādhi. Sammāsamādhimhi asati sammāsamādhivipannassa hatūpanisaṃ hoti yathābhūtañāṇadassanaṃ. Yathābhūtañāṇadassane asati yathābhūtañāṇadassanavipannassa hatūpaniso hoti nibbidāvirāgo. Nibbidāvirāge asati nibbidāvirāgavipannassa hatūpanisaṃ hoti vimuttiñāṇadassanaṃ. Seyyathāpi, bhikkhave, rukkho sākhāpalāsavipanno. Tassa papaṭikāpi na pāripūriṃ gacchati, tacopi… pheggupi… sāropi na pāripūriṃ gacchati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, satisampajaññe asati satisampajaññavipannassa hatūpanisaṃ hoti hirottappaṃ; hirottappe asati hirottappavipannassa hatūpaniso hoti…pe… vimuttiñāṇadassanaṃ.

81. “比丘たちよ、正念正知(気づきと明らかな知見)がないとき、正念正知を欠く者には、慚愧(恥と畏れ)の近因が失われる。慚愧がないとき、慚愧を欠く者には、根の律儀(感官の制御)の近因が失われる。根の律儀がないとき、根の律儀を欠く者には、戒の近因が失われる。戒がないとき、戒を欠く者には、正定(正しい集中)の近因が失われる。正定がないとき、正定を欠く者には、如実知見(ありのままを知り見ること)の近因が失われる。如実知見がないとき、如実知見を欠く者には、厭離離欲(厭い離れることと離欲)の近因が失われる。厭離離欲がないとき、厭離離欲を欠く者には、解脱知見(解脱を識る知見)の近因が失われる。比丘たちよ、例えば、枝葉が損なわれた樹木があるとする。その樹木は、外皮も、樹皮も、辺材も、心材も、充足に至ることはない。比丘たちよ、これと同様に、正念正知がないとき、正念正知を欠く者には、慚愧の近因が失われ、慚愧がないとき、慚愧を欠く者には、根の律儀の近因が失われ、……(中略)……解脱知見の近因が失われるのである。”

‘‘Satisampajaññe, bhikkhave, sati satisampajaññasampannassa upanisasampannaṃ hoti hirottappaṃ. Hirottappe sati hirottappasampannassa upanisasampanno hoti indriyasaṃvaro. Indriyasaṃvare sati indriyasaṃvarasampannassa upanisasampannaṃ hoti sīlaṃ. Sīle sati sīlasampannassa upanisasampanno hoti sammāsamādhi. Sammāsamādhimhi sati sammāsamādhisampannassa upanisasampannaṃ hoti yathābhūtañāṇadassanaṃ. Yathābhūtañāṇadassane sati yathābhūtañāṇadassanasampannassa upanisasampanno hoti nibbidāvirāgo. Nibbidāvirāge sati nibbidāvirāgasampannassa upanisasampannaṃ hoti vimuttiñāṇadassanaṃ. Seyyathāpi, bhikkhave, rukkho sākhāpalāsasampanno. Tassa papaṭikāpi pāripūriṃ gacchati, tacopi… pheggupi… sāropi pāripūriṃ gacchati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, satisampajaññe sati satisampajaññasampannassa upanisasampannaṃ hoti hirottappaṃ; hirottappe sati hirottappasampannassa upanisasampanno hoti…pe… vimuttiñāṇadassana’’nti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、正念正知があるとき、正念正知を具足する者には、慚愧の近因が具足される。慚愧があるとき、慚愧を具足する者には、根の律儀の近因が具足される。根の律儀があるとき、根の律儀を具足する者には、戒の近因が具足される。戒があるとき、戒を具足する者には、正定の近因が具足される。正定があるとき、正定を具足する者には、如実知見の近因が具足される。如実知見があるとき、如実知見を具足する者には、厭離離欲の近因が具足される。厭離離欲があるとき、厭離離欲を具足する者には、解脱知見の近因が具足される。比丘たちよ、例えば、枝葉が豊かに茂った樹木があるとする。その樹木は、外皮も、樹皮も、辺材も、心材も、充足に至るものである。比丘たちよ、これと同様に、正念正知があるとき、正念正知を具足する者には、慚愧の近因が具足され、慚愧があるとき、慚愧を具足する者には、根の律儀の近因が具足され、……(中略)……解脱知見の近因が具足されるのである。”(第一の経・完)

2. Puṇṇiyasuttaṃ

2. “プンニヤ経”

82. Atha kho āyasmā puṇṇiyo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā puṇṇiyo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo yena appekadā tathāgataṃ dhammadesanā paṭibhāti, appekadā na paṭibhātī’’ti? ‘‘Saddho ca, puṇṇiya, bhikkhu hoti, no cupasaṅkamitā; neva tathāgataṃ dhammadesanā paṭibhāti. Yato ca kho[Pg.152], puṇṇiya, bhikkhu saddho ca hoti, upasaṅkamitā ca; evaṃ tathāgataṃ dhammadesanā paṭibhāti. Saddho ca, puṇṇiya, bhikkhu hoti, upasaṅkamitā ca, no ca payirupāsitā…pe… payirupāsitā ca, no ca paripucchitā… paripucchitā ca, no ca ohitasoto dhammaṃ suṇāti… ohitasoto ca dhammaṃ suṇāti, no ca sutvā dhammaṃ dhāreti… sutvā ca dhammaṃ dhāreti, no ca dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhati… dhātānañca dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhati, no ca atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno hoti. Neva tāva tathāgataṃ dhammadesanā paṭibhāti.

82. “その時、尊者プンニヤは世尊のもとへ赴いた。赴いて、世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った尊者プンニヤは、世尊に次のように申し上げた。‘世尊よ、ある時には如来に法話が浮かび(説法が促され)、ある時には浮かばないのは、いかなる原因、いかなる縁によるのでしょうか?’‘プンニヤよ、比丘に信仰(信)があっても、如来のもとへ近づくことがなければ、如来に法話は浮かばない。プンニヤよ、まことに、比丘に信仰があり、かつ近づくとき、如来に法話が浮かぶのである。プンニヤよ、比丘に信仰があり、近づくことがあっても、親近(仕える)することがなければ……(中略)……親近しても、質問しなければ……質問しても、耳を傾けて法を聞かなければ……耳を傾けて法を聞いても、聞いた法を保持(記憶)しなければ……聞いた法を保持しても、保持した法の意味を考察しなければ……法の意味を考察しても、意味を知り、法を知って、法に随った法(出世間法)の実践をしなければ、如来に法話は浮かばないのでである。’

‘‘Yato ca kho, puṇṇiya, bhikkhu saddho ca hoti, upasaṅkamitā ca, payirupāsitā ca, paripucchitā ca, ohitasoto ca dhammaṃ suṇāti, sutvā ca dhammaṃ dhāreti, dhātānañca dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhati, atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno ca hoti; evaṃ tathāgataṃ dhammadesanā paṭibhāti. Imehi kho, puṇṇiya, aṭṭhahi dhammehi samannāgatā ekantapaṭibhānā tathāgataṃ dhammadesanā hotī’’ti. Dutiyaṃ.

“‘プンニヤよ、しかし、比丘に信仰があり、近づき、親近し、質問し、耳を傾けて法を聞き、聞いた法を保持し、保持した法の意味を考察し、意味を知り、法を知って、法に随った法の実践をするとき、このように如来に法話が浮かぶのである。プンニヤよ、これら八つの法を具足するとき、如来には決定的に法話が浮かぶのである。’(第二の経・完)

3. Mūlakasuttaṃ

3. “ムーラカ経(諸法の根源についての経)”

83. ‘‘Sace, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ – ‘kiṃmūlakā, āvuso, sabbe dhammā, kiṃsambhavā sabbe dhammā, kiṃsamudayā sabbe dhammā, kiṃsamosaraṇā sabbe dhammā, kiṃpamukhā sabbe dhammā, kiṃadhipateyyā sabbe dhammā, kiṃuttarā sabbe dhammā, kiṃsārā sabbe dhammā’ti, evaṃ puṭṭhā tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ kinti byākareyyāthā’’ti? ‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā, bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā. Sādhu, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.

83. “‘比丘たちよ、もし他教の遍歴者たちがこのように問うたならば――“友よ、すべての法は何を根源とするのか。すべての法は何から発生するのか。すべての法は何を原因として生じるのか。すべての法は何に帰着(集約)するのか。すべての法は何を首位(先導)とするのか。すべての法は何を増上(支配)とするのか。すべての法は何を至上とするのか。すべての法は何を精髄(核心)とするのか”と。比丘たちよ、このように問われたとき、汝らはそれら他教の遍歴者たちに、どのように答えるだろうか?’‘世尊よ、私たちの諸法は世尊を根源とし、世尊を導き手とし、世尊を依り所としております。世尊よ、願わくは、世尊自らこの説示の意味を明らかにしてください。世尊から聞いて、比丘たちはそれを保持することでしょう。’”

‘‘Tena hi, bhikkhave, desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘sace, bhikkhave, aññatitthiyā paribbājakā evaṃ puccheyyuṃ – ‘kiṃmūlakā, āvuso, sabbe dhammā, kiṃsambhavā sabbe dhammā, kiṃsamudayā sabbe dhammā, kiṃsamosaraṇā sabbe dhammā, kiṃpamukhā sabbe dhammā[Pg.153], kiṃadhipateyyā sabbe dhammā, kiṃuttarā sabbe dhammā, kiṃsārā sabbe dhammā’ti, evaṃ puṭṭhā tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ byākareyyātha – ‘chandamūlakā, āvuso, sabbe dhammā, manasikārasambhavā sabbe dhammā, phassasamudayā sabbe dhammā, vedanāsamosaraṇā sabbe dhammā, samādhippamukhā sabbe dhammā, satādhipateyyā sabbe dhammā, paññuttarā sabbe dhammā, vimuttisārā sabbe dhammā’ti, evaṃ puṭṭhā tumhe, bhikkhave, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ byākareyyāthā’’ti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、それならば説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。私は語るであろう”と。“そのように、世尊”と比丘たちは世尊に応答した。世尊は次のように仰せられた。“比丘たちよ、もし他教の遍歴者たちがこのように問うなら――‘友よ、すべての法は何を根本としているのか。すべての法は何を発生の源としているのか。すべての法は何を原因として生じるのか。すべての法は何に集約されるのか。すべての法は何を首領としているのか。すべての法は何を統括者としているのか。すべての法は何を至上としているのか。すべての法は何を本質としているのか’と。比丘たちよ、そのように問われたなら、あなた方はそれら他教の遍歴者たちに次のように答えるべきである――‘友よ、すべての法は意欲(欲)を根本としている。すべての法は作意(注意)から発生する。すべての法は接触(触)を原因として生じる。すべての法は感受(受)に集約される。すべての法は三昧(定)を首領としている。すべての法は気づき(念)を統括者としている。すべての法は智慧(慧)を至上としている。すべての法は解脱(阿羅漢果)を本質としている’と。比丘たちよ、そのように問われたなら、あなた方はそれら他教の遍歴者たちにこのように答えるべきである。”(第三の経)

4. Corasuttaṃ

4. 4. 泥棒の経(盗賊経)

84. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro khippaṃ pariyāpajjati, na ciraṭṭhitiko hoti. Katamehi aṭṭhahi? Appaharantassa paharati, anavasesaṃ ādiyati, itthiṃ hanati, kumāriṃ dūseti, pabbajitaṃ vilumpati, rājakosaṃ vilumpati, accāsanne kammaṃ karoti, na ca nidhānakusalo hoti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahaṅgehi samannāgato mahācoro khippaṃ pariyāpajjati, na ciraṭṭhitiko hoti.

84. “比丘たちよ、八つの特徴を備えた大泥棒は、速やかに捕らえられ(滅び)、長く存続することはない。いかなる八つか。手出しをしない者(老人や子供、徳ある者)を打ち、残らず奪い、女を殺し、乙女を辱め、出家者を略奪し、王室の宝蔵を略奪し、村や町の至近距離で犯行に及び、盗んだ財を適切に保管する(あるいは功徳を積む)ことに巧みでない。比丘たちよ、これら八つの特徴を備えた大泥棒は、速やかに滅び、長く存続することはない。”

‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro na khippaṃ pariyāpajjati, ciraṭṭhitiko hoti. Katamehi aṭṭhahi? Na appaharantassa paharati, na anavasesaṃ ādiyati, na itthiṃ hanati, na kumāriṃ dūseti, na pabbajitaṃ vilumpati, na rājakosaṃ vilumpati, na accāsanne kammaṃ karoti, nidhānakusalo ca hoti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahaṅgehi samannāgato mahācoro na khippaṃ pariyāpajjati, ciraṭṭhitiko hotī’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、八つの特徴を備えた大泥棒は、速やかに滅びることはなく、長く存続する。いかなる八つか。手出しをしない者を打たず、残らず奪うことはせず、女を殺さず、乙女を辱めず、出家者を略奪せず、王室の宝蔵を略奪せず、至近距離で犯行に及ばず、得た財を適切に保管すること(あるいは供養すべき者に布施すること)に巧みである。比丘たちよ、これら八つの特徴を備えた大泥棒は、速やかに滅びることはなく、長く存続する。”(第四の経)

5. Samaṇasuttaṃ

5. 5. 沙門の経

85. ‘‘‘Samaṇo’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. ‘Brāhmaṇo’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. ‘Vedagū’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. ‘Bhisakko’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. ‘Nimmalo’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. ‘Vimalo’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa. ‘Ñāṇī’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato [Pg.154] sammāsambuddhassa. ‘Vimutto’ti, bhikkhave, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassā’’ti.

85. “比丘たちよ、‘沙門(寂静なる者)’とは、供養受けるに値し、正しく自ら目覚めた如来の名称である。比丘たちよ、‘バラモン(悪を離れた者)’とは、如来の名称である。比丘たちよ、‘明知に至った者(ヴェーダグー)’とは、如来の名称である。比丘たちよ、‘医王(ビサッカ)’とは、如来の名称である。比丘たちよ、‘垢なき者(ニンマラ)’とは、如来の名称である。比丘たちよ、‘清浄なる者(ヴィマラ)’とは、如来の名称である。比丘たちよ、‘知者(ニャーニー)’とは、如来の名称である。比丘たちよ、‘解脱した者(ヴィムッタ)’とは、如来の名称である。”

‘‘Yaṃ samaṇena pattabbaṃ, brāhmaṇena vusīmatā;

Yaṃ vedagunā pattabbaṃ, bhisakkena anuttaraṃ.

“沙門によって到達されるべき功徳、聖なる道を歩み終えたバラモンによって到達されるべき功徳、明知に至った者によって到達されるべき功徳、無上の医王によって到達されるべき功徳。

‘‘Yaṃ nimmalena pattabbaṃ, vimalena sucīmatā;

Yaṃ ñāṇinā ca pattabbaṃ, vimuttena anuttaraṃ.

“垢なき者によって到達されるべき功徳、清らかで清浄なる者によって到達されるべき功徳、一切知の智慧ある知者によって到達されるべき功徳、そして無上の解脱した者によって到達されるべき功徳。

‘‘Sohaṃ vijitasaṅgāmo, mutto mocemi bandhanā;

Nāgomhi paramadanto, asekho parinibbuto’’ti. pañcamaṃ;

“戦いに勝利した私は、一切の煩悩という束縛から解放され、多くの人々をもその束縛から解き放つ。私は、これ以上学ぶことのない無学(アセーカ)であり、煩悩の滅尽した、最高に調御された者である。”(第五の経)

6. Yasasuttaṃ

6. 6. 名声の経(ヤサ経)

86. Ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ yena icchānaṅgalaṃ nāma kosalānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā icchānaṅgale viharati icchānaṅgalavanasaṇḍe. Assosuṃ kho icchānaṅgalakā brāhmaṇagahapatikā – ‘‘samaṇo khalu bho gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito icchānaṅgalaṃ anuppatto icchānaṅgale viharati icchānaṅgalavanasaṇḍe. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho…pe… sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’’ti.

86. ある時、世尊は多くの比丘衆とともにコーサラ国を巡錫し、イッチハーナンガラという名のコーサラ人のバラモン村に到着された。そこで世尊はイッチハーナンガラの林(イッチハーナンガラ・ヴァナサンダ)に滞在された。イッチハーナンガラのバラモンや家主たちは聞いた。“あの方、釈迦族から出家した釈迦の子である沙門ゴータマがイッチハーナンガラに到着し、イッチハーナンガラの林に滞在されているという。そのゴータマ尊師については、次のような素晴らしい名声が高まっている。‘かの世尊は、供養受けるに値し、正しく自ら目覚めた方(阿羅漢、正自覚者)である……(中略)……そのような阿羅漢の方々にお会いすることは、実によいことである’と。”

Atha kho icchānaṅgalakā brāhmaṇagahapatikā tassā rattiyā accayena pahutaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ ādāya yena icchānaṅgalavanasaṇḍo tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bahidvārakoṭṭhake aṭṭhaṃsu uccāsaddā mahāsaddā. Tena kho pana samayena āyasmā nāgito bhagavato upaṭṭhāko hoti. Atha kho bhagavā āyasmantaṃ nāgitaṃ āmantesi – ‘‘ke pana te, nāgita, uccāsaddā mahāsaddā kevaṭṭā maññe macchavilope’’ti? ‘‘Ete, bhante, icchānaṅgalakā brāhmaṇagahapatikā pahutaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ ādāya bahidvārakoṭṭhake ṭhitā bhagavantaṃyeva uddissa bhikkhusaṅghañcā’’ti. ‘‘Māhaṃ, nāgita, yasena samāgamaṃ, mā ca mayā yaso. Yo kho, nāgita, nayimassa nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī assa akicchalābhī akasiralābhī. Yassāhaṃ nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa [Pg.155] nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī, so taṃ mīḷhasukhaṃ middhasukhaṃ lābhasakkārasilokasukhaṃ sādiyeyyā’’ti.

その時、イッチャーナンガラのバラモンと居士たちは、その夜が明けた後、多くの硬い食物と柔らかい食物を持って、イッチャーナンガラの森へとやって来ました。彼らは到着すると、門の外で騒がしく大きな声を上げて立ちました。その時、尊者ナーギタが世尊の侍者でありました。そこで世尊は尊者ナーギタに仰せられました。“ナーギタよ、あの漁師たちが魚を奪い合っているかのような騒がしく大きな声は一体何事か。”“世尊よ、あれはイッチャーナンガラのバラモンと居士たちです。彼らは多くの食物を持って、世尊と比丘サンガのために門の外に立っております。”“ナーギタよ、私は名声(誉れ)と関わりたくないし、名声も私に関わらないでほしい。ナーギタよ、出離の喜び、遠離の喜び、寂静の喜び、正覚の喜びを、望むままに、苦労なく、困難なく得られない者は、あの不浄な喜び、睡眠の喜び、利養・供養・名声の喜びを享受するであろう。しかし、私はこれら出離の喜び、遠離の喜び、寂静の喜び、正覚の喜びを、望むままに、苦労なく、困難なく得ているのである。”

‘‘Adhivāsetu dāni, bhante, bhagavā. Adhivāsetu sugato. Adhivāsanakālo dāni, bhante, bhagavato. Yena yeneva dāni, bhante, bhagavā gamissati tanninnāva bhavissanti brāhmaṇagahapatikā negamā ceva jānapadā ca. Seyyathāpi, bhante, thullaphusitake deve vassante yathāninnaṃ udakāni pavattanti; evamevaṃ kho, bhante, yena yeneva dāni bhagavā gamissati tanninnāva bhavissanti brāhmaṇagahapatikā negamā ceva jānapadā ca. Taṃ kissa hetu? Tathā hi, bhante, bhagavato sīlapaññāṇa’’nti.

“世尊よ、今はどうかお受けください。善逝よ、お受けください。世尊よ、今こそ受け入れられる時です。世尊が今どこへ行かれようとも、バラモンや居士、町や村の人々は、世尊が行かれるところへ心を寄せて従うでしょう。世尊よ、それはちょうど、大粒の雨が降る時に水が低い方へと流れるようなものです。世尊よ、同じように世尊が今どこへ行かれようとも、人々はそこへ心を向けるでしょう。それはなぜでしょうか。世尊よ、世尊には戒と知恵という徳が備わっておられるからです。”

‘‘Māhaṃ, nāgita, yasena samāgamaṃ, mā ca mayā yaso. Yo kho, nāgita, nayimassa nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī assa akicchalābhī akasiralābhī. Yassāhaṃ nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī, so taṃ mīḷhasukhaṃ middhasukhaṃ lābhasakkārasilokasukhaṃ sādiyeyya.

“ナーギタよ、私は名声と関わりたくないし、名声も私に関わらないでほしい。ナーギタよ、出離の喜び、遠離の喜び、寂静の喜び、正覚の喜びを、望むままに、苦労なく、困難なく得られない者は、あの不浄な喜び、睡眠の喜び、利養・供養・名声の喜びを享受するであろう。しかし、私はこれら出離の喜び、遠離の喜び、寂静の喜び、正覚の喜びを、望むままに、苦労なく、困難なく得ているのである。”

‘‘Devatāpi kho, nāgita, ekaccā nayimassa nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhiniyo assu akicchalābhiniyo akasiralābhiniyo, yassāhaṃ nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī. Tumhākampi kho, nāgita, saṅgamma samāgamma saṅgaṇikavihāraṃ anuyuttānaṃ viharataṃ evaṃ hoti – ‘na hi nūname āyasmanto imassa nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhino assu akicchalābhino akasiralābhino. Yassāhaṃ nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī. Tathā hi [Pg.156] pana me āyasmanto saṅgamma samāgamma saṅgaṇikavihāraṃ anuyuttā viharanti’’’.

“ナーギタよ、ある神々(天人)たちも、もし私のように出離、遠離、寂静、正覚の喜びを望むままに得ていないならば、彼らも(低い喜びを)享受するであろう。ナーギタよ、お前たちが集まり、共に群居して暮らしているのを見ても、私はこう思う。‘これらの尊者たちは、出離、遠離、寂静、正覚の喜びを望むままに得ていないに違いない。だからこそ、彼らは集まって群居することに専念して暮らしているのだ’と。”

‘‘Idhāhaṃ, nāgita, bhikkhū passāmi aññamaññaṃ aṅgulipatodakena sañjagghante saṅkīḷante. Tassa mayhaṃ, nāgita, evaṃ hoti – ‘na hi nūname āyasmanto imassa nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhino assu akicchalābhino akasiralābhino. Yassāhaṃ nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī. Tathā hi pana me āyasmanto aññamaññaṃ aṅgulipatodakena sañjagghanti saṅkīḷanti’’’.

“ナーギタよ、私はここで比丘たちが互いに指で突き合って、大声で笑い、戯れているのを見る。その時、私はこう思う。‘これらの尊者たちは、出離、遠離、寂静、正覚の喜びを望むままに得ていないに違いない。だからこそ、互いに指で突き合って笑い戯れているのだ’と。”

‘‘Idha panāhaṃ, nāgita, bhikkhū passāmi yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutte viharante. Tassa mayhaṃ, nāgita, evaṃ hoti – ‘na hi nūname āyasmanto imassa nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhino assu akicchalābhino akasiralābhino. Yassāhaṃ nekkhammasukhassa pavivekasukhassa upasamasukhassa sambodhasukhassa nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī. Tathā hi pana me āyasmanto yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyuttā viharanti’’’.

“ナーギタよ、また私はここで、比丘たちが腹いっぱい食べて、寝る楽しみ、横になる楽しみ、まどろむ楽しみにふけって暮らしているのを見る。その時、私はこう思う。‘これらの尊者たちは、出離、遠離、寂静、正覚の喜びを望むままに得ていないに違いない。だからこそ、彼らは腹いっぱい食べて眠りの楽しみにふけっているのだ’と。”

‘‘Idhāhaṃ, nāgita, bhikkhuṃ passāmi gāmantavihāriṃ samāhitaṃ nisinnaṃ. Tassa mayhaṃ, nāgita, evaṃ hoti – ‘idāni imaṃ āyasmantaṃ ārāmiko vā upaṭṭhahissati samaṇuddeso vā. Taṃ tamhā samādhimhā cāvessatī’ti. Tenāhaṃ, nāgita, tassa bhikkhuno na attamano homi gāmantavihārena.

“ナーギタよ、私はここで村の近くの寺に住む比丘が、精神を統一して座っているのを見る。その時、私はこう思う。‘今に、この尊者のところに、寺の世話人や沙弥がやって来て彼に仕えるだろう。そして彼をその三昧(集中)から引き離してしまうだろう’と。それゆえ、ナーギタよ、私は比丘が村の近くの寺に住むことに満足しないのである。”

‘‘Idha panāhaṃ, nāgita, bhikkhuṃ passāmi āraññikaṃ araññe pacalāyamānaṃ nisinnaṃ. Tassa mayhaṃ, nāgita, evaṃ hoti – ‘idāni ayamāyasmā imaṃ niddākilamathaṃ paṭivinodetvā araññasaññaṃyeva manasi karissati ekatta’nti. Tenāhaṃ[Pg.157], nāgita, tassa bhikkhuno attamano homi araññavihārena.

“ナギタよ、ここで私は、森の中でうとうとしながら座っている森林住の比丘を見る。ナギタよ、私にはこのように思われる。‘今、この尊者はこの眠りによる疲れを払い、孤独な森の想念(森林想)のみを心に留めるようになるだろう’と。ナギタよ、それゆえに私は、その比丘の森林での生活に満足するのである。”

‘‘Idha panāhaṃ, nāgita, bhikkhuṃ passāmi āraññikaṃ araññe asamāhitaṃ nisinnaṃ. Tassa mayhaṃ, nāgita, evaṃ hoti – ‘idāni ayamāyasmā asamāhitaṃ vā cittaṃ samādahissati, samāhitaṃ vā cittaṃ anurakkhissatī’ti. Tenāhaṃ, nāgita, tassa bhikkhuno attamano homi araññavihārena.

“ナギタよ、ここで私は、森の中で心が定まらない状態で座っている森林住の比丘を見る。ナギタよ、私にはこのように思われる。‘今、この尊者は、定まっていない心を定まらせるか、あるいは定まった心を保護するようになるだろう’と。ナギタよ、それゆえに私は、その比丘の森林での生活に満足するのである。”

‘‘Idha panāhaṃ, nāgita, bhikkhuṃ passāmi āraññikaṃ araññe samāhitaṃ nisinnaṃ. Tassa mayhaṃ, nāgita, evaṃ hoti – ‘idāni ayamāyasmā avimuttaṃ vā cittaṃ vimuccissati, vimuttaṃ vā cittaṃ anurakkhissatī’ti. Tenāhaṃ, nāgita, tassa bhikkhuno attamano homi araññavihārena.

“ナギタよ、ここで私は、森の中で心が定まった状態で座っている森林住の比丘を見る。ナギタよ、私にはこのように思われる。‘今、この尊者は、未だ解脱していない心を解脱させるか、あるいは解脱した心を保護するようになるだろう’と。ナギタよ、それゆえに私は、その比丘の森林での生活に満足するのである。”

‘‘Idha panāhaṃ, nāgita, bhikkhuṃ passāmi gāmantavihāriṃ lābhiṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. So taṃ lābhasakkārasilokaṃ nikāmayamāno riñcati paṭisallānaṃ, riñcati araññavanapatthāni pantāni senāsanāni; gāmanigamarājadhāniṃ osaritvā vāsaṃ kappeti. Tenāhaṃ, nāgita, tassa bhikkhuno na attamano homi gāmantavihārena.

“ナギタよ、ここで私は、衣・食・住・薬の供養を得ている村落住の比丘を見る。彼はその利養・供養・名声を求め、独居を捨て、人里離れた森の住処を捨てて、村や町や王都に降りてきて生活している。ナギタよ、それゆえに私は、その比丘の村落での生活には満足しないのである。”

‘‘Idha panāhaṃ, nāgita, bhikkhuṃ passāmi āraññikaṃ lābhiṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. So taṃ lābhasakkārasilokaṃ paṭipaṇāmetvā na riñcati paṭisallānaṃ, na riñcati araññavanapatthāni pantāni senāsanāni. Tenāhaṃ, nāgita, tassa bhikkhuno attamano homi araññavihārena.

“ナギタよ、ここで私は、衣・食・住・薬の供養を得ている森林住の比丘を見る。彼はその利養・供養・名声を退けて、独居を捨てることなく、人里離れた森の住処を捨てることもない。ナギタよ、それゆえに私は、その比丘の森林での生活に満足するのである。”

‘‘Yasmāhaṃ, nāgita, samaye addhānamaggappaṭipanno na kañci passāmi purato vā pacchato vā, phāsu me, nāgita, tasmiṃ samaye hoti antamaso uccārapassāvakammāyā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“ナギタよ、私が長旅の途上で、前にも後ろにも誰一人として見ることがない時、ナギタよ、その時は私にとって安らかな時である。たとえ大便や小便の用を足すことさえ、安らかなのである。”(第六の経が終了)

7. Pattanikujjanasuttaṃ

7. “鉢を伏せる経(パッタ・ニクッジャナ・スッタ)”

87. ‘‘Aṭṭhahi[Pg.158], bhikkhave, aṅgehi samannāgatassa upāsakassa ākaṅkhamāno saṅgho pattaṃ nikkujjeyya. Katamehi aṭṭhahi? Bhikkhūnaṃ alābhāya parisakkati, bhikkhūnaṃ anatthāya parisakkati, bhikkhūnaṃ avāsāya parisakkati, bhikkhū akkosati paribhāsati, bhikkhū bhikkhūhi bhedeti, buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahaṅgehi samannāgatassa upāsakassa ākaṅkhamāno saṅgho pattaṃ nikkujjeyya.

87. “比丘たちよ、八つの項目を備えた在家信者(ウパーサカ)に対して、サンガは望むならば、鉢を伏せる(布施の拒否を宣言する)ことができる。その八つとは何か。比丘たちの利養を妨げようとし、比丘たちの不利益を謀り、比丘たちの居住を妨げようとし、比丘たちを罵り、誹謗し、比丘たちの間を仲違いさせ、仏陀の不名誉を語り、法の不名誉を語り、サンガの不名誉を語ることである。比丘たちよ、これら八つの項目を備えた在家信者に対して、サンガは望むならば、鉢を伏せることができる。”

‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgatassa upāsakassa ākaṅkhamāno saṅgho pattaṃ ukkujjeyya. Katamehi aṭṭhahi? Na bhikkhūnaṃ alābhāya parisakkati, na bhikkhūnaṃ anatthāya parisakkati, na bhikkhūnaṃ avāsāya parisakkati, na bhikkhū akkosati paribhāsati, na bhikkhū bhikkhūhi bhedeti, buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahaṅgehi samannāgatassa upāsakassa ākaṅkhamāno saṅgho pattaṃ ukkujjeyyā’’ti. Sattamaṃ.

“比丘たちよ、八つの項目を備えた在家信者に対して、サンガは望むならば、鉢を元に戻す(布施の受け入れを再開する)ことができる。その八つとは何か。比丘たちの利養を妨げようとせず、比丘たちの不利益を謀らず、比丘たちの居住を妨げようとせず、比丘たちを罵らず、誹謗せず、比丘たちの間を仲違いさせず、仏陀の誉れを語り、法の誉れを語り、サンガの誉れを語ることである。比丘たちよ、これら八つの項目を備えた在家信者に対して、サンガは望むならば、鉢を元に戻すことができる。”(第七の経が終了)

8. Appasādapavedanīyasuttaṃ

8. “不信の表明の経(アッパサーダ・パヴェーダニーヤ・スッタ)”

88. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamānā upāsakā appasādaṃ pavedeyyuṃ. Katamehi aṭṭhahi? Gihīnaṃ alābhāya parisakkati, gihīnaṃ anatthāya parisakkati, gihī akkosati paribhāsati, gihī gihīhi bhedeti, buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati, agocare ca naṃ passanti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamānā upāsakā appasādaṃ pavedeyyuṃ.

88. “比丘たちよ、八つの項目を備えた比丘に対して、在家信者たちは望むならば、不信(不満足)を表明することができる。その八つとは何か。在家者たちの利養を妨げようとし、在家者たちの不利益を謀り、在家者を罵り、誹謗し、在家者たちの間を仲違いさせ、仏陀の不名誉を語り、法の不名誉を語り、サンガの不名誉を語り、比丘として行くべきでない不適当な場所にいるのを目撃されることである。比丘たちよ、これら八つの項目を備えた比丘に対して、在家信者たちは望むならば、不信を表明することができる。”

‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamānā upāsakā pasādaṃ pavedeyyuṃ. Katamehi aṭṭhahi? Na gihīnaṃ alābhāya parisakkati, na gihīnaṃ anatthāya parisakkati, na gihī akkosati paribhāsati, na gihī gihīhi bhedeti, buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati, gocare ca naṃ passanti. Imehi kho, bhikkhave[Pg.159], aṭṭhahi dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamānā upāsakā pasādaṃ pavedeyyu’’nti. Aṭṭhamaṃ.

“比丘たちよ、八つの項目を備えた比丘に対して、在家信者たちは望むならば、浄信(満足)を表明することができる。その八つとは何か。在家者たちの利養を妨げようとせず、在家者たちの不利益を謀らず、在家者を罵らず、誹謗せず、在家者たちの間を仲違いさせず、仏陀の誉れを語り、法の誉れを語り、サンガの誉れを語り、比丘として行くべき適切な場所にいるのを見られることである。比丘たちよ、これら八つの項目を備えた比丘に対して、在家信者たちは望むならば、浄信を表明することができる。”(第八の経が終了)

9. Paṭisāraṇīyasuttaṃ

9. “謝罪勧告の経(パティサーラニーヤ・スッタ)”

89. ‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamāno saṅgho paṭisāraṇīyakammaṃ kareyya. Katamehi aṭṭhahi? Gihīnaṃ alābhāya parisakkati, gihīnaṃ anatthāya parisakkati, gihī akkosati paribhāsati, gihī gihīhi bhedeti, buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammikañca gihipaṭissavaṃ na saccāpeti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamāno saṅgho paṭisāraṇīyaṃ kammaṃ kareyya.

89. “比丘たちよ、八つの項目を備えた比丘に対して、サンガは望むならば、謝罪勧告の羯磨(パティサーラニーヤ・カンマ)を行うことができる。その八つとは何か。在家者たちの利養を妨げようとし、在家者たちの不利益を謀り、在家者を罵り、誹謗し、在家者たちの間を仲違いさせ、仏陀の不名誉を語り、法の不名誉を語り、サンガの不名誉を語り、在家者たちに対する正当な約束を違えることである。比丘たちよ、これら八つの項目を備えた比丘に対して、サンガは望むならば、謝罪勧告の羯磨を行うことができる。”

‘‘Aṭṭhahi, bhikkhave, dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamāno saṅgho paṭisāraṇīyakammaṃ paṭippassambheyya. Katamehi aṭṭhahi? Na gihīnaṃ alābhāya parisakkati, na gihīnaṃ anatthāya parisakkati, na gihī akkosati paribhāsati, na gihī gihīhi bhedeti, buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammikañca gihipaṭissavaṃ saccāpeti. Imehi kho, bhikkhave, aṭṭhahi dhammehi samannāgatassa bhikkhuno ākaṅkhamāno saṅgho paṭisāraṇīyakammaṃ paṭippassambheyyā’’ti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、八つの法を具足した比丘に対して、僧伽は望むならば、パティサーラニーヤ・カンマ(悔過羯磨)を解除することができる。いかなる八つか。一、在家者たちの利益を妨げようと努めない。二、在家者たちの不利益のために努めない。三、在家者たちを罵倒し、誹毀しない。四、在家者たちの間を離間させない。五、仏陀の徳を讃える。六、法の徳を讃える。七、僧伽の徳を讃える。八、法に適った在家者への約束を違えない。比丘たちよ、これら八つの法を具足した比丘に対して、僧伽は望むならば、パティサーラニーヤ・カンマを解除することができるのである”。第九。

10. Sammāvattanasuttaṃ

10. 正行経

90. ‘‘Tassapāpiyasikakammakatena, bhikkhave, bhikkhunā aṭṭhasu dhammesu sammā vattitabbaṃ – na upasampādetabbo, na nissayo dātabbo, na sāmaṇero upaṭṭhāpetabbo, na bhikkhunovādakasammuti sāditabbā, sammatenapi bhikkhuniyo na ovaditabbā, na kāci saṅghasammuti sāditabbā, na kismiñci paccekaṭṭhāne ṭhapetabbo, na ca tena mūlena vuṭṭhāpetabbo. Tassapāpiyasikakammakatena, bhikkhave, bhikkhunā imesu aṭṭhasu dhammesu sammā vattitabba’’nti. Dasamaṃ.

90. “比丘たちよ、タッサパーピヤシカ・カンマ(悪行処罰羯磨)を科された比丘は、八つの法において正しく行じなければならない。具足戒を授けてはならず、依止(ニッサヤ)を与えてはならず、沙弥を侍らせてはならず、比丘尼教誡師の認可を受けてはならず、認可を受けていたとしても比丘尼を教誡してはならず、いかなる僧伽の認可も受けてはならず、いかなる特定の地位(責任ある立場)にも置かれてはならず、また、その(処罰の)根拠によって出罪されてはならない。比丘たちよ、タッサパーピヤシカ・カンマを科された比丘は、これら八つの法において正しく行じなければならない”。第十。

Sativaggo catuttho.

第四 念品(終了)。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(目録):

Satipuṇṇiyamūlena[Pg.160], corasamaṇena pañcamaṃ;

Yaso pattappasādena, paṭisāraṇīyañca vattananti.

念、プンニヤ、根本、盗賊、沙門が第五、名声、鉢、浄信、パティサーラニーヤ、および正行である。

(10) 5. Sāmaññavaggo

(十)第五 雑品

91-116. Atha kho bojjhā upāsikā, sirīmā, padumā, sutanā, manujā, uttarā, muttā, khemā, rucī, cundī, bimbī, sumanā, mallikā, tissā, tissamātā, soṇā, soṇāya mātā, kāṇā, kāṇamātā, uttarā nandamātā, visākhā migāramātā, khujjuttarā upāsikā, sāmāvatī upāsikā, suppavāsā koliyadhītā, suppiyā upāsikā, nakulamātā gahapatānī.

九十一〜百十六。また、ボッジャー・ウダーシカー、シリマー、パドゥマー、スタナー、マヌジャー、ウッタラー、ムッター、ケーマー、ルチー、チュンディー、ビンビー、スマナー、マッリカー、ティッサー、ティッサマーター、ソーナー、ソーナーの母、カーナー、カーナーの母、ウッタラー、ナンダマーター、ヴィサーカー・ミガーラマーター、クッジュッタラー・ウダーシカー、サーマーヴァティー・ウダーシカー、スッパヴァーサー・コーリヤディーター、スッピヤー・ウダーシカー、ナクラマーター・ガハパターニーたちである。

Sāmaññavaggo pañcamo.

第五 雑品(終了)。

Dutiyapaṇṇāsakaṃ samattaṃ.

第二の五十経篇(完了)。

(11). Rāgapeyyālaṃ

(十一)貪欲等省略

117. ‘‘Rāgassa[Pg.161], bhikkhave, abhiññāya aṭṭha dhammā bhāvetabbā. Katame aṭṭha? Sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime aṭṭha dhammā bhāvetabbā’’ti.

117. “比丘たちよ、貪欲を証知するために、八つの法を修習すべきである。いかなる八つか。正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら八つの法を修習すべきである”。

118. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, abhiññāya aṭṭha dhammā bhāvetabbā. Katame aṭṭha? Ajjhattaṃ rūpasaññī bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, tāni abhibhuyya ‘jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Ajjhattaṃ rūpasaññī bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, tāni abhibhuyya ‘jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, tāni abhibhuyya ‘jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, tāni abhibhuyya ‘jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni pītāni pītavaṇṇāni…pe… lohitakāni lohitakavaṇṇāni…pe… odātāni odātavaṇṇāni…pe… odātanibhāsāni, tāni abhibhuyya ‘jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime aṭṭha dhammā bhāvetabbā’’.

118. “比丘たちよ、貪欲を証知するために、八つの法を修習すべきである。いかなる八つか。内に色想があり、外に少量の、美醜ある諸の色を見て、それらを克服して‘私は知り、私は見る’という想いを持つ。内に色想があり、外に無量の、美醜ある諸の色を見て、それらを克服して‘私は知り、私は見る’という想いを持つ。内に無色想であり、外に少量の、美醜ある諸の色を見て、それらを克服して‘私は知り、私は見る’という想いを持つ。内に無色想であり、外に無量の、美醜ある諸の色を見て、それらを克服して‘私は知り、私は見る’という想いを持つ。内に無色想であり、外に、青い、青色の、青く示され、青く輝く諸の色を見て……黄色い、黄色の……赤い、赤色の……白い、白色の……白い輝きある諸の色を見て、それらを克服して‘私は知り、私は見る’という想いを持つ。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら八つの法を修習すべきである”。

119. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, abhiññāya aṭṭha dhammā bhāvetabbā. Katame aṭṭha? Rūpī rūpāni passati, ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati, subhanteva adhimutto hoti, sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati, sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati, sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati, sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati, sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime aṭṭha dhammā bhāvetabbā’’.

119. “比丘たちよ、貪欲を証知するために、八つの法を修習すべきである。いかなる八つか。色ある者が諸の色を見る。内に無色想の者が外の諸の色を見る。‘浄い’と確信する。一切の色想を超え、有対想が滅し、種々想を意にかけないことで、‘空間は無辺である’として、空無辺処を具足して住む。一切の空無辺処を超え、‘意識は無辺である’として、識無辺処を具足して住む。一切の識無辺処を超え、‘何も無い’として、無所有処を具足して住む。一切の無所有処を超えて、非想非非想処を具足して住む。一切の非想非非想処を超えて、想受滅を具足して住む。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら八つの法を修習すべきである”。

120-146. ‘‘Rāgassa[Pg.162], bhikkhave, pariññāya…pe… parikkhayāya… pahānāya… khayāya… vayāya… virāgāya… nirodhāya… cāgāya… paṭinissaggāya…pe… ime aṭṭha dhammā bhāvetabbā’’.

百二十〜百四十六。“比丘たちよ、貪欲を遍知するために……遍尽するために……捨断するために……滅尽するために……衰退するために……離欲するために……滅尽するために……放棄するために……捨離するために……これら八つの法を修習すべきである”。

147-626. ‘‘Dosassa…pe… mohassa… kodhassa… upanāhassa… makkhassa… paḷāsassa… issāya… macchariyassa … māyāya… sāṭheyyassa… thambhassa… sārambhassa… mānassa… atimānassa… madassa… pamādassa abhiññāya…pe… pariññāya… parikkhayāya… pahānāya… khayāya… vayāya… virāgāya… nirodhāya… cāgāya… paṭinissaggāya…pe… ime aṭṭha dhammā bhāvetabbā’’ti.

百四十七〜六百二十六。“瞋恚……愚痴……怒り……怨恨……覆蔵……悩乱……嫉妬……吝嗇……欺瞞……諂曲……強情……傲慢……慢……過慢……驕……放逸を証知するために……遍知するために……遍尽するために……捨断するために……滅尽するために……衰退するために……離欲するために……滅尽するために……放棄するために……捨離するために……これら八つの法を修習すべきである”。

Rāgapeyyālaṃ niṭṭhitaṃ.

貪欲等省略(終了)。

Aṭṭhakanipātapāḷi niṭṭhitā.

増支部八集(完了)。


한국인
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

සිංහල
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Español
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

แบบไทย
บาลีแคนข้อคิดเห็นคำอธิบายย่อยอื่น
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Tiếng Việt
Kinh điển PaliChú giảiPhụ chú giảiKhác
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Tạng Luật)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 1
1202 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 2
1203 Chú Giải Pācittiya
1204 Chú Giải Mahāvagga (Tạng Luật)
1205 Chú Giải Cūḷavagga
1206 Chú Giải Parivāra
1301 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 1
1302 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 2
1303 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Chú Giải Vinayasaṅgaha
1403 Phụ Chú Giải Vajirabuddhi
1404 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 1
1405 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 2
1406 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 1
1407 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 2
1408 Phụ Chú Giải Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 1
1411 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Thanh Tịnh Đạo - 1
8402 Thanh Tịnh Đạo - 2
8403 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 1
8404 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 2
8405 Lời Tựa Thanh Tịnh Đạo

8406 Trường Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8407 Trung Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8408 Tương Ưng Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8409 Tăng Chi Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8410 Tạng Luật (Vấn Đáp)
8411 Tạng Vi Diệu Pháp (Vấn Đáp)
8412 Chú Giải (Vấn Đáp)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Phụ Chú Giải Namakkāra
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Phụ Chú Giải Abhidhānappadīpikā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Phụ Chú Giải Subodhālaṅkāra
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8444 Mahārahanīti
8445 Dhammanīti
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8450 Cāṇakyanīti
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Phụ Chú Giải Milinda
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Trường Bộ)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2202 Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2203 Chú Giải Pāthikavagga
2301 Phụ Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2302 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2303 Phụ Chú Giải Pāthikavagga
2304 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 1
2305 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 1
3202 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 2
3203 Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3204 Chú Giải Uparipaṇṇāsa
3301 Phụ Chú Giải Mūlapaṇṇāsa
3302 Phụ Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3303 Phụ Chú Giải Uparipaṇṇāsa
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Tương Ưng Bộ)
4201 Chú Giải Sagāthāvagga
4202 Chú Giải Nidānavagga
4203 Chú Giải Khandhavagga
4204 Chú Giải Saḷāyatanavagga
4205 Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
4301 Phụ Chú Giải Sagāthāvagga
4302 Phụ Chú Giải Nidānavagga
4303 Phụ Chú Giải Khandhavagga
4304 Phụ Chú Giải Saḷāyatanavagga
4305 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Chú Giải Ekakanipāta
5202 Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5203 Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5204 Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
5301 Phụ Chú Giải Ekakanipāta
5302 Phụ Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5303 Phụ Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5304 Phụ Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi - 1
6111 Apadāna Pāḷi - 2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi - 1
6115 Jātaka Pāḷi - 2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Chú Giải Khuddakapāṭha
6202 Chú Giải Dhammapada - 1
6203 Chú Giải Dhammapada - 2
6204 Chú Giải Udāna
6205 Chú Giải Itivuttaka
6206 Chú Giải Suttanipāta - 1
6207 Chú Giải Suttanipāta - 2
6208 Chú Giải Vimānavatthu
6209 Chú Giải Petavatthu
6210 Chú Giải Theragāthā - 1
6211 Chú Giải Theragāthā - 2
6212 Chú Giải Therīgāthā
6213 Chú Giải Apadāna - 1
6214 Chú Giải Apadāna - 2
6215 Chú Giải Buddhavaṃsa
6216 Chú Giải Cariyāpiṭaka
6217 Chú Giải Jātaka - 1
6218 Chú Giải Jātaka - 2
6219 Chú Giải Jātaka - 3
6220 Chú Giải Jātaka - 4
6221 Chú Giải Jātaka - 5
6222 Chú Giải Jātaka - 6
6223 Chú Giải Jātaka - 7
6224 Chú Giải Mahāniddesa
6225 Chú Giải Cūḷaniddesa
6226 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 1
6227 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 2
6228 Chú Giải Nettippakaraṇa
6301 Phụ Chú Giải Nettippakaraṇa
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi - 1
7107 Yamaka Pāḷi - 2
7108 Yamaka Pāḷi - 3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi - 1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi - 2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi - 3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi - 4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi - 5
7201 Chú Giải Dhammasaṅgaṇi
7202 Chú Giải Sammohavinodanī
7203 Chú Giải Pañcapakaraṇa
7301 Phụ Chú Giải Gốc Dhammasaṅgaṇī
7302 Phụ Chú Giải Gốc Vibhaṅga
7303 Phụ Chú Giải Gốc Pañcapakaraṇa
7304 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Dhammasaṅgaṇī
7305 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Pañcapakaraṇa
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Phụ Chú Giải Cổ Điển Abhidhammāvatāra
7309 Abhidhammamātikāpāḷi