中文
巴利義註複註藏外典籍
1101 巴拉基咖(波羅夷)
1102 巴吉帝亞(波逸提)
1103 大品(律藏)
1104 小品
1105 附隨
1201 巴拉基咖(波羅夷)義註-1
1202 巴拉基咖(波羅夷)義註-2
1203 巴吉帝亞(波逸提)義註
1204 大品義註(律藏)
1205 小品義註
1206 附隨義註
1301 心義燈-1
1302 心義燈-2
1303 心義燈-3
1401 疑惑度脫
1402 律攝註釋
1403 金剛智疏
1404 疑難解除疏-1
1405 疑難解除疏-2
1406 律莊嚴疏-1
1407 律莊嚴疏-2
1408 古老解惑疏
1409 律抉擇-上抉擇
1410 律抉擇疏-1
1411 律抉擇疏-2
1412 巴吉帝亞等啟請經
1413 小戒學-根本戒學

8401 清淨道論-1
8402 清淨道論-2
8403 清淨道大複註-1
8404 清淨道大複註-2
8405 清淨道論導論

8406 長部問答
8407 中部問答
8408 相應部問答
8409 增支部問答
8410 律藏問答
8411 論藏問答
8412 義注問答
8413 語言學詮釋手冊
8414 勝義顯揚
8415 隨燈論誦
8416 發趣論燈論
8417 禮敬文
8418 大禮敬文
8419 依相讚佛偈
8420 經讚
8421 蓮花供
8422 勝者莊嚴
8423 語蜜
8424 佛德偈集
8425 小史
8427 佛教史
8426 大史
8429 目犍連文法
8428 迦旃延文法
8430 文法寶鑑(詞幹篇)
8431 文法寶鑑(詞根篇)
8432 詞形成論
8433 目犍連五章
8434 應用成就讀本
8435 音韻論讀本
8436 阿毗曇燈讀本
8437 阿毗曇燈疏
8438 妙莊嚴論讀本
8439 妙莊嚴論疏
8440 初學入門義抉擇精要
8446 詩王智論
8447 智論花鬘
8445 法智論
8444 大羅漢智論
8441 世間智論
8442 經典智論
8443 勇士百智論
8450 考底利耶智論
8448 人眼燈
8449 四護衛燈
8451 妙味之流
8452 界清淨
8453 韋桑達拉頌
8454 目犍連語釋五章
8455 塔史
8456 佛牙史
8457 詞根讀本注釋
8458 舍利史
8459 象頭山寺史
8460 勝者行傳
8461 勝者宗燈
8462 油鍋偈
8463 彌蘭王問疏
8464 詞花鬘
8465 詞成就論
8466 正理滴論
8467 迦旃延詞根注
8468 邊境山注釋
2101 戒蘊品
2102 大品(長部)
2103 波梨品
2201 戒蘊品註義註
2202 大品義註(長部)
2203 波梨品義註
2301 戒蘊品疏
2302 大品複註(長部)
2303 波梨品複註
2304 戒蘊品新複註-1
2305 戒蘊品新複註-2
3101 根本五十經
3102 中五十經
3103 後五十經
3201 根本五十義註-1
3202 根本五十義註-2
3203 中五十義註
3204 後五十義註
3301 根本五十經複註
3302 中五十經複註
3303 後五十經複註
4101 有偈品
4102 因緣品
4103 蘊品
4104 六處品
4105 大品(相應部)
4201 有偈品義注
4202 因緣品義注
4203 蘊品義注
4204 六處品義注
4205 大品義注(相應部)
4301 有偈品複註
4302 因緣品註
4303 蘊品複註
4304 六處品複註
4305 大品複註(相應部)
5101 一集經
5102 二集經
5103 三集經
5104 四集經
5105 五集經
5106 六集經
5107 七集經
5108 八集等經
5109 九集經
5110 十集經
5111 十一集經
5201 一集義註
5202 二、三、四集義註
5203 五、六、七集義註
5204 八、九、十、十一集義註
5301 一集複註
5302 二、三、四集複註
5303 五、六、七集複註
5304 八集等複註
6101 小誦
6102 法句經
6103 自說
6104 如是語
6105 經集
6106 天宮事
6107 餓鬼事
6108 長老偈
6109 長老尼偈
6110 譬喻-1
6111 譬喻-2
6112 諸佛史
6113 所行藏
6114 本生-1
6115 本生-2
6116 大義釋
6117 小義釋
6118 無礙解道
6119 導論
6120 彌蘭王問
6121 藏釋
6201 小誦義注
6202 法句義注-1
6203 法句義注-2
6204 自說義注
6205 如是語義註
6206 經集義注-1
6207 經集義注-2
6208 天宮事義注
6209 餓鬼事義注
6210 長老偈義注-1
6211 長老偈義注-2
6212 長老尼義注
6213 譬喻義注-1
6214 譬喻義注-2
6215 諸佛史義注
6216 所行藏義注
6217 本生義注-1
6218 本生義注-2
6219 本生義注-3
6220 本生義注-4
6221 本生義注-5
6222 本生義注-6
6223 本生義注-7
6224 大義釋義注
6225 小義釋義注
6226 無礙解道義注-1
6227 無礙解道義注-2
6228 導論義注
6301 導論複註
6302 導論明解
7101 法集論
7102 分別論
7103 界論
7104 人施設論
7105 論事
7106 雙論-1
7107 雙論-2
7108 雙論-3
7109 發趣論-1
7110 發趣論-2
7111 發趣論-3
7112 發趣論-4
7113 發趣論-5
7201 法集論義註
7202 分別論義註(迷惑冰消)
7203 五部論義註
7301 法集論根本複註
7302 分別論根本複註
7303 五論根本複註
7304 法集論複註
7305 五論複註
7306 阿毘達摩入門
7307 攝阿毘達磨義論
7308 阿毘達摩入門古複註
7309 阿毘達摩論母

မြန်မာ
ပဠိအဋ္ဌကထာဋီကာအည
1101 ပါရာဇိက ပါဠိ
1102 ပါစိတ္တိယ ပါဠိ
1103 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဝိနယ)
1104 စူဠဝဂ္ဂ ပါဠိ
1105 ပရိဝါရ ပါဠိ
1201 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၁
1202 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၂
1203 ပါစိတ္တိယ အဋ္ဌကထာ
1204 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဝိနယ)
1205 စူဠဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
1206 ပရိဝါရ အဋ္ဌကထာ
1301 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၁
1302 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၂
1303 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၃
1401 ဒွေမာတိကာပါဠိ
1402 ဝိနယသင်္ဂဟ အဋ္ဌကထာ
1403 ဝဇိရဗုဒ္ဓိ ဋီကာ
1404 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၁
1405 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၂
1406 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၁
1407 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၂
1408 ကင်္ခာဝိတရဏီပုရာဏ ဋီကာ
1409 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ-ဥတ္တရဝိနိစ္ဆယ
1410 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၁
1411 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၂
1412 ပါစိတျာဒိယောဇနာပါဠိ
1413 ခုဒ္ဒသိက္ခာ-မူလသိက္ခာ

8401 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၁
8402 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၂
8403 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၁
8404 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၂
8405 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ နိဒါနကထာ

8406 ဒီဃနိကာယ (ပု-ဝိ)
8407 မဇ္ဈိမနိကာယ (ပု-ဝိ)
8408 သံယုတ္တနိကာယ (ပု-ဝိ)
8409 အင်္ဂုတ္တရနိကာယ (ပု-ဝိ)
8410 ဝိနယပိဋက (ပု-ဝိ)
8411 အဘိဓမ္မပိဋက (ပု-ဝိ)
8412 အဋ္ဌကထာ (ပု-ဝိ)
8413 နိရုတ္တိဒီပနီ
8414 ပရမတ္ထဒီပနီ သင်္ဂဟမဟာဋီကာပါဌ
8415 အနုဒီပနီပါဌ
8416 ပဋ္ဌာနုဒ္ဒေသ ဒီပနီပါဌ
8417 နမက္ကာရဋီကာ
8418 မဟာပဏာမပါဌ
8419 လက္ခဏာတော ဗုဒ္ဓထောမနာဂါထာ
8420 သုတဝန္ဒနာ
8421 ကမလာဉ္ဇလိ
8422 ဇိနာလင်္ကာရ
8423 ပဇ္ဇမဓု
8424 ဗုဒ္ဓဂုဏဂါထာဝလီ
8425 စူဠဂန္ထဝံသ
8427 သာသနဝံသ
8426 မဟာဝံသ
8429 မောဂ္ဂလ္လာနဗျာကရဏံ
8428 ကစ္စာယနဗျာကရဏံ
8430 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ပဒမာလာ)
8431 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ဓါတုမာလာ)
8432 ပဒရူပသိဒ္ဓိ
8433 မောဂလ္လာနပဉ္စိကာ
8434 ပယောဂသိဒ္ဓိပါဌ
8435 ဝုတ္တောဒယပါဌ
8436 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာပါဌ
8437 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာဋီကာ
8438 သုဗောဓါလင်္ကာရပါဌ
8439 သုဗောဓါလင်္ကာရဋီကာ
8440 ဗာလာဝတာရ ဂဏ္ဌိပဒတ္ထဝိနိစ္ဆယသာရ
8446 ကဝိဒပ္ပဏနီတိ
8447 နီတိမဉ္ဇရီ
8445 ဓမ္မနီတိ
8444 မဟာရဟနီတိ
8441 လောကနီတိ
8442 သုတ္တန္တနီတိ
8443 သူရဿတိနီတိ
8450 စာဏကျနီတိ
8448 နရဒက္ခဒီပနီ
8449 စတုရာရက္ခဒီပနီ
8451 ရသဝါဟိနီ
8452 သီမဝိသောဓနီပါဌ
8453 ဝေဿန္တရဂီတိ
8454 မောဂ္ဂလ္လာန ဝုတ္တိဝိဝရဏပဉ္စိကာ
8455 ထူပဝံသ
8456 ဒါဌာဝံသ
8457 ဓါတုပါဌဝိလာသိနိယာ
8458 ဓါတုဝံသ
8459 ဟတ္ထဝနဂလ္လဝိဟာရဝံသ
8460 ဇိနစရိတယ
8461 ဇိနဝံသဒီပံ
8462 တေလကဋာဟဂါထာ
8463 မိလိဒဋီကာ
8464 ပဒမဉ္ဇရီ
8465 ပဒသာဓနံ
8466 သဒ္ဒဗိန္ဒုပကရဏံ
8467 ကစ္စာယနဓါတုမဉ္ဇုသာ
8468 သာမန္တကူဋဝဏ္ဏနာ
2101 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
2102 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဒီဃ)
2103 ပါထိကဝဂ္ဂ ပါဠိ
2201 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2202 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဒီဃ)
2203 ပါထိကဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2301 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
2302 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (ဒီဃ)
2303 ပါထိကဝဂ္ဂ ဋီကာ
2304 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၁
2305 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၂
3101 မူလပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3102 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3103 ဥပရိပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3201 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၁
3202 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၂
3203 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3204 ဥပရိပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3301 မူလပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3302 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3303 ဥပရိပဏ္ဏာသ ဋီကာ
4101 သဂါထာဝဂ္ဂ ပါဠိ
4102 နိဒါနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4103 ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
4104 သဠာယတနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4105 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (သံယုတ္တ)
4201 သဂါထာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4202 နိဒါနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4203 ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4204 သဠာယတနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4205 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (သံယုတ္တ)
4301 သဂါထာဝဂ္ဂ ဋီကာ
4302 နိဒါနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4303 ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
4304 သဠာယတနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4305 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (သံယုတ္တ)
5101 ဧကကနိပါတ ပါဠိ
5102 ဒုကနိပါတ ပါဠိ
5103 တိကနိပါတ ပါဠိ
5104 စတုက္ကနိပါတ ပါဠိ
5105 ပဉ္စကနိပါတ ပါဠိ
5106 ဆက္ကနိပါတ ပါဠိ
5107 သတ္တကနိပါတ ပါဠိ
5108 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ပါဠိ
5109 နဝကနိပါတ ပါဠိ
5110 ဒသကနိပါတ ပါဠိ
5111 ဧကာဒသကနိပါတ ပါဠိ
5201 ဧကကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5202 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5203 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5204 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5301 ဧကကနိပါတ ဋီကာ
5302 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ ဋီကာ
5303 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ ဋီကာ
5304 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ဋီကာ
6101 ခုဒ္ဒကပါဌ ပါဠိ
6102 ဓမ္မပဒ ပါဠိ
6103 ဥဒါန ပါဠိ
6104 ဣတိဝုတ္တက ပါဠိ
6105 သုတ္တနိပါတ ပါဠိ
6106 ဝိမာနဝတ္ထု ပါဠိ
6107 ပေတဝတ္ထု ပါဠိ
6108 ထေရဂါထာ ပါဠိ
6109 ထေရီဂါထာ ပါဠိ
6110 အပဒါန ပါဠိ-၁
6111 အပဒါန ပါဠိ-၂
6112 ဗုဒ္ဓဝံသ ပါဠိ
6113 စရိယာပိဋက ပါဠိ
6114 ဇာတက ပါဠိ-၁
6115 ဇာတက ပါဠိ-၂
6116 မဟာနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6117 စူဠနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6118 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ ပါဠိ
6119 နေတ္တိပ္ပကရဏ ပါဠိ
6120 မိလိန္ဒပဉှ ပါဠိ
6121 ပေဋကောပဒေသ ပါဠိ
6201 ခုဒ္ဒကပါဌ အဋ္ဌကထာ
6202 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၁
6203 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၂
6204 ဥဒါန အဋ္ဌကထာ
6205 ဣတိဝုတ္တက အဋ္ဌကထာ
6206 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၁
6207 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၂
6208 ဝိမာနဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6209 ပေတဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6210 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၁
6211 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၂
6212 ထေရီဂါထာ အဋ္ဌကထာ
6213 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၁
6214 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၂
6215 ဗုဒ္ဓဝံသ အဋ္ဌကထာ
6216 စရိယာပိဋက အဋ္ဌကထာ
6217 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၁
6218 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၂
6219 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၃
6220 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၄
6221 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၅
6222 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၆
6223 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၇
6224 မဟာနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6225 စူဠနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6226 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၁
6227 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၂
6228 နေတ္တိပ္ပကရဏ အဋ္ဌကထာ
6301 နေတ္တိပ္ပကရဏ ဋီကာ
6302 နေတ္တိဝိဘာဝိနီ
7101 ဓမ္မသင်္ဂဏီ ပါဠိ
7102 ဝိဘင်္ဂ ပါဠိ
7103 ဓါတုကထာ ပါဠိ
7104 ပုဂ္ဂလပညတ္တိ ပါဠိ
7105 ကထာဝတ္ထု ပါဠိ
7106 ယမက ပါဠိ-၁
7107 ယမက ပါဠိ-၂
7108 ယမက ပါဠိ-၃
7109 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၁
7110 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၂
7111 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၃
7112 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၄
7113 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၅
7201 ဓမ္မသင်္ဂဏိ အဋ္ဌကထာ
7202 သမ္မောဟဝိနောဒနီ အဋ္ဌကထာ
7203 ပဉ္စပကရဏ အဋ္ဌကထာ
7301 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-မူလဋီကာ
7302 ဝိဘင်္ဂ-မူလဋီကာ
7303 ပဉ္စပကရဏ-မူလဋီကာ
7304 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-အနုဋီကာ
7305 ပဉ္စပကရဏ-အနုဋီကာ
7306 အဘိဓမ္မာဝတာရော-နာမရူပပရိစ္ဆေဒေါ
7307 အဘိဓမ္မတ္ထသင်္ဂဟော
7308 အဘိဓမ္မာဝတာရ-ပုရာဏဋီကာ
7309 အဘိဓမ္မမာတိကာပါဠိ

English
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Français
Canon PaliCommentairesSubcommentairesAutres
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

हिंदी
पाली कैननकमेंट्रीउप-टिप्पणियाँअन्य
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Indonesia
Kanon PaliKomentarSub-komentarLainnya
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

日文
巴利義註複註藏外典籍
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi


Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

その世尊、供養を受けるにふさわしい方、正自覚者に礼拝いたします。

Aṅguttaranikāyo

増支部(アングッタラ・ニカーヤ)

Sattakanipātapāḷi

七集(サッタカ・ニパータ)

Paṭhamapaṇṇāsakaṃ

第一の五十経篇

1. Dhanavaggo

1. 財の品(ダナ・ヴァッガ)

1. Paṭhamapiyasuttaṃ

1. 第一・愛すべき者経

1. Evaṃ [Pg.395] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

1. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティのジェータ林にあるアナータピンディカ園に滞在しておられました。そこで世尊は“比丘たちよ”と比丘たちに呼びかけられました。比丘たちは“尊師”と世尊に応答しました。世尊は次のように仰せになりました。

‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu lābhakāmo ca hoti, sakkārakāmo ca hoti, anavaññattikāmo ca hoti, ahiriko ca hoti, anottappī ca, pāpiccho ca, micchādiṭṭhi ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca.

“比丘たちよ、七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛されず、好まれず、重んじられず、尊敬されません。いかなる七つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、利得を望み、供養を望み、人から軽んじられないこと(名声)を望み、恥を知らず、畏れを知らず、悪しき欲があり、邪見(誤った見解)がある場合です。比丘たちよ、これら七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛されず、好まれず、重んじられず、尊敬されません。”

‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti, manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na lābhakāmo ca hoti, na sakkārakāmo ca hoti, na anavaññattikāmo ca hoti, hirimā ca hoti, ottappī ca, appiccho [Pg.396] ca, sammādiṭṭhi ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛され、好まれ、重んじられ、尊敬されます。いかなる七つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、利得を望まず、供養を望まず、人から軽んじられないことを望まず、恥を知り、畏れを知り、少欲であり、正見(正しい見解)がある場合です。比丘たちよ、これら七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛され、好まれ、重んじられ、尊敬されます。”第一。

2. Dutiyapiyasuttaṃ

2. 第二・愛すべき者経

2. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu lābhakāmo ca hoti, sakkārakāmo ca hoti, anavaññattikāmo ca hoti, ahiriko ca hoti, anottappī ca, issukī ca, maccharī ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ appiyo ca hoti amanāpo ca agaru ca abhāvanīyo ca.

2. “比丘たちよ、七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛されず、好まれず、重んじられず、尊敬されません。いかなる七つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、利得を望み、供養を望み、人から軽んじられないことを望み、恥を知らず、畏れを知らず、嫉妬深く、物惜しみ(慳貪)をする場合です。比丘たちよ、これら七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛されず、好まれず、重んじられず、尊敬されません。”

‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu+? Sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu na lābhakāmo ca hoti, na sakkārakāmo ca hoti, na anavaññattikāmo ca hoti, hirimā ca hoti, ottappī ca, anissukī ca, amaccharī ca. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu sabrahmacārīnaṃ piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛され、好まれ、重んじられ、尊敬されます。いかなる七つでしょうか。比丘たちよ、ここに比丘が、利得を望まず、供養を望まず、人から軽んじられないことを望まず、恥を知り、畏れを知り、嫉妬せず、物惜しみをしない場合です。比丘たちよ、これら七つの法を具足している比丘は、同修法者たちにとって、愛され、好まれ、重んじられ、尊敬されます。”第二。

3. Saṃkhittabalasuttaṃ

3. 要約・力経

3. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme…pe… sattimāni, bhikkhave, balāni. Katamāni satta? Saddhābalaṃ, vīriyabalaṃ, hirībalaṃ, ottappabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta balānīti.

3. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティのジェータ林にあるアナータピンディカ園に滞在しておられました。…(中略)…“比丘たちよ、これら七つの力(bala)があります。いかなる七つでしょうか。信力、精進力、慚力、愧力、念力、定力、慧力です。比丘たちよ、これらが七つの力です。”

‘‘Saddhābalaṃ vīriyañca, hirī ottappiyaṃ balaṃ;

Satibalaṃ samādhi ca, paññā ve sattamaṃ balaṃ;

Etehi balavā bhikkhu, sukhaṃ jīvati paṇḍito;

“信力と精進、慚と愧の力、念力と定、そして第七に慧の力がある。これらの力を備えた賢明な比丘は、安らかに生きる。”

‘‘Yoniso [Pg.397] vicine dhammaṃ, paññāyatthaṃ vipassati;

Pajjotasseva nibbānaṃ, vimokkho hoti cetaso’’ti. tatiyaṃ;

“如実に法を究め、智慧によって真実を観ずる。灯火が消えるように、その者の心の解脱が成るのである。”第三。

4. Vitthatabalasuttaṃ

4. 詳細・力経

4. ‘‘Sattimāni, bhikkhave, balāni. Katamāni satta? Saddhābala, vīriyabalaṃ, hirībalaṃ, ottappabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ.

4. “比丘たちよ、これら七つの力があります。いかなる七つでしょうか。信力、精進力、慚力、愧力、念力、定力、慧力です。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, saddhābalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho…pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, saddhābalaṃ.

“比丘たちよ、信力とはいかなるものでしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、信心があり、如来の悟りを信じます。‘かの世尊は、供養を受けるにふさわしい方、正自覚者であり、…(中略)…天界と人間の師であり、仏陀であり、世尊である’と信じるのです。比丘たちよ、これが信力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, vīriyabalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Idaṃ vuccati, bhikkhave, vīriyabalaṃ.

“比丘たちよ、精進力とはいかなるものでしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、不善の法を捨て、善の法を具足するために、精進を開始して住みます。善き法において、忍耐強く、固い勇猛心があり、課せられた務めを投げ出すことがありません。比丘たちよ、これが精進力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, hirībalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako hirimā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, hirībalaṃ.

“比丘たちよ、慚力とはいかなるものでしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、恥じる心があり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を恥じ、悪しき不善の法に陥ることを恥じます。比丘たちよ、これが慚力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, ottappabalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, ottappabalaṃ.

“比丘たちよ、愧力とはいかなるものでしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、畏れる心があり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を畏れ、悪しき不善の法に陥ることを畏れます。比丘たちよ、これが愧力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, satibalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Idaṃ, vuccati, bhikkhave, satibalaṃ.

“比丘たちよ、念力とはいかなるものでしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、念があり、最高の念と賢明さを具足し、遠い昔になされたことや、遠い昔に語られたことを思い出し、繰り返し思い起こすことができます。比丘たちよ、これが念力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, samādhibalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako vivicceva kāmehi…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, samādhibalaṃ.

“比丘たちよ、定力とはいかなるものでしょうか。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、諸々の欲から離れ、…(中略)…第四禅を達成して住みます。比丘たちよ、これが定力と呼ばれます。”

‘‘Katamañca[Pg.398], bhikkhave, paññābalaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, paññābalaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta balānīti.

“比丘たちよ、智慧の力(慧力)とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は智慧があり、生滅に至る智慧、すなわち、聖なる、洞察力のある、苦の滅尽へと正しく導く智慧を具足している。比丘たちよ、これを智慧の力と呼ぶ。比丘たちよ、これらが七つの力である。”

‘‘Saddhābalaṃ vīriyañca, hirī ottappiyaṃ balaṃ;

Satibalaṃ samādhi ca, paññā ve sattamaṃ balaṃ;

Etehi balavā bhikkhu, sukhaṃ jīvati paṇḍito.

“信の力、精進の力、慚(恥じる心)と愧(恐れる心)の力、念の力、定の力、そして第七の智慧の力。これらの力を備えた賢明な比丘は、安らかに生きる。”

‘‘Yoniso vicine dhammaṃ, paññāyatthaṃ vipassati;

Pajjotasseva nibbānaṃ, vimokkho hoti cetaso’’ti. catutthaṃ;

“如理に諸法を吟味し、智慧によってその義を観る。灯火の消滅のように、心の解脱がある。”第四の経が終わった。

5. Saṃkhittadhanasuttaṃ

5. “五、略説財経”

5. ‘‘Sattimāni, bhikkhave, dhanāni. Katamāni satta? Saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hirīdhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta dhanānīti.

5. “比丘たちよ、これら七つの財(七財)がある。七つとは何か。信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、慧財である。比丘たちよ、これらが七つの財である。”

‘‘Saddhādhanaṃ sīladhanaṃ, hirī ottappiyaṃ dhanaṃ;

Sutadhanañca cāgo ca, paññā ve sattamaṃ dhanaṃ.

“信財、戒財、慚と愧の財、聞財、捨財、そして第七の慧財。”

‘‘Yassa ete dhanā atthi, itthiyā purisassa vā;

Adaliddoti taṃ āhu, amoghaṃ tassa jīvitaṃ.

“女であろうと男であろうと、これらの財を持つ者は、貧しくない者と言われ、その人の人生は空虚ではないと言われる。”

‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;

Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti. pañcamaṃ;

“それゆえ、賢者は諸仏の教えを想起し、信と戒、清らかな信心、法の覚知に努めるべきである。”第五の経が終わった。

6. Vitthatadhanasuttaṃ

6. “六、広説財経”

6. ‘‘Sattimāni, bhikkhave, dhanāni. Katamāni satta? Saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hirīdhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ.

6. “比丘たちよ、これら七つの財がある。七つとは何か。信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、慧財である。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, saddhādhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho…pe… buddho bhagavā’ti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, saddhādhanaṃ.

“比丘たちよ、信財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、信があり、如来の悟りを信じる。‘かの世尊は、阿羅漢、正等覚者、……仏、世尊である’と。比丘たちよ、これを信財と呼ぶ。”

‘‘Katamañca[Pg.399], bhikkhave, sīladhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako pāṇātipātā paṭivirato hoti…pe… surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, sīladhanaṃ.

“比丘たちよ、戒財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、殺生を離れ、……放逸の原因となる酒類を飲むことを離れている。比丘たちよ、これを戒財と呼ぶ。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, hirīdhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako hirīmā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, hirīdhanaṃ.

“比丘たちよ、慚財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、慚(恥じる心)があり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を恥じ、悪しき不善の法を犯すことを恥じる。比丘たちよ、これを慚財と呼ぶ。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, ottappadhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, ottappadhanaṃ.

“比丘たちよ、愧財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、愧(恐れる心)があり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を恐れ、悪しき不善の法を犯すことを恐れる。比丘たちよ、これを愧財と呼ぶ。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, sutadhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti. Tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, sutadhanaṃ.

“比丘たちよ、聞財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、多聞(多く聞くこと)であり、聞いたことを保持し、蓄積している。初めも良く、中ごろも良く、終わりも良く、義と文を具え、円満にして清浄な梵行を説く法を、かれは多く聞き、保持し、口で唱え、心で考察し、智慧によってよく貫通している。比丘たちよ、これを聞財と呼ぶ。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, cāgadhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako vigatamalamaccherena cetasā agāraṃ ajjhāvasati muttacāgo payatapāṇi vossaggarato yācayogo dānasaṃvibhāgarato. Idaṃ vuccati, bhikkhave, cāgadhanaṃ.

“比丘たちよ、捨財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、物惜しみの汚れを離れた心で家庭に住み、施しに執着せず、手は清められ、分かち合うことを喜び、乞われるに応じ、施しと分配を好む。比丘たちよ、これを捨財と呼ぶ。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, paññādhanaṃ? Idha, bhikkhave, ariyasāvako paññavā hoti…pe… sammā dukkhakkhayagāminiyā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, paññādhanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, sattadhanānīti.

“比丘たちよ、慧財とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、智慧があり、……苦の滅尽へと正しく導く(智慧を具足している)。比丘たちよ、これを慧財と呼ぶ。比丘たちよ、これらが七つの財である。”

‘‘Saddhādhanaṃ sīladhanaṃ, hirī ottappiyaṃ dhanaṃ;

Sutadhanañca cāgo ca, paññā ve sattamaṃ dhanaṃ.

“信財、戒財、慚と愧の財、聞財、捨財、そして第七の慧財。”

‘‘Yassa ete dhanā atthi, itthiyā purisassa vā;

Adaliddoti taṃ āhu, amoghaṃ tassa jīvitaṃ.

“女であろうと男であろうと、これらの財を持つ者は、貧しくない者と言われ、その人の人生は空虚ではないと言われる。”

‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;

Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti. chaṭṭhaṃ;

“それゆえ、賢者は諸仏の教えを想起し、清らかなる信と戒、法の覚知に努めるべきである。”第六の経が終わった。

7. Uggasuttaṃ

7. “七、ウッガ経”

7. Atha [Pg.400] kho uggo rājamahāmatto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho uggo rājamahāmatto bhagavantaṃ etadavoca –

7. “その時、王の全権大臣であるウッガは、世尊の御許に近づいた。近づいて、世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った大臣ウッガは、世尊に次のように申し上げた。”

‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāva aḍḍho cāyaṃ, bhante, migāro rohaṇeyyo yāva mahaddhano yāva mahābhogo’’ti. ‘‘Kīva aḍḍho panugga, migāro rohaṇeyyo, kīva mahaddhano, kīva mahābhogo’’ti? ‘‘Sataṃ, bhante, satasahassānaṃ hiraññassa, ko pana vādo rūpiyassā’’ti! ‘‘Atthi kho etaṃ, ugga, dhanaṃ netaṃ ‘natthī’ti vadāmīti. Tañca kho etaṃ, ugga, dhanaṃ sādhāraṇaṃ agginā udakena rājūhi corehi appiyehi dāyādehi. Satta kho imāni, ugga, dhanāni asādhāraṇāni agginā udakena rājūhi corehi appiyehi dāyādehi. Katamāni satta? Saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hirīdhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ. Imāni kho, ugga, satta dhanāni asādhāraṇāni agginā udakena rājūhi corehi appiyehi dāyādehīti.

“‘世尊よ、驚くべきことです、世尊よ、未曾有のことです。このロハナの孫であるミガーラ長者は、これほどまでに富み、これほどまでに多額の財産があり、これほどまでに豊かな資産を持っております。’‘ウッガよ、ではロハナの孫であるミガーラは、どれほど富み、どれほど多額の財産があり、どれほど豊かな資産があるのか。’‘世尊よ、黄金だけで一千万(十万の百倍)もあります。銀については言うまでもありません。’‘ウッガよ、その財産はある。それがないとは言わない。しかし、ウッガよ、その財産は火、水、王、盗賊、そして愛しからぬ相続人たちと共有されるものである。ウッガよ、これら七つの財は、火、水、王、盗賊、愛しからぬ相続人たちと共有されることのないものである。七つとは何か。信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、慧財である。ウッガよ、これら七つの財こそが、火、水、王、盗賊、愛しからぬ相続人たちと共有されることのないものである。’と。”

‘‘Saddhādhanaṃ sīladhanaṃ, hirī ottappiyaṃ dhanaṃ;

Sutadhanañca cāgo ca, paññā ve sattamaṃ dhanaṃ.

“信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、そして智慧を第七の財とする。”

‘‘Yassa ete dhanā atthi, itthiyā purisassa vā;

Sa ve mahaddhano loke, ajeyyo devamānuse.

“女人であれ男人であれ、これらの財を持つ者は、この世において真に大富豪であり、神々や人間にも屈することはない。”

‘‘Tasmā saddhañca sīlañca, pasādaṃ dhammadassanaṃ;

Anuyuñjetha medhāvī, saraṃ buddhāna sāsana’’nti. sattamaṃ;

“それゆえ、賢者は諸仏の教えを想起し、清らかな信と、真理(四聖諦)を見るための戒に専念すべきである。”第七(の経)終わる。

8. Saṃyojanasuttaṃ

8. 結経(けつきょう)

8. ‘‘Sattimāni, bhikkhave, saṃyojanāni. Katamāni satta? Anunayasaṃyojanaṃ, paṭighasaṃyojanaṃ, diṭṭhisaṃyojanaṃ, vicikicchāsaṃyojanaṃ, mānasaṃyojanaṃ, bhavarāgasaṃyojanaṃ, avijjāsaṃyojanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta saṃyojanānī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

8. “比丘たちよ、これら七つの結(けつ・束縛)がある。七つとは何か。随眠(愛)の結、恚(い)の結、見の結、疑の結、慢の結、有愛の結、無明の結である。比丘たちよ、これらが七つの結である。”第八(の経)終わる。

9. Pahānasuttaṃ

9. 断経(だんきょう)

9. ‘‘Sattannaṃ[Pg.401], bhikkhave, saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Katamesaṃ sattannaṃ? Anunayasaṃyojanassa pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati, paṭighasaṃyojanassa…pe… diṭṭhisaṃyojanassa… vicikicchāsaṃyojanassa… mānasaṃyojanassa… bhavarāgasaṃyojanassa … avijjāsaṃyojanassa pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Imesaṃ kho, bhikkhave, sattannaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhuno anunayasaṃyojanaṃ pahīnaṃ hoti ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃ kataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Paṭighasaṃyojanaṃ…pe… diṭṭhisaṃyojanaṃ… vicikicchāsaṃyojanaṃ… mānasaṃyojanaṃ… bhavarāgasaṃyojanaṃ… avijjāsaṃyojanaṃ pahīnaṃ hoti ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃ kataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu acchecchi taṇhaṃ, vivattayi saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’ti. Navamaṃ.

9. “比丘たちよ、七つの結を捨て断つために、梵行(清浄な修行)が修められる。いかなる七つか。随眠の結を捨て断つために...(中略)...無明の結を捨て断つために梵行が修められる。比丘たちよ、これら七つの結を捨て断つために梵行が修められるのである。比丘たちよ、比丘が随眠の結を捨て、根絶し、多羅樹の切り株のようにし、存在しないものとし、将来において生じない性質のものとしたとき...(中略)...無明の結を捨て、根絶し、多羅樹の切り株のようにし、存在しないものとし、将来において生じない性質のものとしたとき、比丘たちよ、この比丘は‘渇愛を断ち、結を解き、正しく慢を克服して苦しみの終焉をもたらした者’と呼ばれる。”第九(の経)終わる。

10. Macchariyasuttaṃ

10. 慳経(けんきょう)

10. ‘‘Sattimāni, bhikkhave, saṃyojanāni. Katamāni satta? Anunayasaṃyojanaṃ, paṭighasaṃyojanaṃ, diṭṭhisaṃyojanaṃ, vicikicchāsaṃyojanaṃ, mānasaṃyojanaṃ, issāsaṃyojanaṃ, macchariyasaṃyojanaṃ. Imāni kho, bhikkhave, satta saṃyojanānī’’ti. Dasamaṃ.

10. “比丘たちよ、これら七つの結がある。七つとは何か。随眠の結、恚の結、見の結、疑の結、慢の結、嫉(しつ)の結、慳(けん)の結である。比丘たちよ、これらが七つの結である。”第十(の経)終わる。

Dhanavaggo paṭhamo.

第一、財品(ざいほん)終わる。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(せつじゅ)は以下の通り。

Dve piyāni balaṃ dhanaṃ, saṃkhittañceva vitthataṃ;

Uggaṃ saṃyojanañceva, pahānaṃ macchariyena cāti.

二つの愛すべきもの、力、財、簡略と詳細、ウッガ、結、断、そして慳の(十経)である。

2. Anusayavaggo

2. 第二、随眠品(ずいめんほん)

1. Paṭhamaanusayasuttaṃ

1. 第一、随眠経

11. ‘‘Sattime, bhikkhave, anusayā. Katame satta? Kāmarāgānusayo, paṭighānusayo, diṭṭhānusayo, vicikicchānusayo, mānānusayo, bhavarāgānusayo[Pg.402], avijjānusayo. Ime kho, bhikkhave, satta anusayā’’ti. Paṭhamaṃ.

11. “比丘たちよ、これら七つの随眠(潜在的煩悩)がある。七つとは何か。欲愛随眠、恚随眠、見随眠、疑随眠、慢随眠、有愛随眠、無明随眠である。比丘たちよ、これらが七つの随眠である。”第一(の経)終わる。

2. Dutiyaanusayasuttaṃ

2. 第二、随眠経

12. ‘‘Sattannaṃ, bhikkhave, anusayānaṃ pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Katamesaṃ sattannaṃ? Kāmarāgānusayassa pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati, paṭighānusayassa…pe… diṭṭhānusayassa… vicikicchānusayassa… mānānusayassa… bhavarāgānusayassa… avijjānusayassa pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati. Imesaṃ kho, bhikkhave, sattannaṃ anusayānaṃ pahānāya samucchedāya brahmacariyaṃ vussati.

12. “比丘たちよ、七つの随眠を捨て断つために、梵行が修められる。いかなる七つか。欲愛随眠を捨て断つために...(中略)...無明随眠を捨て断つために梵行が修められる。比丘たちよ、これら七つの随眠を捨て断つために梵行が修められるのである。”

‘‘Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhuno kāmarāgānusayo pahīno hoti ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo. Paṭighānusayo…pe… diṭṭhānusayo… vicikicchānusayo… mānānusayo… bhavarāgānusayo… avijjānusayo pahīno hoti ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu acchecchi taṇhaṃ, vivattayi saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’ti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、比丘が欲愛随眠を捨て、根絶し、多羅樹の切り株のようにし、存在しないものとし、将来において生じない性質のものとしたとき...(中略)...無明随眠を捨て、根絶し、多羅樹の切り株のようにし、存在しないものとし、将来において生じない性質のものとしたとき、比丘たちよ、そのとき、この比丘は‘渇愛を断ち、結を解き、正しく慢を克服して苦しみの終焉をもたらした者’と呼ばれる。”第二(の経)終わる。

3. Kulasuttaṃ

3. 家経(けきょう)

13. ‘‘Sattahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā nālaṃ upagantuṃ, upagantvā vā nālaṃ upanisīdituṃ. Katamehi sattahi? Na manāpena paccuṭṭhenti, na manāpena abhivādenti, na manāpena āsanaṃ denti, santamassa pariguhanti, bahukampi thokaṃ denti, paṇītampi lūkhaṃ denti, asakkaccaṃ denti no sakkaccaṃ. Imehi kho, bhikkhave, sattahi aṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā nālaṃ upagantuṃ, upagantvā vā nālaṃ upanisīdituṃ.

13. “比丘たちよ、七つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきではなく、すでに訪れたなら座るべきではない。いかなる七つか。快く迎え立たず、快く礼拝せず、快く座を与えず、所有物を隠し、多くあるのに少ししか与えず、上質なものがあるのに粗末なものを与え、敬意を払わずに与え、敬意を持って与えない。比丘たちよ、これら七つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきではなく、すでに訪れたなら座るべきではない。”

‘‘Sattahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā alaṃ upagantuṃ, upagantvā vā alaṃ upanisīdituṃ. Katamehi sattahi? Manāpena paccuṭṭhenti, manāpena abhivādenti, manāpena āsanaṃ denti, santamassa na pariguhanti, bahukampi bahukaṃ denti, paṇītampi paṇītaṃ denti, sakkaccaṃ denti no asakkaccaṃ. Imehi kho, bhikkhave, sattahi aṅgehi samannāgataṃ kulaṃ anupagantvā vā alaṃ upagantuṃ, upagantvā vā alaṃ upanisīditu’’nti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、七つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきであり、すでに訪れたなら座るべきである。いかなる七つか。快く迎え立ち、快く礼拝し、快く座を与え、所有物を隠さず、多くあるときには多く与え、上質なものがあるときには上質なものを与え、敬意を持って与え、敬意を払わずに与えることはない。比丘たちよ、これら七つの特徴を備えた家には、まだ訪れていないなら訪れるべきであり、すでに訪れたなら座るべきである。”第三(の経)終わる。

4. Puggalasuttaṃ

4. 人経(にんきょう)

14. ‘‘Sattime[Pg.403], bhikkhave, puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame satta? Ubhatobhāgavimutto, paññāvimutto, kāyasakkhī, diṭṭhippatto, saddhāvimutto, dhammānusārī, saddhānusārī. Ime kho, bhikkhave, satta puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Catutthaṃ.

14. “比丘たちよ、これら七種の人は、供養を受けるに値し、歓待を受けるに値し、布施を受けるに値し、合掌されるに値する、世の無上の福田である。その七種とは何か。すなわち、両面解脱(りょうめんげだつ)、慧解脱(えげだつ)、身証(しんしょう)、見到(けんとう)、信解脱(しんげだつ)、法随行(ほうずいぎょう)、信随行(しんずいぎょう)である。比丘たちよ、これら七種の人は、供養を受けるに値し、歓待を受けるに値し、布施を受けるに値し、合掌されるに値する、世の無上の福田である”。第四(の経)が終わった。

5. Udakūpamāsuttaṃ

5. 水比喩経(みずひゆきょう)

15. ‘‘Sattime, bhikkhave, udakūpamā puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame satta? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo sakiṃ nimuggo nimuggova hoti; idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjitvā nimujjati; idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjitvā ṭhito hoti; idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjitvā vipassati viloketi; idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjitvā patarati; idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjitvā patigādhappatto hoti; idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjitvā tiṇṇo hoti pāraṅgato thale tiṭṭhati brāhmaṇo.

15. “比丘たちよ、世の中には、水に喩えられるこれら七種の人が現に存在する。その七種とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は一度沈んだら、沈んだままとなる。比丘たちよ、またここに、ある人は(水面に)浮かび上がって、再び沈む。比丘たちよ、またここに、ある人は浮かび上がって、そのまま留まる。比丘たちよ、またここに、ある人は浮かび上がって、観察し、見渡す。比丘たちよ、またここに、ある人は浮かび上がって、泳いで進む。比丘たちよ、またここに、ある人は浮かび上がって、足場の届く処に至る。比丘たちよ、またここに、ある人は浮かび上がって、(彼岸へと)渡り、向こう岸に達し、陸地に立つ。彼は(悪を遠ざけた)バラモンである”。

‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo sakiṃ nimuggo nimuggova hoti? Idha bhikkhave, ekacco puggalo samannāgato hoti ekantakāḷakehi akusalehi dhammehi. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo sakiṃ nimuggo nimuggova hoti.

“比丘たちよ、どのようにして、人は一度沈んだら沈んだままとなるのか。比丘たちよ、ここに、ある人は純然たる暗黒(邪悪)な不善法を具足している。比丘たちよ、このようにして、人は一度沈んだら沈んだままとなる。(一)”

‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo ummujjitvā nimujjati? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjati sādhu saddhā kusalesu dhammesu, sādhu hirī…pe… sādhu ottappaṃ… sādhu vīriyaṃ … sādhu paññā kusalesu dhammesūti. Tassa sā saddhā neva tiṭṭhati no vaḍḍhati hāyatiyeva, tassa sā hirī…pe… tassa taṃ ottappaṃ… tassa taṃ vīriyaṃ… tassa sā paññā neva tiṭṭhati no vaḍḍhati hāyatiyeva. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo ummujjitvā nimujjati.

“比丘たちよ、どのようにして、人は浮かび上がってから再び沈むのか。比丘たちよ、ここに、ある人は‘善き法における信は尊い、慚(はじ)は尊い、……(略)……、愧(おそれ)は尊い、精進は尊い、善き法における慧は尊い’として浮かび上がる。しかし、その人のその信は留まらず、増大せず、ただ衰退するのみである。その人のその慚は……(略)……、その人のその愧は、その人のその精進は、その人のその慧は留まらず、増大せず、ただ衰退するのみである。比丘たちよ、このようにして、人は浮かび上がってから再び沈む。(二)”

‘‘Kathañca[Pg.404], bhikkhave, puggalo ummujjitvā ṭhito hoti? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjati sādhu saddhā kusalesu dhammesu, sādhu hirī…pe… sādhu ottappaṃ… sādhu vīriyaṃ… sādhu paññā kusalesu dhammesūti. Tassa sā saddhā neva hāyati no vaḍḍhati ṭhitā hoti. Tassa sā hirī…pe… tassa taṃ ottappaṃ… tassa taṃ vīriyaṃ… tassa sā paññā neva hāyati no vaḍḍhati ṭhitā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo ummujjitvā ṭhito hoti.

“比丘たちよ、どのようにして、人は浮かび上がってからそのまま留まるのか。比丘たちよ、ここに、ある人は‘善き法における信は尊い、慚は尊い、……(略)……、愧は尊い、精進は尊い、善き法における慧は尊い’として浮かび上がる。その人のその信は衰退せず、増大もせず、そのまま留まる。その人のその慚は……(略)……、その人のその愧は、その人のその精進は、その人のその慧は衰退せず、増大もせず、そのまま留まる。比丘たちよ、このようにして、人は浮かび上がってからそのまま留まる。(三)”

‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo ummujjitvā vipassati viloketi? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjati sādhu saddhā kusalesu dhammesu, sādhu hirī…pe… sādhu ottappaṃ… sādhu vīriyaṃ… sādhu paññā kusalesu dhammesūti. So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno hoti avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo ummujjitvā vipassati viloketi.

“比丘たちよ、どのようにして、人は浮かび上がってから観察し、見渡すのか。比丘たちよ、ここに、ある人は‘善き法における信は尊い、慚は尊い、……(略)……、愧は尊い、精進は尊い、善き法における慧は尊い’として浮かび上がる。彼は三つの結(けつ)(縛り)を滅尽したことにより、預流(よる)となり、退堕することのない法を有し、(悟りに)決定(けつじょう)し、正覚へと赴く者となる。比丘たちよ、このようにして、人は浮かび上がってから観察し、見渡す。(四)”

‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo ummujjitvā patarati? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjati sādhu saddhā kusalesu dhammesu, sādhu hirī…pe… sādhu ottappaṃ… sādhu vīriyaṃ… sādhu paññā kusalesu dhammesūti. So tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī hoti, sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karoti. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo ummujjitvā patarati.

“比丘たちよ、どのようにして、人は浮かび上がってから泳いで進むのか。比丘たちよ、ここに、ある人は‘善き法における信は尊い、慚は尊い、……(略)……、愧は尊い、精進は尊い、善き法における慧は尊い’として浮かび上がる。彼は三つの結を滅尽し、貪・瞋・痴が希薄になったことにより、一来(いらい)となり、一度だけこの世に戻ってきて、苦の終焉をもたらす。比丘たちよ、このようにして、人は浮かび上がってから泳いで進む。(五)”

‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo ummujjitvā patigādhappatto hoti? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjati sādhu saddhā kusalesu dhammesu, sādhu hirī…pe… sādhu ottappaṃ… sādhu vīriyaṃ… sādhu paññā kusalesu dhammesūti. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo ummujjitvā patigādhappatto hoti.

“比丘たちよ、どのようにして、人は浮かび上がってから足場の届く処に至るのか。比丘たちよ、ここに、ある人は‘善き法における信は尊い、慚は尊い、……(略)……、愧は尊い、精進は尊い、善き法における慧は尊い’として浮かび上がる。彼は五つの下分結(かぶんけつ)を滅尽したことにより、化生(けしょう)の者(阿那含)となり、その場所(梵天界)で般涅槃し、その世界から二度と戻らない法を有する者となる。比丘たちよ、このようにして、人は浮かび上がってから足場の届く処に至る。(六)”

‘‘Kathañca, bhikkhave, puggalo ummujjitvā tiṇṇo hoti pāraṅgato thale tiṭṭhati brāhmaṇo. Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ummujjati sādhu saddhā kusalesu dhammesu, sādhu hirī…pe… sādhu ottappaṃ… sādhu vīriyaṃ… sādhu paññā [Pg.405] kusalesu dhammesūti. So āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Evaṃ kho, bhikkhave, puggalo ummujjitvā tiṇṇo hoti pāraṅgato thale tiṭṭhati brāhmaṇo.

“比丘たちよ、どのようにして、人は浮かび上がって彼岸へと渡り、向こう岸に達し、陸地に立つバラモンとなるのか。比丘たちよ、ここに、ある人は‘善き法における信は尊い、慚は尊い、……(略)……、愧は尊い、精進は尊い、善き法における慧は尊い’として浮かび上がる。彼は諸々の漏(ろ)(煩悩)を滅尽したことにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵をもって悟り、体得して住むのである。比丘たちよ、このようにして、人は浮かび上がって彼岸へと渡り、向こう岸に達し、陸地に立つバラモンとなる。”

‘‘Ime kho, bhikkhave, satta udakūpamā puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi’’nti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、実にこれら七種の、水に喩えられる人が世の中に存在するのである”。第五(の経)が終わった。

6. Aniccānupassīsuttaṃ

6. 無常随観経(むじょうずいかんきょう)

16. ‘‘Sattime, bhikkhave, puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame satta? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo sabbasaṅkhāresu aniccānupassī viharati, aniccasaññī, aniccapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. So āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo puggalo āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.

16. “比丘たちよ、これら七種の人は、供養に値し、歓待に値し、布施に値し、合掌に値する、世の無上の福田である。その七種とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は、あらゆる諸行(形成されたもの)において無常を随観して住し、無常を想い、無常を深く感じ、常に絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって通達して住す。彼は、諸の漏(けがれ)が尽きることにより、……自ら覚知し、具足して住す。比丘たちよ、これが第一の、供養に値し、歓待に値し、布施に値し、合掌に値する、世の無上の福田である人である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco puggalo sabbasaṅkhāresu aniccānupassī viharati, aniccasaññī, aniccapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. Tassa apubbaṃ acarimaṃ āsavapariyādānañca hoti jīvitapariyādānañca. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo puggalo āhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.

“さらにまた、比丘たちよ、ここにある人は、あらゆる諸行において無常を随観して住し、無常を想い、無常を深く感じ、常に絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって通達して住す。彼には、諸の漏が尽きることと、命が尽きることが、前後することなく同時に起こる。比丘たちよ、これが第二の、供養に値し……世の無上の福田である人である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco puggalo sabbasaṅkhāresu aniccānupassī viharati, aniccasaññī, aniccapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti…pe… upahaccaparinibbāyī hoti…pe… asaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… sasaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo puggalo āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Ime kho, bhikkhave, satta puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“さらにまた、比丘たちよ、ここにある人は、あらゆる諸行において無常を随観して住し、無常を想い、無常を深く感じ、常に絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって通達して住す。彼は、五つの下分結(低い世界の縛り)を滅尽したことにより、中般涅槃者(寿命の中間で涅槃に入る者)となり、……あるいは生般涅槃者(生じてすぐに涅槃に入る者)となり、……あるいは無行般涅槃者(努力なしに涅槃に入る者)となり、……あるいは有行般涅槃者(努力をもって涅槃に入る者)となり、……あるいは上流般涅槃のアカニッタ(色究竟天)に行く者となる。比丘たちよ、これが第七の、供養に値し、歓待に値し、布施に値し、合掌に値する、世の無上の福田である人である。比丘たちよ、これら七種の人が、供養に値し、歓待に値し、布施に値し、合掌に値する、世の無上の福田である。”(第六の経)

7. Dukkhānupassīsuttaṃ

7. 苦随観経

17. Sattime[Pg.406], bhikkhave, puggalā āhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame satta? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo sabbasaṅkhāresu dukkhānupassī viharati…pe…. Sattamaṃ.

17. “比丘たちよ、これら七種の人は、供養に値し……世の無上の福田である。その七種とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は、あらゆる諸行において苦を随観して住し……。(中略)……比丘たちよ、これが第七の人である。”(第七の経)

8. Anattānupassīsuttaṃ

8. 無我随観経

18. Sabbesu dhammesu anattānupassī viharati…pe…. Aṭṭhamaṃ.

18. “あらゆる諸法(存在するものすべて)において無我を随観して住し……。(中略)……比丘たちよ、これが第七の人である。”(第八の経)

9. Nibbānasuttaṃ

9. 涅槃経

19. ‘‘Nibbāne sukhānupassī viharati sukhasaññī sukhapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. So āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ bhikkhave, paṭhamo puggalo āhuneyyo…pe… puññakkhettaṃ lokassa.

19. “涅槃において楽を随観して住し、楽を想い、楽を深く感じ、常に絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって通達して住す。彼は、諸の漏が尽きることにより、……自ら覚知し、具足して住す。比丘たちよ、これが第一の、供養に値し……世の無上の福田である人である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco puggalo nibbāne sukhānupassī viharati sukhasaññī sukhapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. Tassa apubbaṃ acarimaṃ āsavapariyādānañca hoti jīvitapariyādānañca. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo puggalo āhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.

“さらにまた、比丘たちよ、ここにある人は、涅槃において楽を随観して住し、楽を想い、楽を深く感じ、常に絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって通達して住す。彼には、諸の漏が尽きることと、命が尽きることが、前後することなく同時に起こる。比丘たちよ、これが第二の、供養に値し……世の無上の福田である人である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco puggalo nibbāne sukhānupassī viharati sukhasaññī sukhapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti…pe… upahaccaparinibbāyī hoti…pe… asaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… sasaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo puggalo āhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Ime kho, bhikkhave, satta puggalā āhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Navamaṃ.

“さらにまた、比丘たちよ、ここにある人は、涅槃において楽を随観して住し、楽を想い、楽を深く感じ、常に絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって通達して住す。彼は、五つの下分結を滅尽したことにより、中般涅槃者となり、……あるいは生般涅槃者となり、……あるいは無行般涅槃者となり、……あるいは有行般涅槃者となり、……あるいは上流般涅槃のアカニッタに行く者となる。比丘たちよ、これが第七の、供養に値し……世の無上の福田である人である。比丘たちよ、これら七種の人が、供養に値し……世の無上の福田である。”(第九の経)

10. Niddasavatthusuttaṃ

10. ニッダサの根拠経

20. ‘‘Sattimāni[Pg.407], bhikkhave, niddasavatthūni. Katamāni satta? Idha, bhikkhave, bhikkhu sikkhāsamādāne tibbacchando hoti āyatiñca sikkhāsamādāne avigatapemo, dhammanisantiyā tibbacchando hoti āyatiñca dhammanisantiyā avigatapemo, icchāvinaye tibbacchando hoti āyatiñca icchāvinaye avigatapemo, paṭisallāne tibbacchando hoti āyatiñca paṭisallāne avigatapemo, vīriyārambhe tibbacchando hoti āyatiñca vīriyārambhe avigatapemo, satinepakke tibbacchando hoti āyatiñca satinepakke avigatapemo, diṭṭhipaṭivedhe tibbacchando hoti āyatiñca diṭṭhipaṭivedhe avigatapemo. Imāni kho, bhikkhave, satta niddasavatthūnī’’ti. Dasamaṃ.

20. “比丘たちよ、これら七つのニッダサ(漏尽者の徳)の根拠がある。その七つとは何か。比丘たちよ、ここに比丘は、三学の受持に強い意欲(欲)をもち、将来においても三学の受持に絶えざる愛着(愛)をもつ。法の沈思(法随観)に強い意欲をもち、将来においても法の沈思に絶えざる愛着をもつ。愛欲の調伏に強い意欲をもち、将来においても愛欲の調伏に絶えざる愛着をもつ。独居(燕坐)に強い意欲をもち、将来においても独居に絶えざる愛着をもつ。精進の開始に強い意欲をもち、将来においても精進の開始に絶えざる愛着をもつ。正念と智慧に強い意欲をもち、将来においても正念と智慧に絶えざる愛着をもつ。正見の通達に強い意欲をもち、将来においても正見の通達に絶えざる愛着をもつ。比丘たちよ、これら七つがニッダサの根拠である。”(第十の経)

Anusayavaggo dutiyo.

第二 随眠品(アヌサヤ・ヴァッガ) 完

Tassuddānaṃ –

その摂頌(目次)は以下の通り。

Duve anusayā kulaṃ, puggalaṃ udakūpamaṃ;

Aniccaṃ dukkhaṃ anattā ca, nibbānaṃ niddasavatthu cāti.

二つの随眠、家、人、水の譬え、無常、苦、無我、涅槃、そしてニッダサの根拠、これら十の経がある。

3. Vajjisattakavaggo

3. 第三 ヴァッジ・サッタカ品(ヴァッジ族の七法品)

1. Sārandadasuttaṃ

1. サーランダダ経

21. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati sārandade cetiye. Atha kho sambahulā licchavī yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinne kho te licchavī bhagavā etadavoca – ‘‘satta vo, licchavī, aparihāniye dhamme desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te licchavī bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

21. このように私は聞いた。ある時、世尊はヴェーサーリーのサーランダダ霊樹(霊場)に滞在しておられた。その時、多くのリッチャヴィ族の人々が世尊のところへ赴いた。赴いてから、世尊を敬礼し、片脇に座った。片脇に座った彼らリッチャヴィ族の人々に、世尊はこのように仰った。“リッチャヴィたちよ、汝らに衰退なき七つの法(不衰法)を説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。説くであろう”。“はい、世尊よ”と、彼らリッチャヴィ族の人々は世尊に応諾した。世尊はこのように仰った。

‘‘Katame [Pg.408] ca, licchavī, satta aparihāniyā dhammā? Yāvakīvañca, licchavī, vajjī abhiṇhaṃ sannipātā bhavissanti sannipātabahulā; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、衰退なき七つの法とはいかなるものか。リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、しばしば集会を開き、多くの人々が集まる限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(1)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, vajjī samaggā sannipatissanti, samaggā vuṭṭhahissanti, samaggā vajjikaraṇīyāni karissanti; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、和合して集まり、和合して解散し、和合してヴァッジ族の成すべき務めを行う限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(2)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, vajjī apaññattaṃ na paññāpessanti, paññattaṃ na samucchindissanti, yathāpaññatte porāṇe vajjidhamme samādāya vattissanti; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、定められていないことを新たに定めず、定められたことを廃止せず、古くから定められたヴァッジ族の法(慣習)を遵守して行う限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(3)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, vajjī ye te vajjīnaṃ vajjimahallakā te sakkarissanti garuṃ karissanti mānessanti pūjessanti, tesañca sotabbaṃ maññissanti; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、ヴァッジ族の長老たちを敬い、重んじ、尊び、供養し、彼らの言葉を聴聞すべきであると考える限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(4)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, vajjī yā tā kulitthiyo kulakumāriyo tā na okassa pasayha vāsessanti; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、良家の婦人や乙女たちを無理に連れ去り、強いて住まわせることがない限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(5)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, vajjī yāni tāni vajjīnaṃ vajjicetiyāni abbhantarāni ceva bāhirāni ca tāni sakkarissanti garuṃ karissanti mānessanti pūjessanti, tesañca dinnapubbaṃ katapubbaṃ dhammikaṃ baliṃ no parihāpessanti; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、ヴァッジ族の霊場(霊樹)が市内にあるか市外にあるかを問わず、それらを敬い、重んじ、尊び、供養し、それらに対して以前から与えられ行われてきた法にかなった供物を欠かさない限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(6)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, vajjīnaṃ arahantesu dhammikā rakkhāvaraṇagutti susaṃvihitā bhavissati – ‘kinti anāgatā ca arahanto vijitaṃ āgaccheyyuṃ, āgatā ca arahanto vijite phāsuṃ vihareyyu’nti; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族の人々が、阿羅漢たちに対して、‘いかにして、まだ来られていない阿羅漢たちがこの国に来られ、すでに来られた阿羅漢たちがこの国で安穏に住まわれるか’と考え、法にかなった保護と守護と防備がよく整えられている限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない。(7)”

‘‘Yāvakīvañca, licchavī, ime satta aparihāniyā dhammā vajjīsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu vajjī sandississanti ; vuddhiyeva, licchavī, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti. Paṭhamaṃ.

“リッチャヴィたちよ、これら七つの衰退なき法がヴァッジ族の間に保たれ、これら七つの衰退なき法をヴァッジ族が守っている限り、リッチャヴィたちよ、ヴァッジ族には繁栄が期待され、衰退することはない”と仰った。第一の経。

2. Vassakārasuttaṃ

2. 2. ワッサカーラ経

22. Evaṃ [Pg.409] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Tena kho pana samayena rājā māgadho ajātasattu vedehiputto vajjī abhiyātukāmo hoti. So evamāha – ‘‘ahaṃ hime vajjī evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve ucchecchāmi, vajjī vināsessāmi, vajjī anayabyasanaṃ āpādessāmī’’ti.

22. 22. このように私は聞いた。ある時、世尊は王舎城の霊鷲山に滞在しておられた。その時、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、ヴァッジ族を討伐しようとしていた。彼はこのように言った。“私は、このように大きな威力と権威を持つヴァッジ族を根絶やしにし、ヴァッジ族を滅ぼし、ヴァッジ族を破滅に至らせるであろう”と。

Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto vassakāraṃ brāhmaṇaṃ māgadhamahāmattaṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, brāhmaṇa, yena bhagavā tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā mama vacanena bhagavato pāde sirasā vandāhi, appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ puccha – ‘rājā, bhante, māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavato pāde sirasā vandati, appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchatī’ti. Evañca vadehi – ‘rājā, bhante, māgadho ajātasattu vedehiputto vajjī abhiyātukāmo. So evamāha – ‘ahaṃ hime vajjī evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve ucchecchāmi, vajjī vināsessāmi, vajjī anayabyasanaṃ āpādessāmī’ti. Yathā te bhagavā byākaroti, taṃ sādhukaṃ uggahetvā mama āroceyyāsi. Na hi tathāgatā vitathaṃ bhaṇantī’’ti.

そこでマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、マガダ国の大臣であるバラモンのワッサカーラを呼び寄せた。“来なさい、バラモンよ。世尊のところへ赴きなさい。赴いてから、私の言葉で世尊の御足に頭を下げて礼拝し、病がなく、悩みもなく、身軽で、力強く、安穏に過ごしておられるかを尋ねなさい。すなわち‘世尊よ、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥが世尊の御足に頭を下げて礼拝し、病がなく、悩みもなく、身軽で、力強く、安穏に過ごしておられるかを伺っております’と。そして、このように伝えなさい。‘世尊よ、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥはヴァッジ族を討伐しようとしています。彼はこのように言っております。“私は、このように大きな威力と権威を持つヴァッジ族を根絶やしにし、ヴァッジ族を滅ぼし、ヴァッジ族を破滅に至らせるであろう”と’。世尊が汝にどのように答えられるか、それをよく聞き取って、私に報告しなさい。如来たちは決して虚偽を仰らないからである”。

‘‘Evaṃ, bho’’ti kho vassakāro brāhmaṇo māgadhamahāmatto rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vassakāro brāhmaṇo māgadhamahāmatto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘rājā, bho gotama, māgadho ajātasattu vedehiputto bhoto gotamassa pāde sirasā vandati, appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchati. Rājā, bho gotama, māgadho ajātasattu vedehiputto vajjī abhiyātukāmo. So evamāha – ‘ahaṃ hime vajjī evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve ucchecchāmi, vajjī vināsessāmi, vajjī anayabyasanaṃ āpādessāmī’’’ti.

マガダ国の大臣であるバラモンのワッサカーラは、“承知いたしました、王よ”とマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥに応諾し、世尊のところへ赴いた。赴いてから、世尊と共にあいさつを交わした。喜ばしく心に留まるべき挨拶の言葉を交わした後、片脇に座った。片脇に座った大臣のワッサカーラは、世尊に次のように申し上げた。“ゴータマ尊師よ、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥが、ゴータマ尊師の御足に頭を下げて礼拝し、病がなく、悩みもなく、身軽で、力強く、安穏に過ごしておられるかを伺っております。ゴータマ尊師よ、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥはヴァッジ族を討伐しようとしています。彼はこのように言っております。“私は、このように大きな威力と権威を持つヴァッジ族を根絶やしにし、ヴァッジ族を滅ぼし、ヴァッジ族を破滅に至らせるであろう”と”。

Tena [Pg.410] kho pana samayena āyasmā ānando bhagavato piṭṭhito ṭhito hoti bhagavantaṃ bījayamāno. Atha kho bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjī abhiṇhaṃ sannipātā sannipātabahulā’’’ti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjī abhiṇhaṃ sannipātā sannipātabahulā’’’ti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjī abhiṇhaṃ sannipātā bhavissanti sannipātabahulā; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

その時、尊者アーナンダは世尊の後ろに立ち、世尊を扇いでいた。そこで世尊は尊者アーナンダに呼びかけられた。“アーナンダよ、ヴァッジ族はしばしば集会を開き、多くの人々が集まると聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族はしばしば集会を開き、多くの人々が集まると”。“アーナンダよ、ヴァッジ族がしばしば集会を開き、多くの人々が集まる限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjī samaggā sannipatanti, samaggā vuṭṭhahanti, samaggā vajjikaraṇīyāni karontī’’’ti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjī samaggā sannipatanti, samaggā vuṭṭhahanti, samaggā vajjikaraṇīyāni karontī’’’ti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjī samaggā sannipatissanti, samaggā vuṭṭhahissanti, samaggā vajjikaraṇīyāni karissanti; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“アーナンダよ、ヴァッジ族は和合して集まり、和合して散会し、和合してヴァッジ族のなすべき務めを行っていると聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族は和合して集まり、和合して散会し、和合してヴァッジ族のなすべき務めを行っていると”。“アーナンダよ、ヴァッジ族が和合して集まり、和合して散会し、和合してヴァッジ族のなすべき務めを行う限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjī apaññattaṃ na paññāpenti, paññattaṃ na samucchindanti, yathāpaññatte porāṇe vajjidhamme samādāya vattantī’’’ti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjī apaññattaṃ na paññāpenti, paññattaṃ na samucchindanti, yathāpaññatte porāṇe vajjidhamme samādāya vattantī’’’ti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjī apaññattaṃ na paññāpessanti, paññattaṃ na samucchindissanti, yathāpaññatte porāṇe vajjidhamme samādāya vattissanti; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“アーナンダよ、ヴァッジ族は、定められていなかったことを新たに定めず、定められたことを廃止せず、古くから定められたヴァッジ族の法(慣習)を堅持して従っていると聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族は、定められていなかったことを新たに定めず、定められたことを廃止せず、古くから定められたヴァッジ族の法を堅持して従っていると”。“アーナンダよ、ヴァッジ族が、定められていなかったことを新たに定めず、定められたことを廃止せず、古くから定められたヴァッジ族の法を堅持して従う限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjī ye te vajjīnaṃ vajjimahallakā te sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, tesañca sotabbaṃ maññantī’’’ti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjī ye te vajjīnaṃ vajjimahallakā te sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, tesañca sotabbaṃ maññantī’’’ti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjī ye te vajjīnaṃ vajjimahallakā te sakkarissanti garuṃ karissanti mānessanti pūjessanti, tesañca sotabbaṃ maññissanti; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“アーナンダよ、ヴァッジ族は、ヴァッジ族の長老たちを敬い、重んじ、尊び、供養し、その言葉を聞くべきものと考えていると聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族は、ヴァッジ族の長老たちを敬い、重んじ、尊び、供養し、その言葉を聞くべきものと考えていると”。“アーナンダよ、ヴァッジ族が、ヴァッジ族の長老たちを敬い、重んじ、尊び、供養し、その言葉を聞くべきものと考えている限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjī yā tā kulitthiyo kulakumāriyo tā na okassa pasayha vāsentī’’’ti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjī yā tā kulitthiyo kulakumāriyo tā na okassa pasayha vāsentī’’’ti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjī yā tā kulitthiyo [Pg.411] kulakumāriyo tā na okassa pasayha vāsessanti; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“アーナンダよ、ヴァッジ族は、名家の婦人や乙女たちを無理に連れ去り、強いて留め置くことはないと聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族は、名家の婦人や乙女たちを無理に連れ去り、強いて留め置くことはないと”。“アーナンダよ、ヴァッジ族が、名家の婦人や乙女たちを無理に連れ去り、強いて留め置くことがない限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjī yāni tāni vajjīnaṃ vajjicetiyāni abbhantarāni ceva bāhirāni ca tāni sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, tesañca dinnapubbaṃ katapubbaṃ dhammikaṃ baliṃ no parihāpentī’’’ti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjī yāni tāni vajjīnaṃ vajjicetiyāni abbhantarāni ceva bāhirāni ca tāni sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, tesañca dinnapubbaṃ katapubbaṃ dhammikaṃ baliṃ no parihāpentī’’’ti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjī yāni tāni vajjīnaṃ vajjicetiyāni abbhantarāni ceva bāhirāni ca tāni sakkarissanti garuṃ karissanti mānessanti pūjessanti, tesañca dinnapubbaṃ katapubbaṃ dhammikaṃ baliṃ no parihāpessanti; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“アーナンダよ、ヴァッジ族は、町の内外にあるヴァッジ族の霊祠(チェーティヤ)を敬い、重んじ、尊び、供養し、それらに対して以前から捧げられてきた如法な供物を絶やさないと聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族は、町の内外にあるヴァッジ族の霊祠を敬い、重んじ、尊び、供養し、それらに対して以前から捧げられてきた如法な供物を絶やさないと”。“アーナンダよ、ヴァッジ族が、町の内外にあるヴァッジ族の霊祠を敬い、重んじ、尊び、供養し、それらに対して以前から捧げられてきた如法な供物を絶やさない限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Kinti te, ānanda, sutaṃ – ‘vajjīnaṃ arahantesu dhammikā rakkhāvaraṇagutti susaṃvihitā – kinti anāgatā ca arahanto vijitaṃ āgaccheyyuṃ, āgatā ca arahanto vijite phāsuṃ vihareyyu’’’nti? ‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘vajjīnaṃ arahantesu dhammikā rakkhāvaraṇagutti susaṃvihitā bhavissati – kinti anāgatā ca arahanto vijitaṃ āgaccheyyuṃ, āgatā ca arahanto vijite phāsuṃ vihareyyu’’’nti. ‘‘Yāvakīvañca, ānanda, vajjīnaṃ arahantesu dhammikā rakkhāvaraṇagutti susaṃvihitā bhavissati – ‘kinti anāgatā ca arahanto vijitaṃ āgaccheyyuṃ, āgatā ca arahanto vijite phāsuṃ vihareyyu’nti; vuddhiyeva, ānanda, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti.

“アーナンダよ、ヴァッジ族は、阿羅漢(聖者)たちに対して、‘未だ国に来ていない阿羅漢たちが来られるように、また既に来ている阿羅漢たちが国で安らかに住めるように’と念じて、如法な保護と守護と警護を万全に整えていると聞いているか”。“世尊よ、そのように聞いております、ヴァッジ族は、阿羅漢たちに対して、如法な保護と守護と警護を万全に整えていると”。“アーナンダよ、ヴァッジ族が、阿羅漢たちに対して、‘未だ国に来ていない阿羅漢たちが来られるように、また既に来ている阿羅漢たちが国で安らかに住めるように’と念じて、如法な保護と守護と警護を万全に整えている限り、アーナンダよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”と世尊は仰せられた。

Atha kho bhagavā vassakāraṃ brāhmaṇaṃ māgadhamahāmattaṃ āmantesi – ‘‘ekamidāhaṃ, brāhmaṇa, samayaṃ vesāliyaṃ viharāmi sārandade cetiye. Tatrāhaṃ, brāhmaṇa, vajjīnaṃ ime satta aparihāniye dhamme desesiṃ. Yāvakīvañca, brāhmaṇa, ime satta aparihāniyā dhammā vajjīsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu vajjī sandississanti; vuddhiyeva, brāhmaṇa, vajjīnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti.

そこで世尊はマガダ国の宰相であるヴァッサカーラ・バラモンに呼びかけられた。“バラモンよ、かつて私はヴェーサーリーのサーランダダ霊祠に滞在していた。バラモンよ、その時、私はヴァッジ族にこれら七つの不衰法(衰退を免れる法)を説いたのである。バラモンよ、これら七つの不衰法がヴァッジ族の間に保たれ、またこれら七つの不衰法を実践しているヴァッジ族が認められる限り、バラモンよ、ヴァッジ族には繁栄のみが期待され、衰退することはない”。

‘‘Ekamekenapi [Pg.412] bho, gotama, aparihāniyena dhammena samannāgatānaṃ vajjīnaṃ vuddhiyeva pāṭikaṅkhā, no parihāni; ko pana vādo sattahi aparihāniyehi dhammehi! Akaraṇīyā ca, bho gotama, vajjī raññā māgadhena ajātasattunā vedehiputtena yadidaṃ yuddhassa, aññatra upalāpanāya, aññatra mithubhedā. Handa ca dāni mayaṃ, bho gotama, gacchāma, bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, brāhmaṇa, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho vassakāro brāhmaṇo māgadhamahāmatto bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā pakkāmīti. Dutiyaṃ.

“尊師ゴタマよ、たとえこれら不退転の法(衰退を防ぐ法)の一つを具えているだけでも、ヴァッジの人々には繁栄のみが期待され、衰退はありません。いわんや七つの不退転の法をすべて具えている場合は言うまでもありません。尊師ゴタマよ、マガダ王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥがヴァッジの人々を戦いによって制圧することは不可能です。ただ外交策(懐柔)によるか、あるいは内部分裂による以外には。尊師ゴタマよ、それでは、私たちはこれで行くことにいたします。私たちは多忙で、なすべきことが多くありますから”。“バラモンよ、今やあなたが(行くべき)時と思うようにしなさい”。そこで、マガダ国の執政官であるヴァッサカーラ・バラモンは、世尊の言葉を喜び、感謝して、座から立って去って行った。第二(の経)。

3. Paṭhamasattakasuttaṃ

3. 3、第一の七法経

23. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘satta vo, bhikkhave, aparihāniye dhamme desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

23. このように私は聞いた。ある時、世尊は王舎城の霊鷲山に住んでおられた。そこで世尊は比丘たちに呼びかけられた。“比丘たちよ、汝らに七つの不退転の法(衰退を防ぐ法)を説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。説くであろう”。“はい、世尊”と、比丘たちは世尊に応答した。世尊は次のように言われた。

‘‘Katame ca, bhikkhave, satta aparihāniyā dhammā? Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū abhiṇhaṃ sannipātā bhavissanti sannipātabahulā; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、七つの不退転の法とは何か。比丘たちよ、比丘たちがしばしば集まり、集会を重ねる限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(1)

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū samaggā sannipatissanti, samaggā vuṭṭhahissanti, samaggā saṅghakaraṇīyāni karissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが和合して集まり、和合して散会し、和合して僧伽(サンガ)の事務を行う限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(2)

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū apaññattaṃ na paññāpessanti, paññattaṃ na samucchindissanti, yathāpaññattesu sikkhāpadesu samādāya vattissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが(仏陀によって)制定されていないことを新たに制定せず、制定されたことを廃止せず、制定された通りの学習規定(戒律)を遵守して修行する限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(3)

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū ye te bhikkhū therā rattaññū cirapabbajitā saṅghapitaro saṅghapariṇāyakā te sakkarissanti garuṃ karissanti mānessanti pūjessanti, tesañca sotabbaṃ maññissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが、長老であり、経験豊かで、出家して久しく、僧伽の父であり、僧伽の指導者である比丘たちを敬い、重んじ、尊び、供養し、彼らの言葉を聴くべきであると考える限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(4)

‘‘Yāvakīvañca[Pg.413], bhikkhave, bhikkhū uppannāya taṇhāya ponobhavikāya na vasaṃ gacchissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが、生じたところの、再再生(再びの生存)をもたらす渇愛の支配下に入らない限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(5)

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū āraññakesu senāsanesu sāpekkhā bhavissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが、林野の住処(閑静な場所)に愛着を持ち続ける(好んで住む)限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(6)

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū paccattaññeva satiṃ upaṭṭhāpessanti – ‘kinti anāgatā ca pesalā sabrahmacārī āgaccheyyuṃ, āgatā ca pesalā sabrahmacārī phāsuṃ vihareyyu’nti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが、自らのうちに‘まだ来ていない徳高い同法者たちが来ますように、また、既に来ている徳高い同法者たちが安らかに過ごせますように’と正念を確立し続ける限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。(7)

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhūsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhū sandississanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、これら七つの不退転の法が比丘たちの間に保たれ、比丘たちがこれら七つの不退転の法に従って見出される限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません”。第三(の経)。

4. Dutiyasattakasuttaṃ

4. 4、第二の七法経

24. ‘‘Satta vo, bhikkhave, aparihāniye dhamme desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha…pe… katame ca, bhikkhave, satta aparihāniyā dhammā?

24. “比丘たちよ、汝らに七つの不退転の法を説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。……比丘たちよ、七つの不退転の法とは何か。

Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū na kammārāmā bhavissanti, na kammaratā, na kammārāmataṃ anuyuttā; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

比丘たちよ、比丘たちが、世俗の雑務を楽しまず、雑務にふけらず、雑務に熱中しない限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū na bhassārāmā bhavissanti…pe… na niddārāmā bhavissanti… na saṅgaṇikārāmā bhavissanti… na pāpicchā bhavissanti na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gatā… na pāpamittā bhavissanti na pāpasahāyā na pāpasampavaṅkā… na oramattakena visesādhigamena antarāvosānaṃ āpajjissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

“比丘たちよ、比丘たちが、無駄話を楽しまず……眠りを楽しまず……群れることを楽しまず……悪しき欲を持たず、悪しき欲の支配下に入らず……悪い友を持たず、悪い仲間を持たず、悪に傾かず……わずかな(修行の)成果を得たことで、中途で(阿羅漢果に至る前に)満足してしまわない限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhūsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhū sandississanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti. Catutthaṃ.

“比丘たちよ、これら七つの不退転の法が比丘たちの間に保たれ、比丘たちがこれら七つの不退転の法に従って見出される限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません”。第四(の経)。

5. Tatiyasattakasuttaṃ

5. 5、第三の七法経

25. ‘‘Satta [Pg.414] vo, bhikkhave, aparihāniye dhamme desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha…pe… katame ca, bhikkhave, satta aparihāniyā dhammā? Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū saddhā bhavissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

25. “比丘たちよ、汝らに七つの不退転の法を説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。……比丘たちよ、七つの不退転の法とは何か。比丘たちよ、比丘たちが(仏・法・僧への)確信(信仰)を持つ限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退はありません。”

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū hirimanto bhavissanti…pe… ottappino bhavissanti… bahussutā bhavissanti… āraddhavīriyā bhavissanti… satimanto bhavissanti… paññavanto bhavissanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni. ‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhūsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhū sandississanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、比丘たちが慚(恥じる心)を持ち、...愧(畏れる心)を持ち、多聞(博識)であり、精進を出し、正念(気づき)を具え、智慧を具えている限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません。比丘たちよ、これら七つの不退転の法が比丘たちの間に保たれ、これら七つの不退転の法を比丘たちが実践していることが見受けられる限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません”。第五の経が完了。

6. Bojjhaṅgasuttaṃ

6. 六、覚支経

26. ‘‘Satta vo, bhikkhave, aparihāniye dhamme desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha…pe… katame ca, bhikkhave, satta aparihāniyā dhammā? Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū satisambojjhaṅgaṃ bhāvessanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

26. 二十六、“比丘たちよ、汝らに七つの不退転の法を説こう。それを聴き、よく心に留めなさい。...比丘たちよ、比丘たちが念覚支(サティ)を修習している限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません”。

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū dhammavicayasambojjhaṅgaṃ bhāvessanti…pe… vīriyasambojjhaṅgaṃ bhāvessanti… pītisambojjhaṅgaṃ bhāvessanti… passaddhisambojjhaṅgaṃ bhāvessanti… samādhisambojjhaṅgaṃ bhāvessanti… upekkhāsambojjhaṅgaṃ bhāvessanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni. ‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhūsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu bhikkhū sandississanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“比丘たちよ、比丘たちが択法覚支を修習している限り、...精進覚支を修習している限り、...喜覚支を修習している限り、...軽安覚支を修習している限り、...定覚支を修習している限り、...捨覚支を修習している限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません。比丘たちよ、これら七つの不退転の法が比丘たちの間に保たれ、これら七つの不退転の法を比丘たちが実践していることが見受けられる限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません”。第六の経が完了。

7. Saññāsuttaṃ

7. 七、想経

27. ‘‘Satta vo, bhikkhave, aparihāniye dhamme desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha…pe…. Katame ca, bhikkhave, satta aparihāniyā [Pg.415] dhammā? Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū aniccasaññaṃ bhāvessanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni.

27. 二十七、“比丘たちよ、汝らに七つの不退転の法を説こう。それを聴き、よく心に留めなさい。...比丘たちよ、比丘たちが無常想を修習している限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません”。

‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, bhikkhū anattasaññaṃ bhāvessanti…pe… asubhasaññaṃ bhāvessanti… ādīnavasaññaṃ bhāvessanti… pahānasaññaṃ bhāvessanti… virāgasaññaṃ bhāvessanti… nirodhasaññaṃ bhāvessanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihāni. ‘‘Yāvakīvañca, bhikkhave, ime satta aparihāniyā dhammā bhikkhūsu ṭhassanti, imesu ca sattasu aparihāniyesu dhammesu, bhikkhū sandississanti; vuddhiyeva, bhikkhave, bhikkhūnaṃ pāṭikaṅkhā, no parihānī’’ti. Sattamaṃ.

“比丘たちよ、比丘たちが無我想を修習している限り、...不浄想を修習している限り、...過患想(欠点を見る想い)を修習している限り、...断想(捨離の想い)を修習している限り、...離欲想を修習している限り、...比丘たちが滅想(ニローダ・サンニャー)を修習している限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません。比丘たちよ、これら七つの不退転の法が比丘たちの間に保たれ、これら七つの不退転の法を比丘たちが実践していることが見受けられる限り、比丘たちには繁栄のみが期待され、衰退することはありません”。第七の経が完了。

8. Paṭhamaparihānisuttaṃ

8. 八、第一衰退経

28. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘sattime, bhikkhave, dhammā sekhassa bhikkhuno parihānāya saṃvattanti. Katame satta? Kammārāmatā, bhassārāmatā, niddārāmatā, saṅgaṇikārāmatā, indriyesu aguttadvāratā, bhojane amattaññutā, santi kho pana saṅghe saṅghakaraṇīyāni; tatra sekho bhikkhu iti paṭisañcikkhati – ‘santi kho pana saṅghe therā rattaññū cirapabbajitā bhāravāhino, te tena paññāyissantī’ti attanā tesu yogaṃ āpajjati. Ime kho, bhikkhave, satta dhammā sekhassa bhikkhuno parihānāya saṃvattanti.

28. 二十八、私はこのように聞いた。ある時、世尊は舎衛城のアナータピンディカ園ジェータ林に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちを呼びかけられた。“比丘たちよ、これら七つの法は、有学(修行途上)の比丘を衰退へと導くものである。その七つとは何か。業務(雑務)を好むこと、談話を好むこと、睡眠を好むこと、社交を好むこと、感官の門を閉じないこと、食事において適量を知らないこと、そして、僧伽において僧伽としての成すべき務めがある時、その有学の比丘が次のように考え、‘僧伽には、夜を知り(経験豊かで)、出家して久しく、重責を担う長老比丘たちがおられる。彼らがその(長老に相応しい)務めによって知られる(務めを果たす)であろう’と考え、自らそれらの(長老たちが成すべき)務めに没頭することである。比丘たちよ、これら七つの法は、有学の比丘を衰退へと導くものである”。

‘‘Sattime, bhikkhave, dhammā sekhassa bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Na kammārāmatā, na bhassārāmatā, na niddārāmatā, na saṅgaṇikārāmatā, indriyesu guttadvāratā, bhojane mattaññutā, santi kho pana saṅghe saṅghakaraṇīyāni; tatra sekho bhikkhu iti paṭisañcikkhati – ‘santi kho pana saṅghe therā rattaññū cirapabbajitā bhāravāhino, te tena paññāyissantī’ti attanā na tesu yogaṃ āpajjati. Ime kho, bhikkhave, satta dhammā sekhassa bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“比丘たちよ、これら七つの法は、有学の比丘を衰退させない(繁栄させる)ものである。その七つとは何か。業務を好まないこと、談話を好まないこと、睡眠を好まないこと、社交を好まないこと、感官の門を閉じて守ること、食事において適量を知ること、そして、僧伽において僧伽の成すべき務めがある時、その有学の比丘が次のように考え、‘僧伽には、夜を知り、出家して久しく、重責を担う長老比丘たちがおられる。彼らがその務めによって知られる(務めを果たす)であろう’と考え、自らそれらの務めに没頭しないことである。比丘たちよ、これら七つの法は、有学の比丘を衰退させないものである”。第八の経が完了。

9. Dutiyaparihānisuttaṃ

9. 九、第二衰退経

29. ‘‘Sattime[Pg.416], bhikkhave, dhammā upāsakassa parihānāya saṃvattanti. Katame satta? Bhikkhudassanaṃ hāpeti, saddhammassavanaṃ pamajjati, adhisīle na sikkhati, appasādabahulo hoti, bhikkhūsu theresu ceva navesu ca majjhimesu ca upārambhacitto dhammaṃ suṇāti randhagavesī, ito bahiddhā dakkhiṇeyyaṃ gavesati, tattha ca pubbakāraṃ karoti. Ime kho, bhikkhave, satta dhammā upāsakassa parihānāya saṃvattanti.

29. 二十九、“比丘たちよ、これら七つの法は、在家信者(優婆塞)を衰退へと導くものである。その七つとは何か。比丘にまみえることを怠る、正法を聴くことを忘れる、増上戒(より優れた戒)を学ばない、長老・新参・中堅の比丘たちに対して不信(不敬)が多い、非難する心で粗探しをしながら法を聴く、この教えの外に福田(供養すべき対象)を求める、そしてその(外道の)場所において先に施しを行うことである。比丘たちよ、これら七つの法は、在家信者を衰退へと導くものである”。

‘‘Sattime, bhikkhave, dhammā upāsakassa aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Bhikkhudassanaṃ na hāpeti, saddhammassavanaṃ nappamajjati, adhisīle sikkhati, pasādabahulo hoti, bhikkhūsu theresu ceva navesu ca majjhimesu ca anupārambhacitto dhammaṃ suṇāti na randhagavesī, na ito bahiddhā dakkhiṇeyyaṃ gavesati, idha ca pubbakāraṃ karoti. Ime kho, bhikkhave, satta dhammā upāsakassa aparihānāya saṃvattantī’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato athāparaṃ etadavoca satthā –

“比丘たちよ、これら七つの法は、在家信者を衰退させないものである。その七つとは何か。比丘にまみえることを怠らない、正法を聴くことを忘れない、増上戒を学ぶ、長老・新参・中堅の比丘たちに対して信敬を多く持つ、非難する心を持たず粗探しをせずに法を聴く、この教えの外に福田を求めない、そして、この(教えの)内において先に施しを行うことである。比丘たちよ、これら七つの法は、在家信者を衰退させないものである”。世尊はこのように語られた。善逝(世尊)はこのように語り、師(世尊)はさらに続けて次のように説かれた”。

‘‘Dassanaṃ bhāvitattānaṃ, yo hāpeti upāsako;

Savanañca ariyadhammānaṃ, adhisīle na sikkhati.

“修養を積んだ方々(比丘たち)への拝謁を怠り、聖なる法(聖者の教え)を聞くことを等閑(なおざり)にし、増上戒を学ぼうとしない在家信者は、

‘‘Appasādo ca bhikkhūsu, bhiyyo bhiyyo pavaḍḍhati;

Upārambhakacitto ca, saddhammaṃ sotumicchati.

比丘たちに対して不信の念がいよいよ増大し、非難しようとする心をもって正しい教え(正法)を聞こうと望む。

‘‘Ito ca bahiddhā aññaṃ, dakkhiṇeyyaṃ gavesati;

Tattheva ca pubbakāraṃ, yo karoti upāsako.

この教えの外に別の供養にふさわしい者を求め、そちら(外道)の方で先に布施を行う在家信者は、

‘‘Ete kho parihāniye, satta dhamme sudesite;

Upāsako sevamāno, saddhammā parihāyati.

よく説かれたこれら七つの衰退をもたらす法を実践するならば、その在家信者は正しい教えから退歩する。

‘‘Dassanaṃ bhāvitattānaṃ, yo na hāpeti upāsako;

Savanañca ariyadhammānaṃ, adhisīle ca sikkhati.

修養を積んだ方々への拝謁を怠らず、聖なる法を聞くことを等閑にせず、増上戒を学ぶ在家信者は、

‘‘Pasādo cassa bhikkhūsu, bhiyyo bhiyyo pavaḍḍhati;

Anupārambhacitto ca, saddhammaṃ sotumicchati.

比丘たちに対して清らかな信がいよいよ増大し、非難の心なく、正しい教えを聞こうと望む。

‘‘Na ito bahiddhā aññaṃ, dakkhiṇeyyaṃ gavesati;

Idheva ca pubbakāraṃ, yo karoti upāsako.

この教えの外に別の供養にふさわしい者を求めず、この教え(仏教)においてのみ先に布施を行う在家信者は、

‘‘Ete [Pg.417] kho aparihāniye, satta dhamme sudesite;

Upāsako sevamāno, saddhammā na parihāyatī’’ti. navamaṃ;

よく説かれたこれら七つの衰退しないための法(不退転法)を実践するならば、その在家信者は正しい教えから退歩することはない。”(第九の経)

10. Vipattisuttaṃ

10. 第十:失敗経

30. Sattimā, bhikkhave, upāsakassa vipattiyo…pe… sattimā, bhikkhave, upāsakassa sampadā…pe…. Dasamaṃ.

30. “比丘たちよ、在家信者の七つの失敗(破滅)がある。……比丘たちよ、在家信者の七つの成就(成功)がある。……”(第十の経)

11. Parābhavasuttaṃ

11. 第十一:破滅経

31. ‘‘Sattime, bhikkhave, upāsakassa parābhavā…pe… sattime, bhikkhave, upāsakassa sambhavā. Katame satta? Bhikkhudassanaṃ na hāpeti, saddhammassavanaṃ nappamajjati, adhisīle sikkhati, pasādabahulo hoti, bhikkhūsu theresu ceva navesu ca majjhimesu ca anupārambhacitto dhammaṃ suṇāti na randhagavesī, na ito bahiddhā dakkhiṇeyyaṃ gavesati, idha ca pubbakāraṃ karoti. Ime kho, bhikkhave, satta upāsakassa sambhavāti.

31. “比丘たちよ、在家信者の七つの破滅がある。……比丘たちよ、在家信者の七つの繁栄(成功)がある。その七つとは何か。比丘たちへの拝謁を怠らず、正法を聞くことを等閑にせず、増上戒を学び、長老、中堅、新参の比丘たちに対して清らかな信を多く持ち、非難の心をもたず、あら探しをすることなく法を聞き、この教えの外に供養にふさわしい者を求めず、ここで先に布施を行うことである。比丘たちよ、これらが在家信者の七つの繁栄である。”

‘‘Dassanaṃ bhāvitattānaṃ, yo hāpeti upāsako;

Savanañca ariyadhammānaṃ, adhisīle na sikkhati.

“修養を積んだ方々への拝謁を怠り、聖なる法を聞くことを等閑にし、増上戒を学ぼうとしない在家信者は、

‘‘Appasādo ca bhikkhūsu, bhiyyo bhiyyo pavaḍḍhati;

Upārambhakacitto ca, saddhammaṃ sotumicchati.

比丘たちに対して不信の念がいよいよ増大し、非難しようとする心をもって正しい教えを聞こうと望む。

‘‘Ito ca bahiddhā aññaṃ, dakkhiṇeyyaṃ gavesati;

Tattheva ca pubbakāraṃ, yo karoti upāsako.

この教えの外に別の供養にふさわしい者を求め、そちらの方で先に布施を行う在家信者は、

‘‘Ete kho parihāniye, satta dhamme sudesite;

Upāsako sevamāno, saddhammā parihāyati.

よく説かれたこれら七つの衰退をもたらす法を実践するならば、その在家信者は正しい教えから退歩する。

‘‘Dassanaṃ bhāvitattānaṃ, yo na hāpeti upāsako;

Savanañca ariyadhammānaṃ, adhisīle ca sikkhati.

修養を積んだ方々への拝謁を怠らず、聖なる法を聞くことを等閑にせず、増上戒を学ぶ在家信者は、

‘‘Pasādo cassa bhikkhūsu, bhiyyo bhiyyo pavaḍḍhati;

Anupārambhacitto ca, saddhammaṃ sotumicchati.

比丘たちに対して清らかな信がいよいよ増大し、非難の心なく、正しい教えを聞こうと望む。

‘‘Na [Pg.418] ito bahiddhā aññaṃ, dakkhiṇeyyaṃ gavesati;

Idheva ca pubbakāraṃ, yo karoti upāsako.

この教えの外に別の供養にふさわしい者を求めず、この教えにおいてのみ先に布施を行う在家信者は、

‘‘Ete kho aparihāniye, satta dhamme sudesite;

Upāsako sevamāno, saddhammā na parihāyatī’’ti. ekādasamaṃ;

よく説かれたこれら七つの不退転法を実践するならば、その在家信者は正しい教えから退歩することはない。”(第十一の経)

Vajjisattakavaggo tatiyo.

第三:ヴァッジ・サッタカ品(ヴァッジ族の七法の章) 終わる。

Tassuddānaṃ –

【摂頌(まとめの詩)】

Sāranda -vassakāro ca, tisattakāni bhikkhukā;

Bodhisaññā dve ca hāni, vipatti ca parābhavoti.

サーランダ(経)、ヴァッサカーラ(経)、比丘に関する三つの七法、覚支、想、そして二つの衰退、失敗、破滅の計十一経である。

4. Devatāvaggo

4. 第四:天人品

1. Appamādagāravasuttaṃ

1. 第一:不放逸尊重経

32. Atha kho aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ jetavanaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho sā devatā bhagavantaṃ etadavoca –

32. その時、ある天人が、夜が更けた頃、類まれな光を放ってジェータ林(祇園精舎)の全体を照らし、世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊を敬礼し、一方に立った。一方に立ったその天人は、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Sattime, bhante, dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Satthugāravatā, dhammagāravatā, saṅghagāravatā, sikkhāgāravatā, samādhigāravatā, appamādagāravatā, paṭisanthāragāravatā. Ime kho, bhante, satta dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’’ti. Idamavoca sā devatā. Samanuñño satthā ahosi. Atha kho sā devatā ‘‘samanuñño me satthā’’ti bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyi.

“世尊よ、これら七つの法は比丘の不退転に資するものです。その七つとは何か。師(仏陀)への尊重、法への尊重、僧伽への尊重、学処(修行の訓練)への尊重、定(三昧)への尊重、不放逸への尊重、接待(礼儀)への尊重です。世尊よ、これら七つの法は比丘の不退転に資するものです。”その天人はこのように申し上げ、師(仏陀)はそれを是認された。そこでその天人は“師は私の言葉を是認された”と知り、世尊を敬礼し、右繞(うにょう)してその場で姿を消した。

Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi – ‘‘imaṃ, bhikkhave, rattiṃ aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ jetavanaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā [Pg.419] maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, sā devatā maṃ etadavoca – ‘sattime, bhante, dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Satthugāravatā, dhammagāravatā, saṅghagāravatā, sikkhāgāravatā, samādhigāravatā, appamādagāravatā, paṭisanthāragāravatā – ime kho, bhante, satta dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’ti. Idamavoca, bhikkhave, sā devatā. Idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyī’’ti.

その後、世尊は夜が明けると、比丘たちを呼びかけられた。“比丘たちよ、昨夜、ある天人が、夜が更けた頃、類まれな光を放ってジェータ林の全体を照らし、私のところへ近づいた。……(中略)……比丘の不退転に資する七つの法、すなわち師への尊重、法への尊重、僧伽への尊重、修行への尊重、三昧への尊重、不放逸への尊重、接待への尊重を申し述べた。そして私を敬礼し、右繞してその場で姿を消した。”

‘‘Satthugaru dhammagaru, saṅghe ca tibbagāravo;

Samādhigaru ātāpī, sikkhāya tibbagāravo.

“師(仏陀)を重んじ、法を重んじ、僧伽に対して深い敬意を払い、三昧を重んじ、熱意をもって、修行の訓練を強く尊重し、

‘‘Appamādagaru bhikkhu, paṭisanthāragāravo;

Abhabbo parihānāya, nibbānasseva santike’’ti. paṭhamaṃ;

不放逸を重んじ、接待(礼儀)を重んじる比丘は、退歩することなく、まさに涅槃の近くにある。”(第一の経)

2. Hirīgāravasuttaṃ

2. 2. 慚愧と尊重の経(ヒリー・ガーラヴァ・スッタ)

33. ‘‘Imaṃ, bhikkhave, rattiṃ aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ jetavanaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, sā devatā maṃ etadavoca – ‘sattime, bhante, dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Satthugāravatā, dhammagāravatā, saṅghagāravatā, sikkhāgāravatā, samādhigāravatā, hirigāravatā, ottappagāravatā. Ime kho, bhante, satta dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’ti. Idamavoca, bhikkhave, sā devatā. Idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyī’’ti.

33. “比丘たちよ、昨夜、ある天子が、夜が更けた頃、えもいわれぬ神々しい姿で祇園精舎の全域をくまなく照らし出し、私のところにやって来ました。やって来て私に敬礼し、傍らに立ちました。比丘たちよ、傍らに立ったその天子は、私にこう申し上げました。‘世尊よ、これら七つの法は、比丘が衰退しないために役立ちます。どのような七つでしょうか。師(仏陀)への尊重、法への尊重、僧伽への尊重、戒(学処)への尊重、三昧への尊重、慚(悪を恥じること)への尊重、愧(悪を恐れること)への尊重です。世尊よ、これら七つの法は、比丘が衰退しないために役立ちます’と。比丘たちよ、その天子はこのように言いました。これを言い終えると、私に敬礼し、右繞(右回りに回って敬意を表すこと)して、その場で姿を消しました”

‘‘Satthugaru dhammagaru, saṅghe ca tibbagāravo;

Samādhigaru ātāpī, sikkhāya tibbagāravo.

“師(仏陀)を重んじ、法を重んじ、僧伽に対しても深い尊重の念を抱き、三昧を重んじて励み、戒(学処)に対しても深い尊重の念を抱き、

‘‘Hiri ottappasampanno, sappatisso sagāravo;

Abhabbo parihānāya, nibbānasseva santike’’ti. dutiyaṃ;

慚と愧を備え、恭敬の心を持ち、尊重の念がある比丘は、衰退することなく、ただ涅槃の近くにあります”。第二の経(完)。

3. Paṭhamasovacassatāsuttaṃ

3. 3. 第一の順従の経(パタマ・ソーヴァチャッサター・スッタ)

34. ‘‘Imaṃ[Pg.420], bhikkhave, rattiṃ aññatarā devatā…pe… maṃ etadavoca – ‘sattime, bhante, dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Satthugāravatā, dhammagāravatā, saṅghagāravatā, sikkhāgāravatā, samādhigāravatā, sovacassatā, kalyāṇamittatā. Ime kho, bhante, satta dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’ti. Idamavoca, bhikkhave, sā devatā. Idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyī’’ti.

34. “比丘たちよ、昨夜、ある天子が……(中略)……私にこう申し上げました。‘世尊よ、これら七つの法は、比丘が衰退しないために役立ちます。どのような七つでしょうか。師への尊重、法への尊重、僧伽への尊重、戒への尊重、三昧への尊重、順従(教えを素直に聞くこと)、善友(善き友を持つこと)です。世尊よ、これら七つの法は、比丘が衰退しないために役立ちます’と。比丘たちよ、その天子はこのように言いました。これを言い終えると、私に敬礼し、右繞して、その場で姿を消しました”

‘‘Satthugaru dhammagaru, saṅghe ca tibbagāravo;

Samādhigaru ātāpī, sikkhāya tibbagāravo.

“師(仏陀)を重んじ、法を重んじ、僧伽に対しても深い尊重の念を抱き、三昧を重んじて励み、戒に対しても深い尊重の念を抱き、

‘‘Kalyāṇamitto suvaco, sappatisso sagāravo;

Abhabbo parihānāya, nibbānasseva santike’’ti. tatiyaṃ;

善き友を持ち、順従で、恭敬の心を持ち、尊重の念がある比丘は、衰退することなく、ただ涅槃の近くにあります”。第三の経(完)。

4. Dutiyasovacassatāsuttaṃ

4. 4. 第二の順従の経(ドゥティヤ・ソーヴァチャッサター・スッタ)

35. ‘‘Imaṃ, bhikkhave, rattiṃ aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā…pe… ‘sattime, bhante, dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattanti. Katame satta? Satthugāravatā, dhammagāravatā, saṅghagāravatā, sikkhāgāravatā, samādhigāravatā, sovacassatā, kalyāṇamittatā. Ime kho, bhante, satta dhammā bhikkhuno aparihānāya saṃvattantī’ti. Idamavoca, bhikkhave, sā devatā. Idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyī’’ti.

35. “比丘たちよ、昨夜、ある天子が、夜が更けた頃、えもいわれぬ姿で……(中略)……‘世尊よ、これら七つの法は、比丘が衰退しないために役立ちます。どのような七つでしょうか。師への尊重、法への尊重、僧伽への尊重、戒への尊重、三昧への尊重、順従、善友です。世尊よ、これら七つの法は、比丘が衰退しないために役立ちます’と。比丘たちよ、その天子はこのように言い、私に敬礼して、その場で姿を消しました”

Evaṃ vutte āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘imassa kho ahaṃ, bhante, bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi. Idha, bhante, bhikkhu attanā ca satthugāravo hoti, satthugāravatāya ca vaṇṇavādī. Ye caññe bhikkhū na satthugāravā te ca satthugāravatāya samādapeti. Ye caññe bhikkhū satthugāravā tesañca vaṇṇaṃ bhaṇati bhūtaṃ tacchaṃ kālena. Attanā ca dhammagāravo hoti…pe… saṅghagāravo hoti… sikkhāgāravo hoti… samādhigāravo hoti… suvaco hoti… kalyāṇamitto hoti, kalyāṇamittatāya ca vaṇṇavādī. Ye caññe bhikkhū na kalyāṇamittā te ca kalyāṇamittatāya samādapeti[Pg.421]. Ye caññe bhikkhū kalyāṇamittā tesañca vaṇṇaṃ bhaṇati bhūtaṃ tacchaṃ kālenāti. Imassa kho ahaṃ, bhante, bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmī’’ti.

このように説かれたとき、尊者サーリプッタは世尊にこう申し上げました。“世尊よ、世尊が簡略に説かれたこの教えの意味を、私はこのように詳細に理解しております。世尊よ、ここに、比丘が自ら師への尊重の念を持ち、師への尊重を称賛します。また、師への尊重を持たない他の比丘たちには、師を尊重するように勧めます。そして、師への尊重を持っている他の比丘たちの功徳を、適切な時に、ありのままに、真実に基づいて語ります。自ら法への尊重の念を持ち……(中略)……僧伽を尊重し……戒を尊重し……三昧を尊重し……順従であり……善友を持ち、善友であること(善き友を持つこと)を称賛します。善き友を持たない他の比丘たちには、善き友を持つように勧めます。そして、善き友を持っている他の比丘たちの功徳を、適切な時に、ありのままに、真実に基づいて語ります。世尊よ、世尊が簡略に説かれたこの教えの意味を、私はこのように詳細に理解しております”

‘‘Sādhu sādhu, sāriputta! Sādhu kho tvaṃ, sāriputta, imassa mayā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāsi. Idha, sāriputta, bhikkhu attanā ca satthugāravo hoti, satthugāravatāya ca vaṇṇavādī. Ye caññe bhikkhū na satthugāravā te ca satthugāravatāya samādapeti. Ye caññe bhikkhū satthugāravā tesañca vaṇṇaṃ bhaṇati bhūtaṃ tacchaṃ kālena. Attanā ca dhammagāravo hoti…pe… saṅghagāravo hoti… sikkhāgāravo hoti… samādhigāravo hoti… suvaco hoti… kalyāṇamitto hoti, kalyāṇamittatāya ca vaṇṇavādī. Ye caññe bhikkhū na kalyāṇamittā te ca kalyāṇamittatāya samādapeti. Ye caññe bhikkhū kalyāṇamittā tesañca vaṇṇaṃ bhaṇati bhūtaṃ tacchaṃ kālenāti. Imassa kho, sāriputta, mayā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena attho daṭṭhabbo’’ti. Catutthaṃ.

“善いかな、善いかな、サーリプッタよ。サーリプッタよ、あなたは私が簡略に説いたこの教えの意味を、実によく詳細に理解しています。サーリプッタよ、ここに比丘が自ら師を尊重し、その尊重を称賛し、尊重のない者に尊重を勧め、尊重のある者を適切な時に真実をもって称賛します。自ら法を尊重し……(中略)……僧伽を尊重し……戒を尊重し……三昧を尊重し……順従であり……善友を持ち、善友であることを称賛し、善友のない者に善友を持つことを勧め、善友のある者を適切な時に真実をもって称賛します。サーリプッタよ、私が簡略に説いたこの教えの意味は、このように詳細に理解されるべきです”。第四の経(完)。

5. Paṭhamamittasuttaṃ

5. 5. 第一の友の経(パタマ・ミッタ・スッタ)

36. ‘‘Sattahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mitto sevitabbo. Katamehi sattahi? Duddadaṃ dadāti, dukkaraṃ karoti, dukkhamaṃ khamati, guyhamassa āvi karoti, guyhamassa pariguhati, āpadāsu na jahati, khīṇena nātimaññati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi aṅgehi samannāgato mitto sevitabbo’’ti.

36. “比丘たちよ、七つの徳目を備えた友は親近(しんごん)すべきです。どのような七つでしょうか。(他人が)与えがたいものを与え、なしがたいことをなし、耐えがたいことを耐え、自らの秘密を明かし、友の秘密を隠し、災難にあっても見捨てず、落ちぶれても軽蔑しないことです。比丘たちよ、これら七つの徳目を備えた友は親近すべきです”

‘‘Duddadaṃ dadāti mitto, dukkarañcāpi kubbati;

Athopissa duruttāni, khamati dukkhamāni ca.

“友は与えがたいものを与え、なしがたいこともなす。また、友の不快な言葉や耐えがたいことも耐え忍ぶ。

‘‘Guyhañca tassa akkhāti, guyhassa parigūhati;

Āpadāsu na jahāti, khīṇena nātimaññati.

自らの秘密を語り、相手の秘密を隠し守る。災難の時にも見捨てず、富が尽きても軽蔑することはない。

‘‘Yamhi etāni ṭhānāni, saṃvijjantīdha puggale;

So mitto mittakāmena, bhajitabbo tathāvidho’’ti. pañcamaṃ;

これらの性質が備わっている人があれば、友を求める者は、そのような友を親近すべきである”。第五の経(完)。

6. Dutiyamittasuttaṃ

6. 6. 第二の友の経(ドゥティヤ・ミッタ・スッタ)

37. ‘‘Sattahi[Pg.422], bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu mitto sevitabbo bhajitabbo payirupāsitabbo api panujjamānenapi. Katamehi sattahi? Piyo ca hoti manāpo ca garu ca bhāvanīyo ca vattā ca vacanakkhamo ca gambhīrañca kathaṃ kattā hoti, no ca aṭṭhāne niyojeti. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu mitto sevitabbo bhajitabbo payirupāsitabbo api panujjamānenapī’’ti.

37. “比丘たちよ、七つの法を具えた比丘は、友として、たとえ追い払われても、親しみ、近づき、仕えるべきである。どのような七つか。愛される者であり、好まれる者であり、重んぜられる者であり、尊敬される者であり、助言をする者であり、言葉を耐え忍ぶ者であり、深い話を語る者であり、不適切なことへと勧めない者である。比丘たちよ、これら七つの法を具えた比丘は、友として、たとえ追い払われても、親しみ、近づき、仕えるべきである。”

‘‘Piyo garu bhāvanīyo, vattā ca vacanakkhamo;

Gambhīrañca kathaṃ kattā, no caṭṭhāne niyojako.

“愛され、重んぜられ、尊敬され、助言し、言葉を耐え忍び、深い話を語り、不適切なことへと勧めない。”

‘‘Yamhi etāni ṭhānāni, saṃvijjantīdha puggale;

So mitto mittakāmena, atthakāmānukampato;

Api nāsiyamānena, bhajitabbo tathāvidho’’ti. chaṭṭhaṃ;

“これらの性質がその人に見出されるなら、利益を望み慈しむその友に、友を求める者は、たとえ追い払われても、そのように親しむべきである。”(第六の経)

7. Paṭhamapaṭisambhidāsuttaṃ

7. “第一 無礙解経”

38. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu nacirasseva catasso paṭisambhidā sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ me cetaso līnatta’nti yathābhūtaṃ pajānāti; ajjhattaṃ saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘ajjhattaṃ me saṃkhittaṃ citta’nti yathābhūtaṃ pajānāti; bahiddhā vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘bahiddhā me vikkhittaṃ citta’nti yathābhūtaṃ pajānāti; tassa viditā vedanā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti; viditā saññā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti; viditā vitakkā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti; sappāyāsappāyesu kho panassa dhammesu hīnappaṇītesu kaṇhasukkasappatibhāgesu nimittaṃ suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu nacirasseva catasso paṭisambhidā sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’’ti. Sattamaṃ.

38. “比丘たちよ、七つの法を具えた比丘は、間もなく、四つの無礙解を自ら智によって悟り、現証し、具足して住むであろう。どのような七つか。比丘たちよ、ここにおいて比丘は、‘これは私の心の沈滞である’と、あるがままに知る。内側に縮こまった心を‘私の心は内側に縮こまっている’とあるがままに知る。外側に散漫な心を‘私の心は外側に散漫である’とあるがままに知る。彼において、感受(受)が生じるのをはっきりと知り、現れるのをはっきりと知り、滅するのをはっきりと知る。想が生じるのをはっきりと知り、現れるのをはっきりと知り、滅するのをはっきりと知る。思考(尋)が生じるのをはっきりと知り、現れるのをはっきりと知り、滅するのをはっきりと知る。さらにまた、相応・不相応、卑劣・勝妙、黒・白の対比ある諸々の法(教え)において、相(特徴)を正しく把握し、正しく作意し、正しく保持し、智慧によって正しく通達している。比丘たちよ、これら七つの法を具えた比丘は、間もなく、四つの無礙解を自ら智によって悟り、現証し、具足して住むであろう。”(第七の経)

8. Dutiyapaṭisambhidāsuttaṃ

8. “第二 無礙解経”

39. ‘‘Sattahi[Pg.423], bhikkhave, dhammehi samannāgato sāriputto catasso paṭisambhidā sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, sāriputto ‘idaṃ me cetaso līnatta’nti yathābhūtaṃ pajānāti; ajjhattaṃ saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘ajjhattaṃ me saṃkhittaṃ citta’nti yathābhūtaṃ pajānāti; bahiddhā vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘bahiddhā me vikkhittaṃ citta’nti yathābhūtaṃ pajānāti; tassa viditā vedanā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti; viditā saññā…pe… vitakkā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti; sappāyāsappāyesu kho panassa dhammesu hīnappaṇītesu kaṇhasukkasappatibhāgesu nimittaṃ suggahitaṃ sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato sāriputto catasso paṭisambhidā sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

39. “比丘たちよ、七つの法を具えたサーリプッタは、四つの無礙解を自ら智によって悟り、現証し、具足して住んでいる。どのような七つか。比丘たちよ、ここにおいてサーリプッタは、‘これは私の心の沈滞である’とあるがままに知る。内側に縮こまった心を‘私の心は内側に縮こまっている’とあるがままに知る。外側に散漫な心を‘私の心は外側に散漫である’とあるがままに知る。彼において、感受(受)が生じるのをはっきりと知り、現れるのをはっきりと知り、滅するのをはっきりと知る。想が……(中略)……思考(尋)が生じるのをはっきりと知り、現れるのをはっきりと知り、滅するのをはっきりと知る。さらにまた、相応・不相応、卑劣・勝妙、黒・白の対比ある諸々の法において、相を正しく把握し、正しく作意し、正しく保持し、智慧によって正しく通達している。比丘たちよ、これら七つの法を具えたサーリプッタは、四つの無礙解を自ら智によって悟り、現証し、具足して住んでいるのである。”(第八の経)

9. Paṭhamavasasuttaṃ

9. “第一 自在経”

40. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu cittaṃ vase vatteti, no ca bhikkhu cittassa vasena vattati. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu samādhikusalo hoti, samādhissa samāpattikusalo hoti, samādhissa ṭhitikusalo hoti, samādhissa vuṭṭhānakusalo hoti, samādhissa kalyāṇakusalo hoti, samādhissa gocarakusalo hoti, samādhissa abhinīhārakusalo hoti. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu cittaṃ vase vatteti, no ca bhikkhu cittassa vasena vattatī’’ti. Navamaṃ.

40. “比丘たちよ、七つの法を具えた比丘は、心を自在に従わせるのであって、比丘が心の自由に従うことはない。どのような七つか。比丘たちよ、ここにおいて比丘は、三昧(定)に熟達し、三昧の入定に熟達し、三昧の住定に熟達し、三昧の出定に熟達し、三昧の練達に熟達し、三昧の対象(所縁)に熟達し、三昧の向入に熟達している。比丘たちよ、これら七つの法を具えた比丘は、心を自在に従わせるのであって、比丘が心の自由に従うことはない。”(第九の経)

10. Dutiyavasasuttaṃ

10. “第二 自在経”

41. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato sāriputto cittaṃ vase vatteti, no ca sāriputto cittassa vasena vattati. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, sāriputto samādhikusalo hoti, samādhissa samāpattikusalo, samādhissa ṭhitikusalo, samādhissa vuṭṭhānakusalo, samādhissa kalyāṇakusalo, samādhissa gocarakusalo, samādhissa [Pg.424] abhinīhārakusalo hoti. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato sāriputto cittaṃ vase vatteti, no ca sāriputto cittassa vasena vattatī’’ti. Dasamaṃ.

41. “比丘たちよ、七つの法を具えたサーリプッタは、心を自在に従わせるのであって、サーリプッタが心の自由に従うことはない。どのような七つか。比丘たちよ、ここにおいてサーリプッタは、三昧に熟達し、三昧の入定に熟達し、三昧の住定に熟達し、三昧の出定に熟達し、三昧の練達に熟達し、三昧の対象に熟達し、三昧の向入に熟達している。比丘たちよ、これら七つの法を具えたサーリプッタは、心を自在に従わせるのであって、サーリプッタが心の自由に従うことはない。”(第十の経)

11. Paṭhamaniddasasuttaṃ

11. “第一 記説経”

42. Atha kho āyasmā sāriputto pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi. Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi – ‘‘atippago kho tāva sāvatthiyaṃ piṇḍāya carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkameyya’’nti. Atha kho āyasmā sāriputto yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā tehi aññatitthiyehi paribbājakehi saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Tena kho pana samayena tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘‘yo hi koci, āvuso, dvādasavassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāyā’’ti.

42. その時、尊者サーリプッタは、朝、下衣を整え、鉢と衣を持って、舎衛城へ托鉢に入った。その時、尊者サーリプッタに次のような考えが浮かんだ。“舎衛城へ托鉢に回るには、まだ早すぎる。私は異教の遍歴行者たちの園を訪ねてはどうだろうか”。そこで尊者サーリプッタは、異教の遍歴行者たちの園へ向かった。そこへ行き、それら異教の遍歴行者たちと共に、親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を交わした後、一方に座った。その時、そこに集まり座っていた異教の遍歴行者たちの間に、このような会話が起こっていた。“友よ、誰であれ十二年の間、円満で清浄な梵行(清らかな修行)を修めるならば、その修行僧は‘ニッダサ(完成された修行僧)’と呼ぶにふさわしい”。

Atha kho āyasmā sāriputto tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ bhāsitaṃ neva abhinandi nappaṭikkosi. Anabhinanditvā appaṭikkositvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi – ‘‘bhagavato santike etassa bhāsitassa atthaṃ ājānissāmī’’ti. Atha kho āyasmā sāriputto sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca –

そこで尊者サーリプッタは、それら異教の遍歴行者たちの言葉を、喜ぶことも、拒むこともなかった。喜ぶことも拒むこともせず、席から立って去り、“世尊のお側で、この言葉の意味を詳しく知ろう”と考えた。その後、尊者サーリプッタは舎衛城で托鉢をし、食後、托鉢から戻ると、世尊のおられる場所へ向かった。そこへ行き、世尊に礼拝して一方に座った。一方に座った尊者サーリプッタは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisiṃ. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘atippago kho tāva sāvatthiyaṃ piṇḍāya carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkameyya’nti. Atha khvāhaṃ, bhante, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā tehi aññatitthiyehi paribbājakehi saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Tena kho pana, bhante, samayena tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi [Pg.425] – ‘yo hi koci, āvuso, dvādasavassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, niddaso bhikkhūti alaṃ vacanāyā’ti. Atha khvāhaṃ, bhante, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ – ‘bhagavato santike etassa atthaṃ ājānissāmī’ti. Sakkā nu kho, bhante, imasmiṃ dhammavinaye kevalaṃ vassagaṇanamattena niddaso bhikkhu paññāpetu’’nti?

“尊師よ、私は今朝、下衣を整え、鉢と衣を持って、舎衛城へ托鉢に入りました。尊師よ、その私に次のような考えが浮かびました。‘舎衛城へ托鉢に回るには、まだ早すぎる。私は異教の遍歴行者たちの園を訪ねてはどうだろうか’と。尊師よ、そこで私は異教の遍歴行者たちの園へ行きました。そこへ行き、それら異教の遍歴行者たちと共に、親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を交わした後、一方に座りました。尊師よ、その時、そこに集まり座っていた異教の遍歴行者たちの間に、このような会話が起こっていました。‘友よ、誰であれ十二年の間、円満で清浄な梵行を修めるならば、その修行僧はニッダサと呼ぶにふさわしい’と。尊師よ、そこで私はそれら異教の遍歴行者たちの言葉を、喜ぶことも、拒むこともありませんでした。喜ぶことも拒むこともせず、席から立って去り、‘世尊のお側で、この意味を詳しく知ろう’と考えました。尊師よ、この法と律(教え)において、単に年数を数えるだけで、ニッダサの修行僧であると規定することができるのでしょうか”。

‘‘Na kho, sāriputta, sakkā imasmiṃ dhammavinaye kevalaṃ vassagaṇanamattena niddaso bhikkhu paññāpetuṃ. Satta kho imāni, sāriputta, niddasavatthūni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni.

“サーリプッタよ、この法と律において、単に年数を数えるだけでニッダサの修行僧であると規定することはできない。サーリプッタよ、これら七つのニッダサの根拠(ニッダサ・ヴァットゥ)を、私は自ら直知し、現証して、説き示したのである”。

‘‘Katamāni satta? Idha, sāriputta, bhikkhu sikkhāsamādāne tibbacchando hoti āyatiñca sikkhāsamādāne avigatapemo, dhammanisantiyā tibbacchando hoti āyatiñca dhammanisantiyā avigatapemo, icchāvinaye tibbacchando hoti āyatiñca icchāvinaye avigatapemo, paṭisallāne tibbacchando hoti āyatiñca paṭisallāne avigatapemo, vīriyārambhe tibbacchando hoti āyatiñca vīriyārambhe avigatapemo, satinepakke tibbacchando hoti āyatiñca satinepakke avigatapemo, diṭṭhipaṭivedhe tibbacchando hoti āyatiñca diṭṭhipaṭivedhe avigatapemo. Imāni kho, sāriputta, satta niddasavatthūni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni. Imehi kho, sāriputta, sattahi niddasavatthūhi samannāgato bhikkhu dvādasa cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāya; catubbīsati cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāya; chattiṃsati cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāya, aṭṭhacattārīsaṃ cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāyā’’ti. Ekādasamaṃ.

“その七つとは何か。サーリプッタよ、ここに修行僧がいる。彼は(1)学処(戒律)を遵守することに強い意欲を持ち、将来にわたっても学処の遵守に変わらぬ愛着を持っている。(2)法の考察に強い意欲を持ち、将来にわたっても法の考察に変わらぬ愛着を持っている。(3)欲の除去に強い意欲を持ち、将来にわたっても欲の除去に変わらぬ愛着を持っている。(4)独居(静慮)に強い意欲を持ち、将来にわたっても独居に変わらぬ愛着を持っている。(5)精進に励むことに強い意欲を持ち、将来にわたっても精進に励むことに変わらぬ愛着を持っている。(6)念(マインドフルネス)と慧(智慧)に強い意欲を持ち、将来にわたっても念と慧に変わらぬ愛着を持っている。(7)見(真理)の通達に強い意欲を持ち、将来にわたっても見の通達に変わらぬ愛着を持っている。サーリプッタよ、これら七つのニッダサの根拠を、私は自ら直知し、現証して、説き示したのである。サーリプッタよ、これら七つのニッダサの根拠を具えた修行僧が、もし十二年の間、円満で清浄な梵行を修めるならば、‘ニッダサの修行僧’と呼ぶにふさわしい。もし二十四年の間、円満で清浄な梵行を修めるならば、‘ニッダサの修行僧’と呼ぶにふさわしい。もし三十六年の間、円満で清浄な梵行を修めるならば、‘ニッダサ의修行僧’と呼ぶにふさわしい。もし四十八年の間、円満で清浄な梵行を修めるならば、‘ニッダサの修行僧’と呼ぶにふさわしいのである”。第十一。

12. Dutiyaniddasasuttaṃ

12. 第二ニッダサ経

43. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Atha kho āyasmā ānando pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya [Pg.426] kosambiṃ piṇḍāya pāvisi. Atha kho āyasmato ānandassa etadahosi – ‘‘atippago kho tāva kosambiyaṃ piṇḍāya carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkameyya’’nti. Atha kho āyasmā ānando yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā tehi aññatitthiyehi paribbājakehi saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi.

43. このように私は聞いた。ある時、世尊は憍賞弥(コーサンビー)の瞿師羅(ゴーシタ)園に滞在しておられた。その時、尊者アーナンダは、朝、下衣を整え、鉢と衣を持って、憍賞弥へ托鉢に入った。その時、尊者アーナンダに次のような考えが浮かんだ。“憍賞弥へ托鉢に回るには、まだ早すぎる。私は異教の遍歴行者たちの園を訪ねてはどうだろうか”。そこで尊者アーナンダは、異教の遍歴行者たちの園へ向かった。そこへ行き、それら異教の遍歴行者たちと共に、親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を交わした後、一方に座った。

Tena kho pana samayena tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘‘yo hi koci, āvuso, dvādasa vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāyā’’ti.

その時、集まり座っていた他の教えを奉じる遊行者たちの間で、次のような会話が起こった。“友よ、いかなる者であれ、十二年の間、完全かつ清浄に梵行(清らかな修行)に励むなら、その比丘を‘非難の余地なき比丘’と呼ぶにふさわしい”。

Atha kho āyasmā ānando tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ bhāsitaṃ neva abhinandi nappaṭikkosi. Anabhinanditvā appaṭikkositvā uṭṭhāyāsanā pakkāmi – ‘‘bhagavato santike etassa bhāsitassa atthaṃ ājānissāmī’’ti. Atha kho āyasmā ānando kosambiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca –

その時、尊者アーナンダは、それら他の教えを奉じる遊行者たちの言葉を、喜ぶことも拒むこともなかった。喜ぶことも拒むこともせず、座から立ち上がって立ち去った。“世尊の御もとで、この言葉の意味を知ろう”と考えたのである。そして尊者アーナンダは、コーサンビーで托鉢をして回り、食後に托鉢から戻ると、世尊がおられる場所へ赴いた。近づいて世尊を敬礼し、一方に座った。一方に座った尊者アーナンダは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Idhāhaṃ, bhante, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya kosambiṃ piṇḍāya pāvisiṃ. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘atippago kho tāva kosambiyaṃ piṇḍāya carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ ārāmo tenupasaṅkameyya’nti…pe… tehi saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ.

“世尊よ、私は午前中、下衣を整え、鉢と衣を持って、コーサンビーへ托鉢に入りました。その時、世尊よ、私にこのような思いが浮かびました。‘コーサンビーで托鉢して回るには、まだ早すぎる。他の教えを奉じる遊行者たちの園林へ行ってみてはどうだろうか’と。(中略)私は彼らと喜びを分かち合いました。喜びに満ち、記憶に留めるべき会話を交わした後、一方に座りました”。

‘‘Tena kho pana, bhante, samayena tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘yo hi koci, āvuso, dvādasavassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, niddaso bhikkhūti alaṃ vacanāyā’ti. Atha khvāhaṃ, bhante, tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā, appaṭikkositvā uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ – ‘bhagavato santike etassa bhāsitassa [Pg.427] atthaṃ ājānissāmī’ti. Sakkā nu kho, bhante, imasmiṃ dhammavinaye kevalaṃ vassagaṇanamattena niddaso bhikkhu paññāpetu’’nti?

“世尊よ、その時、集まり座っていたそれら他の教えを奉じる遊行者たちの間で、次のような会話が起こりました。‘友よ、いかなる者であれ、十二年の間、完全かつ清浄に梵行に励むなら、その比丘を非難の余地なき比丘と呼ぶにふさわしい’と。世尊よ、私はそれら他の教えを奉じる遊行者たちの言葉を、喜ぶことも拒むこともありませんでした。喜ぶことも拒むこともせず、座から立ち上がって立ち去りました。‘世尊の御もとで、この言葉の意味を知ろう’と考えたからです。世尊よ、この法と律において、単に年数を数えるだけで‘非難の余地なき比丘’と定めることができるのでしょうか”。

‘‘Na kho, ānanda, sakkā imasmiṃ dhammavinaye kevalaṃ vassagaṇanamattena niddaso bhikkhu paññāpetuṃ. Satta kho imāni, ānanda, niddasavatthūni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni.

“アーナンダよ、この法と律において、単に年数を数えるだけで‘非難の余地なき比丘’と定めることはできない。アーナンダよ、これら七つの‘非難の余地なき根拠’を、私は自ら直知し、現証して説き示したのである”。

‘‘Katamāni satta? Idhānanda, bhikkhu, saddho hoti, hirīmā hoti, ottappī hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, satimā hoti, paññavā hoti. Imāni kho, ānanda, satta niddasavatthūni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni. Imehi kho, ānanda, sattahi niddasavatthūhi samannāgato bhikkhu dvādasa cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāya; catubbīsati cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāya; chattiṃsati cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāya, aṭṭhacattārīsaṃ cepi vassāni paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, ‘niddaso bhikkhū’ti alaṃ vacanāyā’’ti. Dvādasamaṃ.

“その七つとは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、信があり、慚があり、愧があり、多聞であり、精進を開始しており、念があり、慧がある。アーナンダよ、これら七つの非難の余地なき根拠を、私は自ら直知し、現証して説き示したのである。アーナンダよ、これら七つの非難の余地なき根拠を具備した比丘が、たとえ十二年の間、完全かつ清浄に梵行に励むなら、その比丘を‘非難の余地なき比丘’と呼ぶにふさわしい。たとえ二十四年の間、完全かつ清浄に梵行に励むなら、その比丘を‘非難の余地なき比丘’と呼ぶにふさわしい。たとえ三十六年の間、完全かつ清浄に梵行に励むなら、その比丘を‘非難の余地なき比丘’と呼ぶにふさわしい。たとえ四十八年の間、完全かつ清浄に梵行に励むなら、その比丘を‘非難の余地なき比丘’と呼ぶにふさわしい”。第十二(完)。

Devatāvaggo catuttho.

第四、天人品(デヴァター・ヴァッガ)終了。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(要約の偈)。

Appamādo hirī ceva, dve suvacā duve mittā;

Dve paṭisambhidā dve vasā, duve niddasavatthunāti.

不放逸、慚、二つの善語、二つの友、二つの無礙解、二つの自在(定)、二つの非難の余地なき根拠。これら(全部で)十二の経である。

5. Mahāyaññavaggo

5. 第五、大祀品(マハーヤンニャ・ヴァッガ)。

1. Sattaviññāṇaṭṭhitisuttaṃ

1. 第一、七識住経。

44. ‘‘Sattimā, bhikkhave, viññāṇaṭṭhitiyo. Katamā satta? Santi, bhikkhave, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā, ekacce ca devā, ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti.

44. “比丘たちよ、これら七つの識住(意識の留まる場所)がある。その七つとは何か。比丘たちよ、身体も多様で認識も多様な生き物たちがいる。例えば、人間や一部の神々、また一部の堕苦処(ヴィニパーティカ)である。これが第一の識住である”。

‘‘Santi, bhikkhave, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyā viññāṇaṭṭhiti.

“比丘たちよ、身体は多様であるが認識が同一である生き物たちがいる。例えば、初禅において最初に生じた梵身天の神々である。これが第二の識住である”。

‘‘Santi[Pg.428], bhikkhave, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyā viññāṇaṭṭhiti.

“比丘たちよ、身体は同一であるが認識が多様である生き物たちがいる。例えば、極光浄天(アーバッサラ)の神々である。これが第三の識住である”。

‘‘Santi, bhikkhave, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catutthā viññāṇaṭṭhiti.

“比丘たちよ、身体も同一で認識も同一である生き物たちがいる。例えば、遍浄天(スバキンナ)の神々である。これが第四の識住である”。

‘‘Santi, bhikkhave, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ pañcamā viññāṇaṭṭhiti.

“比丘たちよ、あらゆる面で色想を越え、有対想を滅し、多様想を念じることなく、‘空間は無限である’として空無辺処に至った生き物たちがいる。これが第五の識住である”。

‘‘Santi, bhikkhave, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭhā viññāṇaṭṭhiti.

“比丘たちよ、あらゆる面で空無辺処を越え、‘意識は無限である’として識無辺処に至った生き物たちがいる。これが第六の識住である”。

‘‘Santi, bhikkhave, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṃ sattamā viññāṇaṭṭhiti. Imā kho, bhikkhave, satta viññāṇaṭṭhitiyo’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、あらゆる面で識無辺処を越え、‘何も無い’として無所有処に至った生き物たちがいる。これが第七の識住である。比丘たちよ、これらが七つの識住である”。第一(完)。

2. Samādhiparikkhārasuttaṃ

2. 第二、三昧資具経。

45. ‘‘Sattime, bhikkhave, samādhiparikkhārā. Katame satta? Sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati. Yā kho, bhikkhave, imehi sattahaṅgehi cittassekaggatā parikkhatā, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyo sammāsamādhi saupaniso itipi saparikkhāro itipī’’ti. Dutiyaṃ.

45. “比丘たちよ、これら七つの三昧の資具(必要な条件)がある。その七つとは何か。正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念である。比丘たちよ、これら七つの支分によって整えられた心の集中、これが、比丘たちよ、‘原因を伴い、資具を伴った聖なる正定’と呼ばれる”。第二(完)。

3. Paṭhamaaggisuttaṃ

3. “第一火経”

46. ‘‘Sattime, bhikkhave, aggī. Katame satta? Rāgaggi, dosaggi, mohaggi, āhuneyyaggi, gahapataggi, dakkhiṇeyyaggi, kaṭṭhaggi – ime kho, bhikkhave, satta aggī’’ti. Tatiyaṃ.

46. “比丘たちよ、これら七つの火がある。いかなる七つか。貪欲の火、瞋恚(怒り)の火、愚癡(迷い)の火、供養受くべき者(父母)の火、家主の火、布施受くべき者(比丘サンガ)の火、薪の火である。比丘たちよ、実にこれらが七つの火である。”第三。

4. Dutiyaaggisuttaṃ

4. “第二火経”

47. Tena kho pana samayena uggatasarīrassa brāhmaṇassa mahāyañño upakkhaṭo hoti. Pañca usabhasatāni thūṇūpanītāni honti yaññatthāya[Pg.429], pañca vacchatarasatāni thūṇūpanītāni honti yaññatthāya, pañca vacchatarisatāni thūṇūpanītāni honti yaññatthāya, pañca ajasatāni thūṇūpanītāni honti yaññatthāya, pañca urabbhasatāni thūṇūpanītāni honti yaññatthāya. Atha kho uggatasarīro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho uggatasarīro brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca –

47. その時、ウッガタサリィーラという名のバラモンが、盛大な儀式(大祀)を準備していた。儀式のために、五百頭の牡牛、五百頭の若い牡牛、五百頭の若い牝牛、五百頭の山羊、五百頭の羊が、犠牲の柱へと連れて来られていた。そこで、ウッガタサリィーラ・バラモンは世尊のもとへと近づいた。近づいて世尊と共に親しく挨拶を交わした。快く記憶に留めるべき挨拶の言葉を交わした後、一方に座った。一方に座ったウッガタサリィーラ・バラモンは世尊に次のように申し上げた。

‘‘Sutaṃ metaṃ, bho gotama, aggissa ādānaṃ yūpassa ussāpanaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti. ‘‘Mayāpi kho etaṃ, brāhmaṇa, sutaṃ aggissa ādānaṃ yūpassa ussāpanaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti. Dutiyampi kho uggatasarīro brāhmaṇo…pe… tatiyampi kho uggatasarīro brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bho gotama, aggissa ādānaṃ yūpassa ussāpanaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti. ‘‘Mayāpi kho etaṃ, brāhmaṇa, sutaṃ aggissa ādānaṃ yūpassa ussāpanaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti. ‘‘Tayidaṃ, bho gotama, sameti bhoto ceva gotamassa amhākañca, yadidaṃ sabbena sabbaṃ’’.

“尊師ゴータマよ、私はこのように聞き及んでおります。‘(祭儀の)火を焚き、犠牲の柱を立てることは、大きな果報があり、大きな功徳(利益)がある’と。”“バラモンよ、私もまたそのように聞き及んでいる。‘火を焚き、犠牲の柱を立てることは、大きな果報があり、大きな功徳がある’と。”二度目も、ウッガタサリィーラ・バラモンは……(中略)……三度目も、ウッガタサリィーラ・バラモンは世尊に次のように申し上げた。“尊師ゴータマよ、私はこのように聞き及んでおります。‘火を焚き、犠牲の柱を立てることは、大きな果報があり、大きな功徳がある’と。”“バラモンよ、私もまたそのように聞き及んでいる。‘火を焚き、犠牲の柱を立てることは、大きな果報があり、大きな功徳がある’と。”“尊師ゴータマよ、尊師ゴータマが聞き及ばれたことと、私たちが聞いていることは、そのすべてにおいて完全に一致しております。”

Evaṃ vutte āyasmā ānando uggatasarīraṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘‘na kho, brāhmaṇa, tathāgatā evaṃ pucchitabbā – ‘sutaṃ metaṃ, bho gotama, aggissa ādānaṃ yūpassa ussāpanaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’nti. Evaṃ kho, brāhmaṇa, tathāgatā pucchitabbā – ‘ahañhi, bhante, aggiṃ ādātukāmo, yūpaṃ ussāpetukāmo. Ovadatu maṃ, bhante, bhagavā. Anusāsatu maṃ, bhante, bhagavā yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’’ti.

このように述べられたとき、尊者アーナンダはウッガタサリィーラ・バラモンに次のように言った。“バラモンよ、如来たちに対して、‘尊師ゴータマよ、火を焚き、犠牲の柱を立てることは大きな果報があり、大きな功徳がある、と私は聞いております’とそのように問うべきではありません。バラモンよ、如来たちには次のように問うべきなのです。‘大徳(世尊)よ、私は火を焚き、犠牲の柱を立てることを望んでいます。大徳よ、世尊は、私の長きにわたる利益と幸福となるような教えをもって、私を導いてください。大徳よ、私をご指導ください’と。このように問うべきなのです。”

Atha kho uggatasarīro brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahañhi, bho gotama, aggiṃ ādātukāmo yūpaṃ ussāpetukāmo. Ovadatu maṃ bhavaṃ gotamo. Anusāsatu maṃ bhavaṃ gotamo yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti.

そこで、ウッガタサリィーラ・バラモンは世尊に次のように申し上げた。“尊師ゴータマよ、私は火を焚き、犠牲の柱を立てることを望んでいます。尊師ゴータマは、私の長きにわたる利益と幸福となるような教えをもって、私を導いてください。尊師ゴータマよ、私をご指導ください。”

‘‘Aggiṃ, brāhmaṇa, ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā tīṇi satthāni ussāpeti akusalāni dukkhudrayāni dukkhavipākāni. Katamāni tīṇi[Pg.430]? Kāyasatthaṃ, vacīsatthaṃ, manosatthaṃ. Aggiṃ, brāhmaṇa, ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā evaṃ cittaṃ uppādesi – ‘ettakā usabhā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatarā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatariyo haññantu yaññatthāya, ettakā ajā haññantu yaññatthāya, ettakā urabbhā haññantu yaññatthāyā’ti. So ‘puññaṃ karomī’ti apuññaṃ karoti, ‘kusalaṃ karomī’ti akusalaṃ karoti, ‘sugatiyā maggaṃ pariyesāmī’ti duggatiyā maggaṃ pariyesati. Aggiṃ, brāhmaṇa, ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā idaṃ paṭhamaṃ manosatthaṃ ussāpeti akusalaṃ dukkhudrayaṃ dukkhavipākaṃ.

“バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式を行う前から、不善にして苦しみをもたらし、苦しみの報いがある三つの武器(凶器)を立てることになる。いかなる三つか。身の武器、口の武器、意の武器である。バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前にまずこのように心を起こす。‘儀式のために、これほどの牡牛が殺されるように。儀式のために、これほどの若い牡牛が殺されるように。これほどの若い牝牛が……これほどの山羊が……これほどの羊が殺されるように’と。彼は‘功徳を積もう’と考えて不徳をなし、‘善をなそう’と考えて不善をなし、‘善趣への道を求めよう’と考えて悪趣への道を求めるのである。バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前に、不善にして苦しみをもたらし、苦しみの報いがあるこの第一の‘意の武器’をまず立てるのである。”

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, aggiṃ ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā evaṃ vācaṃ bhāsati – ‘ettakā usabhā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatarā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatariyo haññantu yaññatthāya, ettakā ajā haññantu yaññatthāya, ettakā urabbhā haññantu yaññatthāyā’ti. So ‘puññaṃ karomī’ti apuññaṃ karoti, ‘kusalaṃ karomī’ti akusalaṃ karoti, ‘sugatiyā maggaṃ pariyesāmī’ti duggatiyā maggaṃ pariyesati. Aggiṃ, brāhmaṇa, ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā idaṃ dutiyaṃ vacīsatthaṃ ussāpeti akusalaṃ dukkhudrayaṃ dukkhavipākaṃ.

“さらにまた、バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前に、このように言葉を発する。‘儀式のために、これほどの牡牛が殺されるように。儀式のために、これほどの若い牡牛が殺されるように。これほどの若い牝牛が……これほどの山羊が……これほどの羊が殺されるように’と。彼は‘功徳を積もう’と考えて不徳をなし、‘善をなそう’と考えて不善をなし、‘善趣への道を求めよう’と考えて悪趣への道を求めるのである。バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前に、不善にして苦しみをもたらし、苦しみの報いがあるこの第二の‘口の武器’を立てるのである。”

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, aggiṃ ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā sayaṃ paṭhamaṃ samārambhati usabhā hantuṃ yaññatthāya, sayaṃ paṭhamaṃ samārambhati vacchatarā hantuṃ yaññatthāya, sayaṃ paṭhamaṃ samārambhati vacchatariyo hantuṃ yaññatthāya, sayaṃ paṭhamaṃ samārambhati ajā hantuṃ yaññatthāya, sayaṃ paṭhamaṃ samārambhati urabbhā hantuṃ yaññatthāya. So ‘puññaṃ karomī’ti apuññaṃ karoti, ‘kusalaṃ karomī’ti akusalaṃ karoti, ‘sugatiyā maggaṃ pariyesāmī’ti duggatiyā maggaṃ pariyesati. Aggiṃ, brāhmaṇa, ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā idaṃ tatiyaṃ kāyasatthaṃ ussāpeti akusalaṃ dukkhudrayaṃ dukkhavipākaṃ. Aggiṃ, brāhmaṇa, ādento yūpaṃ ussāpento pubbeva yaññā imāni tīṇi satthāni ussāpeti akusalāni dukkhudrayāni dukkhavipākāni.

“さらにまた、バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前に、自ら進んで儀式のために牡牛を殺そうとし、若い牡牛を殺そうとし、若い牝牛を殺そうとし、山羊を殺そうとし、羊を殺そうとするのである。彼は‘功徳を積もう’と考えて不徳をなし、‘善をなそう’と考えて不善をなし、‘善趣への道を求めよう’と考えて悪趣への道を求めるのである。バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前に、不善にして苦しみをもたらし、苦しみの報いがあるこの第三の‘身の武器’を立てるのである。バラモンよ、火を焚き、犠牲の柱を立てようとする者は、儀式の前に、不善にして苦しみをもたらし、苦しみの報いがあるこれら三つの武器を立てるのである。”

‘‘Tayome[Pg.431], brāhmaṇa, aggī pahātabbā parivajjetabbā, na sevitabbā. Katame tayo? Rāgaggi, dosaggi, mohaggi.

“婆羅門よ、これら三つの火は捨て去るべきであり、避け遠ざけるべきであり、親しむべきではない。その三つとは何か。貪欲の火(rāgaggi)、瞋恚の火(dosaggi)、愚痴の火(mohaggi)である。”

‘‘Kasmā cāyaṃ, brāhmaṇa, rāgaggi pahātabbo parivajjetabbo, na sevitabbo? Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. So kāyena duccaritaṃ caritvā, vācāya duccaritaṃ caritvā, manasā duccaritaṃ caritvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati. Tasmāyaṃ rāgaggi pahātabbo parivajjetabbo, na sevitabbo.

“婆羅門よ、なぜこの貪欲の火を捨て、避け、親しむべきではないのか。婆羅門よ、貪欲に染まった者は、貪欲に圧倒され、心を奪われ、身体で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなす。その者は、身体で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなすことによって、身体が崩壊して死んだ後、不幸な境遇、苦界、墜落の境地、地獄へと至る。それゆえ、この貪欲の火は捨て去るべきであり、避け遠ざけるべきであり、親しむべきではない。”

‘‘Kasmā cāyaṃ, brāhmaṇa, dosaggi pahātabbo parivajjetabbo, na sevitabbo? Duṭṭho kho, brāhmaṇa, dosena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. So kāyena duccaritaṃ caritvā, vācāya duccaritaṃ caritvā, manasā duccaritaṃ caritvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati. Tasmāyaṃ dosaggi pahātabbo parivajjetabbo, na sevitabbo.

“婆羅門よ、なぜこの瞋恚の火を捨て、避け、親しむべきではないのか。婆羅門よ、怒りに満ちた者は、瞋恚に圧倒され、心を奪われ、身体で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなす。その者は、身体で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなすことによって、身体が崩壊して死んだ後、不幸な境遇、苦界、墜落の境地、地獄へと至る。それゆえ、この瞋恚の火は捨て去るべきであり、避け遠ざけるべきであり、親しむべきではない。”

‘‘Kasmā cāyaṃ, brāhmaṇa, mohaggi pahātabbo parivajjetabbo, na sevitabbo? Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. So kāyena duccaritaṃ caritvā, vācāya duccaritaṃ caritvā, manasā duccaritaṃ caritvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati. Tasmāyaṃ mohaggi pahātabbo parivajjetabbo, na sevitabbo. Ime kho tayo, brāhmaṇa, aggī pahātabbā parivajjetabbā, na sevitabbā.

“婆羅門よ、なぜこの愚痴の火を捨て、避け、親しむべきではないのか。婆羅門よ、惑わされた者は、愚痴に圧倒され、心を奪われ、身体で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなす。その者は、身体で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなすことによって、身体が崩壊して死んだ後、不幸な境遇、苦界、墜落の境地、地獄へと至る。それゆえ、この愚痴の火は捨て去るべきであり、避け遠ざけるべきであり、親しむべきではない。婆羅門よ、これら三つの火は、捨て去るべきであり、避け遠ざけるべきであり、親しむべきではない。”

‘‘Tayo kho, brāhmaṇa, aggī sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā sammā sukhaṃ parihātabbā. Katame tayo? Āhuneyyaggi, gahapataggi, dakkhiṇeyyaggi.

“婆羅門よ、これら三つの火は、敬い、重んじ、尊び、供養し、正しく幸福に維持されるべきものである。その三つとは何か。供養を受けるべき火(āhuneyyaggi)、家主の火(gahapataggi)、布施を受けるべき火(dakkhiṇeyyaggi)である。”

‘‘Katamo ca, brāhmaṇa, āhuneyyaggi? Idha, brāhmaṇa, yassa te honti mātāti vā pitāti vā, ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, āhuneyyaggi. Taṃ kissa hetu[Pg.432]? Atohayaṃ, brāhmaṇa, āhuto sambhūto, tasmāyaṃ āhuneyyaggi sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā sammā sukhaṃ parihātabbo.

“婆羅門よ、供養を受けるべき火とは何か。婆羅門よ、この世において、母や父がいるならば、これを婆羅門よ、‘供養を受けるべき火’と呼ぶ。それはなぜか。婆羅門よ、彼らからこそ、この子はもたらされ、生じたからである。それゆえ、この供養を受けるべき火(両親)は、敬い、重んじ、尊び、供養し、正しく幸福に維持されるべきである。”

‘‘Katamo ca, brāhmaṇa, gahapataggi? Idha, brāhmaṇa, yassa te honti puttāti vā dārāti vā dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā, ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, gahapataggi. Tasmāyaṃ gahapataggi sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā sammā sukhaṃ parihātabbo.

“婆羅門よ、家主の火とは何か。婆羅門よ、この世において、息子や妻、奴隷、使いの者、労働者たちがいるならば、これを婆羅門よ、‘家主の火’と呼ぶ。それゆえ、この家主の火は、敬い、重んじ、尊び、供養し、正しく幸福に維持されるべきである。”

‘‘Katamo ca, brāhmaṇa, dakkhiṇeyyaggi? Idha, brāhmaṇa, ye te samaṇabrāhmaṇā parappavādā paṭiviratā khantisoracce niviṭṭhā ekamattānaṃ damenti, ekamattānaṃ samenti, ekamattānaṃ parinibbāpenti, ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, dakkhiṇeyyaggi. Tasmāyaṃ dakkhiṇeyyaggi sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā sammā sukhaṃ parihātabbo. Ime kho, brāhmaṇa, tayo aggī sakkatvā garuṃ katvā mānetvā pūjetvā sammā sukhaṃ parihātabbā.

“婆羅門よ、布施を受けるべき火とは何か。婆羅門よ、この世において、外道の説から離れ、忍辱と和順に住し、ある者は自らを調伏し、ある者は自らを静め、ある者は自らを涅槃へと導く、そのような沙門や婆羅門たちがいるならば、これを婆羅門よ、‘布施を受けるべき火’と呼ぶ。それゆえ、この布施を受けるべき火は、敬い、重んじ、尊び、供養し、正しく幸福に維持されるべきである。婆羅門よ、これら三つの火は、敬い、重んじ、尊び、供養し、正しく幸福に維持されるべきものである。”

‘‘Ayaṃ kho pana, brāhmaṇa, kaṭṭhaggi kālena kālaṃ ujjaletabbo, kālena kālaṃ ajjhupekkhitabbo, kālena kālaṃ nibbāpetabbo, kālena kālaṃ nikkhipitabbo’’ti.

“しかしながら、婆羅門よ、この薪の火については、時宜に応じて燃やし、時宜に応じて見守り、時宜に応じて消し、時宜に応じて収めておくべきである。”

Evaṃ vutte uggatasarīro brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama; abhikkantaṃ, bho gotama…pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatanti. Esāhaṃ, bho gotama, pañca usabhasatāni muñcāmi jīvitaṃ demi, pañca vacchatarasatāni muñcāmi jīvitaṃ demi, pañca vacchatarisatāni muñcāmi jīvitaṃ demi, pañca ajasatāni muñcāmi jīvitaṃ demi, pañca urabbhasatāni muñcāmi jīvitaṃ demi. Haritāni ceva tiṇāni khādantu, sītāni ca pānīyāni pivantu, sīto ca nesaṃ vāto upavāyata’’nti. Catutthaṃ.

このように説かれたとき、ウッガタサリーラ婆羅門は世尊に次のように申し上げた。“素晴らしいことです、尊師ゴータマよ。素晴らしいことです、尊師ゴータマよ。……尊師ゴータマよ、私を今日より命ある限り帰依した優婆塞として認めてください。尊師ゴータマよ、私は五百頭の牡牛を放し、命を与えます。五百頭の若い牡牛を放し、命を与えます。五百頭の若い牝牛を放し、命を与えます。五百頭の山羊を放し、命を与えます。五百頭の羊を放し、命を与えます。彼らが青い草を食べ、冷たい水を飲み、彼らに冷たい風が吹きますように。” 第四の経。

5. Paṭhamasaññāsuttaṃ

5. 第一 想経

48. ‘‘Sattimā, bhikkhave, saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā.

48. “比丘たちよ、これら七つの想(知覚)を修習し、多修するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死(涅槃)に降り立ち、不死を終局とするものとなる。”

‘‘Katamā [Pg.433] satta? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā. Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’’ti. Pañcamaṃ.

“七つとは何か。不浄想、死想、食厭想、一切世間不可楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想である。比丘たちよ、これら七つの想を修習し、多修するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死に降り立ち、不死を終局とするのである。” 第五の経。

6. Dutiyasaññāsuttaṃ

6. 第二 想経

49. ‘‘Sattimā, bhikkhave, saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā. Katamā satta? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā. Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānāti.

49. “比丘たちよ、これら七つの想を修習し、多修するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死に降り立ち、不死を終局とするものとなる。七つとは何か。不浄想、死想、食厭想、一切世間不可楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想である。比丘たちよ、これら七つの想を修習し、多修するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死に降り立ち、不死を終局とするのである。”

‘‘‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Asubhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṃ vā nhārudaddulaṃ vā aggimhi pakkhittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

“比丘たちよ、‘不浄の想(アスカ・サンニャー)を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死(涅槃)を拠り所とし、不死を究極とするものである’。このように語られたが、これは何を指して語られたのか。比丘たちよ、不浄の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心は性的交わり(婬欲の法)への到達から遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがなく、中立(捨)あるいは嫌悪が確立する。比丘たちよ、例えば、鶏の羽や腱の断片が火の中に投げ込まれたとき、遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがないようなものである。比丘たちよ、同様に、不浄の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心は性的交わりへの到達から遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがなく、中立あるいは嫌悪が確立するのである。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṃ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me asubhasaññā, natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno asubhasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato methunadhammasamāpattiyā cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṃ[Pg.434], bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me asubhasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Asubhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、もし不浄の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心が性的交わりへの到達に向かって流れ、嫌悪が確立しないのであれば、比丘は次のように知るべきである。‘私は不浄の想を修習していない。私にとって修習する以前と以後で違いはなく、私は修習の力に達していない’と。そのことについて、このように正知(正しく知る状態)であるべきである。しかし比丘たちよ、もし不浄の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心が性的交わりへの到達から遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがなく、中立あるいは嫌悪が確立するのであれば、比丘は次のように知るべきである。‘私は不浄の想をよく修習した。私にとって以前と以後で違いがあり、私は修習の力に達した’と。そのことについて、このように正知であるべきである。‘比丘たちよ、不浄の想を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とするものである’と語られたのは、まさにこのことを指して語られたのである。”

‘‘‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Maraṇasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato jīvitanikantiyā cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṃ vā nhārudaddulaṃ vā aggimhi pakkhittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato jīvitanikantiyā cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

“比丘たちよ、‘死の想(マナラ・サンニャー)を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とするものである’。このように語られたが、これは何を指して語られたのか。比丘たちよ、死の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心は生存への愛着(生への執着)から遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがなく、中立あるいは嫌悪が確立する。比丘たちよ、例えば、鶏の羽や腱の断片が火の中に投げ込まれたとき、遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがないようなものである。比丘たちよ、同様に、死の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心は生存への愛着から遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがなく、中立あるいは嫌悪が確立するのである。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato jīvitanikantiyā cittaṃ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me maraṇasaññā, natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno maraṇasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato jīvitanikantiyā cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me maraṇasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Maraṇasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、もし死の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心が生存への愛着に向かって流れ、嫌悪が確立しないのであれば、比丘は次のように知るべきである。‘私は死の想を修習していない。私にとって修習する以前と以後で違いはなく、私は修習の力に達していない’と。そのことについて、このように正知であるべきである。しかし比丘たちよ、もし死の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心が生存への愛着から遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがなく、中立あるいは嫌悪が確立するのであれば、比丘は次のように知るべきである。‘私は死の想をよく修習した。私にとって以前と以後で違いがあり、私は修習の力に達した’と。そのことについて、このように正知であるべきである。‘比丘たちよ、死の想を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とするものである’と語られたのは、まさにこのことを指して語られたのである。”

‘‘‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Āhāre paṭikūlasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato rasataṇhāya cittaṃ patilīyati [Pg.435] …pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṃ vā nhārudaddulaṃ vā aggimhi pakkhittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato rasataṇhāya cittaṃ patilīyati…pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

“比丘たちよ、‘食物における嫌悪の想(アーハーレ・パティクーラ・サンニャー)を修習し、多作するなら、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とするものである’。このように語られたが、これは何を指して語られたのか。比丘たちよ、食物における嫌悪の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心は味への渇愛から遠ざかり、……中立あるいは嫌悪が確立する。比丘たちよ、例えば、鶏の羽や腱の断片が火の中に投げ込まれたとき、遠ざかり、縮こまり、後ずさりし、広がることがないようなものである。比丘たちよ、同様に、食物における嫌悪の想に慣れ親しんだ心をもって多く住する比丘にとって、その心は味への渇愛から遠ざかり、……中立あるいは嫌悪が確立するのである。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato rasataṇhāya cittaṃ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno āhāre paṭikūlasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato rasataṇhāya cittaṃ patilīyati…pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me āhāre paṭikūlasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Āhāre paṭikūlasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が‘食の厭逆想(食に対する不浄の想い)’に習熟した心で多く住しているにもかかわらず、味の渇愛へと心が向かい、厭逆(いとい)のない状態に留まるならば、その比丘は次のように知るべきである。‘私において食の厭逆想は修習されておらず、以前と以後で格別の差はなく、修習の力に達していない’と。そのように、そこにおいて正知(正しく知ること)がある。しかしながら比丘たちよ、もし比丘が‘食の厭逆想’に習熟した心で多く住し、味の渇愛から心が退き、……(中略)……等持(捨)あるいは厭逆性が確立するならば、その比丘は次のように知るべきである。‘私において食の厭逆想はよく修習されており、以前と以後で格別の差があり、修習の力に達している’と。そのように、そこにおいて正知がある。‘比丘たちよ、食の厭逆想を修習し、多作するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死(ニッバーナ)を拠り所とし、不死を究極とする’と説かれたその言葉は、このことを指して説かれたのである。”

‘‘‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Sabbaloke anabhiratasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato lokacitresu cittaṃ patilīyati…pe… seyyathāpi bhikkhave…pe… patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato lokacitresu cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

“‘比丘たちよ、一切世間に対する不楽想(一切の世界において楽しむべきものはないという想い)を修習し、多作するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とする’と、このように説かれた。これは何を指して説かれたのか。比丘たちよ、一切世間に対する不楽想に習熟した比丘の心で多く住する者には、世間の種々相(世の中のきらびやかな事物)に対して心が退き、……(中略)……比丘たちよ、たとえば……(中略)……退き、縮み、後ずさりし、広がることがない。比丘たちよ、これと同じように、一切世間に対する不楽想に習熟した心で多く住する比丘の心は、世間の種々相に対して退き、縮み、後ずさりし、広がることがなく、等持あるいは厭逆性が確立するのである。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato lokacitresu cittaṃ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me [Pg.436] bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno sabbaloke anabhiratasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato lokacitresu cittaṃ patilīyati…pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me sabbaloke anabhiratasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Sabbaloke anabhiratasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が‘一切世間に対する不楽想’に習熟した心で多く住しているにもかかわらず、世間の種々相へと心が向かい、厭逆のない状態に留まるならば、比丘は次のように知るべきである。‘私において一切世間に対する不楽想は修習されておらず、以前と以後で格別の差はなく、修習の力に達していない’と。そのように、そこにおいて正知がある。しかしながら比丘たちよ、もし比丘が‘一切世間に対する不楽想’に習熟した心で多く住し、世間の種々相から心が退き、……(中略)……等持あるいは厭逆性が確立するならば、比丘は次のように知るべきである。‘私において一切世間に対する不楽想はよく修習されており、以前と以後で格別の差があり、修習の力に達している’と。そのように、そこにおいて正知がある。‘比丘たちよ、一切世間に対する不楽想を修習し、多作するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とする’と説かれたその言葉は、このことを指して説かれたのである。”

‘‘‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Aniccasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato lābhasakkārasiloke cittaṃ patilīyati…pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭapattaṃ vā nhārudaddulaṃ vā aggimhi pakkhittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati na sampasāriyati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato lābhasakkārasiloke cittaṃ patilīyati…pe… upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti.

“‘比丘たちよ、無常想を修習し、多作するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とする’と、このように説かれた。これは何を指して説かれたのか。比丘たちよ、無常想に習熟した比丘の心で多く住する者には、利養・供養・名声に対して心が退き、……(中略)……等持あるいは厭逆性が確立する。比丘たちよ、たとえば、鶏の羽や筋が火に投げ入れられたとき、退き、縮み、後ずさりし、広がることがないように。比丘たちよ、これと同じように、無常想に習熟した心で多く住する比丘の心は、利養・供養・名声に対して退き、……(中略)……等持あるいは厭逆性が確立するのである。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato lābhasakkārasiloke cittaṃ anusandahati appaṭikulyatā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me aniccasaññā, natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno aniccasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato lābhasakkārasiloke cittaṃ patilīyati patikuṭati pativattati, na sampasāriyati upekkhā vā pāṭikulyatā vā saṇṭhāti; veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me aniccasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Aniccasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が‘無常想’に習熟した心で多く住しているにもかかわらず、利養・供養・名声へと心が向かい、厭逆のない状態に留まるならば、比丘は次のように知るべきである。‘私において無常想は修習されておらず、以前と以後で格別の差はなく、修習の力に達していない’と。そのように、そこにおいて正知がある。しかしながら比丘たちよ、もし比丘が‘無常想’に習熟した心で多く住し、利養・供養・名声から心が退き、縮み、後ずさりし、広がらず、等持あるいは厭逆性が確立するならば、比丘は次のように知るべきである。‘私において無常想はよく修習されており、以前と以後で格別の差があり、修習の力に達している’と。そのように、そこにおいて正知がある。‘比丘たちよ、無常想を修習し、多作するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とする’と説かれたその言葉は、このことを指して説かれたのである。”

‘‘‘Anicce [Pg.437] dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Anicce dukkhasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake.

“‘比丘たちよ、無常における苦想を修習し、多作するならば、大きな果報があり、大きな功徳があり、不死を拠り所とし、不死を究極とする’と、このように説かれた。これは何を指して説かれたのか。比丘たちよ、無常における苦想に習熟した心で多く住する比丘には、怠惰、懈怠、精進の放棄、放逸、不専念、不反省に対して、鋭い恐怖の想いが現れる。比丘たちよ、それはたとえば、剣を振り上げた殺人者に対して(恐怖を抱くの)と同じようである。”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā, na paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me anicce dukkhasaññā, natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno anicce dukkhasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato ālasye kosajje vissaṭṭhiye pamāde ananuyoge apaccavekkhaṇāya tibbā bhayasaññā paccupaṭṭhitā hoti, seyyathāpi, bhikkhave, ukkhittāsike vadhake. Veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me anicce dukkhasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Anicce dukkhasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、もし比丘が、無常の中に苦を見出す知覚(想)を習熟させた心をもって多く住んでいるのに、怠惰、怠慢、意欲の放棄、放逸、不精進、不省察に対して、あたかも剣を振り上げた処刑人に対するかのような強烈な恐怖の知覚が現れないならば、比丘は次のように知るべきである。‘私は無常における苦の知覚を修得しておらず、修得以前と以後で進歩がなく、修習の力を得ていない’と。このように、その点において正知ある者となる。比丘たちよ、しかし、もし比丘が、無常の中に苦を見出す知覚を習熟させた心をもって多く住んでおり、怠惰、怠慢、意欲の放棄、放逸、不精進、不省察に対して、あたかも剣を振り上げた処刑人に対するかのような強烈な恐怖の知覚が現れるならば、比丘は次のように知るべきである。‘私は無常における苦の知覚をよく修得し、修得以前と以後で進歩があり、修習の力を得た’と。このように、その点において正知ある者となる。‘比丘たちよ、無常における苦の知覚を修習し、多作するなら、大きな果報、大きな功徳があり、不死(涅槃)を拠所とし、不死を究極とする’と説かれたが、これはまさに、このことを縁として説かれたのである”

‘‘‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Dukkhe anattasaññāparicitena, bhikkhave, bhikkhuno cetasā bahulaṃ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṃ mānasaṃ hoti vidhāsamatikkantaṃ santaṃ suvimuttaṃ.

“‘比丘たちよ、苦における無我の知覚を修習し、多作するなら、大きな果報、大きな功徳があり、不死を拠所とし、不死を究極とする’と説かれた。では、これは何を縁として説かれたのか。比丘たちよ、苦における無我の知覚を習熟させた心をもって多く住む比丘にとって、意識のあるこの身体においても、外部のすべての対象(相)においても、我作(エゴ)・我所作(わがもの)・慢の離れた心が現れ、三種の慢を超越し、寂静にして、よく解脱したものとなる”

‘‘Sace, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu na ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṃ mānasaṃ hoti vidhāsamatikkantaṃ santaṃ suvimuttaṃ. Veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘abhāvitā me dukkhe anattasaññā[Pg.438], natthi me pubbenāparaṃ viseso, appattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti.

“比丘たちよ、もし比丘が、苦における無我の知覚を習熟させた心をもって多く住んでいるのに、意識のあるこの身体においても、外部のすべての対象においても、我作・我所作・慢の離れた心が現れず、三種の慢を超越し、寂静にして、よく解脱した状態にならないならば、比丘は次のように知るべきである。‘私は苦における無我の知覚を修得しておらず、修得以前と以後で進歩がなく、修習の力を得ていない’と。このように、その点において正知ある者となる”

‘‘Sace pana, bhikkhave, bhikkhuno dukkhe anattasaññāparicitena cetasā bahulaṃ viharato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānāpagataṃ mānasaṃ hoti vidhāsamatikkantaṃ santaṃ suvimuttaṃ. Veditabbametaṃ, bhikkhave, bhikkhunā ‘subhāvitā me dukkhe anattasaññā, atthi me pubbenāparaṃ viseso, pattaṃ me bhāvanābala’nti. Itiha tattha sampajāno hoti. ‘Dukkhe anattasaññā, bhikkhave, bhāvitā bahulīkatā mahapphalā hoti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

“比丘たちよ、しかし、もし比丘が、苦における無我の知覚を習熟させた心をもって多く住んでおり、意識のあるこの身体においても、外部のすべての対象においても、我作・我所作・慢の離れた心が現れ、三種の慢を超越し、寂静にして、よく解脱した状態になるならば、比丘は次のように知るべきである。‘私は苦における無我の知覚をよく修得し、修得以前と以後で進歩があり、修習の力を得た’と。このように、その点において正知ある者となる。‘比丘たちよ、苦における無我の知覚を修習し、多作するなら、大きな果報、大きな功徳があり、不死を拠所とし、不死を究極とする’と説かれたが、これはまさに、このことを縁として説かれたのである”

‘‘Imā kho, bhikkhave, satta saññā bhāvitā bahulīkatā mahapphalā honti mahānisaṃsā amatogadhā amatapariyosānā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“比丘たちよ、これら七つの知覚を修習し、多作するなら、大きな果報、大きな功徳があり、不死を拠所とし、不死を究極とするのである”。第六の経が終了した。

7. Methunasuttaṃ

7. 第七:淫欲経(メートゥナ・スッタ)

50. Atha kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘bhavampi no gotamo brahmacārī paṭijānātī’’ti? ‘‘Yañhi taṃ, brāhmaṇa, sammā vadamāno vadeyya – ‘akhaṇḍaṃ acchiddaṃ asabalaṃ akammāsaṃ paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ caratī’ti, mameva taṃ, brāhmaṇa, sammā vadamāno vadeyya – ‘ahañhi, brāhmaṇa, akhaṇḍaṃ acchiddaṃ asabalaṃ akammāsaṃ paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carāmī’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho gotama, brahmacariyassa khaṇḍampi chiddampi sabalampi kammāsampī’’ti?

50. そのとき、ジャーヌッソーニという名のバラモンが世尊のもとへ参じた。参じてから世尊と共に親しく挨拶を交わした。快く、記憶に留まるべき挨拶を終えてから、一方の端に座った。一方に座ったジャーヌッソーニ・バラモンは世尊に次のように申し上げた。“尊師ゴータマもまた、自らを梵行者(清浄な修行者)であると公言されるのでしょうか?”“バラモンよ、‘欠けることなく、穴があくことなく、斑なく、汚れなく、円満で清浄な梵行を実践している’と正しく言う者がいるならば、まさに私のことを指して言うべきである。バラモンよ、私は実に、欠けることなく、穴があくことなく、斑なく、汚れなく、円満で清浄な梵行を実践しているのである”“では、尊師ゴータマよ、梵行の欠け、穴、斑、汚れとはどのようなことでしょうか?”

‘‘Idha, brāhmaṇa, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā sammā brahmacārī paṭijānamāno na heva kho mātugāmena saddhiṃ dvayaṃdvayasamāpattiṃ samāpajjati; api ca kho mātugāmassa ucchādanaparimaddananhāpanasambāhanaṃ sādiyati. So taṃ assādeti, taṃ nikāmeti, tena ca vittiṃ āpajjati. Idampi kho, brāhmaṇa, brahmacariyassa khaṇḍampi chiddampi sabalampi kammāsampi. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, aparisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati, saṃyutto methunena saṃyogena na parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi [Pg.439] paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, na parimuccati dukkhasmāti vadāmi.

“バラモンよ、ここに、ある沙門やバラモンが、自分は正しく梵行を修めていると公言しながら、女性と直接の性交には至らないまでも、女性による(香油などの)塗擦、按撫、入浴、揉みほぐしを喜び、受容する者がいる。彼はそれを楽しみ、切望し、それによって満足を得る。バラモンよ、これもまた梵行の欠けであり、穴であり、斑であり、汚れである。バラモンよ、このような者は不清浄な梵行を修めていると言われ、淫欲の束縛に繋がれており、生まれ、老い、死、憂い、悲しみ、苦しみ、悶え、絶望から解脱しておらず、一切の苦から解脱していないと私は説くのである”

‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā sammā brahmacārī paṭijānamāno na heva kho mātugāmena saddhiṃ dvayaṃdvayasamāpattiṃ samāpajjati, napi mātugāmassa ucchādanaparimaddananhāpanasambāhanaṃ sādiyati; api ca kho mātugāmena saddhiṃ sañjagghati saṃkīḷati saṃkelāyati…pe… napi mātugāmena saddhiṃ sañjagghati saṃkīḷati saṃkelāyati; api ca kho mātugāmassa cakkhunā cakkhuṃ upanijjhāyati pekkhati…pe… napi mātugāmassa cakkhunā cakkhuṃ upanijjhāyati pekkhati; api ca kho mātugāmassa saddaṃ suṇāti tirokuṭṭaṃ vā tiropākāraṃ vā hasantiyā vā bhaṇantiyā vā gāyantiyā vā rodantiyā vā…pe… napi mātugāmassa saddaṃ suṇāti tirokuṭṭaṃ vā tiropākāraṃ vā hasantiyā vā bhaṇantiyā vā gāyantiyā vā rodantiyā vā; api ca kho yānissa tāni pubbe mātugāmena saddhiṃ hasitalapitakīḷitāni tāni anussarati…pe… napi yānissa tāni pubbe mātugāmena saddhiṃ hasitalapitakīḷitāni tāni anussarati; api ca kho passati gahapatiṃ vā gahapatiputtaṃ vā pañcahi kāmaguṇehi samappitaṃ samaṅgībhūtaṃ paricārayamānaṃ…pe… napi passati gahapatiṃ vā gahapatiputtaṃ vā pañcahi kāmaguṇehi samappitaṃ samaṅgībhūtaṃ paricārayamānaṃ; api ca kho aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vāti. So taṃ assādeti, taṃ nikāmeti, tena ca vittiṃ āpajjati. Idampi kho, brāhmaṇa, brahmacariyassa khaṇḍampi chiddampi sabalampi kammāsampi. Ayaṃ vuccati, brāhmaṇa, aparisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati saṃyutto methunena saṃyogena, na parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, na parimuccati dukkhasmāti vadāmi.

“さらに、バラモンよ、ここにある沙門またはバラモンは、自ら‘私は正しく梵行を修めている’と公言し、女人と二人きりで交わることはなく、女人に体をさすらせたり、揉ませたり、洗わせたり、マッサージさせたりすることを喜ぶこともない。しかしながら、女人と共に笑い、遊び、戯れる。……(中略)……あるいは、女人と共に笑い、遊び、戯れることはないが、女人の目を自分の目で見つめ、凝視する。……(中略)……あるいは、女人の目を見つめることはないが、壁や塀の向こう側で笑い、語り、歌い、あるいは泣いている女人の声を聞く。……(中略)……あるいは、女人の声を聞くことはないが、かつて女人と共に笑い、語り、戯れたことを思い起こす。……(中略)……あるいは、かつて女人と戯れたことを思い起こすことはないが、五つの欲徳(五欲)を満たし、それらに浸って楽しんでいる長者やその息子を見る。……(中略)……あるいは、五欲を楽しむ長者たちを見ることはないが、‘私はこの戒、あるいは行、あるいは苦行、あるいは梵行によって、天人、あるいは何らかの天界の存在になるだろう’と、ある天界の身を願って梵行を修める。彼はそれを楽しみ、それを望み、それによって満足を得る。バラモンよ、これもまた、梵行が欠け、穴が開き、汚れ、斑(まだら)がある状態である。バラモンよ、このような者を、淫欲の結合に縛られた不浄な梵行を修める者という。彼は生、老、死、愁、悲、苦、憂、悩から解き放たれることはない。すなわち、あらゆる苦しみから解き放たれることはないと、私は説く。”

‘‘Yāvakīvañcāhaṃ, brāhmaṇa, imesaṃ sattannaṃ methunasaṃyogānaṃ aññataraññataramethunasaṃyogaṃ attani appahīnaṃ samanupassiṃ, neva tāvāhaṃ, brāhmaṇa, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddhoti paccaññāsiṃ.

“バラモンよ、私がこれら七つの淫欲の結合のうち、いずれか一つでも自分の中に断たれていないと認めていた間は、バラモンよ、私は、神、魔、梵天を含む世界において、沙門、バラモン、神、人間を含む生きとし生けるものの中で、無上の正等覚を悟ったとは宣言しなかった。”

‘‘Yato [Pg.440] ca khohaṃ, brāhmaṇa, imesaṃ sattannaṃ methunasaṃyogānaṃ aññataraññataramethunasaṃyogaṃ attani appahīnaṃ na samanupassiṃ, athāhaṃ, brāhmaṇa, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddhoti paccaññāsiṃ. ‘Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi, akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’’’ti.

“バラモンよ、しかし私がこれら七つの淫欲の結合のうち、いずれも自分の中に断たれていないと認めなくなった時、バラモンよ、その時、私は、神、魔、梵天を含む世界において、沙門、バラモン、神、人間を含む生きとし生けるものの中で、無上の正等覚を悟ったと宣言した。そして、‘私の解脱は揺るぎない。これが最後の生であり、もはや再誕することはない’という知と見が私に生じたのである。”

Evaṃ vutte jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama; abhikkantaṃ, bho gotama…pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. Sattamaṃ.

“このように説かれた時、ジャーヌッソーニ・バラモンは世尊に次のように申し上げた。‘素晴らしい、尊師ゴータマよ!素晴らしい、尊師ゴータマよ!……(中略)……尊師ゴータマよ、私を今日より命ある限り帰依した優婆塞(在家信者)として受け入れてください。’第七の経(が終了した)。”

8. Saṃyogasuttaṃ

8. “結合経”

51. ‘‘Saṃyogavisaṃyogaṃ vo, bhikkhave, dhammapariyāyaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha…pe… katamo ca so, bhikkhave, saṃyogo visaṃyogo dhammapariyāyo?

51. “比丘たちよ、汝らに結合と非結合という法門を説こう。それを聞きなさい。……(中略)……比丘たちよ、結合と非結合の法門とはどのようなものか。”

‘‘Itthī, bhikkhave, ajjhattaṃ itthindriyaṃ manasi karoti – itthikuttaṃ itthākappaṃ itthividhaṃ itthicchandaṃ itthissaraṃ itthālaṅkāraṃ. Sā tattha rajjati tatrābhiramati. Sā tattha rattā tatrābhiratā bahiddhā purisindriyaṃ manasi karoti – purisakuttaṃ purisākappaṃ purisavidhaṃ purisacchandaṃ purisassaraṃ purisālaṅkāraṃ. Sā tattha rajjati tatrābhiramati. Sā tattha rattā tatrābhiratā bahiddhā saṃyogaṃ ākaṅkhati. Yañcassā saṃyogapaccayā uppajjati sukhaṃ somanassaṃ tañca ākaṅkhati. Itthatte, bhikkhave, abhiratā sattā purisesu saṃyogaṃ gatā. Evaṃ kho, bhikkhave, itthī itthattaṃ nātivattati.

“比丘たちよ、女は内にあって女性の機能(女根)を意に留める。女としての仕草、容姿、振る舞い、欲求、声、装飾を意に留める。彼女はそこに執着し、それを楽しむ。彼女はそこに執着し、楽しむことで、外にある男性の機能(男根)を意に留める。男としての仕草、容姿、振る舞い、欲求、声、装飾を意に留める。彼女はそこに執着し、それを楽しむ。彼女はそこに執着し、楽しむことで、外にある結合を渇望する。そして、その結合を縁として生じる快楽や喜びをも渇望する。比丘たちよ、女性であることに執着する衆生は、男性との結合に至る。比丘たちよ、このようにして女は女性というあり方を越えることができない。”

‘‘Puriso, bhikkhave, ajjhattaṃ purisindriyaṃ manasi karoti – purisakuttaṃ purisākappaṃ purisavidhaṃ purisacchandaṃ purisassaraṃ purisālaṅkāraṃ. So tattha rajjati tatrābhiramati. So tattha ratto tatrābhirato bahiddhā itthindriyaṃ manasi karoti – itthikuttaṃ itthākappaṃ itthividhaṃ itthicchandaṃ itthissaraṃ itthālaṅkāraṃ. So tattha rajjati tatrābhiramati. So tattha ratto tatrābhirato bahiddhā saṃyogaṃ ākaṅkhati. Yañcassa saṃyogapaccayā uppajjati sukhaṃ somanassaṃ tañca ākaṅkhati. Purisatte, bhikkhave, abhiratā sattā [Pg.441] itthīsu saṃyogaṃ gatā. Evaṃ kho, bhikkhave, puriso purisattaṃ nātivattati. Evaṃ kho, bhikkhave, saṃyogo hoti.

“比丘たちよ、男は内にあって男性の機能(男根)を意に留める。男としての仕草、容姿、振る舞い、欲求、声、装飾を意に留める。彼はそこに執着し、それを楽しむ。彼はそこに執着し、楽しむことで、外にある女性の機能(女根)を意に留める。女としての仕草、容姿、振る舞い、欲求、声、装飾を意に留める。彼はそこに執着し、それを楽しむ。彼はそこに執着し、楽しむことで、外にある結合を渇望する。そして、その結合を縁として生じる快楽や喜びをも渇望する。比丘たちよ、男性であることに執着する衆生は、女性との結合に至る。比丘たちよ、このようにして男は男性というあり方を越えることができない。比丘たちよ、このようにして結合が生じるのである。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, visaṃyogo hoti? Itthī, bhikkhave, ajjhattaṃ itthindriyaṃ na manasi karoti – itthikuttaṃ itthākappaṃ itthividhaṃ itthicchandaṃ itthissaraṃ itthālaṅkāraṃ. Sā tattha na rajjati, sā tatra nābhiramati. Sā tattha arattā tatra anabhiratā bahiddhā purisindriyaṃ na manasi karoti – purisakuttaṃ purisākappaṃ purisavidhaṃ purisacchandaṃ purisassaraṃ purisālaṅkāraṃ. Sā tattha na rajjati, tatra nābhiramati. Sā tattha arattā tatra anabhiratā bahiddhā saṃyogaṃ nākaṅkhati. Yañcassā saṃyogapaccayā uppajjati sukhaṃ somanassaṃ tañca nākaṅkhati. Itthatte, bhikkhave, anabhiratā sattā purisesu visaṃyogaṃ gatā. Evaṃ kho, bhikkhave, itthī itthattaṃ ativattati.

“比丘たちよ、どのようにして(性的な)結びつきがない状態(非結合)があるのでしょうか。比丘たちよ、ある女性が自身の内側において、女性としての機能(女性根)、女性の動作、女性の身なり、女性のプライド、女性の欲求、女性の声、女性の装飾を心に留めません。彼女はそれらに執着せず、それらを楽しみません。彼女はそれらに執着せず楽しまないことで、外側における男性としての機能、男性の動作、男性の身なり、男性のプライド、男性の欲求、男性の声、男性の装飾を心に留めません。彼女はそれらに執着せず、それらを楽しみません。彼女はそれらに執着せず楽しまないことで、外側における(性的な)結びつきを望みません。結びつきを原因として生じるいかなる楽や喜びも、彼女は望みません。比丘たちよ、女性であることに執着しない衆生は、男性との結びつきから離れます。比丘たちよ、このようにして女性は女性の状態を超越するのです。”

‘‘Puriso, bhikkhave, ajjhattaṃ purisindriyaṃ na manasi karoti – purisakuttaṃ purisākappaṃ purisavidhaṃ purisacchandaṃ purisassaraṃ purisālaṅkāraṃ. So tattha na rajjati, so tatra nābhiramati. So tattha aratto tatra anabhirato bahiddhā itthindriyaṃ na manasi karoti – itthikuttaṃ itthākappaṃ itthividhaṃ itthicchandaṃ itthissaraṃ itthālaṅkāraṃ. So tattha na rajjati, tatra nābhiramati. So tattha aratto tatra anabhirato bahiddhā saṃyogaṃ nākaṅkhati. Yañcassa saṃyogapaccayā uppajjati sukhaṃ somanassaṃ tañca nākaṅkhati. Purisatte, bhikkhave, anabhiratā sattā itthīsu visaṃyogaṃ gatā. Evaṃ kho, bhikkhave, puriso purisattaṃ ativattati. Evaṃ kho, bhikkhave, visaṃyogo hoti. Ayaṃ kho, bhikkhave, saṃyogo visaṃyogo dhammapariyāyo’’ti. Aṭṭhamaṃ.

“比丘たちよ、ある男性が自身の内側において、男性としての機能(男性根)、男性の動作、男性の身なり、男性のプライド、男性の欲求、男性の声、男性の装飾を心に留めません。彼はそれらに執着せず、それらを楽しみません。彼はそれらに執着せず楽しまないことで、外側における女性としての機能、女性の動作、女性の身なり、女性のプライド、女性の欲求、女性の声、女性の装飾を心に留めません。彼はそれらに執着せず、それらを楽しみません。彼はそれらに執着せず楽しまないことで、外側における(性的な)結びつきを望みません。結びつきを原因として生じるいかなる楽や喜びも、彼は望みません。比丘たちよ、男性であることに執着しない衆生は、女性との結びつきから離れます。比丘たちよ、このようにして男性は男性の状態を超越するのです。比丘たちよ、このようにして(性的な)結びつきがない状態があるのです。比丘たちよ、これが結びつき(結合)と結びつきがないこと(非結合)に関する法門です。”(第八の経が)終わりました。

9. Dānamahapphalasuttaṃ

9. “布施大果経(ふせだいかけい)”

52. Ekaṃ samayaṃ bhagavā campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Atha kho sambahulā campeyyakā upāsakā yena āyasmā sāriputto tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho campeyyakā upāsakā āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavocuṃ – ‘‘cirassutā no, bhante, bhagavato [Pg.442] sammukhā dhammīkathā. Sādhu mayaṃ, bhante, labheyyāma bhagavato sammukhā dhammiṃ kathaṃ savanāyā’’ti. ‘‘Tenahāvuso, tadahuposathe āgaccheyyātha, appeva nāma labheyyātha bhagavato sammukhā dhammiṃ kathaṃ savanāyā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho campeyyakā upāsakā āyasmato sāriputtassa paṭissutvā uṭṭhāyāsanā āyasmantaṃ sāriputtaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkamiṃsu.

52. “ある時、世尊はチャンパーのガッガラー池のほとりに滞在しておられました。その時、チャンパーの多くの在家信者(ウパーサカ)たちが、尊者サーリプッタのところへやって来ました。やって来ると、尊者サーリプッタを礼拝し、一方に座りました。一方に座ったチャンパーの在家信者たちは、尊者サーリプッタにこう言いました。‘尊者よ、私たちは長い間、世尊の御前から法話を拝聴しておりません。尊者よ、願わくば私たちは、世尊の御前から法話を拝聴する機会を得たいものです。’‘友よ、それならば、その布薩の日(ウポサッタ)に来なさい。おそらく、世尊の御前から法話を拝聴する機会が得られるでしょう。’‘尊者よ、承知いたしました。’チャンパーの在家信者たちは、尊者サーリプッタの言葉に同意し、席から立ち上がると、尊者サーリプッタを礼拝し、右繞(うにょう)して去って行きました。”

Atha kho campeyyakā upāsakā tadahuposathe yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Atha kho āyasmā sāriputto tehi campeyyakehi upāsakehi saddhiṃ yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca –

“その後、チャンパーの在家信者たちは、その布薩の日に、尊者サーリプッタのところへやって来ました。やって来ると、尊者サーリプッタを礼拝し、一方に立ちました。そこで尊者サーリプッタは、それらチャンパーの在家信者たちと共に、世尊のおられるところへ向かいました。到着すると、世尊を礼拝し、一方に座りました。一方に座った尊者サーリプッタは、世尊にこう申し上げました。”

‘‘Siyā nu kho, bhante, idhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahānisaṃsaṃ; siyā pana, bhante, idhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti? ‘‘Siyā, sāriputta, idhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahānisaṃsaṃ; siyā pana, sāriputta, idhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti. ‘‘Ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo yena midhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahānisaṃsaṃ; ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo yena midhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti?

“‘世尊よ、この世において、ある人が同じような布施をしても、大きな果報(大果)や大きな功徳(大利益)がないということがあるでしょうか。また、世尊よ、この世において、ある人が同じような布施をして、大きな果報や大きな功徳があるということがあるでしょうか。’‘サーリプッタよ、この世において、ある人が同じような布施をしても、大きな果報や大きな功徳がないということがあり、また、ある人が同じような布施をして、大きな果報や大きな功徳があるということもある。’‘世尊よ、この世において、ある人の同じような布施が大きな果報や大きな功徳をもたらさない原因は何でしょうか、縁は何でしょうか。また、世尊よ、この世において、ある人の同じような布施が大きな果報や大きな功徳をもたらす原因は何でしょうか、縁は何でしょうか。’”

‘‘Idha, sāriputta, ekacco sāpekho dānaṃ deti, patibaddhacitto dānaṃ deti, sannidhipekho dānaṃ deti, ‘imaṃ pecca paribhuñjissāmī’ti dānaṃ deti. So taṃ dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. Taṃ kiṃ maññasi, sāriputta, dadeyya idhekacco evarūpaṃ dāna’’nti? ‘‘Evaṃ, bhante’’.

“‘サーリプッタよ、この世において、ある者は期待を持って布施を行い、執着した心で布施を行い、貯え(報い)を求めて布施を行い、“死後にこれを享受しよう”と考えて布施を行います。彼は、沙門やバラモンに対して、食物、飲料、衣服、乗り物、花、香、塗香、寝具、住居、灯火の用具を布施します。サーリプッタよ、あなたはどう思いますか。この世にこのような布施を行う者がいるでしょうか。’‘はい、世尊よ、その通りです。’”

‘‘Tatra, sāriputta, yvāyaṃ sāpekho dānaṃ deti, patibaddhacitto dānaṃ deti, sannidhipekho dānaṃ deti, ‘imaṃ pecca paribhuñjissāmī’ti dānaṃ deti. So [Pg.443] taṃ dānaṃ datvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. So taṃ kammaṃ khepetvā taṃ iddhiṃ taṃ yasaṃ taṃ ādhipaccaṃ āgāmī hoti āgantā itthattaṃ.

“‘サーリプッタよ、そのうちで、期待を持って布施を行い、執着した心で布施を行い、貯えを求めて布施を行い、“死後にこれを享受しよう”と考えて布施を行う者は、その布施をなしたことにより、身が壊れ死んだ後、四大王衆天(しだいおうしゅてん)の神々の仲間に生まれます。彼は、その業を使い果たし、その威力、名声、支配力を使い果たすと、再びこの(人間の)状態に戻ってくる者、戻るべき者となります。’

‘‘Idha pana, sāriputta, ekacco na heva kho sāpekho dānaṃ deti, na patibaddhacitto dānaṃ deti, na sannidhipekho dānaṃ deti, na ‘imaṃ pecca paribhuñjissāmī’ti dānaṃ deti; api ca kho ‘sāhu dāna’nti dānaṃ deti…pe… napi ‘sāhu dāna’nti dānaṃ deti; api ca kho ‘dinnapubbaṃ katapubbaṃ pitupitāmahehi na arahāmi porāṇaṃ kulavaṃsaṃ hāpetu’nti dānaṃ deti…pe… napi ‘dinnapubbaṃ katapubbaṃ pitupitāmahehi na arahāmi porāṇaṃ kulavaṃsaṃ hāpetu’nti dānaṃ deti; api ca kho ‘ahaṃ pacāmi, ime na pacanti, nārahāmi pacanto apacantānaṃ dānaṃ adātu’nti dānaṃ deti…pe… napi ‘ahaṃ pacāmi, ime na pacanti, nārahāmi pacanto apacantānaṃ dānaṃ adātu’nti dānaṃ deti; api ca kho ‘yathā tesaṃ pubbakānaṃ isīnaṃ tāni mahāyaññāni ahesuṃ, seyyathidaṃ – aṭṭhakassa vāmakassa vāmadevassa vessāmittassa yamadaggino aṅgīrasassa bhāradvājassa vāseṭṭhassa kassapassa bhaguno, evaṃ me ayaṃ dānasaṃvibhāgo bhavissatī’ti dānaṃ deti…pe… napi ‘yathā tesaṃ pubbakānaṃ isīnaṃ tāni mahāyaññāni ahesuṃ, seyyathidaṃ – aṭṭhakassa vāmakassa vāmadevassa vessāmittassa yamadaggino aṅgīrasassa bhāradvājassa vāseṭṭhassa kassapassa bhaguno, evaṃ me ayaṃ dānasaṃvibhāgo bhavissatī’ti dānaṃ deti; api ca kho ‘imaṃ me dānaṃ dadato cittaṃ pasīdati, attamanatā somanassaṃ upajāyatī’ti dānaṃ deti…pe… napi ‘imaṃ me dānaṃ dadato cittaṃ pasīdati, attamanatā somanassaṃ upajāyatī’ti dānaṃ deti; api ca kho cittālaṅkāracittaparikkhāraṃ dānaṃ deti. So taṃ dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. Taṃ kiṃ maññasi, sāriputta, dadeyya idhekacco evarūpaṃ dāna’’nti? ‘‘Evaṃ, bhante’’.

“さらに、サーリプッタよ、この世において、ある人は執着心を持って布施をするのではなく、心囚われることなく、貯蔵の念もなく、‘死後にこれを享受しよう’と考えて布施をするのでもありません。しかし、‘布施は善いことだ’と考えて布施をします。(中略)またある人は、‘布施は善いことだ’と考えて布施をするのでもなく、‘父や祖父たちがかつて行い、なしてきた古い家系を絶やすのはふさわしくない’と考えて布施をします。(中略)またある人は、家系を守るためでもなく、‘私は調理をするが、彼らは調理をしない。調理をする者が、調理をしない者に布施をしないのはふさわしくない’と考えて布施をします。(中略)またある人は、調理の有無のためでもなく、‘かつての仙人たち、すなわちアッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマダッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグたちが行ったあの盛大な供犠のように、私のこの布施の分配もそのようになるだろう’と考えて布施をします。(中略)またある人は、古の供犠にならうためでもなく、‘この布施をすることで私の心は清まり、満足と喜びが生じる’と考えて布施をします。(中略)またある人は、心の喜びのためでもなく、ただ‘心の装飾、心の具足(サマタ・ヴィパッサナの助け)’として布施をします。その人は、沙門やバラモンに対して、食物、飲物、衣服、乗り物、花、香、塗香、寝具、住居、灯火の資具を布施します。サーリプッタよ、どう思いますか。この世に、このような布施をする人がいるでしょうか?”“はい、世尊よ。”

‘‘Tatra, sāriputta, yvāyaṃ na heva sāpekho dānaṃ deti; na patibaddhacitto dānaṃ deti; na sannidhipekho dānaṃ deti; na ‘imaṃ pecca paribhuñjissāmī’ti dānaṃ deti; napi ‘sāhu dāna’nti dānaṃ deti; napi ‘dinnapubbaṃ katapubbaṃ pitupitāmahehi [Pg.444] na arahāmi porāṇaṃ kulavaṃsaṃ hāpetu’nti dānaṃ deti; napi ‘ahaṃ pacāmi, ime na pacanti, nārahāmi pacanto apacantānaṃ dānaṃ adātu’nti dānaṃ deti; napi ‘yathā tesaṃ pubbakānaṃ isīnaṃ tāni mahāyaññāni ahesuṃ, seyyathidaṃ – aṭṭhakassa vāmakassa vāmadevassa vessāmittassa yamadaggino aṅgīrasassa bhāradvājassa vāseṭṭhassa kassapassa bhaguno, evaṃ me ayaṃ dānasaṃvibhāgo bhavissatī’ti dānaṃ deti; napi ‘imaṃ me dānaṃ dadato cittaṃ pasīdati, attamanatā somanassaṃ upajāyatī’ti dānaṃ deti; api ca kho cittālaṅkāracittaparikkhāraṃ dānaṃ deti. So taṃ dānaṃ datvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjati. So taṃ kammaṃ khepetvā taṃ iddhiṃ taṃ yasaṃ taṃ ādhipaccaṃ anāgāmī hoti anāgantā itthattaṃ. Ayaṃ kho, sāriputta, hetu ayaṃ paccayo yena midhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ na mahapphalaṃ hoti na mahānisaṃsaṃ. Ayaṃ pana, sāriputta, hetu ayaṃ paccayo yena midhekaccassa tādisaṃyeva dānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti mahānisaṃsa’’nti. Navamaṃ.

“サーリプッタよ、そこにおいて、執着もなく、心囚われることもなく、貯蔵の念もなく、‘死後に享受しよう’とも思わず、‘布施は善い’とも思わず、‘家系を守るため’とも思わず、‘自分は調理し、彼らはしないから’とも思わず、‘古の仙人の供犠のように’とも思わず、‘心が清まり喜ぶから’とも思わず、ただ‘心の装飾、心の具足’として布施をする人がいます。その人は布施をして、身が壊れ死んだ後、梵天(ブラフマカーイカ)の神々の仲間に生まれ変わります。その人はその業を尽きさせ、その神通、その名声、その支配力を尽きさせた後、不還者(アナガーミー)となり、二度とこの世(欲界)に戻ることはありません。サーリプッタよ、これが、この世において、ある人の布施が(同様のものであっても)大きな果報や大きな功徳をもたらさない理由であり、条件です。そしてサーリプッタよ、これが、この世において、ある人の布施が大きな果報と大きな功徳をもたらす理由であり、条件なのです。”(第九の経が終わる。)

10. Nandamātāsuttaṃ

10. ナンダマーター・スッタ(ナンダの母の経)

53. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno dakkhiṇāgirismiṃ cārikaṃ caranti mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ. Tena kho pana samayena veḷukaṇḍakī nandamātā upāsikā rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya pārāyanaṃ sarena bhāsati.

53. このように私は聞きました。ある時、尊者サーリプッタと尊者マハーモッガラーナは、大勢の比丘僧伽とともにダッキナーギリ地方を巡錫していました。その時、ヴェールカンダカに住むナンダの母(ナンダマーター)という名の女居士が、夜明け時に起きて、パーラーヤナ(彼岸道品)を朗々と唱えていました。

Tena kho pana samayena vessavaṇo mahārājā uttarāya disāya dakkhiṇaṃ disaṃ gacchati kenacideva karaṇīyena. Assosi kho vessavaṇo mahārājā nandamātāya upāsikāya pārāyanaṃ sarena bhāsantiyā, sutvā kathāpariyosānaṃ āgamayamāno aṭṭhāsi.

その時、ヴェッサヴァナ(多聞天)大王が、何らかの用事で北から南へと向かっていました。ヴェッサヴァナ大王は、ナンダの母である女居士がパーラーヤナを朗誦する声を聞き、それを聞くと、法話が終わるのを待って立ち止まりました。

Atha kho nandamātā upāsikā pārāyanaṃ sarena bhāsitvā tuṇhī ahosi. Atha kho vessavaṇo mahārājā nandamātāya upāsikāya kathāpariyosānaṃ viditvā abbhānumodi – ‘‘sādhu bhagini, sādhu bhaginī’’ti! ‘‘Ko paneso, bhadramukhā’’ti? ‘‘Ahaṃ te, bhagini, bhātā vessavaṇo, mahārājā’’ti. ‘‘Sādhu, bhadramukha, tena hi yo me ayaṃ dhammapariyāyo bhaṇito [Pg.445] idaṃ te hotu ātitheyya’’nti. ‘‘Sādhu, bhagini, etañceva me hotu ātitheyyaṃ. Sveva sāriputtamoggallānappamukho bhikkhusaṅgho akatapātarāso veḷukaṇḍakaṃ āgamissati, tañca bhikkhusaṅghaṃ parivisitvā mama dakkhiṇaṃ ādiseyyāsi. Etañceva me bhavissati ātitheyya’’nti.

そして、ナンダの母である女居士は、パーラーヤナの朗誦を終えて静かになりました。すると、ヴェッサヴァナ大王は、女居士の法話が終わったのを知り、“姉妹よ、素晴らしい。姉妹よ、素晴らしい”と歓喜の声を上げました。“賢者よ、あなたはどなたですか?”“姉妹よ、私はあなたの兄弟であるヴェッサヴァナ大王です”“賢者よ、素晴らしい。では、私が唱えたこの法の説示が、あなたへのもてなし(供物)となりますように”“姉妹よ、素晴らしい。これを私へのもてなしとしましょう。明日、サーリプッタとモッガラーナを筆頭とする比丘僧伽が、朝食をとらずにヴェールカンダカへやって来るでしょう。その比丘僧伽を供養して、その布施の功徳を私に回向してください。それが私へのさらなるもてなしとなるでしょう”と言いました。

Atha kho nandamātā upāsikā tassā rattiyā accayena sake nivesane paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ paṭiyādāpesi. Atha kho sāriputtamoggallānappamukho bhikkhusaṅgho akatapātarāso yena veḷukaṇḍako tadavasari. Atha kho nandamātā upāsikā aññataraṃ purisaṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, ambho purisa, ārāmaṃ gantvā bhikkhusaṅghassa kālaṃ ārocehi – ‘kālo, bhante, ayyāya nandamātuyā nivesane niṭṭhitaṃ bhatta’’’nti. ‘‘Evaṃ, ayye’’ti kho so puriso nandamātāya upāsikāya paṭissutvā ārāmaṃ gantvā bhikkhusaṅghassa kālaṃ ārocesi – ‘‘kālo, bhante, ayyāya nandamātuyā nivesane niṭṭhitaṃ bhatta’’nti. Atha kho sāriputtamoggallānappamukho bhikkhusaṅgho pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena nandamātāya upāsikāya nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho nandamātā upāsikā sāriputtamoggallānappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi.

その時、信女ナンダマーターは、その夜が明けると、自分の家で優れた硬食と軟食(食べ物)を用意させた。そして、サーリプッタとモッガラーナを筆頭とする比丘サンガは、まだ朝食を済ませていない状態でヴェールカンダカへと赴いた。その時、信女ナンダマーターはある男を呼び寄せ、“さあ、お前さんよ、精舎へ行って比丘サンガに食事の時間を告げなさい。‘尊師、ナンダマーター奥様の家で、食事の用意が整いました’と”と言った。その男は“承知いたしました、奥様”と信女ナンダマーターに答え、精舎へ行って比丘サンガに食事の時間を告げた。“尊師、ナンダマーター奥様の家で、食事の用意が整いました”。そこで、サーリプッタとモッガラーナを筆頭とする比丘サンガは、午前の時間に下衣を整え、鉢と衣を持って、信女ナンダマーターの家へと赴いた。到着すると、用意された座に座った。そして信女ナンダマーターは、サーリプッタとモッガラーナを筆頭とする比丘サンガに、優れた硬食と軟食を自らの手で供し、十分に満足させた。

Atha kho nandamātā upāsikā āyasmantaṃ sāriputtaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho nandamātaraṃ upāsikaṃ āyasmā sāriputto etadavoca – ‘‘ko pana te, nandamāte, bhikkhusaṅghassa abbhāgamanaṃ ārocesī’’ti?

その時、信女ナンダマーターは、長老サーリプッタが食事を終え、鉢から手を離したのを見て、一方の端に座った。一方の端に座った信女ナンダマーターに、長老サーリプッタはこう言った。“ナンダマーターよ、誰があなたに比丘サンガの来訪を告げたのですか”。

‘‘Idhāhaṃ, bhante, rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya pārāyanaṃ sarena bhāsitvā tuṇhī ahosiṃ. Atha kho, bhante, vessavaṇo mahārājā mama kathāpariyosānaṃ viditvā abbhānumodi – ‘sādhu, bhagini, sādhu, bhaginī’ti! ‘Ko paneso, bhadramukhā’ti? ‘Ahaṃ te, bhagini, bhātā vessavaṇo, mahārājā’ti. ‘Sādhu, bhadramukha, tena hi yo me ayaṃ dhammapariyāyo [Pg.446] bhaṇito idaṃ te hotu ātitheyya’nti. ‘Sādhu, bhagini, etañceva me hotu ātitheyyaṃ. Sveva sāriputtamoggallānappamukho bhikkhusaṅgho akatapātarāso veḷukaṇḍakaṃ āgamissati, tañca bhikkhusaṅghaṃ parivisitvā mama dakkhiṇaṃ ādiseyyāsi. Etañceva me bhavissati ātitheyya’nti. Yadidaṃ, bhante, dāne puññañca puññamahī ca taṃ vessavaṇassa mahārājassa sukhāya hotū’’ti.

“尊師、私は今日、夜明け前に起き、パーラーヤナ(彼岸道品)を声に出して唱えてから静かにしておりました。その時、尊師、ヴェッサヴァナ大王が私の説法の終わりを知り、‘善哉、姉妹よ、善哉、姉妹よ!’と随喜されました。私が‘顔立ちの麗しいお方よ、あなたはどなたですか’と問いますと、‘姉妹よ、私はあなたの兄弟であるヴェッサヴァナ大王です’と言われました。私は‘顔立ちの麗しいお方よ、素晴らしいことです。それでは、私が唱えたこの法門が、あなたへの贈り物(接待)となりますように’と言いました。(大王は)‘姉妹よ、素晴らしい。それが私への贈り物となりますように。明日、サーリプッタとモッガラーナを筆頭とする比丘サンガが、まだ朝食を済ませていない状態でヴェールカンダカに来るでしょう。その比丘サンガを供養して、その布施の功徳を私に回向してください。それが私へのさらなる贈り物となるでしょう’と言われました。尊師、この布施における功徳と、その功徳の積み重ねが、ヴェッサヴァナ大王の幸福となりますように”。

‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ, nandamāte! Yatra hi nāma vessavaṇena mahārājena evaṃmahiddhikena evaṃmahesakkhena devaputtena sammukhā sallapissasī’’ti.

“驚くべきことです、ナンダマーターよ、未曾有のことです、ナンダマーターよ! このように大きな神通力と威光を持つ天子であるヴェッサヴァナ大王と、面と向かって語り合うとは”。

‘‘Na kho me, bhante, eseva acchariyo abbhuto dhammo. Atthi me aññopi acchariyo abbhuto dhammo. Idha me, bhante, nando nāma ekaputtako piyo manāpo. Taṃ rājāno kismiñcideva pakaraṇe okassa pasayha jīvitā voropesuṃ. Tasmiṃ kho panāhaṃ, bhante, dārake gahite vā gayhamāne vā vadhe vā vajjhamāne vā hate vā haññamāne vā nābhijānāmi cittassa aññathatta’’nti. ‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ nandamāte! Yatra hi nāma cittuppādampi parisodhessasī’’ti.

“尊師、私にとって、この大王との対話だけが驚くべき未曾有の法(出来事)ではありません。私には他にも驚くべき未曾有の法があります。尊師、私にはナンダという名の、愛しく、こころにかなった、ただ一人の息子がおりました。王たちが、ある理由により彼を引き立て、力ずくで命を奪いました。尊師、その子が捕らえられた時も、捕らえられつつある時も、殺された時も、殺されつつある時も、害された時も、害されつつある時も、私の心に変異(乱れ)が生じたという覚えはありません”。“驚くべきことです、ナンダマーターよ、未曾有のことです、ナンダマーターよ! まさに心の動き(動揺)さえも、これほど清らかにしているとは”。

‘‘Na kho me, bhante, eseva acchariyo abbhuto dhammo. Atthi me aññopi acchariyo abbhuto dhammo. Idha me, bhante, sāmiko kālaṅkato aññataraṃ yakkhayoniṃ upapanno. So me teneva purimena attabhāvena uddassesi. Na kho panāhaṃ, bhante, abhijānāmi tatonidānaṃ cittassa aññathatta’’nti. ‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ, nandamāte! Yatra hi nāma cittuppādampi parisodhessasī’’ti.

“尊師、私にとって、それだけが驚くべき未曾有の法ではありません。私には他にも驚くべき未曾有の法があります。尊師、私の夫は亡くなって、ある夜叉(地居天)の身となりました。その者は、かつての人間であった時の姿で私に姿を見せました。尊師、しかし、そのことが原因で私の心に変異が生じたという覚えはありません”。“驚くべきことです、ナンダマーターよ、未曾有のことです、ナンダマーターよ! まさに心の動き(動揺)さえも、これほど清らかにしているとは”。

‘‘Na kho me, bhante, eseva acchariyo abbhuto dhammo. Atthi me aññopi acchariyo abbhuto dhammo. Yatohaṃ, bhante, sāmikassa daharasseva daharā ānītā nābhijānāmi sāmikaṃ manasāpi aticaritā, kuto pana kāyenā’’ti! ‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ, nandamāte! Yatra hi nāma cittuppādampi parisodhessasī’’ti.

“尊師、私にとって、それだけが驚くべき未曾有の法ではありません。私には他にも驚くべき未曾有の法があります。尊師、私がまだ若く、夫もまた若かった頃、私は嫁いできましたが、心でさえも夫を裏切る(不貞を働く)考えを持った覚えはありません。まして体(行動)で裏切ることなど、どうしてあり得ましょうか”。“驚くべきことです、ナンダマーターよ、未曾有のことです、ナンダマーターよ! まさに心の動きさえも、これほど清らかにしているとは”。

‘‘Na [Pg.447] kho me, bhante, eseva acchariyo abbhuto dhammo. Atthi me aññopi acchariyo abbhuto dhammo. Yadāhaṃ, bhante, upāsikā paṭidesitā nābhijānāmi kiñci sikkhāpadaṃ sañcicca vītikkamitā’’ti. ‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ, nandamāte’’ti!

“尊師、私にとって、それだけが驚くべき未曾有の法ではありません。私には他にも驚くべき未曾有の法があります。尊師、私が信女(ウパーシカー)であることを公言して以来、いかなる学習処(戒)も、故意に犯したという覚えはありません”。“驚くべきことです、ナンダマーターよ、未曾有のことです、ナンダマーターよ!”

‘‘Na kho me, bhante, eseva acchariyo abbhuto dhammo. Atthi me aññopi acchariyo abbhuto dhammo. Idhāhaṃ, bhante, yāvadeva ākaṅkhāmi vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Pītiyā ca virāgā upekkhikā ca viharāmi satā ca sampajānā sukhañca kāye paṭisaṃvedemi, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmī’’ti. ‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ, nandamāte’’ti!

“尊者よ、私にとって驚くべき未曾有(みぞう)の法は、これだけではありません。尊者よ、私にはもう一つ、驚くべき未曾有の法があります。尊者よ、私は望むときはいつでも、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(じん)と伺(し)があり、離(り)より生じた喜と楽のある第一禅を具足して住しております。また、尋と伺が止滅したことにより、内なる清浄と心の集中(一境性)があり、尋もなく伺もなく、定(じょう)より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住しております。また、喜が消えたことにより、平静(捨)を保ち、念(おも)いと正知(しょうち)をもち、身をもって楽を感じ、諸の聖者たちが‘平静にして念いあり、楽に住する者である’と説くところの第三禅を具足して住しております。さらに、楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いを滅したことにより、不苦不楽であり、平静(捨)による念の清浄がある第四禅を具足して住しております”。“ナンダの母よ、驚くべきことである。ナンダの母よ、未曾有のことである”

‘‘Na kho me, bhante, eseva acchariyo abbhuto dhammo. Atthi me aññopi acchariyo abbhuto dhammo. Yānimāni, bhante, bhagavatā desitāni pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni nāhaṃ tesaṃ kiñci attani appahīnaṃ samanupassāmī’’ti. ‘‘Acchariyaṃ, nandamāte, abbhutaṃ, nandamāte’’ti!

“尊者よ、私にとって驚くべき未曾有の法は、これだけではありません。尊者よ、私にはもう一つ、驚くべき未曾有の法があります。尊者よ、世尊によって説かれたこれら五下分結(ごげぶんけつ)のうち、自分の中に断たれていないものは一つも見当たりません”。“ナンダの母よ、驚くべきことである。ナンダの母よ、未曾有のことである”

Atha kho āyasmā sāriputto nandamātaraṃ upāsikaṃ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmīti. Dasamaṃ.

その後、尊者サーリプッタはナンダの母である優婆夷(うばい)に、法話によって(教えを)示し、勧(すす)め、励まし、喜ばせてから、座を立って去っていった。第十(経完)。

Mahāyaññavaggo pañcamo.

第五:大供養品(だいこうようひん) 完。

Tassuddānaṃ –

その目次(摂頌)は以下の通りである。

Ṭhiti ca parikkhāraṃ dve, aggī saññā ca dve parā;

Methunā saṃyogo dānaṃ, nandamātena te dasāti.

(識)住、資具(二経)、火、想(二経)、婬、結合、施、ナンダの母に関するもの、これら十経である。

Paṭhamapaṇṇāsakaṃ samattaṃ.

第一の五十経(初五十経) 完。

6. Abyākatavaggo

6. 第六:無記品(むきひん)

1. Abyākatasuttaṃ

1. 無記経

54. Atha [Pg.448] kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo yena sutavato ariyasāvakassa vicikicchā nuppajjati abyākatavatthūsū’’ti?

54. そのとき、ある比丘が世尊のもとへ赴いた。赴いて、世尊を礼拝してから、一方に座った。一方に座ったその比丘は、世尊に次のように申し上げた。“尊者よ、多聞の聖弟子に、無記(答えが示されない)の事柄について疑いが生じないのは、いかなる因、いかなる縁によるのでしょうか”

‘‘Diṭṭhinirodhā kho, bhikkhu, sutavato ariyasāvakassa vicikicchā nuppajjati abyākatavatthūsu. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, diṭṭhigatametaṃ; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, diṭṭhigatametaṃ; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, diṭṭhigatametaṃ; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, diṭṭhigatametaṃ. Assutavā, bhikkhu, puthujjano diṭṭhiṃ nappajānāti, diṭṭhisamudayaṃ nappajānāti, diṭṭhinirodhaṃ nappajānāti, diṭṭhinirodhagāminiṃ paṭipadaṃ nappajānāti. Tassa sā diṭṭhi pavaḍḍhati, so na parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, na parimuccati dukkhasmāti vadāmi.

“比丘よ、見(けん)の滅(めつ)によって、多聞の聖弟子には無記の事柄について疑いが生じないのである。比丘よ、‘如来は死後も存在する’というのは一つの見解(邪見)である。比丘よ、‘如来は死後には存在しない’というのも一つの見解である。比丘よ、‘如来は死後も存在し、かつ存在しない’というのも一つの見解である。比丘よ、‘如来は死後も存在するのでもなく、存在しないのでもない’というのも一つの見解である。比丘よ、教えを聞かぬ凡夫は、見(見解)を知らず、見の生起を知らず、見の滅を知らず、見の滅に至る道を知らない。彼においてその見解は増長し、彼は生、老、死、悲しみ、嘆き、苦しみ、憂い、悩みから逃れることができない。一切の苦しみから逃れることができないと、私は説く”

‘‘Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako diṭṭhiṃ pajānāti, diṭṭhisamudayaṃ pajānāti, diṭṭhinirodhaṃ pajānāti, diṭṭhinirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti. Tassa sā diṭṭhi nirujjhati, so parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, parimuccati dukkhasmāti vadāmi. Evaṃ jānaṃ kho, bhikkhu, sutavā ariyasāvako evaṃ passaṃ ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na byākaroti; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na byākaroti; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na byākaroti; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na byākaroti. Evaṃ jānaṃ kho, bhikkhu, sutavā ariyasāvako evaṃ passaṃ evaṃ abyākaraṇadhammo hoti abyākatavatthūsu. Evaṃ jānaṃ kho, bhikkhu, sutavā ariyasāvako evaṃ passaṃ na chambhati, na kampati, na vedhati, na santāsaṃ āpajjati abyākatavatthūsu.

“しかし比丘よ、多聞の聖弟子は、見を知り、見の生起を知り、見の滅を知り、見の滅に至る道を知っている。彼においてその見解は消滅し、彼は生、老、死、悲しみ、嘆き、苦しみ、憂い、悩みから逃れることができる。一切の苦しみから逃れることができると、私は説く。比丘よ、このように知り、このように見る多聞の聖弟子は、‘如来は死後も存在する’とも言明せず、‘如来は死後には存在しない’とも言明せず、‘如来は死後も存在し、かつ存在しない’とも言明せず、‘如来は死後も存在するのでもなく、存在しないのでもない’とも言明しない。比丘よ、このように知り、このように見る多聞の聖弟子は、無記の事柄についてそのように記別(断定)しない者となる。比丘よ、このように知り、このように見る多聞の聖弟子は、無記の事柄においてうろたえず、揺らぐことなく、震えることもなく、恐怖に陥ることもないのである”

‘‘‘Hoti [Pg.449] tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, taṇhāgatametaṃ…pe… saññāgatametaṃ …pe… maññitametaṃ…pe… papañcitametaṃ…pe… upādānagatametaṃ…pe… ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, vippaṭisāro eso; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, vippaṭisāro eso; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, vippaṭisāro eso; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, bhikkhu, vippaṭisāro eso. Assutavā, bhikkhu, puthujjano vippaṭisāraṃ nappajānāti, vippaṭisārasamudayaṃ nappajānāti, vippaṭisāranirodhaṃ nappajānāti, vippaṭisāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ nappajānāti. Tassa so vippaṭisāro pavaḍḍhati, so na parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, na parimuccati dukkhasmāti vadāmi.

“比丘よ、‘如来は死後も存在する’というのは渇愛に基づくもの……(中略)……想(そう)に基づくもの……(中略)……慢(まん)に基づくもの……(中略)……戯論(けろん)に基づくもの……(中略)……執着(しゅうじゃく)に基づくものである。比丘よ、‘如来は死後も存在する’というのは後悔(心の乱れ)である。‘如来は死後には存在しない’というのも後悔である。‘如来は死後も存在し、かつ存在しない’というのも後悔である。‘如来は死後も存在するのでもなく、存在しないのでもない’というのも後悔である。比丘よ、教えを聞かぬ凡夫は、後悔(心の乱れ)を知らず、後悔の生起を知らず、後悔の滅を知らず、後悔の滅に至る道を知らない。彼においてその後悔は増長し、彼は生、老、死、悲しみ、嘆き、苦しみ、憂い、悩みから逃れることができない。一切の苦しみから逃れることができないと、私は説く”

‘‘Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako vippaṭisāraṃ pajānāti, vippaṭisārasamudayaṃ pajānāti, vippaṭisāranirodhaṃ pajānāti, vippaṭisāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti. Tassa so vippaṭisāro nirujjhati, so parimuccati jātiyā…pe… dukkhasmāti vadāmi. Evaṃ jānaṃ kho, bhikkhu, sutavā ariyasāvako evaṃ passaṃ ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na byākaroti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na byākaroti. Evaṃ jānaṃ kho, bhikkhu, sutavā ariyasāvako evaṃ passaṃ evaṃ abyākaraṇadhammo hoti abyākatavatthūsu. Evaṃ jānaṃ kho, bhikkhu, sutavā ariyasāvako evaṃ passaṃ na chambhati, na kampati, na vedhati, na santāsaṃ āpajjati abyākatavatthūsu. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu ayaṃ paccayo yena sutavato ariyasāvakassa vicikicchā nuppajjati abyākatavatthūsū’’ti. Paṭhamaṃ.

“比丘よ、多聞の聖なる弟子は、後悔(心の乱れ)を如実に知り、後悔の生起を如実に知り、後悔の滅尽を如実に知り、後悔の滅尽に至る道を如実に知る。その聖なる弟子において、その後悔は滅尽し、彼は生から、老から、……(中略)……一切の苦しみから解放されると私は説く。比丘よ、このように知り、このように見る多聞の聖なる弟子は、‘如来は死後に存在する’とも言明せず、……(中略)……‘如来は死後、存在するわけでもなく存在しないわけでもない’とも言明しない。比丘よ、このように知り、このように見る多聞の聖なる弟子は、このように無記の事柄(無記物)において、言明しないという性質(不記法)を持つ。比丘よ、このように知り、このように見る多聞の聖なる弟子は、無記の事柄において動揺せず、震撼せず、震えず、恐怖に陥ることはない。比丘よ、これが、多聞の聖なる弟子が無記の事柄において疑念(疑)を生じさせない理由であり、条件である”。第一の経(が完結した)。

2. Purisagatisuttaṃ

2. 二、男子趣経

55. ‘‘Satta ca, bhikkhave, purisagatiyo desessāmi anupādā ca parinibbānaṃ. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘katamā ca, bhikkhave, satta purisagatiyo?

55. “比丘たちよ、七つの男子の趣(修行者の到達する境地)と、執着のない涅槃(無余依涅槃)について説こう。それを聞き、よく心に留めなさい。私は説くであろう”。“仰せの通りにいたします、世尊”と、それらの比丘たちは世尊に応答した。世尊は次のように説かれた。“比丘たちよ、七つの男子の趣とは何であろうか。

‘‘Idha[Pg.450], bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṃ bhūtaṃ taṃ pajahāmī’ti upekkhaṃ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṃ santaṃ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṃ na sabbena sabbaṃ sacchikataṃ hoti, tassa na sabbena sabbaṃ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṃ bhūtaṃ taṃ pajahāmī’ti upekkhaṃ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṃ santaṃ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṃ na sabbena sabbaṃ sacchikataṃ hoti, tassa na sabbena sabbaṃ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

比丘たちよ、ここに、ある比丘が次のように実践している。すなわち、‘もし(過去の業が)なかったならば、(現在の私という存在も)なかったであろう。もし(現在の業が未来のために)生じないならば、(未来の私という存在も)生じないであろう。存在する五蘊、生起した五蘊、それを私は捨てる’と。彼は捨(ウペッカー)を得る。彼は過去の存在(生)に執着せず、未来の存在(生)に執着せず、さらにその先の、静寂なる境地(涅槃)を正しき知恵によって見る。しかし、彼にとってその境地は、あらゆる面で完全に体験(証得)されているわけではない。彼において、慢の随眠(慢随眠)はあらゆる面で完全に断たれているわけではなく、有愛の随眠(有愛随眠)もあらゆる面で完全に断たれているわけではなく、無明の随眠(無明随眠)もあらゆる面で完全に断たれているわけではない。彼は五下分結を滅尽していることにより、中般涅槃者(寿命の中間で涅槃に入る者)となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄の板を(槌で)叩いたとき、火の粉が生じて(すぐに)消えるようなものである。比丘たちよ、まさにそのように、比丘が次のように実践している。すなわち、‘もし(過去の業が)なかったならば、(現在の私という存在も)なかったであろう。もし(現在の業が未来のために)生じないならば、(未来の私という存在も)生じないであろう。存在する五蘊、生起した五蘊、それを私は捨てる’と。彼は捨を得る。彼は過去の存在に執着せず、未来の存在に執着せず、さらにその先の、静寂なる境地を正しき知恵によって見る。しかし、彼にとってその境地は、あらゆる面で完全に体験されているわけではない。彼において、慢の随眠はあらゆる面で完全に断たれているわけではなく、有愛の随眠もあらゆる面で完全に断たれているわけではなく、無明の随眠もあらゆる面で完全に断たれているわけではない。彼は五下分結を滅尽していることにより、中般涅槃者となる。(一)

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṃ bhūtaṃ taṃ pajahāmī’ti upekkhaṃ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṃ santaṃ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṃ na sabbena sabbaṃ sacchikataṃ hoti, tassa na sabbena sabbaṃ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

比丘たちよ、またここに、ある比丘が次のように実践している。すなわち、‘もし(過去の業が)なかったならば、(現在の私という存在も)なかったであろう。もし(現在の業が未来のために)生じないならば、(未来の私という存在も)生じないであろう。存在する五蘊、生起した五蘊、それを私は捨てる’と。彼は捨を得る。彼は過去の存在に執着せず、未来の存在に執着せず、さらにその先の、静寂なる境地を正しき知恵によって見る。しかし、彼にとってその境地は、あらゆる面で完全に体験されているわけではない。彼において、慢の随眠はあらゆる面で完全に断たれているわけではなく、有愛の随眠もあらゆる面で完全に断たれているわけではなく、無明の随眠もあらゆる面で完全に断たれているわけではない。彼は五下分結を滅尽していることにより、中般涅槃者となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄の板を(槌で)叩いたとき、火の粉が生じて、飛び上がり、そして消えるようなものである。比丘たちよ、まさにそのように、比丘がこのように実践し……(中略)……五下分結を滅尽していることにより、中般涅槃者となる。(二)

‘‘Idha [Pg.451] pana, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā anupahacca talaṃ nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti.

比丘たちよ、またここに、ある比丘がこのように実践し……(中略)……五下分結を滅尽していることにより、中般涅槃者となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄の板を(槌で)叩いたとき、火の粉が生じて、飛び上がり、地面(平面)に届くことなく消えるようなものである。比丘たちよ、まさにそのように、比丘がこのように実践し……(中略)……五下分結を滅尽していることにより、中般涅槃者となる。(三)

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā upahacca talaṃ nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti.

比丘たちよ、またここに、ある比丘がこのように実践し……(中略)……五下分結を滅尽していることにより、生般涅槃者(寿命の中間を越えてから涅槃に入る者)となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄の板を(槌で)叩いたとき、火の粉が生じて、飛び上がり、地面(平面)に達して(打ち当たって)から消えるようなものである。比丘たちよ、まさにそのように、比丘がこのように実践し……(中略)……五下分結を滅尽していることにより、生般涅槃者となる。(四)

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā paritte tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva parittaṃ tiṇapuñjaṃ vā kaṭṭhapuñjaṃ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti.

“比丘たちよ、ここに、ある比丘はこのように実践している。‘(過去に身を成ぜしめた業が)もしなかったならば、私(の現在身)はなかったであろう……(中略)……’彼は五下分結(五つ。の下位の束縛)の滅尽により、無行般涅槃者(むぎょうはりにっぱんしゃ)となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄板を(槌で)叩いたとき、火花が飛び散って、わずかな草の山、あるいは木の山の上に落ちたとする。それはそこで火を生じ、煙を生じ、火と煙を生じさせた後、そのわずかな草の山や木の山を焼き尽くし、燃料がなくなって消えるようなものである。比丘たちよ、これと同じように、比丘はこのように実践している……彼は五下分結の滅尽により、無行般涅槃者となる。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā vipule tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva vipulaṃ tiṇapuñjaṃ vā kaṭṭhapuñjaṃ vā pariyādiyitvā anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu [Pg.452] evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti.

“比丘たちよ、ここに、ある比丘はこのように実践している……彼は五下分結の滅尽により、有行般涅槃者(うぎょうはりにっぱんしゃ)となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄板を(槌で)叩いたとき、火花が飛び散って、広大な草の山、あるいは木の山の上に落ちたとする。それはそこで火を生じ、煙を生じ、火と煙を生じさせた後、その広大な草の山や木の山を焼き尽くし、燃料がなくなって消えるようなものである。比丘たちよ、これと同じように、比丘はこのように実践している……彼は五下分結の滅尽により、有行般涅槃者となる。”

‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṃ bhūtaṃ taṃ pajahāmī’ti upekkhaṃ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṃ santaṃ sammapaññāya passati. Tañca khvassa padaṃ na sabbena sabbaṃ sacchikataṃ hoti, tassa na sabbena sabbaṃ mānānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ bhavarāgānusayo pahīno hoti, na sabbena sabbaṃ avijjānusayo pahīno hoti. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Seyyathāpi, bhikkhave, divasaṃsantatte ayokapāle haññamāne papaṭikā nibbattitvā uppatitvā mahante tiṇapuñje vā kaṭṭhapuñje vā nipateyya. Sā tattha aggimpi janeyya, dhūmampi janeyya, aggimpi janetvā dhūmampi janetvā tameva mahantaṃ tiṇapuñjaṃ vā kaṭṭhapuñjaṃ vā pariyādiyitvā gacchampi daheyya, dāyampi daheyya, gacchampi dahitvā dāyampi dahitvā haritantaṃ vā pathantaṃ vā selantaṃ vā udakantaṃ vā ramaṇīyaṃ vā bhūmibhāgaṃ āgamma anāhārā nibbāyeyya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – no cassa no ca me siyā…pe… so pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo.

“比丘たちよ、ここに、ある比丘はこのように実践している。‘(過去に身を成ぜしめた業が)もしなかったならば、私(の現在身)はなかったであろう。もし(未来に身を成ぜしめる業が)ないならば、私(の未来身)はないであろう。存在するもの、生じたもの(現在の五蘊)を、私は捨てる’と。このように彼は捨(ウペッカー)を得る。彼は(過去の)生存に執着せず、(未来の)再生に執着せず、さらに優れた静寂なる境地(涅槃)を、正しき智慧によって見る。しかし、彼はその境地を完全には現証しておらず、慢の随眠、有愛の随眠、無明の随眠を完全には断じていない。彼は五下分結の滅尽により、上流般(じょうるはん)、色究竟天(あかにった)へ至る者となる。比丘たちよ、例えば、一日中熱せられた鉄板を叩いたとき、火花が飛び散って、巨大な草の山、あるいは木の山の上に落ちたとする。それはそこで火を生じ、煙を生じ、火と煙を生じさせた後、その巨大な草の山や木の山を焼き尽くし、藪を焼き、森を焼き、藪と森を焼いた後、青草の端、道、岩、水際、あるいは心地よい地帯に至って、燃料がなくなって消えるようなものである。比丘たちよ、これと同じように、比丘はこのように実践している……彼は五下分結の滅尽により、上流般、色究竟天へ至る者となる。比丘たちよ、これらが七つの善士の行く末(七善士趣)である。”

‘‘Katamañca, bhikkhave, anupādāparinibbānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu evaṃ paṭipanno hoti – ‘no cassa no ca me siyā, na bhavissati na me bhavissati, yadatthi yaṃ bhūtaṃ taṃ pajahāmī’ti upekkhaṃ paṭilabhati. So bhave na rajjati, sambhave na rajjati, atthuttari padaṃ santaṃ sammappaññāya passati. Tañca khvassa padaṃ sabbena sabbaṃ sacchikataṃ hoti, tassa sabbena sabbaṃ mānānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṃ bhavarāgānusayo pahīno hoti, sabbena sabbaṃ avijjānusayo pahīno hoti. So āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, anupādāparinibbānaṃ. Imā kho, bhikkhave, satta purisagatiyo anupādā ca parinibbāna’’nti. Dutiyaṃ.

“比丘たちよ、執着なき涅槃(無余依涅槃)とはどのようなものか。比丘たちよ、ここに、ある比丘はこのように実践している。‘(過去に身を成ぜしめた業が)もしなかったならば、私(の現在身)はなかったであろう。もし(未来に身を成ぜしめる業が)ないならば、私(の未来身)はないであろう。存在するもの、生じたものを、私は捨てる’と。このように彼は捨を得る。彼は生存に執着せず、再生に執着せず、さらに優れた静寂なる境地を正しき智慧によって見る。そして、彼はその境地を完全に現証し、彼の慢の随眠、有愛の随眠、無明の随眠は完全に断じられている。彼は諸々の漏(ろ)が尽きることにより……(中略)……自ら現証し、具足して住む。比丘たちよ、これが執着なき涅槃と呼ばれる。比丘たちよ、これらが七つの善士の行く末と、執着なき涅槃である。”(第二の経が終わる)

3. Tissabrahmāsuttaṃ

3. 3. ティッサ梵天経

56. Evaṃ [Pg.453] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Atha kho dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā’’ti. Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā’’ti. Idamavocuṃ tā devatā. Samanuñño satthā ahosi. Atha kho tā devatā ‘‘samanuñño satthā’’ti bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu.

56. 56. このように私は聞いた。ある時、世尊は王舎城の霊鷲山(りょうじゅせん)に住しておられた。その時、夜も更けた頃、容色すぐれた二人の天子が、霊鷲山の全体を輝かせながら、世尊のおられる所へ近づいた。近づいて世尊を礼拝し、一方に立った。一方に立った一人の天子が、世尊にこう申し上げた。“世尊よ、これらの(マハープジャーパティー・ゴータミーの随身たる五百の)比丘尼たちは(煩悩から)解脱しました。”別の天子が世尊にこう申し上げた。“世尊よ、これらの比丘尼たちは、取(しゅ)の余韻なく、正しく解脱しました。”天子たちはこのように申し上げた。師(世尊)はこれを是認された。そこで、天子たちは“師は是認された”と知り、世尊を礼拝し、右繞(うにょう)して、その場で姿を消した。”

Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi – ‘‘imaṃ, bhikkhave, rattiṃ dve devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, ekā devatā maṃ etadavoca – ‘etā, bhante, bhikkhuniyo vimuttā’ti. Aparā devatā maṃ etadavoca – ‘etā, bhante, bhikkhuniyo anupādisesā suvimuttā’ti. Idamavocuṃ, bhikkhave, tā devatā. Idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsū’’ti.

さて、世尊は、その夜が明けると比丘たちに呼びかけられました。“比丘たちよ、昨夜、二人の天子が、夜が更けた頃に殊勝な容色を放ち、霊鷲山の全体を照らして、私のところにやって来ました。近づいて私を礼拝し、片脇に立ちました。片脇に立った一人の天子が、私にこう言いました。‘願わくは、世尊よ、これらの五百人の比丘尼たちは、煩悩から解脱(げだつ)しております’と。また別の天子が私にこう言いました。‘願わくは、世尊よ、これらの比丘尼たちは、四つの執着の余依(残りの依り所)なく、見事に解脱しております’と。比丘たちよ、その天子たちはこのように語りました。このように語ると、私を礼拝し、右繞(うにょう)して、その場で姿を消しました”。

Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno bhagavato avidūre nisinno hoti. Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi – ‘‘katamesānaṃ kho devānaṃ evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti? Tena kho pana samayena tisso nāma bhikkhu adhunākālaṅkato aññataraṃ brahmalokaṃ upapanno hoti. Tatrāpi naṃ evaṃ jānanti – ‘‘tisso brahmā mahiddhiko mahānubhāvo’’ti.

その時、尊者大目犍連(だいもくけんれん)が世尊の近くに座っていました。すると、尊者大目犍連にこのような思いが浮かびました。“一体、どのような神々が、‘余依(残りの依り所)がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’と、このように知る智慧を持っているのだろうか”。その時、ティッサという名の比丘が亡くなったばかりで、ある梵天界に生まれ変わっていました。そこでも彼について、“ティッサ梵天は、大きな神通力と、大きな威力を持っている”と知られていました。

Atha kho āyasmā mahāmoggallāno – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evamevaṃ – gijjhakūṭe pabbate antarahito tasmiṃ brahmaloke pāturahosi. Addasā kho tisso brahmā āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ dūratova [Pg.454] āgacchantaṃ. Disvā āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ etadavoca – ‘‘ehi kho, mārisa moggallāna; svāgataṃ, mārisa moggallāna! Cirassaṃ kho, mārisa moggallāna, imaṃ pariyāyamakāsi, yadidaṃ idhāgamanāya. Nisīda, mārisa moggallāna, idamāsanaṃ paññatta’’nti. Nisīdi kho āyasmā mahāmoggallāno paññatte āsane. Tissopi kho brahmā āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho tissaṃ brahmānaṃ āyasmā mahāmoggallāno etadavoca – ‘‘katamesānaṃ kho, tissa, devānaṃ evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti? ‘‘Brahmakāyikānaṃ kho, mārisa moggallāna, devānaṃ evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

そこで尊者大目犍連は、例えば力のある男が、曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるような(短い)間に、霊鷲山から姿を消して、その梵天界に現れました。ティッサ梵天は、尊者大目犍連が遠くからやって来るのを見て、尊者大目犍連にこう言いました。“目犍連さん、よく来られました。目犍連さん、ようこそ。目犍連さん、あなたがここに来られる機会を作られたのは、本当に久しぶりのことですね。目犍連さん、どうぞお座りください。この用意された座席に”。尊者大目犍連は用意された座席に座りました。ティッサ梵天もまた、尊者大目犍連を礼拝して、片脇に座りました。片脇に座ったティッサ梵天に、尊者大目犍連はこう言いました。“ティッサよ、一体、どのような神々が、‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’と、このように知る智慧を持っているのですか”。“目犍連さん、梵衆天(ぼんしゅうてん)の神々は、‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’と、このように知る智慧を持っています”。

‘‘Sabbesaññeva kho, tissa, brahmakāyikānaṃ devānaṃ evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti? ‘‘Na kho, mārisa moggallāna, sabbesaṃ brahmakāyikānaṃ devānaṃ evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

“ティッサよ、すべての梵衆天の神々が、‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’と、このように知る智慧を持っているのですか”。“目犍連さん、すべての梵衆天の神々が、そのような智慧を持っているわけではありません”。

‘‘Ye kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā santuṭṭhā brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena santuṭṭhā, te uttari nissaraṇaṃ yathābhūtaṃ nappajānanti. Tesaṃ na evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’ti. Ye ca kho te, mārisa moggallāna, brahmakāyikā devā brahmena āyunā asantuṭṭhā, brahmena vaṇṇena brahmena sukhena brahmena yasena brahmena ādhipateyyena asantuṭṭhā, te ca uttari nissaraṇaṃ yathābhūtaṃ pajānanti. Tesaṃ evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

“目犍連さん、梵衆天の神々の中でも、梵天としての長寿に満足し、梵天としての容色、梵天としての安楽、梵天としての名声、梵天としての権威に満足している者たちは、それ以上のさらなる出離(しゅつり)を如実に知りません。彼らには、‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’という智慧はありません。しかし、目犍連さん、梵衆天の神々の中でも、梵天としての長寿に満足せず、容色、安楽、名声、権威に満足していない者たちは、それ以上のさらなる出離を如実に知っています。彼らには、‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’という智慧があるのです”。

‘‘Idha, mārisa moggallāna, bhikkhu ubhatobhāgavimutto hoti. Tamenaṃ te devā evaṃ jānanti – ‘ayaṃ kho āyasmā ubhatobhāgavimutto. Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṃ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā na naṃ dakkhanti devamanussā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna[Pg.455], tesaṃ devānaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

“目犍連さん、この教えにおいて、ある比丘が倶解脱(くげだつ:止と観の両面からの解脱)しています。その比丘を、神々はこう知っています。‘この尊者は倶解脱である。彼の身体が存続する限り、神々や人間は彼を見るであろう。しかし、身体が崩壊した後は、神々も人間も彼を見ることはない’と。目犍連さん、このようにして、その神々には‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’という智慧があるのです”。

‘‘Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu paññāvimutto hoti. Tamenaṃ te devā evaṃ jānanti – ‘ayaṃ kho āyasmā paññāvimutto. Yāvassa kāyo ṭhassati tāva naṃ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā na naṃ dakkhanti devamanussā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṃ devānaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

“また、目犍連さん、この教えにおいて、ある比丘が慧解脱(えげだつ:智慧による解脱)しています。その比丘を、神々はこう知っています。‘この尊者は慧解脱である。彼の身体が存続する限り、神々や人間は彼を見るであろう。しかし、身体が崩壊した後は、神々も人間も彼を見ることはない’と。目犍連さん、このようにして、その神々には‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’という智慧があるのです”。

‘‘Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu kāyasakkhī hoti. Tamenaṃ devā evaṃ jānanti – ‘ayaṃ kho āyasmā kāyasakkhī. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṃ devānaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

“また、目犍連さん、この教えにおいて、ある比丘が身証(しんしょう)者です。その比丘を、神々はこう知っています。‘この尊者は身証者である。もしこの尊者が、修行に適した静かな座臥処(ざがしょ)に身を置き、善友(ぜんう)に親しみ、信などの諸根を整えて励むならば、良家の息子たちがそのために正しく家を出て出家する目的である、あの無上の梵行(ぼんぎょう)の完成である阿羅漢果を、今この人生において自ら卓越した智慧で知って、現証し、体得して住することになるだろう’と。目犍連さん、このようにして、その神々には‘余依がある者には、余依がある者である’と、‘余依がない者には、余依がない者である’という智慧があるのです”。

‘‘Idha pana, mārisa moggallāna, bhikkhu diṭṭhippatto hoti…pe… saddhāvimutto hoti…pe… dhammānusārī hoti. Tamenaṃ te devā evaṃ jānanti – ‘ayaṃ kho āyasmā dhammānusārī. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evampi kho, mārisa moggallāna, tesaṃ devānaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti.

“友、モッガラーナよ、ここに比丘がいて、見到者(見に達した者)であり……中略……信解脱者であり……中略……法随行者であるとします。それらの神々は、その比丘についてこのように知るのです。‘この尊者は法随行者である。この尊者は、修行に適した住処に身を置き、善き友に親しみ、諸の根を整え、良家の士たちが正しく家を離れて出家する目的である、その無上の梵行の完成(阿羅漢果)を、現世において自ら高い知恵をもって悟り、実証して住むことになるであろう’と。友、モッガラーナよ、このように、それらの神々には、‘執着の余依がある者(有余依)については、執着の余依がある者である’と、‘執着の余依がない者(無余依)については、執着の余依がない者である’という知が生じるのです”

Atha kho āyasmā mahāmoggallāno tissassa brahmuno bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evamevaṃ – brahmaloke antarahito gijjhakūṭe pabbate pāturahosi. Atha kho āyasmā mahāmoggallāno yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā [Pg.456] ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahāmoggallāno yāvatako ahosi tissena brahmunā saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi.

その時、尊者マハーモッガラーナは、ティッサ梵天の語ったことを歓喜し、随喜しました。そして、あたかも力強い男が、曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるように、そのように梵天界から消えて、グリッジャクータ山(霊鷲山)に現れました。それから、尊者マハーモッガラーナは世尊のもとへ行き、世尊を礼拝して、片隅に座りました。片隅に座った尊者マハーモッガラーナは、ティッサ梵天との間で行われたすべての対話を世尊に報告しました。

‘‘Na hi pana te, moggallāna, tisso brahmā sattamaṃ animittavihāriṃ puggalaṃ deseti’’. ‘‘Etassa, bhagavā, kālo; etassa, sugata, kālo! Yaṃ bhagavā sattamaṃ animittavihāriṃ puggalaṃ deseyya. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, moggallāna, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā mahāmoggallāno bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca –

“しかし、モッガラーナよ、ティッサ梵天は、七番目の無相に住する人(無相住者)については、あなたに説きませんでしたね”“世尊よ、今がその時です。善逝よ、今こそその時です。世尊が、七番目の無相に住する人について説いてくださるべき時です。世尊から聞いて、比丘たちはそれを保持するでしょう”“それならば、モッガラーナよ、聞きなさい。よく注意して考えなさい。説きましょう”“はい、世尊よ”と、尊者マハーモッガラーナは世尊に応答しました。世尊はこのように仰せられました。

‘‘Idha, moggallāna, bhikkhu sabbanimittānaṃ amanasikārā animittaṃ cetosamādhiṃ upasampajja viharati. Tamenaṃ te devā evaṃ jānanti – ‘ayaṃ kho āyasmā sabbanimittānaṃ amanasikārā animittaṃ cetosamādhiṃ upasampajja viharati. Appeva nāma ayamāyasmā anulomikāni senāsanāni paṭisevamāno kalyāṇamitte bhajamāno indriyāni samannānayamāno – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyyā’ti. Evaṃ kho, moggallāna, tesaṃ devānaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘saupādisese vā saupādisesoti, anupādisese vā anupādiseso’’’ti. Tatiyaṃ.

“モッガラーナよ、ここに比丘がいて、一切の相を心に留めないことによって、無相の心三昧(無相心定)を具足して住んでいます。それらの神々は、その比丘についてこのように知るのです。‘この尊者は、一切の相を心に留めないことによって、無相の心三昧を具足して住んでいる。この尊者は、修行に適した住処に身を置き、善き友に親しみ、諸の根を整え、良家の士たちが正しく家を離れて出家する目的である、その無上の梵行の完成を、現世において自ら高い知恵をもって悟り、実証して住むことになるであろう’と。モッガラーナよ、このように、それらの神々には、‘執着の余依がある者については、執着の余依がある者である’と、‘執着の余依がない者については、執着の余依がない者である’という知が生じるのです”第三の経(が終了した)。

4. Sīhasenāpatisuttaṃ

4. 4. シーハ将軍の経

57. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Atha kho sīho senāpati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho sīho senāpati bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sakkā nu kho, bhante, sandiṭṭhikaṃ dānaphalaṃ paññāpetu’’nti?

57. このように私は聞きました。ある時、世尊はヴェーサーリーの、大林にある重閣講堂に滞在しておられました。その時、シーハという名の将軍が世尊のもとを訪れました。彼は世尊に礼拝して片隅に座り、世尊に次のように申し上げました。“世尊よ、現世において自ら見ることのできる布施の果報を、示すことはおできになりますでしょうか”

‘‘Tena hi, sīha, taññevettha paṭipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, sīha, idha dve purisā – eko puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, eko puriso saddho dānapati [Pg.457] anuppadānarato. Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kaṃ nu kho arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampeyyuṃ – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti?

“シーハよ、それならば、このことについてあなたに問い返しましょう。あなたが納得するように、それに答えなさい。シーハよ、どう思いますか。ここに二人の男がいるとします。一人の男は、不信心で、物惜しみし、強欲で、他人を罵る者です。もう一人の男は、信心深く、施主であり、進んで布施をすることに喜びを感じる者です。シーハよ、どう思いますか。阿羅漢たちは、慈しみをもって、どちらの男をまず慈しむでしょうか。不信心で物惜しみし、強欲で罵る者でしょうか、それとも、信心深く施主であり、布施を好む者でしょうか”

‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampissanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato taṃyeva arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampeyyuṃ’’.

“世尊よ、不信心で物惜しみし、強欲で罵るような男を、どうして阿羅漢たちがまず慈しむでしょうか。世尊よ、信心深く施主であり、布施を好む者こそを、阿羅漢たちはまず慈しむことでしょう”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kaṃ nu kho arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkameyyuṃ – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti? ‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkamissanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato taṃyeva arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkameyyuṃ’’.

“シーハよ、どう思いますか。阿羅漢たちは、どちらの男のもとへまず近づくでしょうか。不信心で物惜しみし、強欲で罵る者でしょうか、それとも、信心深く施主であり、布施を好む者でしょうか”“世尊よ、不信心で物惜しみし、強欲で他人を罵る男のもとへ、どうして阿羅漢たちがまず近づくでしょうか。世尊よ、信心深く施主であり、布施を好む者こそを、阿羅漢たちはまず訪れることでしょう”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kassa nu kho arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇheyyuṃ – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti? ‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ tassa arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇhissanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato tasseva arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇheyyuṃ’’’.

“シーハよ、どう思いますか。阿羅漢たちは、どちらの男の布施をまず受け取るでしょうか。不信心で物惜しみし、強欲で罵る者でしょうか、それとも、信心深く施主であり、布施を好む者でしょうか”“世尊よ、不信心で物惜しみし、強欲で他人を罵る男の布施を、どうして阿羅漢たちがまず受け取るでしょうか。世尊よ、信心深く施主であり、布施を好む者の布施こそを、阿羅漢たちはまず受け取ることでしょう”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, sīha, kassa nu kho arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā deseyyuṃ – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti? ‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ tassa arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā desessanti! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato tasseva arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā deseyyuṃ’’.

“シーハよ、あなたはどう思うか。信心がなく、物惜しみし、欲深く、布施の受け手をののしる者と、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者の二人がいたとして、阿羅漢たちはまずどちらに法を説くであろうか”。“世尊よ、信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者に、阿羅漢たちがどうして最初に法を説くでしょうか。世尊よ、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者にこそ、阿羅漢たちは最初に法を説くことでしょう”。

‘‘Taṃ [Pg.458] kiṃ maññasi, sīha, kassa nu kho kalyāṇo kittisaddo abbhuggaccheyya – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti? ‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kintaṃ tassa kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchissati! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato tasseva kalyāṇo kittisaddo abbhuggaccheyya’’.

“シーハよ、あなたはどう思うか。信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者と、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者のうち、誰の誉れ高い名声が広まるであろうか”。“世尊よ、信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者の美名が、どうして広まるでしょうか。世尊よ、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者の美名こそが広まることでしょう”。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, sīha, ko nu kho yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkameyya, yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkameyya amaṅkubhūto – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti? ‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kiṃ so yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkamissati, yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkamissati amaṅkubhūto! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato so yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkameyya, yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkameyya amaṅkubhūto’’.

“シーハよ、あなたはどう思うか。信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者と、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者のうち、誰が王族の集い、バラモンの集い、資産家の集い、あるいは沙門の集い、どのような集いに赴いても、堂々と臆することなく近づくことができるであろうか”。“世尊よ、信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者が、どうしてどのような集いに赴いても堂々と臆することなく近づくことができるでしょうか。世尊よ、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者こそが、どのような集いに赴いても、堂々と臆することなく近づくことができるでしょう”。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, sīha, ko nu kho kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya – ‘yo vā so puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, yo vā so puriso saddho dānapati anuppadānarato’’’ti? ‘‘Yo so, bhante, puriso assaddho maccharī kadariyo paribhāsako, kiṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati! Yo ca kho so, bhante, puriso saddho dānapati anuppadānarato so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjeyya’’.

“シーハよ、あなたはどう思うか。信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者と、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者のうち、誰が身壊れて死後、善趣・天界に生まれるであろうか”。“世尊よ、信心がなく、物惜しみし、欲深く、ののしる者が、どうして身壊れて死後、善趣・天界に生まれるでしょうか。世尊よ、信心があり、施主であり、繰り返し布施をすることを喜ぶ者こそが、身壊れて死後、善趣・天界に生まれることでしょう”。

‘‘Yānimāni, bhante, bhagavatā sandiṭṭhikāni dānaphalāni akkhātāni, nāhaṃ ettha bhagavato saddhāya gacchāmi. Ahampi etāni jānāmi. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, maṃ arahanto paṭhamaṃ anukampantā anukampanti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, maṃ arahanto paṭhamaṃ upasaṅkamantā upasaṅkamanti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, mayhaṃ arahanto paṭhamaṃ paṭiggaṇhantā paṭiggaṇhanti[Pg.459]. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, mayhaṃ arahanto paṭhamaṃ dhammaṃ desentā desenti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati, mayhaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘sīho senāpati dāyako kārako saṅghupaṭṭhāko’ti. Ahaṃ, bhante, dāyako dānapati yaṃyadeva parisaṃ upasaṅkamāmi, yadi khattiyaparisaṃ…pe… yadi samaṇaparisaṃ visārado upasaṅkamāmi amaṅkubhūto. Yānimāni, bhante, bhagavatā sandiṭṭhikāni dānaphalāni akkhātāni, nāhaṃ ettha bhagavato saddhāya gacchāmi. Ahampi etāni jānāmi. Yañca kho maṃ, bhante, bhagavā evamāha – ‘dāyako, sīha, dānapati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjatī’ti. Etāhaṃ na jānāmi, ettha ca panāhaṃ, bhagavato saddhāya gacchāmī’’ti. ‘‘Evametaṃ, sīha; evametaṃ, sīha! Dāyako, sīha, dānapati kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjatī’’ti. Catutthaṃ.

“世尊よ、世尊によって説かれたこれら現世における布施の果報について、私は世尊への信仰のみによって信じているのではありません。私もまたこれらを知っております。世尊よ、私は施主であり、阿羅漢たちは憐れみをかけるとき、まず私に憐れみをかけてくださいます。阿羅漢たちはまず私のところへ近づいてくださいます。阿羅漢たちはまず私の布施を受け取ってくださいます。阿羅漢たちはまず私に法を説いてくださいます。世尊よ、施主である私の美名は、‘シーハ将軍は施主であり、物事を成し遂げ、僧伽に仕える者である’と広まっております。世尊よ、私はどのような集いに赴いても、堂々と臆することなく近づきます。世尊よ、世尊によって説かれたこれら現世における布施の果報について、私は世尊への信仰のみによって信じているのではありません。私もまたこれらを知っております。しかし世尊よ、世尊が‘シーハよ、施主は身壊れて死後、善趣・天界に生まれる’と仰せられたこと、これについては私は自ら知り得ませんが、これについては世尊への信仰によってその通りであると信じております”。“その通りである、シーハよ。その通りである、シーハよ。施主は身壊れて死後、善趣・天界に生まれるのである”。第四の経。

5. Arakkheyyasuttaṃ

5. 不守護経(アラケーヤ・スッタ)

58. ‘‘Cattārimāni, bhikkhave, tathāgatassa arakkheyyāni, tīhi ca anupavajjo. Katamāni cattāri tathāgatassa arakkheyyāni? Parisuddhakāyasamācāro, bhikkhave, tathāgato; natthi tathāgatassa kāyaduccaritaṃ yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti. Parisuddhavacīsamācāro, bhikkhave, tathāgato; natthi tathāgatassa vacīduccaritaṃ yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti. Parisuddhamanosamācāro, bhikkhave, tathāgato; natthi tathāgatassa manoduccaritaṃ yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti. Parisuddhājīvo, bhikkhave, tathāgato; natthi tathāgatassa micchāājīvo yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti. Imāni cattāri tathāgatassa arakkheyyāni.

58. “比丘たちよ、如来には隠し守る必要のない四つのことがあり、また三つの点において非難されることがない。如来の隠し守る必要のない四つのこととは何か。比丘たちよ、如来は清浄な身体の行いを有している。如来には、‘他人にこれを知られてはならない’として隠し守るべき身体の悪行は存在しない。比丘たちよ、如来は清浄な言葉の行いを有している。如来には、‘他人にこれを知られてはならない’として隠し守るべき言葉の悪行は存在しない。比丘たちよ、如来は清浄な心の行いを有している。如来には、‘他人にこれを知られてはならない’として隠し守るべき心の悪行は存在しない。比丘たちよ、如来は清浄な生活を有している。如来には、‘他人にこれを知られてはならない’として隠し守るべき邪悪な生活は存在しない。これらが如来の隠し守る必要のない四つのことである”。

‘‘Katamehi tīhi anupavajjo? Svākkhātadhammo, bhikkhave, tathāgato. Tatra vata maṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā devo vā māro vā brahmā vā koci vā lokasmiṃ sahadhammena paṭicodessati – ‘itipi tvaṃ na svākkhātadhammo’ti. Nimittametaṃ, bhikkhave, na samanupassāmi. Etamahaṃ, bhikkhave[Pg.460], nimittaṃ asamanupassanto khemappatto abhayappatto vesārajjappatto viharāmi.

“どのような三つの理由によって、(如来は)非難されることがないのでしょうか。比丘たちよ、如来は法を善く説きました。そのことについて、沙門、バラモン、天人、魔王、梵天、あるいは世の中の誰であっても、正当な理由をもって‘あなたはこのように法を善く説いていない’と私を責め立てるような根拠を、比丘たちよ、私は見いだし得ません。比丘たちよ、私はそのような根拠を見いださないがゆえに、安穏に達し、無畏に達し、無所畏に達して住しています。”

‘‘Supaññattā kho pana me, bhikkhave, sāvakānaṃ nibbānagāminī paṭipadā. Yathāpaṭipannā mama sāvakā āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanti. Tatra vata maṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā devo vā māro vā brahmā vā koci vā lokasmiṃ sahadhammena paṭicodessati – ‘itipi te na supaññattā sāvakānaṃ nibbānagāminī paṭipadā. Yathāpaṭipannā tava sāvakā āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharantī’ti. Nimittametaṃ, bhikkhave, na samanupassāmi. Etamahaṃ, bhikkhave, nimittaṃ asamanupassanto khemappatto abhayappatto vesārajjappatto viharāmi.

“比丘たちよ、さらにまた、私は弟子たちのために涅槃へ至る行跡(道)を善く定めました。私の弟子たちは、その定められた通りに実践し、諸々の煩悩を滅尽して、煩悩のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵によって悟り、証得して住しています。そのことについて、沙門、バラモン、天人、魔王、梵天、あるいは世の中の誰であっても、正当な理由をもって‘このように、あなたは弟子たちのために涅槃へ至る行跡を善く定めていない。あなたの弟子たちは、定められた通りに実践しても、諸々の煩悩を滅尽して……証得して住してはいない’と私を責め立てるような根拠を、比丘たちよ、私は見いだし得ません。比丘たちよ、私はそのような根拠を見いださないがゆえに、安穏に達し、無畏に達し、無所畏に達して住しています。”

‘‘Anekasatā kho pana me, bhikkhave, sāvakaparisā āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharanti. Tatra vata maṃ samaṇo vā brāhmaṇo vā devo vā māro vā brahmā vā koci vā lokasmiṃ sahadhammena paṭicodessati – ‘itipi te na anekasatā sāvakaparisā āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’ti. Nimittametaṃ, bhikkhave, na samanupassāmi. Etamahaṃ, bhikkhave, nimittaṃ asamanupassanto khemappatto abhayappatto vesārajjappatto viharāmi. Imehi tīhi anupavajjo.

“比丘たちよ、さらにまた、私の弟子たちの集いには、諸々の煩悩を滅尽して……証得して住している者が数百人もいます。そのことについて、沙門、バラモン、天人、魔王、梵天、あるいは世の中の誰であっても、正当な理由をもって‘このように、あなたの弟子たちの集いの中に、諸々の煩悩を滅尽して、煩悩のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵によって悟り、証得して住している者が数百人もいるわけではない’と私を責め立てるような根拠を、比丘たちよ、私は見いだし得ません。比丘たちよ、私はそのような根拠を見いださないがゆえに、安穏に達し、無畏に達し、無所畏に達して住しています。これら三つの理由によって、(如来は)非難されることがないのです。”

‘‘Imāni kho, bhikkhave, cattāri tathāgatassa arakkheyyāni, imehi ca tīhi anupavajjo’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、これらが如来の守る必要のない四つの法であり、また、これら三つの理由によって(如来は)非難されることがないのです”と(世尊は仰った)。第五の経(が終了した)。

6. Kimilasuttaṃ

6. キミラ経

59. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kimilāyaṃ viharati niculavane. Atha kho āyasmā kimilo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā kimilo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ko nu kho, bhante, hetu ko paccayo yena tathāgate parinibbute saddhammo na ciraṭṭhitiko hotī’’ti?

59. このように私は聞いた。ある時、世尊はキミラ市のニチュラ林に住しておられた。その時、尊者キミラが世尊のもとへ近づき、世尊を礼拝して片側に座った。片側に座った尊者キミラは、世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、如来が般涅槃された後、正法が長く存続しないのは、どのような原因、どのような理由によるのでしょうか”。

‘‘Idha[Pg.461], kimila, tathāgate parinibbute bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo satthari agāravā viharanti appatissā, dhamme agāravā viharanti appatissā, saṅghe agāravā viharanti appatissā, sikkhāya agāravā viharanti appatissā, samādhismiṃ agāravā viharanti appatissā, appamāde agāravā viharanti appatissā, paṭisanthāre agāravā viharanti appatissā. Ayaṃ kho, kimila, hetu ayaṃ paccayo yena tathāgate parinibbute saddhammo na ciraṭṭhitiko hotī’’ti.

“キミラよ、如来が般涅槃された後、この世において比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷たちが、師(如来)に対して敬意を払わず、従順でなく住し、法に対して敬意を払わず、従順でなく住し、僧伽に対して敬意を払わず、従順でなく住し、戒学に対して敬意を払わず、従順でなく住し、三昧に対して敬意を払わず、従順でなく住し、不放逸に対して敬意を払わず、従順でなく住し、丁寧な応対(和合)に対して敬意を払わず、従順でなく住する。キミラよ、これこそが、如来の般涅槃の後に正法が長く存続しない原因であり、理由である”。

‘‘Ko pana, bhante, hetu ko paccayo yena tathāgate parinibbute saddhammo ciraṭṭhitiko hotī’’ti? ‘‘Idha, kimila, tathāgate parinibbute bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo satthari sagāravā viharanti sappatissā, dhamme sagāravā viharanti sappatissā, saṅghe sagāravā viharanti sappatissā, sikkhāya sagāravā viharanti sappatissā, samādhismiṃ sagāravā viharanti sappatissā, appamāde sagāravā viharanti sappatissā, paṭisanthāre sagāravā viharanti sappatissā. Ayaṃ kho, kimila, hetu ayaṃ paccayo yena tathāgate parinibbute saddhammo ciraṭṭhitiko hotī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“世尊よ、では如来が般涅槃された後、正法が長く存続するのは、どのような原因、どのような理由によるのでしょうか”。“キミラよ、如来が般涅槃された後、この世において比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷たちが、師に対して敬意を払い、従順に住し、法に対して敬意を払い、従順に住し、僧伽に対して敬意を払い、従順に住し、戒学に対して敬意を払い、従順に住し、三昧に対して敬意を払い、従順に住し、不放逸に対して敬意を払い、従順に住し、丁寧な応対に対して敬意を払い、従順に住する。キミラよ、これこそが、如来の般涅槃の後に正法が長く存続する原因であり、理由である”。第六の経(が終了した)。

7. Sattadhammasuttaṃ

7. 七法経

60. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu nacirasseva āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja vihareyya. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddho hoti, sīlavā hoti, bahussuto hoti, paṭisallīno hoti, āraddhavīriyo hoti, satimā hoti, paññavā hoti. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu nacirasseva āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja vihareyyā’’ti. Sattamaṃ.

60. “比丘たちよ、七つの法を具足した比丘は、間もなく諸々の煩悩を滅尽して……証得して住するであろう。どのような七つの法か。比丘たちよ、ここに比丘が、信(信仰)があり、戒(持戒)があり、多聞であり、独居(静慮)し、精進を修め、念(正念)があり、慧(知恵)があることである。比丘たちよ、これら七つの法を具足した比丘は、間もなく諸々の煩悩を滅尽して……(現世において自ら悟り、)証得して住するであろう”。第七の経(が終了した)。

8. Pacalāyamānasuttaṃ

8. パカラーヤマーナ経

61. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā bhaggesu viharati susumāragire bhesakaḷāvane migadāye. Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno magadhesu kallavāḷaputtagāme pacalāyamāno nisinno [Pg.462] hoti. Addasā kho bhagavā dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ magadhesu kallavāḷaputtagāme pacalāyamānaṃ nisinnaṃ. Disvā – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evamevaṃ – bhaggesu susumāragire bhesakaḷāvane migadāye antarahito magadhesu kallavāḷaputtagāme āyasmato mahāmoggallānassa sammukhe pāturahosi. Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ etadavoca –

61. このように私は聞きました。ある時、世尊はバッガ国のスンスマーラギリにある、鹿が保護されているベサカラーの森に滞在しておられました。その時、尊者マハーモッガラーナは、マガダ国のカッラワーラプッタ村で、居眠りをしながら座っておられました。世尊は、清浄で人間の能力を超えた天眼によって、マガダ国のカッラワーラプッタ村で居眠りしながら座っている尊者マハーモッガラーナをご覧になりました。ご覧になると、あたかも力強い男が曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるかのように、瞬く間にバッガ国のスンスマーラギリにあるベサカラーの森から消え、マガダ国のカッラワーラプッタ村の尊者マハーモッガラーナの目の前に現れました。世尊は用意された座に座られました。座られた世尊は、尊者マハーモッガラーナにこう言われました。

‘‘Pacalāyasi no tvaṃ, moggallāna, pacalāyasi no tvaṃ, moggallānā’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātiha, moggallāna, yathāsaññissa te viharato taṃ middhaṃ okkamati, taṃ saññaṃ mā manasākāsi, taṃ saññaṃ mā bahulamakāsi. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, moggallāna, vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha’’.

“モッガラーナよ、あなたは居眠りをしているのか。モッガラーナよ、あなたは居眠りをしているのか”。“はい、世尊よ”。“それならば、モッガラーナよ、どのような想を抱いて住している時にその睡魔があなたを襲うのか、その想を心に留めてはならない。その想を繰り返し抱いてはならない。モッガラーナよ、そのように住するならば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakkeyyāsi anuvicāreyyāsi, manasā anupekkheyyāsi. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、あなたは聞いた通りに、学んだ通りに、法を心の中で繰り返し考え、繰り返し省察し、心で繰り返し観察しなさい。そうすれば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ kareyyāsi. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、あなたは聞いた通りに、学んだ通りに、法を詳しく読誦しなさい。そうすれば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, ubho kaṇṇasotāni āviñcheyyāsi, pāṇinā gattāni anumajjeyyāsi. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、両方の耳たぶを引っ張り、手で手足をさすりなさい。そうすれば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, uṭṭhāyāsanā udakena akkhīni anumajjitvā disā anuvilokeyyāsi[Pg.463], nakkhattāni tārakarūpāni ullokeyyāsi. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、座から立ち上がり、水で目を洗い、四方を見渡し、星座や星々を仰ぎ見なさい。そうすれば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, ālokasaññaṃ manasi kareyyāsi, divāsaññaṃ adhiṭṭhaheyyāsi – yathā divā tathā rattiṃ yathā rattiṃ tathā divā. Iti vivaṭena cetasā apariyonaddhena sappabhāsaṃ cittaṃ bhāveyyāsi. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、光明の想を心に留め、昼の想を確立しなさい。昼のように夜も、夜のように昼も。このように、覆いのない、開かれた心によって、輝きのある心を修習しなさい。そうすれば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, pacchāpuresaññī caṅkamaṃ adhiṭṭhaheyyāsi antogatehi indriyehi abahigatena mānasena. Ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、前後を意識し、諸感官を内に向け、心を外に散らすことなく、経行を確立しなさい。そうすれば、その睡魔が去るということがあり得るのである。”

‘‘No ce te evaṃ viharato taṃ middhaṃ pahīyetha, tato tvaṃ, moggallāna, dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappeyyāsi pāde pādaṃ accādhāya sato sampajāno uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā. Paṭibuddhena ca te, moggallāna, khippaññeva paccuṭṭhātabbaṃ – ‘na seyyasukhaṃ na passasukhaṃ na middhasukhaṃ anuyutto viharissāmī’ti. Evañhi te, moggallāna, sikkhitabbaṃ.

“もし、そのように住していても、その睡魔が去らないのであれば、モッガラーナよ、右脇を下にして、足の上に足を重ね、正念・正知を保ち、起き上がる時の想を心に留めて、獅子の横臥をしなさい。モッガラーナよ、目が覚めたなら、速やかに起き上がるべきである。‘睡眠の楽しみ、横になる楽しみ、まどろみの楽しみにふけって過ごすことはしない’と。モッガラーナよ、あなたはこのように学ぶべきである。”

‘‘Tasmātiha, moggallāna, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘na uccāsoṇḍaṃ paggahetvā kulāni upasaṅkamissāmī’ti. Evañhi te, moggallāna, sikkhitabbaṃ. Sace, moggallāna, bhikkhu uccāsoṇḍaṃ paggahetvā kulāni upasaṅkamati, santi hi, moggallāna, kulesu kiccakaraṇīyāni. Yehi manussā āgataṃ bhikkhuṃ na manasi karonti, tatra bhikkhussa evaṃ hoti – ‘kosu nāma idāni maṃ imasmiṃ kule paribhindi, virattarūpā dānime mayi manussā’ti. Itissa alābhena maṅkubhāvo, maṅkubhūtassa uddhaccaṃ, uddhatassa asaṃvaro, asaṃvutassa ārā cittaṃ samādhimhā.

“モッガラーナよ、それゆえに、このように学ぶべきである。‘(象が)鼻を高く上げるかのように慢心を持って家々を訪ねることはしない’と。モッガラーナよ、あなたはこのように学ぶべきである。モッガラーナよ、もし比丘が慢心を持って家々を訪ねれば、家々には人々がなすべき用事があるものである。その用事のために、人々はやって来た比丘を心に留めないことがある。その時、比丘はこう思う。‘今、誰がこの家で私との仲を裂いたのだろうか。今、この家の人々は私に対して関心を失っているようだ’と。このように、利得がないことによって意気消沈し、意気消沈すれば心が浮き立ち、心が浮き立てば自制を失い、自制を失った者の心は三昧から遠ざかるのである。”

‘‘Tasmātiha, moggallāna, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘na viggāhikakathaṃ kathessāmī’ti. Evañhi te, moggallāna, sikkhitabbaṃ. Viggāhikāya, moggallāna, kathāya sati [Pg.464] kathābāhullaṃ pāṭikaṅkhaṃ, kathābāhulle sati uddhaccaṃ, uddhatassa asaṃvaro, asaṃvutassa ārā cittaṃ samādhimhā. Nāhaṃ, moggallāna, sabbeheva saṃsaggaṃ vaṇṇayāmi. Na panāhaṃ, moggallāna, sabbeheva saṃsaggaṃ na vaṇṇayāmi. Sagahaṭṭhapabbajitehi kho ahaṃ, moggallāna, saṃsaggaṃ na vaṇṇayāmi. Yāni ca kho tāni senāsanāni appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni tathārūpehi senāsanehi saṃsaggaṃ vaṇṇayāmī’’ti.

“モッガラーナよ、それゆえに、このように学ぶべきである。‘論争的な話をしない’と。モッガラーナよ、あなたはこのように学ぶべきである。モッガラーナよ、論争的な話があれば、言葉が多くなることが予想され、言葉が多くなれば心が浮き立ち、心が浮き立てば自制を失い、自制を失った者の心は三昧から遠ざかる。モッガラーナよ、私はすべての付き合いを称賛するわけではない。しかし、モッガラーナよ、すべての付き合いを称賛しないわけでもない。私は、在家者や出家者たちとの世俗的な付き合いは称賛しない。しかし、物音が少なく、騒音もなく、人の気配がなく、人目を避けるのに適し、独坐にふさわしい、そのような離れ家との関わりを、私は称賛するのである。”

Evaṃ vutte āyasmā mahāmoggallāno bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kittāvatā nu kho, bhante, bhikkhu saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimutto hoti accantaniṭṭho accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosāno seṭṭho devamanussāna’’nti?

このように言われたとき、尊者マハーモッガラーナは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、比丘は、どれほどのことによって、簡潔に言えば、渇愛の滅尽によって(煩悩から)解脱した心を持ち、究極の帰着に達し、究極の瑜伽安穏(四つの瑜伽の災いなき安らぎ)を得て、究極の梵行を全うし、究極の終焉(涅槃)に至り、神々と人間たちの中で最勝となるのでしょうか”。

‘‘Idha, moggallāna, bhikkhuno sutaṃ hoti – ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti; evañcetaṃ, moggallāna, bhikkhuno sutaṃ hoti – ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti. So sabbaṃ dhammaṃ abhijānāti, sabbaṃ dhammaṃ abhiññāya sabbaṃ dhammaṃ parijānāti. Sabbaṃ dhammaṃ pariññāya yaṃkiñci vedanaṃ vediyati sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā. So tāsu vedanāsu aniccānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati. So tāsu vedanāsu aniccānupassī viharanto virāgānupassī viharanto nirodhānupassī viharanto paṭinissaggānupassī viharanto na kiñci loke upādiyati, anupādiyaṃ na paritassati, aparitassaṃ paccattaṃyeva parinibbāyati. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Ettāvatā kho, moggallāna, bhikkhu saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimutto hoti accantaniṭṭho accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosāno seṭṭho devamanussāna’’nti. Aṭṭhamaṃ.

“モッガラーナよ、この教え(仏法)において、比丘が‘あらゆる事物は(渇愛や見によって)固執するに値しない’と聞くことがある。モッガラーナよ、比丘は‘あらゆる事物は執着するに値しない’と、まさしくこのように聞くのである。彼はあらゆる事物を(知った遍知によって)詳知し、あらゆる事物を詳知して(諦察遍知によって)遍知する。彼はあらゆる事物を遍知して、快いものであれ、苦しいものであれ、不苦不楽のものであれ、いかなる受を経験しても、それらの受において無常を随観して住み、離欲を随観して住み、滅尽を随観して住み、抛棄を随観して住む。彼がそれらの受において無常を随観し、離欲を随観し、滅尽を随観し、抛棄を随観して住むとき、世の中の何ものをも(渇愛と見によって)執着せず、執着しないために(渇愛によって)おののくことがなく、おののかないために、自ら(煩悩の)寂静に達する。‘生は尽きた。梵行は完成した。なすべきこと(十六の聖道に関わる務め)はなされた。もはやこのような状態(輪廻)になるための別の務めはない’と知るのである。モッガラーナよ、これほどのことによって、比丘は、簡潔に言えば、渇愛の滅尽によって解脱し、究極の帰着に達し、究極の瑜伽安穏を得て、究極の梵行を全うし、究極の終焉に至り、神々と人間たちの中で最勝となるのである”。第八の経。

9. Mettasuttaṃ

9. 九、慈しみの経(メッタ・スッタ)

62. ‘‘Mā[Pg.465], bhikkhave, puññānaṃ bhāyittha. Sukhassetaṃ, bhikkhave, adhivacanaṃ yadidaṃ puññāni. Abhijānāmi kho panāhaṃ, bhikkhave, dīgharattaṃ katānaṃ puññānaṃ dīgharattaṃ iṭṭhaṃ kantaṃ manāpaṃ vipākaṃ paccanubhūtaṃ. Satta vassāni mettaṃ cittaṃ bhāvesiṃ. Satta vassāni mettaṃ cittaṃ bhāvetvā satta saṃvaṭṭavivaṭṭakappe nayimaṃ lokaṃ punāgamāsiṃ. Saṃvaṭṭamāne sudāhaṃ, bhikkhave, loke ābhassarūpago homi, vivaṭṭamāne loke suññaṃ brahmavimānaṃ upapajjāmi.

62. “比丘たちよ、功徳を恐れてはならない。比丘たちよ、功徳とは幸福の別名である。比丘たちよ、私は長きにわたってなされた功徳の、望ましく、好ましく、喜ばしい結果を、長きにわたって経験したことを知っている。私は七年の間、慈しみの(禅定の)心を修習した。七年の間、慈しみの心を修習したことにより、七つの転変(収縮・拡大)する劫の間、この(人間の)世界に戻ってくることはなかった。比丘たちよ、世界が収縮するとき、私は極光音(アーバッサラ)天に至る者となり、世界が拡大するとき、空の(初禅の)梵天の宮殿に生まれた。”

‘‘Tatra sudaṃ, bhikkhave, brahmā homi mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī. Chattiṃsakkhattuṃ kho panāhaṃ, bhikkhave, sakko ahosiṃ devānamindo; anekasatakkhattuṃ rājā ahosiṃ cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassa mayhaṃ, bhikkhave, imāni satta ratanāni ahesuṃ, seyyathidaṃ – cakkaratanaṃ, hatthiratanaṃ, assaratanaṃ, maṇiratanaṃ, itthiratanaṃ, gahapatiratanaṃ, pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho pana me, bhikkhave, puttā ahesuṃ sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasi’’nti.

“比丘たちよ、実にその梵天の宮殿において、私は他者に征服されることのない、決定的な見識を持つ、自在なる大梵天であった。比丘たちよ、私は三十六回、神々の主であるサッカ(帝釈天)となり、数百回、十善戒を保ち法に従って統治する、四海を境界とする勝利者、国土を安定させ、七つの宝を備えた転輪聖王となった。比丘たちよ、その私にはこれら七つの宝があった。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、珠宝、女宝、居士宝、そして七番目の将軍宝である。比丘たちよ、私には千人を超える息子たちがおり、彼らは勇敢で、英雄の資質を持ち、他者の軍勢を粉砕する力があった。私は海を境界とするこの大地を、刑罰によらず、武器によらず、法によって征服し、統治したのである”。世尊はこのように説かれた。

‘‘Passa puññānaṃ vipākaṃ, kusalānaṃ sukhesino ;

Mettaṃ cittaṃ vibhāvetvā, satta vassāni bhikkhavo ;

Sattasaṃvaṭṭavivaṭṭakappe, nayimaṃ lokaṃ punāgamiṃ.

“幸福を求める善き人々よ、功徳ある善行の結果を見よ。比丘たちよ、慈しみの心を修習して七年間、(修行を重ねた結果、)七つの収縮・拡大の劫の間、この人間の世界に再び戻ることはなかった。”

‘‘Saṃvaṭṭamāne lokamhi, homi ābhassarūpago;

Vivaṭṭamāne lokasmiṃ, suññabrahmūpago ahuṃ.

“世界が収縮するときは極光音天に至る者となり、世界が再び成立(拡大)するときは、空の梵天の宮殿に赴く者となった。”

‘‘Sattakkhattuṃ mahābrahmā, vasavattī tadā ahuṃ;

Chattiṃsakkhattuṃ devindo, devarajjamakārayiṃ.

“その時、私は七回、自在なる大梵天となり、三十六回、神々の主として天国の王権を行使した。”

‘‘Cakkavattī [Pg.466] ahuṃ rājā, jambumaṇḍassa issaro;

Muddhāvasitto khattiyo, manussādhipatī ahuṃ.

“私は閻浮提(ジャンブディパ)を統べる主である転輪聖王となり、頭頂に灌頂を受けた刹帝利(クシャトリヤ)、人々の主たる王であった。”

‘‘Adaṇḍena asatthena, vijeyya pathaviṃ imaṃ;

Asāhasena kammena, samena anusāsi taṃ.

“刑罰によらず、武器によらず、この大地を征服し、暴虐なき行いによって、公平に人々を教導した。”

‘‘Dhammena rajjaṃ kāretvā, asmiṃ pathavimaṇḍale;

Mahaddhane mahābhoge, aḍḍhe ajāyihaṃ kule.

“この大地において法によって王権を行使し、多くの財産と多くの資財を持つ、裕福な家系に生まれた。”

‘‘Sabbakāmehi sampanne, ratanehi ca sattahi;

Buddhā saṅgāhakā loke, tehi etaṃ sudesitaṃ.

“あらゆる欲を満たし、七つの宝を備えていた。世の中の人々を助け救済する諸仏が存在し、その仏たちによって、このことはよく説かれた。”

‘‘Eso hetu mahantassa, pathabyo me na vipajjati ;

Pahūtavittūpakaraṇo, rājā hoti patāpavā.

“この(功徳)こそが偉大なる結果の原因である。私の地上の主としての地位は衰えることがなく、多くの財産と備品を持ち、威光ある王となる。”

‘‘Iddhimā yasavā hoti, jambumaṇḍassa issaro;

Ko sutvā nappasīdeyya, api kaṇhābhijātiyo.

“神通力を持ち、名声があり、閻浮提の主となる。これを(如来の言葉として)聞いて、たとえ卑しき生まれの者であっても、誰が心清らかにならないだろうか。”

‘‘Tasmā hi attakāmena, mahattamabhikaṅkhatā;

Saddhammo garukātabbo, saraṃ buddhānasāsana’’nti. navamaṃ;

“それゆえ、自己の利益を望み、偉大なることを希求する者は、諸仏の教えを念じ、正法を尊重すべきである”。第九の経。

10. Bhariyāsuttaṃ

10. 十、妻の経(バリヤー・スッタ)

63. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena anāthapiṇḍikassa gahapatissa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Tena kho pana samayena anāthapiṇḍikassa gahapatissa nivesane manussā uccāsaddā mahāsaddā honti. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca –

63. その時、世尊は午前の時間に(下衣を)整え、鉢と衣を持って、給孤独(アナータピンディカ)長者の屋敷へと赴かれた。到着すると、用意された座に座られた。その時、給孤独長者の屋敷では人々が大きな声、騒がしい声を上げていた。そこで、給孤独長者は世尊のもとへ近づき、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座った給孤独長者に、世尊は次のように言われた。

‘‘Kiṃ [Pg.467] nu te, gahapati, nivesane manussā uccāsaddā mahāsaddā kevaṭṭā maññe macchavilope’’ti? ‘‘Ayaṃ, bhante, sujātā gharasuṇhā aḍḍhakulā ānītā. Sā neva sassuṃ ādiyati, na sasuraṃ ādiyati, na sāmikaṃ ādiyati, bhagavantampi na sakkaroti na garuṃ karoti na māneti na pūjetī’’ti.

“長者よ、なぜあなたの屋敷では、まるで魚を奪い合う漁師たちのように、人々が大きな声、騒がしい声を上げているのか”。“世尊よ、富裕な家から連れてこられたスジャーターという嫁がおります。彼女は、姑を姑と思わず、舅を舅と思わず、夫を夫と思わず、世尊をも敬わず、重んじず、尊ばず、供養いたしません。それゆえ、このように大きな声、騒がしい声が上がっているのです”。

Atha kho bhagavā sujātaṃ gharasuṇhaṃ āmantesi – ‘‘ehi, sujāte’’ti! ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho sujātā gharasuṇhā bhagavato paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho sujātaṃ gharasuṇhaṃ bhagavā etadavoca –

その時、世尊は嫁のスジャーターに呼びかけられた。“スジャーターよ、こちらへ来なさい”。嫁のスジャーターは“承知いたしました、世尊よ”と世尊に答え、世尊のもとへ歩み寄った。歩み寄って世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った嫁のスジャーターに、世尊は次のように言われた。

‘‘Satta kho imā, sujāte, purisassa bhariyāyo. Katamā satta? Vadhakasamā, corīsamā, ayyasamā, mātāsamā, bhaginīsamā, sakhīsamā, dāsīsamā. Imā kho, sujāte, satta purisassa bhariyāyo. Tāsaṃ tvaṃ katamā’’ti? ‘‘Na kho ahaṃ, bhante, imassa bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa vitthārena atthaṃ ājānāmi. Sādhu me, bhante, bhagavā tathā dhammaṃ desetu yathāhaṃ imassa bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa vitthārena atthaṃ jāneyya’’nti. ‘‘Tena hi, sujāte, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho sujātā gharasuṇhā bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca –

“スジャーターよ、夫にはこれら七種の妻がいる。その七種とは何か。殺人者のような妻、盗賊のような妻、主人のような妻、母のような妻、姉妹のような妻、友人のような妻、召使いのような妻である。スジャーターよ、夫にはこれら七種の妻がいる。あなたはその中のどの妻であるか”。“世尊よ、私は世尊が簡潔に説かれたこの教えの意味を、詳しく理解することができません。世尊よ、私が世尊の簡潔な説法の意味を詳しく理解できるよう、どうか法を説いてください”。“それならば、スジャーターよ、聞きなさい。よく心に留めなさい。説くことにしよう”。“承知いたしました、世尊よ”と嫁のスジャーターは世尊に答えた。世尊は次のように説かれた。

‘‘Paduṭṭhacittā ahitānukampinī,Aññesu rattā atimaññate patiṃ;

Dhanena kītassa vadhāya ussukā,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Vadhā ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“心が汚れ、利益を願わず、他の男に執着して夫を軽んじ、金で買われた身でありながら夫を殺そうと企てる者。このような性質の妻を、‘殺人者のような妻’と呼ぶ。 (1)

‘‘Yaṃ itthiyā vindati sāmiko dhanaṃ,Sippaṃ vaṇijjañca kasiṃ adhiṭṭhahaṃ;

Appampi tassa apahātumicchati,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Corī ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“夫が技術や商業、あるいは農業に励んで得た財を、たとえ僅かであっても掠め取ろうと望む者。このような性質の妻を、‘盗賊のような妻’と呼ぶ。 (2)

‘‘Akammakāmā [Pg.468] alasā mahagghasā,Pharusā ca caṇḍī duruttavādinī;

Uṭṭhāyakānaṃ abhibhuyya vattati,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Ayyā ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“仕事を嫌って怠惰であり、大食いで、心も言動も粗暴で、勤勉に働く夫を支配し威圧する者。このような性質の妻を、‘主人のような妻’と呼ぶ。 (3)

‘‘Yā sabbadā hoti hitānukampinī,Mātāva puttaṃ anurakkhate patiṃ;

Tato dhanaṃ sambhatamassa rakkhati,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Mātā ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“常に夫の利益を願い慈しみ、母が息子を守るように夫を守り、夫の蓄えた財を大切に守る者。このような性質の妻を、‘母のような妻’と呼ぶ。 (4)

‘‘Yathāpi jeṭṭhā bhaginī kaniṭṭhakā,Sagāravā hoti sakamhi sāmike;

Hirīmanā bhattuvasānuvattinī,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Bhaginī ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“姉や妹が兄弟を敬うように自身の夫を敬い、恥を知る心を持ち、夫の意に従う者。このような性質の妻を、‘姉妹のような妻’と呼ぶ。 (5)

‘‘Yācīdha disvāna patiṃ pamodati,Sakhī sakhāraṃva cirassamāgataṃ;

Koleyyakā sīlavatī patibbatā,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Sakhī ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“この世において、久しぶりに再会した友を喜ぶ友のように、夫を見て喜び、家柄が良く、徳があり、夫に献身的な者。このような性質の妻を、‘友人のような妻’と呼ぶ。 (6)

‘‘Akkuddhasantā vadhadaṇḍatajjitā,Aduṭṭhacittā patino titikkhati;

Akkodhanā bhattuvasānuvattinī,Yā evarūpā purisassa bhariyā;

‘Dāsī ca bhariyā’ti ca sā pavuccati.

“杖で打たれると脅されても、怒ることなく怯えず、悪意のない心で夫を耐え忍び、憤ることなく夫の意に従う者。このような性質の妻を、‘召使いのような妻’と呼ぶ。 (7)

‘‘Yācīdha bhariyā vadhakāti vuccati,‘Corī ca ayyā’ti ca yā pavuccati;

Dussīlarūpā pharusā anādarā,Kāyassa bhedā nirayaṃ vajanti tā.

“この世で‘殺人者のような妻’と呼ばれ、また‘盗賊のような妻’‘主人のような妻’と呼ばれる者たちは、不道徳で粗暴で、夫に対して敬意がない。彼女たちは身が壊れ死んだ後、地獄に落ちる。 (1, 3)

‘‘Yācīdha [Pg.469] mātā bhaginī sakhīti ca,‘Dāsī ca bhariyā’ti ca sā pavuccati;

Sīle ṭhitattā cirarattasaṃvutā,Kāyassa bhedā sugatiṃ vajanti tā’’ti.

“この世で‘母のような妻’‘姉妹のような妻’‘友人のような妻’、そして‘召使いのような妻’と呼ばれる者たちは、徳に安住し、長きにわたって自己を慎んでいる。彼女たちは身が壊れ死んだ後、善趣である天界に赴く”と。 (4, 7)

‘‘Imā kho, sujāte, satta purisassa bhariyāyo. Tāsaṃ tvaṃ katamā’’ti? ‘‘Ajjatagge maṃ, bhante, bhagavā dāsīsamaṃ sāmikassa bhariyaṃ dhāretū’’ti. Dasamaṃ.

“スジャーターよ、これら七種が夫の妻である。あなたはその中のどの妻であるか”。“世尊よ、今日より私を、夫にとって‘召使いのような妻’であると認めてください”。第十の経(スジャーター経)終わる。

11. Kodhanasuttaṃ

11. 第十一 忿怒経

64. ‘‘Sattime, bhikkhave, dhammā sapattakantā sapattakaraṇā kodhanaṃ āgacchanti itthiṃ vā purisaṃ vā. Katame satta? Idha, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ dubbaṇṇo assā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa vaṇṇavatāya nandati. Kodhanoyaṃ, bhikkhave, purisapuggalo kodhābhibhūto kodhapareto, kiñcāpi so hoti sunhāto suvilitto kappitakesamassu odātavatthavasano ; atha kho so dubbaṇṇova hoti kodhābhibhūto. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā.

64. “比丘たちよ、怒りにとらわれた女、あるいは男には、敵が望み、敵に利益をもたらす七つのことが訪れる。その七つとは何か。比丘たちよ、この世で敵は、敵対する者に対して‘ああ、この者が醜くなればよいのに’と望む。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵対する者の容姿が美しいことを喜ばないからである。比丘たちよ、怒りにとらわれ、怒りに支配され、怒りに付きまとわれた人は、たとえ体を洗い、香を塗り、髪や髭を整え、白い服を着ていても、怒りに支配されているために醜い容姿となる。比丘たちよ、これが敵の望み、敵を喜ばせる、怒れる人に訪れる第一の性質である。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ dukkhaṃ sayeyyā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa sukhaseyyāya nandati. Kodhanoyaṃ, bhikkhave, purisapuggalo kodhābhibhūto kodhapareto, kiñcāpi so pallaṅke seti gonakatthate paṭalikatthate kadalimigapavarapaccattharaṇe sauttaracchade ubhatolohitakūpadhāne; atha kho so dukkhaññeva seti kodhābhibhūto. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā.

“比丘たちよ、さらに、敵は敵対する者に対して‘ああ、この者が苦しみながら眠ればよいのに’と望む。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵対する者が安らかに眠ることを喜ばないからである。比丘たちよ、怒りに支配された人は、たとえ長い毛の敷物や花模様の敷物、鹿皮の敷物、天蓋のある寝台、両端に赤い枕のある立派な寝所などで横になっても、怒りに支配されているために苦しみながら眠ることになる。比丘たちよ、これが敵の望み、敵を喜ばせる、怒れる人に訪れる第二の性質である。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ na pacurattho assā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa pacuratthatāya nandati. Kodhanoyaṃ, bhikkhave, purisapuggalo kodhābhibhūto kodhapareto, anatthampi gahetvā ‘attho me gahito’ti maññati[Pg.470], atthampi gahetvā ‘anattho me gahito’ti maññati. Tassime dhammā aññamaññaṃ vipaccanīkā gahitā dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya saṃvattanti kodhābhibhūtassa. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā.

“比丘たちよ、さらに、敵は敵対する者に対して‘ああ、この者に多くの利益がなければよいのに’と望む。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵対する者に多くの利益があることを喜ばないからである。比丘たちよ、怒りに支配された人は、不利益なことを選んで‘私は利益を得た’と考え、利益なことを選んで‘私は不利益を得た’と考える。怒りに支配された者によって、これら互いに相反する性質のものが選ばれることは、長い夜の間、不利益と苦しみをもたらすことになる。比丘たちよ、これが敵の望み、敵を喜ばせる、怒れる人に訪れる第三の性質である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ na bhogavā assā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa bhogavatāya nandati. Kodhanassa, bhikkhave, purisapuggalassa kodhābhibhūtassa kodhaparetassa, yepissa te honti bhogā uṭṭhānavīriyādhigatā bāhābalaparicitā sedāvakkhittā dhammikā dhammaladdhā, tepi rājāno rājakosaṃ pavesenti kodhābhibhūtassa. Ayaṃ, bhikkhave, catuttho dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā.

“比丘たちよ、さらにまた、敵は敵に対してこのように願う。‘ああ、この者が富を持たないようになればよいのに!’と。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵が富を持つことを喜ばないからである。比丘たちよ、怒りに支配され、怒りに囚われた怒りっぽい人は、精進して得たもの、腕力で蓄えたもの、汗を流して得たもの、法にかない、法によって得たどのような富であっても、怒りに支配されたその人の富を、王たちは王室の宝物庫へと没収してしまうのである。比丘たちよ、これが敵が喜び、敵の目的を果たす、怒りっぽい女性または男性に降りかかる第四の性質である。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ na yasavā assā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa yasavatāya nandati. Kodhanoyaṃ, bhikkhave, purisapuggalo kodhābhibhūto kodhapareto, yopissa so hoti yaso appamādādhigato, tamhāpi dhaṃsati kodhābhibhūto. Ayaṃ, bhikkhave, pañcamo dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā.

“比丘たちよ、さらにまた、敵は敵に対してこのように願う。‘ああ、この者が名声(取り巻き)を持たないようになればよいのに!’と。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵に名声があることを喜ばないからである。比丘たちよ、怒りに支配され、怒りに囚われたこの怒りっぽい人は、不放逸によって得たどのような名声であっても、怒りに支配されることで、その名声から失墜するのである。比丘たちよ、これが敵が喜び、敵の目的を果たす、怒りっぽい女性または男性に降りかかる第五の性質である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ na mittavā assā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa mittavatāya nandati. Kodhanaṃ, bhikkhave, purisapuggalaṃ kodhābhibhūtaṃ kodhaparetaṃ, yepissa te honti mittāmaccā ñātisālohitā, tepi ārakā parivajjanti kodhābhibhūtaṃ. Ayaṃ, bhikkhave, chaṭṭho dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā.

“比丘たちよ、さらにまた、敵は敵に対してこのように願う。‘ああ、この者が友人を持たないようになればよいのに!’と。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵に友人がいることを喜ばないからである。比丘たちよ、怒りに支配され、怒りに囚われた怒りっぽい人に対しては、親しい友人や同僚、親族であっても、怒りに支配されたその人を遠くから避けるのである。比丘たちよ、これが敵が喜び、敵の目的を果たす、怒りっぽい女性または男性に降りかかる第六の性質である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, sapatto sapattassa evaṃ icchati – ‘aho vatāyaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyyā’ti! Taṃ kissa hetu? Na, bhikkhave, sapatto sapattassa sugatigamane nandati. Kodhanoyaṃ, bhikkhave, purisapuggalo kodhābhibhūto kodhapareto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. So kāyena duccaritaṃ caritvā vācāya…pe… kāyassa [Pg.471] bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati kodhābhibhūto. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo dhammo sapattakanto sapattakaraṇo kodhanaṃ āgacchati itthiṃ vā purisaṃ vā. Ime kho, bhikkhave, satta dhammā sapattakantā sapattakaraṇā kodhanaṃ āgacchanti itthiṃ vā purisaṃ vā’’ti.

“比丘たちよ、さらにまた、敵は敵に対してこのように願う。‘ああ、この者が身壊れて死んだ後、不幸な境遇、破滅、地獄に生まれるようになればよいのに!’と。それはなぜか。比丘たちよ、敵は敵が善処へ行くことを喜ばないからである。比丘たちよ、この怒りっぽい人は、怒りに支配され、怒りに囚われて、身で悪行をなし、言葉で悪行をなし、心で悪行をなす。その者は身で悪行をなし、言葉で…(中略)…心で悪行をなし、怒りに支配されたために、身壊れて死んだ後、不幸な境遇、破滅、地獄に生まれるのである。比丘たちよ、これが敵が喜び、敵の目的を果たす、怒りっぽい女性または男性に降りかかる第七の性質である。比丘たちよ、これら七つの、敵が喜び、敵の目的を果たす性質が、怒りっぽい女性または男性に降りかかるのである”と(世尊は仰せられた)。

‘‘Kodhano dubbaṇṇo hoti, atho dukkhampi seti so;

Atho atthaṃ gahetvāna, anatthaṃ adhipajjati.

“怒りっぽい者は容貌が醜くなり、また、安眠することもできない。さらに、利益を手にしながら、不利益へと至るのである。”

‘‘Tato kāyena vācāya, vadhaṃ katvāna kodhano;

Kodhābhibhūto puriso, dhanajāniṃ nigacchati.

“それゆえ、怒りに支配された人は、身と口によって殺生などの過ちを犯し、その怒りのために、財産の喪失を被るのである。”

‘‘Kodhasammadasammatto, āyasakyaṃ nigacchati;

Ñātimittā suhajjā ca, parivajjanti kodhanaṃ.

“怒りの酔いに狂った者は、悪評を受ける。親族も友人も、親しい仲間さえも、怒りっぽい者を避けるのである。”

‘‘Anatthajanano kodho, kodho cittappakopano;

Bhayamantarato jātaṃ, taṃ jano nāvabujjhati.

“怒りは不利益を生じさせ、怒りは心を乱す。内に生じたこの恐怖(怒り)を、愚かな人々は気づかない。”

‘‘Kuddho atthaṃ na jānāti, kuddho dhammaṃ na passati;

Andhatamaṃ tadā hoti, yaṃ kodho sahate naraṃ.

“怒れる者は利益を知らず、怒れる者は法(真理)を見ない。怒りが人を圧倒する時、そこには深い暗闇が生じる。”

‘‘Yaṃ kuddho uparodheti, sukaraṃ viya dukkaraṃ;

Pacchā so vigate kodhe, aggidaḍḍhova tappati.

“怒れる者は、困難な(恐ろしい)ことを容易なことのように行うが、後に怒りが去った時、火に焼かれたように苦しむのである。”

‘‘Dummaṅkuyaṃ padasseti, dhūmaṃ dhūmīva pāvako;

Yato patāyati kodho, yena kujjhanti mānavā.

“火が激しい煙を出すように、怒りが生じ、人々が怒る時、その顔は精彩を欠き、醜い表情を露呈する。”

‘‘Nāssa hirī na ottappaṃ, na vāco hoti gāravo;

Kodhena abhibhūtassa, na dīpaṃ hoti kiñcanaṃ.

“その者には羞恥(ヒリ)も畏怖(オッタッパ)もなく、言葉に敬意もない。怒りに圧倒された者には、いかなる拠り所も存在しない。”

‘‘Tapanīyāni kammāni, yāni dhammehi ārakā;

Tāni ārocayissāmi, taṃ suṇātha yathā tathaṃ.

“(父殺しなどの)後悔をもたらす行為は、法(修行)から遠く離れている。それらの報いを私は告げよう、それをありのままに聞きなさい。”

‘‘Kuddho hi pitaraṃ hanti, hanti kuddho samātaraṃ;

Kuddho hi brāhmaṇaṃ hanti, hanti kuddho puthujjanaṃ.

“怒りに駆られた者は父を殺し、怒りに駆られた者は母を殺す。怒りに駆られた者は聖者(阿羅漢)を殺し、怒りに駆られた者は凡夫を殺すのである。”

‘‘Yāya [Pg.472] mātu bhato poso, imaṃ lokaṃ avekkhati;

Tampi pāṇadadiṃ santiṃ, hanti kuddho puthujjano.

“子を育て、この世を見せてくれた母、命を与えてくれた恩ある母でさえ、怒りに狂った凡夫は殺すのである。”

‘‘Attūpamā hi te sattā, attā hi paramo piyo;

Hanti kuddho puthuttānaṃ, nānārūpesu mucchito.

“生きとし生けるものは皆、自分を愛している。自己こそが最も愛おしいものである。しかし、怒りに狂った者は様々な対象に迷い、自らの命さえも奪うのである。”

‘‘Asinā hanti attānaṃ, visaṃ khādanti mucchitā;

Rajjuyā bajjha mīyanti, pabbatāmapi kandare.

“剣で自らを殺し、混乱して毒を飲み、縄で首を括って死に、あるいは山や崖から身を投げて死ぬのである。”

‘‘Bhūnahaccāni kammāni, attamāraṇiyāni ca;

Karontā nāvabujjhanti, kodhajāto parābhavo.

“幸福を破壊し、自らを死に至らしめる行為をしながらも、彼らは気づかない。怒りから生じるものは破滅である。”

‘‘Itāyaṃ kodharūpena, maccupāso guhāsayo;

Taṃ damena samucchinde, paññāvīriyena diṭṭhiyā.

“このように、怒りの姿をとって(心という)洞窟に潜む死の罠がある。それを自制(ダマ)によって、すなわち智慧と精進と(正しき)見解によって根絶すべきである。”

‘‘Yathā metaṃ akusalaṃ, samucchindetha paṇḍito;

Tatheva dhamme sikkhetha, mā no dummaṅkuyaṃ ahu.

“賢者がこの不善を根絶するように、そのように法を学ぶべきである。‘我々が醜い表情(険しい心)にならないように’と念じて。”

‘‘Vītakodhā anāyāsā, vītalobhā anussukā ;

Dantā kodhaṃ pahantvāna, parinibbanti anāsavā’’ti. ekādasamaṃ;

“怒りを離れ、苦悩なく、貪欲を離れ、嫉妬なき人々。彼らは自らを律し、怒りを捨て去り、煩悩(アーサヴァ)なき者となって、完全に寂静(涅槃)に至ったのである。”第十一の経(完)。

Abyākatavaggo chaṭṭho.

第六、無記品(アブヤーカタ・ヴァッガ)終わる。

Tassuddānaṃ –

その目録(ウダーナ)は以下の通りである。

Abyākato purisagati, tissa sīha arakkhiyaṃ;

Kimilaṃ satta pacalā, mettā bhariyā kodhekādasāti.

アブヤーカタ(無記)、プリサガティ(人の行方)、ティッサ(ティッサ・ブラフマー)、シーハ(シーハ将軍)、アラッキヤ(不守護)、キミラ(キミラ比丘)、サッタダンマ(七正法)、パチャラー(眠気)、メッター(慈しみ)、バリヤー(妻)、コーダ(怒り)の十一の経である。

7. Mahāvaggo

7. 7.大品(マハー・ヴァッガ)

1. Hirīottappasuttaṃ

1. 1.慚愧経(ヒリ・オッタッパ・スッタ)

65. ‘‘Hirottappe, bhikkhave, asati hirottappavipannassa hatūpaniso hoti indriyasaṃvaro; indriyasaṃvare asati indriyasaṃvaravipannassa hatūpanisaṃ [Pg.473] hoti sīlaṃ; sīle asati sīlavipannassa hatūpaniso hoti sammāsamādhi; sammāsamādhimhi asati sammāsamādhivipannassa hatūpanisaṃ hoti yathābhūtañāṇadassanaṃ; yathābhūtañāṇadassane asati yathābhūtañāṇadassanavipannassa hatūpaniso hoti nibbidāvirāgo; nibbidāvirāge asati nibbidāvirāgavipannassa hatūpanisaṃ hoti vimuttiñāṇadassanaṃ. Seyyathāpi, bhikkhave, rukkho sākhāpalāsavipanno. Tassa papaṭikāpi na pāripūriṃ gacchati, tacopi pheggupi sāropi na pāripūriṃ gacchati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, hirottappe asati hirottappavipannassa hatūpaniso hoti indriyasaṃvaro; indriyasaṃvare asati indriyasaṃvaravipannassa hatūpanisaṃ hoti sīlaṃ; sīle asati sīlavipannassa hatūpaniso hoti sammāsamādhi; sammāsamādhimhi asati sammāsamādhivipannassa hatūpanisaṃ hoti yathābhūtañāṇadassanaṃ; yathābhūtañāṇadassane asati yathābhūtañāṇadassanavipannassa hatūpaniso hoti nibbidāvirāgo; nibbidāvirāge asati nibbidāvirāgavipannassa hatūpanisaṃ hoti vimuttiñāṇadassanaṃ.

65. “比丘たちよ、慚と愧がないとき、慚と愧を欠いた者には、根の律儀(五官の慎み)の近因が失われます。根の律儀がないとき、根の律儀を欠いた者には、戒の近因が失われます。戒がないとき、戒を欠いた者には、正定(正しい集中)の近因が失われます。正定がないとき、正定を欠いた者には、如実知見(ありのままに知り、見る力)の近因が失われます。如実知見がないとき、如実知見を欠いた者には、厭離と離欲の近因が失われます。厭離と離欲がないとき、厭離と離欲を欠いた者には、解脱知見の近因が失われます。比丘たちよ、例えば、枝や葉を欠いた樹木があるとき、その木の表皮も満たされることなく、外皮も、白太(しらた)も、心材も満たされることがないのと同じです。比丘たちよ、そのように、慚と愧がないとき、慚と愧を欠いた者には、根の律儀の近因が失われます。根の律儀がないとき、根の律儀を欠いた者には、戒の近因が失われます。戒がないとき、戒を欠いた者には、正定の近因が失われます。正定がないとき、正定を欠いた者には、如実知見の近因が失われます。如実知見がないとき、如実知見を欠いた者には、厭離と離欲の近因が失われます。厭離と離欲がないとき、厭離と離欲を欠いた者には、解脱知見の近因が失われるのです。”

‘‘Hirottappe, bhikkhave, sati hirottappasampannassa upanisasampanno hoti indriyasaṃvaro; indriyasaṃvare sati indriyasaṃvarasampannassa upanisasampannaṃ hoti sīlaṃ; sīle sati sīlasampannassa upanisasampanno hoti sammāsamādhi; sammāsamādhimhi sati sammāsamādhisampannassa upanisasampannaṃ hoti yathābhūtañāṇadassanaṃ; yathābhūtañāṇadassane sati yathābhūtañāṇadassanasampannassa upanisasampanno hoti nibbidāvirāgo; nibbidāvirāge sati nibbidāvirāgasampannassa upanisasampannaṃ hoti vimuttiñāṇadassanaṃ. Seyyathāpi, bhikkhave, rukkho sākhāpalāsasampanno. Tassa papaṭikāpi pāripūriṃ gacchati, tacopi pheggupi sāropi pāripūriṃ gacchati. Evamevaṃ kho, bhikkhave, hirottappe sati hirottappasampannassa upanisasampanno hoti…pe… vimuttiñāṇadassana’’nti. Paṭhamaṃ.

“比丘たちよ、慚と愧があるとき、慚と愧を具足した者には、根の律儀(五官の慎み)の近因が具足されます。根の律儀があるとき、根の律儀を具足した者には、戒の近因が具足されます。戒があるとき、戒を具足した者には、正定の近因が具足されます。正定があるとき、正定を具足した者には、如実知見の近因が具足されます。如実知見があるとき、如実知見を具足した者には、厭離と離欲の近因が具足されます。厭離と離欲があるとき、厭離と離欲を具足した者には、解脱知見の近因が具足されます。比丘たちよ、例えば、枝や葉を具足した樹木があるとき、その木の表皮も満たされ、外皮も、白太も、心材も満たされるのと同じです。比丘たちよ、そのように、慚と愧があるとき、慚と愧を具足した者には、根の律儀の近因が具足され……(中略)……解脱知見が具足されるのです。”第一(の経)。

2. Sattasūriyasuttaṃ

2. 七太陽経(しちにちきょう)

66. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati ambapālivane. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

66. このように私は聞いた。ある時、世尊はヴェーサーリーのアンバパーリー園に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに“比丘たちよ”と呼びかけられた。“尊師”と、それらの比丘たちは世尊に応答した。世尊は次のように言われた。

‘‘Aniccā[Pg.474], bhikkhave, saṅkhārā; adhuvā, bhikkhave, saṅkhārā; anassāsikā, bhikkhave, saṅkhārā. Yāvañcidaṃ, bhikkhave, alameva sabbasaṅkhāresu nibbindituṃ alaṃ virajjituṃ alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、諸行(作られたもの)は無常である。比丘たちよ、諸行は不変ではない。比丘たちよ、諸行は頼りにならない。比丘たちよ、すべての諸行において、まさに厭離するに十分であり、離欲するに十分であり、解脱するに十分である。”

‘‘Sineru, bhikkhave, pabbatarājā caturāsītiyojanasahassāni āyāmena, caturāsītiyojanasahassāni vitthārena, caturāsītiyojanasahassāni mahāsamudde ajjhogāḷho, caturāsītiyojanasahassāni mahāsamuddā accuggato. Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena bahūni vassāni bahūni vassasatāni bahūni vassasahassāni bahūni vassasatasahassāni devo na vassati. Deve kho pana, bhikkhave, avassante ye kecime bījagāmabhūtagāmā osadhitiṇavanappatayo te ussussanti visussanti, na bhavanti. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā; evaṃ adhuvā, bhikkhave, saṅkhārā…pe… alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、山王シネール(須弥山)は、長さ八万四千由旬、幅八万四千由旬あり、八万四千由旬は大海の中に没し、八万四千由旬は大海からそびえ立っている。比丘たちよ、長い時の経過とともに、あるいはいつの日にか、多年にわたり、数百年、数千、数万、数十万年にわたって、雨が降らない時がある。比丘たちよ、雨が降らないとき、あらゆる種子類や植物類、薬草や草木、森の巨木は枯れ果て、消失し、存在しなくなる。比丘たちよ、このように諸行は無常であり、このように諸行は不変ではなく……(中略)……まさに解脱するに十分である。”

‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena dutiyo sūriyo pātubhavati. Dutiyassa, bhikkhave, sūriyassa pātubhāvā yā kāci kunnadiyo kusobbhā tā ussussanti visussanti, na bhavanti. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā…pe… alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、長い時の経過とともに、あるいはいつの日にか、第二の太陽が出現する時がある。比丘たちよ、第二の太陽の出現により、あらゆる小川や池は枯れ果て、消失し、存在しなくなる。比丘たちよ、このように諸行は無常であり……(中略)……まさに解脱するに十分である。”

‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena tatiyo sūriyo pātubhavati. Tatiyassa, bhikkhave, sūriyassa pātubhāvā yā kāci mahānadiyo, seyyathidaṃ – gaṅgā, yamunā, aciravatī, sarabhū, mahī, tā ussussanti visussanti, na bhavanti. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā…pe… alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、長い時の経過とともに、あるいはいつの日にか、第三の太陽が出現する時がある。比丘たちよ、第三の太陽の出現により、あらゆる大河、すなわち、ガンガー川、ヤムナー川、アチラヴァティー川、サラブー川、マヒー川は枯れ果て、消失し、存在しなくなる。比丘たちよ、このように諸行は無常であり……(中略)……まさに解脱するに十分である。”

‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena catuttho sūriyo pātubhavati. Catutthassa, bhikkhave, sūriyassa pātubhāvā ye te mahāsarā yato imā mahānadiyo pavattanti, seyyathidaṃ – anotattā, sīhapapātā, rathakārā, kaṇṇamuṇḍā, kuṇālā, chaddantā, mandākiniyā, tā ussussanti visussanti, na bhavanti. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā…pe… alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、長い時の経過とともに、あるいはいつの日にか、第四の太陽が出現する時がある。比丘たちよ、第四の太陽の出現により、それらの大河が流れ出る源である大湖、すなわち、アノータッタ湖、シーハパパータ湖、ラタカーラ湖、カンナムンダ湖、クナーラ湖、チャッダンタ湖、マンダーキニー湖は枯れ果て、消失し、存在しなくなる。比丘たちよ、このように諸行は無常であり……(中略)……まさに解脱するに十分である。”

‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena pañcamo sūriyo pātubhavati. Pañcamassa, bhikkhave, sūriyassa [Pg.475] pātubhāvā yojanasatikānipi mahāsamudde udakāni ogacchanti, dviyojanasatikānipi mahāsamudde udakāni ogacchanti, tiyojanasatikānipi, catuyojanasatikānipi, pañcayojanasatikānipi, chayojanasatikānipi, sattayojanasatikānipi mahāsamudde udakāni ogacchanti; sattatālampi mahāsamudde udakaṃ saṇṭhāti, chatālampi, pañcatālampi, catutālampi, titālampi, dvitālampi, tālamattampi mahāsamudde udakaṃ saṇṭhāti; sattaporisampi mahāsamudde udakaṃ saṇṭhāti, chaporisampi, pañcaporisampi, catuporisampi, tiporisampi, dviporisampi, porisampi, aḍḍhaporisampi, kaṭimattampi, jaṇṇukāmattampi, gopphakamattampi mahāsamudde udakaṃ saṇṭhāti. Seyyathāpi, bhikkhave, saradasamaye thullaphusitake deve vassante tattha tattha gopadesu udakāni ṭhitāni honti; evamevaṃ kho, bhikkhave, tattha tattha gopphakamattāni mahāsamudde udakāni ṭhitāni honti. Pañcamassa, bhikkhave, sūriyassa pātubhāvā aṅgulipabbamattampi mahāsamudde udakaṃ na hoti. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā…pe… alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、長い時の経過の後に、五番目の太陽が出現する時がいつかやって来ます。比丘たちよ、五番目の太陽が出現することによって、大海の水は百由旬、二百由旬、三百由旬、四百由旬、五百由旬、六百由旬、七百由旬と減少していきます。大海の水は、七つの多羅樹(タラ樹)の高さに留まり、六つ、五つ、四つ、三つ、二つ、一つのタラ樹の高さ、あるいは多羅樹一つの高さに留まります。さらに大海の水は、七人の高さ、六人、五人、四人、三人、二人、一人の高さに、また半人の高さ、腰の高さ、膝の高さ、さらには足首(くるぶし)の高さにまで留まるようになります。比丘たちよ、例えば秋の季節に大粒の雨が降る時、あちこちの牛の足跡の窪みに水が溜まっているように、比丘たちよ、そのように大海のあちこちに足首ほどの深さの水が残るようになります。比丘たちよ、五番目の太陽が出現することによって、大海には指の関節ほどの水さえもなくなります。比丘たちよ、このように諸行は無常であり、……(中略)……解脱するに十分なのです。”

‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena chaṭṭho sūriyo pātubhavati. Chaṭṭhassa, bhikkhave, sūriyassa pātubhāvā ayañca mahāpathavī sineru ca pabbatarājā dhūmāyanti saṃdhūmāyanti sampadhūmāyanti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbhakārapāko ālepito paṭhamaṃ dhūmeti saṃdhūmeti sampadhūmeti; evamevaṃ kho, bhikkhave, chaṭṭhassa sūriyassa pātubhāvā ayañca mahāpathavī sineru ca pabbatarājā dhūmāyanti saṃdhūmāyanti sampadhūmāyanti. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā…pe… alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、長い時の経過の後に、六番目の太陽が出現する時がいつかやって来ます。比丘たちよ、六番目の太陽が出現することによって、この大地と山々の王であるシネール山(須弥山)は、煙を出し、激しく煙を出し、甚だしく煙を吐き出します。比丘たちよ、例えば、火を入れられた陶工の窯が、最初は煙を出し、激しく煙を出し、甚だしく煙を吐き出すように、比丘たちよ、そのように六番目の太陽の出現によって、この大地と山々の王であるシネール山は、煙を出し、激しく煙を出し、甚だしく煙を吐き出します。比丘たちよ、このように諸行は無常であり、……(中略)……解脱するに十分なのです。”

‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena sattamo sūriyo pātubhavati. Sattamassa, bhikkhave, sūriyassa pātubhāvā ayañca mahāpathavī sineru ca pabbatarājā ādippanti pajjalanti ekajālā bhavanti. Imissā ca, bhikkhave, mahāpathaviyā sinerussa [Pg.476] ca pabbatarājassa jhāyamānānaṃ dayhamānānaṃ acci vātena khittā yāva brahmalokāpi gacchati. Sinerussa, bhikkhave, pabbatarājassa jhāyamānassa dayhamānassa vinassamānassa mahatā tejokhandhena abhibhūtassa yojanasatikānipi kūṭāni palujjanti dviyojanasatikānipi, tiyojanasatikānipi, catuyojanasatikānipi, pañcayojanasatikānipi kūṭāni palujjanti. Imissā ca, bhikkhave, mahāpathaviyā sinerussa ca pabbatarājassa jhāyamānānaṃ dayhamānānaṃ neva chārikā paññāyati na masi. Seyyathāpi, bhikkhave, sappissa vā telassa vā jhāyamānassa dayhamānassa neva chārikā paññāyati na masi; evamevaṃ kho, bhikkhave, imissā ca mahāpathaviyā sinerussa ca pabbatarājassa jhāyamānānaṃ dayhamānānaṃ neva chārikā paññāyati na masi. Evaṃ aniccā, bhikkhave, saṅkhārā; evaṃ adhuvā, bhikkhave, saṅkhārā; evaṃ anassāsikā, bhikkhave, saṅkhārā. Yāvañcidaṃ, bhikkhave, alameva sabbasaṅkhāresu nibbindituṃ alaṃ virajjituṃ alaṃ vimuccituṃ.

“比丘たちよ、長い時の経過の後に、七番目の太陽が出現する時がいつかやって来ます。比丘たちよ、七番目の太陽が出現することによって、この大地と山々の王であるシネール山(須弥山)は、燃え上がり、炎を上げ、一団の火炎となります。比丘たちよ、燃え盛り、焼き尽くされるこの大地とシネール山から、風に煽られた火炎は梵天の世界にまで達します。比丘たちよ、燃え盛り、焼き尽くされ、巨大な火の塊に圧倒され崩壊していくシネール山の、百由旬ある峰々が崩れ落ち、二百由旬、三百由旬、四百由旬、五百由旬の峰々までもが崩れ落ちます。比丘たちよ、燃え盛り、焼き尽くされるこの大地とシネール山には、灰も炭(煤)も残りません。比丘たちよ、例えばバターや油が燃え尽きる時、灰も炭も残らないように、比丘たちよ、そのように、燃え盛り、焼き尽くされるこの大地とシネール山には、灰も炭も残りません。比丘たちよ、このように諸行は無常であり、比丘たちよ、このように諸行は不朽ならず、比丘たちよ、このように諸行は安らぎのないものです。比丘たちよ、それゆえ、すべての諸行に対して、厭離(えんり)するに十分であり、離欲するに十分であり、解脱するに十分なのです。”

‘‘Tatra, bhikkhave, ko mantā ko saddhātā – ‘ayañca pathavī sineru ca pabbatarājā dayhissanti vinassissanti, na bhavissantī’ti aññatra diṭṭhapadehi?

“比丘たちよ、そこにおいて、真理を見た者(聖者)たちを除いて、‘この大地と山々の王であるシネール山が焼き尽くされ、滅び、存在しなくなる’ということを、誰が語り、誰が信じるでしょうか。”

‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sunetto nāma satthā ahosi titthakaro kāmesu vītarāgo. Sunettassa kho pana, bhikkhave, satthuno anekāni sāvakasatāni ahesuṃ. Sunetto, bhikkhave, satthā sāvakānaṃ brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desesi. Ye kho pana, bhikkhave, sunettassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desentassa sabbena sabbaṃ sāsanaṃ ājāniṃsu te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ brahmalokaṃ upapajjiṃsu. Ye na sabbena sabbaṃ sāsanaṃ ājāniṃsu te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā appekacce paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce nimmānaratīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce tusitānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce yāmānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce tāvatiṃsānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce khattiyamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce brāhmaṇamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu, appekacce gahapatimahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjiṃsu.

“比丘たちよ、かつて、スネッタという名の師がいました。彼は教えの創始者であり、諸々の欲から離れた者でした。比丘たちよ、スネッタ師には何百人もの多くの弟子がいました。比丘たちよ、スネッタ師は弟子たちのために、梵天の世界に生まれるための教えを説きました。比丘たちよ、スネッタ師が梵天の世界に生まれるための教えを説いた際、その教えを完全に理解した弟子たちは、肉体の崩壊後、死して、幸福な場所である梵天の世界に生まれ変わりました。教えを完全に理解しなかった者たちのうち、ある者は他化自在天の神々の仲間に加わり、ある者は楽変化天の神々の仲間に、ある者は兜率天の神々の仲間に、ある者は夜摩天の神々の仲間に、ある者は三十三天(忉利天)の神々の仲間に、ある者は四大王衆天の神々の仲間に加わりました。またある者は裕福な刹帝利(王族)の家系に、ある者は裕福な婆羅門(バラモン)の家系に、ある者は裕福な居士(長者)の家系に生まれ変わりました。”

‘‘Atha [Pg.477] kho, bhikkhave, sunettassa satthuno etadahosi – ‘na kho metaṃ patirūpaṃ yohaṃ sāvakānaṃ samasamagatiyo assaṃ abhisamparāyaṃ, yaṃnūnāhaṃ uttari mettaṃ bhāveyya’’’nti.

“比丘たちよ、その昔、スネッタという師に、次のような考えが生じました。‘来世において、弟子たちと同じ転生先(ガティ)を持つことは、私にふさわしくない。私はさらに優れた慈しみ(メッタ)を修習すべきではないだろうか’と。”

‘‘Atha kho, bhikkhave, sunetto satthā satta vassāni mettaṃ cittaṃ bhāvesi. Satta vassāni mettaṃ cittaṃ bhāvetvā satta saṃvaṭṭavivaṭṭakappe nayimaṃ lokaṃ punarāgamāsi. Saṃvaṭṭamāne sudaṃ, bhikkhave, loke ābhassarūpago hoti. Vivaṭṭamāne loke suññaṃ brahmavimānaṃ upapajjati. Tatra sudaṃ, bhikkhave, brahmā hoti mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī. Chattiṃsakkhattuṃ kho pana, bhikkhave, sakko ahosi devānamindo. Anekasatakkhattuṃ rājā ahosi cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Parosahassaṃ kho panassa puttā ahesuṃ sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasi. So hi nāma, bhikkhave, sunetto satthā evaṃ dīghāyuko samāno evaṃ ciraṭṭhitiko aparimutto ahosi – ‘jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi, aparimutto dukkhasmā’ti vadāmi’’.

“比丘たちよ、そこで師スネッタは七年の間、慈しみの心を修習しました。七年の間、慈しみの心を修習したことにより、七つの転変する劫(壊劫と成劫)の間、この世界に戻ってくることはありませんでした。比丘たちよ、世界が壊滅する時、彼は阿波羅天(アバッサラ)に至り、世界が形成される時、空の梵天宮に生まれました。比丘たちよ、そこで彼は、他を圧倒し、他から圧倒されることなく、すべてを如実に見通し、自在に操る大梵天となりました。さらに比丘たちよ、彼は三十六回にわたり、神々の王である帝釈天(サッカ)となりました。また、幾百回も、法に従う正義の王であり、四方の海に至る大地を支配し、勝利を収め、国土を安定させ、七つの宝を備えた転輪聖王となりました。彼には千人を超える息子たちがおり、彼らは勇敢で、勇猛な姿をし、他国の軍勢を打ち破る力を持っていました。彼はこの海に至るまでの全大地を、刑罰や武器によらず、法によって征服し、統治しました。比丘たちよ、その師スネッタは、これほど長命であり、これほど長く存続したにもかかわらず、生、老、死、悲しみ、嘆き、苦しみ、憂い、絶望から解き放たれてはいませんでした。私は、彼が苦しみから解き放たれてはいなかったと言うのです。”

‘‘Taṃ kissa hetu? Catunnaṃ dhammānaṃ ananubodhā appaṭivedhā. Katamesaṃ catunnaṃ? Ariyassa, bhikkhave, sīlassa ananubodhā appaṭivedhā, ariyassa samādhissa ananubodhā appaṭivedhā, ariyāya paññāya ananubodhā appaṭivedhā, ariyāya vimuttiyā ananubodhā appaṭivedhā. Tayidaṃ, bhikkhave, ariyaṃ sīlaṃ anubuddhaṃ paṭividdhaṃ, ariyo samādhi anubodho paṭividdho, ariyā paññā anubodhā paṭividdhā, ariyā vimutti anubodhā paṭividdhā, ucchinnā bhavataṇhā, khīṇā bhavanetti, natthi dāni punabbhavo’’ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato athāparaṃ etadavoca satthā –

“それはなぜでしょうか。四つの法を如実に知らず、覚知しなかったからです。その四つとは何でしょうか。比丘たちよ、聖なる戒(シーラ)を如実に知らず、覚知しなかったからであり、聖なる三昧(サマーディ)を如実に知らず、覚知しなかったからであり、聖なる智慧(パンニャー)を如実に知らず、覚知しなかったからであり、聖なる解脱(ヴィムッティ)を如実に知らず、覚知しなかったからです。比丘たちよ、それら聖なる戒は如実に知られ、覚知されました。聖なる三昧は如実に知られ、覚知されました。聖なる智慧は如実に知られ、覚知されました。聖なる解脱は如実に知られ、覚知されました。有愛(生の渇愛)は断たれ、有への導き手(渇愛)は尽き、もはや再び生まれることはありません。”世尊はこのように説かれました。幸逝者(スガト)である師は、このように語った後、さらに次のように言われました。

‘‘Sīlaṃ samādhi paññā ca, vimutti ca anuttarā;

Anubuddhā ime dhammā, gotamena yasassinā.

“戒、三昧、そして智慧、ならびに無上の解脱。名声あるゴータマによって、これらの法は如実に知られた。”

‘‘Iti buddho abhiññāya, dhammamakkhāsi bhikkhunaṃ;

Dukkhassantakaro satthā, cakkhumā parinibbuto’’ti. dutiyaṃ;

“このように仏陀は、卓越した知恵によってこれを知り、比丘たちに法を説いた。苦しみの終焉をもたらす師、五眼を具えたる者は、涅槃に入られた。”(第二のスッタ、終了)

3. Nagaropamasuttaṃ

3. 三、城郭の譬えの経(ナガローパマ・スッタ)

67. ‘‘Yato [Pg.478] kho, bhikkhave, rañño paccantimaṃ nagaraṃ sattahi nagaraparikkhārehi suparikkhataṃ hoti, catunnañca āhārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī. Idaṃ vuccati, bhikkhave, rañño paccantimaṃ nagaraṃ akaraṇīyaṃ bāhirehi paccatthikehi paccāmittehi.

67. “比丘たちよ、王の辺境の城が七つの城郭の設備によって堅固に守られ、四種の食糧を、望むままに、困難なく、不自由なく得られるとき、比丘たちよ、その王の辺境の城は、外部の敵や反対者たちによって攻略されることはないと言われます。”

‘‘Katamehi sattahi nagaraparikkhārehi suparikkhataṃ hoti? Idha, bhikkhave, rañño paccantime nagare esikā hoti gambhīranemā sunikhātā acalā asampavedhī. Iminā paṭhamena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya.

“いかなる七つの城郭の設備によって堅固に守られているのでしょうか。比丘たちよ、ここに、王の辺境の城において、深く根を張り、しっかりと埋め込まれ、動じず、揺らぐことのない柱(境界柱)があります。この第一の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare parikhā hoti gambhīrā ceva vitthatā ca. Iminā dutiyena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに、比丘たちよ、王の辺境の城には、深く、かつ広い堀があります。この第二の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare anupariyāyapatho hoti ucco ceva vitthato ca. Iminā tatiyena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに、比丘たちよ、王の辺境の城には、城壁に沿って巡らされた、高くかつ広い回廊(巡回路)があります。この第三の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ āvudhaṃ sannicitaṃ hoti salākañceva jevanikañca. Iminā catutthena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに、比丘たちよ、王の辺境의城には、投擲武器(矢など)や、その他の武器(剣など)、多くの武器が蓄えられています。この第四の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahubalakāyo paṭivasati, seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsakaputtā. Iminā pañcamena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに、比丘たちよ、王の辺境の城には、多くの軍勢が駐屯しています。すなわち、象兵、騎兵、戦車兵、弓兵、旗手、陣形を整える者、敵陣に突入し首を取る勇士、高貴な王子たち、勇猛な戦士、大象のような強者、果敢な勇者、革鎧を纏った戦士、忠実な家来たちです。この第五の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare dovāriko hoti paṇḍito byatto medhāvī aññātānaṃ nivāretā ñātānaṃ pavesetā. Iminā [Pg.479] chaṭṭhena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに、比丘たちよ、王の辺境の城には、賢明で、熟練し、鋭い知恵を持った門番がいて、見知らぬ者を拒み、知っている者を通します。この第六の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare pākāro hoti ucco ceva vitthato ca vāsanalepanasampanno ca. Iminā sattamena nagaraparikkhārena suparikkhataṃ hoti rañño paccantimaṃ nagaraṃ abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Imehi sattahi nagaraparikkhārehi suparikkhataṃ hoti.

“さらに、比丘たちよ、王の辺境の城には、城壁があり、それは高く、かつ広く、隙間なく漆喰が塗られています。この第七の城郭の設備によって、王の辺境の城は、内部の人々の安全のため、また外部の敵を防ぐために、堅固に守られています。これら七つの城郭の設備によって、堅固に守られているのです。”

‘‘Katamesaṃ catunnaṃ āhārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī? Idha, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ tiṇakaṭṭhodakaṃ sannicitaṃ hoti abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya.

“どのような四種の糧食を、望むままに、困難なく、苦労なく得ることができるのでしょうか。比丘たちよ、ここに、王の辺境の城では、城内の人々の喜びのため、不安を除き、安楽に住むため、そして外部の敵を防ぐために、多くの草と薪と水が蓄えられています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ sāliyavakaṃ sannicitaṃ hoti abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに次に、比丘たちよ、王の辺境の城では、城内の人々の喜びのため、不安を除き、安楽に住むため、そして外部 de 敵を防ぐために、多くの稲(サーリ)と麦(ヤヴァ)が蓄えられています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ tilamuggamāsāparaṇṇaṃ sannicitaṃ hoti abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya.

“さらに次に、比丘たちよ、王の辺境の城では、城内の人々の喜びのため、不安を除き、安楽に住むため、そして外部の敵を防ぐために、多くの胡麻、緑豆、小豆、およびその他の豆類(下穀)が蓄えられています。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ bhesajjaṃ sannicitaṃ hoti, seyyathidaṃ – sappi navanītaṃ telaṃ madhu phāṇitaṃ loṇaṃ abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya. Imesaṃ kho, bhikkhave, catunnaṃ āhārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī.

“さらに次に、比丘たちよ、王の辺境の城では、多くの薬が蓄えられています。すなわち、酥(バターオイル)、生酥(生バター)、油、蜜、糖蜜、塩です。これらは城内の人々の喜びのため、不安を除き、安楽に住むため、そして外部の敵を防ぐためのものです。比丘たちよ、これら四種の糧食を、望むままに、困難なく、苦労なく得ることができるのです。”

‘‘Yato kho, bhikkhave, rañño paccantimaṃ nagaraṃ imehi sattahi nagaraparikkhārehi suparikkhataṃ hoti, imesañca catunnaṃ āhārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī. Idaṃ vuccati, bhikkhave, rañño paccantimaṃ nagaraṃ akaraṇīyaṃ bāhirehi paccatthikehi paccāmittehi. Evamevaṃ kho, bhikkhave, yato ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti, catunnañca jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti [Pg.480] akicchalābhī akasiralābhī. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako akaraṇīyo mārassa akaraṇīyo pāpimato. Katamehi sattahi saddhammehi samannāgato hoti?

“比丘たちよ、王の辺境の城が、これら七つの城の備えによってよく守られ、これら四種の糧食を望むままに、困難なく、苦労なく得られるとき、比丘たちよ、この王の辺境の城は外部の敵対者や仇敵によって攻略できないと言われます。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子が七つの正法(サッダンマ)を具足し、さらに、卓越した心に関わり、現法に安楽に住むための四つの禅定を、望むままに、困難なく、苦労なく得るとき、比丘たちよ、この聖なる弟子は、悪魔(マーラ)に攻略されず、悪しき者に攻略されないと言われます。では、どのような七つの正法を具足しているのでしょうか。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare esikā hoti gambhīranemā sunikhātā acalā asampavedhī abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ ‘itipi so…pe… buddho bhagavā’ti. Saddhesiko, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā paṭhamena saddhammena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、たとえば、王の辺境の城に、城内の人々を守り、外部の敵を防ぐために、土台を深く、しっかりと植えられ、揺らぐことなく、動じない門柱(エシカー)があるようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は信心(サッダー)があり、如来の悟りを信じています。すなわち‘かの世尊は、それゆえに……(中略)……仏であり世尊である’と信じています。比丘たちよ、信心を門柱とする聖なる弟子は、不善を捨てて善を修め、罪あることを捨てて罪なきことを修め、自らを清らかに保ちます。これが、彼が具足している第一の正法です。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare parikkhā hoti gambhīrā ceva vitthatā ca abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako hirīmā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Hirīparikkho kho, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā dutiyena saddhammena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、たとえば、王の辺境の城に、城内の人々を守り、外部の敵を防ぐために、深く、また広い堀(パリッカー)があるようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は羞恥(ヒリー)があり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を恥じ、悪しき不善の諸法に至ることを恥じます。比丘たちよ、羞恥を堀とする聖なる弟子は、不善を捨てて善を修め、罪あることを捨てて罪なきことを修め、自らを清らかに保ちます。これが、彼が具足している第二の正法です。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare anupariyāyapatho hoti ucco ceva vitthato ca abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Ottappapariyāyapatho, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā tatiyena saddhammena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、たとえば、王の辺境の城に、城内の人々を守り、外部の敵を防ぐために、高く、また広い城内巡回路(アヌパリヤーヤパタ)があるようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は怖畏(オッタッパ)があり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を畏れ、悪しき不善の諸法に至ることを畏れます。比丘たちよ、怖畏を巡回路とする聖なる弟子は、不善を捨てて善を修め、罪あることを捨てて罪なきことを修め、自らを清らかに保ちます。これが、彼が具足している第三の正法です。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ āvudhaṃ sannicitaṃ hoti salākañceva jevanikañca abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako bahussuto hoti…pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Sutāvudho, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ [Pg.481] pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā catutthena saddhammena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、たとえば、王の辺境の城に、城内の人々を守り、外部の敵を防ぐために、矢や剣など、多くの武器が蓄えられているようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は多聞(タモン)であり、……(中略)……見解によってよく通達されています。比丘たちよ、多聞を武器とする聖なる弟子は、不善を捨てて善を修め、罪あることを捨てて罪なきことを修め、自らを清らかに保ちます。これが、彼が具足している第四の正法です。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahubalakāyo paṭivasati, seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsakaputtā abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Vīriyabalakāyo, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā pañcamena saddhammena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、たとえば、王の辺境の城に、多くの軍勢が住んでいるようなものです。すなわち、象兵、騎兵、戦車兵、弓兵、旗手、戦列を整える者、突撃兵、勇猛な王子、先遣兵、猛将、勇士、革鎧の戦士、忠実な家臣であり、これらは城内の人々を守り、外部の敵を防ぐために住んでいます。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は不善の諸法を捨てるため、善の諸法を具足するために、精進を開始して住み、力強く、堅固な勇猛心があり、善なる諸法において責務を放り出すことがありません。比丘たちよ、精進を軍勢とする聖なる弟子は、不善を捨てて善を修め、罪あることを捨てて罪なきことを修め、自らを清らかに保ちます。これが、彼が具足している第五の正法です。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare dovāriko hoti paṇḍito byatto medhāvī aññātānaṃ nivāretā ñātānaṃ pavesetā abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Satidovāriko, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā chaṭṭhena saddhammena samannāgato hoti.

“比丘たちよ、例えば、王の辺境の城砦に、賢明で、聡明で、智恵があり、内部の人々を守り、外部の敵を防ぐために、見知らぬ者を制止し、知人を招き入れる門番がいるようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は正念(sati)を具え、最高の念と知性を備えており、遠い昔になされたことや、遠い昔に語られたことであっても、思い出し、繰り返し念じることができます。比丘たちよ、念を門番とする聖なる弟子は、不善を捨てて善を修習し、過失あることを捨てて過失なきことを修習し、自らを清らかに保ちます。これが第六の正法(saddhamma)を具えているということです。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare pākāro hoti ucco ceva vitthato ca vāsanalepanasampanno ca abbhantarānaṃ guttiyā bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Paññāvāsanalepanasampanno, bhikkhave, ariyasāvako akusalaṃ pajahati, kusalaṃ bhāveti; sāvajjaṃ pajahati, anavajjaṃ bhāveti; suddhaṃ attānaṃ pariharati. Iminā sattamena saddhammena samannāgato hoti. Imehi sattahi saddhammehi samannāgato hoti.

“比丘たちよ、例えば、王の辺境の城砦に、内部の人々を守り、外部の敵を防ぐために、高く広く、あらゆる隙間を塞ぐ漆喰(石灰)が塗られた城壁があるようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は智慧(paññā)を具え、生滅に至る智慧、すなわち聖なる、洞察による、正しく苦しみの滅尽に至る智慧を具えています。比丘たちよ、智慧の漆喰を具えた聖なる弟子は、不善を捨てて善を修習し、過失あることを捨てて過失なきことを修習し、自らを清らかに保ちます。これが第七の正法を具えているということです。このように、これら七つの正法を具えているのです。”

‘‘Katamesaṃ [Pg.482] catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī? Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ tiṇakaṭṭhodakaṃ sannicitaṃ hoti abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati attano ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“卓越した心に関わる、現法(今世)を安楽に過ごすための四つの禅定を、いかにして望むままに得て、苦労することなく得て、困難なく得ているのでしょうか。比丘たちよ、例えば、王の辺境の城砦に、内部の人々の喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして外部の敵を防ぐために、多くの草・木・水が蓄えられているようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は、諸々の欲から離れ、……(中略)……初禅に入って留まります。これは自らの喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして涅槃へと向かうためのものです。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ sāliyavakaṃ sannicitaṃ hoti abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati attano ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“比丘たちよ、例えば、王の辺境の城砦に、内部の人々の喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして外部の敵を防ぐために、多くの米と麦が蓄えられているようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は、尋(vitakka)と伺(vicāra)が止息し、……(中略)……第二禅に入って留まります。これは自らの喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして涅槃へと向かうためのものです。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ tilamuggamāsāparaṇṇaṃ sannicitaṃ hoti abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho, bhikkhave, ariyasāvako pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati attano ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa.

“比丘たちよ、例えば、王の辺境の城砦に、内部の人々の喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして外部の敵を防ぐために、多くの胡麻、緑豆、黒豆、その他の豆類が蓄えられているようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は、喜(pīti)が離れ、……(中略)……第三禅に入って留まります。これは自らの喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして涅槃へと向かうためのものです。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño paccantime nagare bahuṃ bhesajjaṃ sannicitaṃ hoti, seyyathidaṃ – sappi navanītaṃ telaṃ madhu phāṇitaṃ loṇaṃ abbhantarānaṃ ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya bāhirānaṃ paṭighātāya. Evamevaṃ kho bhikkhave, ariyasāvako sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati attano ratiyā aparitassāya phāsuvihārāya okkamanāya nibbānassa. Imesaṃ catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī.

“比丘たちよ、例えば、王の辺境の城砦に、内部の人々の喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして外部の敵を防ぐために、多くの薬、すなわち、酥(牛酪)、生酥、油、蜜、砂糖、塩が蓄えられているようなものです。比丘たちよ、これと同じように、聖なる弟子は、楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが消滅していることによって、不苦不楽であり、捨(upekkhā)による念の清浄がある第四禅に入って留まります。これは自らの喜びのため、不安をなくすため、安楽な生活のため、そして涅槃へと向かうためのものです。このように、卓越した心に関わる、現法を安楽に過ごすためのこれら四つの禅定を、望むままに得て、苦労することなく得て、困難なく得ているのです。”

‘‘Yato kho, bhikkhave, ariyasāvako imehi sattahi saddhammehi samannāgato hoti, imesañca catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī. Ayaṃ [Pg.483] vuccati, bhikkhave, ariyasāvako akaraṇīyo mārassa akaraṇīyo pāpimato’’ti. Tatiyaṃ.

“比丘たちよ、聖なる弟子がこれら七つの正法を具え、卓越した心に関わる、現法を安楽に過ごすためのこれら四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得るようになれば、比丘たちよ、この聖なる弟子は、魔(マーラ)がなす術のない者、悪しき者がなす術のない者と呼ばれます。”(第三の経・終了)

4. Dhammaññūsuttaṃ

4. 四、知法経(Dhammaññū-sutta)

68. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti …pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi sattahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammaññū ca hoti atthaññū ca attaññū ca mattaññū ca kālaññū ca parisaññū ca puggalaparoparaññū ca.

68. “比丘たちよ、七つの法を具えた比丘は、供養を受けるに値し……(中略)……世の中の無上の福田となります。いかなる七つでしょうか。比丘たちよ、ここに、比丘が法を知る者(dhammaññū)、義を知る者(atthaññū)、自らを知る者(attaññū)、節度を知る者(mattaññū)、時を知る者(kālaññū)、会衆を知る者(parisaññū)、そして人の勝劣(資質の優劣)を知る者(puggalaparoparaññū)であることです。”

‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu dhammaññū hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammaṃ jānāti – suttaṃ geyyaṃ veyyākaraṇaṃ gāthaṃ udānaṃ itivuttakaṃ jātakaṃ abbhutadhammaṃ vedallaṃ. No ce, bhikkhave, bhikkhu dhammaṃ jāneyya – suttaṃ geyyaṃ…pe… abbhutadhammaṃ vedallaṃ, nayidha ‘dhammaññū’ti vucceyya. Yasmā ca kho, bhikkhave, bhikkhu dhammaṃ jānāti – suttaṃ geyyaṃ…pe… abbhutadhammaṃ vedallaṃ, tasmā ‘dhammaññū’ti vuccati. Iti dhammaññū.

“比丘たちよ、いかにして比丘は‘法を知る者’となるのでしょうか。比丘たちよ、ここに、比丘が法、すなわち、経(sutta)、応頌(geyya)、記説(veyyākaraṇa)、諷頌(gātha)、自説(udāna)、如是説(itivuttaka)、本生(jātaka)、未曾有法(abbhutadhamma)、方広(vedalla)を知っていることです。比丘たちよ、もし比丘が法……(中略)……を知らないのであれば、この教えにおいて‘法を知る者’とは呼ばれません。比丘たちよ、比丘が法……(中略)……を知っているからこそ、‘法を知る者’と呼ばれます。これが‘法を知る者’です。”

‘‘Atthaññū ca kathaṃ hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu tassa tasseva bhāsitassa atthaṃ jānāti – ‘ayaṃ imassa bhāsitassa attho, ayaṃ imassa bhāsitassa attho’ti. No ce, bhikkhave, bhikkhu tassa tasseva bhāsitassa atthaṃ jāneyya – ‘ayaṃ imassa bhāsitassa attho, ayaṃ imassa bhāsitassa attho’ti, nayidha ‘atthaññū’ti vucceyya. Yasmā ca kho, bhikkhave, bhikkhu tassa tasseva bhāsitassa atthaṃ jānāti – ‘ayaṃ imassa bhāsitassa attho, ayaṃ imassa bhāsitassa attho’ti, tasmā ‘atthaññū’ti vuccati. Iti dhammaññū, atthaññū.

“義知(ぎち)であるとは、どのようであるか。比丘たちよ、ここに比丘が、その時々に説かれた教えの意味を知っている。‘これが、この説かれた教えの意味である、これが、この説かれた教えの意味である’と。比丘たちよ、もし比丘が、その時々に説かれた教えの意味を、‘これが、この説かれた教えの意味である、これが、この説かれた教えの意味である’と知らないならば、この法(教え)において‘義知’とは呼ばれない。比丘たちよ、比丘が、その時々に説かれた教えの意味を、‘これが、この説かれた教えの意味である、これが、この説かれた教えの意味である’と知っているからこそ、‘義知’と呼ばれるのである。このようにして、法知であり、義知である。”

‘‘Attaññū ca kathaṃ hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu attānaṃ jānāti – ‘ettakomhi saddhāya sīlena sutena cāgena paññāya paṭibhānenā’ti. No ce, bhikkhave, bhikkhu attānaṃ jāneyya – ‘ettakomhi saddhāya sīlena sutena cāgena paññāya paṭibhānenā’ti, nayidha ‘attaññū’ti vucceyya. Yasmā ca, bhikkhave, bhikkhu attānaṃ jānāti – ‘ettakomhi saddhāya sīlena sutena cāgena paññāya paṭibhānenā’ti, tasmā ‘attaññū’ti vuccati. Iti dhammaññū, atthaññū, attaññū.

“自知(じち)であるとは、どのようであるか。比丘たちよ、ここに比丘が、自己を知っている。‘私は、信心において、戒において、多聞(教えを聞くこと)において、施捨(お布施)において、智慧において、弁才(知恵の閃き)において、これほどのものである’と。比丘たちよ、もし比丘が、自己を、‘私は、信心において、戒において、多聞において、施捨において、智慧において、弁才において、これほどのものである’と知らないならば、この法において‘自知’とは呼ばれない。比丘たちよ、比丘が自己を、‘私は、信心において、戒において、多聞において、施捨において、智慧において、弁才において、これほどのものである’と知っているからこそ、‘自知’と呼ばれるのである。このようにして、法知、義知、自知である。”

‘‘Mattaññū [Pg.484] ca kathaṃ hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu mattaṃ jānāti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ paṭiggahaṇāya. No ce, bhikkhave, bhikkhu mattaṃ jāneyya cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ paṭiggahaṇāya, nayidha ‘mattaññū’ti vucceyya. Yasmā ca kho, bhikkhave, bhikkhu mattaṃ jānāti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ paṭiggahaṇāya, tasmā ‘mattaññū’ti vuccati. Iti dhammaññū, atthaññū, attaññū, mattaññū.

“節量を知る(せつりょうをしる)者であるとは、どのようであるか。比丘たちよ、ここに比丘が、衣、僧食(托鉢の食)、住居、病人のための医薬用品といった資具を受け取る際の、ほどよき量(節量)を知っている。比丘たちよ、もし比丘が、衣、僧食、住居、病人のための医薬用品といった資具を受け取る際の節量を知らないならば、この法において‘節量を知る者’とは呼ばれない。比丘たちよ、比丘が、衣、僧食、住居、病人のための医薬用品といった資具を受け取る際の節量を知っているからこそ、‘節量を知る者’と呼ばれるのである。このようにして、法知、義知、自知、節量を知る者である。”

‘‘Kālaññū ca kathaṃ hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu, kālaṃ jānāti – ‘ayaṃ kālo uddesassa, ayaṃ kālo paripucchāya, ayaṃ kālo yogassa, ayaṃ kālo paṭisallānassā’ti. No ce, bhikkhave, bhikkhu kālaṃ jāneyya – ‘ayaṃ kālo uddesassa, ayaṃ kālo paripucchāya, ayaṃ kālo yogassa, ayaṃ kālo paṭisallānassā’ti, nayidha ‘kālaññū’ti vucceyya. Yasmā ca kho, bhikkhave, bhikkhu kālaṃ jānāti – ‘ayaṃ kālo uddesassa, ayaṃ kālo paripucchāya, ayaṃ kālo yogassa, ayaṃ kālo paṭisallānassā’ti, tasmā ‘kālaññū’ti vuccati. Iti dhammaññū, atthaññū, attaññū, mattaññū, kālaññū.

“時知(じち)であるとは、どのようであるか。比丘たちよ、ここに比丘が、時を知っている。‘今は学習(聖典の読誦)の時である、今は尋究(意味の究明)の時である、今は修行(止観の精進)の時である、今は独座(静かな瞑想)の時である’と。比丘たちよ、もし比丘が、時を、‘今は学習の時である、今は尋究の時である、今は修行の時である、今は独座の時である’と知らないならば、この法において‘時知’とは呼ばれない。比丘たちよ、比丘が、時を、‘今は学習の時である、今は尋究の時である、今は修行の時である、今は独座の時である’と知っているからこそ、‘時知’と呼ばれるのである。このようにして、法知、義知、自知、節量を知る者、時知である。”

‘‘Parisaññū ca kathaṃ hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu parisaṃ jānāti – ‘ayaṃ khattiyaparisā, ayaṃ brāhmaṇaparisā, ayaṃ gahapatiparisā, ayaṃ samaṇaparisā. Tattha evaṃ upasaṅkamitabbaṃ, evaṃ ṭhātabbaṃ, evaṃ kattabbaṃ, evaṃ nisīditabbaṃ, evaṃ bhāsitabbaṃ, evaṃ tuṇhī bhavitabba’nti. No ce, bhikkhave, bhikkhu parisaṃ jāneyya – ‘ayaṃ khattiyaparisā…pe… evaṃ tuṇhī bhavitabba’nti, nayidha ‘parisaññū’ti vucceyya. Yasmā ca kho, bhikkhave, bhikkhu parisaṃ jānāti – ‘ayaṃ khattiyaparisā, ayaṃ brāhmaṇaparisā, ayaṃ gahapatiparisā, ayaṃ samaṇaparisā. Tattha evaṃ upasaṅkamitabbaṃ, evaṃ ṭhātabbaṃ, evaṃ kattabbaṃ, evaṃ nisīditabbaṃ, evaṃ bhāsitabbaṃ, evaṃ tuṇhī bhavitabba’nti, tasmā ‘parisaññū’ti vuccati. Iti dhammaññū, atthaññū, attaññū, mattaññū, kālaññū, parisaññū.

“衆知(しゅち)であるとは、どのようであるか。比丘たちよ、ここに比丘が、会衆(人々の集まり)を知っている。‘これは刹帝利(王族)の会衆である、これは婆羅門の会衆である、これは居士(家主)の会衆である、これは沙門(出家者)の会衆である。それらの会衆に対して、このように近づくべきであり、このように立つべきであり、このように振る舞うべきであり、このように座るべきであり、このように語るべきであり、このように沈黙すべきである’と。比丘たちよ、もし比丘が、会衆を、‘これは刹帝利の会衆である……(中略)……このように沈黙すべきである’と知らないならば、この法において‘衆知’とは呼ばれない。比丘たちよ、比丘が、会衆を、‘これは刹帝利の会衆である、これは婆羅門の会衆である、これは居士の会衆である、これは沙門の会衆である。そこでは、このように近づくべきであり、このように立つべきであり、このように振る舞うべきであり、このように座るべきであり、このように語るべきであり、このように沈黙すべきである’と知っているからこそ、‘衆知’と呼ばれるのである。このようにして、法知、義知、自知、節量を知る者、時知、衆知である。”

‘‘Puggalaparoparaññū ca kathaṃ hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhuno dvayena puggalā viditā honti. Dve puggalā – eko ariyānaṃ dassanakāmo, eko ariyānaṃ na dassanakāmo. Yvāyaṃ puggalo ariyānaṃ na dassanakāmo[Pg.485], evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo ariyānaṃ dassanakāmo, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso.

“補特伽羅(ふとくぎゃら)の勝劣を知る者であるとは、どのようであるか。比丘たちよ、ここに比丘が、二つの側面から人々を理解している。二種類の人々がいて、一人は聖者(ありや)たちに会いたいと望む者であり、もう一人は聖者たちに会いたいと望まない者である。聖者たちに会いたいと望まない者は、その(会いたくないという)属性ゆえに非難されるべきである。一方、聖者たちに会いたいと望む者は、その(会いたいという)属性ゆえに賞賛されるべきである。”

‘‘Dve puggalā ariyānaṃ dassanakāmā – eko saddhammaṃ sotukāmo, eko saddhammaṃ na sotukāmo. Yvāyaṃ puggalo saddhammaṃ na sotukāmo, evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo saddhammaṃ sotukāmo, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso.

“聖者たちに会いたいと望む人々の中にも、また二種類の人々がいる。一人は正法(妙なる教え)を聴きたいと望む者であり、もう一人は正法を聴きたいと望まない者である。正法を聴きたいと望まない者は、その理由によって非難されるべきである。正法を聴きたいと望む者は、その理由によって賞賛されるべきである。”

‘‘Dve puggalā saddhammaṃ sotukāmā – eko ohitasoto dhammaṃ suṇāti, eko anohitasoto dhammaṃ suṇāti. Yvāyaṃ puggalo anohitasoto dhammaṃ suṇāti, evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo ohitasoto dhammaṃ suṇāti, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso.

“正法を聴きたいと望む人々の中にも、また二種類の人々がいる。一人は耳を傾けて法を聴く者であり、もう一人は耳を傾けずに法を聴く者である。耳を傾けずに法を聴く者は、その理由によって非難されるべきである。耳を傾けて法を聴く者は、その理由によって賞賛されるべきである。”

‘‘Dve puggalā ohitasotā dhammaṃ suṇanti – eko sutvā dhammaṃ dhāreti, eko sutvā dhammaṃ na dhāreti. Yvāyaṃ puggalo sutvā na dhammaṃ dhāreti, evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo sutvā dhammaṃ dhāreti, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso.

“耳を傾けて法を聴く人々の中にも、また二種類の人々がいる。一人は聴いた上で法を保持(記憶)する者であり、もう一人は聴いても法を保持しない者である。聴いても法を保持しない者は、その理由によって非難されるべきである。聴いた上で法を保持する者は、その理由によって賞賛されるべきである。”

‘‘Dve puggalā sutvā dhammaṃ dhārenti – eko dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhati, eko dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ na upaparikkhati. Yvāyaṃ puggalo dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ na upaparikkhati, evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhati, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso.

“法を聞いて保持する二人の者がいる。一人は保持した法の意味を考察し、もう一人は保持した法の意味を考察しない。保持した法の意味を考察しない者は、その点によって非難されるべきであり、保持した法の意味を考察する者は、その点によって称賛されるべきである。”

‘‘Dve puggalā dhātānaṃ dhammānaṃ atthaṃ upaparikkhanti – eko atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno, eko atthamaññāya dhammamaññāya na dhammānudhammappaṭipanno. Yvāyaṃ puggalo atthamaññāya dhammamaññāya na dhammānudhammappaṭipanno, evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipanno, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso.

“保持した法の意味を考察する二人の者がいる。一人は意味を知り法(経文)を知って、法にかなった実践(次法向法)に従い、もう一人は意味を知り法を知りながら、法にかなった実践に従わない。意味を知り法を知りながら法にかなった実践に従わない者は、その点によって非難されるべきであり、意味を知り法を知って法にかなった実践に従う者は、その点によって称賛されるべきである。”

‘‘Dve puggalā atthamaññāya dhammamaññāya dhammānudhammappaṭipannā – eko attahitāya paṭipanno no parahitāya, eko attahitāya ca paṭipanno [Pg.486] parahitāya ca. Yvāyaṃ puggalo attahitāya paṭipanno no parahitāya, evaṃ so tenaṅgena gārayho. Yvāyaṃ puggalo atthahitāya ca paṭipanno parahitāya ca, evaṃ so tenaṅgena pāsaṃso. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno dvayena puggalā viditā honti. Evaṃ, bhikkhave, bhikkhu puggalaparoparaññū hoti. ‘‘Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti. Catutthaṃ.

“意味を知り法を知って法にかなった実践に従う二人の者がいる。一人は自利のために実践し、利他(他者の利益)のためには実践しない。もう一人は自利のためにも利他のためにも実践する。自利のために実践して利他(他者の利益)のためには実践しない者は、その点によって非難されるべきであり、自利のためにも利他のためにも実践する者は、その点によって称賛されるべきである。比丘たちよ、このように比丘は二つの側面によって人々を知るのである。比丘たちよ、このように比丘は、人々の勝劣を知る者となる。比丘たちよ、これら七つの法を備えた比丘は、供養されるに値し、歓待されるに値し、……(中略)……世の無上の福田となるのである。”第四の経(終了)。

5. Pāricchattakasuttaṃ

5. パーリッチャッタカ経(海紅豆経)

69. ‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro paṇḍupalāso hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘paṇḍupalāso dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni pannapalāso bhavissatī’’’ti.

69. “比丘たちよ、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の葉が色あせる時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、歓喜してこう思う。‘今、パーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の葉が色あせた。今からまもなく、葉が落ちるであろう’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro pannapalāso hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘pannapalāso dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni jālakajāto bhavissatī’’’ti.

“比丘たちよ、三十三天의 神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の葉が落ちる時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、歓喜してこう思う。‘今、パーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の葉が落ちた。今からまもなく、芽が出るであろう’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro jālakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘jālakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni khārakajāto bhavissatī’’’ti.

“比丘たちよ、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に芽(網状の芽)が出る時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、歓喜してこう思う。‘今、パーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に芽が出た。今からまもなく、小蕾(分かれた芽)ができるであろう’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro khārakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘khārakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni kuṭumalakajāto bhavissatī’’’ti.

“比丘たちよ、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に小蕾(分かれた芽)ができる時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、歓喜してこう思う。‘今、パーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に小蕾ができた。今からまもなく、大蕾(熟した蕾)ができるであろう’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro kuṭumalakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā [Pg.487] tasmiṃ samaye honti – ‘kuṭumalakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni korakajāto bhavissatī’’’ti.

“比丘たちよ、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に大蕾(熟した蕾)ができる時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、歓喜してこう思う。‘今、パーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に大蕾ができた。今からまもなく、開花直前の蕾になるであろう’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro korakajāto hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘korakajāto dāni pāricchattako koviḷāro nacirasseva dāni sabbaphāliphullo bhavissatī’’’ti.

“比丘たちよ、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹が開花直前の蕾(裂け始めた蕾)になる時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、歓喜してこう思う。‘今、パーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹が開花直前の蕾になった。今からまもなく、木全体が満開になるであろう’と。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro sabbaphāliphullo hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā pāricchattakassa koviḷārassa mūle dibbe cattāro māse pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārenti.

“比丘たちよ、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹が木全体で満開になる時、比丘たちよ、三十三天の神々は歓喜して、そのパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の根元で、天の四ヶ月の間、五つの欲楽を具足し、それを満たして、楽しみを享受するのである。”

‘‘Sabbaphāliphullassa kho pana, bhikkhave, pāricchattakassa koviḷārassa samantā paññāsayojanāni ābhāya phuṭaṃ hoti, anuvātaṃ yojanasataṃ gandho gacchati, ayamānubhāvo pāricchattakassa koviḷārassa.

“比丘たちよ、木全体が満開になったパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の周囲五十由旬にわたって光が広がり、風下には百由旬にわたって香りが届く。これがパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の威力である。”

‘‘Evamevaṃ kho, bhikkhave, yasmiṃ samaye ariyasāvako agārasmā anagāriyaṃ pabbajjāya ceteti, paṇḍupalāso, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、これと全く同様に、聖なる弟子が在家の生活から出家を志す時、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の葉が色あせたようなものである。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, pannapalāso, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、聖なる弟子が髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、在家の生活から家なき状態へと出家した時、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹の葉が落ちたようなものである。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako vivicceva kāmehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, jālakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、聖なる弟子が諸々の欲から離れ……(中略)……第一禅定を具足して留まる時、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に芽が出たようなものである。”

‘‘Yasmiṃ[Pg.488], bhikkhave, samaye ariyasāvako vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, khārakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、聖なる弟子が尋と伺の静止によって……(中略)……第二禅定を具足して留まる時、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のパーリッチャッタカ・コヴィラーラ樹に小蕾ができたようなものである。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, kuṭumalakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、聖なる弟子が、喜悦(ピーティ)が消え去ったことにより……(中略)……第三禅に達して住むとき、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のコヴィラーラという名のパーリチャッタカ樹が、大きな蕾をつけたかのようである。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, korakajāto, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、聖なる弟子が、楽を捨て、苦を捨て……(中略)……第四禅に達して住むとき、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のコヴィラーラという名のパーリチャッタカ樹の蕾が開き始めたかのようである。”

‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati, sabbaphāliphullo, bhikkhave, ariyasāvako tasmiṃ samaye hoti devānaṃva tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro.

“比丘たちよ、聖なる弟子が、諸々の漏(煩悩)が尽きたことにより……(中略)……自ら証得し、それに達して住むとき、比丘たちよ、その時の聖なる弟子は、三十三天の神々のコヴィラーラという名のパーリチャッタカ樹が、木全体に満開の花を咲かせたかのようである。”

‘‘Tasmiṃ, bhikkhave, samaye bhummā devā saddamanussāventi – ‘eso itthannāmo āyasmā itthannāmassa āyasmato saddhivihāriko amukamhā gāmā vā nigamā vā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’ti. Bhummānaṃ devānaṃ saddaṃ sutvā cātumahārājikā devā…pe… tāvatiṃsā devā… yāmā devā… tusitā devā… nimmānaratī devā… paranimmitavasavattī devā… brahmakāyikā devā saddamanussāventi – ‘eso itthannāmo āyasmā itthannāmassa āyasmato saddhivihāriko amukamhā gāmā vā nigamā vā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’ti. Itiha tena khaṇena tena muhuttena yāva brahmalokā saddo abbhuggacchati, ayamānubhāvo khīṇāsavassa bhikkhuno’’ti. Pañcamaṃ.

“比丘たちよ、その時、地上の神々が声を上げます。‘この某(なにがし)という名の尊者は、某という名の尊者の共住弟子であり、某という村あるいは町から、家を出て家なき身として出家し、諸々の漏が尽きたことにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して住んでいる’と。地上の神々の声を聞いて、四大王衆天の神々……(中略)……三十三天天、夜摩天、兜率天、化楽天、他化自在天、梵身天の神々が声を上げます。‘この某という名の尊者は、某という名の尊者の共住弟子であり、某という村あるいは町から、家を出て家なき身として出家し、諸々の漏が尽きたことにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して住んでいる’と。このように、その瞬間に、その一刻に、梵天界に至るまで声が響き渡ります。これは、漏の尽きた比丘の威力である。”第五の経が終了。

6. Sakkaccasuttaṃ

6. 六、恭敬経

70. Atha [Pg.489] kho āyasmato sāriputtassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘‘kiṃ nu kho, bhikkhu, sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyyā’’ti? Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi – ‘‘satthāraṃ kho, bhikkhu, sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyya. Dhammaṃ kho, bhikkhu…pe… saṅghaṃ kho, bhikkhu…pe… sikkhaṃ kho, bhikkhu…pe… samādhiṃ kho, bhikkhu…pe… appamādaṃ kho, bhikkhu…pe… paṭisanthāraṃ kho, bhikkhu sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyyā’’ti.

70. さて、尊者サーリプッタが独座して静思していたとき、次のような思念が生じた。“比丘は何を敬い、何を重んじ、何に依りどころとして住むとき、不善を捨て、善を修習することができるだろうか”。そこで、尊者サーリプッタにこのように考えが及んだ。“比丘は、師(仏)を敬い、重んじ、依りどころとして住むとき、不善を捨て、善を修習することができる。比丘は、法を……(中略)……比丘は、僧伽を……比丘は、学習(戒)を……比丘は、三昧(定)を……比丘は、不放逸を……比丘は、接待(礼遇)を敬い、重んじ、依りどころとして住むとき、不善を捨て、善を修習することができる”と。

Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi – ‘‘ime kho me dhammā parisuddhā pariyodātā, yaṃnūnāhaṃ ime dhamme gantvā bhagavato āroceyyaṃ. Evaṃ me ime dhammā parisuddhā ceva bhavissanti parisuddhasaṅkhātatarā ca. Seyyathāpi nāma puriso suvaṇṇanikkhaṃ adhigaccheyya parisuddhaṃ pariyodātaṃ. Tassa evamassa – ‘ayaṃ kho me suvaṇṇanikkho parisuddho pariyodāto, yaṃnūnāhaṃ imaṃ suvaṇṇanikkhaṃ gantvā kammārānaṃ dasseyyaṃ. Evaṃ me ayaṃ suvaṇṇanikkho sakammāragato parisuddho ceva bhavissati parisuddhasaṅkhātataro ca. Evamevaṃ me ime dhammā parisuddhā pariyodātā, yaṃnūnāhaṃ ime dhamme gantvā bhagavato āroceyyaṃ. Evaṃ me ime dhammā parisuddhā ceva bhavissanti parisuddhasaṅkhātatarā cā’’’ti.

そこで、尊者サーリプッタにこのように考えが及んだ。“これら私の法は清浄であり、極めて潔白である。いっそ、私はこれらの法を携えて世尊のもとへ行き、申し上げよう。そうすれば、これら私の法は清浄となり、さらにいっそう清浄なものとして数えられるだろう。例えば、ある男が清浄で極めて潔白な金の延べ棒(ニッカ)を手に入れたとする。彼に次のような思いが生じるだろう。‘私のこの黄金は清浄で極めて潔白だ。いっそ、私はこの黄金を携えて金細工師たちのところへ行き、見せよう。そうすれば、私の黄金は金細工師の炉に入り、清浄となり、さらにいっそう清浄なものとして数えられるだろう’と。それと同じように、これら私の法は清浄であり、極めて潔白である。いっそ、私はこれらの法を携えて世尊のもとへ行き、申し上げよう。そうすれば、これら私の法は清浄となり、さらにいっそう清浄なものとして数えられるだろう”と。

Atha kho āyasmā sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca –

そこで、尊者サーリプッタは夕刻に独座から立ち上がり、世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊に礼拝し、一方に座った。一方に座った尊者サーリプッタは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Idha mayhaṃ, bhante, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘kiṃ nu kho, bhikkhu, sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyyā’ti? Atha kho tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘satthāraṃ kho, bhikkhu, sakkatvā garuṃ [Pg.490] katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyya. Dhammaṃ kho, bhikkhu …pe… paṭisanthāraṃ kho, bhikkhu sakkatvā…pe… kusalaṃ bhāveyyā’ti. Atha kho tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘ime kho me dhammā parisuddhā pariyodātā, yaṃnūnāhaṃ ime dhamme gantvā bhagavato āroceyyaṃ. Evaṃ me ime dhammā parisuddhā ceva bhavissanti parisuddhasaṅkhātatarā ca. Seyyathāpi nāma puriso suvaṇṇanikkhaṃ adhigaccheyya parisuddhaṃ pariyodātaṃ. Tassa evamassa – ayaṃ kho me suvaṇṇanikkho parisuddho pariyodāto, yaṃnūnāhaṃ imaṃ suvaṇṇanikkhaṃ gantvā kammārānaṃ dasseyyaṃ. Evaṃ me ayaṃ suvaṇṇanikkho sakammāragato parisuddho ceva bhavissati parisuddhasaṅkhātataro ca. Evamevaṃ me ime dhammā parisuddhā pariyodātā, yaṃnūnāhaṃ ime dhamme gantvā bhagavato āroceyyaṃ. Evaṃ me ime dhammā parisuddhā ceva bhavissanti parisuddhasaṅkhātatarā cā’’’ti.

“世尊よ、今日、私は独り静かな場所で瞑想していた際、心にこのような思索が浮かびました。‘比丘は何を敬い、重んじ、拠り所として住むならば、不善を捨て、善を培うことができるだろうか’と。世尊よ、その時、私には次のように思われました。‘比丘は、師(仏陀)を敬い、重んじ、拠り所として住むならば、不善を捨て、善を培うことができる。また、法を敬い……(中略)……礼遇を敬い、重んじ、拠り所として住むならば、善を培うことができる’と。世尊よ、さらに私には次のように思われました。‘私のこれらの理解(法)は清らかで、透き通っている。これを世尊のもとへ行って申し上げたなら、非常に良いだろう。そうすれば、これらの法はさらに清らかになり、いっそう純化されるであろう’と。それはあたかも、ある人が純粋で汚れのない金塊を手に入れ、その者が‘私のこの金塊は純粋で汚れがない。これを金細工師たちのところへ持っていき見せよう。そうすれば、この金塊は金細工師の炉を経てさらに清められ、いっそう純化されるであろう’と考えるようなものです。同じように、私のこれらの理解は清らかで透き通っています。これを世尊に申し上げれば、さらに清らかになり、いっそう純化されることでしょう”

‘‘Sādhu sādhu, sāriputta! Satthāraṃ kho, sāriputta, bhikkhu sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyya. Dhammaṃ kho, sāriputta, bhikkhu sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyya. Saṅghaṃ kho…pe… sikkhaṃ kho… samādhiṃ kho… appamādaṃ kho… paṭisanthāraṃ kho, sāriputta, bhikkhu sakkatvā garuṃ katvā upanissāya viharanto akusalaṃ pajaheyya, kusalaṃ bhāveyyā’’ti.

“善いかな、善いかな、サーリプッタよ。サーリプッタよ、比丘は師(仏陀)を敬い、重んじ、拠り所として住むならば、不善を捨て、善を培うことができる。サーリプッタよ、比丘は法を敬い、重んじ、拠り所として住むならば、不善を捨て、善を培うことができる。僧伽を……学(戒)を……三昧(定)を……不放逸を……。サーリプッタよ、比丘は礼遇を敬い、重んじ、拠り所として住むならば、不善を捨て、善を培うことができるのである”

Evaṃ vutte āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘imassa kho ahaṃ, bhante, bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi. So vata, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhammepi so agāravo’’.

このように説かれたとき、尊者サーリプッタは世尊にこのように申し上げた。“世尊よ、私は、世尊が簡潔に説かれたこの教えの意味を、このように詳細に理解いたしました。世尊よ、ある比丘が師に対して敬意を欠いているのに、法に対しては敬意を抱くということはあり得ません。世尊よ、師に対して敬意を欠く比丘は、法に対しても敬意を欠くのです”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghepi so agāravo.

“世尊よ、ある比丘が師に対しても法に対しても敬意を欠いているのに、僧伽に対しては敬意を抱くということはあり得ません。世尊よ、師と法に対して敬意を欠く比丘は、僧伽に対しても敬意を欠くのです”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāyapi so agāravo.

“世尊よ、ある比丘が師、法、僧伽に対して敬意を欠いているのに、学(戒)に対しては敬意を抱くということはあり得ません。世尊よ、師、法、僧伽に対して敬意を欠く比丘は、学に対しても敬意を欠くのです”

‘‘So [Pg.491] vata, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismimpi so agāravo.

“世尊よ、ある比丘が師、法、僧伽、学に対して敬意を欠いているのに、三昧(定)に対しては敬意を抱くということはあり得ません。世尊よ、師、法、僧伽、学に対して敬意を欠く比丘は、三昧に対しても敬意を欠くのです”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ agāravo appamāde sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ agāravo appamādepi so agāravo.

“世尊よ、ある比丘が師、法、僧伽、学、三昧に対して敬意を欠いているのに、不放逸に対しては敬意を抱くということはあり得ません。世尊よ、師、法、僧伽、学、三昧に対して敬意を欠く比丘は、不放逸に対しても敬意を欠くのです”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ agāravo appamāde agāravo paṭisanthāre sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari agāravo…pe… appamāde agāravo paṭisanthārepi so agāravo.

“世尊よ、ある比丘が師、法、僧伽、学、三昧、不放逸に対して敬意を欠いているのに、礼遇に対しては敬意を抱くということはあり得ません。世尊よ、師から不放逸に至るまで敬意を欠く比丘は、礼遇に対しても敬意を欠くのです”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari sagāravo dhamme agāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari sagāravo dhammepi so sagāravo…pe….

“世尊よ、ある比丘が師に対して敬意を抱いているのに、法に対して敬意を欠くということはあり得ません。世尊よ、師に対して敬意を抱く比丘は、法に対しても敬意を抱くのです……(中略)……”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari sagāravo…pe. … appamāde sagāravo paṭisanthāre agāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari sagāravo…pe… appamāde sagāravo paṭisanthārepi so sagāravo.

“世尊よ、ある比丘が師から不放逸に至るまで敬意を抱いているのに、礼遇に対して敬意を欠くということはあり得ません。世尊よ、師から不放逸に至るまで敬意を抱く比丘は、礼遇に対しても敬意を抱くのです”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari sagāravo dhammepi sagāravo bhavissatīti ṭhānametaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari sagāravo dhammepi so sagāravo…pe….

“世尊よ、ある比丘が師に対して敬意を抱いているなら、法に対しても敬意を抱くということは十分にあり得ます。世尊よ、師に対して敬意を抱く比丘は、法に対しても敬意を抱くのです……(中略)……”

‘‘So vata, bhante, bhikkhu satthari sagāravo…pe… appamāde sagāravo paṭisanthārepi sagāravo bhavissatīti ṭhānametaṃ vijjati. Yo so, bhante, bhikkhu satthari sagāravo dhamme sagāravo saṅghe sagāravo sikkhāya sagāravo samādhismiṃ sagāravo appamāde sagāravo paṭisanthārepi so sagāravo’’ti.

“世尊よ、ある比丘が師から不放逸に至るまで敬意を抱いているなら、礼遇に対しても敬意を抱くということは十分にあり得ます。世尊よ、師、法、僧伽、学、三昧、不放逸に対して敬意を抱く比丘は、礼遇に対しても敬意を抱くのです”

‘‘Imassa [Pg.492] kho ahaṃ, bhante, bhagavatā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmī’’ti.

“世尊よ、私は、世尊が簡潔に説かれたこの教えの意味を、このように詳細に理解いたしました”

‘‘Sādhu sādhu, sāriputta! Sādhu kho tvaṃ, sāriputta, imassa mayā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāsi. So vata, sāriputta, bhikkhu satthari agāravo dhamme sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati…pe… yo so, sāriputta, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ agāravo appamādepi so agāravo.

“善哉、善哉、サーリプッタよ。サーリプッタよ、あなたは私が簡略に説いたこの教えの意味を、このように詳細に正しく理解している。サーリプッタよ、師(仏陀)に対して敬意を払わない比丘が、法(教え)に対して敬意を払うということはあり得ない。……サーリプッタよ、師、法、僧(サンガ)、戒(学処)、三昧に対して敬意を払わない比丘は、不放逸に対しても敬意を払わないのである。”

‘‘So vata, sāriputta, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ agāravo appamāde agāravo paṭisanthāre sagāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, sāriputta, bhikkhu satthari agāravo dhamme agāravo saṅghe agāravo sikkhāya agāravo samādhismiṃ agāravo appamāde agāravo paṭisanthārepi so agāravo.

“サーリプッタよ、師、法、僧、戒、三昧、不放逸に対して敬意を払わない比丘が、礼遇(親切なもてなし)に対して敬意を払うということはあり得ない。サーリプッタよ、師、法、僧、戒、三昧、不放逸に対して敬意を払わない比丘は、礼遇に対しても敬意を払わないのである。”

‘‘So vata, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo dhamme agāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati…pe… yo so, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo dhammepi so sagāravo …pe….

“サーリプッタよ、師に対して敬意を払う比丘が、法に対して敬意を払わないということはあり得ない。……サーリプッタよ、師に対して敬意を払う比丘は、法に対しても敬意を払うのである。……”

‘‘So vata, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo dhamme sagāravo…pe… appamāde sagāravo paṭisanthāre agāravo bhavissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Yo so, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo…pe… appamāde sagāravo paṭisanthārepi so sagāravo.

“サーリプッタよ、師、法……不放逸に対して敬意を払う比丘が、礼遇に対して敬意を払わないということはあり得ない。サーリプッタよ、師……不放逸に対して敬意を払う比丘は、礼遇に対しても敬意を払うのである。”

‘‘So vata, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo dhammepi sagāravo bhavissatīti ṭhānametaṃ vijjati. Yo so, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo dhammepi so sagāravo…pe….

“サーリプッタよ、師に対して敬意を払う比丘が、法に対しても敬意を払うということは、あり得ることである。サーリプッタよ、師に対して敬意を払う比丘は、法に対しても敬意を払うのである。……”

‘‘So vata, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo…pe… appamāde sagāravo paṭisanthārepi so sagāravo bhavissatīti ṭhānametaṃ vijjati. Yo so, sāriputta, bhikkhu satthari sagāravo…pe… appamāde sagāravo paṭisanthārepi so sagāravo’’ti.

“サーリプッタよ、師……不放逸に対して敬意を払う比丘が、礼遇に対しても敬意を払うということは、あり得ることである。サーリプッタよ、師……不放逸に対して敬意を払う比丘は、礼遇に対しても敬意を払うのである”と。

‘‘Imassa [Pg.493] kho, sāriputta, mayā saṃkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena attho daṭṭhabbo’’ti. Chaṭṭhaṃ.

“サーリプッタよ、私が簡略に説いたこの教えの意味は、このように詳細に理解されるべきである”と。第六(の経が終了)。

7. Bhāvanāsuttaṃ

7. 七、修習経

71. ‘‘Bhāvanaṃ ananuyuttassa, bhikkhave, bhikkhuno viharato kiñcāpi evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa neva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. Taṃ kissa hetu? ‘Abhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. Kissa abhāvitattā? Catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ, catunnaṃ sammappadhānānaṃ, catunnaṃ iddhipādānaṃ, pañcannaṃ indriyānaṃ, pañcannaṃ balānaṃ, sattannaṃ bojjhaṅgānaṃ, ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa.

71. “比丘たちよ、修習(心の鍛錬)に励むことなく住している比丘に、たとい‘ああ、私の心が執着を離れて、諸々の漏(煩悩)から解放されるように’という願いが生じたとしても、その比丘の心は執着を離れて漏から解放されることはない。それはなぜか。‘修習されていないからである’と言うべきである。何が修習されていないのか。四念処、四正勤、四神足、五根、五力、七覚支、聖なる八支聖道(が修習されていないからである)。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā. Tānassu kukkuṭiyā na sammā adhisayitāni, na sammā pariseditāni, na sammā paribhāvitāni. Kiñcāpi tassā kukkuṭiyā evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata me kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti, atha kho abhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ. Taṃ kissa hetu? Tathā hi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni na sammā adhisayitāni, na sammā pariseditāni, na sammā paribhāvitāni. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhāvanaṃ ananuyuttassa bhikkhuno viharato kiñcāpi evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa neva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. Taṃ kissa hetu? ‘Abhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. Kissa abhāvitattā? Catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ, catunnaṃ sammappadhānānaṃ, catunnaṃ iddhipādānaṃ, pañcannaṃ indriyānaṃ, pañcannaṃ balānaṃ, sattannaṃ bojjhaṅgānaṃ, ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa.

“比丘たちよ、例えば、雌鶏に八個、十個、あるいは十二個の卵があったとする。それらの卵を雌鶏が正しく抱かず、正しく温めず、正しく(親鳥の)臭いを含ませなかったとする。その雌鶏にたとい‘ああ、私の雛たちが爪の先や嘴で卵の殻を突き破って、無事に生まれてくるように’という願いが生じたとしても、その雛たちが殻を突き破って無事に生まれてくることは不可能である。それはなぜか。比丘たちよ、雌鶏が卵を正しく抱かず、正しく温めず、正しく臭いを含ませなかったからである。比丘たちよ、それと同じように、修習に励むことなく住している比丘に、たとい‘ああ、私の心が執着を離れて、諸々の漏から解放されるように’という願いが生じたとしても、その比丘の心は執着を離れて漏から解放されることはない。それはなぜか。‘修習されていないからである’と言うべきである。何が修習されていないのか。四念処、四正勤、四神足、五根、五力、七覚支、聖なる八支聖道(が修習されていないからである)。”

‘‘Bhāvanaṃ anuyuttassa, bhikkhave, bhikkhuno viharato kiñcāpi na evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. Taṃ kissa hetu? ‘Bhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. Kissa bhāvitattā? Catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ, catunnaṃ sammappadhānānaṃ, catunnaṃ iddhipādānaṃ, pañcannaṃ indriyānaṃ, pañcannaṃ balānaṃ, sattannaṃ bojjhaṅgānaṃ, ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa.

“比丘たちよ、修習に励んで住している比丘に、たとい‘ああ、私の心が執着を離れて、諸々の漏から解放されるように’という願いが生じなかったとしても、その比丘の心は執着を離れて漏から解放される。それはなぜか。‘修習されているからである’と言うべきである。何が修習されているのか。四念処、四正勤、四神足、五根、五力、七覚支、聖なる八支聖道(が修習されているからである)。”

‘‘Seyyathāpi[Pg.494], bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā. Tānassu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni, sammā pariseditāni, sammā paribhāvitāni. Kiñcāpi tassā kukkuṭiyā na evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata me kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti, atha kho bhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ. Taṃ kissa hetu? Tathā hi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni sammā adhisayitāni, sammā pariseditāni, sammā paribhāvitāni. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhāvanaṃ anuyuttassa bhikkhuno viharato kiñcāpi na evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. Taṃ kissa hetu? ‘Bhāvitattā’tissa vacanīyaṃ. Kissa bhāvitattā? Catunnaṃ satipaṭṭhānānaṃ…pe… ariyassa aṭṭhaṅgikassa maggassa.

“比丘たちよ、例えば、鶏の卵が八個、十個、あるいは十二個あるとする。それらを母鶏が正しく抱き、正しく温め、正しく(自らの香りで)満たしたならば。その母鶏に‘ああ、私の雛たちが、足の爪の先や嘴で卵の殻を突き破って、無事に孵りますように’という願いがたとえ生じなかったとしても、それらの雛たちは足の爪の先や嘴で卵の殻を突き破って、無事に孵ることができるのである。それはなぜか。比丘たちよ、母鶏が卵を正しく抱き、正しく温め、正しく満たしたからである。比丘たちよ、それと同じように、修行(修習)に専念して住む比丘に‘ああ、私の心が、執着することなく諸々の煩悩(漏)から解放されますように’という願いがたとえ生じなかったとしても、彼の心は執着することなく諸々の煩悩から解放されるのである。それはなぜか。‘(心が)修習されたからである’と言うべきである。何が修習されたからか。四念処、...(中略)... 聖なる八支聖道(八正道)が修習されたからである。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, phalagaṇḍassa vā phalagaṇḍantevāsikassa vā dissanteva vāsijaṭe aṅgulipadāni dissati aṅguṭṭhapadaṃ. No ca khvassa evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘ettakaṃ me ajja vāsijaṭassa khīṇaṃ, ettakaṃ hiyyo, ettakaṃ pare’ti, atha khvassa khīṇe ‘khīṇa’nteva ñāṇaṃ hoti. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhāvanaṃ anuyuttassa bhikkhuno viharato kiñcāpi na evaṃ ñāṇaṃ hoti – ‘ettakaṃ me ajja āsavānaṃ khīṇaṃ, ettakaṃ hiyyo, ettakaṃ pare’ti, atha khvassa khīṇe ‘khīṇa’nteva ñāṇaṃ hoti.

“比丘たちよ、例えば、大工や大工の弟子において、手斧の柄に指の跡が見え、親指の跡が見えるとする。しかし彼には‘今日、私の手斧の柄がこれだけ摩り減った、昨日はこれだけ、一昨日はこれだけ’というような知(自覚)は生じない。ただ、摩り減ったときに‘摩り減った’という知が生じるのである。比丘たちよ、それと同じように、修行(修習)に専念して住む比丘に‘今日、私の煩悩がこれだけ尽きた、昨日はこれだけ、一昨日はこれだけ’という知がたとえ生じなかったとしても、煩悩が尽きたときに‘(煩悩が)尽きた’という知が生じるのである。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, sāmuddikāya nāvāya vettabandhanabaddhāya cha māsāni udake pariyādāya hemantikena thale ukkhittāya vātātapaparetāni bandhanāni, tāni pāvussakena meghena abhippavuṭṭhāni appakasireneva parihāyanti, pūtikāni bhavanti. Evamevaṃ kho, bhikkhave, bhāvanaṃ anuyuttassa bhikkhuno viharato appakasireneva saṃyojanāni paṭippassambhanti, pūtikāni bhavantī’’ti. Sattamaṃ.

“比丘たちよ、例えば、籐(とう)の綱で縛られた航海用の船が、六ヶ月間水に浸かって航行し、冬の間に陸に引き上げられたとする。風や太陽に晒されたその綱は、雨期の激しい雨に降られると、いとも簡単に朽ちて崩れてしまう。比丘たちよ、それと同じように、修行(修習)に専念して住む比丘にとって、諸々の結縛(結、サユンジャナ)はいとも簡単に静まり、朽ちていくのである。”第七の経。

8. Aggikkhandhopamasuttaṃ

8. 火聚喩経(火の塊のたとえの経)

72. Evaṃ [Pg.495] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ. Addasā kho bhagavā addhānamaggappaṭipanno aññatarasmiṃ padese mahantaṃ aggikkhandhaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ. Disvāna maggā okkamma aññatarasmiṃ rukkhamūle paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘passatha no tumhe, bhikkhave, amuṃ mahantaṃ aggikkhandhaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūta’’nti? ‘‘Evaṃ, bhante’’ti.

72. このように私は聞いた。ある時、世尊は多くの比丘衆と共にコーサラ国を遊行しておられた。世尊は道を進まれる中で、ある場所で燃え盛り、炎を上げ、光り輝く巨大な火の塊をご覧になった。それを見て、道から外れ、ある樹の根元の用意された座に座られた。座に着くと、世尊は比丘たちに呼びかけられた。“比丘たちよ、お前たちは、あそこに燃え盛り、炎を上げ、光り輝いている巨大な火の塊が見えるか。”“はい、世尊よ(見えます)。”

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ amuṃ mahantaṃ aggikkhandhaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ āliṅgetvā upanisīdeyya vā upanipajjeyya vā, yaṃ vā khattiyakaññaṃ vā brāhmaṇakaññaṃ vā gahapatikaññaṃ vā mudutalunahatthapādaṃ āliṅgetvā upanisīdeyya vā upanipajjeyya vā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyakaññaṃ vā brāhmaṇakaññaṃ vā gahapatikaññaṃ vā mudutalunahatthapādaṃ āliṅgetvā upanisīdeyya vā upanipajjeyya vā, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ amuṃ mahantaṃ aggikkhandhaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ āliṅgetvā upanisīdeyya vā upanipajjeyya vā’’ti.

“比丘たちよ、お前たちはどう思うか。どちらがより優れている(望ましい)だろうか。あの燃え盛り、炎を上げ、光り輝く巨大な火の塊を抱いて座り、あるいは横たわることか。それとも、王族の娘やバラモンの娘、あるいは資産家の娘で、手足が柔らかく若々しい女性を抱いて座り、あるいは横たわることか。”“世尊よ、王族の娘やバラモンの娘、資産家の娘で、手足が柔らかく若々しい女性を抱いて座り、あるいは横たわることの方が、より優れています。世尊よ、あの燃え盛り、炎を上げ、光り輝く巨大な火の塊を抱いて座り、あるいは横たわることは、苦しいことです。”

‘‘Ārocayāmi vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa pāpadhammassa asucisaṅkassarasamācārassa paṭicchannakammantassa assamaṇassa samaṇapaṭiññassa abrahmacārissa brahmacāripaṭiññassa antopūtikassa avassutassa kasambujātassa yaṃ amuṃ mahantaṃ aggikkhandhaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ āliṅgetvā upanisīdeyya vā upanipajjeyya vā. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya.

“比丘たちよ、お前たちに告げよう。比丘たちよ、お前たちに知らしめよう。戒を持たず、悪しき性質を持ち、不浄で、疑わしい行いがあり、自らの行為を隠し、沙門でないのに沙門であると称し、梵行を修めていないのに梵行を修めていると称し、内部は腐り、煩悩にまみれ、汚物に等しい者(ドゥッシーラ)にとっては、あの燃え盛り、炎を上げ、光り輝く巨大な火の塊を抱いて座り、あるいは横たわることの方が、むしろ優れているのである。それはなぜか。比丘たちよ、なぜなら、彼はそれが原因で死に至り、あるいは死ぬほどの苦しみを味わうかもしれないが、それが原因で、身体が崩壊して死んだ後、幸いな状態を欠いた悪趣、没落した場所である地獄に落ちることはないからである。”

‘‘Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo pāpadhammo asucisaṅkassarasamācāro…pe… kasambujāto khattiyakaññaṃ vā brāhmaṇakaññaṃ vā gahapatikaññaṃ vā mudutalunahatthapādaṃ āliṅgetvā upanisīdati vā upanipajjati vā, tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“しかし、比丘たちよ、戒を持たず、悪しき性質を持ち、不浄で、疑わしい行いがあり、...(中略)... 汚物に等しい者が、王族の娘やバラモンの娘、資産家の娘で、手足が柔らかく若々しい女性を抱いて座り、あるいは横たわることは、彼にとって長きにわたる不利益と苦しみとなり、身体が崩壊して死んだ後、幸いな状態を欠いた悪趣、没落した場所である地獄に落ちることになるのである。”

‘‘Taṃ [Pg.496] kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ balavā puriso daḷhāya vālarajjuyā ubho jaṅghā veṭhetvā ghaṃseyya – sā chaviṃ chindeyya chaviṃ chetvā cammaṃ chindeyya cammaṃ chetvā maṃsaṃ chindeyya maṃsaṃ chetvā nhāruṃ chindeyya nhāruṃ chetvā aṭṭhiṃ chindeyya aṭṭhiṃ chetvā aṭṭhimiñjaṃ āhacca tiṭṭheyya, yaṃ vā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā abhivādanaṃ sādiyeyyā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā abhivādanaṃ sādiyeyya, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ balavā puriso daḷhāya vālarajjuyā…pe… aṭṭhimiñjaṃ āhacca tiṭṭheyyā’’ti.

“比丘たちよ、あなた方はどう思うか。どちらがより良いだろうか。力強い男が、丈夫な馬毛の紐で両足の脛(すね)を巻きつけてこすり、その紐が皮膚を切り、皮膚を切って皮を切り、皮を切って肉を切り、肉を切って腱を切り、腱を切って骨を切り、骨を切って骨髄に達して止まることか。あるいは、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちの礼拝を受けることか。”“世尊よ、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちの礼拝を受けることこそが、より良いことです。世尊よ、力強い男が丈夫な馬毛の紐で……骨髄に達して止まることは、実に苦痛であるからです。”

‘‘Ārocayāmi vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa…pe… kasambujātassa yaṃ balavā puriso daḷhāya vālarajjuyā ubho jaṅghā veṭhetvā…pe… aṭṭhimiñjaṃ āhacca tiṭṭheyya. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo…pe… kasambujāto khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā abhivādanaṃ sādiyati, tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、私はあなた方に告げ、比丘たちよ、あなた方に知らせよう。戒を破り、……内側が腐敗した者(ゴミのような者)にとっては、力強い男が丈夫な馬毛の紐で両足の脛を巻きつけ……骨髄に達して止まることの方が、むしろ良いのである。それはなぜか。比丘たちよ、それによってその者は死に至るか、あるいは死ぬほどの苦痛を受けるだろうが、それが原因で身が壊れ死んだ後に、悪処、堕処、破滅、地獄に生まれることはないからである。しかし、比丘たちよ、戒を破り、……内側が腐敗した者が、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちの礼拝を受けるなら、比丘たちよ、それはその者にとって、長い夜の間、不利益と苦痛となり、身が壊れ死んだ後に、悪処、堕処、破滅、地獄に生まれるのである。”

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ balavā puriso tiṇhāya sattiyā teladhotāya paccorasmiṃ pahareyya, yaṃ vā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā añjalikammaṃ sādiyeyyā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā añjalikammaṃ sādiyeyya, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ balavā puriso tiṇhāya sattiyā teladhotāya paccorasmiṃ pahareyyā’’ti.

“比丘たちよ、あなた方はどう思うか。どちらがより良いだろうか。力強い男が、油で磨かれた鋭い槍で胸の中央を突くことか。あるいは、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちの合掌を受けることか。”“世尊よ、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちの合掌を受けることこそが、より良いことです。世尊よ、力強い男が油で磨かれた鋭い槍で胸の中央を突くことは、実に苦痛であるからです。”

‘‘Ārocayāmi vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa…pe… kasambujātassa yaṃ balavā puriso tiṇhāya sattiyā teladhotāya paccorasmiṃ pahareyya. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ [Pg.497] nirayaṃ upapajjeyya. Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo pāpadhammo…pe… kasambujāto khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā añjalikammaṃ sādiyati, tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、私はあなた方に告げ、比丘たちよ、あなた方に知らせよう。戒を破り、……内側が腐敗した者にとっては、力強い男が油で磨かれた鋭い槍で胸の中央を突くことの方が、むしろ良いのである。それはなぜか。比丘たちよ、それによってその者は死に至るか、あるいは死ぬほどの苦痛を受けるだろうが、それが原因で身が壊れ死んだ後に、悪処、堕処、破滅、地獄に生まれることはないからである。しかし、比丘たちよ、戒を破り、悪しき法を持ち、……内側が腐敗した者が、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちの合掌を受けるなら、比丘たちよ、それはその者にとって、長い夜の間、不利益と苦痛となり、身が壊れ死んだ後に、悪処、堕処、破滅、地獄に生まれるのである。”

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ balavā puriso tattena ayopaṭṭena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena kāyaṃ sampaliveṭheyya, yaṃ vā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ cīvaraṃ paribhuñjeyyā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyamahāsālānaṃ vā…pe… saddhādeyyaṃ cīvaraṃ paribhuñjeyya, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ balavā puriso tattena ayopaṭṭena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena kāyaṃ sampaliveṭheyyā’’ti.

“比丘たちよ、あなた方はどう思うか。どちらがより良いだろうか。力強い男が、赤く焼けて燃え盛り、炎を上げる熱い鉄板で体を包むことか。あるいは、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちが信仰によって寄進した衣を享受することか。”“世尊よ、……信仰によって寄進した衣を享受することこそが、より良いことです。世尊よ、力強い男が赤く焼けて燃え盛り、炎を上げる熱い鉄板で体を包むことは、実に苦痛であるからです。”

‘‘Ārocayāmi vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa…pe… kasambujātassa yaṃ balavā puriso tattena ayopaṭṭena ādittena sampajjalitena sajotibhūtena kāyaṃ sampaliveṭheyya. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo…pe… kasambujāto khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ cīvaraṃ paribhuñjati, tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、私はあなた方に告げ、比丘たちよ、あなた方に知らせよう。戒を破り、……内側が腐敗した者にとっては、力強い男が赤く焼けて燃え盛り、炎を上げる熱い鉄板で体を包むことの方が、むしろ良いのである。それはなぜか。比丘たちよ、それによってその者は死に至るか、あるいは死ぬほどの苦痛を受けるだろうが、それが原因で身が壊れ死んだ後に、悪処、堕処、破滅、地獄に生まれることはないからである。しかし、比丘たちよ、戒を破り、……内側が腐敗した者が、刹帝利の大富豪や婆羅門の大富豪、居士の大富豪たちが信仰によって寄進した衣を享受するなら、比丘たちよ、それはその者にとって、長い夜の間、不利益と苦痛となり、身が壊れ死んだ後に、悪処、堕処、破滅、地獄に生まれるのである。”

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ balavā puriso tattena ayosaṅkunā mukhaṃ vivaritvā tattaṃ lohaguḷaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ mukhe pakkhipeyya – taṃ tassa oṭṭhampi daheyya mukhampi daheyya jivhampi daheyya kaṇṭhampi daheyya urampi daheyya antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgā nikkhameyya, yaṃ vā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ piṇḍapātaṃ [Pg.498] paribhuñjeyyā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ piṇḍapātaṃ paribhuñjeyya, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ balavā puriso tattena ayosaṅkunā mukhaṃ vivaritvā tattaṃ lohaguḷaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ mukhe pakkhipeyya – taṃ tassa oṭṭhampi daheyya mukhampi daheyya jivhampi daheyya kaṇṭhampi daheyya urampi daheyya antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgaṃ nikkhameyyā’’ti.

“比丘たちよ、あなた方はどう思うか。力のある男が、熱く焼けた鉄の鋏(やっとこ)で口をこじ開け、赤く燃え盛り、炎を上げ、光を放つ、熱く焼けた鉄の丸薬を口の中に投げ入れ、それが唇を焼き、口を焼き、舌を焼き、喉を焼き、胸を焼き、大腸と小腸を焼き尽くして下から抜け出るのと、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が、信仰によって捧げた施食(托鉢の食事)を食べるのとでは、どちらが優れているだろうか”。“比丘たちよ、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が、信仰によって捧げた施食を食べる方が、はるかに優れています。主よ、力のある男が熱く焼けた鉄の鋏で口をこじ開け、赤く燃え盛り、炎を上げ、光を放つ、熱く焼けた鉄の丸薬を口の中に投げ入れ、それが唇を焼き、口を焼き、舌を焼き、喉を焼き、胸を焼き、大腸と小腸を焼き尽くして下から抜け出ることは、実に苦しいことですから”。

‘‘Ārocayāmi vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa…pe… kasambujātassa yaṃ balavā puriso tattena ayosaṅkunā mukhaṃ vivaritvā tattaṃ lohaguḷaṃ ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ mukhe pakkhipeyya – taṃ tassa oṭṭhampi daheyya mukhampi daheyya jivhampi daheyya kaṇṭhampi daheyya urampi daheyya antampi antaguṇampi ādāya adhobhāgaṃ nikkhameyya. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo pāpadhammo…pe… kasambujāto khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ piṇḍapātaṃ paribhuñjati, tañhi tassa hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、あなた方に告げよう、あなた方に知らせよう。戒を破り、悪しき性質を持ち、……不浄な者にとって、力のある男が熱く焼けた鉄の鋏で口をこじ開け、赤く燃え盛り、炎を上げ、光を放つ、熱く焼けた鉄の丸薬を口の中に投げ入れ、それが唇を焼き、口を焼き、舌を焼き、喉を焼き、胸を焼き、大腸と小腸を焼き尽くして下から抜け出ること、これこそが彼にとっては優れているのだ。それはなぜか。比丘たちよ、それを理由として、彼は死、あるいは死ぬほどの苦しみに至るかもしれないが、そのことが原因で、身が壊れ死んだ後に、奈落、悪趣、破滅、地獄に落ちることはないからである。しかし比丘たちよ、戒を破り、悪しき性質を持ち、……不浄な者が、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が信仰によって捧げた施食を食べることは、実にその者にとって、長い夜にわたって不利益と苦しみをもたらし、身が壊れ死んだ後に、奈落、悪趣、破滅、地獄に落ちることになるのだ”。

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ balavā puriso sīse vā gahetvā khandhe vā gahetvā tattaṃ ayomañcaṃ vā ayopīṭhaṃ vā abhinisīdāpeyya vā abhinipajjāpeyya vā, yaṃ vā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ mañcapīṭhaṃ paribhujjeyyā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ mañcapīṭhaṃ paribhuñjeyya, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ balavā puriso sīse vā gahetvā khandhe vā gahetvā tattaṃ ayomañcaṃ vā ayopīṭhaṃ vā abhinisīdāpeyya vā abhinipajjāpeyya vā’’ti.

“比丘たちよ、あなた方はどう思うか。力のある男が、頭あるいは肩を掴んで、熱く焼けた鉄の寝台や鉄の椅子の上に無理やり座らせたり、横たわらせたりするのと、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が、信仰によって捧げた寝台や椅子を使用するのとでは、どちらが優れているだろうか”。“主よ、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が、信仰によって捧げた寝台や椅子を使用する方が、はるかに優れています。主よ、力のある男が、頭あるいは肩を掴んで、熱く焼けた鉄の寝台や鉄の椅子の上に座らせたり、横たわらせたりすることは、実に苦しいことですから”。

‘‘Ārocayāmi [Pg.499] vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa…pe… kasambujātassa yaṃ balavā puriso sīse vā gahetvā khandhe vā gahetvā tattaṃ ayomañcaṃ vā ayopīṭhaṃ vā abhinisīdāpeyya vā abhinipajjāpeyya vā. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo pāpadhammo…pe… kasambujāto khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ mañcapīṭhaṃ paribhuñjati. Tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、あなた方に告げよう、あなた方に知らせよう。戒を破り、悪しき性質を持ち、……不浄な者にとって、力のある男が、頭あるいは肩を掴んで、熱く焼けた鉄の寝台や鉄の椅子の上に無理やり座らせたり、横たわらせたりすること、これこそが彼にとっては優れているのだ。それはなぜか。比丘たちよ、それを理由として、彼は死、あるいは死ぬほどの苦しみに至るかもしれないが、そのことが原因で、身が壊れ死んだ後に、奈落、悪趣、破滅、地獄に落ちることはないからである。しかし比丘たちよ、戒を破り、悪しき性質を持ち、……不浄な者が、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が信仰によって捧げた寝台や椅子を使用することは、実にその者にとって、長い夜にわたって不利益と苦しみをもたらし、身が壊れ死んだ後に、奈落、悪趣、破滅、地獄に落ちることになるのだ”。

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, katamaṃ nu kho varaṃ – yaṃ balavā puriso uddhaṃpādaṃ adhosiraṃ gahetvā tattāya lohakumbhiyā pakkhipeyya ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya – so tattha pheṇuddehakaṃ paccamāno sakimpi uddhaṃ gaccheyya sakimpi adho gaccheyya sakimpi tiriyaṃ gaccheyya, yaṃ vā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ vihāraṃ paribhuñjeyyā’’ti? ‘‘Etadeva, bhante, varaṃ – yaṃ khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ vihāraṃ paribhuñjeyya, dukkhañhetaṃ, bhante, yaṃ balavā puriso uddhaṃpādaṃ adhosiraṃ gahetvā tattāya lohakumbhiyā pakkhipeyya ādittāya sampajjalitāya sajotibhūtāya – so tattha pheṇuddehakaṃ paccamāno sakimpi uddhaṃ gaccheyya sakimpi adho gaccheyya sakimpi tiriyaṃ gaccheyyā’’ti.

“比丘たちよ、あなた方はどう思うか。力のある男が、足を上、頭を下にして掴み、赤く燃え盛り、炎を上げ、光を放つ、熱く焼けた銅の釜の中に投げ入れ、そこで泡を吹きながら煮え立ち、ある時は上へ、ある時は下へ、ある時は横へと漂うのと、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が、信仰によって捧げた精舎(寺院)を使用するのとでは、どちらが優れているだろうか”。“主よ、王族の大富豪、婆羅門の大富豪、あるいは長者の大富豪が、信仰によって捧げた精舎を使用する方が、はるかに優れています。主よ、力のある男が、足を上、頭を下にして掴み、赤く燃え盛り、炎を上げ、光を放つ、熱く焼けた銅の釜の中に投げ入れ、そこで泡を吹きながら煮え立ち、ある時は上へ、ある時は下へ、ある時は横へと漂うことは、実に苦しいことですから”。

‘‘Ārocayāmi vo, bhikkhave, paṭivedayāmi vo, bhikkhave, yathā etadeva tassa varaṃ dussīlassa pāpadhammassa…pe… kasambujātassa yaṃ balavā puriso uddhaṃpādaṃ adhosiraṃ gahetvā…pe… sakimpi tiriyaṃ gaccheyya. Taṃ kissa hetu? Tatonidānañhi so, bhikkhave, maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ, na tveva tappaccayā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yañca kho so, bhikkhave, dussīlo pāpadhammo…pe… kasambujāto khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā saddhādeyyaṃ vihāraṃ paribhuñjati[Pg.500]. Tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.

“比丘たちよ、汝らに告げよう。比丘たちよ、汝らに知らしめよう。戒を破り、悪徳をなし、堕落した不浄な者にとって、力強い男に足を持たれ、逆さまに吊るされて投げ飛ばされることは、彼にとって(まだしも)より良いことである。それはなぜか。比丘たちよ、それによって彼は死に至るか、あるいは死ぬほどの苦痛を受けるであろうが、それが原因で、身体が壊れ死んだ後に、不善処、破滅、地獄へと堕ちることはないからである。しかし、比丘たちよ、戒を破り、悪徳をなし、堕落した不浄な者が、王族やバラモン、長者たちが信心をもって捧げた精舎を享受することは、比丘たちよ、彼にとって長い夜の間、不利益と苦痛となり、身体が壊れ死んだ後に、不善処、破滅、地獄へと堕ちる原因となるのである。”

‘‘Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘yesañca mayaṃ paribhuñjāma cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhāraṃ tesaṃ te kārā mahapphalā bhavissanti mahānisaṃsā, amhākañcevāyaṃ pabbajjā avañjhā bhavissati saphalā saudrayā’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ – ‘attatthaṃ vā, bhikkhave, sampassamānena alameva appamādena sampādetuṃ; paratthaṃ vā, bhikkhave, sampassamānena alameva appamādena sampādetuṃ; ubhayatthaṃ vā, bhikkhave, sampassamānena alameva appamādena sampādetu’’’nti.

“比丘たちよ、それゆえに、次のように修習すべきである。‘我らが衣、食、住、医薬という四供養を享受するその施主たちの善行が、大いなる果報、大いなる功徳となりますように。我らのこの出家が空虚なものではなく、実りあり、増益するものとなりますように’と。比丘たちよ、このように修習すべきである。比丘たちよ、己の利益(自利)を深く見る者にとって、不放逸をもって(目的を)達成することは、まさにふさわしいことである。比丘たちよ、他者の利益(利他)を深く見る者にとって、不放逸をもって達成することは、まさにふさわしいことである。比丘たちよ、自利利他の両面を深く見る者にとって、不放逸をもって達成することは、まさにふさわしいことである。”

Idamavoca bhagavā. Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne saṭṭhimattānaṃ bhikkhūnaṃ uṇhaṃ lohitaṃ mukhato uggañchi. Saṭṭhimattā bhikkhū sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattiṃsu – ‘‘sudukkaraṃ bhagavā, sudukkaraṃ bhagavā’’ti. Saṭṭhimattānaṃ bhikkhūnaṃ anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsūti. Aṭṭhamaṃ.

世尊はこのように説かれた。この教えが説かれているとき、およそ六十人の比丘たちの口から熱い血が噴き出した。また、およそ六十人の比丘たちは、“世尊よ、あまりに困難です、あまりに困難です”と言って、学処を捨てて還俗した。そして、およそ六十人の比丘たちの心は、執着することなく、諸々の煩悩(漏)から解脱したのである。第八の経が終った。

9. Sunettasuttaṃ

9. 九、スネッタ経

73. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sunetto nāma satthā ahosi titthakaro kāmesu vītarāgo. Sunettassa kho pana, bhikkhave, satthuno anekāni sāvakasatāni ahesuṃ. Sunetto satthā sāvakānaṃ brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desesi. Ye kho pana, bhikkhave, sunettassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desentassa cittāni nappasādesuṃ te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjiṃsu. Ye kho pana, bhikkhave, sunettassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desentassa cittāni pasādesuṃ te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjiṃsu.

73. “比丘たちよ、昔、スネッタという名の師がいた。彼は教団の創設者であり、欲愛を離れた者であった。比丘たちよ、そのスネッタ師には数百人の弟子がいた。スネッタ師は弟子たちに、梵天の世界に至るための教えを説いた。比丘たちよ、梵天の世界に至るための教えを説くスネッタ師に対して、不信の心を抱いた弟子たちは、身体が壊れ死んだ後に、不善処、破滅、地獄へと堕ちた。比丘たちよ、一方で、スネッタ師に対して澄み切った信仰(浄信)を抱いた弟子たちは、身体が壊れ死んだ後に、善処、天界へと生まれた。”

‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, mūgapakkho nāma satthā ahosi…pe… aranemi nāma satthā ahosi…pe… kuddālako nāma satthā ahosi…pe… hatthipālo nāma satthā ahosi…pe… jotipālo nāma satthā ahosi…pe… arako nāma satthā ahosi titthakaro kāmesu vītarāgo[Pg.501]. Arakassa kho pana, bhikkhave, satthuno anekāni sāvakasatāni ahesuṃ. Arako nāma satthā sāvakānaṃ brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desesi. Ye kho pana, bhikkhave, arakassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desentassa cittāni nappasādesuṃ, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjiṃsu. Ye kho pana, bhikkhave, arakassa satthuno brahmalokasahabyatāya dhammaṃ desentassa cittāni pasādesuṃ, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjiṃsu.

“比丘たちよ、昔、ムーガパッカという名の師がいた(中略)アラネーミという名の師がいた(中略)クッダーラカという名の師がいた(中略)ハッティパーラという名の師がいた(中略)ジョーティパーラという名の師がいた(中略)またアラカという名の師がいた。彼は教団の創設者であり、欲愛を離れた者であった。比丘たちよ、そのアラカ師には数百人の弟子がいた。アラカ師は弟子たちに、梵天の世界に至るための教えを説いた。比丘たちよ、梵天の世界に至るための教えを説くアラカ師に対して、不信の心を抱いた弟子たちは、身体が壊れ死んだ後に、不善処、破滅、地獄へと堕ちた。比丘たちよ、一方で、アラカ師に対して澄み切った信仰を抱いた弟子たちは、身体が壊れ死んだ後に、善処、天界へと生まれた。”

‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, yo ime satta satthāre titthakare kāmesu vītarāge anekasataparivāre sasāvakasaṅghe paduṭṭhacitto akkoseyya paribhāseyya, bahuṃ so apuññaṃ pasaveyyā’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’. ‘‘Yo, bhikkhave, ime satta satthāre titthakare kāmesu vītarāge anekasataparivāre sasāvakasaṅghe paduṭṭhacitto akkoseyya paribhāseyya, bahuṃ so apuññaṃ pasaveyya. Yo ekaṃ diṭṭhisampannaṃ puggalaṃ paduṭṭhacitto akkosati paribhāsati, ayaṃ tato bahutaraṃ apuññaṃ pasavati. Taṃ kissa hetu? Nāhaṃ, bhikkhave, ito bahiddhā evarūpiṃ khantiṃ vadāmi yathāmaṃ sabrahmacārīsu’’.

“比丘たちよ、汝らはどう思うか。これら七人の師、すなわち欲愛を離れ、数百人の弟子に囲まれた教団の創設者たちに対して、悪意ある心で罵り、辱める者がいたとしたら、その者は多くの不徳を積むことになるだろうか?”“その通りです、世尊よ。”“比丘たちよ、これら七人の師、すなわち欲愛を離れ、数百人の弟子に囲まれた教団の創設者たちに対して、悪意ある心で罵り、辱める者は、確かに多くの不徳を積む。しかし、比丘たちよ、正見を具えた(預流果の)一人の人に対して、悪意ある心で罵り、辱める者は、それよりも遥かに多くの不徳を積むのである。それはなぜか。比丘たちよ、この教えの外においては、私が同門の修行者たちに対して説くような、このような忍辱を説くことがないからである。”

‘‘Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ – ‘na no sabrahmacārīsu cittāni paduṭṭhāni bhavissantī’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. Navamaṃ.

“比丘たちよ、それゆえに、このように修習すべきである。‘我らは、同門の修行者たちに対して、悪意ある心を抱かないようにしよう’と。比丘たちよ、このように修習すべきである。第九の経が終った。”

10. Arakasuttaṃ

10. 十、アラカ経

74. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, arako nāma satthā ahosi titthakaro kāmesu vītarāgo. Arakassa kho pana, bhikkhave, satthuno anekāni sāvakasatāni ahesuṃ. Arako satthā sāvakānaṃ evaṃ dhammaṃ deseti – appakaṃ, brāhmaṇa, jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ bahudukkhaṃ bahupāyāsaṃ mantāyaṃ boddhabbaṃ, kattabbaṃ kusalaṃ, caritabbaṃ brahmacariyaṃ, natthi jātassa amaraṇaṃ.

74. “比丘たちよ、昔、アラカという名の師がいた。彼は教団の創設者であり、欲愛を離れた者であった。比丘たちよ、そのアラカ師には数百人の弟子がいた。アラカ師は弟子たちにこのように教えを説いた。‘バラモンよ、人間の命は短く、限られており、儚いものである。苦しみに満ち、悩みが多い。知恵をもってこれを理解すべきであり、善行をなすべきであり、清浄な行いを修めるべきである。生まれた者にとって、死を免れることはできないのである。’”

‘‘Seyyathāpi[Pg.502], brāhmaṇa, tiṇagge ussāvabindu sūriye uggacchante khippaṃyeva paṭivigacchati, na ciraṭṭhitikaṃ hoti; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, ussāvabindūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ bahudukkhaṃ bahupāyāsaṃ mantāyaṃ boddhabbaṃ, kattabbaṃ kusalaṃ, caritabbaṃ brahmacariyaṃ, natthi jātassa amaraṇaṃ.

“バラモンよ、例えば、草の先の露の玉が、日が昇ると速やかに消え去り、長くは留まらないように。バラモンよ、それと同じように、人間の命は露の玉に似て、短く、儚く、多くの苦しみがあり、多くの悩みがあります。智慧によって悟るべきであり、善をなすべきであり、清浄行を修めるべきです。生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, thullaphusitake deve vassante udakabubbuḷaṃ khippaṃyeva paṭivigacchati, na ciraṭṭhitikaṃ hoti; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, udakabubbuḷūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ bahudukkhaṃ bahupāyāsaṃ mantāyaṃ boddhabbaṃ, kattabbaṃ kusalaṃ, caritabbaṃ brahmacariyaṃ, natthi jātassa amaraṇaṃ.

“バラモンよ、例えば、大粒の雨が降っているとき、水面に生じた水の泡が速やかに消え去り、長くは留まらないように。バラモンよ、それと同じように、人間の命は水の泡に似て、短く、儚く、多くの苦しみがあり、多くの悩みがあります。智慧によって悟るべきであり、善をなすべきであり、清浄行を修めるべきです。生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, udake daṇḍarāji khippaṃyeva paṭivigacchati, na ciraṭṭhitikā hoti; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, udake daṇḍarājūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ…pe… natthi jātassa amaraṇaṃ.

“バラモンよ、例えば、水面に杖で引いた筋が速やかに消え去り、長くは留まらないように。バラモンよ、それと同じように、人間の命は水面に杖で引いた筋に似て、短く、(中略)生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, nadī pabbateyyā dūraṅgamā sīghasotā hārahārinī, natthi so khaṇo vā layo vā muhutto vā yaṃ sā āvattati, atha kho sā gacchateva vattateva sandateva; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, nadīpabbateyyūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ…pe… natthi jātassa amaraṇaṃ.

“バラモンよ、例えば、山から流れ、遠くまで行き、流れが速く、浮遊物を運び去る川には、それが引き返す瞬間も、刹那も、須臾もありません。ただ、ただ流れ行き、進み、流れるばかりです。バラモンよ、それと同じように、人間の命は山から流れる川に似て、短く、儚く、(中略)生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, balavā puriso jivhagge kheḷapiṇḍaṃ saṃyūhitvā akasireneva vameyya ; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, kheḷapiṇḍūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ…pe… natthi jātassa amaraṇaṃ.

“バラモンよ、例えば、力のある男が、舌の先の唾の塊をまとめ、苦もなく吐き捨てるように。バラモンよ、それと同じように、人間の命は唾の塊に似て、短く、(中略)生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, divasaṃsantatte ayokaṭāhe maṃsapesi pakkhittā khippaṃyeva paṭivigacchati, na ciraṭṭhitikā hoti; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, maṃsapesūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ…pe… natthi jātassa amaraṇaṃ.

“バラモンよ、例えば、一日中熱せられた鉄鍋に投げ入れられた肉の一片が、速やかに消え去り、長くは留まらないように。バラモンよ、それと同じように、人間の命は肉の一片に似て、短く、(中略)生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, gāvī vajjhā āghātanaṃ nīyamānā yaṃ yadeva pādaṃ uddharati, santikeva hoti vadhassa santikeva maraṇassa; evamevaṃ kho, brāhmaṇa, govajjhūpamaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ bahudukkhaṃ bahupāyāsaṃ [Pg.503] mantāyaṃ boddhabbaṃ, kattabbaṃ kusalaṃ, caritabbaṃ brahmacariyaṃ, natthi jātassa amaraṇa’’nti.

“バラモンよ、例えば、屠殺場へと引かれていく屠殺されるべき牛が、一歩足を持ち上げるごとに、屠殺に近づき、死に近づくように。バラモンよ、それと同じように、人間の命は屠殺される牛に似て、短く、儚く、多くの苦しみがあり、多くの悩みがあります。智慧によって悟るべきであり、善をなすべきであり、清浄行を修めるべきです。生まれた者に、死なないということはありません。”

‘‘Tena kho pana, bhikkhave, samayena manussānaṃ saṭṭhivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi, pañcavassasatikā kumārikā alaṃpateyyā ahosi. Tena kho pana, bhikkhave, samayena manussānaṃ chaḷeva ābādhā ahesuṃ – sītaṃ, uṇhaṃ, jighacchā, pipāsā, uccāro, passāvo. So hi nāma, bhikkhave, arako satthā evaṃ dīghāyukesu manussesu evaṃ ciraṭṭhitikesu evaṃ appābādhesu sāvakānaṃ evaṃ dhammaṃ desessati – ‘appakaṃ, brāhmaṇa, jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ bahudukkhaṃ bahupāyāsaṃ mantāyaṃ boddhabbaṃ, kattabbaṃ kusalaṃ, caritabbaṃ brahmacariyaṃ, natthi jātassa amaraṇa’’’nti.

“比丘たちよ、その昔、人間の寿命は六万歳であり、五百歳の少女が結婚するのに適していました。比丘たちよ、その当時、人間には六つの病しかありませんでした。すなわち、寒さ、暑さ、飢え、渇き、大便、小便です。比丘たちよ、アラカという名の師は、このように長寿で、長く留まり、病の少なかった人々に対してさえ、弟子たちに次のように法を説きました。‘バラモンよ、人間の命は少なく、短く、儚く、多くの苦しみがあり、多くの悩みがあります。智慧によって悟るべきであり、善をなすべきであり、清浄行を修めるべきです。生まれた者に、死なないということはありません’と。”

‘‘Etarahi taṃ, bhikkhave, sammā vadamāno vadeyya – ‘appakaṃ jīvitaṃ manussānaṃ parittaṃ lahukaṃ bahudukkhaṃ bahupāyāsaṃ mantāyaṃ boddhabbaṃ, kattabbaṃ kusalaṃ, caritabbaṃ brahmacariyaṃ, natthi jātassa amaraṇa’nti. Etarahi, bhikkhave, yo ciraṃ jīvati so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo. Vassasataṃ kho pana, bhikkhave, jīvanto tīṇiyeva utusatāni jīvati – utusataṃ hemantānaṃ, utusataṃ gimhānaṃ, utusataṃ vassānaṃ. Tīṇi kho pana, bhikkhave, utusatāni jīvanto dvādasa yeva māsasatāni jīvati – cattāri māsasatāni hemantānaṃ, cattāri māsasatāni gimhānaṃ, cattāri māsasatāni vassānaṃ. Dvādasa kho pana, bhikkhave, māsasatāni jīvanto catuvīsatiyeva addhamāsasatāni jīvati – aṭṭhaddhamāsasatāni hemantānaṃ, aṭṭhaddhamāsasatāni gimhānaṃ, aṭṭhaddhamāsasatāni vassānaṃ. Catuvīsati kho pana, bhikkhave, addhamāsasatāni jīvanto chattiṃsaṃyeva rattisahassāni jīvati – dvādasa rattisahassāni hemantānaṃ, dvādasa rattisahassāni gimhānaṃ, dvādasa rattisahassāni vassānaṃ. Chattiṃsaṃ kho pana, bhikkhave, rattisahassāni jīvanto dvesattatiyeva bhattasahassāni bhuñjati – catuvīsati bhattasahassāni hemantānaṃ, catuvīsati bhattasahassāni gimhānaṃ, catuvīsati bhattasahassāni vassānaṃ saddhiṃ mātuthaññāya saddhiṃ bhattantarāyena.

“比丘たちよ、今であれば、正しく言う者は次のように言うでしょう。‘人間の命は少なく、短く、儚く、多くの苦しみがあり、多くの悩みがあります。智慧によって悟るべきであり、善をなすべきであり、清浄行を修めるべきです。生まれた者に、死なないということはありません’と。比丘たちよ、今、長く生きる者であっても、百年か、あるいはそれより少し短いか長いかです。比丘たちよ、百歳まで生きる者は、三百の季節を生きることになります。すなわち、百の冬、百の夏、百の雨季です。比丘たちよ、三百の季節を生きる者は、千二百か月を生きることになります。すなわち、四百か月の冬、四百か月の夏、四百か月の雨季です。比丘たちよ、千二百か月を生きる者は、二千四百の半月を生きることになります。すなわち、八百の冬の半月、八百の夏の半月、八百の雨季の半月です。比丘たちよ、二千四百の半月を生きる者は、三万六千の夜を生きることになります。すなわち、一万二千の冬の夜、一万二千の夏の夜、一万二千の雨季の夜です。比丘たちよ、三万六千の夜を生きる者は、母の乳を飲むことや食事の欠食も含め、計七万二千回の食事をすることになります。すなわち、二万四千回の冬の食事、二万四千回の夏の食事、二万四千回の雨季の食事です。”

‘‘Tatrime bhattantarāyā kapimiddhopi bhattaṃ na bhuñjati, dukkhitopi bhattaṃ na bhuñjati, byādhitopi bhattaṃ na bhuñjati, uposathikopi bhattaṃ na bhuñjati[Pg.504], alābhakenapi bhattaṃ na bhuñjati. Iti kho, bhikkhave, mayā vassasatāyukassa manussassa āyupi saṅkhāto, āyuppamāṇampi saṅkhātaṃ, utūpi saṅkhātā, saṃvaccharāpi saṅkhātā, māsāpi saṅkhātā, addhamāsāpi saṅkhātā, rattipi saṅkhātā, divāpi saṅkhātā, bhattāpi saṅkhātā, bhattantarāyāpi saṅkhātā. Yaṃ, bhikkhave, satthārā karaṇīyaṃ sāvakānaṃ hitesinā anukampakena anukampaṃ upādāya; kataṃ vo taṃ mayā etāni, bhikkhave, rukkhamūlāni etāni suññāgārāni. Jhāyatha, bhikkhave, mā pamādattha; mā pacchā vippaṭisārino ahuvattha. Ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī’’ti. Dasamaṃ.

“そこには、食事の妨げとなる次のようなものがあります。うとうとと眠っている者も食事をせず、苦しみにある者も食事をせず、病にある者も食事をせず、斎戒(ウポサタ)を守る者も食事をせず、食事を得られない場合にも食事をしません。比丘たちよ、このように、百年の寿命を持つ人間の寿命も、寿命の量も、季節も、年も、月も、半月も、夜も、昼も、食事の回数も、食事の妨げも、私によって数え上げられました。比丘たちよ、利益を望み、憐れみを持つ師が、弟子たちのために憐れみをもってなすべきことを、私はあなたたちのために行いました。比丘たちよ、これらが樹下であり、これらが空き家です。比丘たちよ、瞑想しなさい。怠慢であってはなりません。後になって悔いることがあってはなりません。これがあなたたちに対する私たちの教誡です。”第十。

Mahāvaggo sattamo.

第七 大品(マハー・ヴァッガ) 完。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(ウッダーナ)ー

Hirīsūriyaṃ upamā, dhammaññū pārichattakaṃ;

Sakkaccaṃ bhāvanā aggi, sunettaarakena cāti.

慚、太陽、比喩、法を知る者、波利質多羅樹、恭敬、修行、火、スネッタ、そしてアラカである。

8. Vinayavaggo

8. 第八 律品(ヴィナヤ・ヴァッガ)

1. Paṭhamavinayadharasuttaṃ

1. 第一 持律経

75. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hoti. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, sīlavā hoti pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu, catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hotī’’ti. Paṭhamaṃ.

75. “比丘たちよ、七つの法を具備する比丘は、持律者(ヴィナヤダラ)である。どのような七つか。アパッティ(罪)を知り、アパッティでないことを知り、軽罪を知り、重罪を知る。戒(シーラ)を具足し、波羅提木叉の律儀に守られて住し、行儀と遊行の場を具足し、微細な過失にも恐れを見て、学処(戒本)を堅く受けて修行する。高次の心に属し、現法楽住(今この生での幸福な住処)である四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る。諸々の漏(けがれ)が尽きることにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵によって悟り、体得して住する。比丘たちよ、これら七つの法を具備する比丘は、持律者である。”第一。

2. Dutiyavinayadharasuttaṃ

2. 第二 持律経

76. ‘‘Sattahi[Pg.505], bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hoti. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena svāgatāni honti suvibhattāni suppavattīni suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso, catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hotī’’ti. Dutiyaṃ.

76. “比丘たちよ、七つの法を具備する比丘は、持律者である。どのような七つか。アパッティを知り、アパッティでないことを知り、軽罪を知り、重罪を知る。さらに、彼には両方の波羅提木叉(比丘・比丘尼戒)が詳細に伝えられ、よく分類され、よく習熟され、経(ヴィバンガ)と随文(カンダカ・パリワーラ)によってよく決定されている。高次の心に属し、現法楽住である四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る。諸々の漏が尽きることにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵によって悟り、体得して住する。比丘たちよ、これら七つの法を具備する比丘は、持律者である。”第二。

3. Tatiyavinayadharasuttaṃ

3. 第三 持律経

77. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hoti. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, vinaye kho pana ṭhito hoti asaṃhīro, catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hotī’’ti. Tatiyaṃ.

77. “比丘たちよ、七つの法を具備する比丘は、持律者である。どのような七つか。アパッティを知り、アパッティでないことを知り、軽罪を知り、重罪を知る。さらに、律(ヴィナヤ)にしっかりと立ち、揺るぐことがない。高次の心に属し、現法楽住である四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る。諸々の漏が尽きることにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵によって悟り、体得して住する。比丘たちよ、これら七つの法を具備する比丘は、持律者である。”第三。

4. Catutthavinayadharasuttaṃ

4. 第四 持律経

78. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hoti. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ, dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena yathākammūpage satte pajānāti. Āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ [Pg.506] abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato bhikkhu vinayadharo hotī’’ti. Catutthaṃ.

78. “比丘たちよ、七つの法を具備する比丘は、持律者である。どのような七つか。アパッティを知り、アパッティでないことを知り、軽罪を知り、重罪を知る。多種多様な過去の生存の跡(宿住)を想起する。すなわち、一生、二生……(中略)……このように形態とともに、詳細とともに、多種多様な過去の生存の跡を想起する。清浄で、人間の眼を超えた天眼(ディッバ・チャック)によって、業に従って赴く衆生を理解する。諸々の漏が尽きることにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵によって悟り、体得して住する。比丘たちよ、これら七つの法を具備する比丘は、持律者である。”第四。

5. Paṭhamavinayadharasobhanasuttaṃ

5. 第一 持律荘厳経

79. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato vinayadharo sobhati. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, sīlavā hoti…pe… samādāya sikkhati sikkhāpadesu, catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato vinayadharo sobhatī’’ti. Pañcamaṃ.

79. “比丘たちよ、七つの法を具備する持律者は、輝きを放つ。どのような七つか。アパッティを知り、アパッティでないことを知り、軽罪を知り、重罪を知る。戒を保ち……(中略)……学処を堅く受けて修行する。高次の心に属する四つの禅定を、望むままに、苦労なく、困難なく得る。諸々の漏が尽きることにより……(中略)……体得して住する。比丘たちよ、これら七つの法を具備する持律者は、輝きを放つのである。”第五。

6. Dutiyavinayadharasobhanasuttaṃ

6. 第二 持律荘厳経

80. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato vinayadharo sobhati. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, ubhayāni kho panassa pātimokkhāni vitthārena svāgatāni honti suvibhattāni suppavattīni suvinicchitāni suttaso anubyañjanaso, catunnaṃ jhānānaṃ…pe… akasiralābhī, āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato vinayadharo sobhatī’’ti. Chaṭṭhaṃ.

80. “比丘たちよ、七つの法を具足した律を保持する比丘は、輝く。いかなる七つか。犯罪を知り、無犯を知り、軽罪を知り、重罪を知り、彼にとって両種の波羅提木叉(ぱーてぃもっか)が、詳しく、正しく伝えられ、正しく分別され、正しく誦出され、経と随微細によって正しく決定されており、四つの禅定を...苦もなく得、諸々の煩悩の滅尽により...現証し、具足して住む。比丘たちよ、これら七つの法を具足した律を保持する比丘は、輝く”。第六。

7. Tatiyavinayadharasobhanasuttaṃ

7. 第三 律保持者光輝経

81. ‘‘Sattahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato vinayadharo sobhati. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, vinaye kho pana ṭhito hoti asaṃhīro, catunnaṃ jhānānaṃ…pe… akasiralābhī, āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato vinayadharo sobhatī’’ti. Sattamaṃ.

81. “比丘たちよ、七つの法を具足した律を保持する比丘は、輝く。いかなる七つか。犯罪を知り、無犯を知り、軽罪を知り、重罪を知り、律において堅固であって揺るがされることがなく、四つの禅定を...苦もなく得、諸々の煩悩の滅尽により...現証し、具足して住む。比丘たちよ、これら七つの法を具足した律を保持する比丘は、輝く”。第七。

8. Catutthavinayadharasobhanasuttaṃ

8. 第四 律保持者光輝経

82. ‘‘Sattahi[Pg.507], bhikkhave, dhammehi samannāgato vinayadharo sobhati. Katamehi sattahi? Āpattiṃ jānāti, anāpattiṃ jānāti, lahukaṃ āpattiṃ jānāti, garukaṃ āpattiṃ jānāti, anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ, dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena…pe… āsavānaṃ khayā…pe… sacchikatvā upasampajja viharati. Imehi kho, bhikkhave, sattahi dhammehi samannāgato vinayadharo sobhatī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

82. “比丘たちよ、七つの法を具足した律を保持する比丘は、輝く。いかなる七つか。犯罪を知り、無犯を知り、軽罪を知り、重罪を知り、多種多様な宿住(過去の生涯)を想起する。すなわち、一生、二生...このように、その相とともに、その詳細とともに、多種多様な宿住を想起する。清浄で人間を超越した天眼によって...諸々の煩悩の滅尽により...現証し、具足して住む。比丘たちよ、これら七つの法を具足した律を保持する比丘は、輝く”。第八。

9. Satthusāsanasuttaṃ

9. 師の教え経

83. Atha kho āyasmā upāli yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā upāli bhagavantaṃ etadavoca –

83. その時、尊者ウパーリは世尊のもとへ赴いた。赴いて、世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った尊者ウパーリは、世尊に次のように申し上げた。

‘‘Sādhu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ desetu, yamahaṃ bhagavato dhammaṃ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyya’’nti. ‘‘Ye kho tvaṃ, upāli, dhamme jāneyyāsi – ‘ime dhammā na ekantanibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattantī’ti; ekaṃsena, upāli, dhāreyyāsi – ‘neso dhammo neso vinayo netaṃ satthusāsana’nti. Ye ca kho tvaṃ, upāli, dhamme jāneyyāsi – ‘ime dhammā ekantanibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattantī’ti; ekaṃsena, upāli, dhāreyyāsi – ‘eso dhammo eso vinayo etaṃ satthusāsana’’’nti. Navamaṃ.

“願わくは世尊よ、私に簡潔に法を説いてください。私は世尊の法を聴いて、独り離れ、怠ることなく、精進し、心励んで住みたいのです”。“ウパーリよ、あなたが‘これらの法は、決定的な厭離のため、離欲のため、滅尽のため、静止のため、殊勝な知恵のため、正覚のため、涅槃のためにならない’と知るなら、ウパーリよ、あなたは断定してこのように覚えなさい。‘これは法ではない、これは律ではない、これは師の教えではない’と。ウパーリよ、あなたが‘これらの法は、決定的な厭離のため、離欲のため、滅尽のため、静止のため、殊勝な知恵のため、正覚のため、涅槃のためになる’と知るなら、ウパーリよ、あなたは断定してこのように覚えなさい。‘これは法である、これは律である、これは師の教えである’と”。第九。

10. Adhikaraṇasamathasuttaṃ

10. 諍事止息経

84. ‘‘Sattime, bhikkhave, adhikaraṇasamathā dhammā uppannuppannānaṃ adhikaraṇānaṃ samathāya vūpasamāya. Katame satta? Sammukhāvinayo dātabbo[Pg.508], sativinayo dātabbo, amūḷhavinayo dātabbo, paṭiññātakaraṇaṃ dātabbaṃ, yebhuyyasikā dātabbā, tassapāpiyasikā dātabbā, tiṇavatthārako dātabbo. Ime kho, bhikkhave, satta adhikaraṇasamathā dhammā uppannuppannānaṃ adhikaraṇānaṃ samathāya vūpasamāyā’’ti. Dasamaṃ.

84. “比丘たちよ、これら七つの諍事止息の法は、生じ生じた諍事の止息と静止のためのものである。いかなる七つか。現前律が与えられるべきであり、憶念律が与えられるべきであり、不痴律が与えられるべきであり、自言治が与えられるべきであり、多人数決がなされるべきであり、展転罪がなされるべきであり、草覆地が与えられるべきである。比丘たちよ、これら七つの諍事止息の法は、生じ生じた諍事の止息と静止のためのものである”。第十。

Vinayavaggo aṭṭhamo.

第八 律品 終了。

Tassuddānaṃ –

その要録:

Caturo vinayadharā, caturo ceva sobhanā;

Sāsanaṃ adhikaraṇa-samathenaṭṭhame dasāti.

四つの律保持者、および四つの光輝、師の教え、諍事止息。このように、第八品には十の経がある。

9. Samaṇavaggo

9. 第九 沙門品

1. Bhikkhusuttaṃ

1. 比丘経

85. ‘‘Sattannaṃ, bhikkhave, dhammānaṃ bhinnattā bhikkhu hoti. Katamesaṃ sattannaṃ? Sakkāyadiṭṭhi bhinnā hoti, vicikicchā bhinnā hoti, sīlabbataparāmāso bhinno hoti, rāgo bhinno hoti, doso bhinno hoti, moho bhinno hoti, māno bhinno hoti. Imesaṃ kho, bhikkhave, sattannaṃ dhammānaṃ bhinnattā bhikkhu hotī’’ti. Paṭhamaṃ.

85. “比丘たちよ、七つの法を打破したことにより比丘と呼ばれる。いかなる七つか。有身見が打破されており、疑が打破されており、戒禁取が打破されており、貪欲が打破されており、瞋恚が打破されており、愚痴が打破されており、慢が打破されている。比丘たちよ、これら七つの法を打破したことにより比丘と呼ばれる”。第一。

2. Samaṇasuttaṃ

2. 沙門経

86. Sattannaṃ, bhikkhave, dhammānaṃ samitattā samaṇo hoti…pe…. Dutiyaṃ.

86. “比丘たちよ、七つの法を静止させたことにより沙門と呼ばれる...”。第二。

3. Brāhmaṇasuttaṃ

3. 婆羅門経

87. Bāhitattā brāhmaṇo hoti…pe…. Tatiyaṃ.

87. “悪を排斥したことにより婆羅門と呼ばれる...”。第三。

4. Sottiyasuttaṃ

4. 蘇底夜経

88. Nissutattā sottiyo hoti…pe…. Catutthaṃ.

88. “放擲したことにより蘇底夜と呼ばれる...”。第四。

5. Nhātakasuttaṃ

5. 沐浴者経

89. Nhātattā [Pg.509] nhātako hoti…pe…. Pañcamaṃ.

89. “洗い流したことにより沐浴者と呼ばれる...”。第五。

6. Vedagūsuttaṃ

6. 明知者経

90. Viditattā vedagū hoti…pe…. Chaṭṭhaṃ.

90. “知ったことにより明知者と呼ばれる...”。第六。

7. Ariyasuttaṃ

7. 聖者経

91. Ārakattā ariyo hoti…pe…. Sattamaṃ.

91. “遠ざかったことにより聖者と呼ばれる...”。第七。

8. Arahāsuttaṃ

8. 阿羅漢経

92. ‘‘Ārakattā arahā hoti. Katamesaṃ sattannaṃ? Sakkāyadiṭṭhi ārakā hoti, vicikicchā ārakā hoti, sīlabbataparāmāso ārako hoti, rāgo ārako hoti, doso ārako hoti, moho ārako hoti, māno ārako hoti. Imesaṃ kho, bhikkhave, sattannaṃ dhammānaṃ ārakattā arahā hotī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

92. “遠ざかっていることにより阿羅漢と呼ばれる。いかなる七つか。有身見から遠ざかっており、疑から遠ざかっており、戒禁取から遠ざかっており、貪欲から遠ざかっており、瞋恚から遠ざかっており、愚痴から遠ざかっており、慢から遠ざかっている。比丘たちよ、これら七つの法から遠ざかっていることにより阿羅漢と呼ばれる”。第八。

9. Asaddhammasuttaṃ

9. 非正法経(アサッダンマ・スッタ)

93. ‘‘Sattime, bhikkhave, asaddhammā. Katame satta? Assaddho hoti, ahiriko hoti, anottappī hoti, appassuto hoti, kusīto hoti, muṭṭhassati hoti, duppañño hoti. Ime kho, bhikkhave, satta asaddhammā’’ti. Navamaṃ.

93. “比丘たちよ、これら七つの非正法(正しからぬ法)がある。いかなる七つか。信がなく、恥じることなく(無慚)、恐れることなく(無愧)、寡聞であり、懈怠(怠惰)であり、忘念(正念を失うこと)であり、無慧(智慧がないこと)である。比丘たちよ、これら七つの非正法がある。”第九。

10. Saddhammasuttaṃ

10. 正法経(サッダンマ・スッタ)

94. ‘‘Sattime, bhikkhave, saddhammā. Katame satta? Saddho hoti, hirīmā hoti, ottappī hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, satimā hoti, paññavā hoti. Ime kho, bhikkhave, satta saddhammā’’ti. Dasamaṃ.

94. “比丘たちよ、これら七つの正法(正しい法)がある。いかなる七つか。信があり、恥じる心があり(有慚)、恐れる心があり(有愧)、多聞であり、精進を勤め、正念があり、有慧(智慧があること)である。比丘たちよ、これら七つの正法がある。”第十。

Samaṇavaggo navamo.

第九 サマナ(沙門)品、完。

Tassuddānaṃ –

その要旨の偈は以下の通りである。

Bhikkhuṃ [Pg.510] samaṇo brāhmaṇo, sottiyo ceva nhātako;

Vedagū ariyo arahā, asaddhammā ca saddhammāti.

比丘、沙門、バラモン、そしてソッティヤ(婆羅門)、ナータカ(沐浴者)、ヴェーダグー(明達者)、アリヤ(聖者)、アラハ(阿羅漢)、および非正法、正法の諸経である。

10. Āhuneyyavaggo

10. 第十 アーフネイヤ(供養応受)品

95. ‘‘Sattime, bhikkhave, puggalā āhuneyyā…pe… dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame satta? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo cakkhusmiṃ aniccānupassī viharati aniccasaññī aniccapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. So āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ kho, bhikkhave, paṭhamo puggalo āhuneyyo pāhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.

95. “比丘たちよ、これら七人の人々は、アーフネイヤ(遠方からの供物を受けるに値し)、パーフネイヤ(賓客のための供物を受けるに値し)、ダッキネイヤ(布施を受けるに値し)、合掌されるべきであり、世の無上の福田である。いかなる七人か。比丘たちよ、ここに、ある人は、眼において無常を随観して住し、無常を想い、無常を覚受し、常に、絶え間なく、他の想念と混じることなく、心をもって確信し、智慧をもって深く分け入っている。彼は、諸々の漏(けがれ)が尽きることにより、漏のない、心の解脱、智慧の解脱を、現世において自ら卓越した知で悟り、証得して住している。比丘たちよ、これがアーフネイヤであり、パーフネイヤであり…乃至…世の無上の福田である第一の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco puggalo cakkhusmiṃ aniccānupassī viharati aniccasaññī aniccapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. Tassa apubbaṃ acarimaṃ āsavapariyādānañca hoti jīvitapariyādānañca. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo puggalo āhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.

“比丘たちよ、さらに次に、ある人は、眼において無常を随観して住し、無常を想い、無常を覚受し、常に、絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって深く分け入っている。彼には、諸漏の尽きることと、命の尽きることが、前後することなく同時に起こる。比丘たちよ、これが、アーフネイヤであり…乃至…世の無上の福田である第二の人である。”

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, idhekacco puggalo cakkhusmiṃ aniccānupassī viharati aniccasaññī aniccapaṭisaṃvedī satataṃ samitaṃ abbokiṇṇaṃ cetasā adhimuccamāno paññāya pariyogāhamāno. So pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti…pe… upahaccaparinibbāyī hoti…pe… asaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… sasaṅkhāraparinibbāyī hoti…pe… uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. Ayaṃ, bhikkhave, sattamo puggalo āhuneyyo…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Ime kho, bhikkhave, satta puggalā āhuneyyā pāhuneyyā dakkhiṇeyyā añjalikaraṇīyā anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’ti.

“比丘たちよ、さらに次に、ある人は、眼において無常を随観して住し、無常を想い、無常を覚受し、常に、絶え間なく、他を交えず、心をもって確信し、智慧をもって深く分け入っている。彼は、五つの下分結を滅尽することにより、中般涅槃者(アンタラー・パリニッバーイー)となり…乃至…生般涅槃者(ウパハッチャ・パリニッバーイー)となり…乃至…無行般涅槃者(アサンカーラ・パリニッバーイー)となり…乃至…有行般涅槃者(ササンカーラ・パリニッバーイー)となり…乃至…上流(ウッダンソータ)となりアカニッタ(色究竟天)に行く。比丘たちよ、これが、アーフネイヤであり…乃至…世の無上の福田である第七の人である。比丘たちよ、これら七人の人々は、アーフネイヤであり、パーフネイヤであり、ダッキネイヤであり、合掌されるべきであり、世の無上の福田である。”

96-622. Sattime[Pg.511], bhikkhave, puggalā āhuneyyā pāhuneyyā…pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katame satta? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo cakkhusmiṃ dukkhānupassī viharati…pe… cakkhusmiṃ anattānupassī viharati…pe… cakkhusmiṃ khayānupassī viharati…pe… cakkhusmiṃ vayānupassī viharati…pe… cakkhusmiṃ virāgānupassī viharati…pe… cakkhusmiṃ nirodhānupassī viharati…pe… cakkhusmiṃ paṭinissaggānupassī viharati…pe….

“96-622. 比丘たちよ、これら七人の人々は、アーフネイヤであり、パーフネイヤであり…乃至…世の無上の福田である。いかなる七人か。比丘たちよ、ここに、ある人は、眼において苦を随観して住し…乃至…眼において無我を随観して住し…乃至…眼において尽を随観して住し…乃至…眼において衰を随観して住し…乃至…眼において離欲を随観して住し…乃至…眼において滅を随観して住し…乃至…眼において放棄を随観して住している。…乃至…”

Sotasmiṃ…pe… ghānasmiṃ… jivhāya… kāyasmiṃ… manasmiṃ…pe….

耳において…乃至…鼻において…舌において…身において…意において…乃至…。

Rūpesu…pe… saddesu… gandhesu… rasesu… phoṭṭhabbesu … dhammesu …pe….

諸々の色(かたち)において…乃至…声において…香において…味において…触において…法(意識の対象)において…乃至…。

Cakkhuviññāṇe…pe… sotaviññāṇe… ghānaviññāṇe… jivhāviññāṇe… kāyaviññāṇe… manoviññāṇe…pe….

眼識において…乃至…耳識において…鼻識において…舌識において…身識において…意識において…乃至…。

Cakkhusamphasse…pe… sotasamphasse… ghānasamphasse… jivhāsamphasse… kāyasamphasse… manosamphasse…pe….

眼触において…乃至…耳触において…鼻触において…舌触において…身触において…意触において…乃至…。

Cakkhusamphassajāya vedanāya…pe… sotasamphassajāya vedanāya… ghānasamphassajāya vedanāya… jivhāsamphassajāya vedanāya… kāyasamphassajāya vedanāya… manosamphassajāya vedanāya…pe….

眼触より生じた受において…乃至…耳触より生じた受において…鼻触より生じた受において…舌触より生じた受において…身触より生じた受において…意触より生じた受において…乃至…。

Rūpasaññāya…pe… saddasaññāya… gandhasaññāya… rasasaññāya… phoṭṭhabbasaññāya… dhammasaññāya…pe….

色想において…乃至…声想において…香想において…味想において…触想において…法想において…乃至…。

Rūpasañcetanāya…pe… saddasañcetanāya… gandhasañcetanāya… rasasañcetanāya… phoṭṭhabbasañcetanāya… dhammasañcetanāya…pe….

色思において…乃至…声思において…香思において…味思において…触思において…法思において…乃至…。

Rūpataṇhāya…pe… saddataṇhāya… gandhataṇhāya… rasataṇhāya… phoṭṭhabbataṇhāya… dhammataṇhāya…pe….

色愛において…乃至…声愛において…香愛において…味愛において…触愛において…法愛において…乃至…。

Rūpavitakke …pe… saddavitakke… gandhavitakke… rasavitakke… phoṭṭhabbavitakke… dhammavitakke…pe….

色尋において…乃至…声尋において…香尋において…味尋において…触尋において…法尋において…乃至…。

Rūpavicāre…pe… saddavicāre… gandhavicāre… rasavicāre… phoṭṭhabbavicāre… dhammavicāre…pe….

色伺において…乃至…声伺において…香伺において…味伺において…触伺において…法伺において…乃至…。

‘‘Pañcakkhandhe [Pg.512] …pe… rūpakkhandhe… vedanākkhandhe… saññākkhandhe… saṅkhārakkhandhe… viññāṇakkhandhe aniccānupassī viharati…pe… dukkhānupassī viharati… anattānupassī viharati… khayānupassī viharati… vayānupassī viharati… virāgānupassī viharati… nirodhānupassī viharati… paṭinissaggānupassī viharati…pe… lokassā’’ti.

“五蘊において…乃至…色蘊において…受蘊において…想蘊において…行蘊において…識蘊において、無常を随観して住し…乃至…苦を随観して住し、無我を随観して住し、尽を随観して住し、衰を随観して住し、離欲を随観して住し、滅を随観して住し、放棄を随観して住している。…乃至…(世の無上の福田である)。”

‘‘Chadvārārammaṇesvettha, viññāṇesu ca phassesu;

Vedanāsu ca dvārassa, suttā honti visuṃ aṭṭha.

“ここ(本品)において、六つの門と境、識、触、受について、門ごとに、それぞれ八つの経がある。”

‘‘Saññā sañcetanā taṇhā, vitakkesu vicāre ca;

Gocarassa visuṃ aṭṭha, pañcakkhandhe ca pacceke.

“想、思、愛、尋、伺について、境(対象)ごとに八つあり、五蘊においても各々にある。”

‘‘Soḷasasvettha mūlesu, aniccaṃ dukkhamanattā;

Khayā vayā virāgā ca, nirodhā paṭinissaggā.

“ここには十六の根底があり、無常、苦、無我、尽、衰、離欲、滅、放棄を随観する(経がある)。”

‘‘Kamaṃ aṭṭhānupassanā, yojetvāna visuṃ visuṃ;

Sampiṇḍitesu sabbesu, honti pañca satāni ca;

Aṭṭhavīsati suttāni, āhuneyye ca vaggike’’.

順次に、八つの随観をそれぞれ結び合わせれば、供養さるべき者の品(アーフネイヤ品)における経は、合わせて五百二十八となる。

Āhuneyyavaggo dasamo.

第十、アーフネイヤ品(供養さるべき者たちの章)終わる。

11. Rāgapeyyālaṃ

11. 十一、貪欲反復(ラーガ・ペイヤーラ)

623. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, abhiññāya satta dhammā bhāvetabbā. Katame satta? Satisambojjhaṅgo…pe… upekkhāsambojjhaṅgo – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime satta dhammā bhāvetabbā’’ti.

623. 比丘たちよ、貪欲を証知するために、七つの法を修習すべきである。いかなる七つか。念覚支、……(中略)……捨覚支である。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら七つの法を修習すべきである。

624. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, abhiññāya satta dhammā bhāvetabbā. Katame satta? Aniccasaññā, anattasaññā, asubhasaññā, ādīnavasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā, nirodhasaññā – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime satta dhammā bhāvetabbā’’ti.

624. 比丘たちよ、貪欲を証知するために、七つの法を修習すべきである。いかなる七つか。無常想、無我想、不浄想、過患想、断想、離欲想、滅想である。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら七つの法を修習すべきである。

625. ‘‘Rāgassa[Pg.513], bhikkhave, abhiññāya satta dhammā bhāvetabbā. Katame satta? Asubhasaññā, maraṇasaññā, āhāre paṭikūlasaññā, sabbaloke anabhiratasaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā – rāgassa, bhikkhave, abhiññāya ime satta dhammā bhāvetabbā’’ti.

625. 比丘たちよ、貪欲を証知するために、七つの法を修習すべきである。いかなる七つか。不浄想、死想、食厭想、一切世間不楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想である。比丘たちよ、貪欲を証知するために、これら七つの法を修習すべきである。

626-652. ‘‘Rāgassa, bhikkhave, pariññāya…pe… parikkhayāya… pahānāya… khayāya… vayāya… virāgāya… nirodhāya… cāgāya…pe… paṭinissaggāya ime satta dhammā bhāvetabbā’’ti.

626-652. 比丘たちよ、貪欲を遍知するために、……(中略)……遍尽(滅尽)するために、断ずるために、尽きるために、滅びるために、離欲するために、滅するために、捨てるために、……(中略)……捨断するために、これら七つの法を修習すべきである。

653-1132. ‘‘Dosassa…pe… mohassa… kodhassa… upanāhassa… makkhassa… paḷāsassa… issāya… macchariyassa… māyāya… sāṭheyyassa… thambhassa… sārambhassa… mānassa… atimānassa… madassa… pamādassa abhiññāya…pe… pariññāya… parikkhayāya… pahānāya… khayāya… vayāya… virāgāya… nirodhāya… cāgāya… paṭinissaggāya ime satta dhammā bhāvetabbā’’ti.

653-1132. 瞋恚……(中略)……愚痴、憤り、恨み、侮り、張り合い、嫉妬、物惜しみ、欺瞞、奸計、強情、激昂、慢心、過慢、酔い、放逸を、証知するために、……(中略)……遍知するために、遍尽するために、断じるために、尽きるために、滅するために、離欲するために、滅するために、捨てるために、捨断するために、これら七つの法を修習すべきである。

Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは世尊の説法を喜び、歓喜した。

Rāgapeyyālaṃ niṭṭhitaṃ.

貪欲反復(ラーガ・ペイヤーラ)終わる。

Sattakanipātapāḷi niṭṭhitā.

七集(サッタカ・ニパータ)終わる。


한국인
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

සිංහල
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Español
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

แบบไทย
บาลีแคนข้อคิดเห็นคำอธิบายย่อยอื่น
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Tiếng Việt
Kinh điển PaliChú giảiPhụ chú giảiKhác
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Tạng Luật)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 1
1202 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 2
1203 Chú Giải Pācittiya
1204 Chú Giải Mahāvagga (Tạng Luật)
1205 Chú Giải Cūḷavagga
1206 Chú Giải Parivāra
1301 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 1
1302 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 2
1303 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Chú Giải Vinayasaṅgaha
1403 Phụ Chú Giải Vajirabuddhi
1404 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 1
1405 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 2
1406 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 1
1407 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 2
1408 Phụ Chú Giải Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 1
1411 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Thanh Tịnh Đạo - 1
8402 Thanh Tịnh Đạo - 2
8403 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 1
8404 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 2
8405 Lời Tựa Thanh Tịnh Đạo

8406 Trường Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8407 Trung Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8408 Tương Ưng Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8409 Tăng Chi Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8410 Tạng Luật (Vấn Đáp)
8411 Tạng Vi Diệu Pháp (Vấn Đáp)
8412 Chú Giải (Vấn Đáp)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Phụ Chú Giải Namakkāra
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Phụ Chú Giải Abhidhānappadīpikā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Phụ Chú Giải Subodhālaṅkāra
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8444 Mahārahanīti
8445 Dhammanīti
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8450 Cāṇakyanīti
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Phụ Chú Giải Milinda
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Trường Bộ)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2202 Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2203 Chú Giải Pāthikavagga
2301 Phụ Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2302 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2303 Phụ Chú Giải Pāthikavagga
2304 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 1
2305 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 1
3202 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 2
3203 Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3204 Chú Giải Uparipaṇṇāsa
3301 Phụ Chú Giải Mūlapaṇṇāsa
3302 Phụ Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3303 Phụ Chú Giải Uparipaṇṇāsa
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Tương Ưng Bộ)
4201 Chú Giải Sagāthāvagga
4202 Chú Giải Nidānavagga
4203 Chú Giải Khandhavagga
4204 Chú Giải Saḷāyatanavagga
4205 Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
4301 Phụ Chú Giải Sagāthāvagga
4302 Phụ Chú Giải Nidānavagga
4303 Phụ Chú Giải Khandhavagga
4304 Phụ Chú Giải Saḷāyatanavagga
4305 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Chú Giải Ekakanipāta
5202 Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5203 Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5204 Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
5301 Phụ Chú Giải Ekakanipāta
5302 Phụ Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5303 Phụ Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5304 Phụ Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi - 1
6111 Apadāna Pāḷi - 2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi - 1
6115 Jātaka Pāḷi - 2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Chú Giải Khuddakapāṭha
6202 Chú Giải Dhammapada - 1
6203 Chú Giải Dhammapada - 2
6204 Chú Giải Udāna
6205 Chú Giải Itivuttaka
6206 Chú Giải Suttanipāta - 1
6207 Chú Giải Suttanipāta - 2
6208 Chú Giải Vimānavatthu
6209 Chú Giải Petavatthu
6210 Chú Giải Theragāthā - 1
6211 Chú Giải Theragāthā - 2
6212 Chú Giải Therīgāthā
6213 Chú Giải Apadāna - 1
6214 Chú Giải Apadāna - 2
6215 Chú Giải Buddhavaṃsa
6216 Chú Giải Cariyāpiṭaka
6217 Chú Giải Jātaka - 1
6218 Chú Giải Jātaka - 2
6219 Chú Giải Jātaka - 3
6220 Chú Giải Jātaka - 4
6221 Chú Giải Jātaka - 5
6222 Chú Giải Jātaka - 6
6223 Chú Giải Jātaka - 7
6224 Chú Giải Mahāniddesa
6225 Chú Giải Cūḷaniddesa
6226 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 1
6227 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 2
6228 Chú Giải Nettippakaraṇa
6301 Phụ Chú Giải Nettippakaraṇa
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi - 1
7107 Yamaka Pāḷi - 2
7108 Yamaka Pāḷi - 3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi - 1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi - 2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi - 3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi - 4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi - 5
7201 Chú Giải Dhammasaṅgaṇi
7202 Chú Giải Sammohavinodanī
7203 Chú Giải Pañcapakaraṇa
7301 Phụ Chú Giải Gốc Dhammasaṅgaṇī
7302 Phụ Chú Giải Gốc Vibhaṅga
7303 Phụ Chú Giải Gốc Pañcapakaraṇa
7304 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Dhammasaṅgaṇī
7305 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Pañcapakaraṇa
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Phụ Chú Giải Cổ Điển Abhidhammāvatāra
7309 Abhidhammamātikāpāḷi