中文
巴利義註複註藏外典籍
1101 巴拉基咖(波羅夷)
1102 巴吉帝亞(波逸提)
1103 大品(律藏)
1104 小品
1105 附隨
1201 巴拉基咖(波羅夷)義註-1
1202 巴拉基咖(波羅夷)義註-2
1203 巴吉帝亞(波逸提)義註
1204 大品義註(律藏)
1205 小品義註
1206 附隨義註
1301 心義燈-1
1302 心義燈-2
1303 心義燈-3
1401 疑惑度脫
1402 律攝註釋
1403 金剛智疏
1404 疑難解除疏-1
1405 疑難解除疏-2
1406 律莊嚴疏-1
1407 律莊嚴疏-2
1408 古老解惑疏
1409 律抉擇-上抉擇
1410 律抉擇疏-1
1411 律抉擇疏-2
1412 巴吉帝亞等啟請經
1413 小戒學-根本戒學

8401 清淨道論-1
8402 清淨道論-2
8403 清淨道大複註-1
8404 清淨道大複註-2
8405 清淨道論導論

8406 長部問答
8407 中部問答
8408 相應部問答
8409 增支部問答
8410 律藏問答
8411 論藏問答
8412 義注問答
8413 語言學詮釋手冊
8414 勝義顯揚
8415 隨燈論誦
8416 發趣論燈論
8417 禮敬文
8418 大禮敬文
8419 依相讚佛偈
8420 經讚
8421 蓮花供
8422 勝者莊嚴
8423 語蜜
8424 佛德偈集
8425 小史
8427 佛教史
8426 大史
8429 目犍連文法
8428 迦旃延文法
8430 文法寶鑑(詞幹篇)
8431 文法寶鑑(詞根篇)
8432 詞形成論
8433 目犍連五章
8434 應用成就讀本
8435 音韻論讀本
8436 阿毗曇燈讀本
8437 阿毗曇燈疏
8438 妙莊嚴論讀本
8439 妙莊嚴論疏
8440 初學入門義抉擇精要
8446 詩王智論
8447 智論花鬘
8445 法智論
8444 大羅漢智論
8441 世間智論
8442 經典智論
8443 勇士百智論
8450 考底利耶智論
8448 人眼燈
8449 四護衛燈
8451 妙味之流
8452 界清淨
8453 韋桑達拉頌
8454 目犍連語釋五章
8455 塔史
8456 佛牙史
8457 詞根讀本注釋
8458 舍利史
8459 象頭山寺史
8460 勝者行傳
8461 勝者宗燈
8462 油鍋偈
8463 彌蘭王問疏
8464 詞花鬘
8465 詞成就論
8466 正理滴論
8467 迦旃延詞根注
8468 邊境山注釋
2101 戒蘊品
2102 大品(長部)
2103 波梨品
2201 戒蘊品註義註
2202 大品義註(長部)
2203 波梨品義註
2301 戒蘊品疏
2302 大品複註(長部)
2303 波梨品複註
2304 戒蘊品新複註-1
2305 戒蘊品新複註-2
3101 根本五十經
3102 中五十經
3103 後五十經
3201 根本五十義註-1
3202 根本五十義註-2
3203 中五十義註
3204 後五十義註
3301 根本五十經複註
3302 中五十經複註
3303 後五十經複註
4101 有偈品
4102 因緣品
4103 蘊品
4104 六處品
4105 大品(相應部)
4201 有偈品義注
4202 因緣品義注
4203 蘊品義注
4204 六處品義注
4205 大品義注(相應部)
4301 有偈品複註
4302 因緣品註
4303 蘊品複註
4304 六處品複註
4305 大品複註(相應部)
5101 一集經
5102 二集經
5103 三集經
5104 四集經
5105 五集經
5106 六集經
5107 七集經
5108 八集等經
5109 九集經
5110 十集經
5111 十一集經
5201 一集義註
5202 二、三、四集義註
5203 五、六、七集義註
5204 八、九、十、十一集義註
5301 一集複註
5302 二、三、四集複註
5303 五、六、七集複註
5304 八集等複註
6101 小誦
6102 法句經
6103 自說
6104 如是語
6105 經集
6106 天宮事
6107 餓鬼事
6108 長老偈
6109 長老尼偈
6110 譬喻-1
6111 譬喻-2
6112 諸佛史
6113 所行藏
6114 本生-1
6115 本生-2
6116 大義釋
6117 小義釋
6118 無礙解道
6119 導論
6120 彌蘭王問
6121 藏釋
6201 小誦義注
6202 法句義注-1
6203 法句義注-2
6204 自說義注
6205 如是語義註
6206 經集義注-1
6207 經集義注-2
6208 天宮事義注
6209 餓鬼事義注
6210 長老偈義注-1
6211 長老偈義注-2
6212 長老尼義注
6213 譬喻義注-1
6214 譬喻義注-2
6215 諸佛史義注
6216 所行藏義注
6217 本生義注-1
6218 本生義注-2
6219 本生義注-3
6220 本生義注-4
6221 本生義注-5
6222 本生義注-6
6223 本生義注-7
6224 大義釋義注
6225 小義釋義注
6226 無礙解道義注-1
6227 無礙解道義注-2
6228 導論義注
6301 導論複註
6302 導論明解
7101 法集論
7102 分別論
7103 界論
7104 人施設論
7105 論事
7106 雙論-1
7107 雙論-2
7108 雙論-3
7109 發趣論-1
7110 發趣論-2
7111 發趣論-3
7112 發趣論-4
7113 發趣論-5
7201 法集論義註
7202 分別論義註(迷惑冰消)
7203 五部論義註
7301 法集論根本複註
7302 分別論根本複註
7303 五論根本複註
7304 法集論複註
7305 五論複註
7306 阿毘達摩入門
7307 攝阿毘達磨義論
7308 阿毘達摩入門古複註
7309 阿毘達摩論母

မြန်မာ
ပဠိအဋ္ဌကထာဋီကာအည
1101 ပါရာဇိက ပါဠိ
1102 ပါစိတ္တိယ ပါဠိ
1103 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဝိနယ)
1104 စူဠဝဂ္ဂ ပါဠိ
1105 ပရိဝါရ ပါဠိ
1201 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၁
1202 ပါရာဇိကကဏ္ဍ အဋ္ဌကထာ-၂
1203 ပါစိတ္တိယ အဋ္ဌကထာ
1204 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဝိနယ)
1205 စူဠဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
1206 ပရိဝါရ အဋ္ဌကထာ
1301 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၁
1302 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၂
1303 သာရတ္ထဒီပနီ ဋီကာ-၃
1401 ဒွေမာတိကာပါဠိ
1402 ဝိနယသင်္ဂဟ အဋ္ဌကထာ
1403 ဝဇိရဗုဒ္ဓိ ဋီကာ
1404 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၁
1405 ဝိမတိဝိနောဒနီ ဋီကာ-၂
1406 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၁
1407 ဝိနယာလင်္ကာရ ဋီကာ-၂
1408 ကင်္ခာဝိတရဏီပုရာဏ ဋီကာ
1409 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ-ဥတ္တရဝိနိစ္ဆယ
1410 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၁
1411 ဝိနယဝိနိစ္ဆယ ဋီကာ-၂
1412 ပါစိတျာဒိယောဇနာပါဠိ
1413 ခုဒ္ဒသိက္ခာ-မူလသိက္ခာ

8401 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၁
8402 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-၂
8403 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၁
8404 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ-မဟာဋီကာ-၂
8405 ဝိသုဒ္ဓိမဂ္ဂ နိဒါနကထာ

8406 ဒီဃနိကာယ (ပု-ဝိ)
8407 မဇ္ဈိမနိကာယ (ပု-ဝိ)
8408 သံယုတ္တနိကာယ (ပု-ဝိ)
8409 အင်္ဂုတ္တရနိကာယ (ပု-ဝိ)
8410 ဝိနယပိဋက (ပု-ဝိ)
8411 အဘိဓမ္မပိဋက (ပု-ဝိ)
8412 အဋ္ဌကထာ (ပု-ဝိ)
8413 နိရုတ္တိဒီပနီ
8414 ပရမတ္ထဒီပနီ သင်္ဂဟမဟာဋီကာပါဌ
8415 အနုဒီပနီပါဌ
8416 ပဋ္ဌာနုဒ္ဒေသ ဒီပနီပါဌ
8417 နမက္ကာရဋီကာ
8418 မဟာပဏာမပါဌ
8419 လက္ခဏာတော ဗုဒ္ဓထောမနာဂါထာ
8420 သုတဝန္ဒနာ
8421 ကမလာဉ္ဇလိ
8422 ဇိနာလင်္ကာရ
8423 ပဇ္ဇမဓု
8424 ဗုဒ္ဓဂုဏဂါထာဝလီ
8425 စူဠဂန္ထဝံသ
8427 သာသနဝံသ
8426 မဟာဝံသ
8429 မောဂ္ဂလ္လာနဗျာကရဏံ
8428 ကစ္စာယနဗျာကရဏံ
8430 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ပဒမာလာ)
8431 သဒ္ဒနီတိပ္ပကရဏံ (ဓါတုမာလာ)
8432 ပဒရူပသိဒ္ဓိ
8433 မောဂလ္လာနပဉ္စိကာ
8434 ပယောဂသိဒ္ဓိပါဌ
8435 ဝုတ္တောဒယပါဌ
8436 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာပါဌ
8437 အဘိဓါနပ္ပဒီပိကာဋီကာ
8438 သုဗောဓါလင်္ကာရပါဌ
8439 သုဗောဓါလင်္ကာရဋီကာ
8440 ဗာလာဝတာရ ဂဏ္ဌိပဒတ္ထဝိနိစ္ဆယသာရ
8446 ကဝိဒပ္ပဏနီတိ
8447 နီတိမဉ္ဇရီ
8445 ဓမ္မနီတိ
8444 မဟာရဟနီတိ
8441 လောကနီတိ
8442 သုတ္တန္တနီတိ
8443 သူရဿတိနီတိ
8450 စာဏကျနီတိ
8448 နရဒက္ခဒီပနီ
8449 စတုရာရက္ခဒီပနီ
8451 ရသဝါဟိနီ
8452 သီမဝိသောဓနီပါဌ
8453 ဝေဿန္တရဂီတိ
8454 မောဂ္ဂလ္လာန ဝုတ္တိဝိဝရဏပဉ္စိကာ
8455 ထူပဝံသ
8456 ဒါဌာဝံသ
8457 ဓါတုပါဌဝိလာသိနိယာ
8458 ဓါတုဝံသ
8459 ဟတ္ထဝနဂလ္လဝိဟာရဝံသ
8460 ဇိနစရိတယ
8461 ဇိနဝံသဒီပံ
8462 တေလကဋာဟဂါထာ
8463 မိလိဒဋီကာ
8464 ပဒမဉ္ဇရီ
8465 ပဒသာဓနံ
8466 သဒ္ဒဗိန္ဒုပကရဏံ
8467 ကစ္စာယနဓါတုမဉ္ဇုသာ
8468 သာမန္တကူဋဝဏ္ဏနာ
2101 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
2102 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (ဒီဃ)
2103 ပါထိကဝဂ္ဂ ပါဠိ
2201 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2202 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (ဒီဃ)
2203 ပါထိကဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
2301 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
2302 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (ဒီဃ)
2303 ပါထိကဝဂ္ဂ ဋီကာ
2304 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၁
2305 သီလက္ခန္ဓဝဂ္ဂ-အဘိနဝဋီကာ-၂
3101 မူလပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3102 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3103 ဥပရိပဏ္ဏာသ ပါဠိ
3201 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၁
3202 မူလပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ-၂
3203 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3204 ဥပရိပဏ္ဏာသ အဋ္ဌကထာ
3301 မူလပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3302 မဇ္ဈိမပဏ္ဏာသ ဋီကာ
3303 ဥပရိပဏ္ဏာသ ဋီကာ
4101 သဂါထာဝဂ္ဂ ပါဠိ
4102 နိဒါနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4103 ခန္ဓဝဂ္ဂ ပါဠိ
4104 သဠာယတနဝဂ္ဂ ပါဠိ
4105 မဟာဝဂ္ဂ ပါဠိ (သံယုတ္တ)
4201 သဂါထာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4202 နိဒါနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4203 ခန္ဓဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4204 သဠာယတနဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ
4205 မဟာဝဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ (သံယုတ္တ)
4301 သဂါထာဝဂ္ဂ ဋီကာ
4302 နိဒါနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4303 ခန္ဓဝဂ္ဂ ဋီကာ
4304 သဠာယတနဝဂ္ဂ ဋီကာ
4305 မဟာဝဂ္ဂ ဋီကာ (သံယုတ္တ)
5101 ဧကကနိပါတ ပါဠိ
5102 ဒုကနိပါတ ပါဠိ
5103 တိကနိပါတ ပါဠိ
5104 စတုက္ကနိပါတ ပါဠိ
5105 ပဉ္စကနိပါတ ပါဠိ
5106 ဆက္ကနိပါတ ပါဠိ
5107 သတ္တကနိပါတ ပါဠိ
5108 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ပါဠိ
5109 နဝကနိပါတ ပါဠိ
5110 ဒသကနိပါတ ပါဠိ
5111 ဧကာဒသကနိပါတ ပါဠိ
5201 ဧကကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5202 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5203 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5204 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ အဋ္ဌကထာ
5301 ဧကကနိပါတ ဋီကာ
5302 ဒုက-တိက-စတုက္ကနိပါတ ဋီကာ
5303 ပဉ္စက-ဆက္က-သတ္တကနိပါတ ဋီကာ
5304 အဋ္ဌကာဒိနိပါတ ဋီကာ
6101 ခုဒ္ဒကပါဌ ပါဠိ
6102 ဓမ္မပဒ ပါဠိ
6103 ဥဒါန ပါဠိ
6104 ဣတိဝုတ္တက ပါဠိ
6105 သုတ္တနိပါတ ပါဠိ
6106 ဝိမာနဝတ္ထု ပါဠိ
6107 ပေတဝတ္ထု ပါဠိ
6108 ထေရဂါထာ ပါဠိ
6109 ထေရီဂါထာ ပါဠိ
6110 အပဒါန ပါဠိ-၁
6111 အပဒါန ပါဠိ-၂
6112 ဗုဒ္ဓဝံသ ပါဠိ
6113 စရိယာပိဋက ပါဠိ
6114 ဇာတက ပါဠိ-၁
6115 ဇာတက ပါဠိ-၂
6116 မဟာနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6117 စူဠနိဒ္ဒေသ ပါဠိ
6118 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ ပါဠိ
6119 နေတ္တိပ္ပကရဏ ပါဠိ
6120 မိလိန္ဒပဉှ ပါဠိ
6121 ပေဋကောပဒေသ ပါဠိ
6201 ခုဒ္ဒကပါဌ အဋ္ဌကထာ
6202 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၁
6203 ဓမ္မပဒ အဋ္ဌကထာ-၂
6204 ဥဒါန အဋ္ဌကထာ
6205 ဣတိဝုတ္တက အဋ္ဌကထာ
6206 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၁
6207 သုတ္တနိပါတ အဋ္ဌကထာ-၂
6208 ဝိမာနဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6209 ပေတဝတ္ထု အဋ္ဌကထာ
6210 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၁
6211 ထေရဂါထာ အဋ္ဌကထာ-၂
6212 ထေရီဂါထာ အဋ္ဌကထာ
6213 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၁
6214 အပဒါန အဋ္ဌကထာ-၂
6215 ဗုဒ္ဓဝံသ အဋ္ဌကထာ
6216 စရိယာပိဋက အဋ္ဌကထာ
6217 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၁
6218 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၂
6219 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၃
6220 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၄
6221 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၅
6222 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၆
6223 ဇာတက အဋ္ဌကထာ-၇
6224 မဟာနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6225 စူဠနိဒ္ဒေသ အဋ္ဌကထာ
6226 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၁
6227 ပဋိသမ္ဘိဒါမဂ္ဂ အဋ္ဌကထာ-၂
6228 နေတ္တိပ္ပကရဏ အဋ္ဌကထာ
6301 နေတ္တိပ္ပကရဏ ဋီကာ
6302 နေတ္တိဝိဘာဝိနီ
7101 ဓမ္မသင်္ဂဏီ ပါဠိ
7102 ဝိဘင်္ဂ ပါဠိ
7103 ဓါတုကထာ ပါဠိ
7104 ပုဂ္ဂလပညတ္တိ ပါဠိ
7105 ကထာဝတ္ထု ပါဠိ
7106 ယမက ပါဠိ-၁
7107 ယမက ပါဠိ-၂
7108 ယမက ပါဠိ-၃
7109 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၁
7110 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၂
7111 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၃
7112 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၄
7113 ပဋ္ဌာန ပါဠိ-၅
7201 ဓမ္မသင်္ဂဏိ အဋ္ဌကထာ
7202 သမ္မောဟဝိနောဒနီ အဋ္ဌကထာ
7203 ပဉ္စပကရဏ အဋ္ဌကထာ
7301 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-မူလဋီကာ
7302 ဝိဘင်္ဂ-မူလဋီကာ
7303 ပဉ္စပကရဏ-မူလဋီကာ
7304 ဓမ္မသင်္ဂဏီ-အနုဋီကာ
7305 ပဉ္စပကရဏ-အနုဋီကာ
7306 အဘိဓမ္မာဝတာရော-နာမရူပပရိစ္ဆေဒေါ
7307 အဘိဓမ္မတ္ထသင်္ဂဟော
7308 အဘိဓမ္မာဝတာရ-ပုရာဏဋီကာ
7309 အဘိဓမ္မမာတိကာပါဠိ

English
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Français
Canon PaliCommentairesSubcommentairesAutres
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

हिंदी
पाली कैननकमेंट्रीउप-टिप्पणियाँअन्य
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Indonesia
Kanon PaliKomentarSub-komentarLainnya
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

日文
巴利義註複註藏外典籍
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi


Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

その世尊、供養を受けるにふさわしい方、正しく自ら悟られた方に、敬意を表します。

Dīghanikāyo

ディーガ・ニカーヤ(長部)

Sīlakkhandhavaggapāḷi

戒蘊品(かいうんぽん)

1. Brahmajālasuttaṃ

1. 梵網経(ぼんもうきょう)

Paribbājakakathā

遊行者に関する談話

1. Evaṃ [Pg.1] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā antarā ca rājagahaṃ antarā ca nāḷandaṃ addhānamaggappaṭipanno hoti mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi. Suppiyopi kho paribbājako antarā ca rājagahaṃ antarā ca nāḷandaṃ addhānamaggappaṭipanno hoti saddhiṃ antevāsinā brahmadattena māṇavena. Tatra sudaṃ suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itiha te ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhā honti bhikkhusaṅghañca.

1. このように私は聞きました。ある時、世尊は五百人ほどの多くの比丘衆とともに、ラージャガハ(王舎城)とナーランダーの間の街道を歩んでおられました。遊行者スッピヤもまた、弟子の青年ブラフマダッタとともに、ラージャガハとナーランダーの間の街道を歩んでいました。その道中、遊行者スッピヤは、さまざまな方法で仏陀をそしり、法をそしり、僧伽をそしりました。しかし、遊行者スッピヤの弟子である青年ブラフマダッタは、さまざまな方法で仏陀をたたえ、法をたたえ、僧伽をたたえました。このように、師と弟子であるこの二人は、互いに正反対の主張をしながら、世尊と比丘衆のすぐ後ろを絶えずついて行きました。

2. Atha kho bhagavā ambalaṭṭhikāyaṃ rājāgārake ekarattivāsaṃ upagacchi saddhiṃ bhikkhusaṅghena. Suppiyopi kho paribbājako ambalaṭṭhikāyaṃ rājāgārake ekarattivāsaṃ upagacchi antevāsinā brahmadattena māṇavena. Tatrapi sudaṃ suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa [Pg.2] avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itiha te ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā viharanti.

2. さて、世尊は比丘衆とともに、一晩泊まるためにアンバラッティカー園にある王の休憩所に立ち寄られました。遊行者スッピヤもまた、弟子の青年ブラフマダッタとともに、一晩泊まるためにアンバラッティカー園の王の休憩所に立ち寄りました。そこでもまた、遊行者スッピヤは、さまざまな方法で仏陀をそしり、法をそしり、僧伽をそしりました。しかし、遊行者スッピヤの弟子である青年ブラフマダッタは、さまざまな方法で仏陀をたたえ、法をたたえ、僧伽をたたえました。このように、師と弟子であるこの二人は、互いに正反対の主張をしながら過ごしました。

3. Atha kho sambahulānaṃ bhikkhūnaṃ rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhitānaṃ maṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayaṃ saṅkhiyadhammo udapādi – ‘‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sattānaṃ nānādhimuttikatā suppaṭividitā. Ayañhi suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itihame ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhā honti bhikkhusaṅghañcā’’ti.

3. さて、多くの比丘たちが夜明けに起き出し、円形講堂に集まって座っていたとき、このような会話が起こりました。“友よ、驚くべきことです。友よ、未曾有のことです。知る者、見る者、供養を受けるにふさわしい正等覚者である世尊は、生きとし生けるものの多様な信解(志向)を実に見事に洞察しておられます。この遊行者スッピヤは、さまざまな方法で仏陀をそしり、法をそしり、僧伽をそしっていますが、その弟子である青年ブラフマダッタは、さまざまな方法で仏陀をたたえ、法をたたえ、僧伽をたたえています。このように、師と弟子であるこの二人は、互いに正反対の主張をしながら、世尊と比丘衆のすぐ後ろを絶えずついて来たのです。”

4. Atha kho bhagavā tesaṃ bhikkhūnaṃ imaṃ saṅkhiyadhammaṃ viditvā yena maṇḍalamāḷo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā sannipatitā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti? Evaṃ vutte te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, amhākaṃ rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhitānaṃ maṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayaṃ saṅkhiyadhammo udapādi – ‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sattānaṃ nānādhimuttikatā suppaṭividitā. Ayañhi suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itihame ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito [Pg.3] anubandhā honti bhikkhusaṅghañcā’ti. Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā, atha bhagavā anuppatto’’ti.

4. さて、世尊は比丘たちのその会話の内容を知り、円形講堂へ向かわれました。到着すると、用意された座に座られました。座られた世尊は、比丘たちに語りかけられました。“比丘たちよ、今、あなた方はどのような話をして集まっていたのですか。また、あなた方のどのような話が途中で中断していたのですか。”そのように言われると、比丘たちは世尊にこのように申し上げました。“尊師よ、私たちが夜明けに起き出し、この円形講堂に集まって座っていたとき、このような会話が起こりました。‘友よ、驚くべきことです。友よ、未曾有のことです。知る者、見る者、供養を受けるにふさわしい正等覚者である世尊は、生きとし生けるものの多様な信解を実に見事に洞察しておられます。この遊行者スッピヤは、さまざまな方法で仏陀をそしり、法をそしり、僧伽をそしっていますが、その弟子である青年ブラフマダッタは、さまざまな方法で仏陀をたたえ、法をたたえ、僧伽をたたえています。このように、師と弟子であるこの二人は、互いに正反対の主張をしながら、世尊と比丘衆のすぐ後ろを絶えずついて来たのです’と。尊師よ、これが私たちの途中で中断していた会話です。そこへ世尊がお越しになりました。”

5. ‘‘Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi na āghāto na appaccayo na cetaso anabhiraddhi karaṇīyā. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha kupitā vā anattamanā vā, tumhaṃ yevassa tena antarāyo. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha kupitā vā anattamanā vā, api nu tumhe paresaṃ subhāsitaṃ dubbhāsitaṃ ājāneyyāthā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi abhūtaṃ abhūtato nibbeṭhetabbaṃ – ‘itipetaṃ abhūtaṃ, itipetaṃ atacchaṃ, natthi cetaṃ amhesu, na ca panetaṃ amhesu saṃvijjatī’ti.

5. “比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を誹謗したとしても、それに対してあなた方は、怒りや不満、心の不快を抱いてはならない。比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を誹謗したとき、あなた方が怒ったり不満を抱いたりするなら、それはあなた方自身の障害となる。比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を誹謗したとき、あなた方が怒ったり不満を抱いたりするなら、あなた方は他人の言葉が善く語られたか悪く語られたかを正しく知ることができるだろうか。”“いいえ、世尊よ。”“比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を誹謗したなら、あなた方は事実でないことを事実でないとして解明すべきである。‘このような理由でこれは事実ではない、このような理由でこれは真実ではない、これは我々の中にはない、これは我々の中に見当たらない’と。”

6. ‘‘Mamaṃ vā, bhikkhave, pare vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi na ānando na somanassaṃ na cetaso uppilāvitattaṃ karaṇīyaṃ. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha ānandino sumanā uppilāvitā tumhaṃ yevassa tena antarāyo. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi bhūtaṃ bhūtato paṭijānitabbaṃ – ‘itipetaṃ bhūtaṃ, itipetaṃ tacchaṃ, atthi cetaṃ amhesu, saṃvijjati ca panetaṃ amhesū’ti.

6. “比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を称賛したとしても、それに対してあなた方は、歓喜や喜び、心の高揚を感じてはならない。比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を称賛したとき、あなた方が歓喜し、喜び、高揚するなら、それはあなた方自身の障害となる。比丘たちよ、もし他人が私を、あるいは法を、あるいは僧伽を称賛したなら、あなた方は事実を事実として認めるべきである。‘このような理由でこれは事実である、このような理由でこれは真実である、これは我々の中にあり、我々の中に見出される’と。”

Cūḷasīlaṃ

小戒(チュラ・シーラ)

7. ‘‘Appamattakaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, oramattakaṃ sīlamattakaṃ, yena puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya. Katamañca taṃ, bhikkhave, appamattakaṃ oramattakaṃ sīlamattakaṃ, yena puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya?

7. “比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語る際、それはわずかなこと、些細なこと、単なる戒に関することにすぎない。比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語る、そのわずかなこと、些細なこと、単なる戒に関することとは何であろうか。”

8. ‘‘‘Pāṇātipātaṃ [Pg.4] pahāya pāṇātipātā paṭivirato samaṇo gotamo nihitadaṇḍo, nihitasattho, lajjī, dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharatī’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

8. “‘沙門ゴータマは、殺生を捨て、殺生を離れている。杖を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を願って憐れみ深く住している。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

‘‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato samaṇo gotamo dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharatī’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“‘沙門ゴータマは、与えられていないものを取ることを捨て、与えられていないものを取ることを離れている。与えられたものだけを取り、与えられることを望み、盗むことなく、清らかな自己を保って住している。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

‘‘‘Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī samaṇo gotamo ārācārī virato methunā gāmadhammā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“‘沙門ゴータマは、非梵行を捨て、梵行(清浄な修行)に励んでいる。卑俗な行いをせず、村人の習わしである淫欲の行いから離れている。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

9. ‘‘‘Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato samaṇo gotamo saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

9. “‘沙門ゴータマは、虚偽の言葉を捨て、虚偽の言葉を離れている。真実を語り、真実に結ばれ、確かなことを言い、信頼され、世の人々を欺くことがない。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

‘‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato samaṇo gotamo, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“‘沙門ゴータマは、離間語(中傷)を捨て、離間語を離れている。ここで聞いたことを、あそこの人々と仲違いさせるためにあそこで語らず、あそこで聞いたことを、ここの人々と仲違いさせるためにここで語らない。このように、仲違いしている者を和解させ、和合している者をさらに励ます。和合を楽しみ、和合を喜び、和合を愛し、和合をもたらす言葉を語る。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

‘‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato samaṇo gotamo, yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“‘沙門ゴータマは、粗悪語(荒々しい言葉)を捨て、粗悪語を離れている。罪がなく、耳に心地よく、愛らしく、心に届き、礼儀正しく、多くの人に好まれ、多くの人に喜ばれる、そのような言葉を語る。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

‘‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato samaṇo gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhita’nti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“‘沙門ゴータマは、無益な対話(戯論)を捨て、無益な対話を離れている。時宜にかなったことを語り、事実を語り、有益なことを語り、法を語り、律を語る。心に留めるべき言葉を、適切な時に、理由を添えて、節度を持って、有益な内容とともに語る。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

10. ‘Bījagāmabhūtagāmasamārambhā [Pg.5] paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave…pe….

10. “‘沙門ゴータマは、種子や植物の類を傷つけることを離れている。’比丘たちよ、凡夫が如来を称賛して語るなら、このように語るであろう。”

‘‘‘Ekabhattiko samaṇo gotamo rattūparato virato vikālabhojanā….

“‘沙門ゴータマは、一日に一度だけ食事をし、夜の食事を控え、正午過ぎの食事(非時食)から離れている。’”

Naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、踊り、歌、奏楽、および(修行の妨げとなる)見世物を見ることから離れている。’”

Mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、花飾り、香料、塗香などで身を飾り、装うことから離れている。’”

Uccāsayanamahāsayanā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、高く大きな寝台(贅沢な寝具)に座ることから離れている。’”

Jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、金や銀を受け取ることから離れている。’”

Āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、生の穀物を受け取ることから離れている。’”

Āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、生の肉を受け取ることから離れている。’”

Itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、女性や少女を受け取ることから離れている。’”

Dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、下女や下男を受け取ることから離れている。’”

Ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“‘沙門ゴータマは、山羊や羊を受け取ることから離れている。’”

Kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、鶏や豚を受け取ることを離れています。”

Hatthigavassavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、象、牛、馬、驢馬(ろば)を受け取ることを離れています。”

Khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、田畑や土地を受け取ることを離れています。”

Dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、使い走りや伝言の務めに従事することを離れています。”

Kayavikkayā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、売り買い(売買)することを離れています。”

Tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、秤(はかり)を欺くこと、金銭を欺くこと、枡(ます)を欺くことを離れています。”

Ukkoṭanavañcananikatisāciyogā paṭivirato samaṇo gotamo….

“沙門ゴータマは、収賄、欺瞞、詐欺、不正な手段を離れています。”

Chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“沙門ゴータマは、切断、殺害、束縛、略奪、強奪、暴行を離れています”と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うであろう。

Cūḷasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

小戒(チューラ・シーラ)終わる。

Majjhimasīlaṃ

中戒(マジジマ・シーラ)

11. ‘‘‘Yathā [Pg.6] vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ bījagāmabhūtagāmasamārambhaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva pañcamaṃ ; iti evarūpā bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

11. “また、ある人々、尊き沙門・バラモンたちは、信者から供えられた食を食しながら、次のような種子類や植物類を傷つけることに従事しています。すなわち、根から生えるもの、幹から生えるもの、節から生えるもの、芽から生えるもの、そして五番目に種子そのものです。沙門ゴータマは、このような種子類や植物類を傷つけることを離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うであろう。”

12. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ sannidhikāraparibhogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – annasannidhiṃ pānasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yānasannidhiṃ sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ āmisasannidhiṃ iti vā iti evarūpā sannidhikāraparibhogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

12. “また、ある人々、尊き沙門・バラモンたちは、信者から供えられた食を食しながら、次のような蓄えをして消費することに従事しています。すなわち、食物の蓄え、飲料の蓄え、衣服の蓄え、乗り物の蓄え、寝具の蓄え、香料の蓄え、その他の財物の蓄えです。沙門ゴータマは、このような蓄えをして消費することを離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳称えるときには、このように言うであろう。”

13. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ visūkadassanaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – naccaṃ gītaṃ vāditaṃ pekkhaṃ akkhānaṃ pāṇissaraṃ vetāḷaṃ kumbhathūṇaṃ sobhanakaṃ caṇḍālaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ mahiṃsayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇḍayuddhaṃ kukkuṭayuddhaṃ vaṭṭakayuddhaṃ daṇḍayuddhaṃ muṭṭhiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senābyūhaṃ anīkadassanaṃ iti vā iti evarūpā visūkadassanā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

13. “また、ある人々、尊き沙門・バラモンたちは、信者から供えられた食を食しながら、次のような(修行の妨げとなる)見世物を見ることに従事しています。すなわち、踊り、歌、奏楽、演劇、物語の朗誦、手拍子による音楽、打楽器の演奏、太鼓の演奏、奇術、鉄球遊び、竹登りの曲芸、遺骨を洗う儀式、象の戦い、馬の戦い、水牛の戦い、牡牛の戦い、山羊の戦い、羊の戦い、鶏の戦い、鶉(うずら)の戦い、棒術、拳闘、レスリング、合戦、軍隊の点検、軍陣の視察、軍勢の観閲です。沙門ゴータマは、このような見世物を見ることを離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うであろう。”

14. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ jūtappamādaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – aṭṭhapadaṃ dasapadaṃ ākāsaṃ parihārapathaṃ santikaṃ khalikaṃ ghaṭikaṃ salākahatthaṃ akkhaṃ paṅgacīraṃ vaṅkakaṃ mokkhacikaṃ ciṅgulikaṃ pattāḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ yathāvajjaṃ iti [Pg.7] vā iti evarūpā jūtappamādaṭṭhānānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

14. “また、ある人々、尊き沙門・バラモンたちは、信者から供えられた食を食しながら、次のような放逸の原因となる博打や遊びに従事しています。すなわち、八目並べ、十目並べ、空中での盤上遊び、地上に描いた路を辿る遊び、石を弾く遊び、賽(さい)ころ遊び、棒投げ遊び、手形を写す遊び、木の実投げ遊び、葉の笛を吹く遊び、小さな鍬での遊び、宙返り、風車遊び、葉の枡での遊び、小さな車での遊び、小さな弓での遊び、文字当て遊び、心を読む遊び、身体の不自由な人の真似をする遊びです。沙門ゴータマは、このような放逸の原因となる博打や遊びを離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うであろう。”

15. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – āsandiṃ pallaṅkaṃ gonakaṃ cittakaṃ paṭikaṃ paṭalikaṃ tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ kadalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakūpadhānaṃ iti vā iti evarūpā uccāsayanamahāsayanā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

15. “また、ある人々、尊き沙門・バラモンたちは、信者から供えられた食を食しながら、次のような高く大きな寝具や座席の使用に従事しています。すなわち、高すぎる座席、獣の足を模した台座、長毛の敷物、刺繍された敷物、白い毛織の敷物、花模様の厚い敷物、綿を詰めた敷物、獣の図案がある敷物、両側に房のある敷物、片側に房のある敷物、宝石を散りばめた絹の敷物、絹の敷物、十六人の踊り子が乗れるほどの大きな敷物、象用の敷物、馬用の敷物、車用の敷物、カモシカの皮の敷物、カダリ鹿の皮の優れた敷物、赤い天蓋のある寝具、両端に赤い枕のある寝具です。沙門ゴータマは、このような高く大きな寝具や座席の使用を離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うであろう。”

16. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – ucchādanaṃ parimaddanaṃ nhāpanaṃ sambāhanaṃ ādāsaṃ añjanaṃ mālāgandhavilepanaṃ mukhacuṇṇaṃ mukhalepanaṃ hatthabandhaṃ sikhābandhaṃ daṇḍaṃ nāḷikaṃ asiṃ chattaṃ citrupāhanaṃ uṇhīsaṃ maṇiṃ vālabījaniṃ odātāni vatthāni dīghadasāni iti vā iti evarūpā maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

16. “また、ある人々、尊き沙門・バラモンたちは、信者から供えられた食を食しながら、次のような化粧や装飾に従事しています。すなわち、香粉を塗ること、按摩(あんま)をすること、香湯で入浴すること、肢体を鍛えること、鏡を見ること、目化粧をすること、花鬘(はなかんむり)を戴き香料や塗香を用いること、顔に粉を塗ること、顔に化粧をすること、腕輪をつけること、髪を束ねること、飾り杖を持つこと、飾り筒を持つこと、剣を持つこと、華美な傘をさすこと、華美な履物を履くこと、鉢巻き(額飾り)をすること、宝玉を身につけること、払子(ほっす)を持つこと、裾の長い白い衣を着ることです。沙門ゴータマは、このような化粧や装飾を離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うであろう。”

17. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ mahāmattakathaṃ senākathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ annakathaṃ pānakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mālākathaṃ gandhakathaṃ ñātikathaṃ yānakathaṃ gāmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ janapadakathaṃ itthikathaṃ sūrakathaṃ visikhākathaṃ kumbhaṭṭhānakathaṃ pubbapetakathaṃ nānattakathaṃ lokakkhāyikaṃ samuddakkhāyikaṃ itibhavābhavakathaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānakathāya paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

17. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食しながら、次のような低俗な話(無益な世間話)にふけって過ごしています。すなわち、王の話、盗賊の話、大臣の話、軍隊の話、恐怖の話、戦争の話、食べ物の話、飲み物の話、衣服の話、寝具の話、花飾りの話、香料の話、親族の話、乗り物の話、村の話、町の話、都市の話、地方の話、女の話、男の話、勇士の話、路地の話、水汲み場の話、亡くなった親族の話、種々の雑多な話、世間についての話、海についての話、繁栄と衰退についての話などです。沙門ゴータマは、このような低俗な話から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

18. ‘‘‘Yathā [Pg.8] vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ viggāhikakathaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi, kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi, micchā paṭipanno tvamasi, ahamasmi sammā paṭipanno, sahitaṃ me, asahitaṃ te, purevacanīyaṃ pacchā avaca, pacchāvacanīyaṃ pure avaca, adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ, āropito te vādo, niggahito tvamasi, cara vādappamokkhāya, nibbeṭhehi vā sace pahosīti iti vā iti evarūpāya viggāhikakathāya paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

18. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食しながら、次のような論争にふけって過ごしています。すなわち、‘お前はこの法と律を知らない。私はこの法と律を知っている。お前がどうしてこの法と律を知り得ようか。お前は間違った修行をしている。私は正しい修行をしている。私の言うことは理にかなっているが、お前の言うことは理にかなっていない。お前は先に言うべきことを後に言い、後に言うべきことを先に言った。お前が長年習い覚えてきたことは覆された。お前の説の誤りは指摘された。お前は論破された。その誤りから逃れるために策を練るがよい。もしできるなら、今すぐ解明してみせよ’といった論争です。沙門ゴータマは、このような論争から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

19. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ dūteyyapahiṇagamanānuyogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – raññaṃ, rājamahāmattānaṃ, khattiyānaṃ, brāhmaṇānaṃ, gahapatikānaṃ, kumārānaṃ ‘‘idha gaccha, amutrāgaccha, idaṃ hara, amutra idaṃ āharā’’ti iti vā iti evarūpā dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

19. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食しながら、次のような使い走りや伝言の用務にふけって過ごしています。すなわち、王、大臣、王族、バラモン、資産家、若者たちのために、‘ここへ行け、あそこへ行け、これを持っていけ、あそこからこれを持ってこい’といった用務です。沙門ゴータマは、このような使い走りや伝言の用務から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳称えるときには、このように言うでしょう。”

20. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te kuhakā ca honti, lapakā ca nemittikā ca nippesikā ca, lābhena lābhaṃ nijigīṃsitāro ca iti evarūpā kuhanalapanā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

20. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食しながら、人を欺き、おべっかを使い、徴候を示して暗示し、強引に迫り、利得によってさらなる利得を追い求めています。沙門ゴータマは、このような欺瞞や甘言から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

中戒(ちゅうかい)終わる。

Mahāsīlaṃ

大戒(だいかい)

21. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti[Pg.9], seyyathidaṃ – aṅgaṃ nimittaṃ uppātaṃ supinaṃ lakkhaṇaṃ mūsikacchinnaṃ aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇḍulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ mukhahomaṃ lohitahomaṃ aṅgavijjā vatthuvijjā khattavijjā sivavijjā bhūtavijjā bhūrivijjā ahivijjā visavijjā vicchikavijjā mūsikavijjā sakuṇavijjā vāyasavijjā pakkajjhānaṃ saraparittāṇaṃ migacakkaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

21. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食しながら、次のような低俗な術(無益な学問)による邪な生活を営んでいます。すなわち、手足の相、徴候の占い、天変地異の占い、夢占い、人相占い、鼠に噛まれた跡の占い、火への供犠、柄杓による供犠、籾殻による供犠、糠による供犠、米による供犠、バターによる供犠、油による供犠、口に含んで行う供犠、血による供犠、肢体の知識、宅地の知識、政治の知識、悪霊を鎮める知識、鬼神の知識、地中の知識、蛇の知識、毒の知識、蠍の知識、鼠の知識、鳥の知識、烏の知識、寿命の予言、矢を防ぐ知識、獣の鳴き声の知識などです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

22. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇḍalakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ āvudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ purisalakkhaṇaṃ kumāralakkhaṇaṃ kumārilakkhaṇaṃ dāsalakkhaṇaṃ dāsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahiṃsalakkhaṇaṃ usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇḍalakkhaṇaṃ kukkuṭalakkhaṇaṃ vaṭṭakalakkhaṇaṃ godhālakkhaṇaṃ kaṇṇikālakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

22. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食しながら、次のような低俗な術による邪な生活を営んでいます。すなわち、宝石の鑑定、衣服の鑑定、杖の鑑定、剣の鑑定、刀の鑑定、矢の鑑定、弓の鑑定、武器の鑑定、女の鑑定、男の鑑定、少年の鑑定、少女の鑑定、男奴隷の鑑定、女奴隷の鑑定、象の鑑定、馬の鑑定、水牛の鑑定、雄牛の鑑定、牛の鑑定、山羊の鑑定、羊の鑑定、鶏の鑑定、鶉の鑑定、大蜥蜴の鑑定、耳飾りの鑑定、亀の鑑定、野獣の鑑定などです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

23. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – raññaṃ niyyānaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, iti imassa jayo bhavissati, imassa parājayo bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

23. “また、ある沙門やバラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような低俗な術による邪な生活を営んでいます。すなわち、‘王が出陣するであろう’‘王が帰還するであろう’‘国内の王が接近するであろう’‘国外の王が退却するであろう’‘国外の王が接近するであろう’‘国内の王が退却するであろう’‘国内の王が勝利するであろう’‘国外の王が敗北するであろう’‘国外の王が勝利するであろう’‘国内の王が敗北するであろう’‘この王が勝利し、あの王が敗北するであろう’といったことです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

24. ‘‘‘Yathā [Pg.10] vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – candaggāho bhavissati, sūriyaggāho bhavissati, nakkhattaggāho bhavissati, candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, ukkāpāto bhavissati, disāḍāho bhavissati, bhūmicālo bhavissati, devadudrabhi bhavissati, candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati, evaṃvipāko candaggāho bhavissati, evaṃvipāko sūriyaggāho bhavissati, evaṃvipāko nakkhattaggāho bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipāko ukkāpāto bhavissati, evaṃvipāko disāḍāho bhavissati, evaṃvipāko bhūmicālo bhavissati, evaṃvipāko devadudrabhi bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

24. “また、ある沙門やバラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような低俗な術による邪な生活を営んでいます。すなわち、‘月食があるであろう’‘日食があるであろう’‘星食があるであろう’‘日月が順道を行くであろう’‘日月が逆道を行くであろう’‘星々が順道を行くであろう’‘星々が逆道を行くであろう’‘流星が落ちるであろう’‘方角が不吉に輝くであろう’‘地震があるであろう’‘天の太鼓(雷)が鳴るであろう’‘日月星辰の昇り、沈み、汚れ、清まりがあるであろう’‘月食にはこのような結果があるであろう’‘日食にはこのような結果があるであろう’‘星食にはこのような結果があるであろう’‘日月の順道にはこのような結果があるであろう’‘日月の逆道にはこのような結果があるであろう’‘星々の順道にはこのような結果があるであろう’‘星々の逆道にはこのような結果があるであろう’‘流星にはこのような結果があるであろう’‘方角の輝きにはこのような結果があるであろう’‘地震にはこのような結果があるであろう’‘天の太鼓にはこのような結果があるであろう’‘日月星辰の昇り、沈み、汚れ、清まりにはこのような結果があるであろう’といったことです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

25. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – suvuṭṭhikā bhavissati, dubbuṭṭhikā bhavissati, subhikkhaṃ bhavissati, dubbhikkhaṃ bhavissati, khemaṃ bhavissati, bhayaṃ bhavissati, rogo bhavissati, ārogyaṃ bhavissati, muddā, gaṇanā, saṅkhānaṃ, kāveyyaṃ, lokāyataṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

25. “また、ある沙門やバラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような低俗な術による邪な生活を営んでいます。すなわち、‘十分な雨が降るであろう’‘日照りになるであろう’‘豊作になるであろう’‘飢饉になるであろう’‘安穏であるであろう’‘恐怖があるであろう’‘病気になるであろう’‘健康になるであろう’、あるいは指算、暗算、計算、詩作、世俗の学問(ロカーヤタ)といったことです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳称えるときには、このように言うでしょう。”

26. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti[Pg.11], seyyathidaṃ – āvāhanaṃ vivāhanaṃ saṃvaraṇaṃ vivaraṇaṃ saṃkiraṇaṃ vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ jivhānibandhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthābhijappanaṃ hanujappanaṃ kaṇṇajappanaṃ ādāsapañhaṃ kumārikapañhaṃ devapañhaṃ ādiccupaṭṭhānaṃ mahatupaṭṭhānaṃ abbhujjalanaṃ sirivhāyanaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

26. “また、ある沙門やバラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような低俗な術による邪な生活を営んでいます。すなわち、嫁取り、婿取り、和合、離別、財産の蓄積、財産の散財、幸運を呼ぶ術、不運を呼ぶ術、堕胎を防ぐ術、舌を縛る術、顎を縛る術、手を縛る呪文、耳を塞ぐ呪文、鏡による神託、乙女による神託、神霊による神託、太陽への奉仕、大梵天への奉仕、口から火を吐く術、吉祥の女神を呼ぶ術といったことです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

27. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhūrikammaṃ vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikammaṃ ācamanaṃ nhāpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sālākiyaṃ sallakattiyaṃ dārakatikicchā mūlabhesajjānaṃ anuppadānaṃ osadhīnaṃ paṭimokkho iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

27. “また、ある沙門やバラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような低俗な術による邪な生活を営んでいます。すなわち、神への祈願、誓願の成就、悪霊を払う術、土の家での術、去勢術、受胎術、建築の術、敷地の儀礼、口をゆすぐ儀礼、入浴の儀礼、火への供犠、催吐剤、下剤、上部洗浄、下部洗浄、頭部洗浄、耳の油、点眼薬、鼻薬、軟膏、冷感軟膏、眼科手術、外科手術、小児科、根本薬の投与、薬草の処置といったことです。沙門ゴータマは、このような低俗な術による邪な生活から離れています。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を称えるときには、このように言うでしょう。”

‘‘Idaṃ kho, bhikkhave, appamattakaṃ oramattakaṃ sīlamattakaṃ, yena puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.

“比丘たちよ、これこそが、凡夫が如来の徳を称えるときに言うであろう、僅かな、取るに足りない、単なる戒にすぎないものなのです。”

Mahāsīlaṃ niṭṭhitaṃ.

“大戒(マハー・シーラ)終わる。”

Pubbantakappikā

“過去を憶測する者たち(プッバンタカッピカー)”

28. ‘‘Atthi, bhikkhave, aññeva dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ. Katame ca te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ?

28. “比丘たちよ、如来が自ら卓越した知によって悟り、現証して説き示す、深遠で、見がたく、悟りがたく、静謐で、殊勝であり、思惟の域を超え、微細で、賢者によって知られるべき、他の諸々の法がある。如来の真実の誉れを正しく語ろうとする者は、これらの法によって語るべきである。比丘たちよ、如来が自ら卓越した知によって悟り、現証して説き示す、深遠で、見がたく、悟りがたく、静謐で、殊勝であり、思惟の域を超え、微細で、賢者によって知られるべき、如来の真実の誉れを正しく語ろうとする者が語るべき、それらの法とは何であろうか。”

29. ‘‘Santi[Pg.12], bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino, pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi?

29. “比丘たちよ、過去を憶測し、過去に執着する一部の沙門・バラモンたちがいて、彼らは過去に関して、十八の根拠に基づいて、多種多様な見解を主張する。それら沙門・バラモンたちは、何を拠り所とし、何を根拠として、過去を憶測し、過去に執着し、過去に関して十八の根拠に基づき、多種多様な見解を主張するのであろうか。”

Sassatavādo

常住論

30. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā, sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi?

30. “比丘たちよ、常住論者である一部の沙門・バラモンたちがいて、彼らは四つの根拠に基づいて、自己と世界は常住であると規定する。それら沙門・バラモンたちは、何を拠り所とし、何を根拠として、常住論者となり、自己と世界は常住であると規定するのであろうか。”

31. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte ( ) anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekānipi jātisatāni anekānipi jātisahassāni anekānipi jātisatasahassāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

31. “比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、心が定まった状態において、多種多様な過去の生存の跡(宿住)を想起できるような、そのような心の三昧(定)に達する。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、あるいは多百生、多千生、多十万生にわたって、‘あそこでは、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私は、そこから死没して、あそこに生まれ変わった。そこでも、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私は、そこから死没して、ここに生まれ変わった’と。このように、形態とともに、詳細とともに、多種多様な過去の生存の跡を想起するのである。”

‘‘So evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya [Pg.13] anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekānipi jātisatāni anekānipi jātisahassāni anekānipi jātisatasahassāni – amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi ‘‘yathā sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’’nti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

“彼は次のように言う。‘自己と世界は常住であり、不生(無産)であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。それら衆生は走り、輪廻し、死没し、再誕するが、永遠なるものと同様に、常に存在し続けている。それはなぜか。私は、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、心が定まった状態において、多種多様な過去の生存の跡を想起できるような、そのような心の三昧に達しているからである。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、あるいは多百生、多千生、多十万生にわたって、あそこでは、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私は、そこから死没して、あそこに生まれ変わった。そこでも、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私は、そこから死没して、ここに生まれ変わった、と。このように、形態とともに、詳細とともに、多種多様な過去の生存の跡を想起するのである。これによって、私は“自己と世界は常住であり、不生であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。衆生は走り、輪廻し、死没し、再誕するが、永遠なるものと同様に、常に存在し続けている”ということを知るのである’と。比丘たちよ、これが第一の根拠であり、これを拠り所とし、これを根拠として、一部の沙門・バラモンたちは常住論者となり、自己と世界は常住であると規定するのである。”

32. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – ekampi saṃvaṭṭavivaṭṭaṃ dvepi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tīṇipi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattāripi saṃvaṭṭavivaṭṭāni pañcapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

32. “第二に、それら沙門・バラモン諸氏は、何を拠り所とし、何を根拠として、常住論者となり、自己と世界は常住であると規定するのであろうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、心が定まった状態において、多種多様な過去の生存の跡を想起できるような、そのような心の三昧に達する。すなわち、一劫の壊成劫、二劫の壊成劫、三劫の壊成劫、四劫の壊成劫、五劫の壊成劫、十劫の壊成劫にわたって、‘あそこでは、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私は、そこから死没して、あそこに生まれ変わった。そこでも、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。その私は、そこから死没して、ここに生まれ変わった’と。このように、形態とともに、詳細とともに、多種多様な過去の生存の跡を想起するのである。”

‘‘So [Pg.14] evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Seyyathidaṃ – ekampi saṃvaṭṭavivaṭṭaṃ dvepi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tīṇipi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattāripi saṃvaṭṭavivaṭṭāni pañcapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni. Amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi ‘‘yathā sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito, te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’’nti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

“彼は次のように言います。‘我(アートマン)と世間は常住であり、不変であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。生きとし生けるものは、転生し、輪廻し、死に、また生まれるが、それは永遠に等しく存在し続ける。それはなぜか。私は、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、心が三昧に入ったとき、多種多様な過去の生存の跡を想起するからである。すなわち、一劫、二劫、三劫、四劫、五劫、あるいは十劫にわたる壊劫と成劫を想起するのである。“あの場所で私はこのような名であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから死んで、別の場所に生まれ、そこでもまた、このような名であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから死んで、ここに生まれた”と。このように、形態と詳細を伴って、多種多様な過去の生存の跡を想起するのである。これによって、私は“我と世間は常住であり、不変であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。生きとし生けるものは、転生し、輪廻し、死に、また生まれるが、それは永遠に等しく存在し続ける”ということを知るのである’と。比丘たちよ、これが第二の根拠であり、これに依拠し、これに関連して、ある沙門やバラモンたちは常住論者となり、我と世間が常住であると規定するのである。”

33. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni vīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tiṃsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattālīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

33. “第三に、諸々の沙門やバラモンたちは、何を根拠とし、何に関連して、常住論者として我と世間が常住であると規定するのでしょうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、心が三昧に入ったとき、多種多様な過去の生存の跡を想起します。すなわち、十劫、二十劫、三十劫、あるいは四十劫にわたる壊劫と成劫を想起するのです。‘あの場所で私はこのような名であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから死んで、別の場所に生まれ、そこでもまた、このような名であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから死んで、ここに生まれた’と。このように、形態と詳細を伴って、多種多様な過去の生存の跡を想起するのです。”

‘‘So [Pg.15] evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Seyyathidaṃ – dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni vīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tiṃsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattālīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi ‘‘yathā sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito, te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’’nti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

“彼は次のように言います。‘我と世間は常住であり、不変であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。生きとし生けるものは、転生し、輪廻し、死に、また生まれるが、それは永遠に等しく存在し続ける。それはなぜか。私は、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、心が三昧に入ったとき、多種多様な過去の生存の跡を想起するからである。すなわち、十劫、二十劫、三十劫、あるいは四十劫にわたる壊劫と成劫を想起するのである。“あの場所で私はこのような名であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから死んで、別の場所に生まれ、そこでもまた、このような名であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。そこから死んで、ここに生まれた”と。このように、形態と詳細を伴って、多種多様な過去の生存の跡を想起するのである。これによって、私は“我と世間は常住であり、不変であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。生きとし生けるものは、転生し、輪廻し、死に、また生まれるが、それは永遠に等しく存在し続ける”ということを知るのである’と。比丘たちよ、これが第三の根拠であり、これに依拠し、これに関連して、ある沙門やバラモンたちは常住論者となり、我と世間が常住であると規定するのである。”

34. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī, so takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃ paṭibhānaṃ evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’nti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

34. “第四に、諸々の沙門やバラモンたちは、何を根拠とし、何に関連して、常住論者として我と世間が常住であると規定するのでしょうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、思索家であり、考察家である場合があります。彼は、論理によって導き出され、考察を重ねた、自らの直感によって次のように言います。‘我と世間は常住であり、不変であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っている。生きとし生けるものは、転生し、輪廻し、死に、また生まれるが、それは永遠に等しく存在し続ける’と。比丘たちよ、これが第四の根拠であり、これに依拠し、これに関連して、ある沙門やバラモンたちは常住論者となり、我と世間が常住であると規定するのである。”

35. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.

35. “比丘たちよ、これらの沙門やバラモンたちは、これら四つの根拠によって、常住論者として我と世間が常住であると規定するのである。比丘たちよ、およそ常住論者である沙門またはバラモンが、我と世間が常住であると規定する場合、彼らはすべて、これら四つの根拠のいずれか、あるいはそのうちの一つによって規定するのである。これら以外に根拠は存在しない。”

36. ‘‘Tayidaṃ[Pg.16], bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti, tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti; tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.

36. “比丘たちよ、如来はこれ(四つの邪見)をこのように知っている。‘これらの見解の拠り所をこのように執着し、このように執着し続ければ、このような赴き、このような来世となる’と。如来はそれを知っており、またそれ以上の卓越した法(真理)をも知っている。如来はその卓越した知を執着せず、執着しないことによって、自ら寂滅(ニッバーナ)を覚知している。比丘たちよ、如来は、受(感覚)の発生と滅尽、その甘味(喜び)と過患(災い)、そして(受からの)出離をありのままに知ることにより、何ものにも執着することなく解脱したのである。”

37. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

37. “比丘たちよ、これらの法こそが、如来が自ら卓越した知によって現証し宣示したものであり、如来の真実の徳を正しく讃えようとする者が語るべきものである。それらは深遠で、見がたく、悟りがたく、静謐で、卓越しており、思惟の及ばない領域にあり、微細で、賢者によってのみ知られるものである。”

Paṭhamabhāṇavāro.

第一誦分(終わり)。

Ekaccasassatavādo

一部常住論(一部が永遠であり一部が無常であるという説)

38. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi?

38. “比丘たちよ、一部の沙門やバラモンたちは、一部常住・一部無常を主張し、四つの根拠に基づいて自己と世界は一部が永遠であり一部が永遠ではないと説く。では、尊ぶべき沙門やバラモンたちは、何を根拠とし何を拠り所として、自己と世界は一部が永遠であり一部が永遠ではないと説くのであろうか。”

39. ‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo, yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena ayaṃ loko saṃvaṭṭati. Saṃvaṭṭamāne loke yebhuyyena sattā ābhassarasaṃvattanikā honti. Te tattha honti manomayā pītibhakkhā sayaṃpabhā antalikkhacarā subhaṭṭhāyino, ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭhanti.

39. “比丘たちよ、長い歳月を経て、いつの時代にか、この世界が収縮(壊滅)する時が来る。世界が収縮する時、衆生の多くはアーバッサラ天(極光浄天)に生まれる。彼らはそこで意成(意より成る)であり、喜を食とし、自ら光を放ち、虚空を歩み、輝かしい境遇にとどまり、極めて長い期間を生きる。”

40. ‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo, yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena ayaṃ loko vivaṭṭati. Vivaṭṭamāne loke suññaṃ brahmavimānaṃ pātubhavati. Atha kho aññataro satto āyukkhayā vā puññakkhayā vā ābhassarakāyā cavitvā suññaṃ brahmavimānaṃ upapajjati. So [Pg.17] tattha hoti manomayo pītibhakkho sayaṃpabho antalikkhacaro subhaṭṭhāyī, ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭhati.

40. “比丘たちよ、長い歳月を経て、いつの時代にか、この世界が展開(再成)する時が来る。世界が展開する時、空虚な梵天の宮殿が現れる。その時、ある衆生が寿命の尽き、あるいは功徳が尽きて、アーバッサラ天から没して、その空虚な梵天の宮殿に生まれる。彼はそこで意成であり、喜を食とし、自ら光を放ち、虚空を歩み、輝かしい境遇にとどまり、極めて長い期間を生きる。”

41. ‘‘Tassa tattha ekakassa dīgharattaṃ nivusitattā anabhirati paritassanā upapajjati – ‘aho vata aññepi sattā itthattaṃ āgaccheyyu’nti. Atha aññepi sattā āyukkhayā vā puññakkhayā vā ābhassarakāyā cavitvā brahmavimānaṃ upapajjanti tassa sattassa sahabyataṃ. Tepi tattha honti manomayā pītibhakkhā sayaṃpabhā antalikkhacarā subhaṭṭhāyino, ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭhanti.

41. “そこで彼は、一人で長く住んでいるために退屈し、不安や渇望が生じる。‘ああ、他の衆生もここに来ればよいのに’と。その時、他の衆生もまた寿命が尽き、あるいは功徳が尽きてアーバッサラ天から没し、その衆生の仲間として梵天の宮殿に生まれる。彼らもまたそこで意成であり、喜を食とし、自ら光を放ち、虚空を歩み、輝かしい境遇にとどまり、極めて長い期間を生きる。”

42. ‘‘Tatra, bhikkhave, yo so satto paṭhamaṃ upapanno tassa evaṃ hoti – ‘ahamasmi brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ. Mayā ime sattā nimmitā. Taṃ kissa hetu? Mamañhi pubbe etadahosi – ‘‘aho vata aññepi sattā itthattaṃ āgaccheyyu’’nti. Iti mama ca manopaṇidhi, ime ca sattā itthattaṃ āgatā’ti.

42. “比丘たちよ、その中で最初に生まれた衆生は、このように思う。‘私は梵天である、大梵天である、征服者であり、誰にも征服されず、すべてを見通し、自在であり、主宰者であり、創造者であり、造形者であり、最勝者であり、差配者であり、修練を積んだ者であり、過去・現在・未来の衆生の父である。これらの衆生は私によって創造された。なぜなら、以前に私に“ああ、他の衆生もここに来ればよいのに”という思いが生じたからである。このように私の心の願望によって、これらの衆生はこの場所に来たのだ’と。”

‘‘Yepi te sattā pacchā upapannā, tesampi evaṃ hoti – ‘ayaṃ kho bhavaṃ brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ. Iminā mayaṃ bhotā brahmunā nimmitā. Taṃ kissa hetu? Imañhi mayaṃ addasāma idha paṭhamaṃ upapannaṃ, mayaṃ panamha pacchā upapannā’ti.

“後から生まれた衆生たちもまた、このように思う。‘このお方は梵天であり、大梵天であり、征服者であり、誰にも征服されず、すべてを見通し、自在であり、主宰者であり、創造者であり、造形者であり、最勝者であり、差配者であり、修練を積んだ者であり、過去・現在・未来の衆生の父である。私たちはこの梵天さまによって創造された。なぜなら、私たちは彼がここに最初に生まれているのを見たのであり、私たちは後から生まれたからである’と。”

43. ‘‘Tatra, bhikkhave, yo so satto paṭhamaṃ upapanno, so dīghāyukataro ca hoti vaṇṇavantataro ca mahesakkhataro ca. Ye pana te sattā pacchā upapannā, te appāyukatarā ca honti dubbaṇṇatarā ca appesakkhatarā ca.

43. “比丘たちよ、その中で最初に生まれた衆生は、より長命であり、より美しく、より威光がある。しかし、後から生まれた衆生たちは、より短命であり、容姿も劣り、威光も乏しい。”

44. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati, yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno [Pg.18] ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte taṃ pubbenivāsaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati.

44. “比丘たちよ、次のようなことが起こり得る。ある衆生がその(梵天の)集団から没してこの人間界に来る。人間界に来て、家を出て家なき修行者となる。出家して、熱意、精進、専念、不放逸、正しい思惟によって、ある種の心の三昧(定)を得る。心が定まった時、彼は以前に住んでいた前世(梵天の生)を思い出すが、それ以前のことは思い出せない。”

‘‘So evamāha – ‘yo kho so bhavaṃ brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ, yena mayaṃ bhotā brahmunā nimmitā, so nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo sassatisamaṃ tatheva ṭhassati. Ye pana mayaṃ ahumhā tena bhotā brahmunā nimmitā, te mayaṃ aniccā addhuvā appāyukā cavanadhammā itthattaṃ āgatā’ti. Idaṃ kho, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

“彼はこのように言う。‘かの尊い梵天、大梵天、征服者、……衆生の父であるあのお方、私たちを創造されたあのお方は、常住であり、恒久であり、永遠であり、変質することのない性質を持ち、永遠にそのままとどまるであろう。しかし、あのお方によって創造された私たちは、無常であり、不変ではなく、短命であり、死ぬべき性質を持ち、この世界に来たのである’と。比丘たちよ、これが、一部の沙門やバラモンたちが一部常住・一部無常を主張し、自己と世界は一部が永遠であり一部が永遠ではないと説く、第一の根拠である。”

45. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Santi, bhikkhave, khiḍḍāpadosikā nāma devā, te ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannā viharanti. Tesaṃ ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannānaṃ viharataṃ sati sammussati. Satiyā sammosā te devā tamhā kāyā cavanti.

45. “比丘たちよ、第二の場合において、諸の沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、一部は常住であり一部は無常であるとして、我と世界を一部常住・一部無常であると説くのか。比丘たちよ、戯忘天(きぼうてん)という名の神々がいる。彼らはあまりにも長い間、笑いと遊びの喜びに耽って過ごしている。あまりにも長い間、笑いと遊びの喜びに耽って過ごしているために、彼らの正念(サティ)が失われる。正念を失うことによって、それらの神々はその身から没落(死)するのである。”

46. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte taṃ pubbenivāsaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati.

46. “比丘たちよ、ある衆生がその身から没落して、この人間界に来るということが起こり得る。人間界に来た彼は、家を出て、家なき境遇(出家)に入る。出家した彼は、精進し、励み、専念し、不放逸であり、正しく作意することによって、そのような心の定まり(三昧)に達する。その定まった心によって、彼はその前生を思い出すが、それより以前のことは思い出せない。”

‘‘So evamāha – ‘ye kho te bhonto devā na khiḍḍāpadosikā, te na ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannā viharanti. Tesaṃ na ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannānaṃ viharataṃ sati na sammussati. Satiyā [Pg.19] asammosā te devā tamhā kāyā na cavanti; niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā sassatisamaṃ tatheva ṭhassanti. Ye pana mayaṃ ahumhā khiḍḍāpadosikā, te mayaṃ ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannā viharimhā. Tesaṃ no ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannānaṃ viharataṃ sati sammussati. Satiyā sammosā evaṃ mayaṃ tamhā kāyā cutā aniccā addhuvā appāyukā cavanadhammā itthattaṃ āgatā’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

“彼は次のように言う。‘戯忘天ではない尊き神々は、あまりにも長い間、笑いと遊びの喜びに耽って過ごすことはない。それゆえ、彼らの正念が失われることはない。正念を失わないために、それらの神々はその身から没落することなく、常住であり、不変であり、永遠であり、変易しない性質をもち、永遠なるものと同じようにそこに留まり続けるであろう。しかし、戯忘天であった私たちは、あまりにも長い間、笑いと遊びの喜びに耽って過ごした。それゆえ、私たちの正念は失われた。正念を失ったために、私たちはその身から没落し、無常であり、不変ではなく、短命であり、没落する性質をもって、この人間界に来たのである’と。比丘たちよ、これが第二の根拠であり、これによって一部の沙門・バラモンたちは、我と世界を一部常住・一部無常であると説くのである。”

47. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Santi, bhikkhave, manopadosikā nāma devā, te ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyanti. Te ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni padūsenti. Te aññamaññaṃ paduṭṭhacittā kilantakāyā kilantacittā. Te devā tamhā kāyā cavanti.

47. “比丘たちよ、第三の場合において、諸の沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、我と世界を一部常住・一部無常であると説くのか。比丘たちよ、意憤天(いふんてん)という名の神々がいる。彼らはあまりにも長い間、互いに凝視し(睨み合い)続ける。あまりにも長い間、互いに凝視し続けるために、互いに対して心を汚染させる。彼らは互いに心を汚染させ、身も心も疲弊する。そして、それらの神々はその身から没落するのである。”

48. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte taṃ pubbenivāsaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati.

48. “比丘たちよ、ある衆生がその身から没落して、この人間界に来るということが起こり得る。人間界に来た彼は、家を出て、家なき境遇(出家)に入る。出家した彼は、精進し、励み、専念し、不放逸であり、正しく作意することによって、そのような心の定まり(三昧)に達する。その定まった心によって、彼はその前生を思い出すが、それより以前のことは思い出せない。”

‘‘So evamāha – ‘ye kho te bhonto devā na manopadosikā, te nātivelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyanti. Te nātivelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni nappadūsenti. Te aññamaññaṃ appaduṭṭhacittā akilantakāyā akilantacittā. Te devā tamhā kāyā na cavanti, niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā sassatisamaṃ tatheva ṭhassanti. Ye pana mayaṃ ahumhā manopadosikā, te mayaṃ ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyimhā. Te mayaṃ ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni padūsimhā, te mayaṃ aññamaññaṃ paduṭṭhacittā kilantakāyā kilantacittā. Evaṃ mayaṃ tamhā kāyā cutā aniccā addhuvā appāyukā cavanadhammā itthattaṃ āgatā’ti[Pg.20]. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

“彼は次のように言う。‘意憤天ではない尊き神々は、あまりにも長い間、互いに凝視し続けることはない。それゆえ、互いに対して心を汚染させることもない。彼らは互いに心を汚染させず、身も心も疲弊することはない。それゆえ、それらの神々はその身から没落することなく、常住であり、不変であり、永遠であり、変易しない性質をもち、永遠なるものと同じようにそこに留まり続けるであろう。しかし、意憤天であった私たちは、あまりにも長い間、互いに凝視し続けた。それゆえ、私たちは互いに対して心を汚染させた。心を汚染させたために、私たちは身も心も疲弊し、その身から没落し、無常であり、不変ではなく、短命であり、没落する性質をもって、この人間界に来たのである’と。比丘たちよ、これが第三の根拠であり、これによって一部の沙門・バラモンたちは、我と世界を一部常住・一部無常であると説くのである。”

49. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī. So takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃpaṭibhānaṃ evamāha – ‘yaṃ kho idaṃ vuccati cakkhuṃ itipi sotaṃ itipi ghānaṃ itipi jivhā itipi kāyo itipi, ayaṃ attā anicco addhuvo asassato vipariṇāmadhammo. Yañca kho idaṃ vuccati cittanti vā manoti vā viññāṇanti vā ayaṃ attā nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo sassatisamaṃ tatheva ṭhassatī’ti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.

49. “比丘たちよ、第四の場合において、諸の沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、我と世界を一部常住・一部無常であると説くのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、論理家であり、考察家である。彼は論理によって導き出し、考察を重ねて、自らの直感によって次のように言う。‘眼、耳、鼻、舌、身と呼ばれるこの“我”は、無常であり、不変ではなく、永遠ではなく、変易する性質のものである。しかし、心(チッタ)とか、意(マノ)とか、識(ヴィンニャーナ)とか呼ばれるこの“我”は、常住であり、不変であり、永遠であり、変易しない性質をもち、永遠なるものと同じようにそこに留まり続けるであろう’と。比丘たちよ、これが第四の根拠であり、これによって一部の沙門・バラモンたちは、我と世界を一部常住・一部無常であると説くのである。”

50. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.

50. “比丘たちよ、これら一部常住・一部無常論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって、自己と世界は一部が常住であり、一部が無常であると規定する。比丘たちよ、およそ一部常住・一部無常論者である沙門・バラモンたちが、自己と世界は一部が常住であり、一部が無常であると規定するならば、彼らすべてはこれら四つの根拠によるか、あるいはそのうちのいずれかによるのであって、これ以外にはない。”

51. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.

51. “比丘たちよ、如来はこれを熟知している。‘これらの見解をそのように執着し、そのように固執するならば、このような運命をたどり、このような来世に至る’と。如来はそれを知っており、さらにそれを超えるものをも知っている。しかし、その知に執着することはない。執着がないので、如来自身において平安(涅槃)が知られている。比丘たちよ、如来は受(感覚)の生起と滅尽、甘美さと過患、そしてそれらからの離脱をありのままに知って、執着なく解脱しているのである。”

52. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ [Pg.21] abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

52. “比丘たちよ、これらの法こそが、如来が自ら卓越した知(証智)をもって悟り、宣説するものであり、如来の真実の徳を正しく語ろうとする者が語るべきものである。それは、深遠で、見がたく、悟りがたく、静謐で、崇高であり、思弁の域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られるものである。”

Antānantavādo

有辺無辺論

53. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi?

53. “比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちは有辺無辺論者であり、四つの根拠によって、世界が有限であるか無限であるかを規定する。それら沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、四つの根拠によって世界が有限であるか無限であるかを規定するのであろうか。”

54. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte antasaññī lokasmiṃ viharati.

54. “比丘たちよ、ここに、ある沙門あるいはバラモンが、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、ある種の心三昧(定)に到達する。その定まった心によって、世界を有限であると知覚して住する。”

‘‘So evamāha – ‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte antasaññī lokasmiṃ viharāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi – yathā antavā ayaṃ loko parivaṭumo’ti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.

“彼は次のように言う。‘この世界は有限であり、円形に閉じている。それはなぜか。私は熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、ある種の心三昧に到達し、その定まった心によって、世界を有限であると知覚して住しているからだ。これによって、私は世界が有限であり、円形に閉じていることを知るのである’と。比丘たちよ、これが第一の根拠であり、これに依拠して、ある沙門・バラモンたちは有辺無辺論者となり、世界が有限であるか無限であるかを規定するのである。”

55. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte anantasaññī lokasmiṃ viharati.

55. “第二に、沙門・バラモンたちは何を根拠として世界が有限であるか無限であるかを規定するのであろうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門あるいはバラモンが、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、ある種の心三昧に到達する。その定まった心によって、世界を無限であると知覚して住する。”

‘‘So evamāha – ‘ananto ayaṃ loko apariyanto. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo’’ti, tesaṃ musā. Ananto ayaṃ loko apariyanto. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi[Pg.22], yathāsamāhite citte anantasaññī lokasmiṃ viharāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi – yathā ananto ayaṃ loko apariyanto’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.

“彼は次のように言う。‘この世界は無限であり、際限がない。“この世界は有限であり、円形に閉じている”と言う沙門・バラモンたちの言葉は虚偽である。この世界は無限であり、際限がない。それはなぜか。私は熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、ある種の心三昧に到達し、その定まった心によって、世界を無限であると知覚して住しているからだ。これによって、私は世界が無限であり、際限がないことを知るのである’と。比丘たちよ、これが第二の根拠である。”

56. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte uddhamadho antasaññī lokasmiṃ viharati, tiriyaṃ anantasaññī.

56. “第三に、沙門・バラモンたちは何を根拠として世界が有限であるか無限であるかを規定するのであろうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門あるいはバラモンが、熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、ある種の心三昧に到達する。その定まった心によって、上下については有限であると知覚し、横については無限であると知覚して住する。”

‘‘So evamāha – ‘antavā ca ayaṃ loko ananto ca. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo’’ti, tesaṃ musā. Yepi te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘ananto ayaṃ loko apariyanto’’ti, tesampi musā. Antavā ca ayaṃ loko ananto ca. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte uddhamadho antasaññī lokasmiṃ viharāmi, tiriyaṃ anantasaññī. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi – yathā antavā ca ayaṃ loko ananto cā’ti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.

“彼は次のように言う。‘この世界は有限でもあり、無限でもある。“この世界は有限である”と言う沙門・バラモンたちの言葉は虚偽である。また“この世界は無限である”と言う沙門・バラモンたちの言葉も虚偽である。この世界は有限でもあり、無限でもある。それはなぜか。私は熱意、精進、専念、不放逸、正しい作意によって、ある種の心三昧に到達し、その定まった心によって、上下については有限であると知覚し、横については無限であると知覚して住しているからだ。これによって、私は世界が有限でもあり、無限でもあることを知るのである’と。比丘たちよ、これが第三の根拠である。”

57. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī. So takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃpaṭibhānaṃ evamāha – ‘nevāyaṃ loko antavā, na panānanto. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo’’ti, tesaṃ musā. Yepi te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘ananto ayaṃ loko apariyanto’’ti, tesampi musā. Yepi te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ca ayaṃ loko ananto cā’’ti, tesampi musā. Nevāyaṃ loko antavā[Pg.23], na panānanto’ti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.

57. “比丘たちよ、第四の点において、尊き沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、世界の有限・無限を説くのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、論理家であり、思索家である。彼は、論理によって導き出され、思索によって考察された、自らの直感に基づき、次のように言う。‘この世界は有限でもなく、また無限でもない。“この世界は有限であり、周囲が限られている”と言う沙門・バラモンたちの言葉は虚偽である。“この世界は無限であり、際限がない”と言う沙門・バラモンたちの言葉も虚偽である。“この世界は有限でもあり、無限でもある”と言う沙門・バラモンたちの言葉もまた虚偽である。この世界は有限でもなく、また無限でもない’と。比丘たちよ、これが第四の根拠であり、これによって、ある沙門・バラモンたちは有限・無限論者として、世界の有限・無限を説くのである。”

58. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.

58. “比丘たちよ、これらの四つの根拠によって、有限・無限論者である沙門・バラモンたちは、世界の有限・無限を説くのである。比丘たちよ、およそ有限・無限論者である沙門・バラモンたちが、世界の有限・無限を説く場合、すべてはこれら四つの根拠のいずれかによるものであり、これ以外にはない。”

59. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.

59. “比丘たちよ、如来はこれを知っている。‘これらの見解をそのように執着し、そのように固執するならば、このような運命をたどり、このような来世に至る’と。如来はそれを知り、さらにそれを超えるものを知っている。しかし、その知に執着することはない。執着がないため、如来は自らのうちにのみ静寂(涅槃)を覚知している。比丘たちよ、如来は、受(感受作用)の生起と滅尽、その甘美さと過患、そしてそれからの離脱をありのままに知って、執着なく解脱しているのである。”

60. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

60. “比丘たちよ、これらこそが、如来が自ら卓越した知(直知)をもって悟り、宣言する法である。それは、深遠で、見がたく、悟りがたく、静謐で、崇高であり、単なる論理の領域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られるものである。如来の徳を正しく、ありのままに称賛しようとする者は、これらの法について語るべきである。”

Amarāvikkhepavādo

“不死議論(あまらびっけーぱ、捉えどころのない議論)”

61. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā, tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi?

61. “比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちは、不死議論者(あまらびっけーぱ、捉えどころのない議論をする者)であり、あちこちで問いを向けられると、四つの根拠によって、言葉をはぐらかし、捉えどころのない議論に陥る。比丘たちよ、尊き沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、不死議論者として、あちこちで問いを向けられた際に、四つの根拠によって言葉をはぐらかし、捉えどころのない議論に陥るのか。”

62. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ‘idaṃ kusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi. Ahañce kho pana ‘‘idaṃ [Pg.24] kusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘idaṃ kusala’nti vā byākareyyaṃ, ‘idaṃ akusala’nti vā byākareyyaṃ, taṃ mamassa musā. Yaṃ mamassa musā, so mamassa vighāto. Yo mamassa vighāto so mamassa antarāyo’ti. Iti so musāvādabhayā musāvādaparijegucchā nevidaṃ kusalanti byākaroti, na panidaṃ akusalanti byākaroti, tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘evantipi me no; tathātipi me no; aññathātipi me no; notipi me no; no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.

62. “比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、‘これは善である’とありのままに知らず、‘これは不善である’とありのままに知らない。彼は次のように考える。‘私は“これは善である”とありのままに知らず、“これは不善である”とありのままに知らない。もし私が、善・不善をありのままに知らないまま、“これは善である”とか“これは不善である”と断定するならば、それは私にとって虚偽となるであろう。虚偽は私にとって苦悩となり、その苦悩は(天界や道への)障害となるであろう’と。このように、彼は虚偽を語ることを恐れ、虚偽を語ることを忌み嫌うがゆえに、‘これは善である’とも断定せず、‘これは不善である’とも断定しない。そして、あちこちで問いを向けられた際、‘このように私は思いません。そのようにも思いません。異なるとも思いません。そうではないとも思いません。そうではないのではないとも思いません’と言って、言葉をはぐらかし、捉えどころのない議論に陥るのである。比丘たちよ、これが第一の根拠であり、これによって、ある沙門・バラモンたちは不死議論者として、あちこちで問いを向けられた際に、言葉をはぐらかし、捉えどころのない議論に陥るのである。”

63. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ‘idaṃ kusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi. Ahañce kho pana ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘‘idaṃ kusala’’nti vā byākareyyaṃ, ‘‘idaṃ akusala’nti vā byākareyyaṃ, tattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paṭigho vā. Yattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paṭigho vā, taṃ mamassa upādānaṃ. Yaṃ mamassa upādānaṃ, so mamassa vighāto. Yo mamassa vighāto, so mamassa antarāyo’ti. Iti so upādānabhayā upādānaparijegucchā nevidaṃ kusalanti byākaroti, na panidaṃ akusalanti byākaroti, tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘evantipi me no; tathātipi me no; aññathātipi me no; notipi me no; no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā [Pg.25] tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.

63. “比丘たちよ、第二の場合において、諸の沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、不死攪乱論者となり、あちこちで問いを向けられたとき、言葉の攪乱、すなわち不死攪乱に陥るのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、‘これは善である’と如実に知らず、‘これは不善である’と如実に知らない。彼に次のような思いが生じる。‘私は“これは善である”と如実に知らず、“これは不善である”と如実に知らない。もし私が“これは善である”と如実に知らず、“これは不善である”と如実に知らないまま、“これは善である”とか“これは不善である”と答えたならば、そこに私にとって欲求や貪欲、あるいは瞋恚や憤りが生じるだろう。私に欲求や貪欲、瞋恚や憤りが生じるならば、それは私にとっての執着となる。私にとって執着となるものは、私にとっての苦悩となる。私にとって苦悩となるものは、私にとっての障害となる’と。このように、彼は執着を恐れ、執着を嫌悪するがゆえに、‘これは善である’とも答えず、‘これは不善である’とも答えない。あちこちで問いを向けられたとき、言葉の攪乱、すなわち不死攪乱に陥り、‘このように私には(考えが)ない。そのようにも私にはない。異なるとも私にはない。そうではないとも私にはない。そうではないのではないとも私にはない’と言う。比丘たちよ、これが第二の根拠であり、これに依拠し、これに依って、ある沙門・バラモンたちは不死攪乱論者となり、あちこちで問いを向けられたとき、言葉の攪乱、すなわち不死攪乱に陥るのである。”

64. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ‘idaṃ kusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi, ‘‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi. Ahañce kho pana ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto ‘‘idaṃ kusala’’nti vā byākareyyaṃ, ‘‘idaṃ akusala’’nti vā byākareyyaṃ. Santi hi kho samaṇabrāhmaṇā paṇḍitā nipuṇā kataparappavādā vālavedhirūpā, te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni, te maṃ tattha samanuyuñjeyyuṃ samanugāheyyuṃ samanubhāseyyuṃ. Ye maṃ tattha samanuyuñjeyyuṃ samanugāheyyuṃ samanubhāseyyuṃ, tesāhaṃ na sampāyeyyaṃ. Yesāhaṃ na sampāyeyyaṃ, so mamassa vighāto. Yo mamassa vighāto, so mamassa antarāyo’ti. Iti so anuyogabhayā anuyogaparijegucchā nevidaṃ kusalanti byākaroti, na panidaṃ akusalanti byākaroti, tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘evantipi me no; tathātipi me no; aññathātipi me no; notipi me no; no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.

64. “比丘たちよ、第三の場合において、諸の沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、不死攪乱論者となり、あちこちで問いを向けられたとき、言葉の攪乱、すなわち不死攪乱に陥るのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、‘これは善である’と如実に知らず、‘これは不善である’と如実に知らない。彼に次のような思いが生じる。‘私は“これは善である”と如実に知らず、“これは不善である”と如実に知らない。もし私が“これは善である”と如実に知らず、“これは不善である”と如実に知らないまま、“これは善である”とか“これは不善である”と答えたならば、世には賢明で、精緻な思考を持ち、他者の説に精通し、毛髪を射抜く射手のように鋭い沙門・バラモンたちがいて、彼らは自らの知恵によって他者の見解を打ち砕くかのように歩んでいる。彼らがそのことについて私を追及し、精査し、論難するかもしれない。もし彼らが私を追及し、精査し、論難したならば、私は彼らに対して十分に答えることができないだろう。私が十分に答えられないならば、それは私にとっての苦悩となる。私にとって苦悩となるものは、私にとっての障害となる’と。このように、彼は追及を恐れ、追及を嫌悪するがゆえに、‘これは善である’とも答えず、‘これは不善である’とも答えない。あちこちで問いを向けられたとき、言葉の攪乱、すなわち不死攪乱に陥り、‘このように私には(考えが)ない。そのようにも私にはない。異なるとも私にはない。そうではないとも私にはない。そうではないのではないとも私にはない’と言う。比丘たちよ、これが第三の根拠であり、これに依拠し、これに依って、ある沙門・バラモンたちは不死攪乱論者となり、あちこちで問いを向けられたとき、言葉の攪乱、すなわち不死攪乱に陥るのである。”

65. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā mando hoti momūho. So mandattā momūhattā tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘atthi paro loko’ti iti ce maṃ pucchasi, ‘atthi paro loko’ti iti ce me [Pg.26] assa, ‘atthi paro loko’ti iti te naṃ byākareyyaṃ, ‘evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no’ti. ‘Natthi paro loko…pe… ‘atthi ca natthi ca paro loko…pe… ‘nevatthi na natthi paro loko…pe… ‘atthi sattā opapātikā …pe… ‘natthi sattā opapātikā…pe… ‘atthi ca natthi ca sattā opapātikā…pe… ‘nevatthi na natthi sattā opapātikā…pe… ‘atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘atthi ca natthi ca sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘nevatthi na natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti ce maṃ pucchasi, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti ce me assa, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti te naṃ byākareyyaṃ, ‘evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.

65. “比丘たちよ、第四のケースにおいて、ある沙門やバラモンたちは、どのような理由により、何を根拠として、不死矯乱者(あやふやな言説で逃げる者)となり、あちこちで問いを向けられた際、言葉を濁し、不死矯乱(あやふやな言説)に陥るのでしょうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、愚鈍で、ひどく迷妄であります。彼はその愚鈍さと迷妄さゆえに、あちこちで問いを向けられた際、言葉を濁し、不死矯乱に陥ります。‘来世は存在するか’とあなたが私に問うとして、もし私に‘来世は存在する’という考えがあるならば、私はあなたに‘来世は存在する’と答えるでしょう。しかし、私は‘そうである’とも思いませんし、‘そのようである’とも思いませんし、‘それとは別である’とも思いませんし、‘そうではない’とも思いませんし、‘そうではないのではない’とも思いません。‘来世は存在しないか’……(中略)……‘来世は存在し、かつ存在しないのか’……(中略)……‘来世は存在するのでもなく、存在しないのでもないのか’……(中略)……‘化生の衆生は存在するか’……(中略)……‘化生の衆生は存在しないのか’……(中略)……‘化生の衆生は存在し、かつ存在しないのか’……(中略)……‘化生の衆生は存在するのでもなく、存在しないのでもないのか’……(中略)……‘善悪の業の果報は存在するか’……(中略)……‘善悪の業の果報は存在しないのか’……(中略)……‘善悪の業の果報は存在し、かつ存在しないのか’……(中略)……‘善悪の業の果報は存在するのでもなく、存在しないのでもないのか’……(中略)……‘如来は死後に存在するのか’……(中略)……‘如来は死後に存在しないのか’……(中略)……‘如来は死後に存在し、かつ存在しないのか’……(中略)……‘如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもないのか’とあなたが私に問うとして、もし私に‘如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない’という考えがあるならば、私はあなたに‘如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない’と答えるでしょう。しかし、私は‘そうである’とも思いませんし、‘そのようである’とも思いませんし、‘それとは別である’とも思いませんし、‘そうではない’とも思いませんし、‘そうではないのではない’とも思いません。比丘たちよ、これが第四の根拠であり、これを理由とし、これを根拠として、ある沙門やバラモンたちは不死矯乱者となり、あちこちで問いを向けられた際、言葉を濁し、不死矯乱に陥るのです”

66. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

66. “比丘たちよ、これらの四つの根拠によって、不死矯乱者である沙門やバラモンたちは、あちこちで問いを向けられた際、言葉を濁し、不死矯乱に陥るのです。比丘たちよ、およそ不死矯乱者である沙門またはバラモンが、あちこちで問いを向けられた際、言葉を濁し、不死矯乱に陥るならば、彼らすべてはこれら四つの根拠のいずれかによってそうなるのであり、これ以外にはありません。……(中略)……これらこそが、如来の真実の徳を正しく語る者が語るべき法なのです”

Adhiccasamuppannavādo

無因論(偶然発生論)

67. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā [Pg.27] kimāgamma kimārabbha adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi?

67. “比丘たちよ、ある沙門やバラモンたちは無因論者であり、二つの根拠によって、自己と世界は原因なく生じると主張します。それら尊い沙門やバラモンたちは、どのような理由により、何を根拠として、無因論者となり、自己と世界は原因なく生じると二つの根拠によって主張するのでしょうか”

68. ‘‘Santi, bhikkhave, asaññasattā nāma devā. Saññuppādā ca pana te devā tamhā kāyā cavanti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati, yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte saññuppādaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati. So evamāha – ‘adhiccasamuppanno attā ca loko ca. Taṃ kissa hetu? Ahañhi pubbe nāhosiṃ, somhi etarahi ahutvā santatāya pariṇato’ti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti.

68. “比丘たちよ、無想天と呼ばれる神々がいます。知覚(想)が生じることによって、それらの神々はその身から没します。比丘たちよ、ある衆生がその身から没して、この人間界に来るということが起こり得ます。人間界に来た彼は、家を出て、家なき修行者の身となります。家を出て修行者となった彼は、精進、努力、専念、不放逸、そして正しい作意によって、心が定まった状態において、知覚が生じた瞬間のことを想起しますが、それ以前のことは想起できません。彼は次のように言います。‘自己と世界は原因なく生じたものである。なぜなら、私は以前には存在しなかったが、今、存在しなかった状態から存在へと変化したからである’と。比丘たちよ、これが第一の根拠であり、これを理由とし、これを根拠として、ある沙門やバラモンたちは無因論者となり、自己と世界は原因なく生じると主張するのです”

69. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī. So takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃpaṭibhānaṃ evamāha – ‘adhiccasamuppanno attā ca loko cā’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti.

69. “比丘たちよ、第二のケースにおいて、尊い沙門やバラモンたちは、どのような理由により、何を根拠として、無因論者となり、自己と世界は原因なく生じると主張するのでしょうか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、思索家であり、吟味者であります。彼は、論理によって導き出し、考察を重ね、自らの知見によって次のように言います。‘自己と世界は原因なく生じたものである’と。比丘たちよ、これが第二の根拠であり、これを理由とし、これを根拠として、ある沙門やバラモンたちは無因論者となり、自己と世界は原因なく生じると主張するのです”

70. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti, sabbe te imeheva dvīhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

70. “比丘たちよ、これらの二つの根拠によって、無因論者である沙門やバラモンたちは、自己と世界は原因なく生じると主張するのです。比丘たちよ、およそ無因論者である沙門またはバラモンが、自己と世界は原因なく生じると主張するならば、彼らすべてはこれら二つの根拠のいずれかによってそう主張するのであり、これ以外にはありません。……(中略)……これらこそが、如来の真実の徳を正しく語る者が語るべき法なのです”

71. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi [Pg.28] vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantamārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva aṭṭhārasahi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā.

71. 比丘たちよ、過去を憶測し、過去に執着するこれらの沙門・バラモンたちは、十八の根拠に基づいて、過去に関する種々の見解を説く。比丘たちよ、過去を憶測し、過去に執着して過去に関する種々の見解を説く沙門・バラモンは誰であれ、すべてこれら十八の根拠、あるいはそのうちのいずれかによって説くのであり、これ以外にはない。

72. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.

72. 比丘たちよ、如来はこれを熟知している。‘これらの見解の拠り所をこのように受け入れ、このように執着するならば、このような運命をたどり、このような来世に至る’と。如来はそれを知り、さらにそれ以上の優れた智慧をも知っている。その智慧を知りながらも、それに執着することはない。執着しないがゆえに、如来は自らのうちにのみ静寂(涅槃)を覚知している。比丘たちよ、如来は受(感覚)の生起と滅尽、その甘美さと過患、そしてそれからの離脱をありのままに知って、執着することなく解脱しているのである。

73. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

73. 比丘たちよ、これらこそが、如来が自ら卓越した智慧をもって覚知し、現証して説き示す法である。それは深く、見がたく、悟りがたく、静まり、すぐれ、思惟の域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られるものである。如来の真実の徳を正しく語ろうとする者は、これらの法によって語るべきである。

Dutiyabhāṇavāro.

第二誦品(じゅほん)。

Aparantakappikā

未来憶測論(アパランタカッピカー)。

74. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino, aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi?

74. 比丘たちよ、未来を憶測し、未来に執着する沙門・バラモンたちがいる。彼らは四十四の根拠に基づいて、未来に関する種々の見解を説く。比丘たちよ、それらの沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、未来を憶測し、未来に執着して、四十四の根拠に基づき未来に関する種々の見解を説くのであろうか。

Saññīvādo

有想論(サンニーヴァード)。

75. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi. Te [Pg.29] ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi?

75. 比丘たちよ、死後の生を主張し、有想(意識があること)を説く沙門・バラモンたちがいる。彼らは、死後において我(アートマン)は有想であると、十六の根拠に基づいて規定する。比丘たちよ、それらの沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、死後において我は有想であると、十六の根拠に基づいて規定するのであろうか。

76. ‘‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā saññī’ti naṃ paññapenti. ‘Arūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā saññī’ti naṃ paññapenti. ‘Rūpī ca arūpī ca attā hoti…pe… nevarūpī nārūpī attā hoti… antavā attā hoti… anantavā attā hoti… antavā ca anantavā ca attā hoti… nevantavā nānantavā attā hoti… ekattasaññī attā hoti… nānattasaññī attā hoti… parittasaññī attā hoti… appamāṇasaññī attā hoti… ekantasukhī attā hoti… ekantadukkhī attā hoti. Sukhadukkhī attā hoti. Adukkhamasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā saññī’ti naṃ paññapenti.

76. 彼らは次のように規定する。‘我は色(物質的形態)を有し、死後も不変であり、有想である’と。あるいは‘我は無色であり、死後も不変であり、有想である’と。あるいは‘我は有色かつ無色であり……(中略)……我は非有色かつ非無色であり……我は有限であり……我は無限であり……我は有限かつ無限であり……我は非有限かつ非無限であり……我は単一の想(意識)を有し……我は種々の想を有し……我は小なる想を有し……我は無量の想を有し……我は純粋に幸福であり……我は純粋に苦悩であり……我は苦楽の両方を有し……我は非苦非楽であり、死後も不変であり、有想である’と規定するのである。

77. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva soḷasahi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

77. 比丘たちよ、死後の生を主張し、有想を説くこれらの沙門・バラモンたちは、十六の根拠に基づいて、死後において我は有想であると規定する。比丘たちよ、死後の生を主張し、有想を説いて、死後において我は有想であると規定する沙門・バラモンは誰であれ、すべてこれら十六の根拠、あるいはそのうちのいずれかによって規定するのであり、これ以外にはない。……(中略)……如来の真実の徳を正しく語ろうとする者は、これらの法によって語るべきである。

Asaññīvādo

無想論(アサンニーヴァード)。

78. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi?

78. 比丘たちよ、死後の生を主張し、無想(意識がないこと)を説く沙門・バラモンたちがいる。彼らは、死後において我は無想であると、八つの根拠に基づいて規定する。比丘たちよ、それらの沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、死後において我は無想であると、八つの根拠に基づいて規定するのであろうか。

79. ‘‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā asaññī’ti naṃ paññapenti. ‘Arūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā asaññī’ti naṃ paññapenti. ‘Rūpī ca arūpī ca attā hoti…pe… nevarūpī nārūpī attā hoti… antavā attā hoti… anantavā attā hoti… antavā ca anantavā ca attā hoti… nevantavā nānantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā asaññī’ti naṃ paññapenti.

79. 彼らは次のように規定する。‘我は色を有し、死後も不変であり、無想である’と。あるいは‘我は無色であり、死後も不変であり、無想である’と。あるいは‘我は有色かつ無色であり……(中略)……我は非有色かつ非無色であり……我は有限であり……我は無限であり……我は有限かつ無限であり……我は非有限かつ非無限であり、死後も不変であり、無想である’と規定するのである。

80. ‘‘Imehi [Pg.30] kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva aṭṭhahi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

80. 比丘たちよ、死後の生を主張し、無想を説くこれらの沙門・バラモンたちは、八つの根拠に基づいて、死後において我は無想であると規定する。比丘たちよ、死後の生を主張し、無想を説いて、死後において我は無想であると規定する沙門・バラモンは誰であれ、すべてこれら八つの根拠、あるいはそのうちのいずれかによって規定するのであり、これ以外にはない。……(中略)……如来の真実の徳を正しく語ろうとする者は、これらの法によって語るべきである。

Nevasaññīnāsaññīvādo

非想非非想論(ネーヴァサンニーナーサンニーヴァード)。

81. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā, uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi?

81. 比丘たちよ、死後の生を主張し、非想非非想(意識があるわけでもなく、ないわけでもないこと)を説く沙門・バラモンたちがいる。彼らは、死後において我は非想非非想であると、八つの根拠に基づいて規定する。比丘たちよ、それらの沙門・バラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、死後において我は非想非非想であると、八つの根拠に基づいて規定するのであろうか。

82. ‘‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā nevasaññīnāsaññī’ti naṃ paññapenti ‘arūpī attā hoti…pe… rūpī ca arūpī ca attā hoti… nevarūpī nārūpī attā hoti… antavā attā hoti… anantavā attā hoti… antavā ca anantavā ca attā hoti… nevantavā nānantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā nevasaññīnāsaññī’ti naṃ paññapenti.

82. “我(アートマン)は有色であり、死後も無病(不滅)であり、非想非非想である”と彼らは規定します。“我は無色であり…(中略)…我は有色かつ無色であり…我は有色でも無色でもなく…我は有限であり…我は無限であり…我は有限かつ無限であり…我は有限でも無限でもなく、死後も無病であり、非想非非想である”と彼らは規定します。

83. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva aṭṭhahi vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

83. 比丘たちよ、これらの死後論者であり非想非非想論者である沙門・婆羅門たちは、死後の我を非想非非想であると、これら八つの根拠によって規定するのです。比丘たちよ、およそ死後論者であり非想非非想論者である沙門・婆羅門たちが、死後の我を非想非非想であると規定するならば、彼らすべてはこれら八つの根拠によってのみ規定するのです。…(中略)…これらこそが、如来の真実の姿を正しく語る者が語るべき徳目なのです。

Ucchedavādo

断滅論

84. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi. Te ca bhonto [Pg.31] samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi?

84. 比丘たちよ、ある沙門・婆羅門たちは断滅論者であり、現存する衆生の断滅、消失、無有を七つの根拠によって規定します。では、それらの沙門・婆羅門たちは、何を拠り所とし、何に依って、現存する衆生の断滅、消失、無有を七つの根拠によって規定するのでしょうか。

85. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi – ‘yato kho, bho, ayaṃ attā rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

85. 比丘たちよ、ここに、ある沙門または婆羅門がいて、次のような説をなし、次のような見解を持っています。“友よ、この我は有色であり、四大種から成り、父母より生じたものであるが、身の崩壊とともに断滅し、消失し、死後は存在しなくなる。友よ、これによって、この我は完全に断滅するのである”と。このようにして、ある者たちは現存する衆生の断滅、消失、無有を規定するのです。

86. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā dibbo rūpī kāmāvacaro kabaḷīkārāhārabhakkho. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

86. それに対して別の者がこう言います。“友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし友よ、この我はそれだけでは完全に断滅したことにはなりません。友よ、それとは別に、天界の、有色で、欲界に属し、段食(食物)を食する我というものが存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。しかし私はそれを知り、見ています。友よ、その我が、身の崩壊とともに断滅し、消失し、死後は存在しなくなる時、友よ、これによって、この我は完全に断滅するのです”と。このようにして、ある者たちは現存する衆生の断滅、消失、無有を規定するのです。

87. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā dibbo rūpī manomayo sabbaṅgapaccaṅgī ahīnindriyo. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

87. それに対して別の者がこう言います。“友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし友よ、この我はそれだけでは完全に断滅したことにはなりません。友よ、それとは別に、天界の、有色で、意成(意より成る)であり、全ての肢体・関節を備え、諸根に欠けのない我というものが存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。しかし私はそれを知り、見ています。友よ、その我が、身の崩壊とともに断滅し、消失し、死後は存在しなくなる時、友よ、これによって、この我は完全に断滅するのです”と。このようにして、ある者たちは現存する衆生の断滅、消失、無有を規定するのです。

88. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā [Pg.32] sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘‘ananto ākāso’’ti ākāsānañcāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

88. それに対して別の者がこう言います。“友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし友よ、この我はそれだけでは完全に断滅したことにはなりません。友よ、それとは別に、あらゆる点において有色想を完全に超越したことにより、対礙想(抵抗感のある知覚)が消滅し、種々想を意に介さなくなることで、‘空は無辺なり’として空無辺処に至った我というものが存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。しかし私はそれを知り、見ています。友よ、その我が、身の崩壊とともに断滅し、消失し、死後は存在しなくなる時、友よ、これによって、この我は完全に断滅するのです”と。このようにして、ある者たちは現存する衆生の断滅、消失、無有を規定するのです。

89. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘anantaṃ viññāṇa’’nti viññāṇañcāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

89. それに対して別の者がこう言います。“友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし友よ、この我はそれだけでは完全に断滅したことにはなりません。友よ、それとは別に、あらゆる点において空無辺処を完全に超越して、‘識は無辺なり’として識無辺処に至った我というものが存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。しかし私はそれを知り、見ています。友よ、その我が、身の崩壊とともに断滅し、消失し、死後は存在しなくなる時、友よ、これによって、この我は完全に断滅するのです”と。このようにして、ある者たちは現存する衆生の断滅、消失、無有を規定するのです。

90. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, so attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘natthi kiñcī’’ti ākiñcaññāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

90. それに対して別の者がこう言います。“友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし友よ、この我はそれだけでは完全に断滅したことにはなりません。友よ、それとは別に、あらゆる点において識無辺処を完全に超越して、‘何ものもなし’として無所有処に至った我というものが存在します。あなたはそれを知らず、見ていません。しかし私はそれを知り、見ています。友よ、その我が、身の崩壊とともに断滅し、消失し、死後は存在しなくなる時、友よ、これによって、この我は完全に断滅するのです”と。このようにして、ある者たちは現存する衆生の断滅、消失、無有を規定するのです。

91. ‘Tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā [Pg.33] sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma ‘‘santametaṃ paṇītameta’’nti nevasaññānāsaññāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.

91. “別の者が彼にこう言います。‘友よ、あなたが言うその我(アートマン)は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは完全に断滅したことにはなりません。友よ、あらゆる面で無所有処を越え、“これは静寂である、これは絶妙である”として、非想非非想処に至る別の我があります。あなたはそれを知らず、見ませんが、私はそれを知り、見ています。友よ、その我こそが、身体が崩壊して死んだ後、断絶し、滅失し、存在しなくなるのです。友よ、これによってこの我は完全に断滅するのです’と。このようにして、ある人々は、現に存在する衆生の断滅、滅失、非存在を説くのです。”

92. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti, sabbe te imeheva sattahi vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

92. “比丘たちよ、これらの七つの根拠によって、断滅論者である沙門やバラモンたちは、現に存在する衆生の断滅、滅失、非存在を説くのです。比丘たちよ、およそ断滅論者である沙門やバラモンたちが、現に存在する衆生の断滅、滅失、非存在を説く場合、彼らすべてはこれら七つの根拠のいずれかによって説くのであり、これら以外にはありません。……(中略)……これらこそが、如来の真実の徳を正しく語る者が語るべき法なのです。”

Diṭṭhadhammanibbānavādo

“現世涅槃論”

93. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi?

93. “比丘たちよ、ある沙門やバラモンたちは現世涅槃論者であり、五つの根拠によって、現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説きます。それら沙門やバラモンたちは、何を根拠とし、何に依拠して、五つの根拠によって現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説くのでしょうか。”

94. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi – ‘‘yato kho, bho, ayaṃ attā pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

94. “比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、次のような説と見解を持っています。‘友よ、この我が五つの欲徳を享受し、満たされ、耽溺しているとき、友よ、これによってこの我は至高の現世涅槃に到達したことになるのです’と。このようにして、ある人々は現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説くのです。”

95. ‘‘Tamañño evamāha –‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Kāmā hi, bho, aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, tesaṃ vipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā. Yato kho, bho, ayaṃ attā vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ [Pg.34] attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

95. “別の者が彼にこう言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは至高の現世涅槃に到達したことにはなりません。それはなぜでしょうか。友よ、諸々の欲は無常であり、苦であり、変りゆく性質のものだからです。それらが変り、変質することによって、憂い、悲しみ、苦しみ、悶え、絶望が生じるのです。友よ、この我が欲から離れ、不善の諸法から離れて、尋と伺があり、離生喜楽のある初禅に入って留まるとき、友よ、これによってこの我は至高の現世涅槃に到達したことになるのです’と。このようにして、ある人々は現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説くのです。”

96. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha vitakkitaṃ vicāritaṃ, etenetaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

96. “別の者が彼にこう言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは至高の現世涅槃に到達したことにはなりません。それはなぜでしょうか。そこには尋と伺がある限り、それは粗雑であると言われるからです。友よ、この我が尋と伺を静め、内なる清浄と心の統一を得て、尋もなく伺もなく、定生喜楽のある第二禅に入って留まるとき、友よ、これによってこの我は至高の現世涅槃に到達したことになるのです’と。このようにして、ある人々は現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説くのです。”

97. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha pītigataṃ cetaso uppilāvitattaṃ, etenetaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

97. “別の者が彼にこう言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは至高の現世涅槃に到達したことにはなりません。それはなぜでしょうか。そこには喜があり、心の高揚がある限り、それは粗雑であると言われるからです。友よ、この我が喜からも離れ、平静を保ち、正念・正知をもって、身体で楽を感じ、“平静であり、念いがあり、楽に住む”と聖者たちが称賛する第三禅に入って留まるとき、友よ、これによってこの我は至高の現世涅槃に到達したことになるのです’と。このようにして、ある人々は現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説くのです。”

98. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha sukhamiti cetaso ābhogo, etenetaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.

98. “別の者が彼にこう言います。‘友よ、あなたが言うその我は確かに存在します。それが存在しないとは私は言いません。しかし、友よ、この我はそれだけでは至高の現世涅槃に到達したことにはなりません。それはなぜでしょうか。そこには“楽である”という心の志向がある限り、それは粗雑であると言われるからです。友よ、この我が楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いを滅ぼし、不苦不楽であり、平静による念の清浄がある第四禅に入って留まるとき、友よ、これによってこの我は至高の現世涅槃に到達したことになるのです’と。このようにして、ある人々は現に存在する衆生の至高の現世涅槃を説くのです。”

99. ‘‘Imehi [Pg.35] kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva pañcahi vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

99. 比丘たちよ、現世涅槃論者であるそれらの沙門・バラモンたちは、現存する衆生のために、五つの根拠によって、現世における至高の涅槃を説示する。比丘たちよ、現世涅槃論者であるいかなる沙門・バラモンであっても、現存する衆生のために現世における至高の涅槃を説示する者は、すべてこれら五つの根拠によって説示するのであり、如来の真実の徳を正しく語ろうとする者が語るべき法とは、これら(五つの根拠)のことである。

100. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva catucattārīsāya vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

100. 比丘たちよ、未来を憶測し、未来に執着するそれらの沙門・バラモンたちは、未来に関して、四十四の根拠によって、多種多様な見解を言明する。比丘たちよ、未来を憶測し、未来に執着するいかなる沙門・バラモンであっても、未来に関して多種多様な見解を言明する者は、すべてこれら四十四の根拠によって言明するのであり、如来の真実の徳を正しく語ろうとする者が語るべき法とは、これら(四十四の根拠)のことである。

101. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi.

101. 比丘たちよ、過去を憶測し、未来を憶測し、過去と未来の両方を憶測し、過去と未来に執着するそれらの沙門・バラモンたちは、過去と未来に関して、六十二の根拠によって、多種多様な見解を言明する。

102. ‘‘Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā vā aparantakappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.

102. 比丘たちよ、過去を憶測し、あるいは未来を憶測し、あるいは過去と未来の両方を憶測し、過去と未来に執着するいかなる沙門・バラモンであっても、過去と未来に関して多種多様な見解を言明する者は、すべてこれら六十二の根拠、あるいはそのうちのいずれかによって言明するのであり、これ以外には存在しない。

103. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.

103. 比丘たちよ、如来はこれを熟知している。“これらの見解の拠り所を、このように受け入れ、このように執着するならば、このような運命をたどり、このような来世に至る”と。如来はそれを知り、さらにそれ以上のことも知っている。それを知っても、如来は(見解に)執着しない。執着しないがゆえに、如来は自ら静寂(涅槃)を覚知している。比丘たちよ、如来は受(感覚)の生起と滅尽、甘美さと過患、そしてそれからの離脱をありのままに知って、執着することなく解脱しているのである。

104. ‘‘Ime [Pg.36] kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.

104. 比丘たちよ、如来が自ら卓越した知恵(証智)をもって現証し、説示する法、すなわち、如来の真実の徳を正しく語ろうとする者が語るべき法とは、深く、見がたく、悟りがたく、静まり、絶妙で、思慮の及ばぬ、微妙で、賢者のみが知るべきものである。

Paritassitavipphanditavāro

渇愛による動揺と震えの章

105. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

105. 比丘たちよ、それらの中で、常住論者である沙門・バラモンたちが、四つの根拠によって自己と世界を常住であると説示するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

106. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

106. 比丘たちよ、それらの中で、一部常住・一部無常論者である沙門・バラモンたちが、四つの根拠によって自己と世界を一部は常住、一部は無常であると説示するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

107. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

107. 比丘たちよ、それらの中で、有辺・無辺論者である沙門・バラモンたちが、四つの根拠によって世界の有限・無限を説示するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

108. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

108. 比丘たちよ、それらの中で、不死の曖昧論者である沙門・バラモンたちが、あちこちで質問を投げかけられた際、四つの根拠によって言葉をはぐらかし、曖昧な論をなすが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

109. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

109. 比丘たちよ、それらの中で、無因論者である沙門・バラモンたちが、二つの根拠によって自己と世界を無因(偶然)に生じると説示するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

110. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi [Pg.37] vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

110. 比丘たちよ、それらの中で、過去を憶測し、過去に執着する沙門・バラモンたちが、過去に関して、十八の根拠によって多種多様な見解を言明するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

111. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

111. 比丘たちよ、それらの中で、死後も意識(想)があると主張する沙門・バラモンたちが、死後も意識を持つ自己を十六の根拠によって説示するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

112. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

112. 比丘たちよ、それらの中で、死後は意識(想)がないと主張する沙門・バラモンたちが、死後は意識を持たない自己を八つの根拠によって説示するが、それさえも、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの受(感覚)であり、渇愛による動揺と震えにすぎない。

113. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

113. 比丘たちよ、それらの中で、死後について“非想非非想”を主張する沙門・バラモンたちは、八つの根拠によって、死後の我(アートマン)を非想非非想であると規定する。それ(彼らの見解に伴う受)もまた、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの感受(受)であり、渇愛による動揺と混乱に過ぎない。

114. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

114. 比丘たちよ、それらの中で、断滅論者である沙門・バラモンたちは、現存する衆生の断滅、消失、虚無を七つの根拠によって規定する。それもまた、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの感受であり、渇愛による動揺と混乱に過ぎない。

115. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

115. 比丘たちよ、それらの中で、現世涅槃論者である沙門・バラモンたちは、現存する衆生の最高至上の現世涅槃を五つの根拠によって規定する。それもまた、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの感受であり、渇愛による動揺と混乱に過ぎない。

116. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

116. 比丘たちよ、それらの中で、未来を推測し、未来に執着する沙門・バラモンたちは、未来に関して多種多様な見解を四十四の根拠によって説く。それもまた、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの感受であり、渇愛による動揺と混乱に過ぎない。

117. ‘‘Tatra[Pg.38], bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.

117. 比丘たちよ、それらの中で、過去を推測し、未来を推測し、過去と未来の両方を推測して執着する沙門・バラモンたちは、過去と未来に関して多種多様な見解を六十二の根拠によって説く。それもまた、真実を知らず見ることのない、渇愛に囚われたそれら沙門・バラモンたちの感受であり、渇愛による動揺と混乱に過ぎない。

Phassapaccayāvāro

触(そく)を縁とする節

118. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

118. 比丘たちよ、それらの中で、常住論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって我と世界を常住であると規定する。それ(彼らの感受)もまた、触を縁として生じるものである。

119. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

119. 比丘たちよ、それらの中で、一部常住・一部無常論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって我と世界を一部は常住、一部は無常であると規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

120. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

120. 比丘たちよ、それらの中で、有辺・無辺論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって世界が有辺であるか無辺であるかを規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

121. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

121. 比丘たちよ、それらの中で、曖昧な議論(不死の攪乱)をなす沙門・バラモンたちは、あちこちで質問を投げかけられると、四つの根拠によって言葉をはぐらかし、曖昧な議論に陥る。それもまた、触を縁として生じるものである。

122. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

122. 比丘たちよ、それらの中で、無因論者である沙門・バラモンたちは、二つの根拠によって我と世界が無因(偶然)に生じると規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

123. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

123. 比丘たちよ、それらの中で、過去を推測し、過去に執着する沙門・バラモンたちは、過去に関して多種多様な見解を十八の根拠によって説く。それもまた、触を縁として生じるものである。

124. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

124. 比丘たちよ、それらの中で、死後について“有想”を主張する沙門・バラモンたちは、十六の根拠によって、死後の我を有想であると規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

125. ‘‘Tatra[Pg.39], bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

125. 比丘たちよ、それらの中で、死後について“無想”を主張する沙門・バラモンたちは、八つの根拠によって、死後の我を無想であると規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

126. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

126. 比丘たちよ、それらの中で、死後について“非想非非想”を主張する沙門・バラモンたちは、八つの根拠によって、死後の我を非想非非想であると規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

127. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

127. 比丘たちよ、それらの中で、断滅論者である沙門・バラモンたちは、現存する衆生の断滅、消失、虚無を七つの根拠によって規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

128. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

128. 比丘たちよ、それらの中で、現世涅槃論者である沙門・バラモンたちは、現存する衆生の最高至上の現世涅槃を五つの根拠によって規定する。それもまた、触を縁として生じるものである。

129. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

129. 比丘たちよ、それらの中で、未来を推測し、未来に執着する沙門・バラモンたちは、未来に関して多種多様な見解を四十四の根拠によって説く。それもまた、触を縁として生じるものである。

130. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, tadapi phassapaccayā.

130. 比丘たちよ、それらの中で、過去を推測し、未来を推測し、過去と未来の両方を推測して執着する沙門・バラモンたちは、過去と未来に関して多種多様な見解を六十二の根拠によって説く。それもまた、触を縁として生じるものである。

Netaṃ ṭhānaṃ vijjativāro

“そのようなことはあり得ない”という節

131. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

131. 比丘たちよ、それらの中で、常住論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって我と世界を常住であると規定する。それら沙門・バラモンたちが、触(そく)を離れて(その受を)経験するということは、あり得ないことである。

132. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekacca asassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

132. 比丘たちよ、それらの中で、一部常住・一部無常論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって我と世界を一部は常住、一部は無常であると規定する。それら沙門・バラモンたちが、触を離れて(その受を)経験するということは、あり得ないことである。

133. ‘‘Tatra[Pg.40], bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

133. 比丘たちよ、それらの中で、有辺無辺論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって世界の有限と無限を主張するが、彼らが接触(触)を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

134. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

134. 比丘たちよ、それらの中で、不死の攪乱論者(曖昧論者)である沙門・バラモンたちは、あちこちで問いを向けられたとき、四つの根拠によって言葉を攪乱し、不死の攪乱に陥るが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

135. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

135. 比丘たちよ、それらの中で、無因論者である沙門・バラモンたちは、二つの根拠によって自己と世界が無因に生じると主張するが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

136. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

136. 比丘たちよ、それらの中で、過去を憶測し、過去に見解を随伴させる沙門・バラモンたちは、過去に関して種々の見解を十八の根拠によって説くが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

137. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

137. 比丘たちよ、それらの中で、死後の状態を論ずる有想論者である沙門・バラモンたちは、十六の根拠によって死後の自己は有想であると主張するが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

138. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā, uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

138. 比丘たちよ、それらの中で、死後の状態を論ずる無想論者である沙門・バラモンたちは、八つの根拠によって死後の自己は無想であると主張するが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

139. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

139. 比丘たちよ、それらの中で、死後の状態を論ずる非想非非想論者である沙門・バラモンたちは、八つの根拠によって死後の自己は非想非非想であると主張するが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

140. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

140. 比丘たちよ、それらの中で、断滅論者である沙門・バラモンたちは、七つの根拠によって現存する衆生の断滅、消失、非存在を主張するが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

141. ‘‘Tatra[Pg.41], bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

141. 比丘たちよ、それらの中で、現法涅槃論者である沙門・バラモンたちは、五つの根拠によって現存する衆生の至高の現法涅槃を主張するが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

142. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

142. 比丘たちよ、それらの中で、未来を憶測し、未来に見解を随伴させる沙門・バラモンたちは、未来に関して種々の見解を四十四の根拠によって説くが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

143. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

143. 比丘たちよ、それらの中で、過去を憶測し、未来を憶測し、過去と未来を憶測し、過去と未来に見解を随伴させる沙門・バラモンたちは、過去と未来に関して種々の見解を六十二の根拠によって説くが、彼らが接触を離れてそれを感受するということは、あり得ないことである。

Diṭṭhigatikādhiṭṭhānavaṭṭakathā

見解に固執する者の立脚点と輪廻に関する説示

144. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, yepi te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā…pe… yepi te samaṇabrāhmaṇā antānantikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, sabbe te chahi phassāyatanehi phussa phussa paṭisaṃvedenti tesaṃ vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.

144. 比丘たちよ、それらの中で、常住論者である沙門・バラモンたちは、四つの根拠によって自己と世界が常住であると主張する。また、一部常住・一部無常論者たちも……(中略)……過去と未来に関して種々の見解を六十二の根拠によって説く沙門・バラモンたちも、彼らすべては六つの接触の場(六触処)を通じて触れては感受するのである。彼らにとって、受を縁として渇愛が生じ、渇愛を縁として取(執着)が生じ、取を縁として有(存在)が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死、愁い、悲しみ、苦しみ、憂い、悶えが生じるのである。

Vivaṭṭakathādi

輪廻からの解脱に関する説示など

145. ‘‘Yato [Pg.42] kho, bhikkhave, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imehi sabbeheva uttaritaraṃ pajānāti.

145. 比丘たちよ、比丘がこれら六つの接触の場の生起と滅尽、甘味と過患、そして出離をありのままに知るとき、この比丘はこれらすべての者たちよりもさらに優れたことを知るのである。

146. ‘‘Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā vā aparantakappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva dvāsaṭṭhiyā vatthūhi antojālīkatā, ettha sitāva ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā antojālīkatāva ummujjamānā ummujjanti.

146. 比丘たちよ、過去を憶測し、未来を憶測し、過去と未来を憶測し、過去と未来に見解を随伴させて、過去と未来に関して種々の見解を説く沙門・バラモンたちは、すべてこれら六十二の根拠によって(私の教えという)網の中に閉じ込められている。彼らはこの網の中で浮かび上がっても、この網の中に留まったまま浮かび上がるのであり、この網に包摂され、閉じ込められたまま浮かび上がるのである。

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho kevaṭṭo vā kevaṭṭantevāsī vā sukhumacchikena jālena parittaṃ udakadahaṃ otthareyya. Tassa evamassa – ‘ye kho keci imasmiṃ udakadahe oḷārikā pāṇā, sabbe te antojālīkatā. Ettha sitāva ummujjamānā ummujjanti; ettha pariyāpannā antojālīkatāva ummujjamānā ummujjantī’ti; evameva kho, bhikkhave, ye hi keci samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā vā aparantakappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva dvāsaṭṭhiyā vatthūhi antojālīkatā ettha sitāva ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā antojālīkatāva ummujjamānā ummujjanti.

“比丘たちよ、例えば、熟練した漁師やその弟子が、目の細かい網で小さな池を覆うようなものである。彼(漁師)は次のように思うだろう。‘この小さな池にいる大きな生き物はすべて、網の中に入れられた。それらはこの網の中に留まり、浮き沈みしても、この網の中に含まれ、網の中に入れられたまま浮き沈みするのだ’と。比丘たちよ、それと同じように、過去を推論する者、未来を推論する者、あるいは過去と未来の両方を推論する者、過去と未来について見解を持ち、過去と未来に関して様々に主張する沙門やバラモンたちは皆、これら六十二の見解という網の中に捕らえられている。彼らはこの網の中に留まり、浮き沈みしても、この網の中に含まれ、網の中に入れられたまま浮き沈みするのである。”

147. ‘‘Ucchinnabhavanettiko, bhikkhave, tathāgatassa kāyo tiṭṭhati. Yāvassa kāyo ṭhassati, tāva naṃ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā na naṃ dakkhanti devamanussā.

147. “比丘たちよ、如来の身体は、生存の紐(渇愛)が断たれた状態で留まっている。その身体が存続する限り、神々や人間は彼(如来)を見ることができる。しかし、身体が崩壊し、寿命が尽きた後は、神々や人間が彼を見ることはなくなる。”

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ambapiṇḍiyā vaṇṭacchinnāya yāni kānici ambāni vaṇṭapaṭibandhāni, sabbāni tāni tadanvayāni bhavanti; evameva kho, bhikkhave, ucchinnabhavanettiko tathāgatassa kāyo tiṭṭhati, yāvassa kāyo ṭhassati, tāva naṃ dakkhanti devamanussā, kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā na naṃ dakkhanti devamanussā’’ti.

“比丘たちよ、例えば、マンゴーの房の茎が切られたとき、その茎に繋がっていたすべてのマンゴーが、その茎に従って(落ちて)いくようなものである。比丘たちよ、それと同じように、如来の身体は、生存の紐が断たれた状態で留まっている。その身体が存続する限り、神々や人間は彼を見ることができる。しかし、身体が崩壊し、寿命が尽きた後は、神々や人間が彼を見ることはなくなる。”

148. Evaṃ [Pg.43] vutte āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante, ko nāmo ayaṃ, bhante, dhammapariyāyo’’ti? ‘‘Tasmātiha tvaṃ, ānanda, imaṃ dhammapariyāyaṃ atthajālantipi naṃ dhārehi, dhammajālantipi naṃ dhārehi, brahmajālantipi naṃ dhārehi, diṭṭhijālantipi naṃ dhārehi, anuttaro saṅgāmavijayotipi naṃ dhārehī’’ti. Idamavoca bhagavā.

148. このように語られたとき、尊者アーナンダは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、驚くべきことです。世尊よ、未曾有のことです。世尊よ、この法門は何という名前でしょうか。”“アーナンダよ、それゆえ、お前はこの法門を‘義の網(アッタジャーラ)’として覚えなさい。また‘法の網(ダンマジャーラ)’として、‘梵の網(ブラフマジャーラ)’として、‘見解の網(ディッティジャーラ)’として、あるいは‘無上の戦勝(アヌッタラ・サンガーマヴィジャヤ)’として覚えなさい。”世尊はこのように仰った。

149. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti. Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne dasasahassī lokadhātu akampitthāti.

149. それらの比丘たちは歓喜し、世尊の説かれたことを喜んだ。また、この解説(ヴェイヤーカラナ)が説かれている間に、一万の境界(世界系)が震動した。

Brahmajālasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.

第一、梵網経(ブラフマジャーラ・スッタ)終わる。

2. Sāmaññaphalasuttaṃ

2. 沙門果経(サーマンニャパラ・スッタ)

Rājāmaccakathā

王と大臣の対話

150. Evaṃ [Pg.44] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati jīvakassa komārabhaccassa ambavane mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ aḍḍhateḷasehi bhikkhusatehi. Tena kho pana samayena rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tadahuposathe pannarase komudiyā cātumāsiniyā puṇṇāya puṇṇamāya rattiyā rājāmaccaparivuto uparipāsādavaragato nisinno hoti. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tadahuposathe udānaṃ udānesi – ‘‘ramaṇīyā vata bho dosinā ratti, abhirūpā vata bho dosinā ratti, dassanīyā vata bho dosinā ratti, pāsādikā vata bho dosinā ratti, lakkhaññā vata bho dosinā ratti. Kaṃ nu khvajja samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā payirupāseyyāma, yaṃ no payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti?

150. このように私は聞いた。ある時、世尊は千二百五十人の比丘たちからなる大きな比丘サンガと共に、王舎城(ラージャガハ)にある、王子に養育されたジーヴァカ(コーマーラバッチャ)のマンゴー園に滞在しておられた。その時、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、十五日の布薩(ウポーササ)の日、四ヶ月の終わりの満月の夜、月光の美しい夜に、大臣たちに囲まれて、立派な宮殿の屋上に座っていた。その時、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、その布薩の日に次のような感興の言葉(ウダーナ)を漏らした。“ああ、諸君、月夜はなんと快いことか。ああ、諸君、月夜はなんと美しいことか。ああ、諸君、月夜はなんと見るに値することか。ああ、諸君、月夜はなんと心安らぐことか。ああ、諸君、月夜はなんと瑞兆に満ちていることか。今日、我々はどの沙門あるいはバラモンを訪ねるべきだろうか。我々が訪ねることで、心が清らかになるような方は誰だろうか。”

151. Evaṃ vutte, aññataro rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, pūraṇo kassapo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo pūraṇaṃ kassapaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa pūraṇaṃ kassapaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

151. このように言われたとき、ある大臣がマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥにこう申し上げた。“大王よ、このプーラナ・カッサパは、サンガ(教団)を率い、群衆を率い、一派の師であり、名高く、名声があり、教祖であり、多くの人々に聖者と認められ、経験豊かで、出家して久しく、高齢で、晩年に達しております。大王よ、そのプーラナ・カッサパを訪ねてください。プーラナ・カッサパを訪ねれば、おそらく大王の心は清らかになるでしょう。”このように言われたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙していた。

152. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, makkhali gosālo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo makkhaliṃ gosālaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa makkhaliṃ gosālaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

152. また別の大臣がマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥにこう申し上げた。“大王よ、このマッカリ・ゴーサーラは、サンガを率い、群衆を率い、一派の師であり、名高く、名声があり、教祖であり、多くの人々に聖者と認められ、経験豊かで、出家して久しく、高齢で、晩年に達しております。大王よ、そのマッカリ・ゴーサーラを訪ねてください。マッカリ・ゴーサーラを訪ねれば、おそらく大王の心は清らかになるでしょう。”このように言われたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙していた。

153. Aññataropi [Pg.45] kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, ajito kesakambalo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo ajitaṃ kesakambalaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa ajitaṃ kesakambalaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

153. また別の大臣がマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥにこう申し上げた。“大王よ、このアジタ・ケーサカンバラは、サンガを率い、群衆を率い、一派の師であり、名高く、名声があり、教祖であり、多くの人々に聖者と認められ、経験豊かで、出家して久しく、高齢で、晩年に達しております。大王よ、そのアジタ・ケーサカンバラを訪ねてください。アジタ・ケーサカンバラを訪ねれば、おそらく大王の心は清らかになるでしょう。”このように言われたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙していた。

154. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, pakudho kaccāyano saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo pakudhaṃ kaccāyanaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa pakudhaṃ kaccāyanaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

154. また、ある大臣が、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥに次のように申し上げた。“大王よ、このパクダ・カッチャーヤナは、僧伽(集団)を率い、門徒を擁し、門徒の師であり、名高く、誉れ高く、教祖であり、多くの人々に聖者と仰がれ、経験豊かで、出家して久しく、高齢で、晩年に達しております。大王よ、どうかパクダ・カッチャーヤナのもとをお訪ねください。パクダ・カッチャーヤナのもとをお訪ねになれば、おそらく大王の御心は清らかになることでしょう”。このように言われたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは黙然としていた。

155. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, sañcayo belaṭṭhaputto saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo sañcayaṃ belaṭṭhaputtaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa sañcayaṃ belaṭṭhaputtaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

155. また、別のある大臣が、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥに次のように申し上げた。“大王よ、このサンジャヤ・ベーラッタプッタは、僧伽を率い、門徒を擁し、門徒の師であり、名高く、誉れ高く、教祖であり、多くの人々に聖者と仰がれ、経験豊かで、出家して久しく、高齢で、晩年に達しております。大王よ、どうかサンジャヤ・ベーラッタプッタのもとをお訪ねください。サンジャヤ・ベーラッタプッタのもとをお訪ねになれば、おそらく大王の御心は清らかになることでしょう”。このように言われたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは黙然としていた。

156. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, nigaṇṭho nāṭaputto saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa nigaṇṭhaṃ [Pg.46] nāṭaputtaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

156. また、別のある大臣が、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥに次のように申し上げた。“大王よ、このニガンダ・ナータプッタは、僧伽を率い、門徒を擁し、門徒の師であり、名高く、誉れ高く、教祖であり、多くの人々に聖者と仰がれ、経験豊かで、出家して久しく、高齢で、晩年に達しております。大王よ、どうかニガンダ・ナータプッタのもとをお訪ねください。ニガンダ・ナータプッタのもとをお訪ねになれば、おそらく大王の御心は清らかになることでしょう”。このように言われたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは黙然としていた。

Komārabhaccajīvakakathā

養子ジーヴァカに関する話

157. Tena kho pana samayena jīvako komārabhacco rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa avidūre tuṇhībhūto nisinno hoti. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – ‘‘tvaṃ pana, samma jīvaka, kiṃ tuṇhī’’ti? ‘‘Ayaṃ, deva, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho amhākaṃ ambavane viharati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ aḍḍhateḷasehi bhikkhusatehi. Taṃ kho pana bhagavantaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Taṃ devo bhagavantaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa bhagavantaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’ti.

157. そのとき、養子ジーヴァカは、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥの近くに黙って座っていた。そこで、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、養子ジーヴァカにこう言った。“友なるジーヴァカよ、あなたはどうして黙っているのか”。“大王よ、供養を受けるに値し、正しく自ら悟りを開かれたあの方、世尊が、千二百五十人の多勢の比丘僧伽とともに、私たちのマンゴー園に滞在しておられます。その世尊については、次のような素晴らしい名声が広まっております。‘かの世尊は、供養を受けるに値する方(応供)、正しく自ら悟りを開かれた方(正遍知)、知恵と行いが完成された方(明行足)、正しき道へ行かれた方(善逝)、世間を完全に知る方(世間解)、比類なき、御すべき人を調御する方(無上士調御丈夫)、天界と人間界の師(天人師)、目覚めた方(仏陀)、福徳ある方(世尊)である’と。大王よ、どうかその世尊のもとをお訪ねください。世尊のもとをお訪ねになれば、おそらく大王の御心は清らかになることでしょう”。

158. ‘‘Tena hi, samma jīvaka, hatthiyānāni kappāpehī’’ti. ‘‘Evaṃ, devā’’ti kho jīvako komārabhacco rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa paṭissuṇitvā pañcamattāni hatthinikāsatāni kappāpetvā rañño ca ārohaṇīyaṃ nāgaṃ, rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa paṭivedesi – ‘‘kappitāni kho te, deva, hatthiyānāni, yassadāni kālaṃ maññasī’’ti.

158. “それならば、友なるジーヴァカよ、象の乗り物を準備せよ”。“承知いたしました、大王よ”と、養子ジーヴァカはマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥに応じ、五百頭ほどの雌象と、王の乗用象を準備させ、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥに報告した。“大王よ、象の乗り物の準備が整いました。今は、大王が適当と思われる時にお出かけください”。

159. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto pañcasu hatthinikāsatesu paccekā itthiyo āropetvā ārohaṇīyaṃ nāgaṃ abhiruhitvā ukkāsu dhāriyamānāsu rājagahamhā niyyāsi mahaccarājānubhāvena, yena jīvakassa komārabhaccassa ambavanaṃ tena pāyāsi.

159. そこで、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、五百頭の雌象にそれぞれ侍女たちを乗せ、自らは乗用象にまたがり、松明を掲げさせて、王としての盛大な威容をもって王舎城(ラージャガハ)を出発し、養子ジーヴァカのマンゴー園へと向かった。

Atha kho rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa avidūre ambavanassa ahudeva bhayaṃ, ahu chambhitattaṃ, ahu lomahaṃso. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhīto saṃviggo lomahaṭṭhajāto [Pg.47] jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – ‘‘kacci maṃ, samma jīvaka, na vañcesi? Kacci maṃ, samma jīvaka, na palambhesi? Kacci maṃ, samma jīvaka, na paccatthikānaṃ desi? Kathañhi nāma tāva mahato bhikkhusaṅghassa aḍḍhateḷasānaṃ bhikkhusatānaṃ neva khipitasaddo bhavissati, na ukkāsitasaddo na nigghoso’’ti.

さて、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、マンゴー園の近くに達したとき、恐怖を感じ、戦慄し、身の毛がよだった。そこで、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、恐れおののき、身の毛を逆立てながら、養子ジーヴァカにこう言った。“友なるジーヴァカよ、私を欺いているのではないか。友なるジーヴァカよ、私を騙しているのではないか。友なるジーヴァカよ、私を敵に引き渡そうとしているのではないか。千二百五十人ものこれほど多勢の比丘僧伽がいるというのに、どうしてくしゃみの音も、咳払いも、話し声さえもしないのか”。

‘‘Mā bhāyi, mahārāja, mā bhāyi, mahārāja. Na taṃ deva, vañcemi; na taṃ, deva, palambhāmi; na taṃ, deva, paccatthikānaṃ demi. Abhikkama, mahārāja, abhikkama, mahārāja, ete maṇḍalamāḷe dīpā jhāyantī’’ti.

“大王よ、恐れることはありません。大王よ、恐れることはありません。大王よ、私はあなたを欺いてはおりません。大王よ、あなたを騙してはおりません。大王よ、あなたを敵に引き渡すようなことはいたしません。大王よ、進んでください。大王よ、進んでください。あそこの円形講堂(マンダラマーラ)に灯火が輝いております”。

Sāmaññaphalapucchā

沙門果の問い

160. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto yāvatikā nāgassa bhūmi nāgena gantvā, nāgā paccorohitvā, pattikova yena maṇḍalamāḷassa dvāraṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – ‘‘kahaṃ pana, samma jīvaka, bhagavā’’ti? ‘‘Eso, mahārāja, bhagavā; eso, mahārāja, bhagavā majjhimaṃ thambhaṃ nissāya puratthābhimukho nisinno purakkhato bhikkhusaṅghassā’’ti.

160. そこで、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、象で行けるところまで象で行き、象から降りると、徒歩で円形講堂の入り口まで近づいた。近づいてから、養子ジーヴァカにこう言った。“友なるジーヴァカよ、世尊はどこにおられるのか”。“大王よ、あちらにおられるのが世尊です。大王よ、あちらにおられるのが世尊です。中央の柱に寄りかかり、東を向いて座り、比丘僧伽に囲まれておられるのがあの方です”。

161. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhībhūtaṃ tuṇhībhūtaṃ bhikkhusaṅghaṃ anuviloketvā rahadamiva vippasannaṃ udānaṃ udānesi – ‘‘iminā me upasamena udayabhaddo kumāro samannāgato hotu, yenetarahi upasamena bhikkhusaṅgho samannāgato’’ti. ‘‘Agamā kho tvaṃ, mahārāja, yathāpema’’nti. ‘‘Piyo me, bhante, udayabhaddo kumāro. Iminā me, bhante, upasamena udayabhaddo kumāro samannāgato hotu yenetarahi upasamena bhikkhusaṅgho samannāgato’’ti.

161. その時、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、世尊のおられる所へ赴きました。赴いてから、一方に立ちました。一方に立ったマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、静まり返った比丘サンガを繰り返し見渡し、澄み渡った池のように(静寂で)清らかな様子に感銘を受けて、次のような感興のことば(ウダーナ)を発しました。“今、比丘サンガが備えているこの静けさを、私の息子、ウダヤバッダ王子も備えることができますように”。すると(世尊は)“大王よ、あなたは自分の愛する者のところへ(心が)行ったのだね”と仰いました。“世尊よ、私はウダヤバッダ王子を愛しております。世尊よ、今、比丘サンガが備えているこの静けさを、私の息子、ウダヤバッダ王子も備えることができますように”。

162. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ abhivādetvā, bhikkhusaṅghassa añjaliṃ paṇāmetvā, ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ [Pg.48] nisinno kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘puccheyyāmahaṃ, bhante, bhagavantaṃ kiñcideva desaṃ ; sace me bhagavā okāsaṃ karoti pañhassa veyyākaraṇāyā’’ti. ‘‘Puccha, mahārāja, yadākaṅkhasī’’ti.

162. そこで、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、世尊を礼拝し、比丘サンガに合掌して、一方に座りました。一方に座ったマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、世尊に次のように申し上げました。“世尊よ、もし世尊が質問に答える機会を私に与えてくださるならば、私は世尊に、ある事柄についてお尋ねしたいのです”。“大王よ、望むことを問いなさい”。

163. ‘‘Yathā nu kho imāni, bhante, puthusippāyatanāni, seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsikaputtā āḷārikā kappakā nhāpakā sūdā mālākārā rajakā pesakārā naḷakārā kumbhakārā gaṇakā muddikā, yāni vā panaññānipi evaṃgatāni puthusippāyatanāni, te diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sippaphalaṃ upajīvanti; te tena attānaṃ sukhenti pīṇenti, mātāpitaro sukhenti pīṇenti, puttadāraṃ sukhenti pīṇenti, mittāmacce sukhenti pīṇenti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhapenti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Sakkā nu kho, bhante, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’’nti?

163. “世尊よ、例えば、世の中には多くの技術(職業)があります。すなわち、象使い、馬使い、戦車兵、弓術師、旗手、軍陣を整える者、勇猛な戦士、高貴な王子たち、突撃兵、大いなる象のように力強い兵士、勇者、鎧を着た戦士、忠実な家来の子ら、料理人、理髪師、入浴係、調理師、花飾り職人、洗濯屋、織物師、籠編み職人、陶器職人、計算家、指算家などです。あるいは、これらと同様の、他にも多くの技術があります。彼らは現世において、その技術の果報(報酬)によって自ら生計を立てています。彼らはその技術の果報によって、自分自身を幸福にし、満足させ、父母を幸福にし、満足させ、妻子を幸福にし、満足させ、友人や同僚を幸福にし、満足させます。また、沙門やバラモンに対して、上方に通じ、天界に至り、幸福な報いをもたらし、天界へと導く布施を捧げます。世尊よ、それと同じように、現世において、目に見える形での‘沙門の果報’を示すことは可能でしょうか”。

164. ‘‘Abhijānāsi no tvaṃ, mahārāja, imaṃ pañhaṃ aññe samaṇabrāhmaṇe pucchitā’’ti? ‘‘Abhijānāmahaṃ, bhante, imaṃ pañhaṃ aññe samaṇabrāhmaṇe pucchitā’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana te, mahārāja, byākariṃsu, sace te agaru bhāsassū’’ti. ‘‘Na kho me, bhante, garu, yatthassa bhagavā nisinno, bhagavantarūpo vā’’ti. ‘‘Tena hi, mahārāja, bhāsassū’’ti.

164. “大王よ、あなたは以前、他の沙門やバラモンたちにこの質問をしたことを覚えていますか”。“世尊よ、私は以前、他の沙門やバラモンたちにこの質問をしたことを覚えています”。“大王よ、それでは、彼らはどのように答えましたか。もし差し支えなければ、話しなさい”。“世尊よ、世尊や、あるいは世尊のような方がおられる場所で話すことは、私にとって少しも差し支えありません”。“大王よ、それならば話しなさい”。

Pūraṇakassapavādo

プーラナ・カッサパの説

165. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena pūraṇo kassapo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā pūraṇena kassapena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, pūraṇaṃ kassapaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho kassapa, puthusippāyatanāni, seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā [Pg.49] celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsikaputtā āḷārikā kappakā nhāpakā sūdā mālākārā rajakā pesakārā naḷakārā kumbhakārā gaṇakā muddikā, yāni vā panaññānipi evaṃgatāni puthusippāyatanāni- te diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sippaphalaṃ upajīvanti; te tena attānaṃ sukhenti pīṇenti, mātāpitaro sukhenti pīṇenti, puttadāraṃ sukhenti pīṇenti, mittāmacce sukhenti pīṇenti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhapenti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Sakkā nu kho, bho kassapa, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

165. “世尊よ、かつて私は、プーラナ・カッサパのところへ赴きました。赴いて、プーラナ・カッサパと共に挨拶を交わしました。親しく心に残る挨拶を終えて、一方に座りました。一方に座った私は、プーラナ・カッサパに次のように尋ねました。‘カッサパ殿、例えば、世の中には多くの技術があります。すなわち、象使い、馬使い、戦車兵、弓術師、旗手、軍陣を整える者、勇猛な戦士、高貴な王子たち、突撃兵、大いなる象のように力強い兵士、勇者、鎧を着た戦士、忠実な家来の子ら、料理人、理髪師、入浴係、調理師、花飾り職人、洗濯屋、織物師、籠編み職人、陶器職人、計算家、指算家などです。あるいは、これらと同様の、他にも多くの技術があります。彼らは現世において、その技術の果報によって自ら生計を立てています。彼らはその技術の果報によって、自分自身を幸福にし、満足させ、父母を幸福にし、満足させ、妻子を幸福にし、満足させ、友人や同僚を幸福にし、満足させます。また、沙門やバラモンに対して、上方に通じ、天界に至り、幸福な報いをもたらし、天界へと導く布施を捧げます。カッサパ殿、それと同じように、現世において、目に見える形での“沙門の果報”を示すことは可能でしょうか’と”。

166. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, pūraṇo kassapo maṃ etadavoca – ‘karoto kho, mahārāja, kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato socayato, socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātāpayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti. Itthaṃ kho me, bhante, pūraṇo kassapo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno akiriyaṃ byākāsi.

166. “世尊よ、このように尋ねたところ、プーラナ・カッサパは私に次のように言いました。‘大王よ、自ら行い、他に行わせ、自ら切り、他を切り刻ませ、自ら苦しめ、他を苦しませ、自ら悲しませ、他を悲しませ、自ら疲れさせ、他を疲れさせ、自ら震えさせ、他を震えさせ、生き物を殺し、与えられていないものを取り、家に押し入り、略奪し、一軒家を襲い、道端で待ち伏せし、他人の妻と通じ、嘘をついても、それを行う者に罪(悪)は生じない。たとえ剃刀のように鋭い輪(武器)によって、この大地の生き物を一つの肉の塊、一つの肉の山にしたとしても、そのことによる罪はなく、罪の報いもない。たとえガンジス川の南岸に行き、殺し、殺させ、切り、切らせ、苦しめ、苦しませたとしても、そのことによる罪はなく、罪の報いもない。また、たとえガンジス川の北岸に行き、施し、施させ、供養し、供養させたとしても、そのことによる功徳はなく、功徳の報いもない。布施、自己抑制、戒律の遵守、真実を語ることによっても、功徳はなく、功徳の報いもない’と。世尊よ、このようにプーラナ・カッサパは、現世における沙門の果報を問われたのに、私に対して‘非業論(無作用論)’を答えました。世尊よ、それはまるで、マンゴーについて尋ねたのにパンノキについて答え、パンノキについて尋ねたのにマンゴーについて答えるようなものでした。そのように、現世における沙門の果報を問われたのに、プーラナ・カッサパは私に対して‘非業論’を答えたのです。世尊よ、その時、私はこのように思いました。‘私のような王が、自分の領土に住む沙門やバラモンを非難すべきではない’と。世尊よ、私はプーラナ・カッサパの説いたことを喜ぶこともなく、かといって拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもしないまま、不満を抱きつつも、不満の言葉を口にすることなく、その説を心に留めることも受け入れることもせず、座から立って去りました”。

‘‘Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, pūraṇo kassapo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno akiriyaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, pūraṇassa kassapassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikositvā [Pg.50] anattamano, anattamanavācaṃ anicchāretvā, tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

“世尊よ、例えばマンゴーについて問われてパンノキ(ラブジャ)について答え、パンノキについて問われてマンゴーについて答えるようなものです。そのように、世尊よ、プーラナ・カッサパは、現世における沙門の果報について問われたのに、無作用論(非業論)を答えました。世尊よ、その時、私はこう思いました。‘私のような者が、自国に住む沙門やバラモンをどうして辱めることができようか’と。世尊よ、私はプーラナ・カッサパの言葉を喜ぶことも、拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもなく、不満を抱きながらも、不満の言葉を口にせず、その言葉を心に留めることも受け入れることもせず、座から立ち上がって去りました。”

Makkhaligosālavādo

マッカリ・ゴーサーラの教説

167. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena makkhali gosālo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā makkhalinā gosālena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, makkhaliṃ gosālaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho gosāla, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho gosāla, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

167. “世尊よ、かつて私はマッカリ・ゴーサーラのもとへ赴きました。赴いて、マッカリ・ゴーサーラと親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座りました。世尊よ、一方に座った私は、マッカリ・ゴーサーラにこう言いました。‘ゴーサーラ殿、世の中には多くの技術(工巧処)がありますが……(中略)……ゴーサーラ殿、それらと同じように、現世において、現に知ることのできる沙門の果報を示すことは可能でしょうか’と。”

168. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, makkhali gosālo maṃ etadavoca – ‘natthi mahārāja hetu natthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya, ahetū apaccayā sattā saṃkilissanti. Natthi hetu, natthi paccayo sattānaṃ visuddhiyā, ahetū apaccayā sattā visujjhanti. Natthi attakāre, natthi parakāre, natthi purisakāre, natthi balaṃ, natthi vīriyaṃ, natthi purisathāmo, natthi purisaparakkamo. Sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṅgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedenti. Cuddasa kho panimāni yonipamukhasatasahassāni saṭṭhi ca satāni cha ca satāni pañca ca kammuno satāni pañca ca kammāni tīṇi ca kammāni kamme ca aḍḍhakamme ca dvaṭṭhipaṭipadā dvaṭṭhantarakappā chaḷābhijātiyo aṭṭha purisabhūmiyo ekūnapaññāsa ājīvakasate ekūnapaññāsa paribbājakasate ekūnapaññāsa nāgāvāsasate vīse indriyasate tiṃse nirayasate chattiṃsa rajodhātuyo satta saññīgabbhā satta asaññīgabbhā satta nigaṇṭhigabbhā satta devā satta mānusā satta pisācā satta sarā satta pavuṭā satta pavuṭasatāni satta papātā satta papātasatāni satta supinā satta supinasatāni cullāsīti mahākappino satasahassāni, yāni bāle ca paṇḍite ca sandhāvitvā saṃsaritvā dukkhassantaṃ karissanti. Tattha natthi [Pg.51] ‘‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā aparipakkaṃ vā kammaṃ paripācessāmi, paripakkaṃ vā kammaṃ phussa phussa byantiṃ karissāmī’ti hevaṃ natthi. Doṇamite sukhadukkhe pariyantakate saṃsāre, natthi hāyanavaḍḍhane, natthi ukkaṃsāvakaṃse. Seyyathāpi nāma suttaguḷe khitte nibbeṭhiyamānameva paleti, evameva bāle ca paṇḍite ca sandhāvitvā saṃsaritvā dukkhassantaṃ karissantī’ti.

168. “世尊よ、このように問うと、マッカリ・ゴーサーラは私にこう言いました。‘大王よ、生きとし生けるものが汚れるのに原因はなく、縁もありません。原因もなく縁もなく、生きとし生けるものは汚れます。生きとし生けるものが清まるのに原因はなく、縁もありません。原因もなく縁もなく、生きとし生けるものは清まります。自らなすことはなく、他人がなすこともなく、人間がなすこともありません。力はなく、精進はなく、人間の気力はなく、人間の勇猛さもありません。すべての生きもの、すべての息あるもの、すべての生じたもの、すべての命あるものは、支配力もなく、力もなく、精進もなく、運命と偶然と本性によって変転し、六つの階級(生)において苦楽を経験します。百四十万六千六百の主要な胎生があり、五百の業、五つの業、三つの業、一つの業、半分の業があり、六十二の道、六十二の中劫、六つの階級、八つの人間の段階、四千九百の遊行者の生活、四千九百の遍歴者の生活、四千九百の龍の住処、二千の根(感官)、三千の地獄、三十六の塵の要素、七つの有想の胎、七つの無想の胎、七つの結節の胎、七つの神、七つの人間、七つの悪鬼、七つの湖、七つの結節、七百の小結節、七つの深淵、七百の小深淵、七つの夢、七百の小夢があります。そして、八百四十万の大劫があり、愚者も賢者もその間を流転し、輪廻して、ようやく苦しみの終焉に至るのです。そこには“私はこの戒律や、誓戒や、苦行や、梵行によって、未熟な業を成熟させ、成熟した業を次々と経験して滅尽させよう”ということはありません。苦楽は枡で量られたようであり、輪廻の期間は限定されており、増減もなければ、超過も不足もありません。例えば、糸玉を投げると、解けるだけ解けて転がっていくように、そのように愚者も賢者も流転し、輪廻して、苦しみの終焉に至るのです’と。”

169. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, makkhali gosālo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno saṃsārasuddhiṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, makkhali gosālo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno saṃsārasuddhiṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, makkhalissa gosālassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano, anattamanavācaṃ anicchāretvā, tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

169. “世尊よ、このようにマッカリ・ゴーサーラは、現世における沙門の果報について問われたのに、輪廻による清浄(輪廻清浄説)を答えました。世尊よ、例えばマンゴーについて問われてパンノキについて答え、パンノキについて問われてマンゴーについて答えるようなものです。そのように、世尊よ、マッカリ・ゴーサーラは、現世における沙門の果報について問われたのに、輪廻による清浄を答えました。世尊よ、その時、私はこう思いました。‘私のような者が、自国に住む沙門やバラモンをどうして辱めることができようか’と。世尊よ、私はマッカリ・ゴーサーラの言葉を喜ぶことも、拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもなく、不満を抱きながらも、不満の言葉を口にせず、その言葉を心に留めることも受け入れることもせず、座から立ち上がって去りました。”

Ajitakesakambalavādo

アジタ・ケーサカンバラの教説

170. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena ajito kesakambalo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā ajitena kesakambalena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, ajitaṃ kesakambalaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho ajita, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho ajita, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

170. “世尊よ、かつて私はアジタ・ケーサカンバラのもとへ赴きました。赴いて、アジタ・ケーサカンバラと親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座りました。世尊よ、一方に座った私は、アジタ・ケーサカンバラにこう言いました。‘アジタ殿、世の中には多くの技術がありますが……(中略)……アジタ殿、それらと同じように、現世において、現に知ることのできる沙門の果報を示すことは可能でしょうか’と。”

171. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, ajito kesakambalo maṃ etadavoca – ‘natthi, mahārāja, dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā, ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ [Pg.52] abhiññā sacchikatvā pavedenti. Cātumahābhūtiko ayaṃ puriso, yadā kālaṅkaroti, pathavī pathavikāyaṃ anupeti anupagacchati, āpo āpokāyaṃ anupeti anupagacchati, tejo tejokāyaṃ anupeti anupagacchati, vāyo vāyokāyaṃ anupeti anupagacchati, ākāsaṃ indriyāni saṅkamanti. Āsandipañcamā purisā mataṃ ādāya gacchanti. Yāvāḷāhanā padāni paññāyanti. Kāpotakāni aṭṭhīni bhavanti, bhassantā āhutiyo. Dattupaññattaṃ yadidaṃ dānaṃ. Tesaṃ tucchaṃ musā vilāpo ye keci atthikavādaṃ vadanti. Bāle ca paṇḍite ca kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti, na honti paraṃ maraṇā’ti.

171. “世尊よ、このように申し上げたところ、アジタ・ケーサカンバラは私に次のように言いました。‘大王よ、布施(の報い)はなく、大規模な供犠はなく、小規模な献供もありません。善悪の業の果報もありません。この世はなく、他世もありません。母(への尽力に対する報い)はなく、父(への尽力に対する報い)もありません。化生の衆生もいません。この世において、この世と他世を自ら高い知恵によって知り、現証して説き示すような、正しく歩み、正しく実践した沙門やバラモンもいません。人間は四大種から成るものであり、死ぬとき、地(の要素)は地の集まりへと戻り、水は水の集まりへと戻り、火は火の集まりへと戻り、風は風の集まりへと戻ります。諸々の感官は虚空へと移り去ります。死者を担架に乗せた五人の男たちが、死体を運んで行きます。墓場に至るまで(人々の)足跡が見えますが、(焼かれれば)骨は鳩の色(灰色)になり、供物は灰に帰します。布施というものは、愚か者によって規定されたものです。何らかの(報いが)あると説く者たちの言葉は、空虚で偽りのたわ言です。愚者も賢者も、身体が崩壊すれば断絶し、滅失します。死後に(存在が)続くことはありません’と。

172. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, ajito kesakambalo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno ucchedaṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, ajito kesakambalo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno ucchedaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, ajitassa kesakambalassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

172. “世尊よ、このようにアジタ・ケーサカンバラは、現世における沙門の果報について問われたのに、断滅(論)を答えました。世尊よ、例えばマンゴーについて問われてパンノキについて答え、パンノキについて問われてマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、そのようにアジタ・ケーサカンバラは、現世における沙門の果報について問われたのに、断滅を答えました。世尊よ、そのとき私には次のような思いが浮かびました。‘私のような王が、自国に住む沙門やバラモンをどうして非難すべきだと考えられようか(いや、すべきではない)’と。世尊よ、私はアジタ・ケーサカンバラの言葉を喜ぶことも、拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもなく、不満を抱きながらも、不満の言葉を口にせず、その言葉を肯定も否定もせず、席を立って去りました。

Pakudhakaccāyanavādo

パクダ・カッチャーヤナの教説

173. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena pakudho kaccāyano tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā pakudhena kaccāyanena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, pakudhaṃ kaccāyanaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho kaccāyana, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho kaccāyana, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

173. “世尊よ、かつて私はパクダ・カッチャーヤナのもとへ赴きました。赴いて、パクダ・カッチャーヤナと共に親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座りました。一方に座った私は、パクダ・カッチャーヤナに次のように言いました。‘カッチャーヤナ氏よ、例えばこれら多くの技術職……(中略)……カッチャーヤナ氏よ、それらと同じように、現世において、現に目に見える沙門の果報を示すことができますか’と。

174. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, pakudho kaccāyano maṃ etadavoca – ‘sattime, mahārāja, kāyā akaṭā akaṭavidhā animmitā animmātā vañjhā kūṭaṭṭhā [Pg.53] esikaṭṭhāyiṭṭhitā. Te na iñjanti, na vipariṇamanti, na aññamaññaṃ byābādhenti, nālaṃ aññamaññassa sukhāya vā dukkhāya vā sukhadukkhāya vā. Katame satta? Pathavikāyo, āpokāyo, tejokāyo, vāyokāyo, sukhe, dukkhe, jīve sattame – ime satta kāyā akaṭā akaṭavidhā animmitā animmātā vañjhā kūṭaṭṭhā esikaṭṭhāyiṭṭhitā. Te na iñjanti, na vipariṇamanti, na aññamaññaṃ byābādhenti, nālaṃ aññamaññassa sukhāya vā dukkhāya vā sukhadukkhāya vā. Tattha natthi hantā vā ghātetā vā, sotā vā sāvetā vā, viññātā vā viññāpetā vā. Yopi tiṇhena satthena sīsaṃ chindati, na koci kiñci jīvitā voropeti; sattannaṃ tveva kāyānamantarena satthaṃ vivaramanupatatī’ti.

174. “世尊よ、このように申し上げたところ、パクダ・カッチャーヤナは私に次のように言いました。‘大王よ、これら七つの身(要素)は、作られたものではなく、作らせたものでもなく、創造されたものでもなく、造り手もおらず、不妊(それ自体で何かを生むことがない)であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っています。それらは揺らぐことなく、変異することもなく、互いに害することもなく、互いの楽や苦、あるいは楽苦のために何の影響も与えません。七つとは何か。地の身、水の身、火の身、風の身、楽、苦、そして七番目の命(霊魂)です。これら七つの身は、作られたものではなく、作らせたものでもなく、創造されたものでもなく、造り手もおらず、不妊であり、山頂のように不動であり、門柱のように堅固に立っています。それらは揺らぐことなく、変異することもなく、互いに害することもなく、互いの楽や苦、あるいは楽苦のために何の影響も与えません。そこには殺す者も殺させる者も、聞く者も聞かせる者も、知る者も知らせる者もいません。たとえ鋭い剣で頭を斬ったとしても、誰も誰の命を奪うことにはなりません。ただ七つの身の間を、剣が隙間を通り抜けるだけなのです’と。

175. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, pakudho kaccāyano sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno aññena aññaṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, pakudho kaccāyano sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno aññena aññaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, pakudhassa kaccāyanassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ, anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano, anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

175. “世尊よ、このようにパクダ・カッチャーヤナは、現世における沙門の果報について問われたのに、別の事柄をもって別の事柄を答えました。世尊よ、例えばマンゴーについて問われてパンノキについて答え、パンノキについて問われてマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、そのようにパクダ・カッチャーヤナは、現世における沙門の果報について問われたのに、別の事柄をもって別の事柄を答えました。世尊よ、そのとき私には次のような思いが浮かびました。‘私のような王が、自国に住む沙門やバラモンをどうして非難すべきだと考えられようか’と。世尊よ、私はパクダ・カッチャーヤナの言葉を喜ぶことも、拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもなく、不満を抱きながらも、不満の言葉を口にせず、その言葉を肯定も否定もせず、席を立って去りました。

Nigaṇṭhanāṭaputtavādo

ニガンダ・ナータプッタの教説

176. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā nigaṇṭhena nāṭaputtena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho aggivessana, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho aggivessana, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

176. “世尊よ、かつて私はニガンダ・ナータプッタのもとへ赴きました。赴いて、ニガンダ・ナータプッタと共に親しく挨拶を交わしました。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に座りました。一方に座った私は、ニガンダ・ナータプッタに次のように言いました。‘アッギヴェッサナ氏よ、例えばこれら多くの技術職……(中略)……アッギヴェッサナ氏よ、それらと同じように、現世において、現に目に見える沙門の果報を示すことができますか’と。

177. ‘‘Evaṃ [Pg.54] vutte, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto maṃ etadavoca – ‘idha, mahārāja, nigaṇṭho cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Kathañca, mahārāja, nigaṇṭho cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti? Idha, mahārāja, nigaṇṭho sabbavārivārito ca hoti, sabbavāriyutto ca, sabbavāridhuto ca, sabbavāriphuṭo ca. Evaṃ kho, mahārāja, nigaṇṭho cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Yato kho, mahārāja, nigaṇṭho evaṃ cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti; ayaṃ vuccati, mahārāja, nigaṇṭho gatatto ca yatatto ca ṭhitatto cā’ti.

177. “世尊よ、このように申し上げたところ、ニガンダ・ナータプッタは私に次のように言いました。‘大王よ、この世においてニガンダ(裸形外道)は四種の制戒(四戒)によって自らを制しています。大王よ、どのようにしてニガンダは四種の制戒によって自らを制するのでしょうか。大王よ、この世においてニガンダは、あらゆる(冷たい)水を遠ざけ、あらゆる悪を制し、あらゆる悪を払い、あらゆる悪の抑制に満たされています。大王よ、このようにしてニガンダは四種の制戒によって自らを制するのです。大王よ、ニガンダがこのように四種の制戒によって自らを制しているがゆえに、そのニガンダは、究極に達した者、自己を制した者、自己を確立した者と呼ばれます’と。

178. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno cātuyāmasaṃvaraṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno cātuyāmasaṃvaraṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, nigaṇṭhassa nāṭaputtassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

178. “世尊よ、このようにニガンダ・ナータプッタは、現世における沙門の果報について問われたのに、四種の制戒について答えました。世尊よ、それはまるで、マンゴーについて問われた者がパンノキについて答え、パンノキについて問われた者がマンゴーについて答えるようなものでした。世尊よ、そのようにニガンダ・ナータプッタは、現世における沙門の果報について問われたのに、四種の制戒について答えました。世尊よ、その時、私はこのように思いました。‘私のような王が、自国に住む沙門やバラモンを非難すべきだとどうして考えられようか’と。世尊よ、私はニガンダ・ナータプッタの言葉を喜ぶことも、拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもなく、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を心に留めることも受け入れることもなく、席から立ち上がって去りました。

Sañcayabelaṭṭhaputtavādo

サンジャヤ・ベーラッティプッタの教説

179. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena sañcayo belaṭṭhaputto tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā sañcayena belaṭṭhaputtena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ bhante, sañcayaṃ belaṭṭhaputtaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho sañcaya, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho sañcaya, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

179. “世尊よ、かつて私はサンジャヤ・ベーラッティプッタのもとへ赴きました。赴いて、サンジャヤ・ベーラッティプッタと親しく挨拶を交わしました。喜ばしく心に留まるべき挨拶を終えて、一方に座りました。一方に座った私は、サンジャヤ・ベーラッティプッタに次のように言いました。‘サンジャヤ殿、世の中には多くの技術(職業)があります……(中略)……サンジャヤ殿、それらと同じように、現世において、目に見える沙門の果報を示すことができるでしょうか’と。

180. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, sañcayo belaṭṭhaputto maṃ etadavoca – ‘atthi paro lokoti iti ce maṃ pucchasi, atthi paro lokoti iti ce me assa, atthi paro lokoti iti te naṃ byākareyyaṃ. Evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me [Pg.55] no, no notipi me no. Natthi paro loko…pe… atthi ca natthi ca paro loko…pe… nevatthi na natthi paro loko…pe… atthi sattā opapātikā…pe… natthi sattā opapātikā…pe… atthi ca natthi ca sattā opapātikā…pe… nevatthi na natthi sattā opapātikā…pe… atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe…atthi ca natthi ca sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… nevatthi na natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… na hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti ce maṃ pucchasi, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti ce me assa, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti te naṃ byākareyyaṃ. Evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no’ti.

180. “世尊よ、このように申し上げたところ、サンジャヤ・ベーラッティプッタは私に次のように言いました。‘“来世はあるか”とあなたが私に問うとして、もし私に来世があるという考えがあるならば、“来世はある”とあなたに答えるでしょう。しかし、私は“そうである”とも考えず、“そのようである”とも考えず、“異なっている”とも考えず、“そうではない”とも考えず、“そうではないのではない”とも考えません。“来世はないのか”……(中略)……“来世はあるともないとも言えるか”……(中略)……“来世はあるのでもなくないのでもないか”……(中略)……“化生の衆生は存在するか”……“化生の衆生は存在しないか”……“化生の衆生は存在するとも存在しないとも言えるか”……“化生の衆生は存在するのでもなく存在しないのでもないか”……“善悪の業の果報はあるか”……“善悪の業の果報はないか”……“善悪の業の果報はあるともないとも言えるか”……“善悪の業の果報はあるのでもなくないのでもないか”……“如来(衆生)は死後に存在するのか”……“如来は死後に存在しないのか”……“如来は死後に存在するとも存在しないとも言えるか”……“如来は死後に存在するのでもなく存在しないのでもないのか”とあなたが私に問うとして、もし私に“如来は死後に存在するのでもなく存在しないのでもない”という考えがあるならば、そのようにあなたに答えるでしょう。しかし、私は“そうである”とも考えず、“そのようである”とも考えず、“異なっている”とも考えず、“そうではない”とも考えず、“そうではないのではない”とも考えません’と。

181. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, sañcayo belaṭṭhaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno vikkhepaṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, sañcayo belaṭṭhaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno vikkhepaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘ayañca imesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sabbabālo sabbamūḷho. Kathañhi nāma sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno vikkhepaṃ byākarissatī’ti. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, sañcayassa belaṭṭhaputtassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

181. “世尊よ、このようにサンジャヤ・ベーラッティプッタは、現世における沙門の果報について問われたのに、曖昧な回避(詭弁)を答えました。世尊よ、それはまるで、マンゴーについて問われた者がパンノキについて答え、パンノキについて問われた者がマンゴーについて答えるようなものでした。世尊よ、そのようにサンジャヤ・ベーラッティプッタは、現世における沙門の果報について問われたのに、曖昧な回避を答えました。世尊よ、その時、私はこのように思いました。‘この者は、これら沙門・バラモンの中でも最も愚かで、最も迷っている者だ。現世における沙門の果報について問われながら、どうしてこのような曖昧な回避を答えることができようか’と。世尊よ、その時、私はこのように思いました。‘私のような王が、自国に住む沙門やバラモンを非難すべきだとどうして考えられようか’と。世尊よ、私はサンジャヤ・ベーラッティプッタの言葉を喜ぶことも、拒絶することもしませんでした。喜ぶことも拒絶することもなく、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を心に留めることも受け入れることもなく、席から立ち上がって去りました。

Paṭhamasandiṭṭhikasāmaññaphalaṃ

第一の現世における沙門の果報(の記述)

182. ‘‘Sohaṃ, bhante, bhagavantampi pucchāmi – ‘yathā nu kho imāni, bhante, puthusippāyatanāni seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā [Pg.56] celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsikaputtā āḷārikā kappakā nhāpakā sūdā mālākārā rajakā pesakārā naḷakārā kumbhakārā gaṇakā muddikā, yāni vā panaññānipi evaṃgatāni puthusippāyatanāni, te diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sippaphalaṃ upajīvanti, te tena attānaṃ sukhenti pīṇenti, mātāpitaro sukhenti pīṇenti, puttadāraṃ sukhenti pīṇenti, mittāmacce sukhenti pīṇenti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhapenti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Sakkā nu kho me, bhante, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

182. “世尊よ、私は世尊にもお尋ねいたします。世尊よ、例えば、世の中には多くの技術(職業)があります。すなわち、象に乗る兵士、馬に乗る兵士、戦車に乗る兵士、弓の射手、旗持ち、軍の指揮官、勇猛な戦士、高貴な王子たち、突撃兵、大象のような力士、勇者、盾を持つ兵士、従僕、料理人、理髪師、入浴係、調理師、花飾り職人、洗濯屋、織物師、籠編み職人、陶器職人、計算家、指算家、あるいはその他、これらに類する多くの技術があります。彼らは、現世において、その技術の目に見える果報によって生活しています。彼らはそれによって、自分自身を幸福にし、満足させ、父母を幸福にし、満足させ、妻子を幸福にし、満足させ、友人や同僚を幸福にし、満足させます。そして、沙門やバラモンに対して、上方に通じ、天界をもたらし、幸福な報いがあり、天界へと導く布施を確立します。世尊よ、それと同じように、現世において、目に見える沙門の果報を、私に示すことができるでしょうか”

183. ‘‘Sakkā, mahārāja. Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya, tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha te assa puriso dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako. Tassa evamassa – ‘acchariyaṃ, vata bho, abbhutaṃ, vata bho, puññānaṃ gati, puññānaṃ vipāko. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto manusso; ahampi manusso. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, devo maññe. Ahaṃ panamhissa dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako. So vatassāhaṃ puññāni kareyyaṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti. So aparena samayena kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto vihareyya, vācāya saṃvuto vihareyya, manasā saṃvuto vihareyya, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke. Taṃ ce te purisā evamāroceyyuṃ – ‘yagghe deva jāneyyāsi, yo te so puriso dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako; so, deva, kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito. So evaṃ pabbajito [Pg.57] samāno kāyena saṃvuto viharati, vācāya saṃvuto viharati, manasā saṃvuto viharati, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke’ti. Api nu tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘etu me, bho, so puriso, punadeva hotu dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako’ti?

183. “大王よ、それは可能です。大王よ、それでは、このことについてあなたに問い返しましょう。あなたの意にかなうように、それに答えなさい。大王よ、あなたはどう思いますか。ここに、あなたに仕える一人の男がいるとしましょう。彼は奴隷であり、労働者であり、主より先に起き、主より後に寝、何をすべきかを伺い、主の意にかなうように振る舞い、愛語を語り、主の顔色をうかがう者です。彼に次のような思いが生じたとします。‘驚くべきことだ、不思議なことだ、善行の行方、善行の報いというものは。このマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは人間であり、私もまた人間である。しかし、このマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、五つの欲楽を備え、満たされて、神のように楽しんでいる。一方、私は彼の奴隷であり、労働者であり、主より先に起き、主より後に寝、何をすべきかを伺い、主の意にかなうように振る舞い、愛語を語り、主の顔色をうかがう者である。私もまた善行を積むべきではないか。いっそ、私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家を出て、家なき身となって出家してはどうだろうか’と。彼は後日、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家を出て、家なき身となって出家しました。彼はそのように出家して、身を慎み、言葉を慎み、心を慎み、衣食に満足し、静寂を楽しみ、独り住んでいます。もし、あなたの家臣たちがあなたにこう報告したとしましょう。‘大王様、ご承知おきください。かつてあなたの奴隷であり、労働者であり、主より先に起き、主より後に寝、何をすべきかを伺い、主の意にかなうように振る舞い、愛語を語り、主の顔色をうかがう者であったあの男が、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家を出て、家なき身となって出家いたしました。彼はそのように出家して、身を慎み、言葉を慎み、心を慎み、衣食に満足し、静寂を楽しんで暮らしております’と。大王よ、あなたはその時、‘あの男を私のところへ連れ戻せ。再び私の奴隷、労働者として、先に起き、後に寝、何をすべきかを伺い、意にかなうように振る舞い、愛語を語り、顔色をうかがう者とせよ’と言うでしょうか”

184. ‘‘No hetaṃ, bhante. Atha kho naṃ mayameva abhivādeyyāmapi, paccuṭṭheyyāmapi, āsanenapi nimanteyyāma, abhinimanteyyāmapi naṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi, dhammikampissa rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyāmā’’ti.

184. “世尊よ、決してそのようなことは言いません。むしろ、私たちの方から彼を敬礼し、立ち上がって迎え、座席を勧め、衣・食・住・薬の供養をもって招き、彼のために法にかなった守護と保護を整えることでしょう”

185. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante hoti vā sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ no vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante hoti sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphala’’nti. ‘‘Idaṃ kho te, mahārāja, mayā paṭhamaṃ diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññatta’’nti.

185. “大王よ、あなたはどう思いますか。もしそうであるなら、現世における目に見える沙門の果報があると言えるでしょうか、ないと言えるでしょうか”“世尊よ、確かに、そのようであれば、現世における目に見える沙門の果報があります”“大王よ、これが、私があなたに示した、現世における第一の目に見える沙門の果報です”

Dutiyasandiṭṭhikasāmaññaphalaṃ

第二の現世における目に見える沙門の果報

186. ‘‘Sakkā pana, bhante, aññampi evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’’nti? ‘‘Sakkā, mahārāja. Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya, tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha te assa puriso kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako. Tassa evamassa – ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho, puññānaṃ gati, puññānaṃ vipāko. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto manusso, ahampi manusso. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, devo maññe. Ahaṃ panamhissa kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako. So vatassāhaṃ puññāni kareyyaṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.

186. “世尊よ、同じように、現世における別の目に見える沙門の果報を示すことができるでしょうか”“大王よ、それは可能です。大王よ、それでは、このことについてあなたに問い返しましょう。あなたの意にかなうように、それに答えなさい。大王よ、あなたはどう思いますか。ここに、あなたに仕える一人の男がいるとしましょう。彼は農夫であり、家主であり、納税者であり、富を蓄える者です。彼に次のような思いが生じたとします。‘驚くべきことだ、不思議なことだ、善行の行方、善行の報いというものは。このマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは人間であり、私もまた人間である。しかし、このマガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、五つの欲楽を備え、満たされて、神のように楽しんでいる。一方、私は彼の農夫であり、家主であり、納税者であり、富を蓄える者である。私もまた善行を積むべきではないか。いっそ、私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家を出て、家なき身となって出家してはどうだろうか’と”

‘‘So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā [Pg.58] anagāriyaṃ pabbajeyya. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto vihareyya, vācāya saṃvuto vihareyya, manasā saṃvuto vihareyya, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke. Taṃ ce te purisā evamāroceyyuṃ – ‘yagghe, deva jāneyyāsi, yo te so puriso kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako; so deva kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto viharati, vācāya saṃvuto viharati, manasā saṃvuto viharati, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke’’ti. Api nu tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘etu me, bho, so puriso, punadeva hotu kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako’ti?

“その者は、後にある時、少なからぬ財産、あるいは多大な財産を捨て、少なからぬ親族、あるいは多大な親族を捨てて、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を纏って、家を出て、家なき身(出家)となるでしょう。彼はそのように出家して、身を慎み、言葉を慎み、心を慎んで住み、衣食に満足し、静寂を楽しみます。もし、あなたの家臣たちがあなたにこのように報告したとしましょう。‘大王様、ご承知おきください。かつてあなたの農夫であり、家主であり、納税者であり、富を増やす者であったあの男が、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を纏って、家を出て出家いたしました。彼はそのように出家して、身を慎み、言葉を慎み、心を慎んで住み、衣食に満足し、静寂を楽しんでおります’と。大王よ、あなたはその時、‘おい、その男を私のところへ連れてこい。再び私の農夫、家主、納税者、富を増やす者になれ’と言うでしょうか。”

187. ‘‘No hetaṃ, bhante. Atha kho naṃ mayameva abhivādeyyāmapi, paccuṭṭheyyāmapi, āsanenapi nimanteyyāma, abhinimanteyyāmapi naṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi, dhammikampissa rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyāmā’’ti.

187. “いいえ、尊師よ、そうは言いません。むしろ、私たちの方から彼を敬礼し、立ち上がって迎え、座を勧め、衣・食・住・薬の必需品(四資具)を供養することを申し出、彼のために法にかなった守護と保護を整えることでしょう。”

188. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja? Yadi evaṃ sante hoti vā sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ no vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante hoti sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphala’’nti. ‘‘Idaṃ kho te, mahārāja, mayā dutiyaṃ diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññatta’’nti.

188. “大王よ、あなたはどう思いますか。もしそうであるなら、現世における沙門の果報(出家の功徳)があると言えるでしょうか、ないと言えるでしょうか。”“尊師よ、確かに、そのようであれば現世における沙門の果報があります。”“大王よ、これが、私があなたに示した、現世において現に得られる第二の沙門の果報です。”

Paṇītatarasāmaññaphalaṃ

より優れた沙門の果報

189. ‘‘Sakkā pana, bhante, aññampi diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetuṃ imehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañcā’’ti? ‘‘Sakkā, mahārāja. Tena hi, mahārāja, suṇohi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavato paccassosi.

189. “尊師よ、これらの現世における沙門の果報よりも、さらに素晴らしく、より優れた、別の現世における沙門の果報を説き示すことは可能でしょうか。”“大王よ、可能です。それならば大王よ、よく聞き、心に留めなさい。説き明かしましょう。”“承知いたしました、尊師よ”と、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは世尊に応答した。

190. Bhagavā etadavoca – ‘‘idha, mahārāja, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ [Pg.59] lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti.

190. 世尊は次のように仰せになった。“大王よ、この世に如来が現れます。彼は、阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊です。彼は、神々、魔、梵天を含むこの世界、沙門、婆羅門、王、人々を含むこの生類を、自ら高い知恵(証智)によって悟り、現証して説き明かします。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良い、意味(義)と表現(文)の整った教え(法)を説き、全く円満で清浄な梵行(清らかな修行生活)を明らかにします。”

191. ‘‘Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto. So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati. So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati – ‘sambādho gharāvāso rajopatho, abbhokāso pabbajjā. Nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.

191. “家主、あるいは家主の子、あるいは他の家柄に生まれた者が、その教えを聞きます。彼はその教えを聞いて、如来に対して信仰(信)を得ます。彼はその信仰を得て、次のように熟考します。‘在家の生活は窮屈であり、塵(煩悩)の溜まる道である。出家は開かれた空(自由)のようである。家に住みながら、この全く円満で、全く清浄な、磨かれた貝殻のように輝く梵行を実践することは容易ではない。いっそ、私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を纏って、家を出て出家しようではないか’と。”

192. ‘‘So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati.

192. “彼は後にある時、少なからぬ財産、あるいは多大な財産を捨て、少なからぬ親族、あるいは多大な親族を捨てて、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を纏って、家を出て出家します。”

193. ‘‘So evaṃ pabbajito samāno pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu, kāyakammavacīkammena samannāgato kusalena, parisuddhājīvo sīlasampanno, indriyesu guttadvāro, satisampajaññena samannāgato, santuṭṭho.

193. “彼はそのように出家して、別解脱律儀(波羅提木叉)によって自らを律して住み、正しい行儀と交際範囲(阿闍羅・悟遮羅)を備え、微細な過ちにも恐れを抱き、学処(戒律)を遵守して修行し、清らかな身業と口業を備え、清浄な生活を送り、戒を具足し、諸々の感官(根)の門を護り、正念と正知を備え、満足して住みます。”

Cūḷasīlaṃ

小戒(小なる戒)

194. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu sīlasampanno hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti. Nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

194. “大王よ、比丘はどのようにして戒を具足するのでしょうか。大王よ、ここに比丘がいて、生きものを殺すこと(殺生)を捨て、生きものを殺すことから離れます。彼は棒を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きものの利益を願って憐れみの心を持って住みます。これもまた、彼の戒の一つです。”

‘‘Adinnādānaṃ [Pg.60] pahāya adinnādānā paṭivirato hoti dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharati. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

“与えられていないものを取ること(偸盗)を捨て、与えられていないものを取ることから離れます。与えられたものだけを受け取り、与えられたものだけを望み、盗むことなく、清らかな自己を保って住みます。これもまた、彼の戒の一つです。”

‘‘Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

“非梵行(不純な行い)を捨て、梵行(清らかな行い)を励みます。卑俗な行いから遠ざかり、村人の習わしである淫欲の行い(淫事)から離れます。これもまた、彼の戒の一つです。”

‘‘Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

“偽りの言葉(妄語)を捨て、偽りの言葉から離れます。真実を語り、真実に結ばれ、確かな、信頼される者であり、世の人々を欺くことがありません。これもまた、彼の戒の一つです。”

‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti; ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya; amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā, amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā, samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

離間語(中傷)を捨て、離間語から離れている。ここから聞いて、彼らを仲違いさせるためにあちらで語らず、あちらで聞いて、彼らを仲違いさせるためにここで語らない。このように、離反している者を和解させ、和合している者を助長し、和合を楽しみ、和合を好み、和合を喜び、和合をもたらす言葉を語る。これもまた、彼の戒(シーラ)である。

‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti; yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

粗悪語(悪口)を捨て、粗悪語から離れている。罪がなく、耳に心地よく、愛らしく、心に響き、礼儀正しく、多くの人に好まれ、多くの人に喜ばれる、そのような言葉を語る。これもまた、彼の戒である。

‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

戯論(無益な話)を捨て、戯論から離れている。適切な時に語り、真実を語り、有益なことを語り、法(ダルマ)を語り、律(ヴィナヤ)を語る。適切な時に、根拠があり、節度があり、利益を伴う、心に留めるべき言葉を語る。これもまた、彼の戒である。

‘‘Bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti…pe… ekabhattiko hoti rattūparato virato vikālabhojanā. Naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti. Mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti. Uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti. Jātarūparajatapaṭiggahaṇā [Pg.61] paṭivirato hoti. Āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Hatthigavassavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti. Kayavikkayā paṭivirato hoti. Tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato hoti. Ukkoṭanavañcananikatisāciyogā paṭivirato hoti. Chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

種子や植物の群生を傷つけることから離れている。……一日に一度だけ食事をし、夜食を断ち、非時の食事から離れている。踊り、歌、奏楽、および(修行の)妨げとなる見世物から離れている。花飾り、香料、塗料による装飾や化粧から離れている。高く大きな寝台から離れている。金銀を受け取ることから離れている。生の穀物を受け取ることから離れている。生の肉を受け取ることから離れている。女や少女を受け取ることから離れている。男女の奴隷を受け取ることから離れている。山羊や羊を受け取ることから離れている。鶏や豚を受け取ることから離れている。象、牛、馬、驢馬を受け取ることから離れている。田畑や土地を受け取ることから離れている。使者や伝令の務めを果たすことから離れている。売買から離れている。秤の欺瞞、金属の欺瞞、計量の欺瞞から離れている。収賄、詐欺、虚偽、不正から離れている。切断、殺害、拘束、強盗、略奪、暴力から離れている。これもまた、彼の戒である。

Cūḷasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

小戒(チューラ・シーラ)終わる。

Majjhimasīlaṃ

中戒(マッジマ・シーラ)

195. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ bījagāmabhūtagāmasamārambhaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva pañcamaṃ, iti evarūpā bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

195. また、ある沙門やバラモンたちは、信者から供養された食を食しながら、次のような種子や植物の群生を傷つけることに従事している。すなわち、根の種子、幹の種子、節の種子、芽の種子、そして五番目に種子そのものである。彼は、このような種子や植物の群生を傷つけることから離れている。これもまた、彼の戒である。

196. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ sannidhikāraparibhogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – annasannidhiṃ pānasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yānasannidhiṃ sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ āmisasannidhiṃ, iti vā iti evarūpā sannidhikāraparibhogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

196. また、ある沙門やバラモンたちは、信者から供養された食を食しながら、次のような貯蔵品を蓄えて享受することに従事している。すなわち、食物の貯蔵、飲料の貯蔵、衣服の貯蔵、乗り物の貯蔵、寝具の貯蔵、香料の貯蔵、財物の貯蔵である。彼は、このような貯蔵品を蓄えて享受することから離れている。これもまた、彼の戒である。

197. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ visūkadassanaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – naccaṃ gītaṃ vāditaṃ pekkhaṃ akkhānaṃ pāṇissaraṃ vetāḷaṃ kumbhathūṇaṃ sobhanakaṃ caṇḍālaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ mahiṃsayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇḍayuddhaṃ kukkuṭayuddhaṃ vaṭṭakayuddhaṃ daṇḍayuddhaṃ muṭṭhiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senābyūhaṃ anīkadassanaṃ iti vā iti evarūpā visūkadassanā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

197. また、ある沙門やバラモンたちは、信者から供養された食を食しながら、次のような(修行の)妨げとなる見世物に従事している。すなわち、踊り、歌、奏楽、演劇、朗誦、手拍子、シンバル、太鼓、奇術、カンダラ族の遊び、竹登り、骨洗い、象の戦い、馬の戦い、水牛の戦い、牡牛の戦い、山羊の戦い、羊の戦い、鶏の戦い、鶉の戦い、棒術、拳闘、レスリング、模擬戦、点呼、陣形、軍隊の観閲である。彼は、このような見世物から離れている。これもまた、彼の戒である。

198. ‘‘Yathā [Pg.62] vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ jūtappamādaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – aṭṭhapadaṃ dasapadaṃ ākāsaṃ parihārapathaṃ santikaṃ khalikaṃ ghaṭikaṃ salākahatthaṃ akkhaṃ paṅgacīraṃ vaṅkakaṃ mokkhacikaṃ ciṅgulikaṃ pattāḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ yathāvajjaṃ iti vā iti evarūpā jūtappamādaṭṭhānānuyogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

198. また、ある沙門やバラモンたちは、信者から供養された食を食しながら、次のような放逸の原因となる賭け事や遊びに従事している。すなわち、八目盤、十目盤、空中盤、石蹴り、パズル、賽振り、棒投げ、手形描き、毬投げ、葉笛、玩具の鍬、宙返り、風車、玩具の枡、玩具の車、玩具の弓、文字当て、意図当て、身体の模倣である。彼は、このような放逸の原因となる賭け事や遊びから離れている。これもまた、彼の戒である。

199. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – āsandiṃ pallaṅkaṃ gonakaṃ cittakaṃ paṭikaṃ paṭalikaṃ tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ kadalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakūpadhānaṃ iti vā iti evarūpā uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

199. また、ある沙門やバラモンたちは、信者から供養された食を食しながら、次のような高く大きな寝台の使用に従事している。すなわち、長脚の寝台、彫刻のある寝台、長毛の敷物、刺繍のある敷物、白い羊毛の敷物、花模様の敷物、綿を詰めた敷物、獣図のある敷物、両側に房のある敷物、片側に房のある敷物、金糸の敷物、絹の敷物、舞姫が踊れるほどの大きな敷物、象の敷物、馬の敷物、車の敷物、黒カモシカの皮の敷物、カダリ鹿の皮の敷物、赤い天蓋があり両側に赤い枕のある寝台である。彼は、このような高く大きな寝台から離れている。これもまた、彼の戒である。

200. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – ucchādanaṃ parimaddanaṃ nhāpanaṃ sambāhanaṃ ādāsaṃ añjanaṃ mālāgandhavilepanaṃ mukhacuṇṇaṃ mukhalepanaṃ hatthabandhaṃ sikhābandhaṃ daṇḍaṃ nāḷikaṃ asiṃ chattaṃ citrupāhanaṃ uṇhīsaṃ maṇiṃ vālabījaniṃ odātāni vatthāni dīghadasāni iti vā iti evarūpā maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

200. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような身体の装飾や化粧にふけっています。すなわち、香粉を塗ること、マッサージをすること、香湯で入浴すること、手足を鍛えること(按摩)、鏡を見ること、目化粧をすること、花輪・香料・塗香を用いること、顔に粉を塗ること、顔に化粧をすること、腕輪をつけること、髪を束ねること、装飾された杖を持つこと、装飾された薬筒を持つこと、剣を持つこと、日傘をさすこと、美しい靴を履くこと、鉢巻き(額飾り)をすること、宝玉を飾ること、払子(はっす)を持つこと、長い房のついた白い衣を着ることなどです。比丘は、このような身体の装飾や化粧から離れています。これもまた、彼の戒(シーラ)の一つです。”

201. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ mahāmattakathaṃ senākathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ annakathaṃ pānakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mālākathaṃ gandhakathaṃ ñātikathaṃ yānakathaṃ gāmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ janapadakathaṃ itthikathaṃ sūrakathaṃ visikhākathaṃ kumbhaṭṭhānakathaṃ pubbapetakathaṃ nānattakathaṃ lokakkhāyikaṃ [Pg.63] samuddakkhāyikaṃ itibhavābhavakathaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānakathāya paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

201. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような無益な世間話(畜生論)にふけっています。すなわち、王の話、盗賊の話、大臣の話、軍隊の話、恐怖の話、戦争の話、食べ物の話、飲み物の話、衣服の話、寝具の話、花輪の話、香料の話、親族の話、乗り物の話、村の話、町の話、都市の話、地方の話、女の話、男の話、勇者の話、路地の話、水汲み場の話、亡くなった親族の話、種々の雑談、世間の起源についての話、海洋の起源についての話、繁栄と衰退についての話などです。比丘は、このような無益な世間話から離れています。これもまた、彼の戒の一つです。”

202. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ viggāhikakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi, kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi, micchā paṭipanno tvamasi, ahamasmi sammā paṭipanno, sahitaṃ me, asahitaṃ te, pure vacanīyaṃ pacchā avaca, pacchā vacanīyaṃ pure avaca, adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ, āropito te vādo, niggahito tvamasi, cara vādappamokkhāya, nibbeṭhehi vā sace pahosīti iti vā iti evarūpāya viggāhikakathāya paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

202. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような論争にふけっています。すなわち、‘お前はこの法と律を知らない。私はこの法と律を知っている’‘お前がどうしてこの法と律を知り得ようか’‘お前は間違った修行をしている。私は正しい修行をしている’‘私の言葉は筋が通っているが、お前の言葉は筋が通っていない’‘お前は先に言うべきことを後に言い、後に言うべきことを先に言った’‘お前の長年の習練は覆された。お前の説は論破された。お前は負けたのだ’‘論破された自説を救うために歩き回れ。もしできるなら解決してみせよ’などです。比丘は、このような論争から離れています。これもまた、彼の戒の一つです。”

203. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ dūteyyapahiṇagamanānuyogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – raññaṃ, rājamahāmattānaṃ, khattiyānaṃ, brāhmaṇānaṃ, gahapatikānaṃ, kumārānaṃ – ‘idha gaccha, amutrāgaccha, idaṃ hara, amutra idaṃ āharā’ti iti vā iti evarūpā dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

203. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような使者や伝令の務めにふけっています。すなわち、王、大臣、王族、バラモン、資産家、王子たちのために、‘ここへ行け’‘あそこへ行け’‘これを持っていけ’‘あそこからこれを持ってこい’といった用事をすることです。比丘は、このような使者や伝令の務めから離れています。これもまた、彼の戒の一つです。”

204. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te kuhakā ca honti lapakā ca nemittikā ca nippesikā ca lābhena lābhaṃ nijigīṃsitāro ca. Iti evarūpā kuhanalapanā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ’’.

204. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、人を欺き、おもねり、暗示を与え、強要し、利得によってさらなる利得を追い求めています。比丘は、このような欺瞞やおもねりから離れています。これもまた、彼の戒の一つです。”

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

中戒(ちゅうかい)終わる。

Mahāsīlaṃ

大戒(だいかい)

205. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – aṅgaṃ nimittaṃ uppātaṃ supinaṃ lakkhaṇaṃ mūsikacchinnaṃ aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇḍulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ [Pg.64] mukhahomaṃ lohitahomaṃ aṅgavijjā vatthuvijjā khattavijjā sivavijjā bhūtavijjā bhūrivijjā ahivijjā visavijjā vicchikavijjā mūsikavijjā sakuṇavijjā vāyasavijjā pakkajjhānaṃ saraparittāṇaṃ migacakkaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

205. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような無益な術(低俗な術)という邪命(よこしまな生活)によって生計を立てています。すなわち、手足の相を診ること、前兆を占うこと、天変地異を占うこと、夢占いをすること、人相を診ること、鼠にかじられた跡で占うこと、火への供犠、柄杓による供犠、籾殻による供犠、糠による供犠、米による供犠、バターによる供犠、油による供犠、口による供犠、血による供犠、身体の部位に関する知識、地相術、政治術、厄除けの術、鬼神を払う術、土牢に住んで学ぶ術、蛇の術、毒の術、蠍の術、鼠の術、鳥の鳴き声の術、烏の鳴き声の術、寿命を予言する術、矢を避ける術、獣の鳴き声の術などです。比丘は、このような無益な術による邪命から離れています。これもまた、彼の戒の一つです。”

206. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇḍalakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ āvudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ purisalakkhaṇaṃ kumāralakkhaṇaṃ kumārilakkhaṇaṃ dāsalakkhaṇaṃ dāsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahiṃsalakkhaṇaṃ usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇḍalakkhaṇaṃ kukkuṭalakkhaṇaṃ vaṭṭakalakkhaṇaṃ godhālakkhaṇaṃ kaṇṇikalakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

206. “また、ある沙門・バラモンたちは、信者から布施された食べ物を食べながら、次のような無益な術という邪命によって生計を立てています。すなわち、宝玉の鑑定、衣服の鑑定、杖の鑑定、槍の鑑定、剣の鑑定、矢の鑑定、弓の鑑定、武器の鑑定、女の相、男の相、少年の相、少女の相、下男の相、下女の相、象の相、馬の相、水牛の相、牡牛の相、牛の相、山羊の相、羊の相、鶏の相、鶉(うずら)の相、トカゲの相、耳飾り(または建物の屋根飾り)の相、亀の相、獣の相を診ることなどです。比丘は、このような無益な術による邪命から離れています。これもまた、彼の戒の一つです。”

207. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – raññaṃ niyyānaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, iti imassa jayo bhavissati, imassa parājayo bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

207. “また、ある人々、尊き沙門やバラモンたちは、信者によって捧げられた供物を食べながら、次のような低俗な術(畜生学)による邪な活計によって生活を営んでいます。すなわち、‘王が出陣するであろう’‘王が帰還するであろう’‘国内の王が接近するであろう’‘国外の王が退却するであろう’‘国外の王が接近するであろう’‘国内の王が退却するであろう’‘国内の王が勝利するであろう’‘国外の王が敗北するであろう’‘国外の王が勝利するであろう’‘国内の王が敗北するであろう’‘このように、この王が勝利し、あの王が敗北するであろう’といったことです。比丘は、このような低俗な術による邪な活計から離れています。これもまた、彼の戒(大戒)の一部です。”

208. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – candaggāho bhavissati, sūriyaggāho bhavissati, nakkhattaggāho bhavissati, candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati[Pg.65], ukkāpāto bhavissati, disāḍāho bhavissati, bhūmicālo bhavissati, devadudrabhi bhavissati, candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati, evaṃvipāko candaggāho bhavissati, evaṃvipāko sūriyaggāho bhavissati, evaṃvipāko nakkhattaggāho bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipāko ukkāpāto bhavissati, evaṃvipāko disāḍāho bhavissati, evaṃvipāko bhūmicālo bhavissati, evaṃvipāko devadudrabhi bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

208. “また、ある人々、尊き沙門やバラモンたちは、信者によって捧げられた供物を食べながら、次のような低俗な術による邪な活計によって生活を営んでいます。すなわち、‘月食があるであろう’‘日食があるであろう’‘星食(惑星の掩蔽)があるであろう’‘月や太陽が正しい軌道を通るであろう’‘月や太陽が軌道を外れるであろう’‘星々が正しい軌道を通るであろう’‘星々が軌道を外れるであろう’‘流星が落ちるであろう’‘方角が燃える(不吉な光)であろう’‘地震があるであろう’‘天の太鼓(雷鳴)が鳴るであろう’‘月・太陽・星々の昇り、沈み、汚れ、清まりがあるであろう’‘月食にはこのような結果があるであろう’‘日食にはこのような結果があるであろう’‘星食にはこのような結果があるであろう’‘月や太陽が正しい軌道を通ることにはこのような結果があるであろう’‘月や太陽が軌道を外れることにはこのような結果があるであろう’‘星々が正しい軌道を通ることにはこのような結果があるであろう’‘星々が軌道を外れることにはこのような結果があるであろう’‘流星が落ちることにはこのような結果があるであろう’‘方角が燃えることにはこのような結果があるであろう’‘地震があることにはこのような結果があるであろう’‘天の太鼓が鳴ることにはこのような結果があるであろう’‘月・太陽・星々の昇り、沈み、汚れ、清まりにはこのような結果があるであろう’といったことです。比丘は、このような低俗な術による邪な活計から離れています。これもまた、彼の戒の一部です。”

209. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – suvuṭṭhikā bhavissati, dubbuṭṭhikā bhavissati, subhikkhaṃ bhavissati, dubbhikkhaṃ bhavissati, khemaṃ bhavissati, bhayaṃ bhavissati, rogo bhavissati, ārogyaṃ bhavissati, muddā, gaṇanā, saṅkhānaṃ, kāveyyaṃ, lokāyataṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

209. “また、ある人々、尊き沙門やバラモンたちは、信者によって捧げられた供物を食べながら、次のような低俗な術による邪な活計によって生活を営んでいます。すなわち、‘十分な雨が降るであろう’‘干ばつになるであろう’‘豊作になるであろう’‘飢饉になるであろう’‘安穏であるであろう’‘危難があるであろう’‘病気になるであろう’‘健康になるであろう’、あるいは指算(指関節を用いた計算)、計算、算術、詩作、世俗の学問(ロカーヤタ)といったことです。比丘は、このような低俗な術による邪な活計から離れています。これもまた、彼の戒の一部です。”

210. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – āvāhanaṃ vivāhanaṃ saṃvaraṇaṃ vivaraṇaṃ saṅkiraṇaṃ vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ jivhānibandhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthābhijappanaṃ hanujappanaṃ kaṇṇajappanaṃ ādāsapañhaṃ kumārikapañhaṃ devapañhaṃ ādiccupaṭṭhānaṃ mahatupaṭṭhānaṃ abbhujjalanaṃ sirivhāyanaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

210. “また、ある人々、尊き沙門やバラモンたちは、信者によって捧げられた供物を食べながら、次のような低俗な術による邪な活計によって生活を営んでいます。すなわち、縁談、婚礼、和合(婚約)、離別(離婚)、蓄財、散財、幸運を呼ぶ術、不運を呼ぶ術、堕胎を防ぐ術、舌を縛る術、顎を縛る術、手を縛る呪文、耳を塞ぐ呪文、鏡による占い、少女による占い、神託による占い、太陽への奉仕、大梵天への奉仕、口から火を吐く術、吉祥天を呼ぶ術といったことです。比丘は、このような低俗な術による邪な活計から離れています。これもまた、彼の戒の一部です。”

211. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti[Pg.66]. Seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhūrikammaṃ vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikammaṃ ācamanaṃ nhāpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sālākiyaṃ sallakattiyaṃ dārakatikicchā, mūlabhesajjānaṃ anuppadānaṃ, osadhīnaṃ paṭimokkho iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

211. “また、ある人々、尊き沙門やバラモンたちは、信者によって捧げられた供物を食べながら、次のような低俗な術による邪な活計によって生活を営んでいます。すなわち、鎮魂の儀式、願掛けの儀式、悪霊払いの術、地中での術(土中居)、去勢術、強精術、建築の儀式、敷地の清め、口をゆすぐこと、沐浴させること、火への供物、催吐剤、下剤、上部排泄(催吐)、下部排泄(下痢)、頭部排泄(頭痛の治療)、耳の油、点眼薬、鼻薬、刺激性の点眼薬、冷却用の点眼薬、白内障の治療、外科手術、小児科の治療、根本薬の投与、薬の除去といったことです。比丘は、このような低俗な術による邪な活計から離れています。これもまた、彼の戒の一部です。”

212. ‘‘Sa kho so, mahārāja, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. Seyyathāpi – mahārāja, rājā khattiyo muddhābhisitto nihatapaccāmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ paccatthikato; evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu sīlasampanno hoti.

212. “大王よ、このように戒を具足した比丘は、その戒の慎み(戒律の遵守)に関して、いかなる方面からも恐怖を見ることがありません。大王よ、例えば、頭頂に灌頂を受け、敵を打ち破った刹帝利(クシャトリヤ)の王が、敵に関してはいかなる方面からも恐怖を見ることがないのと同じです。大王よ、それと全く同様に、このように戒を具足した比丘は、その戒の慎みに関して、いかなる方面からも恐怖を見ることがありません。彼は、この聖なる戒の集まり(戒蘊)を具備して、自らの内に非難されることのない安楽を感じるのです。大王よ、このようにして比丘は戒を具足した者となります。”

Mahāsīlaṃ niṭṭhitaṃ.

大戒(だいかい)終わる。

Indriyasaṃvaro

根の守護(感官の制御)

213. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhā domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhā domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti.

213. “大王よ、比丘はどのようにして諸根において門を護る者(根門守護)となるのでしょうか。大王よ、ここに比丘は、眼で色(形あるもの)を見て、その相(全体像)を掴まず、随好(細部)を掴みません。もし眼根を制御せずに住むならば、貪欲や憂いという悪しき不善法が彼に流れ込むでしょう。それゆえ、彼はその眼根を制するために修行し、眼根を護り、眼根の抑制を達成します。耳で声を聞き……鼻で香を嗅ぎ……舌で味を味わい……体で触れ……意(心)で法(対象)を知って、その相を掴まず、随好を掴みません。もし意根を制御せずに住むならば、貪欲や憂いという悪しき不善法が彼に流れ込むでしょう。それゆえ、彼はその意根を制するために修行し、意根を護り、意根の抑制を達成します。彼はこの聖なる根の抑制を具足して、内面に汚れのない(混じりけのない)幸福を感じます。大王よ、このようにして比丘は諸根において門を護る者となるのです。”

Satisampajaññaṃ

正念正知

214. ‘‘Kathañca[Pg.67], mahārāja, bhikkhu satisampajaññena samannāgato hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu satisampajaññena samannāgato hoti.

214. “大王よ、比丘はどのようにして正念正知を具足するのでしょうか。大王よ、ここに比丘は、進む時も退く時も正知をもって行い、前を見る時も脇を見る時も正知をもって行い、屈伸する時も正知をもって行い、大衣・鉢・衣を保持する時も正知をもって行い、食べ、飲み、噛み、味わう時も正知をもって行い、大小便の用を足す時も正知をもって行い、歩く時、立つ時、座る時、眠る時、目覚める時、話す時、沈黙する時も、正知をもって行います。大王よ、このようにして比丘は正念正知を具足するのです。”

Santoso

知足

215. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena, kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Seyyathāpi, mahārāja, pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti, sapattabhārova ḍeti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti.

215. “大王よ、比丘はどのようにして知足(満足すること)するのでしょうか。大王よ、ここに比丘は、身を覆うに足りる衣と、腹を満たすに足りる食(托鉢の食事)によって満足します。彼はどこへ行くにも、それら(八聖具)だけを携えて行きます。大王よ、例えば翼のある鳥がどこへ飛ぶにも、ただ自分の翼だけを重荷として飛ぶようなものです。大王よ、それと同じように、比丘は身を覆う衣と腹を満たす食によって満足し、どこへ行くにもそれらだけを携えて行きます。大王よ、このようにして比丘は知足するのです。”

Nīvaraṇappahānaṃ

五蓋の捨断

216. ‘‘So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato, imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato, vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ. So pacchābhattaṃ piṇḍapātappaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.

216. “彼は、この聖なる戒蘊を具足し、この聖なる根の抑制を具足し、この聖なる正念正知を具足し、この聖なる知足を具足して、人里離れた坐臥処、すなわち森、樹下、山、険しい谷、山洞、墓地、林野、露地、藁束などを求めます。彼は食後、托鉢から戻り、結跏趺坐し、体を真っ直ぐに立て、目の前に正念を確立して座ります。”

217. ‘‘So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti. Byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto [Pg.68] viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti. Thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī, sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati, ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti. Vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati, akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.

217. “彼は世における貪欲を捨てて、貪欲を離れた心で住み、貪欲から心を清めます。瞋恚(悪意)を捨てて、怒りのない心で住み、一切の生きとし生けるものの利益を憐れみ、瞋恚から心を清めます。惛沈睡眠(無気力と眠気)を捨てて、惛沈睡眠を離れて住み、光明を想い(光明想)、正念正知をもって、惛沈睡眠から心を清めます。掉挙悪作(心の浮つ気と後悔)を捨てて、浮つかずに住み、内面が静まり返った心で、掉挙悪作から心を清めます。疑(疑い)を捨てて、疑いを乗り越えて住み、善なる法について‘どうなのだろうか’と惑うことなく、疑いから心を清めます。”

218. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso iṇaṃ ādāya kammante payojeyya. Tassa te kammantā samijjheyyuṃ. So yāni ca porāṇāni iṇamūlāni, tāni ca byantiṃ kareyya, siyā cassa uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāya. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ādāya kammante payojesiṃ. Tassa me te kammantā samijjhiṃsu. Sohaṃ yāni ca porāṇāni iṇamūlāni, tāni ca byantiṃ akāsiṃ, atthi ca me uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāyā’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

218. “大王よ、例えば、ある男が借金をして事業を始めたとします。その事業が成功し、彼はかつての借金を完済した上で、妻子を養うに十分な余剰を得ました。彼はこう考えます。‘私は以前、借金をして事業を始めた。その事業は成功した。私はかつての借金を完済し、妻子を養うための余剰もある’と。彼はそれを理由に喜悦を得て、歓喜に到達するでしょう。”

219. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso ābādhiko assa dukkhito bāḷhagilāno; bhattañcassa nacchādeyya, na cassa kāye balamattā. So aparena samayena tamhā ābādhā mucceyya; bhattaṃ cassa chādeyya, siyā cassa kāye balamattā. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe ābādhiko ahosiṃ dukkhito bāḷhagilāno; bhattañca me nacchādesi, na ca me āsi kāye balamattā. Somhi etarahi tamhā ābādhā mutto; bhattañca me chādeti, atthi ca me kāye balamattā’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

219. “大王よ、例えば、ある男が病にかかり、苦しみ、重病であったとします。彼は食事も喉を通らず、体には力もありませんでした。その後、彼はその病から回復しました。食事も美味しく感じられ、体にも力が戻りました。彼はこう考えます。‘私は以前、病にかかり、苦しみ、重病であった。食事も喉を通らず、体には力もなかった。しかし今、私はその病から解放された。食事も美味しく、体には力もある’と。彼はそれを理由に喜悦を得て、歓喜に到達するでしょう。”

220. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso bandhanāgāre baddho assa. So aparena samayena tamhā bandhanāgārā mucceyya sotthinā abbhayena, na cassa kiñci bhogānaṃ vayo. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe bandhanāgāre baddho ahosiṃ, somhi etarahi tamhā bandhanāgārā mutto [Pg.69] sotthinā abbhayena. Natthi ca me kiñci bhogānaṃ vayo’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

220. “大王よ、例えば、ある人が牢獄に閉じ込められているとしましょう。彼は後になって、その牢獄から無事に、財産を失うことなく釈放されます。彼はこう思うでしょう。‘私は以前、牢獄に閉じ込められていたが、今は無事に釈放された。財産も少しも失われていない’と。彼はその(釈放された)ことによって、歓喜を得、喜びを感じるでしょう。”

221. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso dāso assa anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo. So aparena samayena tamhā dāsabyā mucceyya attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe dāso ahosiṃ anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo. Somhi etarahi tamhā dāsabyā mutto attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

221. “大王よ、例えば、ある人が奴隷であり、自分自身を支配できず、他人に支配され、自分の行きたいところへ行けないとしましょう。彼は後になって、その奴隷の身分から解放され、自分自身を支配し、他人に支配されず、自由の身となって、自分の行きたいところへ行けるようになります。彼はこう思うでしょう。‘私は以前、奴隷であり、自分自身を支配できず、他人に支配され、自分の行きたいところへ行けなかった。しかし今は、その奴隷の身分から解放され、自分自身を支配し、他人に支配されず、自由の身となって、自分の行きたいところへ行けるようになった’と。彼はそのことによって、歓喜を得、喜びを感じるでしょう。”

222. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantāraṃ nitthareyya sotthinā, gāmantaṃ anupāpuṇeyya khemaṃ appaṭibhayaṃ. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjiṃ dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. Somhi etarahi taṃ kantāraṃ nitthiṇṇo sotthinā, gāmantaṃ anuppatto khemaṃ appaṭibhaya’nti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

222. “大王よ、例えば、富と財産を持つある人が、食糧が乏しく危険な、遠い荒野の道を進んでいるとしましょう。彼は後になって、その荒野を無事に通り抜け、安穏で危険のない村に到着します。彼はこう思うでしょう。‘私は以前、富と財産を持って、食糧が乏しく危険な、遠い荒野の道を進んでいた。しかし今は、その荒野を無事に通り抜け、安穏で危険のない村に到着した’と。彼はそのことによって、歓喜を得、喜びを感じるでしょう。”

223. ‘‘Evameva kho, mahārāja, bhikkhu yathā iṇaṃ yathā rogaṃ yathā bandhanāgāraṃ yathā dāsabyaṃ yathā kantāraddhānamaggaṃ, evaṃ ime pañca nīvaraṇe appahīne attani samanupassati.

223. “大王よ、これと同じように、比丘は、自分自身の中でまだ捨て去られていないこれら五つの蓋(五蓋)を、借金のように、病気のように、牢獄のように、奴隷の身分のように、荒野の道のように見なします。”

224. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, yathā āṇaṇyaṃ yathā ārogyaṃ yathā bandhanāmokkhaṃ yathā bhujissaṃ yathā khemantabhūmiṃ; evameva kho, mahārāja, bhikkhu ime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassati.

224. “大王よ、例えば、借金がないこと、病気がないこと、牢獄からの釈放、自由の身であること、安穏な地であることのように、大王よ、これと同じように、比丘は、自分自身の中でこれら五つの蓋が捨て去られたことを、そのように見なします。”

225. ‘‘Tassime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassato pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati.

225. “自分自身の中でこれら五つの蓋が捨て去られたことを見極めるその比丘には、歓喜が生じます。歓喜した者に喜悦(喜)が生じます。心が喜悦している者の身体は軽安(静まり)になります。身体が軽安になった者は、安楽(楽)を感じます。安楽を感じる者の心は、三昧(集中)に入ります。”

Paṭhamajjhānaṃ

初禅

226. ‘‘So vivicceva kāmehi, vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva [Pg.70] kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.

226. “彼は、諸々の欲から離れ、諸々の不善な法から離れて、尋(思考)があり、伺(熟考)があり、離生喜楽(離れることから生じた喜悦と安楽)のある初禅を具足して住みます。彼は、この身体を、離生喜楽によって潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、離生喜楽が行き渡らない場所はありません。”

227. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, dakkho nhāpako vā nhāpakantevāsī vā kaṃsathāle nhānīyacuṇṇāni ākiritvā udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya, sāyaṃ nhānīyapiṇḍi snehānugatā snehaparetā santarabāhirā phuṭā snehena, na ca paggharaṇī; evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

227. “大王よ、例えば、熟練した入浴師、あるいはその弟子が、青銅の器に洗身粉を振り入れ、水を何度も注いで練り合わせると、その洗身粉の塊は、水分を含んで潤い、内も外も水分が行き渡り、しかも滴り落ちることがないようなものです。大王よ、これと同じように、比丘は、この身体を、離生喜楽によって潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、離生喜楽が行き渡らない場所はありません。大王よ、これもまた、以前に述べた現世の沙門果よりも、さらに優れ、さらに微妙な、現世の沙門果なのです。”

Dutiyajjhānaṃ

第二禅

228. ‘‘Puna caparaṃ, mahārāja, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.

228. “大王よ、さらにまた、比丘は、尋と伺が静まることにより、内なる清浄と心の統一があり、尋もなく伺もなく、定生喜楽(三昧から生じた喜悦と安楽)のある第二禅を具足して住みます。彼は、この身体を、定生喜楽によって潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、定生喜楽が行き渡らない場所はありません。”

229. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, udakarahado gambhīro ubbhidodako tassa nevassa puratthimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na dakkhiṇāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na pacchimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na uttarāya disāya udakassa āyamukhaṃ, devo ca na kālenakālaṃ sammādhāraṃ anuppaveccheyya. Atha kho tamhāva udakarahadā sītā vāridhārā ubbhijjitvā tameva udakarahadaṃ sītena vārinā abhisandeyya parisandeyya paripūreyya paripphareyya, nāssa kiñci sabbāvato udakarahadassa sītena vārinā apphuṭaṃ assa. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ [Pg.71] hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

229. “大王よ、例えば、底から水が湧き出る深い湖があるとしましょう。その湖には、東からも、南からも、西からも、北からも、水が流れ込む口がありません。また、天が時折、激しい雨を降らせることもありません。しかし、その湖の底から冷たい水の流れが湧き出て、その湖自体を冷たい水で潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。その湖のどこであっても、冷たい水が行き渡らない場所はありません。大王よ、これと同じように、比丘は、この身体を、定生喜楽によって潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、定生喜楽が行き渡らない場所はありません。大王よ、これもまた、以前に述べた現世の沙門果よりも、さらに優れ、さらに微妙な、現世の沙門果なのです。”

Tatiyajjhānaṃ

第三禅

230. ‘‘Puna caparaṃ, mahārāja, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

230. “大王よ、さらにまた、比丘は喜(喜悦)が離れることによって、捨(平静)を保ち、念(気づき)と正知(明らかな知見)を具えて住し、身をもって楽を感受します。聖者たちが‘捨を保ち、念を具え、楽に住する者である’と称賛する第三禅を具足して住します。彼は、この体そのものを、喜なき楽によって、浸し、満たし、充満させ、遍く行き渡らせます。彼の全身のどこであれ、喜なき楽によって満たされていない場所はありません。”

231. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni antonimuggaposīni, tāni yāva caggā yāva ca mūlā sītena vārinā abhisannāni parisannāni paripūrāni paripphuṭāni, nāssa kiñci sabbāvataṃ uppalānaṃ vā padumānaṃ vā puṇḍarīkānaṃ vā sītena vārinā apphuṭaṃ assa; evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

231. “大王よ、例えば、青蓮華の池、紅蓮華の池、あるいは白蓮華の池において、ある蓮華は水中に生じ、水中で育ち、水面に出ることなく、水中に没したまま成長します。それらの蓮華は、先端から根元に至るまで、冷たい水によって浸され、満たされ、充満し、遍く行き渡っています。それら青蓮華、紅蓮華、白蓮華の全身のどこであれ、冷たい水によって満たされていない場所はありません。大王よ、そのように比丘は、この体そのものを、喜なき楽によって、浸し、満たし、充満させ、遍く行き渡らせます。彼の全身のどこであれ、喜なき楽によって満たされていない場所はありません。大王よ、これもまた、以前の沙門の果報よりもさらに優れ、さらに卓越した、現世で得られる沙門の果報です。”

Catutthajjhānaṃ

第四禅

232. ‘‘Puna caparaṃ, mahārāja, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, so imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti.

232. “大王よ、さらにまた、比丘は楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが滅していることによって、不苦不楽であり、捨による念の清浄を具えた第四禅を具足して住します。彼は、この体そのものを、清浄で輝かしい心によって遍く満たして座ります。彼の全身のどこであれ、清浄で輝かしい心によって満たされていない場所はありません。”

233. ‘‘Seyyathāpi[Pg.72], mahārāja, puriso odātena vatthena sasīsaṃ pārupitvā nisinno assa, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa odātena vatthena apphuṭaṃ assa; evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

233. “大王よ、例えば、人が白い布で頭まで全身を覆って座っているようなものです。その人の全身のどこであれ、白い布によって覆われていない場所はありません。大王よ、そのように比丘は、この体そのものを、清浄で輝かしい心によって遍く満たして座ります。彼の全身のどこであれ、清浄で輝かしい心によって満たされていない場所はありません。大王よ、これもまた、以前の沙門の果報よりもさらに優れ、さらに卓越した、現世で得られる沙門の果報です。”

Vipassanāñāṇaṃ

観の知(ヴィパッサナー知)

234. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti – ‘ayaṃ kho me kāyo rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādana-parimaddana-bhedana-viddhaṃsana-dhammo; idañca pana me viññāṇaṃ ettha sitaṃ ettha paṭibaddha’nti.

234. “彼は、このように心が定まり、清浄で、輝かしく、汚れがなく、随眠煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動に達したとき、知見(智と見)のために心を向け、心を導きます。彼は次のように如実に知ります。‘私のこの体は、形があり、四大(地水火風)から成り、父母から生じ、飯と粥によって養われ、無常であり、香粉を塗られ、揉まれ、破壊され、崩壊する性質のものである。そして、私のこの意識は、ここに依拠し、ここに繋縛されている’と。”

235. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatrāssa suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā. Tamenaṃ cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya – ‘ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno; tatridaṃ suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti – ‘ayaṃ kho me kāyo rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo; idañca pana me viññāṇaṃ ettha sitaṃ ettha paṭibaddha’nti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

235. “大王よ、例えば、美しく、質の良い、八角に磨かれ、見事に細工された、透明で、輝かしく、濁りのない、あらゆる優れた特徴を備えたヴェルーリヤ宝玉(猫眼石)があるようなものです。そこに、青、黄、赤、白、あるいは淡黄色の糸が通されているとします。それを見通す力のある人が手にとって観察し、‘これは美しく、質の良い、八角に磨かれ、見事に細工された、透明で、輝かしく、濁りのない、あらゆる優れた特徴を備えたヴェルーリヤ宝玉である。そこに、この青、黄、赤、白、あるいは淡黄色の糸が通されている’と知るようなものです。大王よ、そのように比丘は、心が定まり、清浄で、輝かしく、汚れがなく、随眠煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動に達したとき、知見のために心を向け、心を導きます。彼は次のように如実に知ります。‘私のこの体は、形があり、四大から成り、父母から生じ、飯と粥によって養われ、無常であり、香粉を塗られ、揉まれ、破壊され、崩壊する性質のものである。そして、私のこの意識は、ここに依拠し、ここに繋縛されている’と。大王よ、これもまた、以前の沙門の果報よりもさらに優れ、さらに卓越した、現世で得られる沙門の果報です。”

Manomayiddhiñāṇaṃ

意成身を造る知(意成神変智)

236. ‘‘So [Pg.73] evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte manomayaṃ kāyaṃ abhinimmānāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā aññaṃ kāyaṃ abhinimmināti rūpiṃ manomayaṃ sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ.

236. “彼は、このように心が定まり、清浄で、輝かしく、汚れがなく、随眠煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動に達したとき、意成身(意より成る体)を造り出すために心を向け、心を導きます。彼は、この体から、形があり、意より成り、あらゆる手足や器官を備え、諸根に欠損のない、別の体を造り出します。”

237. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso muñjamhā īsikaṃ pavāheyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ muñjo, ayaṃ īsikā, añño muñjo, aññā īsikā, muñjamhā tveva īsikā pavāḷhā’ti. Seyyathā vā pana, mahārāja, puriso asiṃ kosiyā pavāheyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ asi, ayaṃ kosi, añño asi, aññā kosi, kosiyā tveva asi pavāḷho’’ti. Seyyathā vā pana, mahārāja, puriso ahiṃ karaṇḍā uddhareyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ ahi, ayaṃ karaṇḍo. Añño ahi, añño karaṇḍo, karaṇḍā tveva ahi ubbhato’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte manomayaṃ kāyaṃ abhinimmānāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā aññaṃ kāyaṃ abhinimmināti rūpiṃ manomayaṃ sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

237. “大王よ、例えば、ある人がムンジャ草から芯を抜き取るとしましょう。彼にはこのように思われるでしょう。‘これがムンジャ草であり、これが芯である。ムンジャ草は別のものであり、芯もまた別のものである。しかし、芯はまさにムンジャ草から抜き取られたものである’と。大王よ、あるいは例えば、ある人が鞘から剣を抜くとしましょう。彼にはこのように思われるでしょう。‘これが剣であり、これが鞘である。剣は別のものであり、鞘もまた別のものである。しかし、剣はまさに鞘から抜かれたものである’と。大王よ、あるいは例えば、ある人が脱皮した皮から蛇を取り出すとしましょう。彼にはこのように思われるでしょう。‘これが蛇であり、これが皮である。蛇は別のものであり、皮もまた別のものである。しかし、蛇はまさに皮から取り出されたものである’と。大王よ、これと同じように、比丘は心が集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、不純なものが去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動の状態に達したとき、意成身を創り出すために心を向け、導きます。彼はこの体から、別の、形があり、意によって成り、すべての手足を備え、諸根に欠損のない体を創り出します。大王よ、これもまた、目に見える現世の沙門の果報であり、以前の沙門の果報よりもさらに優れ、さらに卓越したものです。”

Iddhividhañāṇaṃ

神変通の知

238. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte iddhividhāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti – ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse. Pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathāpi udake. Udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyā[Pg.74]. Ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo. Imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati. Yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti.

238. “彼は、心がそのように集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、不純なものが去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動の状態に達したとき、多種多様な神変のために心を向け、導きます。彼は多種多様な神変を体験します。一人の身でありながら多くになり、多くでありながら一人になります。現れたり消えたりし、壁や囲いや山を、空を行くように通り抜けます。地面において、水の中であるかのように浮き沈みをします。水の上を、地面であるかのように割ることなく歩きます。空において、翼のある鳥のように結跏趺坐したまま進みます。これほどまでに大きな威力と勢力のある月や太陽を、手で触り、撫でます。また、梵天の世界に至るまで、体をもって自由自在に支配します。”

239. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, dakkho kumbhakāro vā kumbhakārantevāsī vā suparikammakatāya mattikāya yaṃ yadeva bhājanavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā vā pana, mahārāja, dakkho dantakāro vā dantakārantevāsī vā suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā vā pana, mahārāja, dakkho suvaṇṇakāro vā suvaṇṇakārantevāsī vā suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte iddhividhāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti – ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse. Pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathāpi udake. Udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyā. Ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo. Imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati. Yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

239. “大王よ、例えば、熟練した陶工やその弟子が、よく練られた粘土から、望む通りのどのような器の形でも作り出し、完成させるようなものです。大王よ、あるいは例えば、熟練した象牙細工師やその弟子が、よく細工された象牙から、望む通りのどのような象牙細工でも作り出し、完成させるようなものです。大王よ、あるいは例えば、熟練した金細工師やその弟子が、よく精錬された金から、望む通りのどのような金細工でも作り出し、完成させるようなものです。大王よ、これと同じように、比丘は心が集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、不純なものが去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動の状態に達したとき、多種多様な神変のために心を向け、導きます。彼は多種多様な神変を体験します。一人の身でありながら多くになり、多くでありながら一人になります。現れたり消えたりし、壁や囲いや山を、空を行くように通り抜けます。地面において、水の中であるかのように浮き沈みをします。水の上を、地面であるかのように割ることなく歩きます。空において、翼のある鳥のように結跏趺坐したまま進みます。これほどまでに大きな威力と勢力のある月や太陽を、手で触り、撫でます。また、梵天の世界に至るまで、体をもって自由自在に支配します。大王よ、これもまた、目に見える現世の沙門の果報であり、以前の沙門の果報よりもさらに優れ、さらに卓越したものです。”

Dibbasotañāṇaṃ

天耳通の知

240. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte dibbāya sotadhātuyā cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca ye dūre santike ca.

240. “彼は、心がそのように集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、不純なものが去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動の状態に達したとき、天なる耳の要素のために心を向け、導きます。彼は、清浄で人間の耳を超えた天なる耳の要素によって、天界と人間界の両方の、遠くにある音も近くにある音も、あらゆる音を聞きます。”

241. ‘‘Seyyathāpi[Pg.75], mahārāja, puriso addhānamaggappaṭipanno. So suṇeyya bherisaddampi mudiṅgasaddampi saṅkhapaṇavadindimasaddampi. Tassa evamassa – ‘bherisaddo’ itipi, ‘mudiṅgasaddo’ itipi, ‘saṅkhapaṇavadindimasaddo’ itipi. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte dibbāya sotadhātuyā cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca ye dūre santike ca. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

241. “大王よ、例えば、長い旅路を行く人がいるとしましょう。彼は、大太鼓の音、小太鼓の音、法螺貝や小鼓や平太鼓の音を聞くかもしれません。彼には‘これは大太鼓の音だ’‘これは小太鼓の音だ’‘これは法螺貝や小鼓や平太鼓の音だ’と分かるでしょう。大王よ、これと同じように、比丘は心が集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、不純なものが去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動の状態に達したとき、天なる耳の要素のために心を向け、導きます。彼は、清浄で人間の耳を超えた天なる耳の要素によって、天界と人間界の両方の、遠くにある音も近くにある音も、あらゆる音を聞きます。大王よ、これもまた、目に見える現世の沙門の果報であり、以前の沙門の果報よりもさらに優れ、さらに卓越したものです。”

Cetopariyañāṇaṃ

他心通の知

242. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte cetopariyañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti – sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti, saṅkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti, samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti.

242. “彼は、このように心が集中し、清浄で、潔白で、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、適応し、安定し、不動に達したとき、他心智(他人の心を知る知恵)へと心を向け、導きます。彼は、他の衆生、他の個人の心を、自らの心によって見極めて知ります。すなわち、貪りのある心を‘貪りのある心である’と知り、貪りのない心を‘貪りのない心である’と知ります。怒りのある心を‘怒りのある心である’と知り、怒りのない心を‘怒りのない心である’と知ります。迷いのある心を‘迷いのある心である’と知り、迷いのない心を‘迷いのない心である’と知ります。縮こまった心を‘縮こまった心である’と知り、散乱した心を‘散乱した心である’と知ります。偉大になった心を‘偉大になった心である’と知り、偉大になっていない心を‘偉大になっていない心である’と知ります。さらに優れたものがある心を‘さらに優れたものがある心である’と知り、さらに優れたものがない心を‘さらに優れたものがない心である’と知ります。集中した心を‘集中した心である’と知り、集中していない心を‘集中していない心である’と知ります。解脱した心を‘解脱した心である’と知り、解脱していない心を‘解脱していない心である’と知ります。”

243. ‘‘Seyyathāpi[Pg.76], mahārāja, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanajātiko ādāse vā parisuddhe pariyodāte acche vā udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ paccavekkhamāno sakaṇikaṃ vā ‘sakaṇika’nti jāneyya, akaṇikaṃ vā ‘akaṇika’nti jāneyya; evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte cetopariyañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti – sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti, saṅkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti, samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

243. “大王よ、例えば、若く、若々しく、装うことを好む女、あるいは男が、清浄で潔白な鏡、あるいは澄んだ水の入った鉢で、自らの顔の相を観察し、痣があれば‘痣がある’と知り、痣がなければ‘痣がない’と知るようなものです。大王よ、それと同じように、比丘は、このように心が集中し、清浄で、潔白で、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、適応し、安定し、不動に達したとき、他心智へと心を向け、導きます。彼は、他の衆生、他の個人の心を、自らの心によって見極めて知ります。すなわち、貪りのある心を‘貪りのある心である’と知り、貪りのない心を‘貪りのない心である’と知ります。怒りのある心を‘怒りのある心である’と知り、怒りのない心を‘怒りのない心である’と知ります。迷いのある心を‘迷いのある心である’と知り、迷いのない心を‘迷いのない心である’と知ります。縮こまった心を‘縮こまった心である’と知り、散乱した心を‘散乱した心である’と知ります。偉大になった心を‘偉大になった心である’と知り、偉大になっていない心を‘偉大になっていない心である’と知ります。さらに優れたものがある心を‘さらに優れたものがある心である’と知り、さらに優れたものがない心を‘さらに優れたものがない心である’と知ります。集中した心を‘集中した心である’と知り、集中していない心を‘集中していない心である’と知ります。解脱した心を‘解脱した心である’と知り、解脱していない心を‘解脱していない心である’と知ります。大王よ、これもまた、以前の現世の沙門の果報よりも、さらに優れ、さらに洗練された、現世の沙門の果報なのです。”

Pubbenivāsānussatiñāṇaṃ

宿住随念智(過去の生涯を思い出す知恵)

244. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe, ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto [Pg.77] evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

244. “彼は、このように心が集中し、清浄で、潔白で、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、適応し、安定し、不動に達したとき、宿住随念智へと心を向け、導きます。彼は、多種多様な過去の宿住(生涯)を思い起こします。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、あるいは多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を思い起こします。‘あそこに私はいた。このような名であり、このような氏族であり、このような容色であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。私はそこから没して、あそこに生まれた。そこでも私は、このような名であり、このような氏族であり、このような容色であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。私はそこから没して、ここに生まれた’と。このように、形態とともに、詳細とともに、多種多様な過去の宿住を思い起こすのです。”

245. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso sakamhā gāmā aññaṃ gāmaṃ gaccheyya, tamhāpi gāmā aññaṃ gāmaṃ gaccheyya. So tamhā gāmā sakaṃyeva gāmaṃ paccāgaccheyya. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho sakamhā gāmā amuṃ gāmaṃ agacchiṃ, tatrāpi evaṃ aṭṭhāsiṃ, evaṃ nisīdiṃ, evaṃ abhāsiṃ, evaṃ tuṇhī ahosiṃ, tamhāpi gāmā amuṃ gāmaṃ agacchiṃ, tatrāpi evaṃ aṭṭhāsiṃ, evaṃ nisīdiṃ, evaṃ abhāsiṃ, evaṃ tuṇhī ahosiṃ, somhi tamhā gāmā sakaṃyeva gāmaṃ paccāgato’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe, ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti, iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

245. “大王よ、例えば、ある人が自分の村から別の村へ行き、さらにその村からまた別の村へ行ったとします。そして、その人はその村から自分の村へと帰ってきました。その時、彼には次のような思いが浮かぶでしょう。‘私は自分の村からあの村へ行き、そこではこのように立ち、このように座り、このように語り、このように沈黙していた。また、その村からあの村へ行き、そこでもこのように立ち、このように座り、このように語り、このように沈黙していた。そして、私はあの村から自分の村へと帰ってきたのだ’と。大王よ、これと同じように、比丘はこのように心が集中し、清浄で、潔白で、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、確立され、不動の状態に達したとき、前生を想起する知恵(宿住随念智)へと心を向け、導きます。彼は、多種多様な前生を想起します。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、さらには多くの壊劫(宇宙の収縮期)、多くの成劫(宇宙の拡張期)、多くの壊劫と成劫にわたって、‘あそこでは、私はこのような名であり、このような姓であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。私はそこから没して、あそこに生まれ変わった。そこでも、私はこのような名であり、このような姓であり、このような容姿であり、このような食物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命であった。私はそこから没して、ここに生まれ変わった’と。このように、形態(相)とともに、詳細(説明)とともに、多種多様な前生を想起するのです。大王よ、これもまた、以前の現世の沙門の果報よりも、さらに優れ、さらに卓越した、現世の沙門の果報なのです。”

Dibbacakkhuñāṇaṃ

天眼智

246. ‘‘So [Pg.78] evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti.

246. “彼は、このように心が集中し、清浄で、潔白で、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、確立され、不動の状態に達したとき、衆生の死と生を知る知恵(死生智)へと心を向け、導きます。彼は、清浄で人間の目を超えた天眼によって、衆生が没し、また生まれ変わるのを見ます。卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、幸福な所に赴く者、不幸な所に赴く者、衆生が業に従って赴くままを理解します。‘ああ、これらの衆生は、身の悪行を備え、口の悪行を備え、意の悪行を備え、聖者を誹り、誤った見解を持ち、誤った見解に基づく業を積み重ねてきた。彼らは身体が壊れ、死後、不幸な所、破滅の所、奈落、地獄に生まれ変わった。一方、これらの衆生は、身の善行を備え、口の善行を備え、意の善行を備え、聖者を誹らず、正しい見解を持ち、正しい見解に基づく業を積み重ねてきた。彼らは身体が壊れ、死後、幸福な所、天界に生まれ変わった’と。このように、清浄で人間の目を超えた天眼によって、衆生が没し、また生まれ変わるのを見、衆生が業に従って赴くままを理解するのです。”

247. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, majjhe siṅghāṭake pāsādo. Tattha cakkhumā puriso ṭhito passeyya manusse gehaṃ pavisantepi nikkhamantepi rathikāyapi vīthiṃ sañcarante majjhe siṅghāṭake nisinnepi. Tassa evamassa – ‘ete manussā gehaṃ pavisanti, ete nikkhamanti, ete rathikāya vīthiṃ sañcaranti, ete majjhe siṅghāṭake nisinnā’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime [Pg.79] vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate; yathākammūpage satte pajānāti. ‘Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

247. “大王よ、例えば、四つ辻の中央に高楼があり、そこに目の良い人が立って、家に入る人々、家から出る人々、通りを歩き回る人々、四つ辻の中央に座っている人々を見ているようなものです。彼には次のような思いが浮かぶでしょう。‘これらの人々は家に入り、これらの人々は家から出、これらの人々は通りを歩き回り、これらの人々は四つ辻の中央に座っている’と。大王よ、これと同じように、比丘はこのように心が集中し、清浄で、潔白で、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、確立され、不動の状態に達したとき、衆生の死と生を知る知恵へと心を向け、導きます。彼は、清浄で人間の目を超えた天眼によって、衆生が没し、また生まれ変わるのを見ます。卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、幸福な所に赴く者、不幸な所に赴く者、衆生が業に従って赴くままを理解します。‘ああ、これらの衆生は、身の悪行を備え、口の悪行を備え、意の悪行を備え、聖者を誹り、誤った見解を持ち、誤った見解に基づく業を積み重ねてきた。彼らは身体が壊れ、死後、不幸な所、破滅の所、奈落、地獄に生まれ変わった。一方、これらの衆生は、身の善行を備え、口の善行を備え、意の善行を備え、聖者を誹らず、正しい見解を持ち、正しい見解に基づく業を積み重ねてきた。彼らは身体が壊れ、死後、幸福な所、天界に生まれ変わった’と。このように、清浄で人間の目を超えた天眼によって、衆生が没し、また生まれ変わるのを見、衆生が業に従って赴くままを理解するのです。大王よ、これもまた、以前の現世の沙門の果報よりも、さらに優れ、さらに卓越した、現世の沙門の果報なのです。”

Āsavakkhayañāṇaṃ

漏尽智

248. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So idaṃ dukkhanti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhasamudayoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhanirodhoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Ime āsavāti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavasamudayoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavanirodhoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati, ‘vimuttasmiṃ vimuttami’ti ñāṇaṃ hoti, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.

248. “彼は、このように心が集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、自在であり、安定し、不動に達したとき、諸々の漏(けがれ)を滅尽させる知恵へと心を向け、差し向けます。彼は、‘これが苦である’とありのままに知ります。‘これが苦の生起の原因である’とありのままに知ります。‘これが苦の滅尽である’とありのままに知ります。‘これが苦の滅尽に導く道である’とありのままに知ります。また、‘これらが漏である’とありのままに知ります。‘これが漏の生起の原因である’とありのままに知ります。‘これが漏の滅尽である’とありのままに知ります。‘これが漏の滅尽に導く道である’とありのままに知ります。このように知り、このように見る彼の心は、欲漏から解放され、有漏から解放され、無明漏から解放されます。解放されたとき、‘解放された’という知が生じます。そして、‘生は尽きた。梵行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこの状態に戻ることはない’と知るのです。”

249. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, pabbatasaṅkhepe udakarahado accho vippasanno anāvilo. Tattha cakkhumā puriso tīre ṭhito passeyya sippisambukampi sakkharakathalampi macchagumbampi carantampi tiṭṭhantampi. Tassa evamassa – ‘ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anāvilo. Tatrime sippisambukāpi sakkharakathalāpi macchagumbāpi carantipi tiṭṭhantipī’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. ‘So idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti[Pg.80], ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ime āsavāti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati, ‘vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Idaṃ kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca. Imasmā ca pana, mahārāja, sandiṭṭhikā sāmaññaphalā aññaṃ sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ uttaritaraṃ vā paṇītataraṃ vā natthī’’ti.

249. “大王よ、例えば、山の頂に、澄み渡り、清らかで、濁りのない湖があるとします。眼のある人がその岸に立ち、貝や、砂利や瓦礫や、動き回り、あるいは静止している魚の群れを見るようなものです。彼は、‘この湖は澄み渡り、清らかで、濁りがない。そこには、これらの貝や、砂利や瓦礫や、魚の群れが動き回り、あるいは静止している’と思うでしょう。大王よ、それと同じように、比丘は、このように心が集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、自在であり、安定し、不動に達したとき、諸々の漏を滅尽させる知恵へと心を向け、差し向けます。彼は、‘これが苦である’とありのままに知ります。‘これが苦の生起の原因である’とありのままに知ります。‘これが苦の滅尽である’とありのままに知ります。‘これが苦の滅尽に導く道である’とありのままに知ります。また、‘これらが漏である’とありのままに知ります。‘これが漏の生起の原因である’とありのままに知ります。‘これが漏の滅尽である’とありのままに知ります。‘これが漏の滅尽に導く道である’とありのままに知ります。このように知り、このように見る彼の心は、欲漏から解放され、有漏から解放され、無明漏から解放されます。解放されたとき、‘解放された’という知が生じます。そして、‘生は尽きた。梵行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこの状態に戻ることはない’と知るのです。大王よ、これこそが、これまでの沙門の果報よりも、さらに優れ、さらに精妙な、現世で得られる沙門の果報です。大王よ、そして、この現世で得られる沙門の果報よりも、さらに高く、さらに精妙な、他の沙門の果報は存在しません。”

Ajātasattuupāsakattapaṭivedanā

アジャータサットゥ王の優婆塞(信徒)としての帰依

250. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ, bhante, bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. Accayo maṃ, bhante, accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yohaṃ pitaraṃ dhammikaṃ dhammarājānaṃ issariyakāraṇā jīvitā voropesiṃ. Tassa me, bhante bhagavā accayaṃ accayato paṭiggaṇhātu āyatiṃ saṃvarāyā’’ti.

250. このように説かれたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、世尊に次のように申し上げました。“素晴らしいことです、世尊よ。素晴らしいことです、世尊よ。世尊よ、例えば、倒れたものを起こし、覆われたものを開き、道に迷った者に道を教え、あるいは‘眼のある者が形あるものを見るように’と暗闇の中で灯火を掲げるかのように、世尊は様々な方法で法を明らかにされました。世尊よ、私は世尊に帰依し、法に帰依し、比丘サンガに帰依いたします。世尊よ、私を、今日より命ある限り帰依した優婆塞として受け入れてください。世尊よ、私は愚かさゆえに、迷いゆえに、不善ゆえに、過ちが私を圧倒しました。王位のために、正義の王であった父を殺害してしまったのです。世尊よ、どうか私のこの過ちを過ちとして認め、将来の慎みのために、お許しください。”

251. ‘‘Taggha tvaṃ, mahārāja, accayo accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yaṃ tvaṃ pitaraṃ dhammikaṃ dhammarājānaṃ jīvitā voropesi. Yato ca kho tvaṃ, mahārāja, accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikarosi, taṃ te mayaṃ paṭiggaṇhāma. Vuddhihesā, mahārāja, ariyassa vinaye, yo accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikaroti, āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjatī’’ti.

251. “大王よ、確かに、あなたは愚かさゆえに、迷いゆえに、不善ゆえに、正義の王であった父を殺害するという過ちを犯しました。しかし、大王よ、あなたがその過ちを過ちとして認め、法に従って悔い改めるので、私たちはそれを受け入れましょう。大王よ、聖者の教えにおいて、過ちを過ちとして認め、法に従って悔い改め、将来において慎むことは、その者の成長なのです。”

252. Evaṃ [Pg.81] vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘handa ca dāni mayaṃ, bhante, gacchāma bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, mahārāja, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi.

252. このように説かれたとき、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、世尊に申し上げました。“世尊よ、それでは、私たちはこれで失礼いたします。私たちは多忙であり、なすべきことがたくさんございます。”“大王よ、あなたが今、その時だと思うようにしなさい。”そこで、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥは、世尊のお言葉を歓喜し、感謝して、座から立ち上がり、世尊に礼拝し、右繞して立ち去りました。

253. Atha kho bhagavā acirapakkantassa rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa bhikkhū āmantesi – ‘‘khatāyaṃ, bhikkhave, rājā. Upahatāyaṃ, bhikkhave, rājā. Sacāyaṃ, bhikkhave, rājā pitaraṃ dhammikaṃ dhammarājānaṃ jīvitā na voropessatha, imasmiññeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ uppajjissathā’’ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

253. さて、世尊は、マガダ国の王、ヴェーデーヒーの子アジャータサットゥが立ち去って間もなく、比丘たちに告げられました。“比丘たちよ、この王は自らを損なってしまった。比丘たちよ、この王は自らを傷つけてしまった。比丘たちよ、もしこの王が、正義の王であった父を殺害していなかったならば、まさにこの座において、塵なく汚れのない法の眼(法眼)が生じていたであろうに。”世尊はこのように説かれました。比丘たちは世尊のお言葉を歓喜し、受け入れました。”

Sāmaññaphalasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.

第二の沙門果経(サーマンニャパラ・スッタ)が終了した。

3. Ambaṭṭhasuttaṃ

3. 3. アンバッタ経(アンバッタ・スッタ)

254. Evaṃ [Pg.82] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena icchānaṅgalaṃ nāma kosalānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā icchānaṅgale viharati icchānaṅgalavanasaṇḍe.

254. このように私は聞いた。ある時、世尊は五百人ほどの多くの比丘衆とともにコーサラ国を遊行し、イッチャーナンガラという名のコーサラ人のバラモン村に到着された。そこで世尊は、イッチャーナンガラの近くにあるイッチャーナンガラ林に滞在しておられた。

Pokkharasātivatthu

ポッカラサーティの物語

255. Tena kho pana samayena brāhmaṇo pokkharasāti ukkaṭṭhaṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ raññā pasenadinā kosalena dinnaṃ rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ. Assosi kho brāhmaṇo pokkharasāti – ‘‘samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi icchānaṅgalaṃ anuppatto icchānaṅgale viharati icchānaṅgalavanasaṇḍe. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ, sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.

255. その時、バラモンのポッカラサーティは、多くの人々で賑わい、草や薪や水が豊かで、穀物も豊富なウッカッタという町に住んでいた。そこはコーサラ国のパセーナディ王から、王の領地として、また最上の贈り物(ブラフマ・デイヤ)として授けられた場所であった。バラモンのポッカラサーティは次のように聞いた。“釈迦族から出家した釈迦族の息子である沙門ゴータマが、五百人ほどの多くの比丘衆とともにコーサラ国を遊行し、イッチャーナンガラに到着して、イッチャーナンガラ林に滞在しているという。そのゴータマ尊師については、次のような良い評判が広まっている。‘かの世尊は、供養を受けるにふさわしい方(応供)、正しく自ら悟りを開いた方(正自覚者)、知行を兼ね備えた方(明行足)、善き道を行く方(善逝)、世間を知る方(世間解)、無上の、御すべき人を調御する方(無上士調御丈夫)、天界と人間界の師(天人師)、目覚めた方(仏陀)、世に尊き方(世尊)’であると。彼は、神々、マーラ、ブラフマーを含むこの世界、沙門やバラモン、王や人々を含むこの生けるものたちの世界を、自らの卓越した知恵によって知り、覚り、それを説き示している。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良い、意味と文彩を備えた法を説き、全く円満で清浄な梵行(清らかな修行)を明らかにしている。そのような阿羅漢(アラハント)にお会いすることは、実に素晴らしいことである”と。

Ambaṭṭhamāṇavo

青年アンバッタ

256. Tena kho pana samayena brāhmaṇassa pokkharasātissa ambaṭṭho nāma māṇavo antevāsī hoti ajjhāyako mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo anuññātapaṭiññāto sake ācariyake tevijjake pāvacane [Pg.83] – ‘‘yamahaṃ jānāmi, taṃ tvaṃ jānāsi; yaṃ tvaṃ jānāsi tamahaṃ jānāmī’’ti.

256. その時、バラモンのポッカラサーティには、アンバッタという名の弟子の青年がいた。彼はヴェーダを唱え、マントラを保持し、語彙(ニガンドゥ)、儀礼(ケートゥバ)、音韻(アッカラッパベーダ)、そして第五の伝承(イティハーサ)を含む三ヴェーダを極めていた。彼は語句に通じ、文法に詳しく、順世派の学説(ローカーヤタ)や偉大な人物の相(マハープリサ・ラッカナ)にも精通していた。彼は、師匠から自身の三ヴェーダの教えにおいて、“私が知っていることをお前も知っており、お前が知っていることを私も知っている”と認められ、自らもそう確信していた。

257. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ āmantesi – ‘‘ayaṃ, tāta ambaṭṭha, samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi icchānaṅgalaṃ anuppatto icchānaṅgale viharati icchānaṅgalavanasaṇḍe. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā, arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ, sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotīti. Ehi tvaṃ tāta ambaṭṭha, yena samaṇo gotamo tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā samaṇaṃ gotamaṃ jānāhi, yadi vā taṃ bhavantaṃ gotamaṃ tathāsantaṃyeva saddo abbhuggato, yadi vā no tathā. Yadi vā so bhavaṃ gotamo tādiso, yadi vā na tādiso, tathā mayaṃ taṃ bhavantaṃ gotamaṃ vedissāmā’’ti.

257. そこで、バラモンのポッカラサーティは青年アンバッタに告げた。“親愛なるアンバッタよ、釈迦族から出家した釈迦族の息子であるこの沙門ゴータマが、五百人ほどの多くの比丘衆とともにコーサラ国を遊行し、イッチャーナンガラに到着して、イッチャーナンガラ林に滞在している。そのゴータマ尊師については、次のような良い評判が広まっている。‘かの世尊は、供養を受けるにふさわしい方、正しく自ら悟りを開いた方、知行を兼ね備えた方、善き道を行く方、世間を知る方、無上の、御すべき人を調御する方、天界と人間界の師、目覚めた方、世に尊き方’であると。彼は、神々、マーラ、ブラフマーを含むこの世界、沙門やバラモン、王や人々を含むこの生けるものたちの世界を、自らの卓越した知恵によって知り、覚り、それを説き示している。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良い、意味と文彩を備えた法を説き、全く円満で清浄な梵行を明らかにしている。そのような阿羅漢にお会いすることは、実に素晴らしいことである。親愛なるアンバッタよ、さあ、沙門ゴータマのところへ行きなさい。行って、ゴータマ尊師について広まっている評判がその通りであるのか、そうでないのか、また、ゴータマ尊師がそのような方であるのか、そうでないのかを確かめてきなさい。そうすれば、我々はゴータマ尊師のことを知ることができるだろう”。

258. ‘‘Yathā kathaṃ panāhaṃ, bho, taṃ bhavantaṃ gotamaṃ jānissāmi – ‘yadi vā taṃ bhavantaṃ gotamaṃ tathāsantaṃyeva saddo abbhuggato, yadi vā no tathā. Yadi vā so bhavaṃ gotamo tādiso, yadi vā na tādiso’’’ti?

258. “しかし、ご主人様、私はどのようにしてゴータマ尊師を知ればよいのでしょうか。その評判がその通りであるのか、そうでないのか、また、ゴータマ尊師がそのような方であるのか、そうでないのかを”。

‘‘Āgatāni kho, tāta ambaṭṭha, amhākaṃ mantesu dvattiṃsa mahāpurisalakkhaṇāni, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveyeva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni satta ratanāni bhavanti. Seyyathidaṃ – cakkaratanaṃ, hatthiratanaṃ, assaratanaṃ, maṇiratanaṃ, itthiratanaṃ, gahapatiratanaṃ, pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti [Pg.84] sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado. Ahaṃ kho pana, tāta ambaṭṭha, mantānaṃ dātā; tvaṃ mantānaṃ paṭiggahetā’’ti.

“親愛なるアンバッタよ、我々のマントラ(聖典)には、三十二の偉大な人物の相(三十二相)が伝わっている。それらを備えた偉大な人物には、二つの道しかなく、他にはない。もし家にとどまるならば、転輪聖王(チャッカヴァッティ)となり、正義をもって統治する法王、四方を征服し、国土を安定させ、七種の宝を備えた王となる。彼にはこれら七つの宝がある。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、珠宝、女宝、居士宝、そして第七の将軍宝である。また、彼には千人を超える息子たちがおり、彼らは勇猛で、英雄の姿をし、敵軍を粉砕する。彼はこの海に至る大地を、刑罰も武器も用いず、法(正義)によって征服し、統治する。しかし、もし家を出て、家なき修行者の生活に入るならば、供養を受けるにふさわしい方(阿羅漢)、正しく自ら悟りを開いた方(正自覚者)となり、世の覆いを取り払った仏陀となる。親愛なるアンバッタよ、私はマントラを授ける者であり、お前はマントラを授かる者なのだ”。

259. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho ambaṭṭho māṇavo brāhmaṇassa pokkharasātissa paṭissutvā uṭṭhāyāsanā brāhmaṇaṃ pokkharasātiṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā vaḷavārathamāruyha sambahulehi māṇavakehi saddhiṃ yena icchānaṅgalavanasaṇḍo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhūmi yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikova ārāmaṃ pāvisi. Tena kho pana samayena sambahulā bhikkhū abbhokāse caṅkamanti. Atha kho ambaṭṭho māṇavo yena te bhikkhū tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā te bhikkhū etadavoca – ‘‘kahaṃ nu kho, bho, etarahi so bhavaṃ gotamo viharati? Tañhi mayaṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya idhūpasaṅkantā’’ti.

259. “承知いたしました、先生”と、アンバッタ青年はポッカラサーティ・バラモンに応じ、座から立ち上がってポッカラサーティ・バラモンに礼拝し、右繞(うにょう)して、牝馬の馬車に乗り、多くの青年たちと共に、イッチャーナンガラの森のある場所へと向かった。馬車で行けるところまで馬車で行き、馬車から降りて、徒歩で僧院に入った。その時、多くの比丘たちが屋外で経行(きょうぎょう)していた。そこでアンバッタ青年は、それらの比丘たちのもとへ近づき、比丘たちにこう言った。“諸君、今、あの尊師ゴータマはどこにおられますか。私たちは、その尊師ゴータマにお会いするために、ここへやって来たのです”。

260. Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ etadahosi – ‘‘ayaṃ kho ambaṭṭho māṇavo abhiññātakolañño ceva abhiññātassa ca brāhmaṇassa pokkharasātissa antevāsī. Agaru kho pana bhagavato evarūpehi kulaputtehi saddhiṃ kathāsallāpo hotī’’ti. Te ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavocuṃ – ‘‘eso ambaṭṭha vihāro saṃvutadvāro, tena appasaddo upasaṅkamitvā ataramāno āḷindaṃ pavisitvā ukkāsitvā aggaḷaṃ ākoṭehi, vivarissati te bhagavā dvāra’’nti.

260. すると、それらの比丘たちはこう考えた。“このアンバッタ青年は、名門の家柄の出身であり、有名なポッカラサーティ・バラモンの弟子でもある。世尊にとって、このような良家の息子たちと対談されることは、やぶさかではないだろう”。彼らはアンバッタ青年にこう言った。“アンバッタよ、あそこに見えるのが、扉の閉まった精舎(ヴィハーラ)だ。そこへ静かに近づき、急がずに縁側に入り、咳払いをしてから、扉の掛け金を叩きなさい。世尊があなたのために扉を開けてくださるだろう”。

261. Atha kho ambaṭṭho māṇavo yena so vihāro saṃvutadvāro, tena appasaddo upasaṅkamitvā ataramāno āḷindaṃ pavisitvā ukkāsitvā aggaḷaṃ ākoṭesi. Vivari bhagavā dvāraṃ. Pāvisi ambaṭṭho māṇavo. Māṇavakāpi pavisitvā bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ambaṭṭho pana māṇavo caṅkamantopi nisinnena bhagavatā kañci kañci kathaṃ [Pg.85] sāraṇīyaṃ vītisāreti, ṭhitopi nisinnena bhagavatā kiñci kiñci kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāreti.

261. そこでアンバッタ青年は、扉の閉まったその精舎へ静かに近づき、急がずに縁側に入り、咳払いをしてから、扉の掛け金を叩いた。世尊は扉を開けられた。アンバッタ青年は中に入った。他の青年たちも中に入り、世尊と親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶の言葉を交わし終えて、一方の端に座った。しかし、アンバッタ青年は、座っておられる世尊に対し、歩きながら、あるいは立ったままで、何やかやと記憶に留めるべき言葉を交わした。

262. Atha kho bhagavā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavoca – ‘‘evaṃ nu te, ambaṭṭha, brāhmaṇehi vuddhehi mahallakehi ācariyapācariyehi saddhiṃ kathāsallāpo hoti, yathayidaṃ caraṃ tiṭṭhaṃ nisinnena mayā kiñci kiñci kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretī’’ti?

262. そこで世尊は、アンバッタ青年にこう言われた。“アンバッタよ、あなたが今、歩きながら、あるいは立ったままで、座っている私と何やかやと記憶に留めるべき言葉を交わしているように、年長で、徳の高い、師や師の師であるバラモンたちとも、そのように対談するのか”。

Paṭhamaibbhavādo

第一の“下賤の者(イッバ)”という言葉による誹謗

263. ‘‘No hidaṃ, bho gotama. Gacchanto vā hi, bho gotama, gacchantena brāhmaṇo brāhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati, ṭhito vā hi, bho gotama, ṭhitena brāhmaṇo brāhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati, nisinno vā hi, bho gotama, nisinnena brāhmaṇo brāhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati, sayāno vā hi, bho gotama, sayānena brāhmaṇo brāhmaṇena saddhiṃ sallapitumarahati. Ye ca kho te, bho gotama, muṇḍakā samaṇakā ibbhā kaṇhā bandhupādāpaccā, tehipi me saddhiṃ evaṃ kathāsallāpo hoti, yathariva bhotā gotamenā’’ti. ‘‘Atthikavato kho pana te, ambaṭṭha, idhāgamanaṃ ahosi, yāyeva kho panatthāya āgaccheyyātha, tameva atthaṃ sādhukaṃ manasi kareyyātha. Avusitavāyeva kho pana bho ayaṃ ambaṭṭho māṇavo vusitamānī kimaññatra avusitattā’’ti.

263. “ゴータマさん、そんなことはありません。ゴータマさん、歩いているバラモンは、歩いているバラモンと対談すべきであり、立っているバラモンは、立っているバラモンと、座っているバラモンは、座っているバラモンと、横になっているバラモンは、横になっているバラモンと対談すべきなのです。しかし、ゴータマさん、あの頭を剃った卑しい修行者ども、下賤(イッバ)で、黒ずんで、梵天の足元から生まれた者たちに対しては、今、尊師ゴータマと対談しているのと同じように対談するのです”。“アンバッタよ、あなたは目的があってここに来たのだ。どのような目的で来たにせよ、その目的をしっかりと心に留めるがよい。諸君、このアンバッタ青年は、未熟であるのに自分は熟達していると思い込んでいる。未熟であること以外に、このような無礼な振る舞いの理由はない”。

264. Atha kho ambaṭṭho māṇavo bhagavatā avusitavādena vuccamāno kupito anattamano bhagavantaṃyeva khuṃsento bhagavantaṃyeva vambhento bhagavantaṃyeva upavadamāno – ‘‘samaṇo ca me, bho, gotamo pāpito bhavissatī’’ti bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘caṇḍā, bho gotama, sakyajāti; pharusā, bho gotama, sakyajāti; lahusā, bho gotama, sakyajāti; bhassā, bho gotama, sakyajāti; ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṃ karonti, na brāhmaṇe [Pg.86] mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyanti. Tayidaṃ, bho gotama, nacchannaṃ, tayidaṃ nappatirūpaṃ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṃ karonti, na brāhmaṇe mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyantī’’ti. Itiha ambaṭṭho māṇavo idaṃ paṭhamaṃ sakyesu ibbhavādaṃ nipātesi.

264. すると、アンバッタ青年は、世尊から“未熟者”と言われたことに腹を立て、不愉快になり、世尊を攻撃し、侮辱し、非難しようとして、“ゴータマ修行者にも思い知らせてやろう”と考え、世尊にこう言った。“ゴータマさん、釈迦族(サキャ族)は乱暴です。ゴータマさん、釈迦族は言葉が荒いです。ゴータマさん、釈迦族は軽薄です。ゴータマさん、釈迦族はお喋りです。彼らは下賤な者でありながら、バラモンを敬わず、重んじず、尊ばず、供養せず、礼を尽くしません。ゴータマさん、釈迦族のような下賤な者たちが、バラモンを敬わず、重んじず、尊ばず、供養せず、礼を尽くさないのは、不当であり、不適切です”。このようにして、アンバッタ青年は釈迦族に対して、第一の“下賤の者”という言葉による誹謗を投げつけた。

Dutiyaibbhavādo

第二の“下賤の者(イッバ)”という言葉による誹謗

265. ‘‘Kiṃ pana te, ambaṭṭha, sakyā aparaddhu’’nti? ‘‘Ekamidāhaṃ, bho gotama, samayaṃ ācariyassa brāhmaṇassa pokkharasātissa kenacideva karaṇīyena kapilavatthuṃ agamāsiṃ. Yena sakyānaṃ sandhāgāraṃ tenupasaṅkamiṃ. Tena kho pana samayena sambahulā sakyā ceva sakyakumārā ca sandhāgāre uccesu āsanesu nisinnā honti aññamaññaṃ aṅgulipatodakehi sañjagghantā saṃkīḷantā, aññadatthu mamaññeva maññe anujagghantā, na maṃ koci āsanenapi nimantesi. Tayidaṃ, bho gotama, nacchannaṃ, tayidaṃ nappatirūpaṃ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṃ karonti, na brāhmaṇe mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyantī’’ti. Itiha ambaṭṭho māṇavo idaṃ dutiyaṃ sakyesu ibbhavādaṃ nipātesi.

265. “アンバッタよ、釈迦族があなたにどのような非礼を働いたというのか”。“ゴータマさん、かつて私は、師であるポッカラサーティ・バラモンの用事でカピラヴァットゥへ行きました。そして釈迦族の集会場(サンダーガーラ)へ赴きました。その時、多くの釈迦族の者たちや王子たちが、集会場の高い座に座り、互いに指で突き合いながら、大声で笑い、ふざけ合っていました。確かに、彼らは私を指して笑っていたのだと思います。誰も私に座る場所さえ勧めませんでした。ゴータマさん、釈迦族のような下賤な者たちが、バラモンを敬わず、重んじず、尊ばず、供養せず、礼を尽くさないのは、不当であり、不適切です”。このようにして、アンバッタ青年は釈迦族に対して、第二の“下賤の者”という言葉による誹謗を投げつけた。

Tatiyaibbhavādo

第三の“下賤の者(イッバ)”という言葉による誹謗

266. ‘‘Laṭukikāpi kho, ambaṭṭha, sakuṇikā sake kulāvake kāmalāpinī hoti. Sakaṃ kho panetaṃ, ambaṭṭha, sakyānaṃ yadidaṃ kapilavatthuṃ, nārahatāyasmā ambaṭṭho imāya appamattāya abhisajjitu’’nti. ‘‘Cattārome, bho gotama, vaṇṇā – khattiyā brāhmaṇā vessā suddā. Imesañhi, bho gotama, catunnaṃ vaṇṇānaṃ tayo vaṇṇā – khattiyā ca vessā ca suddā ca – aññadatthu brāhmaṇasseva paricārakā sampajjanti. Tayidaṃ, bho gotama, nacchannaṃ, tayidaṃ nappatirūpaṃ, yadime sakyā ibbhā santā ibbhā samānā na brāhmaṇe sakkaronti, na brāhmaṇe garuṃ karonti, na brāhmaṇe mānenti, na brāhmaṇe pūjenti, na brāhmaṇe apacāyantī’’ti. Itiha ambaṭṭho māṇavo idaṃ tatiyaṃ sakyesu ibbhavādaṃ nipātesi.

266. “アンバッタよ、小さなウズラでさえ、自分の巣の中では思いのままに鳴くことができる。アンバッタよ、このカピラヴァットゥはシャカ族自身の土地である。アンバッタよ、このような些細なことで腹を立てるべきではない。”“ゴータマよ、四つの階級があります。すなわち、王族、バラモン、庶民、隷民です。ゴータマよ、これら四つの階級のうち、王族、庶民、隷民の三つは、もっぱらバラモンの奉仕者にすぎません。ゴータマよ、これらのシャカ族が、卑しい身分でありながら、バラモンを敬わず、重んじず、尊ばず、供養せず、礼拝しないのは、穏当ではなく、ふさわしくありません。”このようにアンバッタ青年は、シャカ族に対して三度目となる‘卑しい者’という非難を浴びせた。

Dāsiputtavādo

女奴隷の子という論駁

267. Atha [Pg.87] kho bhagavato etadahosi – ‘‘atibāḷhaṃ kho ayaṃ ambaṭṭho māṇavo sakyesu ibbhavādena nimmādeti, yaṃnūnāhaṃ gottaṃ puccheyya’’nti. Atha kho bhagavā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavoca – ‘‘kathaṃ gottosi, ambaṭṭhā’’ti? ‘‘Kaṇhāyanohamasmi, bho gotamā’’ti. Porāṇaṃ kho pana te ambaṭṭha mātāpettikaṃ nāmagottaṃ anussarato ayyaputtā sakyā bhavanti; dāsiputto tvamasi sakyānaṃ. Sakyā kho pana, ambaṭṭha, rājānaṃ okkākaṃ pitāmahaṃ dahanti.

267. その時、世尊に次のような考えが浮かんだ。“このアンバッタ青年は、シャカ族を‘卑しい者’と呼んであまりにも激しく侮辱している。彼の家系を問うてみるのがよいだろう。”そこで世尊はアンバッタ青年にこう言われた。“アンバッタよ、お前の家系は何というのか。”“ゴータマよ、私はカンハーヤナ(黒い家系)です。”“アンバッタよ、お前の父母に遡る古い家名を辿れば、シャカ族はお前の主君の子であり、お前はシャカ族の女奴隷の子である。アンバッタよ、シャカ族はオッカーカ王をその祖先としているのだ。”

‘‘Bhūtapubbaṃ, ambaṭṭha, rājā okkāko yā sā mahesī piyā manāpā, tassā puttassa rajjaṃ pariṇāmetukāmo jeṭṭhakumāre raṭṭhasmā pabbājesi – okkāmukhaṃ karakaṇḍaṃ hatthinikaṃ sinisūraṃ. Te raṭṭhasmā pabbājitā himavantapasse pokkharaṇiyā tīre mahāsākasaṇḍo, tattha vāsaṃ kappesuṃ. Te jātisambhedabhayā sakāhi bhaginīhi saddhiṃ saṃvāsaṃ kappesuṃ.

“アンバッタよ、昔、オッカーカ王は、自分の愛する妃の息子に王位を譲りたいと考え、年長の王子たち、すなわちオッカーカムカ、カラカンダ、ハッティニカ、シニスーラを国から追放した。国を追放された彼らは、ヒマラヤの山裾にある池のほとりの大きな大樹の森に住み着いた。彼らは血統が混ざるのを恐れて、自分たちの姉妹と共に暮らしたのである。”

‘‘Atha kho, ambaṭṭha, rājā okkāko amacce pārisajje āmantesi – ‘kahaṃ nu kho, bho, etarahi kumārā sammantī’ti? ‘Atthi, deva, himavantapasse pokkharaṇiyā tīre mahāsākasaṇḍo, tatthetarahi kumārā sammanti. Te jātisambhedabhayā sakāhi bhaginīhi saddhiṃ saṃvāsaṃ kappentī’ti. Atha kho, ambaṭṭha, rājā okkāko udānaṃ udānesi – ‘sakyā vata, bho, kumārā, paramasakyā vata, bho, kumārā’ti. Tadagge kho pana ambaṭṭha sakyā paññāyanti; so ca nesaṃ pubbapuriso.

“アンバッタよ、その後、オッカーカ王は大臣や側近たちに尋ねた。‘諸君、王子たちは今どこに住んでいるのか。’‘大王よ、ヒマラヤの山裾にある池のほとりの大きな大樹の森に、王子たちは今住んでおります。彼らは血統が混ざるのを恐れて、自分たちの姉妹と共に暮らしております。’アンバッタよ、その時オッカーカ王は感嘆して言った。‘諸君、王子たちは実に有能(サキャ)である。諸君、王子たちは実に最高に有能(パラマ・サキャ)である。’アンバッタよ、それ以来、彼らはシャカ族(サキャ)として知られるようになった。そして、そのオッカーカ王こそが彼らシャカ族の始祖なのである。”

‘‘Rañño kho pana, ambaṭṭha, okkākassa disā nāma dāsī ahosi. Sā kaṇhaṃ nāma janesi. Jāto kaṇho pabyāhāsi – ‘dhovatha maṃ, amma, nahāpetha maṃ amma, imasmā maṃ asucismā parimocetha, atthāya vo bhavissāmī’ti. Yathā kho pana ambaṭṭha etarahi manussā pisāce disvā ‘pisācā’ti sañjānanti; evameva kho, ambaṭṭha, tena kho pana samayena manussā pisāce ‘kaṇhā’ti sañjānanti. Te evamāhaṃsu – ‘ayaṃ jāto pabyāhāsi, kaṇho jāto, pisāco jāto’ti. Tadagge kho pana, ambaṭṭha kaṇhāyanā paññāyanti, so ca kaṇhāyanānaṃ pubbapuriso. Iti kho te[Pg.88], ambaṭṭha, porāṇaṃ mātāpettikaṃ nāmagottaṃ anussarato ayyaputtā sakyā bhavanti, dāsiputto tvamasi sakyāna’’nti.

“アンバッタよ、オッカーカ王にはディサーという名の女奴隷がいた。彼女はカンハ(黒)という名の息子を産んだ。生まれたばかりのカンハはこう喋った。‘お母さん、私を洗ってください。お母さん、私を沐浴させてください。お母さん、私をこの不浄から解放してください。私はあなた方の役に立つでしょう。’アンバッタよ、今の人間が化け物(ピサーチャ)を見て‘ピサーチャだ’と認識するように、アンバッタよ、その当時の人間は化け物を‘カンハ(黒い者)’と認識していた。人々はこう言った。‘この子は生まれてすぐに喋った。カンハが生まれた、化け物が生まれた’と。アンバッタよ、それ以来、カンハーヤナ(黒い家系)の人々が知られるようになった。そして、そのカンハこそがカンハーヤナの始祖なのである。アンバッタよ、このように、お前の父母に遡る古い家名を辿れば、シャカ族はお前の主君の子であり、お前はシャカ族の女奴隷の子なのである。”

268. Evaṃ vutte, te māṇavakā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘mā bhavaṃ gotamo ambaṭṭhaṃ atibāḷhaṃ dāsiputtavādena nimmādesi. Sujāto ca, bho gotama ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho māṇavo, pahoti ca ambaṭṭho māṇavo bhotā gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetu’’nti.

268. このように言われると、それらの青年たちは世尊にこう言った。“ゴータマよ、アンバッタを‘女奴隷の子’という言葉であまりにも激しく侮辱しないでください。ゴータマよ、アンバッタ青年は家柄も良く、名門の出であり、博学であり、弁舌も爽やかで、賢明です。アンバッタ青年は、この議論においてゴータマ尊師と対等に語り合うことができる者です。”

269. Atha kho bhagavā te māṇavake etadavoca – ‘‘sace kho tumhākaṃ māṇavakānaṃ evaṃ hoti – ‘dujjāto ca ambaṭṭho māṇavo, akulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, appassuto ca ambaṭṭho māṇavo, akalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, duppañño ca ambaṭṭho māṇavo, na ca pahoti ambaṭṭho māṇavo samaṇena gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetu’nti, tiṭṭhatu ambaṭṭho māṇavo, tumhe mayā saddhiṃ mantavho asmiṃ vacane. Sace pana tumhākaṃ māṇavakānaṃ evaṃ hoti – ‘sujāto ca ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho māṇavo, pahoti ca ambaṭṭho māṇavo samaṇena gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetu’nti, tiṭṭhatha tumhe; ambaṭṭho māṇavo mayā saddhiṃ paṭimantetū’’ti.

269. そこで世尊はそれらの青年たちにこう言われた。“青年たちよ、もしお前たちが‘アンバッタ青年は家柄が悪く、名門の出ではなく、無学であり、弁舌も悪く、愚かであり、沙門ゴータマとこの議論において対等に語り合うことはできない’と思うのであれば、アンバッタ青年は下がっていなさい。お前たちが私とこの議論を交わすがよい。しかし、もしお前たちが‘アンバッタ青年は家柄も良く、名門の出であり、博学であり、弁舌も爽やかで、賢明であり、沙門ゴータマとこの議論において対等に語り合うことができる’と思うのであれば、お前たちは下がっていなさい。アンバッタ青年が私と議論を交わすことにしよう。”

‘‘Sujāto ca, bho gotama, ambaṭṭho māṇavo, kulaputto ca ambaṭṭho māṇavo, bahussuto ca ambaṭṭho māṇavo, kalyāṇavākkaraṇo ca ambaṭṭho māṇavo, paṇḍito ca ambaṭṭho māṇavo, pahoti ca ambaṭṭho māṇavo bhotā gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetuṃ, tuṇhī mayaṃ bhavissāma, ambaṭṭho māṇavo bhotā gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetū’’ti.

“ゴータマよ、アンバッタ青年は家柄も良く、名門の出であり、博学であり、弁舌も爽やかで、賢明であり、ゴータマ尊師とこの議論において対等に語り合うことができます。私たちは黙っておりますので、アンバッタ青年がゴータマ尊師とこの議論を交わすことにしましょう。”

270. Atha kho bhagavā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ kho pana te, ambaṭṭha, sahadhammiko pañho āgacchati, akāmā byākātabbo. Sace tvaṃ na byākarissasi, aññena vā aññaṃ paṭicarissasi, tuṇhī vā bhavissasi, pakkamissasi [Pg.89] vā ettheva te sattadhā muddhā phalissati. Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, kinti te sutaṃ brāhmaṇānaṃ vuddhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ kutopabhutikā kaṇhāyanā, ko ca kaṇhāyanānaṃ pubbapuriso’’ti?

270. その時、世尊はアンバッタ青年にこう言われた。“アンバッタよ、道理に基づいたこの問いが汝に投げかけられている。望まなくとも答えねばならぬ。もし汝が答えず、あるいは他のことを言ってはぐらかし、あるいは沈黙し、あるいは立ち去るならば、その場で汝の頭は七つに割れるであろう。アンバッタよ、汝はどう思うか。年長で、徳高く、師から師へと伝承を語るバラモンたちの元で、汝は何と聞いているか。カンハーヤナ(黒き者)の家系はどこから始まり、カンハーヤナの始祖は誰であるか”。

Evaṃ vutte, ambaṭṭho māṇavo tuṇhī ahosi. Dutiyampi kho bhagavā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavoca – ‘‘taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, kinti te sutaṃ brāhmaṇānaṃ vuddhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ kutopabhutikā kaṇhāyanā, ko ca kaṇhāyanānaṃ pubbapuriso’’ti? Dutiyampi kho ambaṭṭho māṇavo tuṇhī ahosi. Atha kho bhagavā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavoca – ‘‘byākarohi dāni ambaṭṭha, na dāni, te tuṇhībhāvassa kālo. Yo kho, ambaṭṭha, tathāgatena yāvatatiyakaṃ sahadhammikaṃ pañhaṃ puṭṭho na byākaroti, etthevassa sattadhā muddhā phalissatī’’ti.

こう言われた時、アンバッタ青年は沈黙した。二度目も、世尊はアンバッタ青年にこう言われた。“アンバッタよ、汝はどう思うか。年長で、徳高く、師から師へと伝承を語るバラモンたちの元で、汝は何と聞いているか。カンハーヤナの家系はどこから始まり、カンハーヤナの始祖は誰であるか”。二度目も、アンバッタ青年は沈黙した。そこで世尊はアンバッタ青年にこう言われた。“アンバッタよ、今こそ答えよ。今は汝が沈黙している時ではない。アンバッタよ、如来から道理に基づいた問いを三度まで問われながら答えない者は、その場で頭が七つに割れるのである”。

271. Tena kho pana samayena vajirapāṇī yakkho mahantaṃ ayokūṭaṃ ādāya ādittaṃ sampajjalitaṃ sajotibhūtaṃ ambaṭṭhassa māṇavassa upari vehāsaṃ ṭhito hoti – ‘‘sacāyaṃ ambaṭṭho māṇavo bhagavatā yāvatatiyakaṃ sahadhammikaṃ pañhaṃ puṭṭho na byākarissati, etthevassa sattadhā muddhaṃ phālessāmī’’ti. Taṃ kho pana vajirapāṇiṃ yakkhaṃ bhagavā ceva passati ambaṭṭho ca māṇavo.

271. その時、金剛手(ヴァジラパーニ)という夜叉が、燃え盛り、炎を放つ巨大な鉄槌を手に持ち、アンバッタ青年の上空に立っていた。“もしこのアンバッタ青年が、世尊から道理に基づいた問いを三度まで問われながら答えないならば、その場で彼の頭を七つに叩き割ってやろう”と考えてのことである。その金剛手という夜叉を、世尊とアンバッタ青年だけが見ていた。

272. Atha kho ambaṭṭho māṇavo bhīto saṃviggo lomahaṭṭhajāto bhagavantaṃyeva tāṇaṃ gavesī bhagavantaṃyeva leṇaṃ gavesī bhagavantaṃyeva saraṇaṃ gavesī – upanisīditvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kimetaṃ bhavaṃ gotamo āha? Punabhavaṃ gotamo bravitū’’ti.

272. すると、アンバッタ青年は恐怖し、戦慄し、身の毛もよだつ思いで、世尊のみを保護者とし、世尊のみを隠れ家とし、世尊のみを帰依処として求め、世尊の近くに座ってこう言った。“ゴータマ尊師、それは何とおっしゃったのですか。ゴータマ尊師、もう一度おっしゃってください”。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, kinti te sutaṃ brāhmaṇānaṃ vuddhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ kutopabhutikā kaṇhāyanā, ko ca kaṇhāyanānaṃ pubbapuriso’’ti? ‘‘Evameva me, bho gotama, sutaṃ yatheva bhavaṃ gotamo āha. Tatopabhutikā kaṇhāyanā; so ca kaṇhāyanānaṃ pubbapuriso’’ti.

“アンバッタよ、汝はどう思うか。年長で、徳高く、師から師へと伝承を語るバラモンたちの元で、汝は何と聞いているか。カンハーヤナの家系はどこから始まり、カンハーヤナの始祖は誰であるか”。“ゴータマ尊師、まさにゴータマ尊師がおっしゃった通りに私は聞いております。カンハーヤナの家系はそこから始まりました。そのカンハこそが、カンハーヤナの始祖であります”。

Ambaṭṭhavaṃsakathā

アンバッタの家系に関する話

273. Evaṃ [Pg.90] vutte, te māṇavakā unnādino uccāsaddamahāsaddā ahesuṃ – ‘‘dujjāto kira, bho, ambaṭṭho māṇavo; akulaputto kira, bho, ambaṭṭho māṇavo; dāsiputto kira, bho, ambaṭṭho māṇavo sakyānaṃ. Ayyaputtā kira, bho, ambaṭṭhassa māṇavassa sakyā bhavanti. Dhammavādiṃyeva kira mayaṃ samaṇaṃ gotamaṃ apasādetabbaṃ amaññimhā’’ti.

273. こう言われた時、それらの青年たちは騒ぎ立て、大きな声を張り上げた。“なんと、アンバッタ青年は卑しい生まれであったのか。アンバッタ青年は名門の息子ではなかったのか。アンバッタ青年は釈迦族の女奴隷の息子であったのか。釈迦族の人々こそが、アンバッタ青年の主君であったのだ。我々は、真実を語る沙門ゴータマを非難すべきだと思い違いをしていたのだ”。

274. Atha kho bhagavato etadahosi – ‘‘atibāḷhaṃ kho ime māṇavakā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ dāsiputtavādena nimmādenti, yaṃnūnāhaṃ parimoceyya’’nti. Atha kho bhagavā te māṇavake etadavoca – ‘‘mā kho tumhe, māṇavakā, ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ atibāḷhaṃ dāsiputtavādena nimmādetha. Uḷāro so kaṇho isi ahosi. So dakkhiṇajanapadaṃ gantvā brahmamante adhīyitvā rājānaṃ okkākaṃ upasaṅkamitvā maddarūpiṃ dhītaraṃ yāci. Tassa rājā okkāko – ‘ko nevaṃ re ayaṃ mayhaṃ dāsiputto samāno maddarūpiṃ dhītaraṃ yācatī’’’ ti, kupito anattamano khurappaṃ sannayhi. So taṃ khurappaṃ neva asakkhi muñcituṃ, no paṭisaṃharituṃ.

274. その時、世尊はこう思われた。“この青年たちは、アンバッタ青年を‘女奴隷の息子’と呼んであまりにも激しく侮辱している。私が彼を救い出してやろう”。そこで世尊は青年たちにこう言われた。“青年たちよ、アンバッタ青年を‘女奴隷の息子’と言って、あまりにも激しく侮辱してはならない。あのカンハは偉大な仙人(リシ)であった。彼は南方の地へ行き、聖なる真言(マントラ)を学び、オッカーカ王の元へ行って、マッダルピーという名の王女を求めた。オッカーカ王は‘この女奴隷の息子が、どうして私の娘マッダルピーを求めるのか’と怒り、不快に思って、矢を(弓に)つがえた。しかし王はその矢を放つことも、引き戻すこともできなくなった”。

‘‘Atha kho, māṇavakā, amaccā pārisajjā kaṇhaṃ isiṃ upasaṅkamitvā etadavocuṃ – ‘sotthi, bhaddante, hotu rañño; sotthi, bhaddante, hotu rañño’ti. ‘Sotthi bhavissati rañño, api ca rājā yadi adho khurappaṃ muñcissati, yāvatā rañño vijitaṃ, ettāvatā pathavī undriyissatī’ti. ‘Sotthi, bhaddante, hotu rañño, sotthi janapadassā’ti. ‘Sotthi bhavissati rañño, sotthi janapadassa, api ca rājā yadi uddhaṃ khurappaṃ muñcissati, yāvatā rañño vijitaṃ, ettāvatā satta vassāni devo na vassissatī’ti. ‘Sotthi, bhaddante, hotu rañño sotthi janapadassa devo ca vassatū’ti. ‘Sotthi bhavissati rañño sotthi janapadassa devo ca vassissati, api ca rājā jeṭṭhakumāre khurappaṃ patiṭṭhāpetu, sotthi kumāro pallomo bhavissatī’ti. Atha kho, māṇavakā, amaccā okkākassa ārocesuṃ – ‘okkāko jeṭṭhakumāre khurappaṃ patiṭṭhāpetu. Sotthi kumāro pallomo bhavissatī’ti. Atha kho rājā okkāko jeṭṭhakumāre khurappaṃ patiṭṭhapesi, sotthi kumāro pallomo [Pg.91] samabhavi. Atha kho tassa rājā okkāko bhīto saṃviggo lomahaṭṭhajāto brahmadaṇḍena tajjito maddarūpiṃ dhītaraṃ adāsi. Mā kho tumhe, māṇavakā, ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ atibāḷhaṃ dāsiputtavādena nimmādetha, uḷāro so kaṇho isi ahosī’’ti.

“青年たちよ、そこで大臣や側近たちはカンハ仙人の元へ行き、こう言った。‘尊師よ、王に幸いあれ。尊師よ、王に幸いあれ’。仙人は言った。‘王に幸いあれ。しかし、もし王が矢を下に放てば、王の領土の限り、大地は砕け散るであろう’。‘尊師よ、王に幸いあれ、国の人々に幸いあれ’。‘王に幸いあれ、国の人々に幸いあれ。しかし、もし王が矢を上に放てば、王の領土の限り、七年の間、雨は降らないであろう’。‘尊師よ、王に幸いあれ、国の人々に幸いあれ、そして雨を降らせたまえ’。‘王に幸いあれ、国の人々に幸いあれ、雨も降るであろう。ただし、王は長男の(へその)上に矢を据えるがよい。王子は無事で、毛も逆立つことはないであろう’。青年たちよ、そこで大臣たちはオッカーカ王に告げた。‘オッカーカ王よ、長男の上に矢を据えなさい。王子は無事で、毛も逆立つことはないでしょう’。そこでオッカーカ王は長男の上に矢を据えた。王子は無事で、何事もなかった。その時、オッカーカ王は恐怖し、戦慄し、身の毛もよだつ思いで、ブラフマ・ダンダ(梵罰、聖なる力)に脅かされ、娘のマッダルピーを彼(カンハ仙人)に与えたのである。青年たちよ、アンバッタ青年を‘女奴隷の息子’と言って、あまりにも激しく侮辱してはならない。あのカンハは偉大な仙人であったのだ”。

Khattiyaseṭṭhabhāvo

刹帝利(クシャトリヤ)の最勝性

275. Atha kho bhagavā ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ āmantesi – ‘‘taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, idha khattiyakumāro brāhmaṇakaññāya saddhiṃ saṃvāsaṃ kappeyya, tesaṃ saṃvāsamanvāya putto jāyetha. Yo so khattiyakumārena brāhmaṇakaññāya putto uppanno, api nu so labhetha brāhmaṇesu āsanaṃ vā udakaṃ vā’’ti? ‘‘Labhetha, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā bhojeyyuṃ saddhe vā thālipāke vā yaññe vā pāhune vā’’ti? ‘‘Bhojeyyuṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā mante vāceyyuṃ vā no vā’’ti? ‘‘Vāceyyuṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinussa itthīsu āvaṭaṃ vā assa anāvaṭaṃ vā’’ti? ‘‘Anāvaṭaṃ hissa, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ khattiyā khattiyābhisekena abhisiñceyyu’’nti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Mātito hi, bho gotama, anupapanno’’ti.

275. その時、世尊はアンバッタ青年に語りかけられた。“アンバッタよ、あなたはどう思うか。ここにクシャトリヤの若者がバラモンの娘と結婚し、その二人の間に息子が生まれたとする。クシャトリヤの若者とバラモンの娘から生まれたその息子は、バラモンたちの間で、上座や供養の水を受けることができるだろうか。”“ゴータマよ、受けることができます。”“バラモンたちは、彼に葬儀の供養食や、祝宴の食事、祭祀の食事、あるいは来客の食事を供するだろうか。”“ゴータマよ、供するでしょう。”“バラモンたちは、彼に聖典(ヴェーダ)を教えるだろうか、教えないだろうか。”“ゴータマよ、教えるでしょう。”“彼はバラモンの女たちとの結婚を禁じられるだろうか、禁じられないだろうか。”“ゴータマよ、禁じられないでしょう。”“クシャトリヤたちは、彼にクシャトリヤの即位式(灌頂)を執り行うだろうか。”“ゴータマよ、それは行われません。”“それはなぜか。”“ゴータマよ、彼は母方において(クシャトリヤとして)純粋ではないからです。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, idha brāhmaṇakumāro khattiyakaññāya saddhiṃ saṃvāsaṃ kappeyya, tesaṃ saṃvāsamanvāya putto jāyetha. Yo so brāhmaṇakumārena khattiyakaññāya putto uppanno, apinu so labhetha brāhmaṇesu āsanaṃ vā udakaṃ vā’’ti? ‘‘Labhetha, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā bhojeyyuṃ saddhe vā thālipāke vā yaññe vā pāhune vā’’ti? ‘‘Bhojeyyuṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā mante vāceyyuṃ vā no vā’’ti? ‘‘Vāceyyuṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinussa itthīsu āvaṭaṃ vā assa anāvaṭaṃ vā’’ti? ‘‘Anāvaṭaṃ hissa, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ khattiyā khattiyābhisekena abhisiñceyyu’’nti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Pitito hi, bho gotama, anupapanno’’ti.

“アンバッタよ、あなたはどう思うか。ここにバラモンの若者がクシャトリヤの娘と結婚し、その二人の間に息子が生まれたとする。バラモンの若者とクシャトリヤの娘から生まれたその息子は、バラモンたちの間で、上座や供養の水を受けることができるだろうか。”“ゴータマよ、受けることができます。”“バラモンたちは、彼に葬儀の供養食や、祝宴の食事、祭祀の食事、あるいは来客の食事を供するだろうか。”“ゴータマよ、供するでしょう。”“バラモンたちは、彼に聖典を教えるだろうか、教えないだろうか。”“ゴータマよ、教えるでしょう。”“彼はバラモンの女たちとの結婚を禁じられるだろうか、禁じられないだろうか。”“ゴータマよ、禁じられないでしょう。”“クシャトリヤたちは、彼にクシャトリヤの即位式を執り行うだろうか。”“ゴータマよ、それは行われません。”“それはなぜか。”“ゴータマよ、彼は父方において(クシャトリヤとして)純粋ではないからです。”

276. ‘‘Iti kho, ambaṭṭha, itthiyā vā itthiṃ karitvā purisena vā purisaṃ karitvā khattiyāva seṭṭhā, hīnā brāhmaṇā. Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, idha brāhmaṇā brāhmaṇaṃ kismiñcideva pakaraṇe khuramuṇḍaṃ karitvā bhassapuṭena [Pg.92] vadhitvā raṭṭhā vā nagarā vā pabbājeyyuṃ. Apinu so labhetha brāhmaṇesu āsanaṃ vā udakaṃ vā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā bhojeyyuṃ saddhe vā thālipāke vā yaññe vā pāhune vā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā mante vāceyyuṃ vā no vā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinussa itthīsu āvaṭaṃ vā assa anāvaṭaṃ vā’’ti? ‘‘Āvaṭaṃ hissa, bho gotama’’.

276. “アンバッタよ、このように、女を女と比較しても、男を男と比較しても、クシャトリヤこそが最高であり、バラモンは劣っている。アンバッタよ、あなたはどう思うか。ここにバラモンたちが、ある過失のために、一人のバラモンを剃髪し、頭に灰を振りかけ、国や町から追放したとする。そのバラモンは、バラモンたちの間で、上座や供養の水を受けることができるだろうか。”“ゴータマよ、受けることはできません。”“バラモンたちは、彼に葬儀の供養食や、祝宴の食事、祭祀の食事、あるいは来客の食事を供するだろうか。”“ゴータマよ、供しないでしょう。”“バラモンたちは、彼に聖典を教えるだろうか、教えないだろうか。”“ゴータマよ、教えないでしょう。”“彼はバラモンの女たちとの結婚を禁じられるだろうか、禁じられないだろうか。”“ゴータマよ、禁じられるでしょう。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, idha khattiyā khattiyaṃ kismiñcideva pakaraṇe khuramuṇḍaṃ karitvā bhassapuṭena vadhitvā raṭṭhā vā nagarā vā pabbājeyyuṃ. Apinu so labhetha brāhmaṇesu āsanaṃ vā udakaṃ vā’’ti? ‘‘Labhetha, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā bhojeyyuṃ saddhe vā thālipāke vā yaññe vā pāhune vā’’ti? ‘‘Bhojeyyuṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinu naṃ brāhmaṇā mante vāceyyuṃ vā no vā’’ti? ‘‘Vāceyyuṃ, bho gotama’’. ‘‘Apinussa itthīsu āvaṭaṃ vā assa anāvaṭaṃ vā’’ti? ‘‘Anāvaṭaṃ hissa, bho gotama’’.

“アンバッタよ、あなたはどう思うか。ここにクシャトリヤたちが、ある過失のために、一人のクシャトリヤを剃髪し、頭に灰を振りかけ、国や町から追放したとする。その者は、バラモンたちの間で、上座や供養の水を受けることができるだろうか。”“ゴータマよ、受けることができます。”“バラモンたちは、彼に葬儀の供養食や、祝宴の食事、祭祀の食事、あるいは来客の食事を供するだろうか。”“ゴータマよ、供するでしょう。”“バラモンたちは、彼に聖典を教えるだろうか、教えないだろうか。”“ゴータマよ、教えるでしょう。”“彼はバラモンの女たちとの結婚を禁じられるだろうか、禁じられないだろうか。”“ゴータマよ、禁じられないでしょう。”

277. ‘‘Ettāvatā kho, ambaṭṭha, khattiyo paramanihīnataṃ patto hoti, yadeva naṃ khattiyā khuramuṇḍaṃ karitvā bhassapuṭena vadhitvā raṭṭhā vā nagarā vā pabbājenti. Iti kho, ambaṭṭha, yadā khattiyo paramanihīnataṃ patto hoti, tadāpi khattiyāva seṭṭhā, hīnā brāhmaṇā. Brahmunā pesā, ambaṭṭha, sanaṅkumārena gāthā bhāsitā –

277. “アンバッタよ、クシャトリヤたちが一人のクシャトリヤを剃髪し、頭に灰を振りかけ、国や町から追放したなら、その者はクシャトリヤとして極限まで零落したことになる。アンバッタよ、このようにクシャトリヤが極限まで零落した時でさえ、クシャトリヤこそが最高であり、バラモンは劣っているのである。アンバッタよ、サナンクマーラ梵天によって、この詩(ガーター)が唱えられた。”

‘Khattiyo seṭṭho janetasmiṃ,Ye gottapaṭisārino;

Vijjācaraṇasampanno,So seṭṭho devamānuse’ti.

‘家系(氏族)を重んじる人々の中では、クシャトリヤが最高である。しかし、明知(明)と行足(行)を具足した者は、神々と人間の中で最高である。’

‘‘Sā kho panesā, ambaṭṭha, brahmunā sanaṅkumārena gāthā sugītā no duggītā, subhāsitā no dubbhāsitā, atthasaṃhitā no anatthasaṃhitā, anumatā mayā. Ahampi hi, ambaṭṭha, evaṃ vadāmi –

“アンバッタよ、サナンクマーラ梵天によって唱えられたこの詩は、正しく唱えられたものであり、誤って唱えられたものではない。正しく語られたものであり、誤って語られたものではない。義(利益)を伴うものであり、義を伴わないものではない。私もそれを認める。アンバッタよ、私もまた次のように説く。”

‘Khattiyo [Pg.93] seṭṭho janetasmiṃ,Ye gottapaṭisārino;

Vijjācaraṇasampanno,So seṭṭho devamānuse’ti.

‘家系を重んじる人々の中では、クシャトリヤが最高である。しかし、明知と行足を具足した者は、神々と人間の中で最高である。’

Bhāṇavāro paṭhamo.

第一誦品(第一バーナヴァーラ)終わる。

Vijjācaraṇakathā

明知と行足に関する講話

278. ‘‘Katamaṃ pana taṃ, bho gotama, caraṇaṃ, katamā ca pana sā vijjā’’ti? ‘‘Na kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya jātivādo vā vuccati, gottavādo vā vuccati, mānavādo vā vuccati – ‘arahasi vā maṃ tvaṃ, na vā maṃ tvaṃ arahasī’ti. Yattha kho, ambaṭṭha, āvāho vā hoti, vivāho vā hoti, āvāhavivāho vā hoti, etthetaṃ vuccati jātivādo vā itipi gottavādo vā itipi mānavādo vā itipi – ‘arahasi vā maṃ tvaṃ, na vā maṃ tvaṃ arahasī’ti. Ye hi keci ambaṭṭha jātivādavinibaddhā vā gottavādavinibaddhā vā mānavādavinibaddhā vā āvāhavivāhavinibaddhā vā, ārakā te anuttarāya vijjācaraṇasampadāya. Pahāya kho, ambaṭṭha, jātivādavinibaddhañca gottavādavinibaddhañca mānavādavinibaddhañca āvāhavivāhavinibaddhañca anuttarāya vijjācaraṇasampadāya sacchikiriyā hotī’’ti.

278. “ゴータマよ、その‘行足(行)’とは何ですか。また、その‘明知(明)’とは何ですか。”“アンバッタよ、無上の明知と行足の具足においては、‘あなたは私にふさわしい’とか‘あなたは私にふさわしくない’といった、出生(門地)に基づく主張や、家系(氏族)に基づく主張や、慢心に基づく主張はなされない。アンバッタよ、娘を迎えたり、娘を与えたり、あるいはその両方を行うような(婚姻の)場においてこそ、‘あなたは私にふさわしい’とか‘あなたは私にふさわしくない’といった、出生に基づく主張、家系に基づく主張、あるいは慢心に基づく主張がなされるのである。アンバッタよ、出生の主張に縛られ、家系の主張に縛られ、慢心の主張に縛られ、あるいは婚姻の主張に縛られている者は誰であれ、無上の明知と行足の具足からは遠い。アンバッタよ、出生への執着、家系への執着、慢心への執着、そして婚姻への執着を捨て去ってこそ、無上の明知と行足の具足を現証することができるのである。”

279. ‘‘Katamaṃ pana taṃ, bho gotama, caraṇaṃ, katamā ca sā vijjā’’ti? ‘‘Idha, ambaṭṭha, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto. So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate [Pg.94] saddhaṃ paṭilabhati. So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati…pe… (yathā 191 ādayo anucchedā, evaṃ vitthāretabbaṃ).…

279. “ゴータマよ、その‘行(チャラナ)’とは何ですか。また、その‘明(ヴィッジャー)’とは何ですか。”“アンバッタよ、この世に、如来、阿羅漢、等正覚者、明行足、善逝、世間解、無上士調御丈夫、天人師、仏、世尊が出現する。彼は、神々、魔、梵天を含むこの世界、沙門、婆羅門、王、人々を含むこの生きとし生けるものたちを、自ら高い知恵によって知り、悟って、説き示す。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、意味と文彩を備え、完全に充足し、清浄な梵行を説き明かす。長者や長者の息子、あるいは他の家系に生まれた者がその教えを聞く。彼はその教えを聞いて、如来に対して信仰を得る。彼はその信仰を得て、次のように思索する……(沙門果経と同様に詳述される)。”

‘‘So vivicceva kāmehi, vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… idampissa hoti caraṇasmiṃ.

“彼は、諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れて、尋(じん)があり、伺(し)があり、離より生じた喜と楽のある第一禅に入って留まる。……これもまた、彼の‘行’の一つである。”

‘‘Puna caparaṃ, ambaṭṭha, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… idampissa hoti caraṇasmiṃ.

“アンバッタよ、さらにまた、比丘は、尋と伺が静まることにより、内なる静穏と心の一境性を得て、尋もなく伺もなく、定より生じた喜と楽のある第二禅に入って留まる。……これもまた、彼の‘行’の一つである。”

‘‘Puna caparaṃ, ambaṭṭha, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… idampissa hoti caraṇasmiṃ.

“アンバッタよ、さらにまた、比丘は、喜(き)が消えることにより、捨(しゃ)に住し、正念と正知を備え、身をもって楽(らく)を感じる。聖者たちが‘捨に住し、念があり、楽に住む者である’と説くところの第三禅に入って留まる。……これもまた、彼の‘行’の一つである。”

‘‘Puna caparaṃ, ambaṭṭha, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… idampissa hoti caraṇasmiṃ. Idaṃ kho taṃ, ambaṭṭha, caraṇaṃ.

“アンバッタよ、さらにまた、比丘は、楽を捨て、苦を捨てることにより、あらかじめ喜悦と憂いが消滅しており、不苦不楽であり、捨による念の清浄がある第四禅に入って留まる。……これもまた、彼の‘行’の一つである。アンバッタよ、これがその‘行’である。”

‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… idampissa hoti vijjāya…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti, idampissa hoti vijjāya. Ayaṃ kho sā, ambaṭṭha, vijjā.

“彼は、このように心が定まり、清浄で、純潔で、汚れがなく、煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、確立し、不動に至ったとき、智と見(知見)のために心を向け、心を傾ける。……これもまた、彼の‘明’の一つである。……‘この生の状態のために、これ以上に成すべきことはない’と知る。これもまた、彼の‘明’の一つである。アンバッタよ、これがその‘明’である。”

‘‘Ayaṃ vuccati, ambaṭṭha, bhikkhu ‘vijjāsampanno’ itipi, ‘caraṇasampanno’ itipi, ‘vijjācaraṇasampanno’ itipi. Imāya ca ambaṭṭha vijjāsampadāya caraṇasampadāya ca aññā vijjāsampadā ca caraṇasampadā ca uttaritarā vā paṇītatarā vā natthi.

“アンバッタよ、この比丘は‘明を具足する者’とも、‘行を具足する者’とも、‘明行を具足する者’とも呼ばれる。アンバッタよ、この明の具足と行の具足よりも、さらに優れ、さらに勝った他の明の具足や行の具足は存在しない。”

Catuapāyamukhaṃ

“四つの衰退の門(原因)”

280. ‘‘Imāya kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya cattāri apāyamukhāni bhavanti. Katamāni cattāri? Idha, ambaṭṭha, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā imaññeva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno khārividhamādāya [Pg.95] araññāyatanaṃ ajjhogāhati – ‘pavattaphalabhojano bhavissāmī’ti. So aññadatthu vijjācaraṇasampannasseva paricārako sampajjati. Imāya kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya idaṃ paṭhamaṃ apāyamukhaṃ bhavati.

280. “アンバッタよ、この無上の明行の具足には、四つの衰退の門がある。その四つとは何か。アンバッタよ、この世にある沙門や婆羅門が、この無上の明行の具足を達成することができず、天秤棒と修行者の道具を携えて、‘私は落ちた果実を食べる者になろう’と考えて森の奥深くへ入っていく。彼は、結局のところ、明行を具足した者の従者にしかならない。アンバッタよ、これがこの無上の明行の具足における第一の衰退の門である。”

‘‘Puna caparaṃ, ambaṭṭha, idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā imañceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno kudālapiṭakaṃ ādāya araññavanaṃ ajjhogāhati – ‘kandamūlaphalabhojano bhavissāmī’ti. So aññadatthu vijjācaraṇasampannasseva paricārako sampajjati. Imāya kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya idaṃ dutiyaṃ apāyamukhaṃ bhavati.

“アンバッタよ、さらにまた、この世にある沙門や婆羅門が、この無上の明行の具足を達成することができず、また落ちた果実を食べる生活も達成することができず、鍬と籠を携えて、‘私は根や芋や果実を食べる者になろう’と考えて森へ入っていく。彼は、結局のところ、明行を具足した者の従者にしかならない。アンバッタよ、これがこの無上の明行の具足における第二の衰退の門である。”

‘‘Puna caparaṃ, ambaṭṭha, idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā imañceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno kandamūlaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno gāmasāmantaṃ vā nigamasāmantaṃ vā agyāgāraṃ karitvā aggiṃ paricaranto acchati. So aññadatthu vijjācaraṇasampannasseva paricārako sampajjati. Imāya kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya idaṃ tatiyaṃ apāyamukhaṃ bhavati.

“アンバッタよ、さらにまた、この世にある沙門や婆羅門が、この無上の明行の具足を達成することができず、落ちた果実を食べる生活も達成することができず、根や芋や果実を食べる生活も達成することができず、村や町の近くに火の堂を建てて、火に仕えて住む。彼は、結局のところ、明行を具足した者の従者にしかならない。アンバッタよ、これがこの無上の明行の具足における第三の衰退の門である。”

‘‘Puna caparaṃ, ambaṭṭha, idhekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā imaṃ ceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno kandamūlaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno aggipāricariyañca anabhisambhuṇamāno cātumahāpathe catudvāraṃ agāraṃ karitvā acchati – ‘yo imāhi catūhi disāhi āgamissati samaṇo vā brāhmaṇo vā, tamahaṃ yathāsatti yathābalaṃ paṭipūjessāmī’ti. So aññadatthu vijjācaraṇasampannasseva paricārako sampajjati. Imāya kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya idaṃ catutthaṃ apāyamukhaṃ bhavati. Imāya kho, ambaṭṭha, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya imāni cattāri apāyamukhāni bhavanti.

“アンバッタよ、さらにまた、この世にある沙門あるいはバラモンが、この無上の明行足(明知と行儀の成就)を成し遂げることができず、また自然に落ちた果実を食すること(落果食)も成し遂げることができず、また根や茎や果実を食すること(根茎果食)も成し遂げることができず、また火を供養すること(事火)も成し遂げることができず、四辻に四つの門のある家を建てて、‘この四方からやって来る沙門あるいはバラモンを、私は力と思いの及ぶ限り供養しよう’と考えて留まる。彼は、まさしく明行足を具足した者の給仕者となるに過ぎない。アンバッタよ、これが無上の明行足における第四の衰退の門(滅びの原因)である。アンバッタよ、無上の明行足には、これら四つの衰退の門がある。”

281. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, apinu tvaṃ imāya anuttarāya vijjācaraṇasampadāya sandissasi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘Kocāhaṃ, bho [Pg.96] gotama, sācariyako, kā ca anuttarā vijjācaraṇasampadā? Ārakāhaṃ, bho gotama, anuttarāya vijjācaraṇasampadāya sācariyako’’ti.

281. “アンバッタよ、あなたはどう思うか。あなたは師と共に、この無上の明行足を具現しているだろうか。”“ゴータマ尊師、そうではありません。ゴータマ尊師、師と共にいる私がいかなる者であり、無上の明行足がいかなるものでありましょうか。ゴータマ尊師、私は師と共に、無上の明行足からは遠く離れています。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, apinu tvaṃ imañceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno khārividhamādāya araññavanamajjhogāhasi sācariyako – ‘pavattaphalabhojano bhavissāmī’’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“アンバッタよ、あなたはどう思うか。あなたは師と共に、この無上の明行足を成し遂げることができず、天秤棒(行者の道具)を担いで、‘私は自然に落ちた果実を食する者になろう’と考えて、深い森に入ったことがあるだろうか。”“ゴータマ尊師、そのようなことはありません。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, apinu tvaṃ imañceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno kudālapiṭakaṃ ādāya araññavanamajjhogāhasi sācariyako – ‘kandamūlaphalabhojano bhavissāmī’’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“アンバッタよ、あなたはどう思うか。あなたは師と共に、この無上の明行足を成し遂げることができず、また自然に落ちた果実を食することも成し遂げることができず、鍬と籠を持って、‘私は根や茎や果実を食する者になろう’と考えて、深い森に入ったことがあるだろうか。”“ゴータマ尊師、そのようなことはありません。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, apinu tvaṃ imañceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno kandamūlaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno gāmasāmantaṃ vā nigamasāmantaṃ vā agyāgāraṃ karitvā aggiṃ paricaranto acchasi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“アンバッタよ、あなたはどう思うか。あなたは師と共に、この無上の明行足を成し遂げることができず、自然に落ちた果実を食することも成し遂げることができず、根や茎や果実を食することも成し遂げることができず、村や町の近くに火の堂を建てて、火を供養しながら留まったことがあるだろうか。”“ゴータマ尊師、そのようなことはありません。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, apinu tvaṃ imañceva anuttaraṃ vijjācaraṇasampadaṃ anabhisambhuṇamāno pavattaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno kandamūlaphalabhojanatañca anabhisambhuṇamāno aggipāricariyañca anabhisambhuṇamāno cātumahāpathe catudvāraṃ agāraṃ karitvā acchasi sācariyako – ‘yo imāhi catūhi disāhi āgamissati samaṇo vā brāhmaṇo vā, taṃ mayaṃ yathāsatti yathābalaṃ paṭipūjessāmā’’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“アンバッタよ、あなたはどう思うか。あなたは師と共に、この無上の明行足を成し遂げることができず、自然に落ちた果実を食することも成し遂げることができず、根や茎や果実を食することも成し遂げることができず、火を供養することも成し遂げることができず、四辻に四つの門のある家を建てて、‘この四方からやって来る沙門あるいはバラモンを、私たちは力と思いの及ぶ限り供養しよう’と考えて留まったことがあるだろうか。”“ゴータマ尊師、そのようなことはありません。”

282. ‘‘Iti kho, ambaṭṭha, imāya ceva tvaṃ anuttarāya vijjācaraṇasampadāya parihīno sācariyako. Ye cime anuttarāya vijjācaraṇasampadāya cattāri apāyamukhāni bhavanti, tato ca tvaṃ parihīno sācariyako. Bhāsitā kho pana te esā, ambaṭṭha, ācariyena brāhmaṇena pokkharasātinā vācā – ‘ke ca muṇḍakā samaṇakā ibbhā kaṇhā bandhupādāpaccā, kā ca tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ sākacchā’ti attanā āpāyikopi aparipūramāno. Passa, ambaṭṭha, yāva aparaddhañca te idaṃ ācariyassa brāhmaṇassa pokkharasātissa.

282. “アンバッタよ、このように、あなたとあなたの師は、無上の明行足から脱落しており、また無上の明行足における四つの衰退の門からも脱落している。それなのに、アンバッタよ、あなたの師であるバラモンのポッカラサーティは、‘これら頭を剃った卑しい沙門ども、下賤で黒い、梵天の足元から生まれた者どもが、三明を具えたバラモンたちの議論に加わるとは何事か’という言葉を吐いた。自分自身が(明行足の)衰退の道さえ全うできていないのに。アンバッタよ、見なさい、あなたの師であるバラモンのポッカラサーティの、この過ちがいかに大きいかを。”

Pubbakaisibhāvānuyogo

古の仙人たちの行法への従事

283. ‘‘Brāhmaṇo [Pg.97] kho pana, ambaṭṭha, pokkharasāti rañño pasenadissa kosalassa dattikaṃ bhuñjati. Tassa rājā pasenadi kosalo sammukhībhāvampi na dadāti. Yadāpi tena manteti, tirodussantena manteti. Yassa kho pana, ambaṭṭha, dhammikaṃ payātaṃ bhikkhaṃ paṭiggaṇheyya, kathaṃ tassa rājā pasenadi kosalo sammukhībhāvampi na dadeyya. Passa, ambaṭṭha, yāva aparaddhañca te idaṃ ācariyassa brāhmaṇassa pokkharasātissa.

283. “さらに、アンバッタよ、バラモンのポッカラサーティは、コサラ国のパセーナディ王から与えられた封土を享受している。しかし、パセーナディ王は彼に謁見(対面)を許さない。彼と相談する時でさえ、幕越しに相談する。アンバッタよ、正当に差し出された施しを受け取るべきバラモンに対して、なぜパセーナディ王は謁見さえ許さないのか。アンバッタよ、見なさい、あなたの師であるバラモンのポッカラサーティの、この過ちがいかに大きいかを。”

284. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, idha rājā pasenadi kosalo hatthigīvāya vā nisinno assapiṭṭhe vā nisinno rathūpatthare vā ṭhito uggehi vā rājaññehi vā kiñcideva mantanaṃ manteyya. So tamhā padesā apakkamma ekamantaṃ tiṭṭheyya. Atha āgaccheyya suddo vā suddadāso vā, tasmiṃ padese ṭhito tadeva mantanaṃ manteyya – ‘evampi rājā pasenadi kosalo āha, evampi rājā pasenadi kosalo āhā’ti. Apinu so rājabhaṇitaṃ vā bhaṇati rājamantanaṃ vā manteti? Ettāvatā so assa rājā vā rājamatto vā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

284. “アンバッタよ、あなたはどう思うか。ここにパセーナディ王が、象の首に乗り、あるいは馬の背に乗り、あるいは戦車の座所に立って、大臣や王族たちと何らかの相談をしたとする。王がその場所を去って脇に退いた後、シュードラ(隷民)あるいはシュードラの奴隷がやって来て、その場所に立ち、同じ相談内容を口にしたとする。‘パセーナディ王はこのように言った、パセーナディ王はこのように言った’と。彼は王の言葉を語り、王の相談内容を口にしているが、それだけのことで、彼は王、あるいは王に準ずる者になれるだろうか。”“ゴータマ尊師、そうではありません。”

285. ‘‘Evameva kho tvaṃ, ambaṭṭha, ye te ahesuṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ etarahi brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti tadanubhāsanti bhāsitamanubhāsanti vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu – ‘tyāhaṃ mante adhiyāmi sācariyako’ti, tāvatā tvaṃ bhavissasi isi vā isitthāya vā paṭipannoti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

285. “アンバッタよ、それと全く同じである。バラモンたちの先祖であり、マントラ(聖典)の作者であり、マントラの唱導者であった古の仙人たちがいた。現在のバラモンたちは、それら仙人たちが歌い、唱え、編纂した古のマントラを、後に続いて歌い、後に続いて唱え、唱えられた通りに唱え、教えられた通りに教えている。すなわち、アッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマダッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグといった仙人たちである。あなたが‘私は師と共に、それらのマントラを学んでいる’と言ったとしても、それだけのことで、あなたが仙人になったり、仙人となるための修行に励んでいることになったりする道理はない。”

286. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, ambaṭṭha, kinti te sutaṃ brāhmaṇānaṃ vuddhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ye te ahesuṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ [Pg.98] etarahi brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti tadanubhāsanti bhāsitamanubhāsanti vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu, evaṃ su te sunhātā suvilittā kappitakesamassū āmukkamaṇikuṇḍalābharaṇā odātavatthavasanā pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārenti, seyyathāpi tvaṃ etarahi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

286. “アンバッタよ、あなたはどう思うか。徳が高く、古の師やそのまた師であるバラモンたちが語るのを、どのように聞いたことがあるか。マントラの作者であり、マントラの唱導者であったバラモンたちの先祖の仙人たち、すなわち、今日のバラモンたちが、その古のマントラの句を歌い、唱え、集められたものを、後に続いて歌い、後に続いて唱え、唱えられたものを復唱し、教えられたものを復唱している者たち、すなわち、アッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマタッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグといった仙人たちは、今のあなたやあなたの師のように、よく入浴し、香油を塗り、髪や髭を整え、宝石の耳飾りや装身具を身につけ、白い衣をまとい、五欲の快楽を享受し、満たされていたと聞いたことがあるか。”“いいえ、ゴータマよ、そのようなことはありません。”

‘‘…Pe… evaṃ su te sālīnaṃ odanaṃ sucimaṃsūpasecanaṃ vicitakāḷakaṃ anekasūpaṃ anekabyañjanaṃ paribhuñjanti, seyyathāpi tvaṃ etarahi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“(中略)彼らは、今のあなたやあなたの師のように、黒い粒を除いた清浄な肉の汁を添えた、多くのスープや副菜のある、洗練された沙羅米(サーリ米)の飯を食べていたと聞いたことがあるか。”“いいえ、ゴータマよ、そのようなことはありません。”

‘‘…Pe… evaṃ su te veṭhakanatapassāhi nārīhi paricārenti, seyyathāpi tvaṃ etarahi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“(中略)彼らは、今のあなたやあなたの師のように、帯を締めた女性たちに囲まれて楽しんでいたと聞いたことがあるか。”“いいえ、ゴータマよ、そのようなことはありません。”

‘‘…Pe… evaṃ su te kuttavālehi vaḷavārathehi dīghāhi patodalaṭṭhīhi vāhane vitudentā vipariyāyanti, seyyathāpi tvaṃ etarahi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“(中略)彼らは、今のあなたやあなたの師のように、尾を整えた牝馬の引く戦車に乗り、長い鞭で馬を追い立てて走り回っていたと聞いたことがあるか。”“いいえ、ゴータマよ、そのようなことはありません。”

‘‘…Pe… evaṃ su te ukkiṇṇaparikhāsu okkhittapalighāsu nagarūpakārikāsu dīghāsivudhehi purisehi rakkhāpenti, seyyathāpi tvaṃ etarahi sācariyako’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“(中略)彼らは、今のあなたやあなたの師のように、深く掘られた堀があり、閂が下ろされた門のある、防備の固い都市において、長い剣を持った男たちに守らせていたと聞いたことがあるか。”“いいえ、ゴータマよ、そのようなことはありません。”

‘‘Iti kho, ambaṭṭha, neva tvaṃ isi na isitthāya paṭipanno sācariyako. Yassa kho pana, ambaṭṭha, mayi kaṅkhā vā vimati vā so maṃ pañhena, ahaṃ veyyākaraṇena sodhissāmī’’ti.

“アンバッタよ、このように、あなたもあなたの師も、仙人(リシ)ではなく、仙人となるための修行をしている者でもない。アンバッタよ、もし私に対して疑念や迷いがある者がいるなら、その者は私に質問しなさい。私は解説によってその疑念を晴らそう。”

Dvelakkhaṇādassanaṃ

二つの特徴(相)を示すこと。

287. Atha kho bhagavā vihārā nikkhamma caṅkamaṃ abbhuṭṭhāsi. Ambaṭṭhopi māṇavo vihārā nikkhamma caṅkamaṃ abbhuṭṭhāsi. Atha kho ambaṭṭho māṇavo bhagavantaṃ caṅkamantaṃ anucaṅkamamāno bhagavato kāye dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni samannesi. Addasā kho ambaṭṭho māṇavo bhagavato kāye [Pg.99] dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni yebhuyyena ṭhapetvā dve. Dvīsu mahāpurisalakkhaṇesu kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati – kosohite ca vatthaguyhe pahūtajivhatāya ca.

287. その時、世尊は精舎を出て、経行(歩行瞑想)の場に立たれた。アンバッタ青年も精舎を出て、経行の場に立った。そして、アンバッタ青年は、経行される世尊の後に続いて歩きながら、世尊の御体に三十二の大人相(偉大な人の特徴)があるかどうかを調べた。アンバッタ青年は、世尊の御体に、二つを除いて、三十二の大人相のほとんどを見た。しかし、二つの大人相、すなわち‘陰蔵相(生殖器が鞘に収まっていること)’と‘広長舌相(舌が大きく長いこと)’については、疑い、迷い、確信が持てず、信じることができなかった。

288. Atha kho bhagavato etadahosi – ‘‘passati kho me ayaṃ ambaṭṭho māṇavo dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni yebhuyyena ṭhapetvā dve. Dvīsu mahāpurisalakkhaṇesu kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati – kosohite ca vatthaguyhe pahūtajivhatāya cā’’ti. Atha kho bhagavā tathārūpaṃ iddhābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkhāsi yathā addasa ambaṭṭho māṇavo bhagavato kosohitaṃ vatthaguyhaṃ. Atha kho bhagavā jivhaṃ ninnāmetvā ubhopi kaṇṇasotāni anumasi paṭimasi, ubhopi nāsikasotāni anumasi paṭimasi, kevalampi nalāṭamaṇḍalaṃ jivhāya chādesi. Atha kho ambaṭṭhassa māṇavassa etadahosi – ‘‘samannāgato kho samaṇo gotamo dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi paripuṇṇehi, no aparipuṇṇehī’’ti. Bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘handa ca dāni mayaṃ, bho gotama, gacchāma, bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, ambaṭṭha, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho ambaṭṭho māṇavo vaḷavārathamāruyha pakkāmi.

288. その時、世尊は次のように思われた。‘このアンバッタ青年は、私の三十二の大人相のうち、二つを除いてほとんどを見ている。しかし、二つの大人相、すなわち陰蔵相と広長舌相については、疑い、迷い、確信が持てず、信じることができずにいる。’そこで世尊は、アンバッタ青年が世尊の陰蔵相を見ることができるように、そのような神通力を現された。さらに世尊は、舌を出して両方の耳の穴を触り、両方の鼻の穴を触り、額全体を舌で覆われた。その時、アンバッタ青年は次のように思った。‘修行者ゴータマは、欠けることなく完全に三十二の大人相を備えておられる。’そして世尊にこう言った。‘ゴータマよ、では、私たちはもう失礼いたします。私たちは多忙で、なすべきことがたくさんあります。’‘アンバッタよ、今、あなたが行くべき時だと思うなら、そうしなさい。’そこでアンバッタ青年は、牝馬の引く戦車に乗って立ち去った。

289. Tena kho pana samayena brāhmaṇo pokkharasāti ukkaṭṭhāya nikkhamitvā mahatā brāhmaṇagaṇena saddhiṃ sake ārāme nisinno hoti ambaṭṭhaṃyeva māṇavaṃ paṭimānento. Atha kho ambaṭṭho māṇavo yena sako ārāmo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikova yena brāhmaṇo pokkharasāti tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā brāhmaṇaṃ pokkharasātiṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.

289. その時、バラモンのポッカラサーティは、ウッカッタの町を出て、大勢のバラモンたちと共に、自分の園でアンバッタ青年が帰ってくるのを待っていた。アンバッタ青年は、自分の園がある場所へと向かった。車で行けるところまで車で行き、車から降りて、徒歩でバラモンのポッカラサーティのもとへ近づいた。近づいてから、バラモンのポッカラサーティに挨拶し、一方の端に座った。

290. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ brāhmaṇo pokkharasāti etadavoca – ‘‘kacci, tāta ambaṭṭha, addasa taṃ bhavantaṃ gotama’’nti? ‘‘Addasāma kho mayaṃ, bho, taṃ bhavantaṃ gotama’’nti. ‘‘Kacci, tāta ambaṭṭha, taṃ bhavantaṃ gotamaṃ tathā santaṃyeva saddo abbhuggato no aññathā; kacci pana so bhavaṃ gotamo tādiso no aññādiso’’ti[Pg.100]? ‘‘Tathā santaṃyeva, bho, taṃ bhavantaṃ gotamaṃ saddo abbhuggato no aññathā, tādisova so bhavaṃ gotamo no aññādiso. Samannāgato ca so bhavaṃ gotamo dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi paripuṇṇehi no aparipuṇṇehī’’ti. ‘‘Ahu pana te, tāta ambaṭṭha, samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti? ‘‘Ahu kho me, bho, samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana te, tāta ambaṭṭha, ahu samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti? Atha kho ambaṭṭho māṇavo yāvatako ahosi bhagavatā saddhiṃ kathāsallāpo, taṃ sabbaṃ brāhmaṇassa pokkharasātissa ārocesi.

290. 傍らに座ったアンバッタ青年に、ポッカラサーティ婆羅門は次のように言った。“親愛なるアンバッタよ、お前はあの尊師ゴータマに会ったか”。“はい、尊師、私たちはあの尊師ゴータマにお会いしました”。“親愛なるアンバッタよ、あの尊師ゴータマについて広まっている名声は、その通り真実なのか、それとも異なるのか。また、あの尊師ゴータマはその名声の通りの方なのか、それとも異なるのか”。“尊師、あの尊師ゴータマについて広まっている名声は、まさにその通りであり、異なることはありません。あの尊師ゴータマはまさにその通りの方であり、異なることはありません。また、あの尊師ゴータマは、完全に備わった三十二相の大人(だいにん)の相を具足されており、欠けるところはありません”。“親愛なるアンバッタよ、お前は沙門ゴータマと何か対話をしたか”。“はい、尊師、私は沙門ゴータマといくらかの対話をいたしました”。“親愛なるアンバッタよ、お前は沙門ゴータマとどのような対話をしたのか”。そこでアンバッタ青年は、世尊との対話のすべてをポッカラサーティ婆羅門に報告した。

291. Evaṃ vutte, brāhmaṇo pokkharasāti ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ etadavoca – ‘‘aho vata re amhākaṃ paṇḍitaka, aho vata re amhākaṃ bahussutaka, aho vata re amhākaṃ tevijjaka, evarūpena kira, bho, puriso atthacarakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyya. Yadeva kho tvaṃ, ambaṭṭha, taṃ bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ āsajja āsajja avacāsi, atha kho so bhavaṃ gotamo amhepi evaṃ upaneyya upaneyya avaca. Aho vata re amhākaṃ paṇḍitaka, aho vata re amhākaṃ bahussutaka, aho vata re amhākaṃ tevijjaka, evarūpena kira, bho, puriso atthacarakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjeyyā’’ti, kupito anattamano ambaṭṭhaṃ māṇavaṃ padasāyeva pavattesi. Icchati ca tāvadeva bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

291. このように言われると、ポッカラサーティ婆羅門はアンバッタ青年にこう言った。“ああ、なんと、我らの‘似非(えせ)賢者’よ。ああ、なんと、我らの‘似非博識者’よ。ああ、なんと、我らの‘似非三ヴェーダ通暁者’よ。お前のような‘利益をもたらす者’を自称する者がこのような振る舞いをするなら、身体が崩壊して死んだ後、不幸な境遇、破滅、地獄に落ちるに違いない。アンバッタよ、お前があの尊師ゴータマをそのように何度も侮辱して語ったために、あの尊師ゴータマは我らをも(お前の過失を指摘することで)そのように引き合いに出して語られたのだ。ああ、なんと、我らの‘似非賢者’よ、我らの‘似非博識者’よ、我らの‘似非三ヴェーダ通暁者’よ。このような振る舞いをする者は、死後、地獄に落ちるであろう”。彼は怒り、不機嫌になって、アンバッタ青年を足で蹴り飛ばした。そして、すぐにでも世尊にお会いするために参じたいと望んだ。

Pokkharasātibuddhupasaṅkamanaṃ

ポッカラサーティ婆羅門の仏陀への参詣

292. Atha kho te brāhmaṇā brāhmaṇaṃ pokkharasātiṃ etadavocuṃ – ‘‘ativikālo kho, bho, ajja samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Svedāni bhavaṃ pokkharasāti samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’ti. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti sake nivesane paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ paṭiyādāpetvā yāne āropetvā ukkāsu dhāriyamānāsu [Pg.101] ukkaṭṭhāya niyyāsi, yena icchānaṅgalavanasaṇḍo tena pāyāsi. Yāvatikā yānassa bhūmi yānena gantvā, yānā paccorohitvā pattikova yena bhagavā tenupasaṅkami. Upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi.

292. すると、それらの婆羅門たちはポッカラサーティ婆羅門に言った。“尊師、今日は沙門ゴータマにお会いしに伺うには、あまりに遅すぎます。明日、ポッカラサーティ様は沙門ゴータマにお会いしに伺うのがよろしいでしょう”。そこでポッカラサーティ婆羅門は、自分の家で上質な硬い食べ物や柔らかい食べ物を用意させ、車に積ませ、松明を掲げさせてウッカッタの町を出発し、イッチャーナンガラの森へと向かった。車で行けるところまで車で行き、車から降りて徒歩で世尊のもとへ近づいた。近づいてから世尊と親しく挨拶を交わし、喜ばしく心に留めるべき対話を終えて、傍らに座った。

293. Ekamantaṃ nisinno kho brāhmaṇo pokkharasāti bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘āgamā nu kho idha, bho gotama, amhākaṃ antevāsī ambaṭṭho māṇavo’’ti? ‘‘Āgamā kho te, brāhmaṇa, antevāsī ambaṭṭho māṇavo’’ti. ‘‘Ahu pana te, bho gotama, ambaṭṭhena māṇavena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti? ‘‘Ahu kho me, brāhmaṇa, ambaṭṭhena māṇavena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti. ‘‘Yathākathaṃ pana te, bho gotama, ahu ambaṭṭhena māṇavena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti? Atha kho bhagavā yāvatako ahosi ambaṭṭhena māṇavena saddhiṃ kathāsallāpo, taṃ sabbaṃ brāhmaṇassa pokkharasātissa ārocesi. Evaṃ vutte, brāhmaṇo pokkharasāti bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘bālo, bho gotama, ambaṭṭho māṇavo, khamatu bhavaṃ gotamo ambaṭṭhassa māṇavassā’’ti. ‘‘Sukhī hotu, brāhmaṇa, ambaṭṭho māṇavo’’ti.

293. 傍らに座ったポッカラサーティ婆羅門は世尊にこう申し上げた。“尊師ゴータマよ、私たちの弟子であるアンバッタ青年はここに来ましたか”。“婆羅門よ、お前の弟子のアンバッタ青年はここに来た”。“尊師ゴータマよ、アンバッタ青年と何か対話がありましたか”。“婆羅門よ、私はアンバッタ青年といくらかの対話をした”。“尊師ゴータマよ、アンバッタ青年とどのような対話があったのですか”。そこで世尊は、アンバッタ青年との対話のすべてをポッカラサーティ婆羅門に語られた。このように言われると、ポッカラサーティ婆羅門は世尊にこう申し上げた。“尊師ゴータマよ、アンバッタ青年は愚か者です。尊師ゴータマよ、アンバッタ青年の非礼をお許しください”。“婆羅門よ、アンバッタ青年が幸せでありますように”。

294. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti bhagavato kāye dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni samannesi. Addasā kho brāhmaṇo pokkharasāti bhagavato kāye dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni yebhuyyena ṭhapetvā dve. Dvīsu mahāpurisalakkhaṇesu kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati – kosohite ca vatthaguyhe pahūtajivhatāya ca.

294. そこでポッカラサーティ婆羅門は、世尊の身体に三十二相の大人の相を探した。ポッカラサーティ婆羅門は、世尊の身体に二つを除いて、三十二相の大部分を見た。しかし、二つの大人の相については疑い、迷い、確信が持てず、信じることができなかった。それは“陰蔵相(おんぞうそう)”と“広長舌相(こうちょうぜつそう)”であった。

295. Atha kho bhagavato etadahosi – ‘‘passati kho me ayaṃ brāhmaṇo pokkharasāti dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni yebhuyyena ṭhapetvā dve. Dvīsu mahāpurisalakkhaṇesu kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati – kosohite ca vatthaguyhe, pahūtajivhatāya cā’’ti. Atha kho bhagavā tathārūpaṃ iddhābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkhāsi yathā addasa brāhmaṇo pokkharasāti bhagavato kosohitaṃ vatthaguyhaṃ. Atha kho [Pg.102] bhagavā jivhaṃ ninnāmetvā ubhopi kaṇṇasotāni anumasi paṭimasi, ubhopi nāsikasotāni anumasi paṭimasi, kevalampi nalāṭamaṇḍalaṃ jivhāya chādesi.

295. その時、世尊は次のように思われた。“このポッカラサーティ婆羅門は、私の三十二相の大部分を見ているが、二つを除いている。彼は二つの大人の相、すなわち陰蔵相と広長舌相について疑い、迷い、確信が持てず、信じることができずにいる”。そこで世尊は、ポッカラサーティ婆羅門が世尊の陰蔵相を見ることができるように、そのような神通力を現された。さらに世尊は舌を出し、両方の耳の穴を(舌で)触れ、また両方の鼻の穴を触れ、額の全体を舌で覆われた。

296. Atha kho brāhmaṇassa pokkharasātissa etadahosi – ‘‘samannāgato kho samaṇo gotamo dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi paripuṇṇehi no aparipuṇṇehī’’ti. Bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘adhivāsetu me bhavaṃ gotamo ajjatanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.

296. その時、バラモンのポッカラサーティに次のような考えが生じた。“沙門ゴタマは、三十二相の偉大な人物の身体的特徴を完全に備えており、不完全なところはない”。そこで彼は世尊にこう申し上げた。“ゴタマ尊者よ、比丘僧伽とともに、今日、私の供養する食事をお受けください”。世尊は沈黙をもってこれを受け入れられた。

297. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti bhagavato adhivāsanaṃ viditvā bhagavato kālaṃ ārocesi – ‘‘kālo, bho gotama, niṭṭhitaṃ bhatta’’nti. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya saddhiṃ bhikkhusaṅghena yena brāhmaṇassa pokkharasātissa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti bhagavantaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi, māṇavakāpi bhikkhusaṅghaṃ. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi.

297. その後、バラモンのポッカラサーティは世尊が受け入れられたことを知り、世尊に食事の時間を告げた。“ゴタマ尊者よ、時が来ました。食事の用意が整いました”。そこで世尊は、午前のうちに下衣を整え、鉢と衣を携えて、比丘僧伽とともにバラモンのポッカラサーティの屋敷へと向かわれた。到着すると、用意された座席に座られた。すると、バラモンのポッカラサーティは、世尊を上質な硬い食べ物と柔らかい食べ物で、自らの手でもてなし、満足させた。若者たちも比丘僧伽を同様にもてなした。その後、バラモンのポッカラサーティは、世尊が食事を終え、鉢から手を離されたのを知ると、低い座席を取って、一方に座った。

298. Ekamantaṃ nisinnassa kho brāhmaṇassa pokkharasātissa bhagavā anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ; kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi brāhmaṇaṃ pokkharasātiṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi – dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya; evameva brāhmaṇassa pokkharasātissa tasmiññeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’’nti.

298. 一方に座ったバラモンのポッカラサーティに対し、世尊は順を追った説法(次第説法)をなされた。すなわち、施論、戒論、生天論、諸欲の災患・卑俗・汚濁、そして出離の功徳を説き示された。世尊は、バラモンのポッカラサーティの心が整い、柔軟になり、障り(五蓋)がなくなり、高揚し、清浄になったことを知ると、諸仏に特有の法門である“苦・集・滅・道”の四聖諦を説き示された。あたかも、汚れのない清潔な布が正しく染料を吸収するように、バラモンのポッカラサーティはその座において、塵なく汚れのない“法眼”が生じた。“生じる性質のものはすべて、滅びる性質のものである”と。

Pokkharasātiupāsakattapaṭivedanā

ポッカラサーティが在家信者となる宣言

299. Atha kho brāhmaṇo pokkharasāti diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto [Pg.103] aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama. Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya, ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bho gotama, saputto sabhariyo sapariso sāmacco bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. Yathā ca bhavaṃ gotamo ukkaṭṭhāya aññāni upāsakakulāni upasaṅkamati, evameva bhavaṃ gotamo pokkharasātikulaṃ upasaṅkamatu. Tattha ye te māṇavakā vā māṇavikā vā bhavantaṃ gotamaṃ abhivādessanti vā paccuṭṭhissanti vā āsanaṃ vā udakaṃ vā dassanti cittaṃ vā pasādessanti, tesaṃ taṃ bhavissati dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti. ‘‘Kalyāṇaṃ vuccati, brāhmaṇā’’ti.

299. その後、バラモンのポッカラサーティは、法を見、法に達し、法を知り、法に深く入り込み、疑いを越え、惑いを去り、確信を得て、師の教えにおいて他者に頼ることなく、世尊にこう申し上げた。“素晴らしいことです、ゴタマ尊者よ。素晴らしいことです、ゴタマ尊者よ。ゴタマ尊者よ、あたかも倒れたものを起こし、隠されたものを露わにし、迷った者に道を教え、あるいは‘眼ある者が色(形)を見るように’と暗闇の中で灯火を掲げるかのように、ゴタマ尊者は様々な方法で法を明らかにされました。私は、息子、妻、従者、大臣たちとともに、ゴタマ尊者と法と比丘僧伽に帰依いたします。ゴタマ尊者は、私を今日より命ある限り帰依した在家信者として受け入れてください。そして、ゴタマ尊者がウッカッターの他の在家信者の家々を訪ねられるように、私の家にもお越しください。そこでは、若者たちがゴタマ尊者に礼拝し、立ち上がって迎え、座席や水を提供し、心を清らかにするでしょう。それは彼らにとって、長い年月にわたり利益と幸福をもたらすことでしょう”。“バラモンよ、それは善い言葉である”と世尊は仰った。

Ambaṭṭhasuttaṃ niṭṭhitaṃ tatiyaṃ.

第三、アンバッタ経、完結。

4. Soṇadaṇḍasuttaṃ

4. ソーナダンダ経

Campeyyakabrāhmaṇagahapatikā

チャンパーのバラモンと居士たち

300. Evaṃ [Pg.104] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā aṅgesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena campā tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Tena kho pana samayena soṇadaṇḍo brāhmaṇo campaṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ raññā māgadhena seniyena bimbisārena dinnaṃ rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ.

300. このように私は聞いた。ある時、世尊はアンガ国を巡錫し、五百人ほどの多くの比丘僧伽とともにチャンパーに到着された。世尊はチャンパーのガッガラー蓮池のほとりに滞在しておられた。その頃、ソーナダンダというバラモンが、チャンパーを統治していた。そこは人々が溢れ、草木や薪や水が豊かで、穀物も豊富であり、マガダ国の王、セーニヤ・ビンビサーラから王の賜物として、また最上の贈り物として授けられた領地であった。

301. Assosuṃ kho campeyyakā brāhmaṇagahapatikā – ‘‘samaṇo khalu bho gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito aṅgesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi campaṃ anuppatto campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti. Atha kho campeyyakā brāhmaṇagahapatikā campāya nikkhamitvā saṅghasaṅghī gaṇībhūtā yena gaggarā pokkharaṇī tenupasaṅkamanti.

301. チャンパーのバラモンや居士たちは、次のように聞いた。“釈迦族の息子で、釈迦族から出家した沙門ゴタマが、アンガ国を巡錫し、五百人ほどの多くの比丘僧伽とともにチャンパーに到着し、ガッガラー蓮池のほとりに滞在している。そのゴタマ尊者については、このような良い評判が広まっている。‘かの世尊は、阿羅漢であり、正自覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である’と。彼は、神々、魔、梵天を含むこの世界、沙門、バラモン、王、人々を含むこの生けるものたちの世界を、自らの卓越した知恵で知り、悟って、説き示している。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、意味と表現が整い、完全に満たされ、清浄な梵行(聖なる修行)を説いている。そのような阿羅漢の方々にお会いすることは、実に素晴らしいことである”と。そこで、チャンパーのバラモンや居士たちは、チャンパーから出て、集団をなし、群れをなして、ガッガラー蓮池のある場所へと向かった。

302. Tena kho pana samayena soṇadaṇḍo brāhmaṇo uparipāsāde divāseyyaṃ upagato hoti. Addasā kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo campeyyake brāhmaṇagahapatike campāya nikkhamitvā saṅghasaṅghī gaṇībhūte yena gaggarā pokkharaṇī tenupasaṅkamante. Disvā khattaṃ āmantesi – ‘‘kiṃ nu kho, bho khatte, campeyyakā brāhmaṇagahapatikā campāya [Pg.105] nikkhamitvā saṅghasaṅghī gaṇībhūtā yena gaggarā pokkharaṇī tenupasaṅkamantī’’ti? ‘‘Atthi kho, bho, samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito aṅgesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi campaṃ anuppatto campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Tamete bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamantī’’ti. ‘‘Tena hi, bho khatte, yena campeyyakā brāhmaṇagahapatikā tenupasaṅkama, upasaṅkamitvā campeyyake brāhmaṇagahapatike evaṃ vadehi – ‘soṇadaṇḍo, bho, brāhmaṇo evamāha – āgamentu kira bhavanto, soṇadaṇḍopi brāhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho so khattā soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa paṭissutvā yena campeyyakā brāhmaṇagahapatikā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā campeyyake brāhmaṇagahapatike etadavoca – ‘‘soṇadaṇḍo bho brāhmaṇo evamāha – ‘āgamentu kira bhavanto, soṇadaṇḍopi brāhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’’ti.

302. その時、ソーナダンダ・バラモンは、邸宅の最上階で昼寝をしていました。ソーナダンダ・バラモンは、チャンパーのバラモンや家主たちが、チャンパーの町を出て、群れをなし、集団となって、ガッガラー池の方へと向かっているのを目にしました。それを見て、彼は大臣(カッタ)に尋ねました。“大臣よ、なぜチャンパーのバラモンや家主たちは、チャンパーの町を出て、群れをなし、集団となって、ガッガラー池の方へと向かっているのか”。大臣は答えました。“主よ、釈迦族の息子で、釈迦族から出家した沙門ゴータマという方がおられます。彼はアンガ国を遊行し、五百人ほどの多くの比丘僧伽と共にチャンパーに到着され、ガッガラー池のほとりに滞在されています。その尊師ゴータマについては、次のような素晴らしい誉れ高い評判が広まっています。‘かの世尊は、阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である’と。彼らは、その尊師ゴータマに拝謁するために向かっているのです”。“大臣よ、それならば、チャンパーのバラモンや家主たちのところへ行き、このように伝えなさい。‘諸君、ソーナダンダ・バラモンがこう言っている。皆様、少々お待ちください。ソーナダンダ・バラモンもまた、沙門ゴータマに拝謁するために向かうであろう’と”。“承知いたしました、主よ”と、その大臣はソーナダンダ・バラモンに応諾し、チャンパーのバラモンや家主たちのところへ行き、彼らにこう言いました。“諸君、ソーナダンダ・バラモンがこう言っている。‘皆様、少々お待ちください。ソーナダンダ・バラモンもまた、沙門ゴータマに拝謁するために向かうであろう’と”。

Soṇadaṇḍaguṇakathā

ソーナダンダ・バラモンの徳に関する話

303. Tena kho pana samayena nānāverajjakānaṃ brāhmaṇānaṃ pañcamattāni brāhmaṇasatāni campāyaṃ paṭivasanti kenacideva karaṇīyena. Assosuṃ kho te brāhmaṇā – ‘‘soṇadaṇḍo kira brāhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’ti. Atha kho te brāhmaṇā yena soṇadaṇḍo brāhmaṇo tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā soṇadaṇḍaṃ brāhmaṇaṃ etadavocuṃ – ‘‘saccaṃ kira bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’ti? ‘‘Evaṃ kho me, bho, hoti – ‘ahampi samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissāmī’’’ti.

303. その時、諸国から集まった五百人ほどのバラモンたちが、何らかの用件でチャンパーに滞在していました。それらのバラモンたちは、“ソーナダンダ・バラモンが沙門ゴータマに拝謁するために向かうらしい”という噂を聞きました。そこで、それらのバラモンたちはソーナダンダ・バラモンのところへ行き、彼にこう尋ねました。“ソーナダンダ殿、あなたが沙門ゴータマに拝謁するために向かわれるというのは本当ですか”。“諸君、その通りです。私も沙門ゴータマに拝謁するために向かおうと考えています”。

‘‘Mā bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkami. Na arahati bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Sace bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissati, bhoto [Pg.106] soṇadaṇḍassa yaso hāyissati, samaṇassa gotamassa yaso abhivaḍḍhissati. Yampi bhoto soṇadaṇḍassa yaso hāyissati, samaṇassa gotamassa yaso abhivaḍḍhissati, imināpaṅgena na arahati bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ; samaṇotveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇḍaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

“ソーナダンダ殿、沙門ゴータマに拝謁するために行かないでください。ソーナダンダ殿が沙門ゴータマに拝謁しに行くのはふさわしくありません。もしソーナダンダ殿が沙門ゴータマに拝謁しに行けば、ソーナダンダ殿の名声は衰え、沙門ゴータマの名声が増大するでしょう。ソーナダンダ殿の名声が衰え、沙門ゴータマの名声が増大するという、この理由によっても、ソーナダンダ殿が沙門ゴータマに拝謁しに行くのはふさわしくありません。むしろ、沙門ゴータマこそが、ソーナダンダ殿に拝謁するためにこちらへ来るのがふさわしいのです”。

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo ubhato sujāto mātito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Yampi bhavaṃ soṇadaṇḍo ubhato sujāto mātito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena, imināpaṅgena na arahati bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ; samaṇotveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇḍaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

“実に、ソーナダンダ殿は父母の両系において、七代前まで遡って血統が清浄であり、生まれを理由に非難されたり、蔑まれたりすることがありません。ソーナダンダ殿が父母の両系において、七代前まで遡って血統が清浄であり、生まれを理由に非難されたり、蔑まれたりすることがないという、この理由によっても、ソーナダンダ殿が沙門ゴータマに拝謁しに行くのはふさわしくありません。むしろ、沙門ゴータマこそが、ソーナダンダ殿に拝謁するためにこちらへ来るのがふさわしいのです”。

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo aḍḍho mahaddhano mahābhogo…pe…

“実に、ソーナダンダ殿は富裕であり、多額の財産と広大な領地を有しています。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo ajjhāyako, mantadharo, tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo, lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo…pe…

“実に、ソーナダンダ殿はヴェーダの読誦者であり、聖典を保持し、語彙、儀礼、音韻、歴史を第五とする三ヴェーダに通じ、語句の解釈や文法に精通し、論理学や偉大な人物の相学(人相学)において欠けるところがありません。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya…pe…

“実に、ソーナダンダ殿は容姿端麗で、見る者に喜びを与え、気品があり、最上の美しさを備え、ブラフマーのような輝きを放ち、ブラフマーのような体躯を持ち、その姿は堂々としています。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo sīlavā vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato…pe…

“実に、ソーナダンダ殿は戒徳を備え、円熟した徳を有し、その徳に満ち溢れています。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo kalyāṇavāco kalyāṇavākkaraṇo poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagalāya atthassa viññāpaniyā…pe…

“実に、ソーナダンダ殿は言葉が美しく、語り口が優雅で、洗練された都会的な言葉を使い、明瞭で、よどみがなく、意味を正確に伝える言葉を備えています。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo bahūnaṃ ācariyapācariyo tīṇi māṇavakasatāni mante vāceti. Bahū kho pana nānādisā nānājanapadā māṇavakā āgacchanti [Pg.107] bhoto soṇadaṇḍassa santike mantatthikā mante adhiyitukāmā …pe…

“実に、ソーナダンダ殿は多くの者たちの師であり、師の師でもあります。彼は三百人の青年たちにヴェーダを教えています。また、諸方や諸国から多くの青年たちが、ヴェーダを求め、ヴェーダを学びたいと願って、ソーナダンダ殿のもとにやって来ます。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayoanuppatto; samaṇo gotamo taruṇo ceva taruṇapabbajito ca…pe…

“実に、ソーナダンダ殿は高齢で、老熟し、長命で、人生の晩年に達しています。一方、沙門ゴータマは若く、若くして出家したばかりです。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“実に、ソーナダンダ殿はマガダ国の王、セーニヤ・ビンビサーラから敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo brāhmaṇassa pokkharasātissa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“実に、ソーナダンダ殿はバラモンのポッカラサーティからも敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。…(中略)…”

‘‘Bhavañhi soṇadaṇḍo campaṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ, raññā māgadhena seniyena bimbisārena dinnaṃ, rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ. Yampi bhavaṃ soṇadaṇḍo campaṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ, raññā māgadhena seniyena bimbisārena dinnaṃ, rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ. Imināpaṅgena na arahati bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ; samaṇotveva gotamo arahati bhavantaṃ soṇadaṇḍaṃ dassanāya upasaṅkamitu’’nti.

“尊師ソナダンダは、人口が稠密で、牛馬などが多く、草・薪・水が豊かで、穀物が豊富な、王の領地である、マガダ国のセーニヤ・ビンビサーラ王から下賜された、王の贈り物であり、最上の贈り物であるチャンパーに住んでおられます。尊師ソナダンダが、人口が稠密で、牛馬などが多く、草・薪・水が豊かで、穀物が豊富な、王の領地である、マガダ国のセーニヤ・ビンビサーラ王から下賜された、王の贈り物であり、最上の贈り物であるチャンパーに住んでおられるという、この理由によっても、尊師ソナダンダが沙門ゴータマを訪ねるべきではありません。むしろ、沙門ゴータマこそが尊師ソナダンダを訪ねるべきです”と(彼らは言った)。

Buddhaguṇakathā

仏陀の徳に関する話

304. Evaṃ vutte, soṇadaṇḍo brāhmaṇo te brāhmaṇe etadavoca –

304. このように言われたとき、ソナダンダ・バラモンはそれらのバラモンたちに次のように言った。

‘‘Tena hi, bho, mamapi suṇātha, yathā mayameva arahāma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ; natveva arahati so bhavaṃ gotamo amhākaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Samaṇo khalu, bho, gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā, akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Yampi bho samaṇo gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā, akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena, imināpaṅgena na arahati so bhavaṃ gotamo amhākaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ[Pg.108]; atha kho mayameva arahāma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

“諸君、それならば私の言葉も聞きなさい。なぜ我々こそがかの尊師ゴータマを訪ねるべきであり、かの尊師ゴータマが我々を訪ねるべきではないのか、その理由を諸君に明らかにしましょう。諸君、実に沙門ゴータマは、母方からも父方からも、ともに家柄が良く、七代前まで遡っても血統が清らかであり、出生に関して非難されたり、貶められたりすることがありません。諸君、沙門ゴータマが、母方からも父方からも、ともに家柄が良く、七代前まで遡っても血統が清らかであり、出生に関して非難されたり、貶められたりすることがないという、この理由によっても、かの尊師ゴータマが我々を訪ねるべきではありません。むしろ、我々こそがかの尊師ゴータマを訪ねるべきなのです。”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo mahantaṃ ñātisaṅghaṃ ohāya pabbajito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、多くの親族の集まりを捨てて出家されました。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo pahūtaṃ hiraññasuvaṇṇaṃ ohāya pabbajito bhūmigatañca vehāsaṭṭhaṃ ca…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、地中に埋蔵されたものや地上にあるものなど、多くの金銀を捨てて出家されました。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo daharova samāno yuvā susukāḷakeso bhadrena yobbanena samannāgato paṭhamena vayasā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、まだ若く、若々しく、漆黒の髪を持ち、輝かしい青春の盛りである第一の人生の時期に、家を出て、家なき身となって出家されました。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo akāmakānaṃ mātāpitūnaṃ assumukhānaṃ rudantānaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、出家を望まない父母が涙を流して泣いている中で、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を身にまとって、家を出て、家なき身となって出家されました。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato, brahmavaṇṇī, brahmavacchasī, akhuddāvakāso dassanāya…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、容姿端麗で、見る者に喜びを与え、心穏やかにさせ、この上なく美しい肌の色を備え、梵天のような色艶と、梵天のような体つきを持ち、その姿は堂々としておられます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo sīlavā ariyasīlī kusalasīlī kusalasīlena samannāgato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、戒律を守り、聖なる徳を持ち、善き徳を持ち、善き徳を備えておられます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo kalyāṇavāco kalyāṇavākkaraṇo poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagalāya atthassa viññāpaniyā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、言葉が美しく、話し方が優雅で、都会的で洗練された言葉を備え、明瞭で、よどみがなく、意味を正確に伝えることができます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo bahūnaṃ ācariyapācariyo…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、多くの者たちの師であり、師の師でもあります。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo khīṇakāmarāgo vigatacāpallo…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、感官の欲望を滅ぼし、浮ついたところがありません。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo kammavādī kiriyavādī apāpapurekkhāro brahmaññāya pajāya…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、業(カルマ)を説き、行為を説き、バラモンの人々のために、悪をなさず、清らかな教えを第一としておられます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo uccā kulā pabbajito asambhinnakhattiyakulā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、高貴な家柄、すなわち純粋な王族(クシャトリヤ)の家系から出家されました。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo aḍḍhā kulā pabbajito mahaddhanā mahābhogā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、富裕な家柄、すなわち多くの富と財産を持つ家系から出家されました。…(以下略)…”

‘‘Samaṇaṃ [Pg.109] khalu, bho, gotamaṃ tiroraṭṭhā tirojanapadā pañhaṃ pucchituṃ āgacchanti…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマのもとには、他国や他地方からも、問いを尋ねるために人々がやって来ます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ anekāni devatāsahassāni pāṇehi saraṇaṃ gatāni…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、何千もの神々が命ある限り帰依しています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ ti…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマについては、次のような素晴らしい名声が広まっています。‘あの方、世尊は、供養を受けるにふさわしい方(応供)、正しく自ら悟りを開いた方(正遍知)、知恵と行いが完成した方(明行足)、善き道へ行かれた方(善逝)、世間を完全に知る方(世間解)、無上の、御すべき人を調御する方(無上士調御丈夫)、天なる神々と人間たちの師(天人師)、目覚めた方(仏)、幸いある方(世尊)である’と。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、三十二の大人相を備えておられます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo ehisvāgatavādī sakhilo sammodako abbhākuṭiko uttānamukho pubbabhāsī…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、‘よく来られました’と歓迎の言葉を述べ、穏やかで、親しみやすく、眉をひそめることなく、晴れやかな顔で、自ら先に声をかけられます。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo catunnaṃ parisānaṃ sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、四部の大衆から、敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇe khalu, bho, gotame bahū devā ca manussā ca abhippasannā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、多くの神々と人間たちが深く帰依しています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati, na tasmiṃ gāme vā nigame vā amanussā manusse viheṭhenti…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマが滞在される村や町では、非人間が人間を悩ませることはありません。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo saṅghī gaṇī gaṇācariyo puthutitthakarānaṃ aggamakkhāyati. Yathā kho pana, bho, etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ yathā vā tathā vā yaso samudāgacchati, na hevaṃ samaṇassa gotamassa yaso samudāgato. Atha kho anuttarāya vijjācaraṇasampadāya samaṇassa gotamassa yaso samudāgato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、僧伽を率い、集団を率い、集団の師であり、多くの教祖たちの中でも最高であると言われています。諸君、他の沙門やバラモンたちの名声が、何らかの理由で広まるのとは異なり、沙門ゴータマの名声はそのようには広まりませんでした。実に、無上の知恵と行いの完成によって、沙門ゴータマの名声は広まったのです。…(以下略)…”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ rājā māgadho seniyo bimbisāro saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāṇehi saraṇaṃ gato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、マガダ国のセーニヤ・ビンビサーラ王が、子や妻、従者や大臣とともに、命ある限り帰依しています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇaṃ [Pg.110] khalu, bho, gotamaṃ rājā pasenadi kosalo saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāṇehi saraṇaṃ gato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、パセーナディ・コーサラ王が、子や妻、従者や大臣とともに、命ある限り帰依しています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ brāhmaṇo pokkharasāti saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāṇehi saraṇaṃ gato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、バラモンのポッカラサーティが、子や妻、従者や大臣とともに、命ある限り帰依しています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、マガダ国のセーニヤ・ビンビサーラ王から、敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。…(以下略)…”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo rañño pasenadissa kosalassa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴタマは、コーサラ国のパセーナディ王によって、敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められているのである。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo brāhmaṇassa pokkharasātissa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴタマは、バラモンのポッカラサーティによって、敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められているのである。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo campaṃ anuppatto, campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre. Ye kho pana, bho, keci samaṇā vā brāhmaṇā vā amhākaṃ gāmakhettaṃ āgacchanti atithī no te honti. Atithī kho panamhehi sakkātabbā garukātabbā mānetabbā pūjetabbā apacetabbā. Yampi, bho, samaṇo gotamo campaṃ anuppatto campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre, atithimhākaṃ samaṇo gotamo; atithi kho panamhehi sakkātabbo garukātabbo mānetabbo pūjetabbo apacetabbo. Imināpaṅgena na arahati so bhavaṃ gotamo amhākaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Atha kho mayameva arahāma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Ettake kho ahaṃ, bho, tassa bhoto gotamassa vaṇṇe pariyāpuṇāmi, no ca kho so bhavaṃ gotamo ettakavaṇṇo. Aparimāṇavaṇṇo hi so bhavaṃ gotamo’’ti.

“諸君、実に沙門ゴタマはチャンパーに到着し、チャンパーのガッガラー蓮池のほとりに滞在しておられる。諸君、およそ我らの村の境界に来る沙門やバラモンは、我らの客である。客は、我らによって敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められるべきである。諸君、沙門ゴタマがチャンパーに到着し、ガッガラー蓮池のほとりに滞在しておられる以上、沙門ゴタマは我らの客である。客であるからには、我らによって敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められるべきである。この理由によっても、かのゴタマ尊師が我らに会うためにこちらへ来られるのはふさわしくない。むしろ、我らこそが、あのかのゴタマ尊師に会うために赴くのがふさわしいのである。諸君、私はかのゴタマ尊師の徳をこれほどまでに知っているが、かのゴタマ尊師の徳はこれだけにとどまらない。実に、かのゴタマ尊師は計り知れない徳を備えておられるのである”

305. Evaṃ vutte, te brāhmaṇā soṇadaṇḍaṃ brāhmaṇaṃ etadavocuṃ – ‘‘yathā kho bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇassa gotamassa vaṇṇe bhāsati ito cepi so bhavaṃ gotamo yojanasate viharati, alameva saddhena kulaputtena dassanāya upasaṅkamituṃ api puṭosenā’’ti. ‘‘Tena hi, bho, sabbeva mayaṃ samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissāmā’’ti.

305. このように言われると、それらのバラモンたちはソナダンダ・バラモンにこう言った。“ソナダンダ尊師が沙門ゴタマの徳を語られる通りであれば、たとえかのゴタマ尊師がここから百由旬(ヨージャナ)離れた場所に滞在しておられたとしても、信心ある良家の息子は、食糧の袋を担いででも、お会いするために赴くべきであります。諸君、それならば、我ら全員で沙門ゴタマにお会いするために赴きましょう”

Soṇadaṇḍaparivitakko

ソナダンダの思惟

306. Atha [Pg.111] kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo mahatā brāhmaṇagaṇena saddhiṃ yena gaggarā pokkharaṇī tenupasaṅkami. Atha kho soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa tirovanasaṇḍagatassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘‘ahañceva kho pana samaṇaṃ gotamaṃ pañhaṃ puccheyyaṃ; tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya – ‘na kho esa, brāhmaṇa, pañho evaṃ pucchitabbo, evaṃ nāmesa, brāhmaṇa, pañho pucchitabbo’ti, tena maṃ ayaṃ parisā paribhaveyya – ‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇaṃ gotamaṃ yoniso pañhaṃ pucchitu’nti. Yaṃ kho panāyaṃ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha. Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ. Yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā. Mamañceva kho pana samaṇo gotamo pañhaṃ puccheyya, tassa cāhaṃ pañhassa veyyākaraṇena cittaṃ na ārādheyyaṃ; tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya – ‘na kho esa, brāhmaṇa, pañho evaṃ byākātabbo, evaṃ nāmesa, brāhmaṇa, pañho byākātabbo’ti, tena maṃ ayaṃ parisā paribhaveyya – ‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇassa gotamassa pañhassa veyyākaraṇena cittaṃ ārādhetu’nti. Yaṃ kho panāyaṃ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha. Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ. Yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā. Ahañceva kho pana evaṃ samīpagato samāno adisvāva samaṇaṃ gotamaṃ nivatteyyaṃ, tena maṃ ayaṃ parisā paribhaveyya – ‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto mānathaddho bhīto ca, no visahati samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ, kathañhi nāma evaṃ samīpagato samāno adisvā samaṇaṃ gotamaṃ nivattissatī’ti. Yaṃ kho panāyaṃ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha. Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ, yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā’’ti.

306. そこでソナダンダ・バラモンは、大勢のバラモンの群れと共に、ガッガラー蓮池のある場所へと赴いた。さて、ソナダンダ・バラモンが林の入り口に達したとき、その心にこのような思惟が生じた。“もし私が沙門ゴタマに質問をし、そこで沙門ゴタマが私に‘バラモンよ、その質問はそのように問うべきではない。バラモンよ、その質問はこのように問うべきである’と言ったならば、この会衆は私を軽蔑して‘ソナダンダ・バラモンは愚かで未熟だ。沙門ゴタマに適切に質問することもできない’と言うだろう。この会衆が軽蔑する者の名声は衰える。名声が衰える者の富もまた衰えるだろう。我らの富は名声によって得られたものだからだ。また、もし沙門ゴタマが私に質問をし、私がその質問への回答によって(彼の)心を満足させられなかったとしよう。そこで沙門ゴタマが私に‘バラモンよ、その質問はそのように解説すべきではない。バラモンよ、その質問はこのように解説すべきである’と言ったならば、この会衆は私を軽蔑して‘ソナダンダ・バラモンは愚かで未熟だ。回答によって沙門ゴタマの心を満足させることもできない’と言うだろう。この会衆が軽蔑する者の名声は衰える。名声が衰える者の富もまた衰えるだろう。我らの富は名声によって得られたものだからだ。さらに、もし私がこのように近くまで来ながら、沙門ゴタマに会わずに引き返したならば、この会衆は私を軽蔑して‘ソナダンダ・バラモンは愚かで未熟であり、慢心に凝り固まり、臆病である。沙門ゴタマに会いに行く勇気もない。このように近くまで来ながら、沙門ゴタマに会わずに引き返すとは何事か’と言うだろう。この会衆が軽蔑する者の名声は衰える。名声が衰える者の富もまた衰えるだろう。我らの富は名声によって得られたものだからだ”

307. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Campeyyakāpi kho brāhmaṇagahapatikā [Pg.112] appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu; sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.

307. そこでソナダンダ・バラモンは、世尊のおられる場所へと赴いた。赴いてから、世尊と共に親しく挨拶を交わした。喜ばしく心に留めるべき挨拶の言葉を交わし終えて、一方に座った。チャンパーのバラモンや居士たちも、ある者は世尊を礼拝して一方に座り、ある者は世尊と共に親しく挨拶を交わし、喜ばしく心に留めるべき挨拶の言葉を交わし終えて一方に座り、ある者は世尊に向かって合掌して一方に座り、ある者は姓名を告げて一方に座り、ある者は黙然として一方に座った。

308. Tatrapi sudaṃ soṇadaṇḍo brāhmaṇo etadeva bahulamanuvitakkento nisinno hoti – ‘‘ahañceva kho pana samaṇaṃ gotamaṃ pañhaṃ puccheyyaṃ; tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya – ‘na kho esa, brāhmaṇa, pañho evaṃ pucchitabbo, evaṃ nāmesa, brāhmaṇa, pañho pucchitabbo’ti, tena maṃ ayaṃ parisā paribhaveyya – ‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇaṃ gotamaṃ yoniso pañhaṃ pucchitu’nti. Yaṃ kho panāyaṃ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha. Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ. Yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā. Mamañceva kho pana samaṇo gotamo pañhaṃ puccheyya, tassa cāhaṃ pañhassa veyyākaraṇena cittaṃ na ārādheyyaṃ; tatra ce maṃ samaṇo gotamo evaṃ vadeyya – ‘na kho esa, brāhmaṇa, pañho evaṃ byākātabbo, evaṃ nāmesa, brāhmaṇa, pañho byākātabbo’ti, tena maṃ ayaṃ parisā paribhaveyya – ‘bālo soṇadaṇḍo brāhmaṇo abyatto, nāsakkhi samaṇassa gotamassa pañhassa veyyākaraṇena cittaṃ ārādhetu’nti. Yaṃ kho panāyaṃ parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha. Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ. Yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā. Aho vata maṃ samaṇo gotamo sake ācariyake tevijjake pañhaṃ puccheyya, addhā vatassāhaṃ cittaṃ ārādheyyaṃ pañhassa veyyākaraṇenā’’ti.

308. その場でも、ソーナダンダ・バラモンは次のように繰り返し考えながら座っていた。“もし私が沙門ゴータマに質問をし、そこで沙門ゴータマが私に‘バラモンよ、その質問はそのように問うべきではない。バラモンよ、その質問はこのように問うべきである’と言ったならば、それによってこの会衆は私を軽蔑するだろう。‘ソーナダンダ・バラモンは愚かで未熟だ。沙門ゴータマに正しく質問をすることさえできなかった’と。この会衆が軽蔑する者は、その名声も衰える。名声が衰える者は、その富もまた衰えるだろう。実に、我々の富は名声によって得られるものなのだ。また、もし沙門ゴータマが私に質問をし、私がその質問への回答によって彼の心を満足させることができなかったならば、そこで沙門ゴータマが私に‘バラモンよ、その質問はそのように答えるべきではない。バラモンよ、その質問はこのように答えるべきである’と言ったならば、それによってこの会衆は私を軽蔑するだろう。‘ソーナダンダ・バラモンは愚かで未熟だ。質問への回答によって沙門ゴータマの心を満足させることができなかった’と。この会衆が軽蔑する者は、その名声も衰える。名声が衰える者は、その富もまた衰えるだろう。実に、我々の富は名声によって得られるものなのだ。ああ、願わくは沙門ゴータマが、私の師伝の学問である三ヴェーダについて私に質問してくれればよいのに。そうすれば、私は間違いなく質問への回答によって彼の心を満足させることができるだろうに”。

Brāhmaṇapaññatti

バラモンの規定

309. Atha kho bhagavato soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa cetasā cetoparivitakkamaññāya etadahosi – ‘‘vihaññati kho ayaṃ soṇadaṇḍo brāhmaṇo sakena cittena. Yaṃnūnāhaṃ soṇadaṇḍaṃ brāhmaṇaṃ sake ācariyake tevijjake pañhaṃ puccheyya’’nti. Atha kho bhagavā soṇadaṇḍaṃ [Pg.113] brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘‘katihi pana, brāhmaṇa, aṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti?

309. その時、世尊はソーナダンダ・バラモンの心の思惟を自らの心で知って、次のように考えられた。“このソーナダンダ・バラモンは、自らの心によって苦悩している。よし、私はソーナダンダ・バラモンに、彼の師伝の学問である三ヴェーダについて質問することにしよう”。そこで世尊はソーナダンダ・バラモンにこう言われた。“バラモンよ、バラモンたちは、いくつの条件を備えた者をバラモンであると規定しているのか。また、‘私はバラモンである’と言う者が、正しく語り、虚偽に陥らないためには、どのような条件が必要なのか”。

310. Atha kho soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa etadahosi – ‘‘yaṃ vata no ahosi icchitaṃ, yaṃ ākaṅkhitaṃ, yaṃ adhippetaṃ, yaṃ abhipatthitaṃ – ‘aho vata maṃ samaṇo gotamo sake ācariyake tevijjake pañhaṃ puccheyya, addhā vatassāhaṃ cittaṃ ārādheyyaṃ pañhassa veyyākaraṇenā’ti, tatra maṃ samaṇo gotamo sake ācariyake tevijjake pañhaṃ pucchati. Addhā vatassāhaṃ cittaṃ ārādhessāmi pañhassa veyyākaraṇenā’’ti.

310. その時、ソーナダンダ・バラモンは次のように考えた。“ああ、私が望み、期待し、意図し、祈っていたこと、すなわち‘願わくは沙門ゴータマが、私の師伝の学問である三ヴェーダについて私に質問してくれればよいのに。そうすれば、私は間違いなく質問への回答によって彼の心を満足させることができるだろうに’と思っていた、まさにその通りに、沙門ゴータマは私の師伝の学問である三ヴェーダについて私に質問してくださっている。私は間違いなく、質問への回答によって彼の心を満足させるだろう”。

311. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo abbhunnāmetvā kāyaṃ anuviloketvā parisaṃ bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘pañcahi, bho gotama, aṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyya. Katamehi pañcahi? Idha, bho gotama, brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena; ajjhāyako hoti mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo; abhirūpo hoti dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya; sīlavā hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato; paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Imehi kho, bho gotama, pañcahi aṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti.

311. そこでソーナダンダ・バラモンは、背筋を伸ばし、会衆を見渡してから、世尊にこう申し上げた。“尊師ゴータマよ、バラモンたちは五つの条件を備えた者をバラモンであると規定しています。また、‘私はバラモンである’と言う者が、正しく語り、虚偽に陥らないためには、その五つの条件が必要です。その五つとは何でしょうか。尊師ゴータマよ、第一に、バラモンは母方からも父方からも家系が正しく、七代前まで遡っても血統が清浄であり、出生に関して非難されたり、貶められたりすることがありません。第二に、聖典の学習者であり、マントラを保持し、語彙集(ニガンドゥ)、儀軌学(ケートゥバ)、音韻学(アッカラッパベーダ)、第五の文献としての歴史伝承(イティハーサ)を含む三ヴェーダに通暁し、語句(パダ)や文法(ヴィヤーカラナ)に精通し、順世派の学問や偉大な人物の相(マハープリサ・ラッカナー)に欠けるところがありません。第三に、容姿端麗で、見目麗しく、清らかで、この上なく美しい肌の色を備え、梵天のような色つやと梵天のような体つきを持ち、威風堂々としています。第四に、戒(シーラ)を保ち、優れた戒を備え、優れた戒を具足しています。第五に、賢明で知恵があり、祭祀の柄杓を執る者たちの中で第一、あるいは第二の地位にあります。尊師ゴータマよ、これら五つの条件を備えた者を、バラモンたちはバラモンであると規定しています。また、‘私はバラモンである’と言う者が、正しく語り、虚偽に陥らないためには、これらの条件が必要なのです”。

‘‘Imesaṃ pana, brāhmaṇa, pañcannaṃ aṅgānaṃ sakkā ekaṃ aṅgaṃ ṭhapayitvā catūhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapetuṃ; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti? ‘‘Sakkā[Pg.114], bho gotama. Imesañhi, bho gotama, pañcannaṃ aṅgānaṃ vaṇṇaṃ ṭhapayāma. Kiñhi vaṇṇo karissati? Yato kho, bho gotama, brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena; ajjhāyako ca hoti mantadharo ca tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo; sīlavā ca hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato; paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Imehi kho bho gotama catūhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti.

“バラモンよ、これら五つの条件のうち、一つの条件を除いて、四つの条件を備えた者をバラモンであると規定することは可能だろうか。また、‘私はバラモンである’と言う者が、正しく語り、虚偽に陥らないことは可能だろうか”。“尊師ゴータマよ、可能です。尊師ゴータマよ、これら五つの条件のうち、容姿を除きましょう。容姿が何に役立つというのでしょうか。尊師ゴータマよ、バラモンが、第一に、母方からも父方からも家系が正しく、七代前まで遡っても血統が清浄であり、出生に関して非難されたり、貶められたりすることがなく、第二に、聖典の学習者であり、マントラを保持し、三ヴェーダに通暁し、語句や文法に精通し、順世派の学問や偉大な人物の相に欠けるところがなく、第三に、戒を保ち、優れた戒を備え、優れた戒を具足しており、第四に、賢明で知恵があり、祭祀の柄杓を執る者たちの中で第一、あるいは第二の地位にあるならば、尊師ゴータマよ、これら四つの条件を備えた者を、バラモンたちはバラモンであると規定します。また、‘私はバラモンである’と言う者が、正しく語り、虚偽に陥らないためには、これらの条件で十分なのです”。

312. ‘‘Imesaṃ pana, brāhmaṇa, catunnaṃ aṅgānaṃ sakkā ekaṃ aṅgaṃ ṭhapayitvā tīhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapetuṃ; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti? ‘‘Sakkā, bho gotama. Imesañhi, bho gotama, catunnaṃ aṅgānaṃ mante ṭhapayāma. Kiñhi mantā karissanti? Yato kho, bho gotama, brāhmaṇo ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena; sīlavā ca hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato; paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Imehi kho, bho gotama, tīhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti.

312. “バラモンよ、これら四つの条件のうち、一つの条件を除いて、三つの条件を備えている者を、バラモンたちはバラモンであると規定することができるだろうか。また、その者が‘私はバラモンである’と言ったとしても、正しく言っているのであって、虚偽を述べることにはならないだろうか。”“ゴータマ様、可能です。ゴータマ様、これら四つの条件のうち、私たちは聖典(ヴェーダ)を除きましょう。聖典が何になるというのでしょうか。ゴータマ様、バラモンが母方からも父方からも共によく生まれ、祖父母の代から七代にわたって血統が清らかであり、出生に関して非難もそしりも受けず、戒律を保ち、優れた徳を備え、賢明で智慧があり、供犠の柄杓を執る者たちの中で第一または第二であるならば、ゴータマ様、これら三つの条件を備えている者を、バラモンたちはバラモンであると規定します。また、その者が‘私はバラモンである’と言ったとしても、正しく言っているのであって、虚偽を述べることにはならないのです。”

‘‘Imesaṃ pana, brāhmaṇa, tiṇṇaṃ aṅgānaṃ sakkā ekaṃ aṅgaṃ ṭhapayitvā dvīhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapetuṃ; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti? ‘‘Sakkā, bho gotama. Imesañhi, bho gotama, tiṇṇaṃ aṅgānaṃ jātiṃ ṭhapayāma. Kiñhi jāti karissati? Yato kho, bho gotama, brāhmaṇo sīlavā hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato; paṇḍito ca hoti [Pg.115] medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Imehi kho, bho gotama, dvīhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti.

“バラモンよ、これら三つの条件のうち、一つの条件を除いて、二つの条件を備えている者を、バラモンたちはバラモンであると規定することができるだろうか。また、その者が‘私はバラモンである’と言ったとしても、正しく言っているのであって、虚偽を述べることにはならないだろうか。”“ゴータマ様、可能です。ゴータマ様、これら三つの条件のうち、私たちは出生を除きましょう。出生が何になるというのでしょうか。ゴータマ様、バラモンが戒律を保ち、優れた徳を備え、賢明で智慧があり、供犠の柄杓を執る者たちの中で第一または第二であるならば、ゴータマ様、これら二つの条件を備えている者を、バラモンたちはバラモンであると規定します。また、その者が‘私はバラモンである’と言ったとしても、正しく言っているのであって、虚偽を述べることにはならないのです。”

313. Evaṃ vutte, te brāhmaṇā soṇadaṇḍaṃ brāhmaṇaṃ etadavocuṃ – ‘‘mā bhavaṃ soṇadaṇḍo evaṃ avaca, mā bhavaṃ soṇadaṇḍo evaṃ avaca. Apavadateva bhavaṃ soṇadaṇḍo vaṇṇaṃ, apavadati mante, apavadati jātiṃ ekaṃsena. Bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇasseva gotamassa vādaṃ anupakkhandatī’’ti.

313. このように言われたとき、それらのバラモンたちはソーナダンダ・バラモンに次のように言った。“ソーナダンダ様、そのように言わないでください。ソーナダンダ様、そのように言わないでください。ソーナダンダ様は、容姿を否定し、聖典を否定し、出生を決定的に否定しておられます。ソーナダンダ様は、沙門ゴータマの説に完全に従ってしまわれました。”

314. Atha kho bhagavā te brāhmaṇe etadavoca – ‘‘sace kho tumhākaṃ brāhmaṇānaṃ evaṃ hoti – ‘appassuto ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, akalyāṇavākkaraṇo ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, duppañño ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, na ca pahoti soṇadaṇḍo brāhmaṇo samaṇena gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetu’nti, tiṭṭhatu soṇadaṇḍo brāhmaṇo, tumhe mayā saddhiṃ mantavho asmiṃ vacane. Sace pana tumhākaṃ brāhmaṇānaṃ evaṃ hoti – ‘bahussuto ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, kalyāṇavākkaraṇo ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, paṇḍito ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo, pahoti ca soṇadaṇḍo brāhmaṇo samaṇena gotamena saddhiṃ asmiṃ vacane paṭimantetu’nti, tiṭṭhatha tumhe, soṇadaṇḍo brāhmaṇo mayā saddhiṃ paṭimantetū’’ti.

314. そこで世尊は、それらのバラモンたちに次のように仰せになった。“バラモンたちよ、もしあなた方が‘ソーナダンダ・バラモンは聞くところが少なく、言葉も洗練されておらず、智慧も乏しく、この議論において沙門ゴータマと対等に語り合うことができない’と思うのであれば、ソーナダンダ・バラモンはそのままにして、あなた方がこの議論において私と語り合いなさい。しかし、もしあなた方が‘ソーナダンダ・バラモンは博学であり、言葉も洗練されており、賢明であり、この議論において沙門ゴータマと対等に語り合うことができる’と思うのであれば、あなた方は静かにしていなさい。ソーナダンダ・バラモンに私と語り合わせなさい。”

315. Evaṃ vutte, soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘tiṭṭhatu bhavaṃ gotamo, tuṇhī bhavaṃ gotamo hotu, ahameva tesaṃ sahadhammena paṭivacanaṃ karissāmī’’ti. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo te brāhmaṇe etadavoca – ‘‘mā bhavanto evaṃ avacuttha, mā bhavanto evaṃ avacuttha – ‘apavadateva bhavaṃ soṇadaṇḍo vaṇṇaṃ, apavadati mante, apavadati jātiṃ ekaṃsena. Bhavaṃ soṇadaṇḍo samaṇasseva gotamassa vādaṃ anupakkhandatī’ti. Nāhaṃ, bho, apavadāmi vaṇṇaṃ vā mante vā jātiṃ vā’’ti.

315. このように言われたとき、ソーナダンダ・バラモンは世尊に次のように申し上げた。“ゴータマ様、そのままにしておいてください。ゴータマ様、静かになさってください。私自身が、彼らに対して道理をもって反論いたしましょう。”そこで、ソーナダンダ・バラモンはそれらのバラモンたちに次のように言った。“諸氏よ、そのように言わないでください。そのように言わないでください。‘ソーナダンダ様は、容姿を否定し、聖典を否定し、出生を決定的に否定しておられる。ソーナダンダ様は、沙門ゴータマの説に完全に従ってしまわれた’などと言わないでください。諸氏よ、私は容姿も聖典も出生も否定してはおりません。”

316. Tena [Pg.116] kho pana samayena soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa bhāgineyyo aṅgako nāma māṇavako tassaṃ parisāyaṃ nisinno hoti. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo te brāhmaṇe etadavoca – ‘‘passanti no bhonto imaṃ aṅgakaṃ māṇavakaṃ amhākaṃ bhāgineyya’’nti? ‘‘Evaṃ, bho’’. ‘‘Aṅgako kho, bho, māṇavako abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya, nāssa imissaṃ parisāyaṃ samasamo atthi vaṇṇena ṭhapetvā samaṇaṃ gotamaṃ. Aṅgako kho māṇavako ajjhāyako mantadharo, tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo. Ahamassa mante vācetā. Aṅgako kho māṇavako ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Ahamassa mātāpitaro jānāmi. Aṅgako kho māṇavako pāṇampi haneyya, adinnampi ādiyeyya, paradārampi gaccheyya, musāvādampi bhaṇeyya, majjampi piveyya, ettha dāni, bho, kiṃ vaṇṇo karissati, kiṃ mantā, kiṃ jāti? Yato kho, bho, brāhmaṇo sīlavā ca hoti vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato, paṇḍito ca hoti medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Imehi kho, bho, dvīhaṅgehi samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapenti; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti.

316. その時、ソーナダンダ・バラモンの甥でアンガカという名の青年が、その会衆の中に座っていた。そこでソーナダンダ・バラモンは、それらのバラモンたちにこう言った。“諸氏よ、あなた方は我々の甥であるこのアンガカ青年を見ているか”“はい、見ております”“諸氏よ、アンガカ青年は容姿端麗で、見る者に喜びを与え、心惹きつけ、この上なく美しい肌の色を備えている。梵天のような色艶、梵天のような体躯を持ち、その姿は堂々としている。この会衆の中では、沙門ゴータマを除けば、容姿において彼に及ぶ者はいない。アンガカ青年は聖典の読誦者であり、マントラを保持し、三ヴェーダに通じ、語彙集、修辞学、音韻論、歴史伝説を含む五つの学問を極め、語句と文法に精通し、順世派の学説や偉大な人の相の学問に欠けるところがない。私は彼のマントラの師である。アンガカ青年は父母の両系において家柄が良く、七代前まで遡っても血統が清らかであり、出生に関して非難されることも、蔑まれることもない。私は彼の父母を知っている。しかし、諸氏よ、もしアンガカ青年が生き物を殺し、与えられていないものを盗み、不倫を行い、嘘をつき、酒を飲むとしたら、その時、容姿やマントラや家柄が何になろうか。諸氏よ、バラモンが戒を具え、優れた徳を持ち、優れた徳を完遂し、賢明で智慧があり、供犠の柄杓を執る者たちの中で第一、あるいは第二である時、バラモンたちはそのような者を‘バラモン’であると規定する。そのように言う者は正しく言っているのであり、虚偽に陥ることはない。”

Sīlapaññākathā

戒と智慧についての談論

317. ‘‘Imesaṃ pana, brāhmaṇa, dvinnaṃ aṅgānaṃ sakkā ekaṃ aṅgaṃ ṭhapayitvā ekena aṅgena samannāgataṃ brāhmaṇā brāhmaṇaṃ paññapetuṃ; ‘brāhmaṇosmī’ti ca vadamāno sammā vadeyya, na ca pana musāvādaṃ āpajjeyyā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama. Sīlaparidhotā hi, bho gotama, paññā; paññāparidhotaṃ sīlaṃ. Yattha sīlaṃ tattha paññā, yattha paññā tattha sīlaṃ. Sīlavato paññā, paññavato sīlaṃ. Sīlapaññāṇañca pana lokasmiṃ aggamakkhāyati. Seyyathāpi, bho gotama, hatthena vā hatthaṃ dhoveyya, pādena vā pādaṃ dhoveyya; evameva kho, bho gotama, sīlaparidhotā paññā, paññāparidhotaṃ [Pg.117] sīlaṃ. Yattha sīlaṃ tattha paññā, yattha paññā tattha sīlaṃ. Sīlavato paññā, paññavato sīlaṃ. Sīlapaññāṇañca pana lokasmiṃ aggamakkhāyatī’’ti. ‘‘Evametaṃ, brāhmaṇa, evametaṃ, brāhmaṇa, sīlaparidhotā hi, brāhmaṇa, paññā, paññāparidhotaṃ sīlaṃ. Yattha sīlaṃ tattha paññā, yattha paññā tattha sīlaṃ. Sīlavato paññā, paññavato sīlaṃ. Sīlapaññāṇañca pana lokasmiṃ aggamakkhāyati. Seyyathāpi, brāhmaṇa, hatthena vā hatthaṃ dhoveyya, pādena vā pādaṃ dhoveyya; evameva kho, brāhmaṇa, sīlaparidhotā paññā, paññāparidhotaṃ sīlaṃ. Yattha sīlaṃ tattha paññā, yattha paññā tattha sīlaṃ. Sīlavato paññā, paññavato sīlaṃ. Sīlapaññāṇañca pana lokasmiṃ aggamakkhāyati.

317. “バラモンよ、これら二つの条件のうち、一つの条件を除いて、もう一つの条件だけを備えている者を、バラモンたちは‘バラモン’であると規定することができるだろうか。また、そのように言う者は正しく言っているのであり、虚偽に陥ることはないだろうか”“ゴータマ尊よ、それはできません。なぜなら、ゴータマ尊よ、智慧は戒によって清められ、戒は智慧によって清められるからです。戒があるところに智慧があり、智慧があるところに戒があります。戒ある者に智慧があり、智慧ある者に戒があります。戒と智慧こそが、世において最高であると言われています。ゴータマ尊よ、例えば、手で手を洗い、足で足を洗うようなものです。ゴータマ尊よ、それと同じように、智慧は戒によって清められ、戒は智慧によって清められます。戒があるところに智慧があり、智慧があるところに戒があります。戒ある者に智慧があり、智慧ある者に戒があります。戒と智慧こそが、世において最高であると言われています”“バラモンよ、その通りである。バラモンよ、その通りである。バラモンよ、実に智慧は戒によって清められ、戒は智慧によって清められる。戒があるところに智慧があり、智慧があるところに戒がある。戒ある者に智慧があり、智慧ある者に戒がある。戒と智慧こそが、世において最高であると言われている。バラモンよ、例えば、手で手を洗い、足で足を洗うようなものである。バラモンよ、それと同じように、智慧は戒によって清められ、戒は智慧によって清められる。戒があるところに智慧があり、智慧があるところに戒がある。戒ある者に智慧があり、智慧ある者に戒がある。戒と智慧こそが、世において最高であると言われている。”

318. ‘‘Katamaṃ pana taṃ, brāhmaṇa, sīlaṃ? Katamā sā paññā’’ti? ‘‘Ettakaparamāva mayaṃ, bho gotama, etasmiṃ atthe. Sādhu vata bhavantaṃyeva gotamaṃ paṭibhātu etassa bhāsitassa attho’’ti. ‘‘Tena hi, brāhmaṇa, suṇohi; sādhukaṃ manasikarohi; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca – ‘‘idha, brāhmaṇa, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu tathā vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, brāhmaṇa, bhikkhu sīlasampanno hoti. Idaṃ kho taṃ, brāhmaṇa, sīlaṃ…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati, abhininnāmeti. Idampissa hoti paññāya…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti, idampissa hoti paññāya ayaṃ kho sā, brāhmaṇa, paññā’’ti.

318. “バラモンよ、それでは、その戒とはどのようなものか。その智慧とはどのようなものか”“ゴータマ尊よ、私たちはこの事柄については、これ以上のことは知りません。願わくは、ゴータマ尊ご自身が、この語られたことの意味を解き明かしてくださいますように”“バラモンよ、それならば聞きなさい。よく注意して心に留めるがよい。説くことにしよう”“承知いたしました”と、ソーナダンダ・バラモンは世尊に応答した。世尊はこう仰せられた。“バラモンよ、ここに如来が世に出現する。阿羅漢であり、正自覚者であり……(中略)。このようにして比丘は戒を具足する。バラモンよ、これがその戒である。……(中略)……第一禅に入って留まる。……第二禅、……第三禅、……第四禅に入って留まる。……(中略)……智と見のために心を向け、心を導く。これもまた彼の智慧である。……‘この生の状態を超えて、再びこの状態になることはない’と知る。これもまた彼の智慧である。バラモンよ、これがその智慧である。”

Soṇadaṇḍaupāsakattapaṭivedanā

在家の信者としてのソーナダンダの宣言

319. Evaṃ vutte, soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama. Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya, ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi, dhammañca, bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ[Pg.118]. Adhivāsetu ca me bhavaṃ gotamo svātanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.

319. このように説かれたとき、ソーナダンダ・バラモンは世尊にこう申し上げた。“素晴らしい、ゴータマ尊よ、素晴らしい。ゴータマ尊よ、例えば、倒れたものを起こし、隠されたものを露わにし、道に迷った者に道を教え、あるいは‘目ある者は形あるものを見るだろう’と暗闇の中で灯火を掲げるように、ゴータマ尊によって、様々な方法で真理が明らかにされました。私はゴータマ尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。ゴータマ尊よ、私を、今日より命ある限り帰依した在家信者として受け入れてください。そして、ゴータマ尊よ、比丘僧伽と共に、明日の食事の招待をお受けください。”世尊は黙然としてこれを受け入れられた。

320. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo tassā rattiyā accayena sake nivesane paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ paṭiyādāpetvā bhagavato kālaṃ ārocāpesi – ‘‘kālo, bho gotama, niṭṭhitaṃ bhatta’’nti. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya saddhiṃ bhikkhusaṅghena yena soṇadaṇḍassa brāhmaṇassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi.

320. その時、ソーナダンダバラモンは、世尊が(招待を)受け入れられたことを知り、座から立ち上がって世尊に礼拝し、右繞(うにょう)して立ち去った。その後、ソーナダンダバラモンはその夜が明けると、自邸において上質な硬い食べ物と柔らかい食べ物を用意させ、“ゴータマ様、時が来ました。食事の準備が整いました”と世尊に時を告げさせた。そこで世尊は、午前の時間に(下衣を)整えて着、鉢と衣を手に取り、比丘僧伽とともにソーナダンダバラモンの邸宅へと赴かれた。到着すると、用意された座に座られた。すると、ソーナダンダバラモンは、仏を先頭とする比丘僧伽に、上質な硬い食べ物と柔らかい食べ物をもって、自らの手で満足するまで供養し、勧められた。

321. Atha kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho soṇadaṇḍo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ahañceva kho pana, bho gotama, parisagato samāno āsanā vuṭṭhahitvā bhavantaṃ gotamaṃ abhivādeyyaṃ, tena maṃ sā parisā paribhaveyya. Yaṃ kho pana sā parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha. Yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ. Yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā. Ahañceva kho pana, bho gotama, parisagato samāno añjaliṃ paggaṇheyyaṃ, āsanā me taṃ bhavaṃ gotamo paccuṭṭhānaṃ dhāretu. Ahañceva kho pana, bho gotama, parisagato samāno veṭhanaṃ omuñceyyaṃ, sirasā me taṃ bhavaṃ gotamo abhivādanaṃ dhāretu. Ahañceva kho pana, bho gotama, yānagato samāno yānā paccorohitvā bhavantaṃ gotamaṃ abhivādeyyaṃ, tena maṃ sā parisā paribhaveyya. Yaṃ kho pana sā parisā paribhaveyya, yasopi tassa hāyetha, yassa kho pana yaso hāyetha, bhogāpi tassa hāyeyyuṃ. Yasoladdhā kho panamhākaṃ bhogā. Ahañceva kho pana, bho gotama, yānagato samāno patodalaṭṭhiṃ abbhunnāmeyyaṃ, yānā me taṃ bhavaṃ gotamo paccorohanaṃ dhāretu. Ahañceva [Pg.119] kho pana, bho gotama, yānagato samāno chattaṃ apanāmeyyaṃ, sirasā me taṃ bhavaṃ gotamo abhivādanaṃ dhāretū’’ti.

321. その時、ソーナダンダバラモンは、世尊が食事を終え、鉢から手を離されたのを見て、ある低い座を取り、一方に座った。一方に座ったソーナダンダバラモンは、世尊に次のように申し上げた。“ゴータマ様、もし私が会衆の中にいる時に、座から立ち上がってゴータマ様に礼拝したならば、そのことによって会衆は私を軽蔑するでしょう。会衆が軽蔑する者の名声は衰えます。名声が衰える者の富もまた衰えるでしょう。実に、私たちの富は名声によって得られたものなのです。ゴータマ様、もし私が会衆の中にいる時に合掌したならば、ゴータマ様はそれを、私が座から立ち上がって迎えたものと見なしてください。ゴータマ様、もし私が会衆の中にいる時に頭のターバンを脱いだならば、ゴータマ様はそれを、私が頭を下げて礼拝したものと見なしてください。ゴータマ様、もし私が乗り物に乗っている時に、乗り物から降りてゴータマ様に礼拝したならば、そのことによって会衆は私を軽蔑するでしょう。会衆が軽蔑する者の名声は衰え、名声が衰える者の富もまた衰えるでしょう。実に、私たちの富は名声によって得られたものなのです。ゴータマ様、もし私が乗り物に乗っている時に、鞭を高く掲げたならば、ゴータマ様はそれを、私が乗り物から降りたものと見なしてください。ゴータマ様、もし私が乗り物に乗っている時に、傘を脇にのけたならば、ゴータマ様はそれを、私が頭を下げて礼拝したものと見なしてください”。

322. Atha kho bhagavā soṇadaṇḍaṃ brāhmaṇaṃ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmīti.

322. その時、世尊はソーナダンダバラモンを法話によって教示し、勧発し、奮起させ、歓喜させてから、座から立ち上がって去られた。

Soṇadaṇḍasuttaṃ niṭṭhitaṃ catutthaṃ.

第四のソーナダンダ経、完結。

5. Kūṭadantasuttaṃ

5. クータダンタ経(究羅檀頭経)

Khāṇumatakabrāhmaṇagahapatikā

カーヌマタのバラモンと居士たち

323. Evaṃ [Pg.120] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā magadhesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena khāṇumataṃ nāma magadhānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā khāṇumate viharati ambalaṭṭhikāyaṃ. Tena kho pana samayena kūṭadanto brāhmaṇo khāṇumataṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ raññā māgadhena seniyena bimbisārena dinnaṃ rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ. Tena kho pana samayena kūṭadantassa brāhmaṇassa mahāyañño upakkhaṭo hoti. Satta ca usabhasatāni satta ca vacchatarasatāni satta ca vacchatarīsatāni satta ca ajasatāni satta ca urabbhasatāni thūṇūpanītāni honti yaññatthāya.

323. このように私は聞いた。ある時、世尊はマガダ国を遊行されており、五百人ほどの比丘からなる大きな比丘僧伽とともに、カーヌマタという名のマガダ国のバラモン村に到着された。そこで世尊は、カーヌマタのアンバラッティカー(マンゴー園)に滞在された。その時、クータダンタバラモンは、マガダ国のセーニヤ・ビンビサーラ王から王の賜物として、また最上の布施として与えられた、人口が多く、草や薪や水が豊富で、穀物も豊かな、王の領地であるカーヌマタを統治していた。その時、クータダンタバラモンには、盛大な祭祀の準備が整っていた。祭祀のために、七百頭の雄牛、七百頭の去勢牛、七百頭の若い雌牛、七百頭の山羊、七百頭の羊が、祭壇の柱の近くに連れてこられていた。

324. Assosuṃ kho khāṇumatakā brāhmaṇagahapatikā – ‘‘samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito magadhesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi khāṇumataṃ anuppatto khāṇumate viharati ambalaṭṭhikāyaṃ. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.

324. カーヌマタのバラモンや居士たちは、次のように聞いた。“諸君、釈迦族の息子で、釈迦族から出家した沙門ゴータマが、マガダ国を遊行し、五百人ほどの比丘からなる大きな比丘僧伽とともにカーヌマタに到着し、カーヌマタのアンバラッティカーに滞在しているそうだ。そのゴータマ様については、このような良い評判が広まっている。‘かの世尊は、供養を受けるにふさわしい方(応供)、正しく自ら悟りを開いた方(正遍知)、知行を兼ね備えた方(明行足)、善き道を行く方(善逝)、世間を知る方(世間解)、無上の、人を調御する御者(無上士調御丈夫)、天界と人間界の師(天人師)、悟れる方(仏)、福徳ある方(世尊)’であると。彼は、神々、悪魔、梵天を含むこの世界、沙門、バラモン、王、人間を含むこの生けるものたちの世界を、自らの卓越した知恵によって知り、悟って、明らかに示される。彼は、初めに良く、中ほどに良く、終わりに良く、意味と表現が整い、完全に満たされ、清浄な梵行(清らかな修行)を説かれる。そのような阿羅漢の方々にお会いすることは、実に素晴らしいことである”と。

325. Atha kho khāṇumatakā brāhmaṇagahapatikā khāṇumatā nikkhamitvā saṅghasaṅghī gaṇībhūtā yena ambalaṭṭhikā tenupasaṅkamanti.

325. そこで、カーヌマタのバラモンや居士たちは、カーヌマタから出て、群れをなし、集団となって、アンバラッティカーのある場所へと赴いた。

326. Tena [Pg.121] kho pana samayena kūṭadanto brāhmaṇo uparipāsāde divāseyyaṃ upagato hoti. Addasā kho kūṭadanto brāhmaṇo khāṇumatake brāhmaṇagahapatike khāṇumatā nikkhamitvā saṅghasaṅghī gaṇībhūte yena ambalaṭṭhikā tenupasaṅkamante. Disvā khattaṃ āmantesi – ‘‘kiṃ nu kho, bho khatte, khāṇumatakā brāhmaṇagahapatikā khāṇumatā nikkhamitvā saṅghasaṅghī gaṇībhūtā yena ambalaṭṭhikā tenupasaṅkamantī’’ti?

326. その時、クータダンタバラモンは、高楼の上で昼寝をしていた。クータダンタバラモンは、カーヌマタのバラモンや居士たちが、カーヌマタから出て、群れをなし、集団となって、アンバラッティカーのある場所へと赴くのを見た。それを見て、大臣に尋ねた。“大臣よ、なぜカーヌマタのバラモンや居士たちは、カーヌマタから出て、群れをなし、集団となって、アンバラッティカーのある場所へと赴いているのか”。

327. ‘‘Atthi kho, bho, samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito magadhesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi khāṇumataṃ anuppatto, khāṇumate viharati ambalaṭṭhikāyaṃ. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Tamete bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamantī’’ti.

327. “皆様、釈迦族の息子であり、釈迦族から出家した沙門ゴータマが、五百人ほどの多くの比丘衆とともにマガダ国を遊行し、カーヌマタに到着され、カーヌマタのアンバラッティカー園に滞在しておられます。その尊師ゴータマについては、次のような輝かしい名声が広まっています。‘かの世尊は、阿羅漢であり、正自覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である’と。人々はその尊師ゴータマに拝謁するために赴いているのです”

328. Atha kho kūṭadantassa brāhmaṇassa etadahosi – ‘‘sutaṃ kho pana metaṃ – ‘samaṇo gotamo tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhāraṃ jānātī’ti. Na kho panāhaṃ jānāmi tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhāraṃ. Icchāmi cāhaṃ mahāyaññaṃ yajituṃ. Yaṃnūnāhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ upasaṅkamitvā tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhāraṃ puccheyya’’nti.

328. その時、クータダンタ・バラモンに次のような思いが生じた。“私はこのように聞いている。‘沙門ゴータマは、三種の供犠の成就と十六の資具(供犠の要件)を知っている’と。しかし、私は三種の供犠の成就と十六の資具を知らない。私は盛大な供犠を行いたいと願っている。いっそのこと、私は沙門ゴータマのもとへ行き、三種の供犠の成就と十六の資具について尋ねてみてはどうだろうか”

329. Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo khattaṃ āmantesi – ‘‘tena hi, bho khatte, yena khāṇumatakā brāhmaṇagahapatikā tenupasaṅkama. Upasaṅkamitvā khāṇumatake brāhmaṇagahapatike evaṃ vadehi – ‘kūṭadanto, bho, brāhmaṇo evamāha – ‘‘āgamentu kira bhavanto, kūṭadantopi brāhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho so khattā kūṭadantassa brāhmaṇassa paṭissutvā yena khāṇumatakā brāhmaṇagahapatikā tenupasaṅkami. Upasaṅkamitvā khāṇumatake brāhmaṇagahapatike etadavoca – ‘‘kūṭadanto, bho, brāhmaṇo evamāha – ‘āgamentu kira bhonto, kūṭadantopi brāhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’’ti.

329. そこで、クータダンタ・バラモンは執事に命じた。“これ、執事よ。カーヌマタのバラモンや居士たちのところへ行き、次のように伝えなさい。‘皆様、クータダンタ・バラモンがこう申しております。皆様、少々お待ちください。クータダンタ・バラモンもまた、沙門ゴータマに拝謁するために赴くつもりです’と”。“承知いたしました”とその執事はクータダンタ・バラモンに答え、カーヌマタのバラモンや居士たちのところへ行き、次のように告げた。“皆様、クータダンタ・バラモンがこう申しております。皆様、少々お待ちください。クータダンタ・バラモンもまた、沙門ゴータマに拝謁するために赴くつもりです”

Kūṭadantaguṇakathā

クータダンタの徳に関する話

330. Tena [Pg.122] kho pana samayena anekāni brāhmaṇasatāni khāṇumate paṭivasanti – ‘‘kūṭadantassa brāhmaṇassa mahāyaññaṃ anubhavissāmā’’ti. Assosuṃ kho te brāhmaṇā – ‘‘kūṭadanto kira brāhmaṇo samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’ti. Atha kho te brāhmaṇā yena kūṭadanto brāhmaṇo tenupasaṅkamiṃsu.

330. その時、数百人のバラモンたちが、“クータダンタ・バラモンの盛大な供犠に預かろう”と考えて、カーヌマタに滞在していた。それらのバラモンたちは、“クータダンタ・バラモンが沙門ゴータマに拝謁するために赴くそうだ”と聞いた。そこで、それらのバラモンたちはクータダンタ・バラモンのもとへやって来た。

331. Upasaṅkamitvā kūṭadantaṃ brāhmaṇaṃ etadavocuṃ – ‘‘saccaṃ kira bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissatī’’ti? ‘‘Evaṃ kho me, bho, hoti – ‘ahampi samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissāmī’’’ti.

331. やって来ると、クータダンタ・バラモンにこう言った。“クータダンタ様、あなたが沙門ゴータマに拝謁するために赴かれるというのは本当でしょうか”。“皆様、その通りです。私も沙門ゴータマに拝謁するために赴こうと考えております”

‘‘Mā bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkami. Na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Sace bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissati, bhoto kūṭadantassa yaso hāyissati, samaṇassa gotamassa yaso abhivaḍḍhissati. Yampi bhoto kūṭadantassa yaso hāyissati, samaṇassa gotamassa yaso abhivaḍḍhissati, imināpaṅgena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

“クータダンタ様、沙門ゴータマに拝謁するために赴かないでください。クータダンタ様が沙門ゴータマに拝謁するために赴くのはふさわしくありません。もしクータダンタ様が沙門ゴータマに拝謁するために赴かれるなら、クータダンタ様の名声は衰え、沙門ゴータマの名声は増大するでしょう。クータダンタ様の名声が衰え、沙門ゴータマの名声が増大するという、この理由によっても、クータダンタ様が沙門ゴータマに拝謁するために赴くのはふさわしくありません。むしろ、沙門ゴータマこそが、クータダンタ様に拝謁するために赴くのがふさわしいのです”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Yampi bhavaṃ kūṭadanto ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena, imināpaṅgena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Samaṇo tveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

“クータダンタ様は、母方からも父方からも、七代前まで遡って家系が純潔であり、出生に関して非難されることも、軽んじられることもありません。クータダンタ様が母方からも父方からも、七代前まで遡って家系が純潔であり、出生に関して非難されることも、軽んじられることもないという、この理由によっても、クータダンタ様が沙門ゴータマに拝謁するために赴くのはふさわしくありません。むしろ、沙門ゴータマこそが、クータダンタ様に拝謁するために赴くのがふさわしいのです”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto aḍḍho mahaddhano mahābhogo pahūtavittūpakaraṇo pahūtajātarūparajato…pe…

“クータダンタ様は富裕であり、莫大な財産と資産を持ち、多くの宝物や道具、多量の金銀を所有しておられます……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto ajjhāyako mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo…pe…

“クータダンタ様は、聖典の読誦者であり、マントラを保持し、三ヴェーダに通暁し、語彙集、儀礼学、音韻学、歴史伝承を含む五つの学問に精通し、語句の解釈や文法学、ロカーヤタや偉大な人物の相にも熟達しておられます……(中略)……”

‘‘Bhavañhi [Pg.123] kūṭadanto abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya…pe…

“クータダンタ様は容姿端麗で、見る者に喜びを与え、心惹かれる姿をしておられ、最高の美しさを備え、梵天のような色つやと体躯を持ち、威風堂々としておられます……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto sīlavā vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato…pe…

“クータダンタ様は戒律を守り、優れた徳を備え、円熟した徳を具現しておられます……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto kalyāṇavāco kalyāṇavākkaraṇo poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagalāya atthassa viññāpaniyā…pe…

“クータダンタ様は言葉が美しく、話し方が優雅で、都会的で洗練された言葉を使い、明瞭で、よどみがなく、意味が通じやすい言葉を話されます……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto bahūnaṃ ācariyapācariyo tīṇi māṇavakasatāni mante vāceti, bahū kho pana nānādisā nānājanapadā māṇavakā āgacchanti bhoto kūṭadantassa santike mantatthikā mante adhiyitukāmā…pe…

“クータダンタ様は多くの人々の師であり、師の師でもあります。三百人の青年たちにマントラを教えておられます。また、諸方や諸国から多くの青年たちが、マントラを求め、マントラを学ぶために、クータダンタ様のもとにやって来ます……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto jiṇṇo vuddho mahallako addhagato vayoanuppatto. Samaṇo gotamo taruṇo ceva taruṇapabbajito ca…pe…

“クータダンタ様は高齢で、老熟し、長命であり、人生の晩年に達しておられます。一方、沙門ゴータマは若く、出家して間もない若者です……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“クータダンタ様は、マガダ国の王、セーニヤ・ビンビサーラから敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto brāhmaṇassa pokkharasātissa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“クータダンタ様は、バラモンのポッカラサーティから敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています……(中略)……”

‘‘Bhavañhi kūṭadanto khāṇumataṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ raññā māgadhena seniyena bimbisārena dinnaṃ rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ. Yampi bhavaṃ kūṭadanto khāṇumataṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ, raññā māgadhena seniyena bimbisārena dinnaṃ rājadāyaṃ brahmadeyyaṃ, imināpaṅgena na arahati bhavaṃ kūṭadanto samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Samaṇotveva gotamo arahati bhavantaṃ kūṭadantaṃ dassanāya upasaṅkamitu’’nti.

“クータダンタ卿は、多くの人々、牛、馬などが溢れ、草、薪、水が豊富で、穀物が豊かな、マガダ国の王セーニヤ・ビンビサーラから王の贈り物として、また最高級の布施(ブラフマデーヤ)として与えられたカーヌマタという村を治めています。クータダンタ卿がそのような村を治めているというこの理由によっても、クータダンタ卿が沙門ゴータマを訪ねるべきではなく、むしろ沙門ゴータマこそがクータダンタ卿を訪ねるべきなのです”と言った。

Buddhaguṇakathā

仏陀の徳についての話

332. Evaṃ vutte kūṭadanto brāhmaṇo te brāhmaṇe etadavoca –

332. このように言われたとき、クータダンタ・バラモンはそれらのバラモンたちに次のように言った。

‘‘Tena [Pg.124] hi, bho, mamapi suṇātha, yathā mayameva arahāma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ, na tveva arahati so bhavaṃ gotamo amhākaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Samaṇo khalu, bho, gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Yampi, bho, samaṇo gotamo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena, imināpaṅgena na arahati so bhavaṃ gotamo amhākaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Atha kho mayameva arahāma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ.

“諸君、それでは私の言葉も聞きなさい。なぜ我々こそがゴータマ卿を訪ねるべきであり、ゴータマ卿が我々を訪ねるべきではないのか。諸君、実に沙門ゴータマは、母方からも父方からも、七代前まで遡っても家系が清浄であり、生まれに関して非難されたり、けなされたりすることがありません。諸君、沙門ゴータマが家系において清浄であるというこの理由によっても、ゴータマ卿が我々を訪ねるべきではありません。むしろ、我々こそがゴータマ卿を訪ねるべきなのです。”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo mahantaṃ ñātisaṅghaṃ ohāya pabbajito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、多くの親族の集まりを捨てて出家されました。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo pahūtaṃ hiraññasuvaṇṇaṃ ohāya pabbajito bhūmigatañca vehāsaṭṭhaṃ ca…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、地中に埋められたものも地上にあるものも、莫大な金銀を捨てて出家されました。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo daharova samāno yuvā susukāḷakeso bhadrena yobbanena samannāgato paṭhamena vayasā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、まだ若く、若々しく、漆黒の髪を持ち、輝かしい青春の盛りである第一の人生の時期に、家を出て、家なき身となって出家されました。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo akāmakānaṃ mātāpitūnaṃ assumukhānaṃ rudantānaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、出家を望まない父母が涙を流して泣いている中で、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家を出て、家なき身となって出家されました。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya …pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、容姿端麗で、見る者に喜びを与え、心穏やかにさせ、最高の美しさを備えています。その姿は梵天のようであり、威厳に満ち、見るに値するお方です。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo sīlavā ariyasīlī kusalasīlī kusalasīlena samannāgato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、戒律を保ち、聖なる戒、善なる戒を備えておられます。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo kalyāṇavāco kalyāṇavākkaraṇo poriyā vācāya samannāgato vissaṭṭhāya anelagalāya atthassa viññāpaniyā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、言葉が美しく、話し方が巧みで、都会的で洗練された言葉を使い、明瞭で、欠点がなく、意味の通じやすい言葉を話されます。……(中略)……”

‘‘Samaṇo [Pg.125] khalu, bho, gotamo bahūnaṃ ācariyapācariyo…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、多くの者たちの師の師であられます。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo khīṇakāmarāgo vigatacāpallo…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、感官の欲望を滅ぼし、浮ついたところがありません。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo kammavādī kiriyavādī apāpapurekkhāro brahmaññāya pajāya…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、業(カルマ)を説き、行為を説き、バラモンの人々に対して悪をなさぬことを第一とされます。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo uccā kulā pabbajito asambhinnakhattiyakulā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、高貴な家柄、血統の乱れのない刹帝利(王族)の家柄から出家されました。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo aḍḍhā kulā pabbajito mahaddhanā mahābhogā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、裕福な家、莫大な富と財産を持つ家から出家されました。……(中略)……”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ tiroraṭṭhā tirojanapadā pañhaṃ pucchituṃ āgacchanti…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマのもとには、他国や他地方からも、問いを尋ねるために人々がやって来ます。……(中略)……”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ anekāni devatāsahassāni pāṇehi saraṇaṃ gatāni…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、何万もの神々が命ある限り帰依しています。……(中略)……”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ ti…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマについては、次のような素晴らしい名声が広まっています。‘あの方、世尊は、応供(阿羅漢)、正遍知、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊である’と。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、三十二相の大人相を備えておられます。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo ehisvāgatavādī sakhilo sammodako abbhākuṭiko uttānamukho pubbabhāsī…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、‘さあ、よく来られました’と歓迎の言葉を述べ、穏やかで、親しみやすく、眉をひそめることなく、晴れやかな顔で、自ら先に話しかけられます。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo catunnaṃ parisānaṃ sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、四部の大衆から敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。……(中略)……”

‘‘Samaṇe khalu, bho, gotame bahū devā ca manussā ca abhippasannā…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、多くの神々と人間が深く帰依しています。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo yasmiṃ gāme vā nigame vā paṭivasati na tasmiṃ gāme vā nigame vā amanussā manusse viheṭhenti…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマが滞在される村や町では、非人間(悪鬼など)が人間を悩ませることがありません。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo saṅghī gaṇī gaṇācariyo puthutitthakarānaṃ aggamakkhāyati, yathā kho pana, bho, etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ yathā [Pg.126] vā tathā vā yaso samudāgacchati, na hevaṃ samaṇassa gotamassa yaso samudāgato. Atha kho anuttarāya vijjācaraṇasampadāya samaṇassa gotamassa yaso samudāgato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、多くの弟子を持ち、集団の指導者であり、多くの師の中でも最高であると言われています。諸君、他の沙門やバラモンたちの名声がどのような理由で広まるにせよ、沙門ゴータマの名声はそのようなものではありません。実に、比類なき知恵と実践(明行足)の完成によって、沙門ゴータマの名声は広まっているのです。……(中略)……”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ rājā māgadho seniyo bimbisāro saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāṇehi saraṇaṃ gato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、マガダ国の王セーニヤ・ビンビサーラが、子や妻、家臣、廷臣とともに、命ある限り帰依しています。……(中略)……”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ rājā pasenadi kosalo saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāṇehi saraṇaṃ gato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、コーサラ国の王パセーナディが、子や妻、家臣、廷臣とともに、命ある限り帰依しています。……(中略)……”

‘‘Samaṇaṃ khalu, bho, gotamaṃ brāhmaṇo pokkharasāti saputto sabhariyo sapariso sāmacco pāṇehi saraṇaṃ gato…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマには、バラモンのポッカラサーティが、子や妻、家臣、廷臣とともに、命ある限り帰依しています。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo rañño māgadhassa seniyassa bimbisārassa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、マガダ国の王セーニヤ・ビンビサーラから敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo rañño pasenadissa kosalassa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、コーサラ国のパセーナディ王によって、敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo brāhmaṇassa pokkharasātissa sakkato garukato mānito pūjito apacito…pe…

“諸君、実に沙門ゴータマは、バラモンのポッカラサーティによって、敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められています。……(中略)……”

‘‘Samaṇo khalu, bho, gotamo khāṇumataṃ anuppatto khāṇumate viharati ambalaṭṭhikāyaṃ. Ye kho pana, bho, keci samaṇā vā brāhmaṇā vā amhākaṃ gāmakhettaṃ āgacchanti, atithī no te honti. Atithī kho panamhehi sakkātabbā garukātabbā mānetabbā pūjetabbā apacetabbā. Yampi, bho, samaṇo gotamo khāṇumataṃ anuppatto khāṇumate viharati ambalaṭṭhikāyaṃ, atithimhākaṃ samaṇo gotamo. Atithi kho panamhehi sakkātabbo garukātabbo mānetabbo pūjetabbo apacetabbo. Imināpaṅgena nārahati so bhavaṃ gotamo amhākaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Atha kho mayameva arahāma taṃ bhavantaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Ettake kho ahaṃ, bho, tassa bhoto gotamassa vaṇṇe pariyāpuṇāmi, no ca kho so bhavaṃ gotamo ettakavaṇṇo. Aparimāṇavaṇṇo hi so bhavaṃ gotamo’’ti.

“諸君、実に沙門ゴータマはカーヌマタに到着し、カーヌマタのアンバラッティカー(マンゴー園)に滞在しておられます。諸君、およそ我々の村の領域にやって来る沙門やバラモンは、我々の客人であります。客人は、我々によって敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められるべきものです。諸君、沙門ゴータマがカーヌマタに到着し、カーヌマタのアンバラッティカーに滞在しておられる以上、沙門ゴータマは我々の客人であります。客人は、我々によって敬われ、重んじられ、尊ばれ、供養され、崇められるべきものです。この理由によっても、あの方、ゴータマ殿が我々に会いに来られるのはふさわしくありません。むしろ、我々こそがあの方、ゴータマ殿に会いに行くのがふさわしいのです。諸君、私はあの方、ゴータマ殿の徳をこれほどまでに知っていますが、あの方、ゴータマ殿の徳はこれだけではありません。実に、あの方、ゴータマ殿は計り知れない徳を備えておられるのです。”

333. Evaṃ [Pg.127] vutte, te brāhmaṇā kūṭadantaṃ brāhmaṇaṃ etadavocuṃ – ‘‘yathā kho bhavaṃ kūṭadanto samaṇassa gotamassa vaṇṇe bhāsati, ito cepi so bhavaṃ gotamo yojanasate viharati, alameva saddhena kulaputtena dassanāya upasaṅkamituṃ api puṭosenā’’ti. ‘‘Tena hi, bho, sabbeva mayaṃ samaṇaṃ gotamaṃ dassanāya upasaṅkamissāmā’’ti.

333. このように言われると、それらのバラモンたちはクータダンタ・バラモンにこう言いました。“クータダンタ殿が沙門ゴータマの徳を語られる通りであるならば、たとえあの方、ゴータマ殿がここから百ヨージャナ(由旬)離れた場所に滞在しておられたとしても、信心ある良家の息子は、食糧袋を担いででも会いに行く価値が十分にあります。諸君、それでは、我々全員で沙門ゴータマに会いに行きましょう。”

Mahāvijitarājayaññakathā

マハーヴィジタ王の祭祀に関する話

334. Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo mahatā brāhmaṇagaṇena saddhiṃ yena ambalaṭṭhikā yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Khāṇumatakāpi kho brāhmaṇagahapatikā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.

334. そこで、クータダンタ・バラモンは大勢のバラモンの群れと共に、アンバラッティカーの世尊がおられる場所へと向かいました。到着すると、世尊と親しく挨拶を交わしました。喜ばしく心に留めるべき挨拶の言葉を交わした後、一方の端に座りました。カーヌマタのバラモンや家主たちもある者は世尊に礼拝して一方の端に座り、ある者は世尊と親しく挨拶を交わし、喜ばしく心に留めるべき挨拶の言葉を交わした後、一方の端に座りました。またある者は世尊に向かって合掌して一方の端に座り、ある者は姓名を告げてから一方の端に座り、ある者は黙ったまま一方の端に座りました。

335. Ekamantaṃ nisinno kho kūṭadanto brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bho gotama – ‘samaṇo gotamo tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhāraṃ jānātī’ti. Na kho panāhaṃ jānāmi tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhāraṃ. Icchāmi cāhaṃ mahāyaññaṃ yajituṃ. Sādhu me bhavaṃ gotamo tividhaṃ yaññasampadaṃ soḷasaparikkhāraṃ desetū’’ti.

335. 一方の端に座ったクータダンタ・バラモンは、世尊にこう申し上げました。“ゴータマ殿、私はこのように聞いております。‘沙門ゴータマは、三種の祭祀の成就と十六の資具(構成要素)について知っておられる’と。しかし、私はその三種の祭祀の成就と十六の資具について知りません。私は大祭祀を執り行いたいと願っております。願わくは、ゴータマ殿、私に三種の祭祀の成就と十六の資具について説いてください。”

336. ‘‘Tena hi, brāhmaṇa, suṇāhi sādhukaṃ manasikarohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho kūṭadanto brāhmaṇo bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca – ‘‘bhūtapubbaṃ, brāhmaṇa, rājā mahāvijito nāma ahosi aḍḍho mahaddhano mahābhogo pahūtajātarūparajato pahūtavittūpakaraṇo pahūtadhanadhañño paripuṇṇakosakoṭṭhāgāro. Atha kho, brāhmaṇa, rañño mahāvijitassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘adhigatā kho me vipulā mānusakā bhogā, mahantaṃ pathavimaṇḍalaṃ abhivijiya ajjhāvasāmi[Pg.128], yaṃnūnāhaṃ mahāyaññaṃ yajeyyaṃ, yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’ti.

336. “バラモンよ、それならば聞きなさい。よく注意して心に留めるがよい。語ることにしよう。”クータダンタ・バラモンは“承知いたしました、殿”と世尊に応答しました。世尊はこう言われました。“バラモンよ、昔、マハーヴィジタという名の王がいました。彼は富裕で、莫大な財産と多くの享楽の具を持ち、金銀が豊富で、多くの愛好品や財宝・穀物を備え、宝物庫や穀物倉は満たされていました。バラモンよ、さて、マハーヴィジタ王が独りで静かに瞑想していたとき、次のような考えが浮かびました。‘私は豊かな人間界の富を手に入れ、広大な大地を征服して統治している。私は、長い年月にわたって私の利益と幸福となるような大祭祀を執り行ってみてはどうだろうか’と。”

337. ‘‘Atha kho, brāhmaṇa, rājā mahāvijito purohitaṃ brāhmaṇaṃ āmantetvā etadavoca – ‘idha mayhaṃ, brāhmaṇa, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – adhigatā kho me vipulā mānusakā bhogā, mahantaṃ pathavimaṇḍalaṃ abhivijiya ajjhāvasāmi. Yaṃnūnāhaṃ mahāyaññaṃ yajeyyaṃ yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’ti. Icchāmahaṃ, brāhmaṇa, mahāyaññaṃ yajituṃ. Anusāsatu maṃ bhavaṃ yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’’ti.

337. “バラモンよ、そこでマハーヴィジタ王は、祭司(プローヒタ)であるバラモンを呼んでこう言いました。‘バラモンよ、私が独りで静かに瞑想していたとき、次のような考えが浮かんだ。私は豊かな人間界の富を手に入れ、広大な大地を征服して統治している。私は、長い年月にわたって私の利益と幸福となるような大祭祀を執り行ってみてはどうだろうか、と。バラモンよ、私は大祭祀を執り行いたいと願っている。私のために、長い年月にわたって利益と幸福となるような祭祀について、私を指導してほしい’と。”

338. ‘‘Evaṃ vutte, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rājānaṃ mahāvijitaṃ etadavoca – ‘bhoto kho rañño janapado sakaṇṭako sauppīḷo, gāmaghātāpi dissanti, nigamaghātāpi dissanti, nagaraghātāpi dissanti, panthaduhanāpi dissanti. Bhavaṃ kho pana rājā evaṃ sakaṇṭake janapade sauppīḷe balimuddhareyya, akiccakārī assa tena bhavaṃ rājā. Siyā kho pana bhoto rañño evamassa – ‘‘ahametaṃ dassukhīlaṃ vadhena vā bandhena vā jāniyā vā garahāya vā pabbājanāya vā samūhanissāmī’’ti, na kho panetassa dassukhīlassa evaṃ sammā samugghāto hoti. Ye te hatāvasesakā bhavissanti, te pacchā rañño janapadaṃ viheṭhessanti. Api ca kho idaṃ saṃvidhānaṃ āgamma evametassa dassukhīlassa sammā samugghāto hoti. Tena hi bhavaṃ rājā ye bhoto rañño janapade ussahanti kasigorakkhe, tesaṃ bhavaṃ rājā bījabhattaṃ anuppadetu. Ye bhoto rañño janapade ussahanti vāṇijjāya, tesaṃ bhavaṃ rājā pābhataṃ anuppadetu. Ye bhoto rañño janapade ussahanti rājaporise, tesaṃ bhavaṃ rājā bhattavetanaṃ pakappetu. Te ca manussā sakammapasutā rañño janapadaṃ na viheṭhessanti; mahā ca rañño rāsiko bhavissati. Khemaṭṭhitā janapadā akaṇṭakā anuppīḷā. Manussā mudā modamānā ure putte naccentā apārutagharā maññe viharissantī’ti. ‘Evaṃ, bho’ti kho, brāhmaṇa, rājā mahāvijito purohitassa brāhmaṇassa paṭissutvā ye rañño janapade ussahiṃsu kasigorakkhe, tesaṃ rājā mahāvijito bījabhattaṃ anuppadāsi. Ye [Pg.129] ca rañño janapade ussahiṃsu vāṇijjāya, tesaṃ rājā mahāvijito pābhataṃ anuppadāsi. Ye ca rañño janapade ussahiṃsu rājaporise, tesaṃ rājā mahāvijito bhattavetanaṃ pakappesi. Te ca manussā sakammapasutā rañño janapadaṃ na viheṭhiṃsu, mahā ca rañño rāsiko ahosi. Khemaṭṭhitā janapadā akaṇṭakā anuppīḷā manussā mudā modamānā ure putte naccentā apārutagharā maññe vihariṃsu. Atha kho, brāhmaṇa, rājā mahāvijito purohitaṃ brāhmaṇaṃ āmantetvā etadavoca – ‘samūhato kho me bhoto dassukhīlo, bhoto saṃvidhānaṃ āgamma mahā ca me rāsiko. Khemaṭṭhitā janapadā akaṇṭakā anuppīḷā manussā mudā modamānā ure putte naccentā apārutagharā maññe viharanti. Icchāmahaṃ brāhmaṇa mahāyaññaṃ yajituṃ. Anusāsatu maṃ bhavaṃ yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’ti.

338. “婆羅門よ、このように言われたとき、司祭官である婆羅門はマハーヴィジータ王に次のように申し上げた。‘大王の領土には(盗賊という)刺があり、圧迫があります。村々への襲撃が見られ、町々への襲撃が見られ、都市への襲撃が見られ、旅人への略奪が見られます。大王が、このように刺があり圧迫のある領土において租税を徴収されるなら、それは大王にとってなすべきでないことをすることになります。あるいは、大王は“私はこの盗賊という刺を、殺害、拘束、没収、叱責、あるいは追放によって根絶しよう”と思われるかもしれません。しかし、そのような方法では、この盗賊という刺を完全に根絶することはできません。殺害を免れて生き残った者たちが、後に王の領土を苦しめることになるからです。しかし、次のような対策を講じることによって、この盗賊という刺を完全に根絶することができます。すなわち、大王の領土において農耕や牧畜に励む者たちには、大王が種子と食糧を与えてください。大王の領土において商売に励む者たちには、大王が元手を与えてください。大王の領土において王に仕える公務に励む者たちには、大王が給与と食糧を定めてください。そうすれば、人々は自らの仕事に専念し、王の領土を苦しめることはなくなります。そして王の財政も豊かになるでしょう。領土は安穏に保たれ、刺もなく圧迫もなくなります。人々は喜び楽しみ、子供を胸に抱いて踊らせ、家の戸を閉ざすこともなく暮らすようになるでしょう’と。婆羅門よ、マハーヴィジータ王は司祭官である婆羅門の言葉を承諾し、領土において農耕や牧畜に励む者たちに種子と食糧を与えた。商売に励む者たちには元手を与えた。公務に励む者たちには給与と食糧を定めた。すると人々は自らの仕事に専念し、王の領土を苦しめることはなくなった。王の財政も豊かになった。領土は安穏に保たれ、刺もなく圧迫もなくなった。人々は喜び楽しみ、子供を胸に抱いて踊らせ、家の戸を閉ざすこともなく暮らすようになった。そこで婆羅門よ、マハーヴィジータ王は司祭官である婆羅門を呼んでこう言った。‘婆羅門よ、あなたの対策によって、私の(領土の)盗賊という刺は根絶されました。あなたの計らいによって、私の財政も豊かになりました。領土は安穏に保たれ、刺もなく圧迫もありません。人々は喜び楽しみ、子供を胸に抱いて踊らせ、家の戸を閉ざすこともなく暮らしています。婆羅門よ、私は盛大な祭祀を行いたいと願っています。私の長きにわたる利益と幸福のために、どのようにすべきか私を導いてください’と。

Catuparikkhāraṃ

四つの具足

339. ‘‘Tena hi bhavaṃ rājā ye bhoto rañño janapade khattiyā ānuyantā negamā ceva jānapadā ca te bhavaṃ rājā āmantayataṃ – ‘icchāmahaṃ, bho, mahāyaññaṃ yajituṃ, anujānantu me bhavanto yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’ti. Ye bhoto rañño janapade amaccā pārisajjā negamā ceva jānapadā ca…pe… brāhmaṇamahāsālā negamā ceva jānapadā ca…pe… gahapatinecayikā negamā ceva jānapadā ca, te bhavaṃ rājā āmantayataṃ – ‘icchāmahaṃ, bho, mahāyaññaṃ yajituṃ, anujānantu me bhavanto yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’ti. ‘Evaṃ, bho’ti kho, brāhmaṇa, rājā mahāvijito purohitassa brāhmaṇassa paṭissutvā ye rañño janapade khattiyā ānuyantā negamā ceva jānapadā ca, te rājā mahāvijito āmantesi – ‘icchāmahaṃ, bho, mahāyaññaṃ yajituṃ, anujānantu me bhavanto yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti. ‘Yajataṃ bhavaṃ rājā yaññaṃ, yaññakālo mahārājā’ti. Ye rañño janapade amaccā pārisajjā negamā ceva jānapadā ca…pe… brāhmaṇamahāsālā negamā ceva jānapadā ca…pe… gahapatinecayikā negamā ceva jānapadā ca, te rājā mahāvijito āmantesi – ‘icchāmahaṃ, bho[Pg.130], mahāyaññaṃ yajituṃ. Anujānantu me bhavanto yaṃ mama assa dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’ti. ‘Yajataṃ bhavaṃ rājā yaññaṃ, yaññakālo mahārājā’ti. Itime cattāro anumatipakkhā tasseva yaññassa parikkhārā bhavanti.

339. “‘それならば大王よ、大王の領土におり、大王に従う諸侯、地方の有力者たちを呼び集めてこう仰ってください。“諸君、私は盛大な祭祀を行いたいと願っている。私の長きにわたる利益と幸福のために、諸君、私に同意を与えてほしい”と。また、大王の領土におり、大臣や顧問官、地方の有力者たちを……(中略)……富裕な婆羅門、地方の有力者たちを……(中略)……富裕な資産家、地方の有力者たちを呼び集めてこう仰ってください。“諸君、私は盛大な祭祀を行いたいと願っている。私の長きにわたる利益と幸福のために、諸君、私に同意を与えてほしい”と’。婆羅門よ、マハーヴィジータ王は司祭官である婆羅門の言葉を承諾し、領土の諸侯、地方の有力者たちを呼び集めてこう言った。‘諸君、私は盛大な祭祀を行いたいと願っている。私の長きにわたる利益と幸福のために、諸君、私に同意を与えてほしい’と。(彼らは答えた)‘大王よ、祭祀を行ってください。大王よ、今こそ祭祀の時です’。また、領土の大臣や顧問官、地方の有力者たち……(中略)……富裕な婆羅門、地方の有力者たち……(中略)……富裕な資産家、地方の有力者たちを呼び集めてこう言った。‘諸君、私は盛大な祭祀を行いたいと願っている。私の長きにわたる利益と幸福のために、諸君、私に同意を与えてほしい’と。(彼らは答えた)‘大王よ、祭祀を行ってください。大王よ、今こそ祭祀の時です’。このように、これら四つの同意を与える側の人々が、その祭祀の具足(資助)となるのである。”

Aṭṭha parikkhārā

八つの具足

340. ‘‘Rājā mahāvijito aṭṭhahaṅgehi samannāgato, ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya; aḍḍho mahaddhano mahābhogo pahūtajātarūparajato pahūtavittūpakaraṇo pahūtadhanadhañño paripuṇṇakosakoṭṭhāgāro; balavā caturaṅginiyā senāya samannāgato assavāya ovādapaṭikarāya sahati maññe paccatthike yasasā; saddho dāyako dānapati anāvaṭadvāro samaṇabrāhmaṇakapaṇaddhikavaṇibbakayācakānaṃ opānabhūto puññāni karoti; bahussuto tassa tassa sutajātassa, tassa tasseva kho pana bhāsitassa atthaṃ jānāti ‘ayaṃ imassa bhāsitassa attho ayaṃ imassa bhāsitassa attho’ti; paṇḍito, viyatto, medhāvī, paṭibalo, atītānāgatapaccuppanne atthe cintetuṃ. Rājā mahāvijito imehi aṭṭhahaṅgehi samannāgato. Iti imānipi aṭṭhaṅgāni tasseva yaññassa parikkhārā bhavanti.

340. “マハーヴィジタ王は八つの徳目(アッガ)を備えています。すなわち、母方からも父方からも家系が正しく、七代前まで遡っても血統が清浄であり、出自に関して非難されたり軽蔑されたりすることがありません。容姿端麗で、見る者に喜びを与え、気品があり、最高の美しさを備えています。梵天のような色つやと体躯を持ち、威風堂々としています。富裕で、莫大な財産と資産を持ち、多くの金銀、家財道具、穀物を有し、宝物庫や穀物倉は満たされています。四種(象兵・馬兵・車兵・歩兵)からなる強力な軍隊を備え、その軍隊は忠実で命令に従順であり、その威光によって敵を圧倒しているかのようです。信仰心があり、施しを好み、施主の主(だんな)であり、門戸を常に開放しています。沙門、バラモン、貧困者、旅人、物乞い、困窮者にとって井戸のような存在であり、功徳を積んでいます。博学であり、学んだことの意味を理解しており、‘これがこの言葉の意味である’と正しく知っています。賢明で、熟達しており、鋭い知恵を持ち、過去・未来・現在の利益について考察する能力があります。マハーヴィジタ王はこれら八つの徳目を備えています。このように、これら八つの徳目もまた、その祭祀の備品(資糧)となるのです。”

Catuparikkhāraṃ

四つの備品(資糧)

341. ‘‘Purohito brāhmaṇo catuhaṅgehi samannāgato. Ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena; ajjhāyako mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo; sīlavā vuddhasīlī vuddhasīlena [Pg.131] samannāgato; paṇḍito viyatto medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Purohito brāhmaṇo imehi catūhaṅgehi samannāgato. Iti imāni cattāri aṅgāni tasseva yaññassa parikkhārā bhavanti.

341. “司祭(プローヒタ)であるバラモンは四つの徳目を備えています。母方からも父方からも家系が正しく、七代前まで遡っても血統が清浄であり、出自に関して非難されたり軽蔑されたりすることがありません。三ヴェーダを唱え、記憶し、語彙集(ニガンドゥ)、修辞学(ケートゥバ)、音韻論(アッカラッパベーダ)、第五の文献としての伝承(イティハーサ)に通じ、語句や文法に精通し、順世派の学説や偉大な人物の相(人相学)に欠けるところがありません。戒律を守り、優れた徳(戒)を備えています。賢明で熟達し、鋭い知恵を持ち、祭祀の柄杓(スジャ)を執る者たちの中で第一、あるいは第二の地位にあります。司祭であるバラモンはこれら四つの徳目を備えています。このように、これら四つの徳目もまた、その祭祀の備品(資糧)となるのです。”

Tisso vidhā

三つのあり方(心の持ち方)

342. ‘‘Atha kho, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rañño mahāvijitassa pubbeva yaññā tisso vidhā desesi. Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yiṭṭhukāmassa kocideva vippaṭisāro – ‘mahā vata me bhogakkhandho vigacchissatī’ti, so bhotā raññā vippaṭisāro na karaṇīyo. Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vippaṭisāro – ‘mahā vata me bhogakkhandho vigacchatī’ti, so bhotā raññā vippaṭisāro na karaṇīyo. Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yiṭṭhassa kocideva vippaṭisāro – ‘mahā vata me bhogakkhandho vigato’ti, so bhotā raññā vippaṭisāro na karaṇīyo’’ti. Imā kho, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rañño mahāvijitassa pubbeva yaññā tisso vidhā desesi.

342. “バラモンよ、その時、司祭であるバラモンはマハーヴィジタ王に対し、祭祀の前に三つの心の持ち方を説きました。‘盛大な祭祀を望まれる王に、あるいはこのような後悔が生じるかもしれません。“ああ、私の莫大な財産が失われてしまうだろう”と。しかし王よ、そのような後悔をすべきではありません。あるいは、祭祀を執り行っている最中に、“ああ、私の莫大な財産が失われていく”という後悔が生じるかもしれませんが、王よ、そのような後悔をすべきではありません。あるいは、祭祀を終えた後に、“ああ、私の莫大な財産が失われてしまった”という後悔が生じるかもしれませんが、王よ、そのような後悔をすべきではありません”。バラモンよ、このように司祭であるバラモンは、マハーヴィジタ王に対し、祭祀の前に三つの心の持ち方を説いたのです。”

Dasa ākārā

十の態様

343. ‘‘Atha kho, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rañño mahāvijitassa pubbeva yaññā dasahākārehi paṭiggāhakesu vippaṭisāraṃ paṭivinesi. ‘Āgamissanti kho bhoto yaññaṃ pāṇātipātinopi pāṇātipātā paṭiviratāpi. Ye tattha pāṇātipātino, tesaññeva tena. Ye tattha pāṇātipātā paṭiviratā, te ārabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetu. Āgamissanti kho bhoto yaññaṃ adinnādāyinopi adinnādānā paṭiviratāpi…pe… kāmesu micchācārinopi kāmesumicchācārā paṭiviratāpi… musāvādinopi musāvādā paṭiviratāpi… pisuṇavācinopi pisuṇāya vācāya paṭiviratāpi… pharusavācinopi pharusāya vācāya paṭiviratāpi… samphappalāpinopi samphappalāpā [Pg.132] paṭiviratāpi … abhijjhālunopi anabhijjhālunopi… byāpannacittāpi abyāpannacittāpi… micchādiṭṭhikāpi sammādiṭṭhikāpi…. Ye tattha micchādiṭṭhikā, tesaññeva tena. Ye tattha sammādiṭṭhikā, te ārabbha yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetū’ti. Imehi kho, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rañño mahāvijitassa pubbeva yaññā dasahākārehi paṭiggāhakesu vippaṭisāraṃ paṭivinesi.

343. “バラモンよ、その時、司祭であるバラモンはマハーヴィジタ王に対し、祭祀の前に十の態様によって、受給者(布施を受ける人々)に対する後悔をあらかじめ取り除きました。‘王の祭祀には、生き物を殺す者も、殺生を離れた者も来るでしょう。その中で生き物を殺す者については、その悪行によって彼ら自身に(悪い結果が)及ぶだけです。殺生を離れた者たちを対象として、王は施し、供え、喜び、自らの心を清らかになさいませ。王の祭祀には、盗みをする者も、盗みを離れた者も来るでしょう……(中略)……邪淫を犯す者も、邪淫を離れた者も……嘘をつく者も、嘘を離れた者も……離間語を話す者も、離間語を離れた者も……粗悪語を話す者も、粗悪語を離れた者も……無駄口を叩く者も、無駄口を離れた者も……貪欲な者も、無欲な者も……怒りを持つ者も、怒りのない者も……邪見を持つ者も、正見を持つ者も来るでしょう。その中で邪見を持つ者については、その邪見によって彼ら自身に(悪い結果が)及ぶだけです。正見を持つ者たちを対象として、王は施し、供え、喜び、自らの心を清らかになさいませ’と。バラモンよ、このように司祭であるバラモンは、マハーヴィジタ王に対し、祭祀の前に十の態様によって、受給者に対する後悔を取り除いたのです。”

Soḷasa ākārā

十六の態様

344. ‘‘Atha kho, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rañño mahāvijitassa mahāyaññaṃ yajamānassa soḷasahākārehi cittaṃ sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vattā – ‘rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati, no ca kho tassa āmantitā khattiyā ānuyantā negamā ceva jānapadā ca; atha ca pana bhavaṃ rājā evarūpaṃ mahāyaññaṃ yajatī’ti. Evampi bhoto rañño vattā dhammato natthi. Bhotā kho pana raññā āmantitā khattiyā ānuyantā negamā ceva jānapadā ca. Imināpetaṃ bhavaṃ rājā jānātu, yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetu.

344. “バラモンよ、その時、司祭であるバラモンは、盛大な祭祀を執り行っているマハーヴィジタ王に対し、十六の態様をもってその心を教示し、勧励し、奮起させ、歓喜させました。‘盛大な祭祀を執り行っている王に対し、あるいは誰かがこのように批判するかもしれません。“マハーヴィジタ王は盛大な祭祀を行っているが、諸侯や町や村の人々を招いていない。それなのに王はこのような盛大な祭祀を行っている”と。しかし、そのように王を批判する者は道理にかなっていません。なぜなら、王はすでに諸侯や町や村の人々を招いているからです。このことを王は知り、施し、供え、喜び、自らの心を清らかになさいませ’と。”

‘‘Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vattā – ‘rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati, no ca kho tassa āmantitā amaccā pārisajjā negamā ceva jānapadā ca…pe… brāhmaṇamahāsālā negamā ceva jānapadā ca…pe… gahapatinecayikā negamā ceva jānapadā ca, atha ca pana bhavaṃ rājā evarūpaṃ mahāyaññaṃ yajatī’ti. Evampi bhoto rañño vattā dhammato natthi. Bhotā kho pana raññā āmantitā gahapatinecayikā negamā ceva jānapadā ca. Imināpetaṃ bhavaṃ rājā jānātu, yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetu.

“しかしながら、大いなる供犠を執り行っておられる王に対して、誰かがこのように批判することがあるかもしれません。‘マハーヴィジタ王は大いなる供犠を執り行っているが、大臣や側近、町や村の人々を招いていない。……(中略)……また、大いなる富を持つバラモンたちや、町や村の人々を招いていない。……(中略)……また、財を蓄えた長者たちや、町や村の人々を招いていない。それなのに、王はこのように大いなる供犠を執り行っている’と。しかし、そのように言われたとしても、王を正当に批判できる者はおりません。なぜなら、王は町や村の財を蓄えた長者たちを招いておられるからです。この理由によっても、王はこのことを知ってください。王よ、布施し、供犠を執り行い、喜び、自らの心を清らかにしてください。”

‘‘Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vattā – ‘rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati, no ca kho ubhato [Pg.133] sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena, atha ca pana bhavaṃ rājā evarūpaṃ mahāyaññaṃ yajatī’ti. Evampi bhoto rañño vattā dhammato natthi. Bhavaṃ kho pana rājā ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Imināpetaṃ bhavaṃ rājā jānātu, yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetu.

“しかしながら、大いなる供犠を執り行っておられる王に対して、誰かがこのように批判することがあるかもしれません。‘マハーヴィジタ王は大いなる供犠を執り行っているが、母方からも父方からも家系が優れておらず、七代前まで遡っても血統が清浄ではなく、出生に関して非難されたり、そしられたりする余地がある。それなのに、王はこのように大いなる供犠を執り行っている’と。しかし、そのように言われたとしても、王を正当に批判できる者はおりません。なぜなら、王は母方からも父方からも家系が優れており、七代前まで遡っても血統が清浄であり、出生に関して非難されたり、そしられたりすることがないからです。この理由によっても、王はこのことを知ってください。王よ、布施し、供犠を執り行い、喜び、自らの心を清らかにしてください。”

‘‘Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vattā – ‘rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati no ca kho abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato brahmavaṇṇī brahmavacchasī akhuddāvakāso dassanāya…pe… no ca kho aḍḍho mahaddhano mahābhogo pahūtajātarūparajato pahūtavittūpakaraṇo pahūtadhanadhañño paripuṇṇakosakoṭṭhāgāro…pe… no ca kho balavā caturaṅginiyā senāya samannāgato assavāya ovādapaṭikarāya sahati maññe paccatthike yasasā…pe… no ca kho saddho dāyako dānapati anāvaṭadvāro samaṇabrāhmaṇakapaṇaddhikavaṇibbakayācakānaṃ opānabhūto puññāni karoti…pe… no ca kho bahussuto tassa tassa sutajātassa…pe… no ca kho tassa tasseva kho pana bhāsitassa atthaṃ jānāti ‘‘ayaṃ imassa bhāsitassa attho, ayaṃ imassa bhāsitassa attho’’ti…pe… no ca kho paṇḍito viyatto medhāvī paṭibalo atītānāgatapaccuppanne atthe cintetuṃ, atha ca pana bhavaṃ rājā evarūpaṃ mahāyaññaṃ yajatī’ti. Evampi bhoto rañño vattā dhammato natthi. Bhavaṃ kho pana rājā paṇḍito viyatto medhāvī paṭibalo atītānāgatapaccuppanne atthe cintetuṃ. Imināpetaṃ bhavaṃ rājā jānātu, yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetu.

“しかしながら、大いなる供犠を執り行っておられる王に対して、誰かがこのように批判することがあるかもしれません。‘マハーヴィジタ王は大いなる供犠を執り行っているが、容姿端麗でなく、見るに値せず、好感も持てず、最高の美しさを備えておらず、梵天のような色艶も体躯もなく、威厳もない。……(中略)……また、裕福でなく、大いなる富も財産もなく、多くの金銀も生活の道具も穀物もなく、満たされた蔵もない。……(中略)……また、四種からなる強力な軍隊を備えておらず、命令に従い教えを守る兵もおらず、その名声によって敵を圧倒することもない。……(中略)……また、信心深くなく、施しをせず、施主でもなく、沙門やバラモン、貧しい者、旅人、困窮した者、乞食に対して門戸を開放しておらず、井戸のように人々の助けとなって功徳を積むこともない。……(中略)……また、多聞(博識)でなく、学んだことを保持せず、……(中略)……また、説かれた言葉の意味を“これがこの言葉の意味である”と理解することもない。……(中略)……また、賢明でなく、熟達しておらず、聡明でなく、過去・未来・現在の利益を考える能力もない。それなのに、王はこのように大いなる供犠を執り行っている’と。しかし、そのように言われたとしても、王を正当に批判できる者はおりません。なぜなら、王は賢明であり、熟達しており、聡明であり、過去・未来・現在の利益を考える能力があるからです。この理由によっても、王はこのことを知ってください。王よ、布施し、供犠を執り行い、喜び、自らの心を清らかにしてください。”

‘‘Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vattā – ‘rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati. No ca khvassa purohito brāhmaṇo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko [Pg.134] yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena; atha ca pana bhavaṃ rājā evarūpaṃ mahāyaññaṃ yajatī’ti. Evampi bhoto rañño vattā dhammato natthi. Bhoto kho pana rañño purohito brāhmaṇo ubhato sujāto mātito ca pitito ca saṃsuddhagahaṇiko yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Imināpetaṃ bhavaṃ rājā jānātu, yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetu.

“しかしながら、大いなる供犠を執り行っておられる王に対して、誰かがこのように批判することがあるかもしれません。‘マハーヴィジタ王は大いなる供犠を執り行っているが、その司祭であるバラモンは、母方からも父方からも家系が優れておらず、七代前まで遡っても血統が清浄ではなく、出生に関して非難されたり、そしられたりする余地がある。それなのに、王はこのように大いなる供犠を執り行っている’と。しかし、そのように言われたとしても、王を正当に批判できる者はおりません。なぜなら、王の司祭であるバラモンは、母方からも父方からも家系が優れており、七代前まで遡っても血統が清浄であり、出生に関して非難されたり、そしられたりすることがないからです。この理由によっても、王はこのことを知ってください。王よ、布施し、供犠を執り行い、喜び、自らの心を清らかにしてください。”

‘‘Siyā kho pana bhoto rañño mahāyaññaṃ yajamānassa kocideva vattā – ‘rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati. No ca khvassa purohito brāhmaṇo ajjhāyako mantadharo tiṇṇaṃ vedānaṃ pāragū sanighaṇḍukeṭubhānaṃ sākkharappabhedānaṃ itihāsapañcamānaṃ padako veyyākaraṇo lokāyatamahāpurisalakkhaṇesu anavayo…pe… no ca khvassa purohito brāhmaṇo sīlavā vuddhasīlī vuddhasīlena samannāgato…pe… no ca khvassa purohito brāhmaṇo paṇḍito viyatto medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ, atha ca pana bhavaṃ rājā evarūpaṃ mahāyaññaṃ yajatī’ti. Evampi bhoto rañño vattā dhammato natthi. Bhoto kho pana rañño purohito brāhmaṇo paṇḍito viyatto medhāvī paṭhamo vā dutiyo vā sujaṃ paggaṇhantānaṃ. Imināpetaṃ bhavaṃ rājā jānātu, yajataṃ bhavaṃ, sajjataṃ bhavaṃ, modataṃ bhavaṃ, cittameva bhavaṃ antaraṃ pasādetūti. Imehi kho, brāhmaṇa, purohito brāhmaṇo rañño mahāvijitassa mahāyaññaṃ yajamānassa soḷasahi ākārehi cittaṃ sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi.

“しかしながら、大いなる供犠を執り行っておられる王に対して、誰かがこのように批判することがあるかもしれません。‘マハーヴィジタ王は大いなる供犠を執り行っているが、その司祭であるバラモンは、聖典を唱えることもできず、マントラを保持せず、語彙、儀礼、音韻、歴史を五番目とする三つのヴェーダを極めておらず、語句や文法にも通じておらず、順世派の学問や偉大な人の相の学問にも精通していない。……(中略)……また、その司祭であるバラモンは、戒律を守らず、徳を積んでおらず、……(中略)……また、その司祭であるバラモンは、賢明でなく、熟達しておらず、聡明でなく、供犠の柄杓を捧げる者たちの第一人者でも第二人者でもない。それなのに、王はこのように大いなる供犠を執り行っている’と。しかし、そのように言われたとしても、王を正当に批判できる者はおりません。なぜなら、王の司祭であるバラモンは、賢明であり、熟達しており、聡明であり、供犠の柄杓を捧げる者たちの第一人者、あるいは第二人者であるからです。この理由によっても、王はこのことを知ってください。王よ、布施し、供犠を執り行い、喜び、自らの心を清らかにしてください。バラモンよ、このように司祭であるバラモンは、大いなる供犠を執り行っているマハーヴィジタ王に対して、これら十六の様態によって、その心を教示し、勧発し、鼓舞し、歓喜させたのです。”

345. ‘‘Tasmiṃ kho, brāhmaṇa, yaññe neva gāvo haññiṃsu, na ajeḷakā haññiṃsu, na kukkuṭasūkarā haññiṃsu, na vividhā pāṇā saṃghātaṃ āpajjiṃsu, na rukkhā chijjiṃsu yūpatthāya, na dabbhā lūyiṃsu barihisatthāya. Yepissa ahesuṃ dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā, tepi na daṇḍatajjitā na [Pg.135] bhayatajjitā na assumukhā rudamānā parikammāni akaṃsu. Atha kho ye icchiṃsu, te akaṃsu, ye na icchiṃsu, na te akaṃsu; yaṃ icchiṃsu, taṃ akaṃsu, yaṃ na icchiṃsu, na taṃ akaṃsu. Sappitelanavanītadadhimadhuphāṇitena ceva so yañño niṭṭhānamagamāsi.

345. “バラモンよ、その祭祀においては、牛も殺されず、山羊や羊も殺されず、鶏や豚も殺されず、様々な生き物たちが殺生に遭うこともなかった。祭壇の柱のために木々が切り倒されることもなく、祭場に敷く草(ダッバ草)が刈られることもなかった。また、王の従者、使者、労働者たちも、鞭で脅されたり、恐怖に怯えたり、涙を流して泣きながら作業に従事することはなかった。むしろ、望む者が行い、望まない者は行わなかった。望む仕事を行い、望まない仕事は行わなかった。その祭祀は、ただバター、油、生バター、凝乳、蜜、糖蜜のみによって成就したのである。”

346. ‘‘Atha kho, brāhmaṇa, khattiyā ānuyantā negamā ceva jānapadā ca, amaccā pārisajjā negamā ceva jānapadā ca, brāhmaṇamahāsālā negamā ceva jānapadā ca, gahapatinecayikā negamā ceva jānapadā ca pahūtaṃ sāpateyyaṃ ādāya rājānaṃ mahāvijitaṃ upasaṅkamitvā evamāhaṃsu – ‘idaṃ, deva, pahūtaṃ sāpateyyaṃ devaññeva uddissābhataṃ, taṃ devo paṭiggaṇhātū’ti. ‘Alaṃ, bho, mamāpidaṃ pahūtaṃ sāpateyyaṃ dhammikena balinā abhisaṅkhataṃ; tañca vo hotu, ito ca bhiyyo harathā’ti. Te raññā paṭikkhittā ekamantaṃ apakkamma evaṃ samacintesuṃ – ‘na kho etaṃ amhākaṃ patirūpaṃ, yaṃ mayaṃ imāni sāpateyyāni punadeva sakāni gharāni paṭihareyyāma. Rājā kho mahāvijito mahāyaññaṃ yajati, handassa mayaṃ anuyāgino homā’ti.

346. “バラモンよ、その後、王に従う諸侯、地方の役人、大臣、廷臣、バラモンの名家、裕福な資産家たちが、多額の財宝を携えてマハーヴィジータ王のもとに参じ、次のように言った。‘王よ、この多額の財宝は王のために持参したものです。どうかこれをお受け取りください。’王は答えた。‘友よ、もう十分である。私には正しい徴税によって蓄えられた多くの財宝がある。それはあなた方のものとし、さらにここから持ち帰るがよい。’王に拒絶された彼らは、脇に退いてこう相談した。‘これらの財宝を再び自分たちの家に持ち帰ることは、我々にとって相応しくない。マハーヴィジータ王は盛大な祭祀を執り行っておられる。さあ、我々も王に倣って祭祀を執り行おうではないか。’”

347. ‘‘Atha kho, brāhmaṇa, puratthimena yaññavāṭassa khattiyā ānuyantā negamā ceva jānapadā ca dānāni paṭṭhapesuṃ. Dakkhiṇena yaññavāṭassa amaccā pārisajjā negamā ceva jānapadā ca dānāni paṭṭhapesuṃ. Pacchimena yaññavāṭassa brāhmaṇamahāsālā negamā ceva jānapadā ca dānāni paṭṭhapesuṃ. Uttarena yaññavāṭassa gahapatinecayikā negamā ceva jānapadā ca dānāni paṭṭhapesuṃ.

347. “バラモンよ、その後、祭場の東側では諸侯や地方の人々が、南側では大臣や廷臣たちが、西側ではバラモンの名家たちが、北側では裕福な資産家たちが、それぞれ布施(祭祀)を開始した。”

‘‘Tesupi kho, brāhmaṇa, yaññesu neva gāvo haññiṃsu, na ajeḷakā haññiṃsu, na kukkuṭasūkarā haññiṃsu, na vividhā pāṇā saṃghātaṃ āpajjiṃsu, na rukkhā chijjiṃsu yūpatthāya, na dabbhā lūyiṃsu barihisatthāya. Yepi nesaṃ ahesuṃ dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā, tepi na daṇḍatajjitā na bhayatajjitā na assumukhā rudamānā parikammāni akaṃsu. Atha kho ye icchiṃsu, te akaṃsu, ye na icchiṃsu, na te akaṃsu; yaṃ icchiṃsu, taṃ akaṃsu, yaṃ na icchiṃsu na taṃ akaṃsu. Sappitelanavanītadadhimadhuphāṇitena ceva te yaññā niṭṭhānamagamaṃsu.

“バラモンよ、それらの祭祀においても、牛も殺されず、山羊や羊も殺されず、鶏や豚も殺されず、様々な生き物たちが殺生に遭うこともなかった。祭壇の柱のために木々が切り倒されることもなく、祭場に敷く草が刈られることもなかった。彼らの従者、使者、労働者たちも、鞭で脅されたり、恐怖に怯えたり、涙を流して泣きながら作業に従事することはなかった。むしろ、望む者が行い、望まない者は行わなかった。望む仕事を行い、望まない仕事は行わなかった。それらの祭祀は、ただバター、油、生バター、凝乳、蜜、糖蜜のみによって成就したのである。”

‘‘Iti [Pg.136] cattāro ca anumatipakkhā, rājā mahāvijito aṭṭhahaṅgehi samannāgato, purohito brāhmaṇo catūhaṅgehi samannāgato; tisso ca vidhā ayaṃ vuccati brāhmaṇa tividhā yaññasampadā soḷasaparikkhārā’’ti.

“このように、四つの同意する側、八つの徳を備えたマハーヴィジータ王、四つの徳を備えた司祭バラモン、そして三つの(心の)あり方。バラモンよ、これが‘三種の祭祀の成就、十六の具足’と呼ばれるものである。”

348. Evaṃ vutte, te brāhmaṇā unnādino uccāsaddamahāsaddā ahesuṃ – ‘‘aho yañño, aho yaññasampadā’’ti! Kūṭadanto pana brāhmaṇo tūṇhībhūtova nisinno hoti. Atha kho te brāhmaṇā kūṭadantaṃ brāhmaṇaṃ etadavocuṃ – ‘‘kasmā pana bhavaṃ kūṭadanto samaṇassa gotamassa subhāsitaṃ subhāsitato nābbhanumodatī’’ti? ‘‘Nāhaṃ, bho, samaṇassa gotamassa subhāsitaṃ subhāsitato nābbhanumodāmi. Muddhāpi tassa vipateyya, yo samaṇassa gotamassa subhāsitaṃ subhāsitato nābbhanumodeyya. Api ca me, bho, evaṃ hoti – samaṇo gotamo na evamāha – ‘evaṃ me suta’nti vā ‘evaṃ arahati bhavitu’nti vā; api ca samaṇo gotamo – ‘evaṃ tadā āsi, itthaṃ tadā āsi’ tveva bhāsati. Tassa mayhaṃ bho evaṃ hoti – ‘addhā samaṇo gotamo tena samayena rājā vā ahosi mahāvijito yaññassāmi purohito vā brāhmaṇo tassa yaññassa yājetā’ti. Abhijānāti pana bhavaṃ gotamo evarūpaṃ yaññaṃ yajitvā vā yājetvā vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjitāti’’? ‘‘Abhijānāmahaṃ, brāhmaṇa, evarūpaṃ yaññaṃ yajitvā vā yājetvā vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjitā, ahaṃ tena samayena purohito brāhmaṇo ahosiṃ tassa yaññassa yājetā’’ti.

348. “このように語られると、それらのバラモンたちは‘おお、何という祭祀か! おお、何という祭祀の成就か!’と大声で歓声を上げた。しかし、クータダンタ・バラモンは沈黙したまま座っていた。そこでバラモンたちはクータダンタに言った。‘クータダンタ様、なぜあなたは沙門ゴータマの善説を善説として喜ばないのですか?’‘友よ、私は沙門ゴータマの善説を善説として喜ばないのではない。もし沙門ゴータマの善説を喜ばない者がいれば、その者の頭は割れてしまうだろう。しかし、友よ、私にはこのように思えるのだ。沙門ゴータマは“このように私は聞いた”とか“こうあるべきだ”とは言わず、ただ“その時、このようであった”“その時、このようになされた”とだけ語っておられる。それゆえ、私はこう思うのだ。“間違いなく、沙門ゴータマはその時、祭祀の主であるマハーヴィジータ王であったか、あるいはその祭祀を司る司祭バラモンであったに違いない”と。ゴータマ様、あなたはこのような祭祀を自ら行い、あるいは行わせて、身壊れて死後、幸福な天界に生まれ変わったことを覚えておられるのですか?’‘バラモンよ、私はそのような祭祀を行い、あるいは行わせて、死後、天界に生まれたことを覚えている。その時、私はその祭祀を司る司祭バラモンであったのだ。’”

Niccadānaanukulayaññaṃ

“恒常的な布施、伝統的な祭祀。”

349. ‘‘Atthi pana, bho gotama, añño yañño imāya tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

349. “ゴータマ様、この三種の祭祀の成就、十六の具足よりも、さらに手間が少なく、準備も少なくて済み、それでいてより大きな果報と功徳をもたらす別の祭祀があるのでしょうか?”

‘‘Atthi [Pg.137] kho, brāhmaṇa, añño yañño imāya tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“バラモンよ、この三種の祭祀の成就、十六の具足よりも、さらに手間が少なく、準備も少なくて済み、それでいてより大きな果報と功徳をもたらす別の祭祀があるのだ。”

‘‘Katamo pana so, bho gotama, yañño imāya tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

“ゴータマ様、その三種の祭祀の成就、十六の具足よりも、さらに手間が少なく、準備も少なくて済み、それでいてより大きな果報と功徳をもたらす祭祀とは、どのようなものなのですか?”

‘‘Yāni kho pana tāni, brāhmaṇa, niccadānāni anukulayaññāni sīlavante pabbajite uddissa diyyanti; ayaṃ kho, brāhmaṇa, yañño imāya tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“婆羅門よ、持戒の出家者たちを対象として捧げられる、家系に伝わる祭祀である常施(常に続けられる施し)がある。婆羅門よ、この祭祀は、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、労力がより少なく、準備(殺生)もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳があるものである。”

‘‘Ko nu kho, bho gotama, hetu ko paccayo, yena taṃ niccadānaṃ anukulayaññaṃ imāya tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya appaṭṭhatarañca appasamārambhatarañca mahapphalatarañca mahānisaṃsatarañcā’’ti?

“尊師ゴータマよ、その家系に伝わる祭祀である常施が、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳があるという、その理由は何でしょうか、その原因は何でしょうか。”

‘‘Na kho, brāhmaṇa, evarūpaṃ yaññaṃ upasaṅkamanti arahanto vā arahattamaggaṃ vā samāpannā. Taṃ kissa hetu? Dissanti hettha, brāhmaṇa, daṇḍappahārāpi galaggahāpi, tasmā evarūpaṃ yaññaṃ na upasaṅkamanti arahanto vā arahattamaggaṃ vā samāpannā. Yāni kho pana tāni, brāhmaṇa, niccadānāni anukulayaññāni sīlavante pabbajite uddissa diyyanti; evarūpaṃ kho, brāhmaṇa, yaññaṃ upasaṅkamanti arahanto vā arahattamaggaṃ vā samāpannā. Taṃ kissa hetu? Na hettha, brāhmaṇa, dissanti daṇḍappahārāpi galaggahāpi, tasmā evarūpaṃ yaññaṃ upasaṅkamanti arahanto vā arahattamaggaṃ vā samāpannā. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, hetu ayaṃ paccayo, yena taṃ niccadānaṃ anukulayaññaṃ imāya tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya appaṭṭhatarañca appasamārambhatarañca mahapphalatarañca mahānisaṃsatarañcā’’ti.

“婆羅門よ、阿羅漢たちや阿羅漢道に達した者たちは、そのような(大規模な)祭祀には近づかない。それはなぜか。婆羅門よ、そこでは杖による打擲や首を掴むこと(暴力)が見られるからである。それゆえ、阿羅漢たちや阿羅漢道に達した者たちは、そのような祭祀には近づかない。しかし、婆羅門よ、持戒の出家者たちを対象として捧げられる、家系に伝わる祭祀である常施には、阿羅漢たちや阿羅漢道に達した者たちは近づくのである。それはなぜか。婆羅門よ、そこでは杖による打擲や首を掴むことが見られないからである。それゆえ、阿羅漢たちや阿羅漢道に達した者たちは、そのような祭祀には近づくのである。婆羅門よ、これが、その常施が、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳があるという理由であり、原因である。”

350. ‘‘Atthi pana, bho gotama, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

350. “尊師ゴータマよ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、またこの家系に伝わる祭祀である常施よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、別の祭祀があるのでしょうか。”

‘‘Atthi [Pg.138] kho, brāhmaṇa, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“婆羅門よ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、またこの家系に伝わる祭祀である常施よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、別の祭祀は確かにある。”

‘‘Katamo pana so, bho gotama, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

“尊師ゴータマよ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、またこの家系に伝わる祭祀である常施よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、その祭祀とは何でしょうか。”

‘‘Yo kho, brāhmaṇa, cātuddisaṃ saṅghaṃ uddissa vihāraṃ karoti, ayaṃ kho, brāhmaṇa, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“婆羅門よ、四方の僧伽(サンガ)のために精舎を建立すること、婆羅門よ、この祭祀は、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、またこの家系に伝わる祭祀である常施よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳があるものである。”

351. ‘‘Atthi pana, bho gotama, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

351. “尊師ゴータマよ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、またこの精舎の寄進よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、別の祭祀があるのでしょうか。”

‘‘Atthi kho, brāhmaṇa, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“婆羅門よ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、またこの精舎の寄進よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、別の祭祀は確かにある。”

‘‘Katamo pana so, bho gotama, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

“尊師ゴータマよ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、またこの精舎の寄進よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、その祭祀とは何でしょうか。”

‘‘Yo kho, brāhmaṇa, pasannacitto buddhaṃ saraṇaṃ gacchati, dhammaṃ saraṇaṃ gacchati, saṅghaṃ saraṇaṃ gacchati; ayaṃ kho, brāhmaṇa, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“婆羅門よ、清らかな心をもって、仏に帰依し、法に帰依し、僧に帰依すること。婆羅門よ、この祭祀は、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、またこの精舎の寄進よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳があるものである。”

352. ‘‘Atthi [Pg.139] pana, bho gotama, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

352. “尊師ゴータマよ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、この精舎の寄進よりも、またこれらの三帰依よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、別の祭祀があるのでしょうか。”

‘‘Atthi kho, brāhmaṇa, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“婆羅門よ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、この精舎の寄進よりも、またこれらの三帰依よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、別の祭祀は確かにある。”

‘‘Katamo pana so, bho gotama, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

“尊師ゴータマよ、三種の祭祀の成就と十六の具足(を伴う祭祀)よりも、この常施よりも、この精舎の寄進よりも、またこれらの三帰依よりも、さらに労力がより少なく、準備もより少なく、より大きな果報があり、より大きな功徳がある、その祭祀とは何でしょうか。”

‘‘Yo kho, brāhmaṇa, pasannacitto sikkhāpadāni samādiyati – pāṇātipātā veramaṇiṃ, adinnādānā veramaṇiṃ, kāmesumicchācārā veramaṇiṃ, musāvādā veramaṇiṃ, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiṃ. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“バラモンよ、清らかな心を持って、殺生から離れること、盗みから離れること、不道徳な性行為から離れること、偽りを言うことから離れること、放逸の原因となる酒類から離れることという、これらの学習項目(戒)を遵守する者がいます。バラモンよ、この(戒を保つという)犠牲は、三種の供儀の成就と十六の付属物を備えたあの犠牲よりも、また代々の恒常的な施しよりも、精舎の寄進よりも、三帰依よりも、より手間がかからず、より準備が少なくて済み、しかもより大きな果報とより大きな功徳をもたらすのです。”

353. ‘‘Atthi pana, bho gotama, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi imehi ca sikkhāpadehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

353. “尊師ゴータマよ、三種の供儀の成就と十六の付属物を備えたあの犠牲よりも、代々の恒常的な施しよりも、精舎の寄進よりも、三帰依よりも、そしてこれらの学習項目(戒)よりも、より手間がかからず、より準備が少なくて済み、しかもより大きな果報とより大きな功徳をもたらす、別の犠牲があるのでしょうか。”

‘‘Atthi kho, brāhmaṇa, añño yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi imehi ca sikkhāpadehi appaṭṭhataro [Pg.140] ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti.

“バラモンよ、三種の供儀の成就と十六の付属物を備えたあの犠牲よりも、代々の恒常的な施しよりも、精舎の寄進よりも、三帰依よりも、そしてこれらの学習項目(戒)よりも、より手間がかからず、より準備が少なくて済み、しかもより大きな果報とより大きな功徳をもたらす、別の犠牲があります。”

‘‘Katamo pana so, bho gotama, yañño imāya ca tividhāya yaññasampadāya soḷasaparikkhārāya iminā ca niccadānena anukulayaññena iminā ca vihāradānena imehi ca saraṇagamanehi imehi ca sikkhāpadehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cā’’ti?

“尊師ゴータマよ、三種の供儀の成就と十六の付属物を備えたあの犠牲よりも、代々の恒常的な施しよりも、精舎の寄進よりも、三帰依よりも、そしてこれらの学習項目(戒)よりも、より手間がかからず、より準備が少なくて済み、しかもより大きな果報とより大きな功徳をもたらす、その犠牲とはどのようなものですか。”

‘‘Idha, brāhmaṇa, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu, evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, brāhmaṇa, bhikkhu sīlasampanno hoti…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ kho, brāhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro ca…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayampi kho, brāhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro cāti. Ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… ayampi kho, brāhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro ca…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti. Ayampi kho, brāhmaṇa, yañño purimehi yaññehi appaṭṭhataro ca appasamārambhataro ca mahapphalataro ca mahānisaṃsataro ca. Imāya ca, brāhmaṇa, yaññasampadāya aññā yaññasampadā uttaritarā vā paṇītatarā vā natthī’’ti.

“バラモンよ、この世に如来、応供、正等覚者が現れます……(中略)……バラモンよ、このようにして比丘は戒を具足し……第一禅に入って留まります。バラモンよ、この犠牲は、以前の犠牲よりも手間がかからず、準備も少なくて済み、より大きな果報と功徳をもたらします。……第二禅……第三禅……第四禅に入って留まります。バラモンよ、この犠牲もまた、以前の犠牲よりも手間がかからず、準備も少なくて済み、より大きな果報と功徳をもたらします。……(比丘は)智と見(如実知見)のために心を向け、心を傾けます……バラモンよ、この犠牲もまた、以前の犠牲よりも手間がかからず、準備も少なくて済み、より大きな果報と功徳をもたらします。……‘もはやこの状態(輪廻)に戻ることはない’と知ります。バラモンよ、この犠牲もまた、以前の犠牲よりも手間がかからず、準備も少なくて済み、より大きな果報と功徳をもたらします。バラモンよ、この犠牲の成就よりも、さらに優れ、さらに卓越した別の犠牲の成就は存在しません。”

Kūṭadantaupāsakattapaṭivedanā

クータダンタが在家信者となることを宣言すること

354. Evaṃ vutte, kūṭadanto brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo [Pg.141] pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. Esāhaṃ bho gotama satta ca usabhasatāni satta ca vacchatarasatāni satta ca vacchatarīsatāni satta ca ajasatāni satta ca urabbhasatāni muñcāmi, jīvitaṃ demi, haritāni ceva tiṇāni khādantu, sītāni ca pānīyāni pivantu, sīto ca nesaṃ vāto upavāyatū’’ti.

354. このように説かれたとき、クータダンタ・バラモンは世尊にこう申し上げた。“素晴らしい、尊師ゴータマよ、素晴らしい、尊師ゴータマよ。尊師ゴータマ、それはちょうど、倒れたものを起こし、隠されたものを顕わにし、道に迷った者に道を教え、あるいは‘眼ある者は色(形あるもの)を見るだろう’と言って暗闇の中に灯火を掲げるかのようです。そのように、尊師ゴータマによって、さまざまな方法で法が明らかにされました。私は尊師ゴータマと、法と、比丘サンガに帰依いたします。尊師ゴータマ、私を今日から命ある限り帰依した在家信者として受け入れてください。尊師ゴータマよ、私は(犠牲のために繋いでいた)七百頭の雄牛、七百頭の子牛、七百頭の雌の子牛、七百頭の山羊、七百頭の羊を解き放ちます。彼らに命を与えます。彼らが青々とした草を食べ、冷たい水を飲み、涼しい風に吹かれますように。”

Sotāpattiphalasacchikiriyā

預流果の実現

355. Atha kho bhagavā kūṭadantassa brāhmaṇassa anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ, dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ; kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi kūṭadantaṃ brāhmaṇaṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi – dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva kūṭadantassa brāhmaṇassa tasmiññeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’’nti.

355. そこで世尊は、クータダンタ・バラモンに順を追った説法(次第説法)をなされた。すなわち、施論、戒論、生天論、諸欲の災患と卑俗さと汚れ、そして出離の功徳を明らかにされた。世尊は、クータダンタ・バラモンの心が準備され、柔軟になり、障り(蓋)がなくなり、高揚し、清らかになったことを知ると、諸仏に特有の法門である、苦、集、滅、道を明らかにされた。汚れのない清潔な布が正しく染料を吸い込むように、クータダンタ・バラモンはその座において、“生じる性質のものはすべて、滅びる性質のものである”という、塵なく汚れなき法眼が生じた。

356. Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘adhivāsetu me bhavaṃ gotamo svātanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.

356. そこで、法を見、法に達し、法を知り、法に深く入り込み、疑いを越え、惑いを去り、確信に至り、師の教えにおいて他者に頼ることのなくなったクータダンタ・バラモンは、世尊にこう申し上げた。“尊師ゴータマよ、明日、比丘サンガと共に私の食事の供養を受け入れてください。”世尊は沈黙によってこれを受け入れられた。

357. Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo tassā rattiyā accayena sake yaññavāṭe paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ paṭiyādāpetvā bhagavato kālaṃ ārocāpesi – ‘‘kālo, bho gotama; niṭṭhitaṃ bhatta’’nti.

357. その時、クーダダンタ・バラモンは、世尊が(招待を)受け入れられたことを知り、座から立ち上がって世尊に礼拝し、右繞(うにょう)して立ち去った。その後、クーダダンタ・バラモンはその夜が明けると、自身の供犠場において、上質な硬食と軟食を用意させ、“ゴータマ様、時が来ました。食事の用意が整いました”と世尊に時を告げさせた。

358. Atha [Pg.142] kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya saddhiṃ bhikkhusaṅghena yena kūṭadantassa brāhmaṇassa yaññavāṭo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi.

358. そこで世尊は、午前の時に(下衣を)整え、鉢と衣を携えて、比丘僧伽と共にクーダダンタ・バラモンの供犠場へと赴かれた。到着すると、用意された座に座られた。

Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi. Atha kho kūṭadanto brāhmaṇo bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho kūṭadantaṃ brāhmaṇaṃ bhagavā dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā uṭṭhāyāsanā pakkāmīti.

そこでクーダダンタ・バラモンは、仏を先頭とする比丘僧伽に、上質な硬食と軟食を自らの手で満足するまで供した。その後、クーダダンタ・バラモンは、世尊が食事を終え、鉢から手を離されたのを見て、ある低い座を取って傍らに座った。傍らに座っているクーダダンタ・バラモンに対し、世尊は法話によって教示し、勧導し、奮起させ、歓喜させて、座から立ち上がって立ち去られた。

Kūṭadantasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ.

第五のクーダダンタ・スッタ(究極の供犠経)が終了した。

6. Mahālisuttaṃ

6. マハーリ・スッタ(マハーリ経)

Brāhmaṇadūtavatthu

バラモンの使者の物語

359. Evaṃ [Pg.143] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Tena kho pana samayena sambahulā kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā vesāliyaṃ paṭivasanti kenacideva karaṇīyena. Assosuṃ kho te kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā – ‘‘samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.

359. このように私は聞いた。ある時、世尊はヴェーサーリーの、大林(マハーヴァナ)にある重閣講堂(クーターガーラ・サーラー)に滞在しておられた。その時、多くのコーサラ国のバラモンの使者たちと、マガダ国のバラモンの使者たちが、何らかの用務でヴェーサーリーに滞在していた。それらコーサラ国のバラモンの使者たちとマガダ国のバラモンの使者たちは、次のように聞いた。“釈迦族の息子で、釈迦族から出家した沙門ゴータマが、ヴェーサーリーの大林にある重閣講堂に滞在しているという。そのゴータマ様については、次のような良い評判が広まっている。‘かの世尊は、阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏であり、世尊である’と。彼は、神々、魔、梵天を含むこの世界、沙門、バラモン、王、人々を含むこの生けるものたちの世界を、自らの卓越した知恵で知り、悟って、明らかにされる。彼は、初めに良く、中ほどに良く、終わりに良く、意味と表現を備え、完全に充足し、清浄な梵行(清らかな教え)を説かれる。そのような阿羅漢の方々にお会いすることは、実に素晴らしいことである”と。

360. Atha kho te kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā yena mahāvanaṃ kūṭāgārasālā tenupasaṅkamiṃsu. Tena kho pana samayena āyasmā nāgito bhagavato upaṭṭhāko hoti. Atha kho te kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā yenāyasmā nāgito tenupasaṅkamiṃsu. Upasaṅkamitvā āyasmantaṃ nāgitaṃ etadavocuṃ – ‘‘kahaṃ nu kho, bho nāgita, etarahi so bhavaṃ gotamo viharati? Dassanakāmā hi mayaṃ taṃ bhavantaṃ gotama’’nti. ‘‘Akālo kho, āvuso, bhagavantaṃ dassanāya, paṭisallīno bhagavā’’ti. Atha kho te kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā tattheva ekamantaṃ nisīdiṃsu – ‘‘disvāva mayaṃ taṃ bhavantaṃ gotamaṃ gamissāmā’’ti.

360. そこで、それらコーサラ国のバラモンの使者たちとマガダ国のバラモンの使者たちは、大林の重閣講堂へと赴いた。その時、尊者ナーギタが世尊の侍者であった。そこで、それらコーサラ国のバラモンの使者たちとマガダ国のバラモンの使者たちは、尊者ナーギタのもとへ行き、尊者ナーギタに次のように言った。“ナーギタ様、今、あのゴータマ様はどこにおられますか。私たちはあのゴータマ様にお会いしたいのです”。“友らよ、今は世尊にお会いする時ではありません。世尊は静慮(独居)しておられます”。そこで、それらコーサラ国のバラモンの使者たちとマガダ国のバラモンの使者たちは、“私たちはあのゴータマ様にお会いしてから立ち去ることにしよう”と言って、その場の傍らに座った。

Oṭṭhaddhalicchavīvatthu

オッタッダ・リッチャヴィの物語

361. Oṭṭhaddhopi [Pg.144] licchavī mahatiyā licchavīparisāya saddhiṃ yena mahāvanaṃ kūṭāgārasālā yenāyasmā nāgito tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ nāgitaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho oṭṭhaddhopi licchavī āyasmantaṃ nāgitaṃ etadavoca – ‘‘kahaṃ nu kho, bhante nāgita, etarahi so bhagavā viharati arahaṃ sammāsambuddho, dassanakāmā hi mayaṃ taṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddha’’nti. ‘‘Akālo kho, mahāli, bhagavantaṃ dassanāya, paṭisallīno bhagavā’’ti. Oṭṭhaddhopi licchavī tattheva ekamantaṃ nisīdi – ‘‘disvāva ahaṃ taṃ bhagavantaṃ gamissāmi arahantaṃ sammāsambuddha’’nti.

361. オッタッダ・リッチャヴィもまた、大勢のリッチャヴィの群衆と共に、大林の重閣講堂の尊者ナーギタのもとへ赴いた。到着すると、尊者ナーギタに礼拝して傍らに立った。傍らに立ったオッタッダ・リッチャヴィは、尊者ナーギタに次のように言った。“ナーギタ尊者、今、阿羅漢であり正等覚者であるあの世尊はどこにおられますか。私たちは阿羅漢であり正等覚者であるあの世尊にお会いしたいのです”。“マハーリよ、今は世尊にお会いする時ではありません。世尊は静慮しておられます”。オッタッダ・リッチャヴィもまた、“私は阿羅漢であり正等覚者であるあの世尊にお会いしてから立ち去ることにしよう”と言って、その場の傍らに座った。

362. Atha kho sīho samaṇuddeso yenāyasmā nāgito tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ nāgitaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho sīho samaṇuddeso āyasmantaṃ nāgitaṃ etadavoca – ‘‘ete, bhante kassapa, sambahulā kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā idhūpasaṅkantā bhagavantaṃ dassanāya; oṭṭhaddhopi licchavī mahatiyā licchavīparisāya saddhiṃ idhūpasaṅkanto bhagavantaṃ dassanāya, sādhu, bhante kassapa, labhataṃ esā janatā bhagavantaṃ dassanāyā’’ti.

362. そこで、沙弥(サーマネーラ)のシーハが尊者ナーギタのもとへ赴いた。到着すると、尊者ナーギタに礼拝して傍らに立った。傍らに立った沙弥シーハは、尊者ナーギタに次のように言った。“カッサパ尊者、これら多くのコーサラ国のバラモンの使者たちとマガダ国のバラモンの使者たちが、世尊にお会いするためにここに来ています。また、オッタッダ・リッチャヴィも大勢のリッチャヴィの群衆と共に、世尊にお会いするためにここに来ています。カッサパ尊者、どうかこれら多くの人々が世尊にお会いできるようにお願いいたします。”

‘‘Tena hi, sīha, tvaññeva bhagavato ārocehī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho sīho samaṇuddeso āyasmato nāgitassa paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho sīho samaṇuddeso bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ete, bhante, sambahulā kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā idhūpasaṅkantā bhagavantaṃ dassanāya, oṭṭhaddhopi licchavī mahatiyā licchavīparisāya saddhiṃ idhūpasaṅkanto bhagavantaṃ dassanāya. Sādhu, bhante, labhataṃ esā janatā bhagavantaṃ dassanāyā’’ti. ‘‘Tena hi, sīha, vihārapacchāyāyaṃ āsanaṃ paññapehī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho sīho samaṇuddeso bhagavato paṭissutvā vihārapacchāyāyaṃ āsanaṃ paññapesi.

“それならば、シーハよ、お前自身が世尊に申し上げなさい”。“承知いたしました、尊師”と、沙弥シーハは長老ナーギタに応諾して、世尊のおられる所へ近づいた。近づいて世尊に礼拝し、一方に立った。一方に立った沙弥シーハは世尊にこう申し上げた。“尊師、多くのコーサラ国のバラモンの使者たちや、マガダ国のバラモンの使者たちが、世尊にお目にかかるためにここに来ております。また、リッチャヴィ族のオッタッダも、大勢のリッチャヴィの会衆とともに、世尊にお目にかかるためにここに来ております。尊師、願わくは、これらの人々が世尊にお目にかかる機会を得られますように”。“それならば、シーハよ、精舎の陰に座席を用意しなさい”。“承知いたしました、尊師”と、沙弥シーハは世尊に応諾して、精舎の陰に座席を用意した。

363. Atha [Pg.145] kho bhagavā vihārā nikkhamma vihārapacchāyāyaṃ paññatte āsane nisīdi. Atha kho te kosalakā ca brāhmaṇadūtā māgadhakā ca brāhmaṇadūtā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Oṭṭhaddhopi licchavī mahatiyā licchavīparisāya saddhiṃ yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.

363. そこで世尊は精舎から出て、精舎の陰に用意された座席に座られた。すると、それらコーサラ国のバラモンの使者たちや、マガダ国のバラモンの使者たちが世尊の所へ近づいた。近づいて世尊と親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき会話を終えて、一方に座った。リッチャヴィ族のオッタッダも、大勢のリッチャヴィの会衆とともに世尊の所へ近づいた。近づいて世尊に礼拝し、一方に座った。

364. Ekamantaṃ nisinno kho oṭṭhaddho licchavī bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘purimāni, bhante, divasāni purimatarāni sunakkhatto licchaviputto yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā maṃ etadavoca – ‘yadagge ahaṃ, mahāli, bhagavantaṃ upanissāya viharāmi, na ciraṃ tīṇi vassāni, dibbāni hi kho rūpāni passāmi piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no ca kho dibbāni saddāni suṇāmi piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyānī’ti. Santāneva nu kho, bhante, sunakkhatto licchaviputto dibbāni saddāni nāssosi piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, udāhu asantānī’’ti?

364. 一方に座ったリッチャヴィ族のオッタッダは、世尊にこう申し上げた。“尊師、数日前のこと、リッチャヴィ族の息子スナッカッタが私の所へやって来ました。やって来て、私にこう言いました。‘マハーリよ、私が世尊を頼りとして住んでから、まだ長くはありません。わずか三年間です。私は、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色(形あるもの)は見ますが、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声は聞こえません’と。尊師、リッチャヴィ族の息子スナッカッタは、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声が実際に存在しているのに聞こえなかったのでしょうか、それとも存在していなかったから聞こえなかったのでしょうか”。

Ekaṃsabhāvitasamādhi

一分のみに修習された三昧

365. ‘‘Santāneva kho, mahāli, sunakkhatto licchaviputto dibbāni saddāni nāssosi piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no asantānī’’ti. ‘‘Ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yena santāneva sunakkhatto licchaviputto dibbāni saddāni nāssosi piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no asantānī’’ti?

365. “マハーリよ、リッチャヴィ族の息子スナッカッタは、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声が実際に存在していたのに聞こえなかったのである。存在していなかったわけではない”。“尊師、リッチャヴィ族の息子スナッカッタが、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声が実際に存在していたのに聞こえず、存在していなかったわけではないという、その理由は何でしょうか、その原因は何でしょうか”。

366. ‘‘Idha, mahāli, bhikkhuno puratthimāya disāya ekaṃsabhāvito samādhi hoti dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. So puratthimāya disāya ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Puratthimāya disāya dibbāni rūpāni passati piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no ca kho dibbāni saddāni suṇāti piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, mahāli, hoti bhikkhuno [Pg.146] puratthimāya disāya ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ.

366. “マハーリよ、ここに、ある比丘が、東の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見るためにのみ、一分のみに修習された三昧があり、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くためには(三昧が)ないのである。彼は、東の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見るためにのみ一分のみに修習された三昧があるとき、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くためには一分のみに修習された三昧がないので、東の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見ることはあっても、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くことはないのである。それはなぜか。マハーリよ、比丘が東の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見るためにのみ一分のみに修習された三昧があり、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くためには一分のみに修習された三昧がない場合には、そのようになるのである”。

367. ‘‘Puna caparaṃ, mahāli, bhikkhuno dakkhiṇāya disāya…pe… pacchimāya disāya … uttarāya disāya… uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhāvito samādhi hoti dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ dibbāni rūpāni passati piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no ca kho dibbāni saddāni suṇāti piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, mahāli, hoti bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ.

367. “さらにまた、マハーリよ、比丘が、南の方角において……(中略)……西の方角において……北の方角において……上、下、横の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見るためにのみ、一分のみに修習された三昧があり、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くためには(三昧が)ないのである。彼は、上、下、横の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見るためにのみ一分のみに修習された三昧があるとき、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くためには一分のみに修習された三昧がないので、上、下、横の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見ることはあっても、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くことはないのである。それはなぜか。マハーリよ、比丘が上、下、横の方角において、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような色を見るためにのみ一分のみに修習された三昧があり、天上の、好ましく、欲を伴い、情欲をかき立てるような声を聞くためには一分のみに修習された三昧がない場合には、そのようになるのである”。

368. ‘‘Idha, mahāli, bhikkhuno puratthimāya disāya ekaṃsabhāvito samādhi hoti dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. So puratthimāya disāya ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Puratthimāya disāya dibbāni saddāni suṇāti piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no ca kho dibbāni rūpāni passati piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, mahāli, hoti bhikkhuno puratthimāya disāya ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ.

368. “マハーリよ、ここに、ある比丘が、東の方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音を聞くためにのみ、一方的に三昧(サマーディ)を修習し、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形を見るためには修習していないということがある。その比丘は、東の方角において、天界の音を聞くためにのみ一方的に三昧を修習し、天界の形を見るためには修習していないので、東の方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音は聞くが、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形は見ないのである。それはなぜか。マハーリよ、比丘が東の方角において、天界の音を聞くためにのみ一方的に三昧を修習し、天界の形を見るためには修習していないからである。”

369. ‘‘Puna caparaṃ, mahāli, bhikkhuno dakkhiṇāya disāya…pe… pacchimāya disāya… uttarāya disāya… uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhāvito samādhi [Pg.147] hoti dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ dibbāni saddāni suṇāti piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no ca kho dibbāni rūpāni passati piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, mahāli, hoti bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ekaṃsabhāvite samādhimhi dibbānaṃ saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, no ca kho dibbānaṃ rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ.

369. “マハーリよ、さらにまた、比丘が南の方角において……(中略)……西の方角において、北の方角において、上、下、斜めの方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音を聞くためにのみ、一方的に三昧を修習し、天界の形を見るためには修習していないということがある。その比丘は、上、下、斜めの方角において、天界の音を聞くためにのみ一方的に三昧を修習し、天界の形を見るためには修習していないので、上、下、斜めの方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音は聞くが、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形は見ないのである。それはなぜか。マハーリよ、比丘が上、下、斜めの方角において、天界の音を聞くためにのみ一方的に三昧を修習し、天界の形を見るためには修習していないからである。”

370. ‘‘Idha, mahāli, bhikkhuno puratthimāya disāya ubhayaṃsabhāvito samādhi hoti dibbānañca rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ dibbānañca saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. So puratthimāya disāya ubhayaṃsabhāvite samādhimhi dibbānañca rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, dibbānañca saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Puratthimāya disāya dibbāni ca rūpāni passati piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, dibbāni ca saddāni suṇāti piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, mahāli, hoti bhikkhuno puratthimāya disāya ubhayaṃsabhāvite samādhimhi dibbānañca rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ dibbānañca saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ.

370. “マハーリよ、ここに、ある比丘が、東の方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形を見ることと、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音を聞くことの両方のために、三昧を修習しているということがある。その比丘は、東の方角において、天界の形を見ることと天界の音を聞くことの両方のために三昧を修習しているので、東の方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形を見、また、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音を聞くのである。それはなぜか。マハーリよ、比丘が東の方角において、天界の形を見ることと天界の音を聞くことの両方のために三昧を修習しているからである。”

371. ‘‘Puna caparaṃ, mahāli, bhikkhuno dakkhiṇāya disāya…pe… pacchimāya disāya… uttarāya disāya… uddhamadho tiriyaṃ ubhayaṃsabhāvito samādhi hoti dibbānañca rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, dibbānañca saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. So uddhamadho tiriyaṃ ubhayaṃsabhāvite samādhimhi dibbānañca rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ dibbānañca saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Uddhamadho tiriyaṃ dibbāni ca rūpāni passati piyarūpāni [Pg.148] kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, dibbāni ca saddāni suṇāti piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, mahāli, hoti bhikkhuno uddhamadho tiriyaṃ ubhayaṃsabhāvite samādhimhi dibbānañca rūpānaṃ dassanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, dibbānañca saddānaṃ savanāya piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ. Ayaṃ kho mahāli, hetu, ayaṃ paccayo, yena santāneva sunakkhatto licchaviputto dibbāni saddāni nāssosi piyarūpāni kāmūpasaṃhitāni rajanīyāni, no asantānī’’ti.

371. “マハーリよ、さらにまた、比丘が南の方角において……(中略)……西の方角において、北の方角において、上、下、斜めの方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形を見ることと、天界の音を聞くことの両方のために、三昧を修習しているということがある。その比丘は、上、下、斜めの方角において、天界の形を見ることと天界の音を聞くことの両方のために三昧を修習しているので、上、下、斜めの方角において、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の形を見、また、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音を聞くのである。それはなぜか。マハーリよ、比丘が上、下、斜めの方角において、天界の形を見ることと天界の音を聞くことの両方のために三昧を修習しているからである。マハーリよ、リッチャヴィ族の息子スナッカッタが、愛らしく、欲を伴い、染着を引き起こす天界の音が現に存在しているのに、それを聞かなかったのは、このような理由、このような原因によるのであって、それらが存在していなかったからではないのである。”

372. ‘‘Etāsaṃ nūna, bhante, samādhibhāvanānaṃ sacchikiriyāhetu bhikkhū bhagavati brahmacariyaṃ carantī’’ti. ‘‘Na kho, mahāli, etāsaṃ samādhibhāvanānaṃ sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ caranti. Atthi kho, mahāli, aññeva dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca, yesaṃ sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ carantī’’ti.

372. “‘世尊よ、比丘たちは、これら二つの側面を持つ三昧の修習を現証するために、世尊のもとで梵行(清浄な修行)に励んでいるのでしょうか。’‘マハーリよ、比丘たちが私のところで梵行に励んでいるのは、これら二つの側面を持つ三昧の修習を現証するためではない。マハーリよ、これらよりもさらに高く、さらに優れた他の法があり、それらを現証するために、比丘たちは私のところで梵行に励んでいるのである。’”

Catuariyaphalaṃ

“四沙門果(四つの聖なる果報)”

373. ‘‘Katame pana te, bhante, dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca, yesaṃ sacchikiriyāhetu bhikkhū bhagavati brahmacariyaṃ carantī’’ti? ‘‘Idha, mahāli, bhikkhu tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno hoti avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo. Ayampi kho, mahāli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro ca, yassa sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ caranti.

373. “世尊よ、比丘たちが世尊のもとで梵行を修める目的である、それら(三昧)よりもさらに勝れ、さらに妙なる法とは何でしょうか。”“マハーリよ、ここに比丘は、三つの結(煩悩の縛り)を滅尽したことにより、預流者となり、悪趣に堕ちることのない決定的で、正覚を至上の目的とする者となる。マハーリよ、この法もまた、比丘たちが私の下で梵行を修める目的である、さらに勝れ、さらに妙なる法である。”

‘‘Puna caparaṃ, mahāli, bhikkhu tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī hoti, sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karoti. Ayampi kho, mahāli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro ca, yassa sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ caranti.

“マハーリよ、さらにまた、比丘は三つの結を滅尽し、貪・瞋・癡を希薄にしたことにより、一来者となり、ただ一度だけこの世に戻って苦の終焉をもたらす。マハーリよ、この法もまた、比丘たちが私の下で梵行を修める目的である、さらに勝れ、さらに妙なる法である。”

‘‘Puna caparaṃ, mahāli, bhikkhu pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti, tattha parinibbāyī, anāvattidhammo tasmā lokā. Ayampi kho, mahāli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro ca, yassa sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ caranti.

“マハーリよ、さらにまた、比丘は五つの下分結(欲界に繋ぎとめる結)を滅尽したことにより、化生する者(不還者)となり、その(梵天)界で般涅槃し、その世界から再び戻ることのない者となる。マハーリよ、この法もまた、比丘たちが私の下で梵行を修める目的である、さらに勝れ、さらに妙なる法である。”

‘‘Puna [Pg.149] caparaṃ, mahāli, bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayampi kho, mahāli, dhammo uttaritaro ca paṇītataro ca, yassa sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ caranti. Ime kho te, mahāli, dhammā uttaritarā ca paṇītatarā ca, yesaṃ sacchikiriyāhetu bhikkhū mayi brahmacariyaṃ carantī’’ti.

“マハーリよ、さらにまた、比丘は諸々の漏(煩悩)が尽きたことにより、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら卓越した知恵をもって知り、現証し、具足して住む。マハーリよ、この法もまた、比丘たちが私の下で梵行を修める目的である、さらに勝れ、さらに妙なる法である。マハーリよ、これらが、比丘たちが私の下で梵行を修める目的である、さらに勝れ、さらに妙なる諸々の法である。”

Ariyaaṭṭhaṅgikamaggo

聖なる八支の道(八正道)

374. ‘‘Atthi pana, bhante, maggo atthi paṭipadā etesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāyā’’ti? ‘‘Atthi kho, mahāli, maggo atthi paṭipadā etesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāyā’’ti.

374. “世尊よ、それらの法を現証するための道はありますか、実践道はありますか。”“マハーリよ、それらの法を現証するための道はあり、実践道はある。”

375. ‘‘Katamo pana, bhante, maggo katamā paṭipadā etesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāyā’’ti? ‘‘Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo. Seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṃ kho, mahāli, maggo ayaṃ paṭipadā etesaṃ dhammānaṃ sacchikiriyāya.

375. “世尊よ、それらの法を現証するための道とは何ですか、実践道とは何ですか。”“これこそが、聖なる八支の道(八正道)である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。マハーリよ、これがそれらの法を現証するための道であり、実践道である。”

Dvepabbajitavatthu

二人の出家者の物語

376. ‘‘Ekamidāhaṃ, mahāli, samayaṃ kosambiyaṃ viharāmi ghositārāme. Atha kho dve pabbajitā – muṇḍiyo ca paribbājako jāliyo ca dārupattikantevāsī yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu. Upasaṅkamitvā mayā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho te dve pabbajitā maṃ etadavocuṃ – ‘kiṃ nu kho, āvuso gotama, taṃ jīvaṃ taṃ sarīraṃ, udāhu aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti?

376. “マハーリよ、かつて私はコーサンビーのゴーシタ園に滞在していた。その時、ムンディヤという遍歴行者と、木鉢(ダールパッティカ)の弟子であるザーリヤという二人の出家者が、私のところにやって来た。やって来て、私と親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、彼らは傍らに立った。傍らに立ったその二人の出家者は、私にこう言った。‘友なるゴータマよ、命(霊魂)と身体は同一のものなのでしょうか、それとも、命と身体は別々のものなのでしょうか’と。”

377. ‘‘‘Tena hāvuso, suṇātha sādhukaṃ manasi karotha bhāsissāmī’’ti. ‘Evamāvuso’ti kho te dve pabbajitā mama paccassosuṃ. Ahaṃ etadavocaṃ – idhāvuso tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu sīlasampanno hoti…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā [Pg.150] ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā, ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā…pe… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati na kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā’’ti. Idamavoca bhagavā. Attamano oṭṭhaddho licchavī bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

377. “‘友よ、それならば聞きなさい。よく注意して心に留めなさい。私は語るであろう’と。その二人の出家者は‘友よ、承知しました’と私に応じた。私はこのように語った。――‘友よ、この世に如来、応供、正等覚者が現れる……(沙門果経の190-212節のように詳述されるべきである)。友よ、このように比丘は戒を具足し……第一禅に入って住む。友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、“命(霊魂)がそれであり、身体がそれである(命と身体は同一である)”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切であろうか’と。(彼らは答えた)‘友よ、そのように知り、そのように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切です’と。‘友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでもなお、私は“命がそれであり、身体がそれである”とも、“命は別であり、身体は別である”とも言わない。……第二禅……第三禅……第四禅に入って住む。友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切であろうか’と。‘友よ、そのように知り、そのように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切です’と。‘友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでもなお、私は“命がそれであり、身体がそれである”とも、“命は別であり、身体は別である”とも言わない。……智と見(如実知見)のために心を向け、心を傾ける。……友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切であろうか’と。‘友よ、そのように知り、そのように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切です’と。‘友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでもなお、私は“命がそれであり、身体がそれである”とも、“命は別であり、身体は別である”とも言わない。……“もはやこの状態(輪廻)のために更なることはない”と知る。友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切であろうか’と。‘友よ、そのように知り、そのように見る比丘にとって、“命がそれであり、身体がそれである”と言うこと、あるいは“命は別であり、身体は別である”と言うことは適切ではありません’と。‘友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでもなお、私は“命がそれであり、身体がそれである”とも、“命は別であり、身体は別である”とも言わない’と”。世尊はこのように説かれた。リッチャヴィ族のオッタッダは歓喜し、世尊の説法を喜んだ。

Mahālisuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ.

第六、マハーリ経、完結。

7. Jāliyasuttaṃ

7. ジャーリヤ経

Dvepabbajitavatthu

二人の出家者の物語

378. Evaṃ [Pg.151] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Tena kho pana samayena dve pabbajitā – muṇḍiyo ca paribbājako jāliyo ca dārupattikantevāsī yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho te dve pabbajitā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘kiṃ nu kho, āvuso gotama, taṃ jīvaṃ taṃ sarīraṃ, udāhu aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’nti?

378. このように私は聞いた。ある時、世尊はコーサンビーのゴーシタ園に滞在しておられた。その時、ムンディヤという名の遍歴行者と、木鉢を持つ者の弟子であるジャーリヤという二人の出家者が、世尊のおられる場所に近づいた。近づいてから、世尊と親しく挨拶を交わした。喜ばしく心に留めるべき挨拶の言葉を交わした後、一方の側に立った。一方の側に立ったその二人の出家者は、世尊にこのように申し上げた。“友ゴータマよ、命(霊魂)がそれであり、身体がそれである(同一である)のでしょうか。それとも、命は別であり、身体は別なのでしょうか”と。

379. ‘‘Tena hāvuso, suṇātha sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evamāvuso’’ti kho te dve pabbajitā bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘idhāvuso, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu sīlasampanno hoti…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati kallaṃ, tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā…pe… ñāṇadassanāya cittaṃ [Pg.152] abhinīharati abhininnāmeti…pe… yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā…pe….

379. “友よ、それならば聞きなさい。よく注意を払いなさい。私は語るであろう。”その二人の出家者は“友よ、承知しました”と世尊に応答した。世尊は次のように仰せられた。“友よ、この世に如来、応供、正等覚者が現れる。……(沙門果経の第190-212節のように詳述されるべきである)。友よ、このように比丘は戒を具足し、……第一禅に入って留まる。友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命(霊魂)と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切であろうか。”“友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切です。”“友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでも私は、‘命と身体は同一である’とも、‘命と身体は別異である’とも言わない。……第二禅……第三禅……第四禅に入って留まる。友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切であろうか。”“友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切です。”“友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでも私は、‘命と身体は同一である’とも、‘命と身体は別異である’とも言わない。……智と見(如実知見)のために心を導き、心を向ける。……友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切であろうか。”“友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切です。”“友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでも私は、‘命と身体は同一である’とも、‘命と身体は別異である’とも言わない。……”

380. …Pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, na kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā’’ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te dve pabbajitā bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

380. “……‘もはやこのような状態(輪廻)のために成すべきことはない’と知る。友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切であろうか。”“友よ、このように知り、このように見る比丘にとって、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別異である’と言うことは適切ではありません。”“友よ、しかし私はこのように知り、このように見ている。それでも私は、‘命と身体は同一である’とも、‘命と身体は別異である’とも言わない。”世尊はこのように仰せられた。その二人の出家者は、世尊の説かれたことに歓喜し、喜んだ。

Jāliyasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.

ジャーリヤ経、第七、終わる。

8. Mahāsīhanādasuttaṃ

8. 大獅子吼経(マハーシーハナーダ・スッタ)

Acelakassapavatthu

裸形修行者カッサパの物語

381. Evaṃ [Pg.153] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā uruññāyaṃ viharati kaṇṇakatthale migadāye. Atha kho acelo kassapo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bho gotama – ‘samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosati upavadatī’ti. Ye te, bho gotama, evamāhaṃsu – ‘samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosati upavadatī’ti, kacci te bhoto gotamassa vuttavādino, na ca bhavantaṃ gotamaṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchati? Anabbhakkhātukāmā hi mayaṃ bhavantaṃ gotama’’nti.

381. このように私は聞いた。ある時、世尊はウルンニャーのカンナカッタラにある鹿野苑に滞在しておられた。その時、裸形修行者のカッサパが世尊のもとへ近づいた。近づいて世尊と親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えて、一方に立った。一方に立った裸形修行者カッサパは、世尊に次のように申し上げた。‘尊師ゴータマよ、私はこのように聞いております。“沙門ゴータマはすべての苦行を非難し、粗末な生活を送るすべての修行者を一律に罵り、誹謗している”と。尊師ゴータマよ、そのように“沙門ゴータマはすべての苦行を非難し、粗末な生活を送るすべての修行者を一律に罵り、誹謗している”と言った人々は、尊師ゴータマの説かれた通りに語っているのでしょうか。尊師ゴータマを事実でないことで中傷してはいないでしょうか。教えにかなった説明をしているのでしょうか。また、教えにかなった反論として、非難されるべき点に陥ってはいないでしょうか。私たちは尊師ゴータマを中傷したいとは願っておりません。’

382. ‘‘Ye te, kassapa, evamāhaṃsu – ‘samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosati upavadatī’ti, na me te vuttavādino, abbhācikkhanti ca pana maṃ te asatā abhūtena. Idhāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannaṃ. Idha panāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannaṃ.

382. “‘カッサパよ、“沙門ゴータマはすべての苦行を非難し、粗末な生活を送るすべての修行者を一律に罵り、誹謗している”と言う人々は、私の説いた通りに語っているのではない。彼らは事実でない、虚偽のことで私を中傷しているのである。カッサパよ、私はここに、粗末な生活を送るある修行者が、清浄で超人的な天眼によって、身体が崩壊して死んだ後、不幸な境遇、悪趣、破滅、地獄に生まれるのを見る。またカッサパよ、私はここに、粗末な生活を送るある修行者が、清浄で超人的な天眼によって、身体が崩壊して死んだ後、幸福な境遇、天界に生まれるのを見る。’

383. ‘‘Idhāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ appadukkhavihāriṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannaṃ. Idha panāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ appadukkhavihāriṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannaṃ. Yohaṃ, kassapa, imesaṃ tapassīnaṃ evaṃ āgatiñca gatiñca cutiñca upapattiñca yathābhūtaṃ pajānāmi[Pg.154], sohaṃ kiṃ sabbaṃ tapaṃ garahissāmi, sabbaṃ vā tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosissāmi upavadissāmi?

383. “カッサパよ、私はこの世において、苦しみの少ない生活を送っているある苦行者が、身が壊れ死んだ後、不幸な所、悪い場所、破滅の場所、地獄に生まれるのを、清浄で人間の眼を超えた天眼によって見る。また、カッサパよ、私はこの世において、苦しみの少ない生活を送っているある苦行者が、身が壊れ死んだ後、幸福な所、天界に生まれるのを、清浄で人間の眼を超えた天眼によって見る。カッサパよ、このように、これら苦行者たちの来し方、行き方、死、そして再生をありのままに知っている私が、どうしてすべての苦行を非難し、あるいは、粗末な生活を送るすべての苦行者を一律に責め立て、そしることがあろうか。”

384. ‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā paṇḍitā nipuṇā kataparappavādā vālavedhirūpā. Te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni. Tehipi me saddhiṃ ekaccesu ṭhānesu sameti, ekaccesu ṭhānesu na sameti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti, mayampi taṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti, mayampi taṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti, mayaṃ taṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti, mayaṃ taṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti.

384. “カッサパよ、賢明で、鋭敏で、他者の説を論破することに熟達し、毛先を射抜く射手のような、ある沙門やバラモンたちがいる。彼らは自らの知恵によって、他者の見解を打ち砕くかのように振る舞っている。彼らと私の教えは、ある点では一致し、ある点では一致しない。彼らがあることを‘善し’と言うとき、我々もあることを‘善し’と言う。彼らがあることを‘善くない’と言うとき、我々もあることを‘善くない’と言う。彼らがあることを‘善し’と言うとき、我々はそれを‘善くない’と言う。彼らがあることを‘善くない’と言うとき、我々はそれを‘善し’と言う。”

‘‘Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti, parepi taṃ ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti, parepi taṃ ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti, pare taṃ ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti, pare taṃ ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti.

“我々があることを‘善し’と言うとき、他者もそれを‘善し’と言う。我々があることを‘善くない’と言うとき、他者もそれを‘善くない’と言う。我々があることを‘善くない’と言うとき、他者はそれを‘善し’と言う。我々があることを‘善し’と言うとき、他者はそれを‘善くない’と言う。”

Samanuyuñjāpanakathā

尋問と吟味に関する話

385. ‘‘Tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi – yesu no, āvuso, ṭhānesu na sameti, tiṭṭhantu tāni ṭhānāni. Yesu ṭhānesu sameti, tattha viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, samaṇo vā gotamo, pare vā pana bhonto gaṇācariyā’ti?

385. “私は彼らに近づいて、このように言う。‘友よ、我々の間で一致しない点については、そのままにしておこう。一致する点について、賢者が師と師を、あるいは集団と集団を比較して、次のように尋ね、吟味し、考察するようにしよう。“これらの方々の教えにおいて、不善であり、不善と見なされ、罪があり、罪があると見なされ、親しむべきではなく、親しむべきではないと見なされ、聖なる道に適わず、聖なる道に適わないと見なされ、黒であり、黒と見なされる諸々の法がある。これらの法を、余すところなく捨てて実践しているのは誰か。沙門ゴータマか、それとも他の諸々の師たちか”と。’”

386. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Samaṇo gotamo ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyā’ti. Itiha, kassapa, viññū [Pg.155] samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

386. “カッサパよ、賢者が尋ね、吟味し、考察したとき、次のように言う可能性がある。‘これらの方々の教えにおいて、不善であり、不善と見なされ、罪があり、罪があると見なされ、親しむべきではなく、親しむべきではないと見なされ、聖なる道に適わず、聖なる道に適わないと見なされ、黒であり、黒と見なされる諸々の法がある。沙門ゴータマは、これらの法を余すところなく捨てて実践しているが、他の諸々の師たちは(そうではない)’と。カッサパよ、このように賢者が尋ね、吟味し、考察するならば、そこでは多くの場合、我々をこそ称賛するであろう。”

387. ‘‘Aparampi no, kassapa, viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, samaṇo vā gotamo, pare vā pana bhonto gaṇācariyā’ ti?

387. “さらに、カッサパよ、賢者が師と師を、あるいは集団と集団を比較して、次のように尋ね、吟味し、考察するようにしよう。‘これらの方々の教えにおいて、善であり、善と見なされ、罪がなく、罪がないと見なされ、親しむべきであり、親しむべきであると見なされ、聖なる道に適い、聖なる道に適うと見なされ、白であり、白と見なされる諸々の法がある。これらの法を、余すところなく受持して実践しているのは誰か。沙門ゴータマか、それとも他の諸々の師たちか’と。”

388. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Samaṇo gotamo ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

388. “カッサパよ、賢者が尋ね、吟味し、考察したとき、次のように言う可能性がある。‘これらの方々の教えにおいて、善であり、善と見なされ、罪がなく、罪がないと見なされ、親しむべきであり、親しむべきであると見なされ、聖なる道に適い、聖なる道に適うと見なされ、白であり、白と見なされる諸々の法がある。沙門ゴータマは、これらの法を余すところなく受持して実践しているが、他の諸々の師たちは(そうではない)’と。カッサパよ、このように賢者が尋ね、吟味し、考察するならば、そこでは多くの場合、我々をこそ称賛するであろう。”

389. ‘‘Aparampi no, kassapa, viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, gotamasāvakasaṅgho vā, pare vā pana bhonto gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti?

389. “さらに、カッサパよ、賢者が師と師を、あるいは集団と集団を比較して、次のように尋ね、吟味し、考察するようにしよう。‘これらの方々の教えにおいて、不善であり、不善と見なされ、罪があり、罪があると見なされ、親しむべきではなく、親しむべきではないと見なされ、聖なる道に適わず、聖なる道に適わないと見なされ、黒であり、黒と見なされる諸々の法がある。これらの法を、余すところなく捨てて実践しているのは誰か。ゴータマの弟子たちの集団か、それとも他の諸々の師たちの弟子たちの集団か’と。”

390. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Gotamasāvakasaṅgho ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

390. “カッサパよ、賢者たちが問い、吟味し、議論して、次のように言う可能性がある。‘これらの方々の教えの中で、不善であり、不善と見なされ、過失があり、過失と見なされ、親しむべきではなく、親しむべきではないと見なされ、聖なるものに値せず、聖なるものに値しないと見なされ、黒(悪)であり、黒と見なされる諸々の法がある。ゴータマの弟子たちのサンガは、これらの法を残らず捨てて修行しているが、他の諸々の師やその弟子たちのサンガはどうであろうか’と。カッサパよ、このように賢者たちが問い、吟味し、議論するならば、彼らはそこで主に我々を称賛するであろう。”

391. ‘‘Aparampi [Pg.156] no, kassapa, viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ. ‘Ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, gotamasāvakasaṅgho vā, pare vā pana bhonto gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti?

391. “さらに、カッサパよ、賢者たちが我々と他者を、師と師、あるいはサンガとサンガを対比して、問い、吟味し、議論するようにさせなさい。‘これらの方々の教えの中で、善であり、善と見なされ、過失がなく、過失がないと見なされ、親しむべきであり、親しむべきであると見なされ、聖なるものに値し、聖なるものに値すると見なされ、白(善)であり、白と見なされる諸々の法がある。誰がこれらの法を残らず受持して修行しているだろうか。ゴータマの弟子たちのサンガであろうか、それとも他の諸々の師やその弟子たちのサンガであろうか’と。”

392. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Gotamasāvakasaṅgho ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

392. “カッサパよ、賢者たちが問い、吟味し、議論して、次のように言う可能性がある。‘これらの方々の教えの中で、善であり、善と見なされ、過失がなく、過失がないと見なされ、親しむべきであり、親しむべきであると見なされ、聖なるものに値し、聖なるものに値すると見なされ、白(善)であり、白と見なされる諸々の法がある。ゴータマの弟子たちのサンガは、これらの法を残らず受持して修行しているが、他の諸々の師やその弟子たちのサンガはどうであろうか’と。カッサパよ、このように賢者たちが問い、吟味し、議論するならば、彼らはそこで主に我々を称賛するであろう。”

Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo

“聖なる八支聖道”

393. ‘‘Atthi, kassapa, maggo atthi paṭipadā, yathāpaṭipanno sāmaṃyeva ñassati sāmaṃ dakkhati – ‘samaṇova gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī’ti. Katamo ca, kassapa, maggo, katamā ca paṭipadā, yathāpaṭipanno sāmaṃyeva ñassati sāmaṃ dakkhati – ‘samaṇova gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī’ti? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo. Seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṃ kho, kassapa, maggo, ayaṃ paṭipadā, yathāpaṭipanno sāmaṃyeva ñassati sāmaṃ dakkhati ‘samaṇova gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī’’’ti.

393. “カッサパよ、道があり、実践(行道)がある。それに従って実践するならば、自ら知り、自ら見るであろう。‘沙門ゴータマこそは、時に適ったことを語る者、真実を語る者、有益なことを語る者、法を語る者、律を語る者である’と。カッサパよ、それに従って実践するならば、自ら知り、自ら見るであろうその道とは何か、実践とは何か。それは、この聖なる八支聖道である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。カッサパよ、これこそが道であり、これこそが実践である。それに従って実践するならば、自ら知り、自ら見るであろう。‘沙門ゴータマこそは、時に適ったことを語る者、真実を語る者、有益なことを語る者、法を語る者、律を語る者である’と。”

Tapopakkamakathā

“苦行の修習に関する話”

394. Evaṃ [Pg.157] vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘imepi kho, āvuso gotama, tapopakkamā etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sāmaññasaṅkhātā ca brahmaññasaṅkhātā ca. Acelako hoti, muttācāro, hatthāpalekhano, na ehibhaddantiko, na tiṭṭhabhaddantiko, nābhihaṭaṃ, na uddissakataṃ, na nimantanaṃ sādiyati. So na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti, na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti, na eḷakamantaraṃ, na daṇḍamantaraṃ, na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ bhuñjamānānaṃ, na gabbhiniyā, na pāyamānāya, na purisantaragatāya, na saṅkittīsu, na yattha sā upaṭṭhito hoti, na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī, na macchaṃ, na maṃsaṃ, na suraṃ, na merayaṃ, na thusodakaṃ pivati. So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko…pe… sattāgāriko vā hoti sattālopiko; ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti… sattahipi dattīhi yāpeti; ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti… sattāhikampi āhāraṃ āhāreti. Iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati.

394. “このように言われたとき、裸形苦行者のカッサパは世尊に次のように申し上げた。‘友ゴータマよ、これらの苦行の修習もまた、それら沙門・バラモンたちの沙門の務めと見なされ、バラモンの務めと見なされています。すなわち、裸形であり、伝統的な作法を無視し、手で(汚れを)拭い、食を乞う際に“尊者よ、来てください”と言われても行かず、“尊者よ、待ってください”と言われても止まらず、運ばれてきた食を受け取らず、自分のために用意された食を受け取らず、招待の食を受け取りません。彼は、瓶の口から出されたものを受け取らず、籠の口から出されたものを受け取らず、敷居をまたいで与えられるものを受け取らず、杖をまたいで与えられるものを受け取らず、杵をまたいで与えられるものを受け取らず、二人が食事をしている最中に一人から与えられるものを受け取らず、妊婦から与えられるものを受け取らず、授乳中の女から与えられるものを受け取らず、男と交わっている女から与えられるものを受け取らず、募って集められた食を受け取らず、犬が待っている場所での食を受け取らず、蝿が群がっている場所での食を受け取らず、魚を食べず、肉を食べず、酒を飲まず、強精酒を飲まず、穀物の発酵液を飲みません。彼は、一軒だけで施しを受ける者、あるいは一口だけ食べる者となり、二軒だけで施しを受ける者、あるいは二口だけ食べる者となり、……七軒だけで施しを受ける者、あるいは七口だけ食べる者となります。一つの小皿の食で命をつなぎ、二つの小皿で命をつなぎ、……七つの小皿で命をつなぎます。一日に一度だけ食事をし、二日に一度だけ食事をし、……七日に一度だけ食事をします。このように、半月に一度というように、期間を定めて食事を摂る修行に専念して過ごします。’”

395. ‘‘Imepi kho, āvuso gotama, tapopakkamā etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sāmaññasaṅkhātā ca brahmaññasaṅkhātā ca. Sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti, vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī.

395. “‘友ゴータマよ、これらの苦行の修習もまた、それら沙門・バラモンたちの沙門の務めと見なされ、バラモンの務めと見なされています。すなわち、青菜を食べる者となり、あるいはサマカ(粟の一種)を食べる者となり、あるいはニヴァーラ(野生の米)を食べる者となり、あるいは革の削り屑を食べる者となり、あるいは藻を食べる者となり、あるいは米ぬかを食べる者となり、あるいは飯の焦げを食べる者となり、あるいは胡麻の絞りかすを食べる者となり、あるいは草を食べる者となり、あるいは牛糞を食べる者となります。森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となります。’”

396. ‘‘Imepi kho, āvuso gotama, tapopakkamā etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sāmaññasaṅkhātā ca brahmaññasaṅkhātā ca. Sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti, kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhikampi dhāreti, kesamassulocakopi hoti kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi [Pg.158] hoti āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto, kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi kappeti, thaṇḍilaseyyampi kappeti, ekapassayikopi hoti rajojalladharo, abbhokāsikopi hoti yathāsanthatiko, vekaṭikopi hoti vikaṭabhojanānuyogamanuyutto, apānakopi hoti apānakattamanuyutto, sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharatī’’ti.

396. “友ゴータマよ、これらの沙門・バラモンたちには、沙門の務め、あるいはバラモンの務めとされる、次のような苦行の修練もあります。大麻の衣をまとい、麻混紡の衣をまとい、死体から剥ぎ取った衣をまとい、糞掃衣をまとい、樹皮の衣をまとい、鹿皮をまとい、細切れの鹿皮をまとい、クサの衣をまとい、樹皮繊維の衣をまとい、板の衣をまとい、人毛の毛織物をまとい、馬毛の毛織物をまとい、梟の羽の衣をまといます。また、髪や髭を抜く者となり、髪や髭を抜く修行に専念します。また、座ることを拒んで立ち続ける者となり、また、蹲踞する者となり、蹲踞の修行に専念します。また、刺の床に身を置く者となり、刺の床に横たわります。また、板の上に横たわり、地面の上に横たわり、片側を下にして横たわります。また、塵や垢を身にまとう者となり、また、露天に住む者となり、与えられたままの場所に座る者となります。また、糞を食べる者となり、糞を食べる修行に専念します。また、水を飲まない者となり、水を飲まない修行に専念します。また、夕方までに三度、水に入る修行に専念して過ごします”と申し上げた。

Tapopakkamaniratthakathā

苦行の修練の無益さについての説示

397. ‘‘Acelako cepi, kassapa, hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. Tassa cāyaṃ sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā abhāvitā hoti asacchikatā. Atha kho so ārakāva sāmaññā ārakāva brahmaññā. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

397. “カッサパよ、たとえある者が裸形であり、奔放な振る舞いをし、手で拭い……(中略)……このように、半月に一度というような、一定の期間をおいて食事を摂る修行に専念して過ごしたとしても、もしその者に、この戒の成就、心の成就、智慧の成就が修習されず、実現されていないならば、その者は沙門の境地から遠く、バラモンの境地からも遠いのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修習し、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心の解脱と智慧の解脱を、現世において自ら高い知恵で悟り、実現して具足して過ごすとき、カッサパよ、この比丘こそが‘沙門’とも呼ばれ、‘バラモン’とも呼ばれるのです”

‘‘Sākabhakkho cepi, kassapa, hoti, sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. Tassa cāyaṃ sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā abhāvitā hoti asacchikatā. Atha kho so ārakāva sāmaññā ārakāva brahmaññā. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

“カッサパよ、たとえある者が青菜を食し、雑穀を食し……(中略)……森の根や果実を糧として生き、自然に落ちた果実を食べる者であったとしても、もしその者に、この戒の成就、心の成就、智慧の成就が修習されず、実現されていないならば、その者は沙門の境地から遠く、バラモンの境地からも遠いのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修習し、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心の解脱と智慧の解脱を、現世において自ら高い知恵で悟り、実現して具足して過ごすとき、カッサパよ、この比丘こそが‘沙門’とも呼ばれ、‘バラモン’とも呼ばれるのです”

‘‘Sāṇāni cepi, kassapa, dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Tassa cāyaṃ sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā abhāvitā hoti asacchikatā. Atha kho so ārakāva sāmaññā ārakāva brahmaññā[Pg.159]. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipī’’ti.

“カッサパよ、たとえある者が大麻の衣をまとい、麻混紡の衣をまとい……(中略)……夕方までに三度、水に入る修行に専念して過ごしたとしても、もしその者に、この戒の成就、心の成就、智慧の成就が修習されず、実現されていないならば、その者は沙門の境地から遠く、バラモンの境地からも遠いのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修習し、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心の解脱と智慧の解脱を、現世において自ら高い知恵で悟り、実現して具足して過ごすとき、カッサパよ、この比丘こそが‘沙門’とも呼ばれ、‘バラモン’とも呼ばれるのです”

398. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘dukkaraṃ, bho gotama, sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’’nti. ‘‘Pakati kho esā, kassapa, lokasmiṃ ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Acelako cepi, kassapa, hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā abhavissa brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti.

398. このように言われたとき、裸形のカッサパは世尊にこう申し上げた。“尊師ゴータマよ、沙門であることは困難です。バラモンであることは困難です”。“カッサパよ、世間において‘沙門であることは困難だ、バラモンであることは困難だ’と言われるのは、もっともなことです。カッサパよ、たとえある者が裸形であり、奔放な振る舞いをし、手で拭い……(中略)……このように、半月に一度というような、一定の期間をおいて食事を摂る修行に専念して過ごしたとしましょう。カッサパよ、もしこの程度の、このような苦行の修練によって、沙門であることやバラモンであることが困難、あるいは極めて困難であるならば、‘沙門であることは困難だ、バラモンであることは困難だ’と言うことは適切ではないでしょう”

‘‘Sakkā ca panetaṃ abhavissa kātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘handāhaṃ acelako homi, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharāmī’ti.

“なぜなら、それは家主や家主の息子、あるいは、卑しい水汲みの女奴隷でさえも、‘さあ、私は裸形になり、奔放な振る舞いをし、手で拭い……(中略)……このように、半月に一度というような、一定の期間をおいて食事を摂る修行に専念して過ごそう’と言って、行うことができるからです”

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā hoti brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

“カッサパよ、沙門であることやバラモンであることが困難、あるいは極めて困難であるのは、実に、この程度の、このような苦行の修練とは全く別のところにあるからです。それゆえに、‘沙門であることは困難だ、バラモンであることは困難だ’と言うことは適切なのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修習し、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心の解脱と智慧の解脱を、現世において自ら高い知恵で悟り、実現して具足して過ごすとき、カッサパよ、この比丘こそが‘沙門’とも呼ばれ、‘バラモン’とも呼ばれるのです”

‘‘Sākabhakkho cepi, kassapa, hoti, sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā abhavissa brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti.

“カッサパよ、たとえある者が青菜を食し、雑穀を食し……(中略)……森の根や果実を糧として生き、自然に落ちた果実を食べる者であったとしましょう。カッサパよ、もしこの程度の、このような苦行の修練によって、沙門であることやバラモンであることが困難、あるいは極めて困難であるならば、‘沙門であることは困難だ、バラモンであることは困難だ’と言うことは適切ではないでしょう”

‘‘Sakkā ca panetaṃ abhavissa kātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘handāhaṃ sākabhakkho vā homi, sāmākabhakkho vā…pe… vanamūlaphalāhāro yāpemi pavattaphalabhojī’ti.

“なぜなら、それは家主や家主の息子、あるいは、卑しい水汲みの女奴隷でさえも、‘さあ、私は青菜を食し、あるいは雑穀を食し……(中略)……森の根や果実を糧として生き、自然に落ちた果実を食べよう’と言って、行うことができるからです”と世尊は仰せられた。

‘‘Yasmā [Pg.160] ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā hoti brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

“カッサパよ、これら(裸形など)の程度や、このような苦行の励みとは全く別のところに、困難で極めて困難な沙門の境地やバラモンの境地があるからこそ、‘沙門の境地は困難である、バラモンの境地は困難である’と言うのが適当なのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修め、諸々の漏(けがれ)が尽きることによって、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して具足して住むとき、カッサパよ、この比丘は‘沙門’とも‘バラモン’とも呼ばれるのです。”

‘‘Sāṇāni cepi, kassapa, dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā abhavissa brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti.

“カッサパよ、もし麻の衣を着、あるいは麻を混ぜた衣を着、...あるいは夕方三度、水に入る(沐浴の)行に専念して住むとしても、カッサパよ、もしこの程度の、このような苦行の励みによって沙門の境地やバラモンの境地が困難で極めて困難なものになるのであれば、‘沙門の境地は困難である、バラモンの境地は困難である’と言うのは適当ではないでしょう。”

‘‘Sakkā ca panetaṃ abhavissa kātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘handāhaṃ sāṇānipi dhāremi, masāṇānipi dhāremi…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharāmī’ti.

“なぜなら、在家の主人やその息子、あるいは最下層の水汲みの女奴隷でさえも、‘さあ、私は麻の衣を着、麻を混ぜた衣を着、...夕方三度、水に入る行に専念して住もう’と言って、それを行うことができるからです。”

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā hoti brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipī’’ti.

“カッサパよ、これら(裸形など)の程度や、このような苦行の励みとは全く別のところに、困難で極めて困難な沙門の境地やバラモンの境地があるからこそ、‘沙門の境地は困難である、バラモンの境地は困難である’と言うのが適当なのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修め、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して具足して住むとき、カッサパよ、この比丘は‘沙門’とも‘バラモン’とも呼ばれるのです。”

399. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘dujjāno, bho gotama, samaṇo, dujjāno brāhmaṇo’’ti. ‘‘Pakati kho esā, kassapa, lokasmiṃ ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Acelako cepi, kassapa, hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena samaṇo vā abhavissa [Pg.161] brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti.

399. “このように言われたとき、裸形者カッサパは世尊にこう言いました。‘ゴータマ様、沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しいことです。’‘カッサパよ、世間において“沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しい”というのは、もっともなことです。カッサパよ、もし裸形で、放尿の作法も守らず、手で拭い、...このように半月に一度、決まった食事の作法に専念して住むとしても、カッサパよ、もしこの程度の、このような苦行の励みによって沙門やバラモンを見分けるのが難しく、極めて難しくなるのであれば、“沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しい”と言うのは適当ではないでしょう。’

‘‘Sakkā ca paneso abhavissa ñātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘ayaṃ acelako hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharatī’ti.

“なぜなら、在家の主人やその息子、あるいは最下層の水汲みの女奴隷でさえも、‘この人は裸形であり、放尿の作法も守らず、手で拭い、...このように半月に一度、決まった食事の作法に専念して住んでいる’と知ることができるからです。”

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena samaṇo vā hoti brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

“カッサパよ、これら(裸形など)の程度や、このような苦行の励みとは全く別のところに、見分けるのが難しく、極めて難しい沙門やバラモンがあるからこそ、‘沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しい’と言うのが適当なのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修め、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して具足して住むとき、カッサパよ、この比丘は‘沙門’とも‘バラモン’とも呼ばれるのです。”

‘‘Sākabhakkho cepi, kassapa, hoti sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena samaṇo vā abhavissa brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti.

“カッサパよ、もし青菜を食し、あるいは雑穀を食し、...森の根や果実を糧として生き、自然に落ちた果実を食すとしても、カッサパよ、もしこの程度の、このような苦行の励みによって沙門やバラモンを見分けるのが難しく、極めて難しくなるのであれば、‘沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しい’と言うのは適当ではないでしょう。”

‘‘Sakkā ca paneso abhavissa ñātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘ayaṃ sākabhakkho vā hoti sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī’ti.

“なぜなら、在家の主人やその息子、あるいは最下層の水汲みの女奴隷でさえも、‘この人は青菜を食し、あるいは雑穀を食し、...森の根や果実を糧として生き、自然に落ちた果実を食している’と知ることができるからです。”

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena samaṇo vā hoti brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

“カッサパよ、これら(裸形など)の程度や、このような苦行の励みとは全く別のところに、見分けるのが難しく、極めて難しい沙門やバラモンがあるからこそ、‘沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しい’と言うのが適当なのです。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修め、諸々の漏が尽きることによって、漏のない心解脱と慧解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して具足して住むとき、カッサパよ、この比丘は‘沙門’とも‘バラモン’とも呼ばれるのです。”

‘‘Sāṇāni [Pg.162] cepi, kassapa, dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena samaṇo vā abhavissa brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti.

“カッサパよ、もし麻の衣を着、あるいは麻を混ぜた衣を着、...あるいは夕方三度、水に入る行に専念して住むとしても、カッサパよ、もしこの程度の、このような苦行の励みによって沙門やバラモンを見分けるのが難しく、極めて難しくなるのであれば、‘沙門を見分けるのは難しく、バラモンを見分けるのは難しい’と言うのは適当ではないでしょう。”

‘‘Sakkā ca paneso abhavissa ñātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘ayaṃ sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharatī’ti.

“なぜなら、在家の主人やその息子、あるいは最下層の水汲みの女奴隷でさえも、‘この人は麻の衣を着、あるいは麻を混ぜた衣を着、...あるいは夕方三度、水に入る行に専念して住んでいる’と知ることができるからです。”

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena samaṇo vā hoti brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipī’’ti.

“カッサパよ、まさに、このような(外見的な)程度や、このような苦行の励行とは別の理由によって、沙門であるか婆羅門であるかを判別することが困難であり、極めて困難であるからこそ、‘沙門は知りがたく、婆羅門は知りがたい’と言うのがふさわしいのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、悪意のない慈しみの心を修め、諸々の漏(けがれ)が尽きることによって、漏のない心の解脱と智慧による解脱を、現世において自ら高い知恵で知り、証得して具足して住むとき、カッサパよ、この比丘こそが‘沙門’とも‘婆羅門’とも呼ばれるのである。”

Sīlasamādhipaññāsampadā

戒・定・慧の具足(戒・三昧・智慧の完成)

400. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘katamā pana sā, bho gotama, sīlasampadā, katamā cittasampadā, katamā paññāsampadā’’ti? ‘‘Idha, kassapa, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho…pe… (yathā 190-193 anucchedesu, evaṃ vitthāretabbaṃ) bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu, kāyakammavacīkammena samannāgato kusalena parisuddhājīvo sīlasampanno indriyesu guttadvāro satisampajaññena samannāgato santuṭṭho.

400. “このように言われたとき、裸形者のカッサパは世尊に次のように申し上げた。‘尊師ゴータマよ、それでは、その戒の具足とはどのようなものですか。心の具足(三昧の具足)とはどのようなものですか。智慧の具足とはどのようなものですか。’‘カッサパよ、ここに如来が世の中に現れる。阿羅漢であり、正自覚者であり……(中略)……恐るべき罪過を(微細な罪にも)見て、学処を授かって修行し、善き身業と口業を具え、清浄な生活を送り、戒を具足し、諸の感官の門を守り、正念と正智を具え、満足を知る者となる。’

401. ‘‘Kathañca, kassapa, bhikkhu sīlasampanno hoti? Idha, kassapa, bhikkhu pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Idampissa hoti sīlasampadāya …pe… (yathā 194 yāva 210 anucchedesu)

401. “カッサパよ、比丘はどのようにして戒を具足するのか。カッサパよ、ここに比丘は、生きものを殺すことを捨て、生きものを殺すことから離れ、杖を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を憐れんで住む。これもまた、彼の戒の具足の一つである。……(中略)……”

‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti[Pg.163]. Seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ…pe… (yathā 211 anucchede) osadhīnaṃ patimokkho iti vā iti, evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasampadāya.

“あるいはまた、世の沙門・婆羅門たちの中には、信者から布施された食物を食べながら、次のような低俗な術(畜生道のような邪術)による邪な生活を営む者がいる。例えば、神々への祈祷や誓願……(中略)……薬の塗布や剥離などである。比丘は、このような低俗な術による邪な生活から離れている。これもまた、彼の戒の具足の一つである。”

‘‘Sa kho so, kassapa, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. Seyyathāpi, kassapa, rājā khattiyo muddhāvasitto nihatapaccāmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ paccatthikato. Evameva kho, kassapa, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, kassapa, bhikkhu sīlasampanno hoti. Ayaṃ kho, kassapa, sīlasampadā…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idampissa hoti cittasampadāya…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idampissa hoti cittasampadāya. Ayaṃ kho, kassapa, cittasampadā.

“カッサパよ、このように戒を具足した比丘は、その戒の慎みに関して、いかなる方面からも恐怖を見ることがない。カッサパよ、例えば、灌頂を授けられた刹帝利(王)が、敵を打ち破ったならば、敵に関してはいかなる方面からも恐怖を見ることがないようなものである。カッサパよ、それと同じように、戒を具足した比丘は、その戒の慎みに関して、いかなる方面からも恐怖を見ることがない。彼はこの聖なる戒の集まりを具えて、自らの内に非難されることのない安楽を感じるのである。カッサパよ、このようにして比丘は戒を具足する。カッサパよ、これが戒の具足である。……(中略)……初禅に入って住む。これもまた、彼の心の具足の一つである。……(中略)……第二禅、第三禅、第四禅に入って住む。これもまた、彼の心の具足の一つである。カッサパよ、これが心の具足である。”

‘‘So evaṃ samāhite citte…pe… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… idampissa hoti paññāsampadāya…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti…pe… idampissa hoti paññāsampadāya. Ayaṃ kho, kassapa, paññāsampadā.

“彼は、このように心が定まったとき……(中略)……智と見(如実知見)のために心を向け、心を導く。……(中略)……これもまた、彼の智慧の具足の一つである。……(中略)……‘もはやこのような状態(輪廻)に戻ることはない’と知る。……(中略)……これもまた、彼の智慧の具足の一つである。カッサパよ、これが智慧の具足である。”

‘‘Imāya ca, kassapa, sīlasampadāya cittasampadāya paññāsampadāya aññā sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā uttaritarā vā paṇītatarā vā natthi.

“カッサパよ、この戒の具足、心の具足、智慧の具足よりも、さらに高く、あるいはさらに優れた他の戒の具足、心の具足、智慧の具足は存在しない。”

Sīhanādakathā

獅子吼の説

402. ‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā sīlavādā. Te anekapariyāyena sīlassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyaṃ paramaṃ sīlaṃ, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhisīlaṃ.

402. “カッサパよ、沙門・婆羅門の中には、戒を説く者たちがいる。彼らは様々な方法で戒の徳を称える。カッサパよ、聖なる最高の戒がある限り、私はそこに自分と同等の者さえ見いださない。ましてや自分より優れた者など、どこにいようか。むしろ、卓越した戒(増上戒)に関しては、私こそが最高なのである。”

‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā tapojigucchāvādā. Te anekapariyāyena tapojigucchāya vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyā paramā [Pg.164] tapojigucchā, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhijegucchaṃ.

“カッサパよ、沙門・婆羅門の中には、苦行による嫌悪(煩悩を焼き払う精進)を説く者たちがいる。彼らは様々な方法で苦行による嫌悪の徳を称える。カッサパよ、聖なる最高の苦行による嫌悪がある限り、私はそこに自分と同等の者さえ見いださない。ましてや自分より優れた者など、どこにいようか。むしろ、卓越した嫌悪(増上嫌悪)に関しては、私こそが最高なのである。”

‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā paññāvādā. Te anekapariyāyena paññāya vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyā paramā paññā, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhipaññaṃ.

“カッサパよ、沙門・婆羅門の中には、智慧を説く者たちがいる。彼らは様々な方法で智慧の徳を称える。カッサパよ、聖なる最高の智慧がある限り、私はそこに自分と同等の者さえ見いださない。ましてや自分より優れた者など、どこにいようか。むしろ、卓越した智慧(増上慧)に関しては、私こそが最高なのである。”

‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā vimuttivādā. Te anekapariyāyena vimuttiyā vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyā paramā vimutti, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhivimutti.

“カッサパよ、沙門・婆羅門の中には、解脱を説く者たちがいる。彼らは様々な方法で解脱の徳を称える。カッサパよ、聖なる最高の解脱がある限り、私はそこに自分と同等の者さえ見いださない。ましてや自分より優れた者など、どこにいようか。むしろ、卓越した解脱(増上解脱)に関しては、私こそが最高なのである。”

403. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘sīhanādaṃ kho samaṇo gotamo nadati, tañca kho suññāgāre nadati, no parisāsū’ti. Te – ‘mā heva’ntissu vacanīyā. ‘Sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadatī’ti evamassu, kassapa, vacanīyā.

403. “カッサパよ、他の教えを信じる遍歴行者たちが次のように言う可能性がある。‘沙門ゴータマは獅子吼(堂々たる宣言)をするが、それは空き家(誰もいない所)でするものであって、大衆の中でするものではない’と。彼らにはそのように言わせてはならない。カッサパよ、彼らには‘沙門ゴータマは獅子吼をし、かつ大衆の中でもそれをするのである’と言うべきである。”

‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, no ca kho visārado nadatī’ti. Te – ‘mā heva’ntissu vacanīyā. ‘Sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadatī’’ti evamassu, kassapa, vacanīyā.

“カッサパよ、外道の遍歴行者たちが次のように言う可能性がある。‘沙門ゴタマは獅子吼をなし、会衆の中で吼えるが、確信(無畏)をもって吼えるのではない’と。彼らにはこう言うべきである。‘そのように言ってはならない。沙門ゴタマは獅子吼をなし、会衆の中で吼え、かつ確信をもって吼えるのである’と。カッサパよ、このように彼らに言うべきである。”

‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadati, no ca kho naṃ pañhaṃ pucchanti…pe… pañhañca naṃ pucchanti; no ca kho nesaṃ pañhaṃ puṭṭho byākaroti…pe… pañhañca nesaṃ puṭṭho byākaroti; no ca kho pañhassa veyyākaraṇena cittaṃ ārādheti…pe… pañhassa ca veyyākaraṇena cittaṃ ārādheti; no ca kho sotabbaṃ maññanti…pe… sotabbañcassa maññanti; no ca kho sutvā pasīdanti…pe… sutvā cassa pasīdanti[Pg.165]; no ca kho pasannākāraṃ karonti…pe… pasannākārañca karonti; no ca kho tathattāya paṭipajjanti…pe… tathattāya ca paṭipajjanti; no ca kho paṭipannā ārādhentī’ti. Te – ‘mā heva’ntissu vacanīyā. ‘Sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadati, pañhañca naṃ pucchanti, pañhañca nesaṃ puṭṭho byākaroti, pañhassa ca veyyākaraṇena cittaṃ ārādheti, sotabbañcassa maññanti, sutvā cassa pasīdanti, pasannākārañca karonti, tathattāya ca paṭipajjanti, paṭipannā ca ārādhentī’ti evamassu, kassapa, vacanīyā.

“カッサパよ、外道の遍歴行者たちが次のように言う可能性がある。‘沙門ゴタマは獅子吼をなし、会衆の中で吼え、確信をもって吼えるが、人々は彼に質問をしない……(中略)……質問をしても彼は答えない……(中略)……答えても人々の心を満足させない……(中略)……聞くに値すると思われない……(中略)……聞いても浄信を起こさない……(中略)……浄信の証(供養など)を示さない……(中略)……教えの通りに実践しない……(中略)……実践しても(ゴタマの)心を満足させない’と。彼らにはこう言うべきである。‘そのように言ってはならない。沙門ゴタマは獅子吼をなし、会衆の中で吼え、確信をもって吼える。人々は彼に質問をし、彼はその質問に答え、その回答によって人々の心を満足させ、人々は聞くに値すると思い、聞いて浄信を起こし、浄信の証を示し、教えの通りに実践し、実践する者は(ゴタマの)心を満足させるのである’と。カッサパよ、このように彼らに言うべきである。”

Titthiyaparivāsakathā

外道の別住(プロベーション)に関する話

404. ‘‘Ekamidāhaṃ, kassapa, samayaṃ rājagahe viharāmi gijjhakūṭe pabbate. Tatra maṃ aññataro tapabrahmacārī nigrodho nāma adhijegucche pañhaṃ apucchi. Tassāhaṃ adhijegucche pañhaṃ puṭṭho byākāsiṃ. Byākate ca pana me attamano ahosi paraṃ viya mattāyā’’ti. ‘‘Ko hi, bhante, bhagavato dhammaṃ sutvā na attamano assa paraṃ viya mattāya? Ahampi hi, bhante, bhagavato dhammaṃ sutvā attamano paraṃ viya mattāya. Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi, dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti.

404. “カッサパよ、かつて私は王舎城の霊鷲山に住んでいた。そこでニグローダという名の苦行者が、至高の嫌悪(離垢・禁戒)について私に質問した。私はその質問に答えた。私の回答に、彼はこの上なく歓喜した。”“尊師よ、世尊の法を聞いて、誰がこの上なく歓喜しないことがありましょうか。尊師よ、私もまた世尊の法を聞いて、この上なく歓喜いたしました。素晴らしいことです、尊師よ。素晴らしいことです。尊師よ、倒れたものを起こすように、隠されたものを開くように、迷った者に道を示すように、あるいは‘眼ある者は形色を見るだろう’と暗闇の中に灯火を掲げるように、世尊は様々な方法で法を明らかにされました。尊師よ、私は世尊に帰依し、法に帰依し、比丘サンガに帰依いたします。私は世尊のもとで出家を授かり、具足戒を授かりたいと願います。”

405. ‘‘Yo kho, kassapa, aññatitthiyapubbo imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhati pabbajjaṃ, ākaṅkhati upasampadaṃ, so cattāro māse parivasati, catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Api ca mettha puggalavemattatā viditā’’ti. ‘‘Sace, bhante, aññatitthiyapubbā imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhanti pabbajjaṃ, ākaṅkhanti upasampadaṃ, cattāro māse parivasanti, catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Ahaṃ cattāri vassāni parivasissāmi, catunnaṃ vassānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājentu, upasampādentu bhikkhubhāvāyā’’ti.

405. “カッサパよ、かつて外道であった者が、この法と律において出家を望み、具足戒を望むなら、四ヶ月間の別住を行わなければならない。四ヶ月が経過し、比丘たちが満足したならば、比丘とするために出家させ、具足戒を授ける。しかし、この点において、私は個人による違いを認めている。”“尊師よ、もし以前に外道であった者が、この法と律において出家を望み、具足戒を望んで、四ヶ月間の別住を行うのであれば、私は四年間、別住を行いましょう。四年の経過後、比丘たちが満足したならば、私を出家させ、具足戒を授けて比丘としてください。”

Alattha [Pg.166] kho acelo kassapo bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā kassapo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto na cirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti – abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā kassapo arahataṃ ahosīti.

裸形のカッサパは、世尊のもとで出家を許され、具足戒を授かった。具足戒を受けて間もなく、尊者カッサパは独り離れ、不放逸に、熱心に、精進して住した。そして、良家の息子たちが正しく家を出て、家なき身となって出家する目的である、あの無上の梵行の完成を、現世において自ら卓越した知恵をもって悟り、証得して具現した。“生は尽きた。梵行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこのような状態に戻ることはない”と知った。こうして、尊者カッサパは阿羅漢の一人となったのである。

Mahāsīhanādasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.

大獅子吼経(マハーシーハナーダ・スッタ)終結。第八。

9. Poṭṭhapādasuttaṃ

9. ポッタパーダ経(ポッタパーダ・スッタ)

Poṭṭhapādaparibbājakavatthu

遍歴行者ポッタパーダの物語

406. Evaṃ [Pg.167] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena poṭṭhapādo paribbājako samayappavādake tindukācīre ekasālake mallikāya ārāme paṭivasati mahatiyā paribbājakaparisāya saddhiṃ tiṃsamattehi paribbājakasatehi. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi.

406. このように私は聞いた。ある時、世尊は舎衛城のジェータ林、アナータピンディカ園に住しておられた。その時、遍歴行者ポッタパーダは、マッリカー王妃の園にある、諸説が論じられる“一堂”という名のティンドゥカ樹の林に、三百人ほどの多くの遍歴行者の群れと共に住んでいた。さて、世尊は朝、内衣を整え、鉢と衣を持って、托鉢のために舎衛城に入られた。

407. Atha kho bhagavato etadahosi – ‘‘atippago kho tāva sāvatthiyaṃ piṇḍāya carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ yena samayappavādako tindukācīro ekasālako mallikāya ārāmo, yena poṭṭhapādo paribbājako tenupasaṅkameyya’’nti. Atha kho bhagavā yena samayappavādako tindukācīro ekasālako mallikāya ārāmo tenupasaṅkami.

407. その時、世尊は次のように思われた。“舎衛城に托鉢に行くには、まだ早すぎる。諸説が論じられるマッリカー王妃の園、ティンドゥカ樹の林にある一堂、遍歴行者ポッタパーダのところへ行ってみようか”と。そこで世尊は、諸説が論じられるマッリカー王妃の園、ティンドゥカ樹の林にある一堂へと向かわれた。

408. Tena kho pana samayena poṭṭhapādo paribbājako mahatiyā paribbājakaparisāya saddhiṃ nisinno hoti unnādiniyā uccāsaddamahāsaddāya anekavihitaṃ tiracchānakathaṃ kathentiyā. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ mahāmattakathaṃ senākathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ annakathaṃ pānakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mālākathaṃ gandhakathaṃ ñātikathaṃ yānakathaṃ gāmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ janapadakathaṃ itthikathaṃ sūrakathaṃ visikhākathaṃ kumbhaṭṭhānakathaṃ pubbapetakathaṃ nānattakathaṃ lokakkhāyikaṃ samuddakkhāyikaṃ itibhavābhavakathaṃ iti vā.

408. その時、遊行者ポッタパーダは、騒がしく大声で叫び、多種多様な無益な話(畜生論)にふけっている大勢の遊行者の群れと共に座っていた。すなわち、王の話、盗賊の話、大臣の話、軍隊の話、恐怖の話、戦争の話、食べ物の話、飲み物の話、衣服の話、寝具の話、花輪の話、香料の話、親族の話、乗り物の話、村の話、町の話、都市の話、地方の話、女の話、勇士の話、路地の話、水汲み場の話、亡くなった親族の話、雑多な話、世間の話、海の話、繁栄と衰退の話などである。

409. Addasā kho poṭṭhapādo paribbājako bhagavantaṃ dūratova āgacchantaṃ; disvāna sakaṃ parisaṃ saṇṭhapesi – ‘‘appasaddā bhonto hontu, mā bhonto saddamakattha. Ayaṃ samaṇo gotamo āgacchati. Appasaddakāmo kho so āyasmā appasaddassa vaṇṇavādī. Appeva nāma appasaddaṃ parisaṃ viditvā upasaṅkamitabbaṃ maññeyyā’’ti. Evaṃ vutte te paribbājakā tuṇhī ahesuṃ.

409. 遊行者ポッタパーダは、世尊が遠くから来られるのを目にした。見ると、自分の仲間の者たちを静めさせた。“諸君、静かにしなさい。諸君、音を立ててはならない。あの沙門ゴータマが来られる。あの方は静寂を好み、静寂を称賛される方だ。会衆が静かであると知れば、立ち寄るべきだと思われるかもしれない”。そう言われると、遊行者たちは沈黙した。

410. Atha [Pg.168] kho bhagavā yena poṭṭhapādo paribbājako tenupasaṅkami. Atha kho poṭṭhapādo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘etu kho, bhante, bhagavā. Svāgataṃ, bhante, bhagavato. Cirassaṃ kho, bhante, bhagavā imaṃ pariyāyamakāsi, yadidaṃ idhāgamanāya. Nisīdatu, bhante, bhagavā, idaṃ āsanaṃ paññatta’’nti.

410. そこで世尊は、遊行者ポッタパーダのところへ近づかれた。すると、遊行者ポッタパーダは世尊にこう申し上げた。“世尊よ、どうぞお越しください。世尊よ、ようこそおいでくださいました。世尊よ、ここへお越しいただくまで、実に長い時間が経ちました。世尊よ、どうぞお座りください。この座席が用意されております”。

Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Poṭṭhapādopi kho paribbājako aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho poṭṭhapādaṃ paribbājakaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘kāya nuttha, poṭṭhapāda, etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti?

世尊は用意された座席に座られた。遊行者ポッタパーダもまた、別の低い椅子を取って、一方に座った。一方に座った遊行者ポッタパーダに、世尊はこう言われた。“ポッタパーダよ、今、君たちはどのような話をして集まっていたのか。また、君たちのどのような話が途中で中断されたのか”。

Abhisaññānirodhakathā

想の滅尽についての話

411. Evaṃ vutte poṭṭhapādo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘tiṭṭhatesā, bhante, kathā, yāya mayaṃ etarahi kathāya sannisinnā. Nesā, bhante, kathā bhagavato dullabhā bhavissati pacchāpi savanāya. Purimāni, bhante, divasāni purimatarāni, nānātitthiyānaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ kotūhalasālāya sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ abhisaññānirodhe kathā udapādi – ‘kathaṃ nu kho, bho, abhisaññānirodho hotī’ti? Tatrekacce evamāhaṃsu – ‘ahetū appaccayā purisassa saññā uppajjantipi nirujjhantipi. Yasmiṃ samaye uppajjanti, saññī tasmiṃ samaye hoti. Yasmiṃ samaye nirujjhanti, asaññī tasmiṃ samaye hotī’ti. Ittheke abhisaññānirodhaṃ paññapenti.

411. そう言われると、遊行者ポッタパーダは世尊にこう申し上げた。“世尊よ、私たちが今集まって話していたその話は、ひとまず置いておきましょう。世尊にとって、その話は後で聞くことも難しくはないでしょう。世尊よ、数日前、議論堂に集まっていた様々な宗派の沙門やバラモンたちの間で、想の滅尽について次のような議論が起こりました。‘諸君、想の滅尽とは、いったいどのようにして起こるのか’と。そこである者たちはこう言いました。‘人の想は、原因もなく条件もなく生じたり滅したりする。生じた時には想がある者(有想者)となり、滅した時には想のない者(無想者)となるのだ’と。このように、ある者たちは想の滅尽を説いています”。

‘‘Tamañño evamāha – ‘na kho pana metaṃ, bho, evaṃ bhavissati. Saññā hi, bho, purisassa attā. Sā ca kho upetipi apetipi. Yasmiṃ samaye upeti, saññī tasmiṃ samaye hoti. Yasmiṃ samaye apeti, asaññī tasmiṃ samaye hotī’ti. Ittheke abhisaññānirodhaṃ paññapenti.

“また別の者はこう言いました。‘諸君、それは決してそうではない。想こそが人の我(アートマン)である。それは近づいたり離れたりする。近づいた時には有想者となり、離れた時には無想者となるのだ’と。このように、ある者たちは想の滅尽を説いています”。

‘‘Tamañño evamāha – ‘na kho pana metaṃ, bho, evaṃ bhavissati. Santi hi, bho, samaṇabrāhmaṇā mahiddhikā mahānubhāvā. Te imassa purisassa saññaṃ upakaḍḍhantipi apakaḍḍhantipi. Yasmiṃ samaye upakaḍḍhanti, saññī tasmiṃ samaye [Pg.169] hoti. Yasmiṃ samaye apakaḍḍhanti, asaññī tasmiṃ samaye hotī’ti. Ittheke abhisaññānirodhaṃ paññapenti.

“また別の者はこう言いました。‘諸君、それは決してそうではない。大きな神通力と威力を持つ沙門やバラモンたちがいる。彼らがこの人の想を引き入れたり、引き出したりするのだ。引き入れた時には有想者となり、引き出した時には無想者となるのだ’と。このように、ある者たちは想の滅尽を説いています”。

‘‘Tamañño evamāha – ‘na kho pana metaṃ, bho, evaṃ bhavissati. Santi hi, bho, devatā mahiddhikā mahānubhāvā. Tā imassa purisassa saññaṃ upakaḍḍhantipi apakaḍḍhantipi. Yasmiṃ samaye upakaḍḍhanti, saññī tasmiṃ samaye hoti. Yasmiṃ samaye apakaḍḍhanti, asaññī tasmiṃ samaye hotī’ti. Ittheke abhisaññānirodhaṃ paññapenti.

“また別の者はこう言いました。‘諸君、それは決してそうではない。大きな神通力と威力を持つ神々がいる。それらの神々がこの人の想を引き入れたり、引き出したりするのだ。引き入れた時には有想者となり、引き出した時には無想者となるのだ’と。このように、ある者たちは想の滅尽を説いています”。

‘‘Tassa mayhaṃ, bhante, bhagavantaṃyeva ārabbha sati udapādi – ‘aho nūna bhagavā, aho nūna sugato, yo imesaṃ dhammānaṃ sukusalo’ti. Bhagavā, bhante, kusalo, bhagavā pakataññū abhisaññānirodhassa. Kathaṃ nu kho, bhante, abhisaññānirodho hotī’’ti?

“世尊よ、その時、私は世尊のことを思い起こしました。‘ああ、世尊、善逝(ぜんぜい)がおられたら。あの方こそ、これらの法に精通しておられる’と。世尊よ、世尊は想の滅尽に精通し、その本性を知っておられます。世尊よ、想の滅尽とは、いったいどのようにして起こるのでしょうか”。

Sahetukasaññuppādanirodhakathā

原因を伴う想の生起と滅尽についての話

412. ‘‘Tatra, poṭṭhapāda, ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘ahetū appaccayā purisassa saññā uppajjantipi nirujjhantipī’ti, āditova tesaṃ aparaddhaṃ. Taṃ kissa hetu? Sahetū hi, poṭṭhapāda, sappaccayā purisassa saññā uppajjantipi nirujjhantipi. Sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati’’.

412. “ポッタパーダよ、それらの沙門やバラモンたちのうち、‘人の想は原因もなく条件もなく生じたり滅したりする’と言う者たちは、最初から間違っている。それはなぜか。ポッタパーダよ、人の想は原因があり条件があって生じ、また滅するからである。修練(学)によって一つの想が生じ、修練によって一つの想が滅するのである”。

413. ‘‘Kā ca sikkhā’’ti? Bhagavā avoca – ‘‘idha, poṭṭhapāda, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu, evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, poṭṭhapāda, bhikkhu sīlasampanno hoti…pe… tassime pañcanīvaraṇe pahīne attani samanupassato pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. So vivicceva kāmehi, vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā kāmasaññā, sā nirujjhati. Vivekajapītisukhasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, vivekajapītisukhasukhuma-saccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayaṃ sikkhā’’ti bhagavā avoca.

413. “‘修行(シッカ)’とは何でしょうか”と、世尊は(自ら問い、そして)仰せられた。“ポッタパーダよ、この世に如来、応供、正等覚者が現れる……(沙門果経の第190節から212節にあるように、詳細に説かれるべきである)。ポッタパーダよ、このようにして比丘は戒を具足する……。比丘が自らの中にこれら五つの蓋(五蓋)が捨て去られたのを見る時、歓喜が生じる。歓喜した者に喜悦(ピィーティ)が生じる。心に喜悦がある者の身体は軽安となる。身体が軽安となった者は楽(スク)を感じる。楽がある者の心は定まる。彼は諸々の欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋(じん)があり、伺(し)があり、離より生じた喜と楽のある初禅を具足して住む。彼において、それ以前の欲の知覚(欲想)は滅する。その時、離より生じた喜と楽を伴う、微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は離より生じた喜と楽を伴う、微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行(シッカ)によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これが‘修行’である”と世尊は仰せられた。

‘‘Puna [Pg.170] caparaṃ, poṭṭhapāda, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā vivekajapītisukhasukhumasaccasaññā, sā nirujjhati. Samādhijapītisukhasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, samādhijapītisukhasukhumasaccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayampi sikkhā’’ti bhagavā avoca.

“さらにまた、ポッタパーダよ、比丘は尋と伺が静まり、内なる清浄と心の統一があり、尋もなく伺もなく、定より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住む。彼において、それ以前の離より生じた喜と楽を伴う、微細で真実な知覚は滅する。その時、定より生じた喜と楽を伴う、微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は定より生じた喜と楽を伴う、微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これもまた‘修行’である”と世尊は仰せられた。

‘‘Puna caparaṃ, poṭṭhapāda, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā samādhijapītisukhasukhumasaccasaññā, sā nirujjhati. Upekkhāsukhasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, upekkhāsukhasukhumasaccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayampi sikkhā’’ti bhagavā avoca.

“さらにまた、ポッタパーダよ、比丘は喜悦が薄れることにより、平静(ウペッカー)を保ち、正念(サティ)と正知(サンパジャンニャ)を備えて住み、身体で楽を感じる。聖者たちが‘平静であり、正念があり、楽に住む者である’と称賛する第三禅を具足して住む。彼において、それ以前の定より生じた喜と楽を伴う、微細で真実な知覚は滅する。その時、平静と楽を伴う、微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は平静と楽を伴う、微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これもまた‘修行’である”と世尊は仰せられた。

‘‘Puna caparaṃ, poṭṭhapāda, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā upekkhāsukhasukhumasaccasaññā, sā nirujjhati. Adukkhamasukhasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, adukkhamasukhasukhumasaccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayampi sikkhā’’ti bhagavā avoca.

“さらにまた、ポッタパーダよ、比丘は楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いが消滅していることにより、不苦不楽であり、平静による念の清浄がある第四禅を具足して住む。彼において、それ以前の平静と楽を伴う、微細で真実な知覚は滅する。その時、不苦不楽の微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は不苦不楽の微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これもまた‘修行’である”と世尊は仰せられた。

‘‘Puna caparaṃ, poṭṭhapāda, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā rūpasaññā, sā nirujjhati. Ākāsānañcāyatanasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, ākāsānañcāyatanasukhumasaccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayampi sikkhā’’ti bhagavā avoca.

“さらにまた、ポッタパーダよ、比丘はあらゆる面で色の知覚を越え、対立の知覚が消滅し、多様性の知覚を心にかけないことにより、‘空は無辺なり’として空無辺処を具足して住む。彼において、それ以前の色の知覚は滅する。その時、空無辺処に伴う、微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は空無辺処に伴う、微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これもまた‘修行’である”と世尊は仰せられた。

‘‘Puna [Pg.171] caparaṃ, poṭṭhapāda, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā ākāsānañcāyatanasukhumasaccasaññā, sā nirujjhati. Viññāṇañcāyatanasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, viññāṇañcāyatanasukhumasaccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayampi sikkhā’’ti bhagavā avoca.

“さらにまた、ポッタパーダよ、比丘はあらゆる面で空無辺処を越え、‘意識は無辺なり’として識無辺処を具足して住む。彼において、それ以前の空無辺処に伴う、微細で真実な知覚は滅する。その時、識無辺処に伴う、微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は識無辺処に伴う、微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これもまた‘修行’である”と世尊は仰せられた。

‘‘Puna caparaṃ, poṭṭhapāda, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Tassa yā purimā viññāṇañcāyatanasukhumasaccasaññā, sā nirujjhati. Ākiñcaññāyatanasukhumasaccasaññā tasmiṃ samaye hoti, ākiñcaññāyatanasukhumasaccasaññīyeva tasmiṃ samaye hoti. Evampi sikkhā ekā saññā uppajjati, sikkhā ekā saññā nirujjhati. Ayampi sikkhā’’ti bhagavā avoca.

“さらにまた、ポッタパーダよ、比丘はあらゆる面で識無辺処を越え、‘何ものもなし’として無所有処を具足して住む。彼において、それ以前の識無辺処に伴う、微細で真実な知覚は滅する。その時、無所有処に伴う、微細で真実な知覚が生じる。その時、彼は無所有処に伴う、微細で真実な知覚を有する者となる。このように、修行によって一つの知覚が生じ、修行によって一つの知覚が滅する。これもまた‘修行’である”と世尊は仰せられた。

414. ‘‘Yato kho, poṭṭhapāda, bhikkhu idha sakasaññī hoti, so tato amutra tato amutra anupubbena saññaggaṃ phusati. Tassa saññagge ṭhitassa evaṃ hoti – ‘cetayamānassa me pāpiyo, acetayamānassa me seyyo. Ahañceva kho pana ceteyyaṃ, abhisaṅkhareyyaṃ, imā ca me saññā nirujjheyyuṃ, aññā ca oḷārikā saññā uppajjeyyuṃ; yaṃnūnāhaṃ na ceva ceteyyaṃ na ca abhisaṅkhareyya’nti. So na ceva ceteti, na ca abhisaṅkharoti. Tassa acetayato anabhisaṅkharoto tā ceva saññā nirujjhanti, aññā ca oḷārikā saññā na uppajjanti. So nirodhaṃ phusati. Evaṃ kho, poṭṭhapāda, anupubbābhisaññānirodha-sampajāna-samāpatti hoti.

414. “ポッタパーダよ、この教えにおいて比丘が自らの想(第一禅の想)を持つとき、彼はそこから次へ、またそこから次へと順次に想の頂点(無所有処)に達する。想の頂点に留まる彼に、次のような思いが生じる。‘私が意図(思惟)するなら、それは私にとって劣ったことになり、意図しないなら、それは私にとって勝れたことになる。もし私が意図し、造作するなら、これらの想は滅し、他の粗大な想が生じるだろう。いっそ、私は意図せず、造作もしないほうがよい’と。彼は意図せず、造作もしない。意図せず造作もしない彼の、それらの想は滅し、他の粗大な想も生じない。彼は滅(想受滅)に達する。ポッタパーダよ、このようにして、順次の想の滅に至る正知ある等至(三昧)が成るのである。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, api nu te ito pubbe evarūpā anupubbābhisaññānirodha-sampajāna-samāpatti sutapubbā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante. Evaṃ kho ahaṃ, bhante, bhagavato bhāsitaṃ ājānāmi – ‘yato kho, poṭṭhapāda, bhikkhu idha sakasaññī hoti, so tato amutra tato amutra anupubbena saññaggaṃ phusati, tassa saññagge ṭhitassa evaṃ hoti – ‘‘cetayamānassa me pāpiyo, acetayamānassa me seyyo. Ahañceva kho pana ceteyyaṃ [Pg.172] abhisaṅkhareyyaṃ, imā ca me saññā nirujjheyyuṃ, aññā ca oḷārikā saññā uppajjeyyuṃ; yaṃnūnāhaṃ na ceva ceteyyaṃ, na ca abhisaṅkhareyya’’nti. So na ceva ceteti, na cābhisaṅkharoti, tassa acetayato anabhisaṅkharoto tā ceva saññā nirujjhanti, aññā ca oḷārikā saññā na uppajjanti. So nirodhaṃ phusati. Evaṃ kho, poṭṭhapāda, anupubbābhisaññānirodha-sampajāna-samāpatti hotī’’’ti. ‘‘Evaṃ, poṭṭhapādā’’ti.

“ポッタパーダよ、あなたはどう思うか。これまでに、このような順次の想の滅に至る正知ある等至について聞いたことがあるか。”“いいえ、世尊よ、聞いたことがありません。世尊よ、私は世尊の説かれたことをこのように理解いたしました。‘ポッタパーダよ、この教えにおいて比丘が自らの想を持つとき、彼はそこから次へ、またそこから次へと順次に想の頂点に達する。想の頂点に留まる彼に、次のような思いが生じる。〈私が意図するなら、それは私にとって劣ったことになり、意図しないなら、それは私にとって勝れたことになる。もし私が意図し、造作するなら、これらの想は滅し、他の粗大な想が生じるだろう。いっそ、私は意図せず、造作もしないほうがよい〉と。彼は意図せず、造作もしない。意図せず造作もしない彼の、それらの想は滅し、他の粗大な想も生じない。彼は滅に達する。ポッタパーダよ、このようにして、順次の想の滅に至る正知ある等至が成るのである〉と。”“ポッタパーダよ、その通りである。”

415. ‘‘Ekaññeva nu kho, bhante, bhagavā saññaggaṃ paññapeti, udāhu puthūpi saññagge paññapetī’’ti? ‘‘Ekampi kho ahaṃ, poṭṭhapāda, saññaggaṃ paññapemi, puthūpi saññagge paññapemī’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana, bhante, bhagavā ekampi saññaggaṃ paññapeti, puthūpi saññagge paññapetī’’ti? ‘‘Yathā yathā kho, poṭṭhapāda, nirodhaṃ phusati, tathā tathāhaṃ saññaggaṃ paññapemi. Evaṃ kho ahaṃ, poṭṭhapāda, ekampi saññaggaṃ paññapemi, puthūpi saññagge paññapemī’’ti.

415. “世尊よ、世尊はただ一つの想の頂点を説かれるのですか、それとも多くの想の頂点を説かれるのですか。”“ポッタパーダよ、私は一つの想の頂点をも説き、多くの想の頂点をも説く。”“世尊よ、どのようにして世尊は一つの想の頂点をも説き、多くの想の頂点をも説かれるのですか。”“ポッタパーダよ、どのようなあり方で滅に達するかに応じて、私はその都度、想の頂点を説くのである。ポッタパーダよ、このようにして、私は一つの想の頂点をも説き、多くの想の頂点をも説くのである。”

416. ‘‘Saññā nu kho, bhante, paṭhamaṃ uppajjati, pacchā ñāṇaṃ, udāhu ñāṇaṃ paṭhamaṃ uppajjati, pacchā saññā, udāhu saññā ca ñāṇañca apubbaṃ acarimaṃ uppajjantī’’ti? ‘‘Saññā kho, poṭṭhapāda, paṭhamaṃ uppajjati, pacchā ñāṇaṃ, saññuppādā ca pana ñāṇuppādo hoti. So evaṃ pajānāti – ‘idappaccayā kira me ñāṇaṃ udapādī’ti. Iminā kho etaṃ, poṭṭhapāda, pariyāyena veditabbaṃ – yathā saññā paṭhamaṃ uppajjati, pacchā ñāṇaṃ, saññuppādā ca pana ñāṇuppādo hotī’’ti.

416. “世尊よ、想が先に生じて後に知が生じるのですか、それとも知が先に生じて後に想が生じるのですか、あるいは想と知が前後なく同時に生じるのですか。”“ポッタパーダよ、想が先に生じ、後に知が生じる。想が生じることによって知が生じるのである。彼はこのように知る。‘この(想の発生という)縁によって、私に知が生じた’と。ポッタパーダよ、想が先に生じ、後に知が生じ、想の発生によって知の発生があるということは、この理趣によって知られるべきである。”

Saññāattakathā

“想と我に関する談話”

417. ‘‘Saññā nu kho, bhante, purisassa attā, udāhu aññā saññā añño attā’’ti? ‘‘Kaṃ pana tvaṃ, poṭṭhapāda, attānaṃ paccesī’’ti? ‘‘Oḷārikaṃ kho ahaṃ, bhante, attānaṃ paccemi rūpiṃ cātumahābhūtikaṃ kabaḷīkārāhārabhakkha’’nti. ‘‘Oḷāriko ca hi te, poṭṭhapāda, attā abhavissa rūpī cātumahābhūtiko kabaḷīkārāhārabhakkho. Evaṃ santaṃ kho te, poṭṭhapāda, aññāva saññā bhavissati añño attā. Tadamināpetaṃ, poṭṭhapāda[Pg.173], pariyāyena veditabbaṃ yathā aññāva saññā bhavissati añño attā. Tiṭṭhateva sāyaṃ, poṭṭhapāda, oḷāriko attā rūpī cātumahābhūtiko kabaḷīkārāhārabhakkho, atha imassa purisassa aññā ca saññā uppajjanti, aññā ca saññā nirujjhanti. Iminā kho etaṃ, poṭṭhapāda, pariyāyena veditabbaṃ yathā aññāva saññā bhavissati añño attā’’ti.

417. “世尊よ、想が人の我(アートマン)なのですか、それとも想と我は別個のものなのですか。”“ポッタパーダよ、あなたはどのようなものを我であると信じているのか。”“世尊よ、私は、四大から成り、食物を摂取する、色形のある粗大なものを我であると信じています。”“ポッタパーダよ、もしあなたの言うように、四大から成り食物を摂取する色形のある粗大なものが我であるとするならば、その場合、想と我は別個のものとなるだろう。ポッタパーダよ、想と我が別個であるということは、この理趣によって知られるべきである。ポッタパーダよ、その四大から成り食物を摂取する色形のある粗大な我はそのまま存続しているが、この人にはある想が生じ、ある想が滅する。ポッタパーダよ、この理趣によって、想と我は別個であると知られるべきである。”

418. ‘‘Manomayaṃ kho ahaṃ, bhante, attānaṃ paccemi sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriya’’nti. ‘‘Manomayo ca hi te, poṭṭhapāda, attā abhavissa sabbaṅgapaccaṅgī ahīnindriyo, evaṃ santampi kho te, poṭṭhapāda, aññāva saññā bhavissati añño attā. Tadamināpetaṃ, poṭṭhapāda, pariyāyena veditabbaṃ yathā aññāva saññā bhavissati añño attā. Tiṭṭhateva sāyaṃ, poṭṭhapāda, manomayo attā sabbaṅgapaccaṅgī ahīnindriyo, atha imassa purisassa aññā ca saññā uppajjanti, aññā ca saññā nirujjhanti. Imināpi kho etaṃ, poṭṭhapāda, pariyāyena veditabbaṃ yathā aññāva saññā bhavissati añño attā’’ti.

418. “世尊よ、私は、あらゆる肢体を備え、諸根に欠損のない、意(こころ)より成るものを我であると信じています。”“ポッタパーダよ、もしあなたの言うように、あらゆる肢体を備え諸根に欠損のない意より成るものが我であるとするならば、その場合でも、想と我は別個のものとなるだろう。ポッタパーダよ、想と我が別個であるということは、この理趣によって知られるべきである。ポッタパーダよ、そのあらゆる肢体を備え諸根に欠損のない意より成る我はそのまま存続しているが、この人にはある想が生じ、ある想が滅する。ポッタパーダよ、この理趣によっても、想と我は別個であると知られるべきである。”

419. ‘‘Arūpiṃ kho ahaṃ, bhante, attānaṃ paccemi saññāmaya’’nti. ‘‘Arūpī ca hi te, poṭṭhapāda, attā abhavissa saññāmayo, evaṃ santampi kho te, poṭṭhapāda, aññāva saññā bhavissati añño attā. Tadamināpetaṃ, poṭṭhapāda, pariyāyena veditabbaṃ yathā aññāva saññā bhavissati añño attā. Tiṭṭhateva sāyaṃ, poṭṭhapāda, arūpī attā saññāmayo, atha imassa purisassa aññā ca saññā uppajjanti, aññā ca saññā nirujjhanti. Imināpi kho etaṃ, poṭṭhapāda, pariyāyena veditabbaṃ yathā aññāva saññā bhavissati añño attā’’ti.

419. “世尊よ、私は、無形にして想(想念)より成る我(アートマン)を信じております”。“ポッタパーダよ、もし汝の言うように、無形にして想より成る我が存在するとしても、ポッタパーダよ、その場合でも、想は一つであり、我はまた別のものである。ポッタパーダよ、想は一つであり、我はまた別のものであるということは、次の理由によっても知られるべきである。ポッタパーダよ、その無形にして想より成る我はそのままに留まっているが、この人には、ある想が生じ、別の想が滅するからである。ポッタパーダよ、この理由によっても、想は一つであり、我はまた別のものであると知られるべきである”。

420. ‘‘Sakkā panetaṃ, bhante, mayā ñātuṃ – ‘saññā purisassa attā’ti vā ‘aññāva saññā añño attāti vā’ti? ‘‘Dujjānaṃ kho etaṃ, poṭṭhapāda, tayā aññadiṭṭhikena aññakhantikena aññarucikena aññatrāyogena aññatrācariyakena – ‘saññā purisassa attā’ti vā, ‘aññāva saññā añño attāti vā’’’ti.

420. “世尊よ、‘想が人の我である’のか、あるいは‘想は一つであり、我はまた別のものである’のか、私にそれを知ることはできるでしょうか”。“ポッタパーダよ、異なる見解を持ち、異なる信条を持ち、異なる嗜好を持ち、異なる修行に励み、異なる師を持つ汝にとって、‘想が人の我である’のか、あるいは‘想は一つであり、我はまた別のものである’のかを知ることは困難である”。

‘‘Sace [Pg.174] taṃ, bhante, mayā dujjānaṃ aññadiṭṭhikena aññakhantikena aññarucikena aññatrāyogena aññatrācariyakena – ‘saññā purisassa attā’ti vā, ‘aññāva saññā añño attā’ti vā; ‘kiṃ pana, bhante, sassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’nti? Abyākataṃ kho etaṃ, poṭṭhapāda, mayā – ‘sassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’nti.

“世尊よ、異なる見解を持ち、異なる信条を持ち、異なる嗜好を持ち、異なる修行に励み、異なる師を持つ私にとって、‘想が人の我である’のか、あるいは‘想は一つであり、我はまた別のものである’のかを知ることが困難であるならば、世尊よ、世界は常住(永遠)なのでしょうか。これのみが真実であり、他は虚偽なのでしょうか”。“ポッタパーダよ、‘世界は常住である、これのみが真実であり、他は虚偽である’ということを、私は明言していない”。

‘‘Kiṃ pana, bhante, ‘asassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’’nti? ‘‘Etampi kho, poṭṭhapāda, mayā abyākataṃ – ‘asassato loko, idameva saccaṃ moghamañña’’’nti.

“では世尊よ、世界は無常(非永遠)なのでしょうか。これのみが真実であり、他は虚偽なのでしょうか”。“ポッタパーダよ、それについても、私は明言していない。すなわち、‘世界は無常である、これのみが真実であり、他は虚偽である’とは明言していない”。

‘‘Kiṃ pana, bhante, ‘antavā loko…pe… ‘anantavā loko … ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīraṃ… ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīraṃ… ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā… ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā… ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā, idameva saccaṃ moghamañña’’’nti? ‘‘Etampi kho, poṭṭhapāda, mayā abyākataṃ – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā, idameva saccaṃ moghamañña’’’nti.

“では世尊よ、世界は有限なのでしょうか。……(中略)……世界は無限なのでしょうか。命(霊魂)と身体は同一なのでしょうか。命と身体は別個のものなのでしょうか。如来は死後に存在するのでしょうか。如来は死後に存在しないのでしょうか。如来は死後に存在し、かつ存在しないのでしょうか。如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもないのでしょうか。これのみが真実であり、他は虚偽なのでしょうか”。“ポッタパーダよ、それについても、私は明言していない。すなわち、‘如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない、これのみが真実であり、他は虚偽である’とは明言していない”。

‘‘Kasmā panetaṃ, bhante, bhagavatā abyākata’’nti? ‘‘Na hetaṃ, poṭṭhapāda, atthasaṃhitaṃ na dhammasaṃhitaṃ nādibrahmacariyakaṃ, na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhiññāya na sambodhāya na nibbānāya saṃvattati, tasmā etaṃ mayā abyākata’’nti.

“世尊よ、なぜそれらを世尊は明言されないのでしょうか”。“ポッタパーダよ、それらは義(利益)を伴わず、法(真理)を伴わず、梵行(清浄な修行)の基礎とならず、厭離のため、離欲のため、滅尽のため、静止のため、直知のため、等覚のため、涅槃のためにならないからである。それゆえ、私はそれらを明言しないのである”。

‘‘Kiṃ pana, bhante, bhagavatā byākata’’nti? ‘‘Idaṃ dukkhanti kho, poṭṭhapāda, mayā byākataṃ. Ayaṃ dukkhasamudayoti kho, poṭṭhapāda, mayā byākataṃ. Ayaṃ dukkhanirodhoti kho, poṭṭhapāda, mayā byākataṃ. Ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadāti kho, poṭṭhapāda, mayā byākata’’nti.

“では世尊よ、何が明言されたのでしょうか”。“ポッタパーダよ、‘これは苦である’と私は明言した。‘これは苦の集起(原因)である’と私は明言した。‘これは苦の滅尽である’と私は明言した。‘これは苦の滅尽に至る道である’と私は明言した”。

‘‘Kasmā panetaṃ, bhante, bhagavatā byākata’’nti? ‘‘Etañhi, poṭṭhapāda, atthasaṃhitaṃ, etaṃ dhammasaṃhitaṃ, etaṃ ādibrahmacariyakaṃ, etaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati; tasmā etaṃ mayā byākata’’nti. ‘‘Evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Yassadāni, bhante, bhagavā kālaṃ maññatī’’ti. Atha kho bhagavā uṭṭhāyāsanā pakkāmi.

“世尊よ、なぜそれらを世尊は明言されたのでしょうか”。“ポッタパーダよ、それらは義を伴い、法を伴い、梵行の基礎となり、厭離、離欲、滅尽、静止、直知、等覚、涅槃のために資するからである。それゆえ、私はそれらを明言したのである”。“世尊よ、その通りでございます。善逝よ、その通りでございます。世尊よ、今はもう、世尊が適当と思われる時(お帰りになる時)でございます”。そこで世尊は座から立ち、去って行かれた。

421. Atha [Pg.175] kho te paribbājakā acirapakkantassa bhagavato poṭṭhapādaṃ paribbājakaṃ samantato vācā sannitodakena sañjhabbharimakaṃsu – ‘‘evameva panāyaṃ bhavaṃ poṭṭhapādo yaññadeva samaṇo gotamo bhāsati, taṃ tadevassa abbhanumodati – ‘evametaṃ bhagavā evametaṃ, sugatā’ti. Na kho pana mayaṃ kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāma – ‘sassato loko’ti vā, ‘asassato loko’ti vā, ‘antavā loko’ti vā, ‘anantavā loko’ti vā, ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti vā, ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti vā, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā’’ti.

421. さて、世尊が去られて間もなく、それらの遊行者たちは、ポッタパーダ遊行者に対して、四方から言葉の棘をもって非難し、責め立てた。“このポッタパーダ殿は、沙門ゴータマが何を言おうとも、‘世尊よ、その通りでございます。善逝よ、その通りでございます’と、ただただ同意するばかりではないか。我々は、沙門ゴータマが説いた決定的な教えを何一つ知らない。すなわち、‘世界は常住である’とか、‘世界は無常である’とか、‘世界は有限である’とか、‘世界は無限である’とか、‘命と身体は同一である’とか、‘命と身体は別個である’とか、‘如来は死後に存在する’とか、‘如来は死後に存在しない’とか、‘如来は死後に存在し、かつ存在しない’とか、‘如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない’といったことについて、何一つ知らないのだ”。

Evaṃ vutte poṭṭhapādo paribbājako te paribbājake etadavoca – ‘‘ahampi kho, bho, na kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāmi – ‘sassato loko’ti vā, ‘asassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā; api ca samaṇo gotamo bhūtaṃ tacchaṃ tathaṃ paṭipadaṃ paññapeti dhammaṭṭhitataṃ dhammaniyāmataṃ. Bhūtaṃ kho pana tacchaṃ tathaṃ paṭipadaṃ paññapentassa dhammaṭṭhitataṃ dhammaniyāmataṃ, kathañhi nāma mādiso viññū samaṇassa gotamassa subhāsitaṃ subhāsitato nābbhanumodeyyā’’ti?

そのように言われたとき、ポッタパーダ遊行者はそれらの遊行者たちにこう言った。“諸君、私もまた、沙門ゴータマが説いた決定的な教えとして、‘世界は常住である’とか、‘世界は無常である’……(中略)……‘如来は死後に存在するのでもなく、存在しないのでもない’といったことについては、何一つ知らない。しかしながら、沙門ゴータマは、真実であり、如実であり、不変である実践(道)を、法の確立(法住性)と法の秩序(法決定)として示しておられる。真実であり、如実であり、不変である実践を、法の確立と法の秩序として示しておられる沙門ゴータマの善説に対して、私のような知者が、どうして善説として同意せずにいられようか”。

Cittahatthisāriputtapoṭṭhapādavatthu

象使いの息子チッタとポッタパーダの物語。

422. Atha kho dvīhatīhassa accayena citto ca hatthisāriputto poṭṭhapādo ca paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā citto hatthisāriputto bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Poṭṭhapādo pana paribbājako bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho poṭṭhapādo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘tadā maṃ, bhante, te paribbājakā acirapakkantassa bhagavato samantato vācāsannitodakena sañjhabbharimakaṃsu – ‘evameva panāyaṃ bhavaṃ poṭṭhapādo yaññadeva samaṇo [Pg.176] gotamo bhāsati, taṃ tadevassa abbhanumodati – ‘evametaṃ bhagavā evametaṃ sugatā’’ti. Na kho pana mayaṃ kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāma – ‘‘sassato loko’’ti vā, ‘‘asassato loko’’ti vā, ‘‘antavā loko’’ti vā, ‘‘anantavā loko’’ti vā, ‘‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’nti vā, ‘‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’nti vā, ‘‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā, ‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā’ti. Evaṃ vuttāhaṃ, bhante, te paribbājake etadavocaṃ – ‘ahampi kho, bho, na kiñci samaṇassa gotamassa ekaṃsikaṃ dhammaṃ desitaṃ ājānāmi – ‘‘sassato loko’’ti vā, ‘‘asassato loko’’ti vā…pe… ‘‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti vā; api ca samaṇo gotamo bhūtaṃ tacchaṃ tathaṃ paṭipadaṃ paññapeti dhammaṭṭhitataṃ dhammaniyāmataṃ. Bhūtaṃ kho pana tacchaṃ tathaṃ paṭipadaṃ paññapentassa dhammaṭṭhitataṃ dhammaniyāmataṃ, kathañhi nāma mādiso viññū samaṇassa gotamassa subhāsitaṃ subhāsitato nābbhanumodeyyā’’ti?

422. その後、二、三日が経過した時、象使いの息子チッタと遊行者ポッタパーダは、世尊のおられる場所へと近づいた。近づいた後、象使いの息子チッタは世尊に礼拝して、一方に座った。一方、遊行者ポッタパーダは世尊と共に歓談した。喜ばしく記憶に留めるべき話を交わした後、一方に座った。一方に座った遊行者ポッタパーダは、世尊に次のように申し上げた。“尊師よ、先日、世尊が立ち去られて間もなく、あの遊行者たちは、あらゆる方向から言葉の棘で私を突き刺し、責め立てました。‘このポッタパーダ殿は、沙門ゴータマが語ることは何であれ、ただ“世尊よ、その通りです。善逝よ、その通りです”と随喜するばかりだ。しかし、我々は沙門ゴータマが説かれた断定的な教えを何一つ知らない。“世界は常住なり”とか“世界は無常なり”とか、“世界は有限なり”とか“世界は無限なり”とか、“霊魂と身体は同一である”とか“霊魂と身体は別異である”とか、“如来は死後存在する”とか“如来は死後存在しない”とか、“如来は死後存在し、かつ存在しない”とか、“如来は死後存在するのでもなく、存在しないのでもない”といったことについてである’と。尊師よ、そのように言われた私は、それらの遊行者たちにこう言いました。‘友よ、私もまた、沙門ゴータマが説かれた断定的な教えを何一つ知らない。“世界は常住なり”とか“世界は無常なり”とか……(中略)……“如来は死後存在するのでもなく、存在しないのでもない”といったことについては。しかしながら、沙門ゴータマは、真実であり、如実であり、不変である、法の確立と法の決定に基づいた実践道を明らかに示しておられる。真実であり、如実であり、不変である、法の確立と法の決定に基づいた実践道を明らかに示しておられる沙門ゴータマの善説を、私のような知恵ある者が、どうして善説として随喜せずにいられようか’と。”

423. ‘‘Sabbeva kho ete, poṭṭhapāda, paribbājakā andhā acakkhukā; tvaṃyeva nesaṃ eko cakkhumā. Ekaṃsikāpi hi kho, poṭṭhapāda, mayā dhammā desitā paññattā; anekaṃsikāpi hi kho, poṭṭhapāda, mayā dhammā desitā paññattā.

423. “ポッタパーダよ、それらすべての遊行者たちは盲目であり、眼(知恵の眼)を持っていない。彼らの中で、お前だけが眼を持っている。ポッタパーダよ、私は断定的な教えをも説き、示してきた。また、ポッタパーダよ、私は非断定的な教えをも説き、示してきたのである。”

‘‘Katame ca te, poṭṭhapāda, mayā anekaṃsikā dhammā desitā paññattā? ‘Sassato loko’ti kho, poṭṭhapāda, mayā anekaṃsiko dhammo desito paññatto; ‘asassato loko’ti kho, poṭṭhapāda, mayā anekaṃsiko dhammo desito paññatto; ‘antavā loko’ti kho poṭṭhapāda…pe… ‘anantavā loko’ti kho poṭṭhapāda… ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’nti kho poṭṭhapāda… ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’nti kho poṭṭhapāda… ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho poṭṭhapāda… na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho poṭṭhapāda… ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho poṭṭhapāda… ‘neva [Pg.177] hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti kho, poṭṭhapāda, mayā anekaṃsiko dhammo desito paññatto.

“ポッタパーダよ、私が説き、示した非断定的な教えとは何か。‘世界は常住なり’ということを、ポッタパーダよ、私は非断定的な教えとして説き、示した。‘世界は無常なり’ということを、ポッタパーダよ、私は非断定的な教えとして説き、示した。‘世界は有限なり’……(中略)……‘世界は無限なり’……‘霊魂と身体は同一である’……‘霊魂と身体は別異である’……‘如来は死後存在する’……‘如来は死後存在しない’……‘如来は死後存在し、かつ存在しない’……‘如来は死後存在するのでもなく、存在しないのでもない’ということを、ポッタパーダよ、私は非断定的な教えとして説き、示したのである。”

‘‘Kasmā ca te, poṭṭhapāda, mayā anekaṃsikā dhammā desitā paññattā? Na hete, poṭṭhapāda, atthasaṃhitā na dhammasaṃhitā na ādibrahmacariyakā na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhiññāya na sambodhāya na nibbānāya saṃvattanti. Tasmā te mayā anekaṃsikā dhammā desitā paññattā’’.

“ポッタパーダよ、なぜそれらの教えを、私は非断定的なものとして説き、示したのか。ポッタパーダよ、それらは利益に結びつかず、法に結びつかず、梵行(清浄な修行)の基礎とならず、厭離、離欲、滅尽、静止、証智、等覚、涅槃へと導かないからである。それゆえ、それらを私は非断定的な教えとして説き、示したのである。”

Ekaṃsikadhammo

断定的な教え

424. ‘‘Katame ca te, poṭṭhapāda, mayā ekaṃsikā dhammā desitā paññattā? Idaṃ dukkhanti kho, poṭṭhapāda, mayā ekaṃsiko dhammo desito paññatto. Ayaṃ dukkhasamudayoti kho, poṭṭhapāda, mayā ekaṃsiko dhammo desito paññatto. Ayaṃ dukkhanirodhoti kho, poṭṭhapāda, mayā ekaṃsiko dhammo desito paññatto. Ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadāti kho, poṭṭhapāda, mayā ekaṃsiko dhammo desito paññatto.

424. “ポッタパーダよ、私が説き、示した断定的な教えとは何か。‘これは苦である’ということを、ポッタパーダよ、私は断定的な教えとして説き、示した。‘これは苦の生起(集)である’ということを、ポッタパーダよ、私は断定的な教えとして説き、示した。‘これは苦の滅尽である’ということを、ポッタパーダよ、私は断定的な教えとして説き、示した。‘これは苦の滅尽に至る道である’ということを、ポッタパーダよ、私は断定的な教えとして説き、示したのである。”

‘‘Kasmā ca te, poṭṭhapāda, mayā ekaṃsikā dhammā desitā paññattā? Ete, poṭṭhapāda, atthasaṃhitā, ete dhammasaṃhitā, ete ādibrahmacariyakā ete nibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattanti. Tasmā te mayā ekaṃsikā dhammā desitā paññattā.

“ポッタパーダよ、なぜそれらの教えを、私は断定的なものとして説き、示したのか。ポッタパーダよ、それらは利益に結びつき、法に結びつき、梵行の基礎となり、厭離、離欲、滅尽、静止、証智、等覚、涅槃へと導くからである。それゆえ、それらを私は断定的な教えとして説き、示したのである。”

425. ‘‘Santi, poṭṭhapāda, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘ekantasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’ti. Tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi – ‘saccaṃ kira tumhe āyasmanto evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘‘ekantasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’ti? Te ce me evaṃ puṭṭhā ‘āmā’ti paṭijānanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto ekantasukhaṃ lokaṃ jānaṃ passaṃ viharathā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

425. “ポッタパーダよ、ある沙門・バラモンたちは、次のような説をなし、次のような見解を持っている。‘我(アートマン)は死後、病なく、究極的に幸福である’と。私は彼らのところへ行き、次のように言う。‘尊者たちよ、あなた方は“我は死後、病なく、究極的に幸福である”という説をなし、そのような見解を持っているというのは本当ですか’と。私がそのように問うと、彼らは‘その通りです’と認める。そこで私は彼らにこう言う。‘では、尊者たちよ、あなた方は究極的に幸福な世界を、知り、見ながら暮らしているのですか’と。このように問われると、彼らは‘いいえ(知りません)’と答えるのである。”

‘‘Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto ekaṃ vā rattiṃ ekaṃ vā divasaṃ upaḍḍhaṃ vā rattiṃ upaḍḍhaṃ vā divasaṃ ekantasukhiṃ attānaṃ sañjānāthā’ti [Pg.178] ? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto jānātha – ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā ekantasukhassa lokassa sacchikiriyāyā’’’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

私は彼らにこのように言います。‘尊者たちよ、あなた方は、一晩、あるいは一日、あるいは半晩、あるいは半日の間、全く幸福な我(アートマン)を自ら知っていますか’。このように問われて、彼らは‘いいえ’と答えます。私は彼らにこのように言います。‘尊者たちよ、あなた方は、“これが全く幸福な世界を現証するための道であり、行得である”ということを知っていますか’。このように問われて、彼らは‘いいえ’と答えます。

‘‘Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto yā tā devatā ekantasukhaṃ lokaṃ upapannā, tāsaṃ bhāsamānānaṃ saddaṃ suṇātha – ‘‘suppaṭipannāttha, mārisā, ujuppaṭipannāttha, mārisā, ekantasukhassa lokassa sacchikiriyāya; mayampi hi, mārisā, evaṃpaṭipannā ekantasukhaṃ lokaṃ upapannā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

私は彼らにこのように言います。‘尊者たちよ、全く幸福な世界に生まれた神々が、“友よ、あなた方は全く幸福な世界を現証するために、よく実践しており、正しく実践しています。友よ、私たちもこのように実践して、全く幸福な世界に生まれました”と語る声を聞いたことがありますか’。このように問われて、彼らは‘いいえ’と答えます。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

‘ポッタパーダよ、あなたはどう思いますか。そうであるならば、それら沙門・バラモンたちの言葉は、根拠のないものになるのではありませんか’。‘仰せの通りです、世尊よ。そうであるならば、確かにそれら沙門・バラモンたちの言葉は、根拠のないものになります’。

426. ‘‘Seyyathāpi, poṭṭhapāda, puriso evaṃ vadeyya – ‘ahaṃ yā imasmiṃ janapade janapadakalyāṇī, taṃ icchāmi taṃ kāmemī’ti. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ janapadakalyāṇiṃ icchasi kāmesi, jānāsi taṃ janapadakalyāṇiṃ khattiyī vā brāhmaṇī vā vessī vā suddī vā’ti? Iti puṭṭho ‘no’ti vadeyya. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ janapadakalyāṇiṃ icchasi kāmesi, jānāsi taṃ janapadakalyāṇiṃ evaṃnāmā evaṃgottāti vā, dīghā vā rassā vā majjhimā vā kāḷī vā sāmā vā maṅguracchavī vāti, amukasmiṃ gāme vā nigame vā nagare vā’ti? Iti puṭṭho ‘no’ti vadeyya. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ na jānāsi na passasi, taṃ tvaṃ icchasi kāmesī’ti? Iti puṭṭho ‘āmā’ti vadeyya.

426. ‘ポッタパーダよ、例えば、ある男がこのように言うとしましょう。“私は、この地方で一番の美女(ジャナパダ・カリヤーニー)を望み、恋い慕っている”と。人々が彼にこのように尋ねます。“おい、お前が望み、恋い慕っているその美女は、王族の娘か、バラモンの娘か、庶民の娘か、隷属民の娘か知っているのか”。このように問われて、彼は“いいえ”と答えます。人々は彼にこのように尋ねます。“おい、お前が望み、恋い慕っているその美女は、どのような名前で、どのような氏族で、背が高いのか、低いのか、中くらいなのか、色が黒いのか、黄金色なのか、褐色なのか、あるいはどの村や町や都市に住んでいるのか知っているのか”。このように問われて、彼は“いいえ”と答えます。人々は彼にこのように尋ねます。“おい、お前は、知りもせず、見もしない人を望み、恋い慕っているのか”。このように問われて、彼は“はい”と答えます’。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

‘ポッタパーダよ、あなたはどう思いますか。そうであるならば、その男の言葉は、根拠のないものになるのではありませんか’。‘仰せの通りです、世尊よ。そうであるならば、確かにその男の言葉は、根拠のないものになります’。

‘‘Evameva kho, poṭṭhapāda, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘ekantasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’ti. Tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi – ‘saccaṃ kira tumhe āyasmanto evaṃvādino evaṃdiṭṭhino [Pg.179] – ‘‘ekantasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’’’ti? Te ce me evaṃ puṭṭhā ‘āmā’ti paṭijānanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto ekantasukhaṃ lokaṃ jānaṃ passaṃ viharathā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

‘ポッタパーダよ、それと全く同じように、“我は死後、全く幸福であり、不変である”という説を持ち、見解を持つ沙門・バラモンたちがいます。私は彼らのところへ行き、このように言います。“尊者たちよ、あなた方は‘我は死後、全く幸福であり、不変である’という説を持ち、見解を持っているというのは本当ですか”。このように問われて、彼らが“はい”と認めるなら、私は彼らにこのように言います。“尊者たちよ、あなた方は、全く幸福な世界を知り、見ながら暮らしていますか”。このように問われて、彼らは“いいえ”と答えます’。

‘‘Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto ekaṃ vā rattiṃ ekaṃ vā divasaṃ upaḍḍhaṃ vā rattiṃ upaḍḍhaṃ vā divasaṃ ekantasukhiṃ attānaṃ sañjānāthā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto jānātha – ‘‘ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā ekantasukhassa lokassa sacchikiriyāyā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

‘私は彼らにこのように言います。“尊者たちよ、あなた方は、一晩、あるいは一日、あるいは半晩、あるいは半日の間、全く幸福な我を自ら知っていますか”。このように問われて、彼らは“いいえ”と答えます。私は彼らにこのように言います。“尊者たちよ、あなた方は、‘これが全く幸福な世界を現証するための道であり、行得である’ということを知っていますか”。このように問われて、彼らは“いいえ”と答えます’。

‘‘Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto yā tā devatā ekantasukhaṃ lokaṃ upapannā, tāsaṃ bhāsamānānaṃ saddaṃ suṇātha – ‘‘suppaṭipannāttha, mārisā, ujuppaṭipannāttha, mārisā, ekantasukhassa lokassa sacchikiriyāya; mayampi hi, mārisā, evaṃpaṭipannā ekantasukhaṃ lokaṃ upapannā’’’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

‘私は彼らにこのように言います。“尊者たちよ、全く幸福な世界に生まれた神々が、‘友よ、あなた方は全く幸福な世界を現証するために、よく実践しており、正しく実践しています。友よ、私たちもこのように実践して、全く幸福な世界に生まれました’と語る声を聞いたことがありますか”。このように問われて、彼らは“いいえ”と答えます’。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

‘ポッタパーダよ、あなたはどう思いますか。そうであるならば、それら沙門・バラモンたちの言葉は、根拠のないものになるのではありませんか’。‘仰せの通りです、世尊よ。そうであるならば、確かにそれら沙門・バラモンたちの言葉は、根拠のないものになります’。

427. ‘‘Seyyathāpi, poṭṭhapāda, puriso cātumahāpathe nisseṇiṃ kareyya pāsādassa ārohaṇāya. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, yassa tvaṃ pāsādassa ārohaṇāya nisseṇiṃ karosi, jānāsi taṃ pāsādaṃ puratthimāya vā disāya dakkhiṇāya vā disāya pacchimāya vā disāya uttarāya vā disāya ucco vā nīco vā majjhimo vā’ti? Iti puṭṭho ‘no’ti vadeyya. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ na jānāsi na passasi, tassa tvaṃ pāsādassa ārohaṇāya nisseṇiṃ karosī’ti? Iti puṭṭho ‘āmā’ti vadeyya.

427. ‘ポッタパーダよ、例えば、ある男が四つ辻で、高楼(パーサーダ)に登るための梯子を作っているとしましょう。人々が彼にこのように尋ねます。“おい、お前が高楼に登るために梯子を作っているが、その高楼が東の方角にあるのか、南か、西か、北の方角にあるのか、あるいは高いのか、低いのか、中くらいなのか知っているのか”。このように問われて、彼は“いいえ”と答えます。人々は彼にこのように尋ねます。“おい、お前は、知りもせず、見もしない高楼に登るために梯子を作っているのか”。このように問われて、彼は“はい”と答えます’。

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

‘ポッタパーダよ、あなたはどう思いますか。そうであるならば、その男の言葉は、根拠のないものになるのではありませんか’。‘仰せの通りです、世尊よ。そうであるならば、確かにその男の言葉は、根拠のないものになります’。

‘‘Evameva [Pg.180] kho, poṭṭhapāda, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘ekantasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’ti. Tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi – ‘saccaṃ kira tumhe āyasmanto evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘‘ekantasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā’ti? Te ce me evaṃ puṭṭhā ‘āmā’ti paṭijānanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto ekantasukhaṃ lokaṃ jānaṃ passaṃ viharathā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

“ポッタパーダよ、それと同じように、‘我(アートマン)は死後、病なく、ひたすら幸福である’という説を持ち、そのような見解を持つ沙門やバラモンたちがいる。私は彼らのところへ行き、次のように言う。‘尊者たちよ、あなたがたは“我は死後、病なく、ひたすら幸福である”という説を持ち、そのような見解を持っているというのは本当ですか’と。このように問われると、彼らは‘その通りです’と認める。そこで私は彼らにこう言う。‘では、尊者たちよ、あなたがたは、ひたすら幸福な世界を知り、見ながら暮らしているのですか’と。このように問われると、彼らは‘いいえ’と答える。”

‘‘Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto ekaṃ vā rattiṃ ekaṃ vā divasaṃ upaḍḍhaṃ vā rattiṃ upaḍḍhaṃ vā divasaṃ ekantasukhiṃ attānaṃ sañjānāthā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti. Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto jānātha ayaṃ maggo ayaṃ paṭipadā ekantasukhassa lokassa sacchikiriyāyā’ti? Iti puṭṭhā ‘no’ti vadanti.

“私は彼らにこう言う。‘では、尊者たちよ、あなたがたは、一夜あるいは一日、あるいは半夜あるいは半日の間でも、ひたすら幸福である自己を覚知していますか’と。このように問われると、彼らは‘いいえ’と答える。私は彼らにこう言う。‘では、尊者たちよ、あなたがたは“これが、ひたすら幸福な世界を現証するための道であり、実践である”ということを知っていますか’と。このように問われると、彼らは‘いいえ’と答える。”

‘‘Tyāhaṃ evaṃ vadāmi – ‘api pana tumhe āyasmanto yā tā devatā ekantasukhaṃ lokaṃ upapannā’ tāsaṃ devatānaṃ bhāsamānānaṃ saddaṃ suṇātha- ‘‘suppaṭipannāttha, mārisā, ujuppaṭipannāttha, mārisā, ekantasukhassa lokassa sacchikiriyāya; mayampi hi, mārisā, evaṃ paṭipannā ekantasukhaṃ lokaṃ upapannā’ti? Iti puṭṭhā ‘‘no’’ti vadanti.

“私は彼らにこう言う。‘では、尊者たちよ、あなたがたは、ひたすら幸福な世界に生まれ変わった神々が、“友らよ、あなたがたは、ひたすら幸福な世界を現証するために、正しく実践している、直く実践している。我々もまた、そのように実践したことによって、このひたすら幸福な世界に生まれ変わったのだ”と語る声を聞いたことがありますか’と。このように問われると、彼らは‘いいえ’と答える。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

“ポッタパーダよ、あなたはどう思うか。そうであるならば、それら沙門やバラモンたちの言葉は、根拠のない(無益な)ものになるのではないか”。“仰せの通りです、世尊よ。そうであるならば、それら沙門やバラモンたちの言葉は、確かに根拠のないものになります”。

Tayo attapaṭilābhā

三種の自己の獲得

428. ‘‘Tayo kho me, poṭṭhapāda, attapaṭilābhā – oḷāriko attapaṭilābho, manomayo attapaṭilābho, arūpo attapaṭilābho. Katamo ca, poṭṭhapāda, oḷāriko attapaṭilābho? Rūpī cātumahābhūtiko kabaḷīkārāhārabhakkho, ayaṃ oḷāriko attapaṭilābho. Katamo manomayo attapaṭilābho? Rūpī manomayo sabbaṅgapaccaṅgī ahīnindriyo, ayaṃ manomayo attapaṭilābho. Katamo arūpo attapaṭilābho? Arūpī saññāmayo, ayaṃ arūpo attapaṭilābho.

428. “ポッタパーダよ、自己の獲得には三つがある。粗大な自己の獲得、意成(いじょう)の自己の獲得、無形の自己の獲得である。ポッタパーダよ、粗大な自己の獲得とは何か。それは、形(色)があり、四大から成り、段食(だんじき)を糧とするものである。これが粗大な自己の獲得である。意成の自己の獲得とは何か。それは、形があり、意(こころ)より成り、あらゆる肢体(手足や指など)を具え、諸根に欠損のないものである。これが意成の自己の獲得である。無形の自己の獲得とは何か。それは、形がなく、想(そう)より成るものである。これが無形の自己の獲得である。”

429. ‘‘Oḷārikassapi [Pg.181] kho ahaṃ, poṭṭhapāda, attapaṭilābhassa pahānāya dhammaṃ desemi – yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathāti. Siyā kho pana te, poṭṭhapāda, evamassa – saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati, dukkho ca kho vihāroti, na kho panetaṃ, poṭṭhapāda, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Saṃkilesikā ceva dhammā pahīyissanti, vodāniyā ca dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati, pāmujjaṃ ceva bhavissati pīti ca passaddhi ca sati ca sampajaññañca sukho ca vihāro.

429. “ポッタパーダよ、私は粗大な自己の獲得を捨断するために法を説く。その説かれた通りに実践するならば、あなたがたにとって、汚れをもたらす諸法(煩悩)は消滅し、清浄をもたらす諸法(止観)は増大し、智慧の完成と広大さを、現世において自ら高い知恵(直証智)によって悟り、現証し、具足して住することになるであろう。ポッタパーダよ、あるいはあなたに次のような思いが生じるかもしれない。‘汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら高い知恵によって悟り、現証し、具足して住することになるだろうが、それは苦しい生活(住)になるのではないか’と。しかし、ポッタパーダよ、そのように見るべきではない。汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら高い知恵によって悟り、現証し、具足して住することになり、そこには歓喜(パーモッジャ)が生じ、喜悦(ピーティ)と軽安(パッサッディ)と正念(サティ)と正知(サンパジャンニャ)が生じ、幸福な生活(住)となるのである。”

430. ‘‘Manomayassapi kho ahaṃ, poṭṭhapāda, attapaṭilābhassa pahānāya dhammaṃ desemi yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathāti. Siyā kho pana te, poṭṭhapāda, evamassa – ‘saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati, dukkho ca kho vihāro’ti, na kho panetaṃ, poṭṭhapāda, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Saṃkilesikā ceva dhammā pahīyissanti, vodāniyā ca dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati, pāmujjaṃ ceva bhavissati pīti ca passaddhi ca sati ca sampajaññañca sukho ca vihāro.

430. “ポッタパーダよ、私はまた、意成の自己の獲得を捨断するために法を説く。その説かれた通りに実践するならば、あなたがたにとって、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを、現世において自ら高い知恵によって悟り、現証し、具足して住することになるであろう。ポッタパーダよ、あるいはあなたに次のような思いが生じるかもしれない。‘汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら高い知恵によって悟り、現証し、具足して住することになるだろうが、それは苦しい生活になるのではないか’と。しかし、ポッタパーダよ、そのように見るべきではない。汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら高い知恵によって悟り、現証し、具足して住することになり、そこには歓喜が生じ、喜悦と軽安と正念と正知が生じ、幸福な生活となるのである。”

431. ‘‘Arūpassapi kho ahaṃ, poṭṭhapāda, attapaṭilābhassa pahānāya dhammaṃ desemi yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathāti. Siyā kho pana te, poṭṭhapāda, evamassa – ‘saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati, dukkho ca kho vihāro’ti, na kho panetaṃ[Pg.182], poṭṭhapāda, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Saṃkilesikā ceva dhammā pahīyissanti, vodāniyā ca dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati, pāmujjaṃ ceva bhavissati pīti ca passaddhi ca sati ca sampajaññañca sukho ca vihāro.

431. “ポッタパーダよ、私はまた、無色の自己の獲得を捨てるために法を説く。その説かれた通りに実践するならば、あなた方の汚れをもたらす諸法(煩悩)は消滅し、清浄をもたらす諸法(止観)は増大し、智慧の完成と広大さを、現世において自ら卓越した知恵(証智)をもって現証し、到達して住むことになるであろう。ポッタパーダよ、あなたに次のような思いが生じるかもしれない。‘汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになるだろうが、その生活は苦しいものである’と。しかし、ポッタパーダよ、そのように見るべきではない。汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むとき、歓喜が生じ、喜悦、軽安、正念、正知、そして幸福な生活が実現するのである。”

432. ‘‘Pare ce, poṭṭhapāda, amhe evaṃ puccheyyuṃ – ‘katamo pana so, āvuso, oḷāriko attapaṭilābho, yassa tumhe pahānāya dhammaṃ desetha, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti, tesaṃ mayaṃ evaṃ puṭṭhā evaṃ byākareyyāma – ‘ayaṃ vā so, āvuso, oḷāriko attapaṭilābho, yassa mayaṃ pahānāya dhammaṃ desema, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti.

432. “ポッタパーダよ、もし他の人々が我々に次のように問うならば――‘友よ、あなた方がそれを捨てるために法を説き、その通りに実践すれば、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになると言う、その粗大な自己の獲得とは、一体どのようなものか’と。そのように問われたならば、我々は次のように答えるであろう――‘友よ、我々がそれを捨てるために法を説き、その通りに実践すれば、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになる、その粗大な自己の獲得とは、まさにこれ(今ここにあるこの身)のことである’と。”

433. ‘‘Pare ce, poṭṭhapāda, amhe evaṃ puccheyyuṃ – ‘katamo pana so, āvuso, manomayo attapaṭilābho, yassa tumhe pahānāya dhammaṃ desetha, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti? Tesaṃ mayaṃ evaṃ puṭṭhā evaṃ byākareyyāma – ‘ayaṃ vā so, āvuso, manomayo attapaṭilābho yassa mayaṃ pahānāya dhammaṃ desema, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti.

433. “ポッタパーダよ、もし他の人々が我々に次のように問うならば――‘友よ、あなた方がそれを捨てるために法を説き、その通りに実践すれば、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになると言う、その意成の自己の獲得とは、一体どのようなものか’と。そのように問われたならば、我々は次のように答えるであろう――‘友よ、我々がそれを捨てるために法を説き、その通りに実践すれば、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになる、その意成の自己の獲得とは、まさにこれのことである’と。”

434. ‘‘Pare ce, poṭṭhapāda, amhe evaṃ puccheyyuṃ – ‘katamo pana so, āvuso, arūpo attapaṭilābho, yassa tumhe pahānāya dhammaṃ desetha, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti, tesaṃ mayaṃ evaṃ puṭṭhā [Pg.183] evaṃ byākareyyāma – ‘ayaṃ vā so, āvuso, arūpo attapaṭilābho yassa mayaṃ pahānāya dhammaṃ desema, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti.

434. “ポッタパーダよ、もし他の人々が我々に次のように問うならば――‘友よ、あなた方がそれを捨てるために法を説き、その通りに実践すれば、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになると言う、その無色の自己の獲得とは、一体どのようなものか’と。そのように問われたならば、我々は次のように答えるであろう――‘友よ、我々がそれを捨てるために法を説き、その通りに実践すれば、汚れをもたらす諸法は消滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを現世において自ら卓越した知恵をもって現証し、到達して住むことになる、その無色の自己の獲得とは、まさにこれのことである’と。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante sappāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante sappāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

“ポッタパーダよ、あなたはどう思うか。このように(現前にあるものを指し示して説く)のであれば、その言葉は根拠のある確かなものとなるのではないか。”“仰せの通りです、世尊よ。そのようであれば、そのお言葉は確かに根拠のあるものとなります。”

435. ‘‘Seyyathāpi, poṭṭhapāda, puriso nisseṇiṃ kareyya pāsādassa ārohaṇāya tasseva pāsādassa heṭṭhā. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, yassa tvaṃ pāsādassa ārohaṇāya nisseṇiṃ karosi, jānāsi taṃ pāsādaṃ, puratthimāya vā disāya dakkhiṇāya vā disāya pacchimāya vā disāya uttarāya vā disāya ucco vā nīco vā majjhimo vā’ti? So evaṃ vadeyya – ‘ayaṃ vā so, āvuso, pāsādo, yassāhaṃ ārohaṇāya nisseṇiṃ karomi, tasseva pāsādassa heṭṭhā’ti.

435. “ポッタパーダよ、例えば、ある男が宮殿に登るために、まさにその宮殿の下で梯子を作っているとする。人々が彼にこう言うだろう。‘おい、お前さん。お前が登るために梯子を作っているその宮殿は、東にあるのか、南にあるのか、西にあるのか、北にあるのか。高いのか、低いのか、中くらいなのか、知っているのか’と。すると彼はこう答えるだろう。‘友よ、私が登るために梯子を作っているその宮殿とは、まさにこれであり、そのすぐ下で私は梯子を作っているのだ’と。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante tassa purisassa sappāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tassa purisassa sappāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

“ポッタパーダよ、あなたはどう思うか。このように言うのであれば、その男の言葉は根拠のある確かなものとなるのではないか。”“仰せの通りです、世尊よ。そのようであれば、その男の言葉は確かに根拠のあるものとなります。”

436. ‘‘Evameva kho, poṭṭhapāda, pare ce amhe evaṃ puccheyyuṃ – ‘katamo pana so, āvuso, oḷāriko attapaṭilābho…pe… katamo pana so, āvuso, manomayo attapaṭilābho…pe… katamo pana so, āvuso, arūpo attapaṭilābho, yassa tumhe pahānāya dhammaṃ desetha, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti, tesaṃ mayaṃ evaṃ puṭṭhā evaṃ byākareyyāma – ‘ayaṃ vā so, āvuso, arūpo attapaṭilābho, yassa mayaṃ pahānāya dhammaṃ desema, yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodāniyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ [Pg.184] vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’ti.

436. “ポッタパーダよ、そのように、もし他人が我々にこのように問うならば――‘友よ、その粗大な我の獲得とはいかなるものか……(中略)……友よ、その意成の我の獲得とはいかなるものか……(中略)……友よ、その無色の我の獲得とはいかなるものか。あなたがたがそれを捨てるために法を説き、その説かれた通りに実践するならば、あなたがたにとって、汚れをもたらす諸法は滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを、現世において自ら超知によって現証し、具足して住むことになるという、その無色の我の獲得とはいかなるものか’と。このように問われたならば、我々は彼らにこのように答えるであろう――‘友よ、我々がそれを捨てるために法を説き、その説かれた通りに実践するならば、あなたがたにとって、汚れをもたらす諸法は滅し、清浄をもたらす諸法は増大し、智慧の完成と広大さを、現世において自ら超知によって現証し、具足して住むことになるという、その無色の我の獲得とは、まさにこれ(今ここにあるもの)である’と。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, poṭṭhapāda, nanu evaṃ sante sappāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante sappāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

“ポッタパーダよ、あなたはどう思うか。このようであるならば、説かれた言葉は根拠あるもの(有効なもの)となるのではないか。”“尊師よ、確かに、このようであるならば、説かれた言葉は間違いなく根拠あるものとなります。”

437. Evaṃ vutte citto hatthisāriputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘yasmiṃ, bhante, samaye oḷāriko attapaṭilābho hoti, moghassa tasmiṃ samaye manomayo attapaṭilābho hoti, mogho arūpo attapaṭilābho hoti; oḷāriko vāssa attapaṭilābho tasmiṃ samaye sacco hoti. Yasmiṃ, bhante, samaye manomayo attapaṭilābho hoti, moghassa tasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābho hoti, mogho arūpo attapaṭilābho hoti; manomayo vāssa attapaṭilābho tasmiṃ samaye sacco hoti. Yasmiṃ, bhante, samaye arūpo attapaṭilābho hoti, moghassa tasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābho hoti, mogho manomayo attapaṭilābho hoti; arūpo vāssa attapaṭilābho tasmiṃ samaye sacco hotī’’ti.

437. このように説かれたとき、象使いの息子チッタが世尊にこのように申し上げた。“尊師よ、粗大な我の獲得がある時には、その時には、その者にとって意成の我の獲得は空(無効)であり、無色の我の獲得も空です。その時には、その者にとって粗大な我の獲得のみが真実となります。尊師よ、意成の我の獲得がある時には、その時には、その者にとって粗大な我の獲得は空であり、無色の我の獲得も空です。その時には、その者にとって意成の我の獲得のみが真実となります。尊師よ、無色の我の獲得がある時には、その時には、その者にとって粗大な我の獲得は空であり、意成の我の獲得も空です。その時には、その者にとって無色の我の獲得のみが真実となります。”

‘‘Yasmiṃ, citta, samaye oḷāriko attapaṭilābho hoti, neva tasmiṃ samaye manomayo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati, na arūpo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati; oḷāriko attapaṭilābhotveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Yasmiṃ, citta, samaye manomayo attapaṭilābho hoti, neva tasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati, na arūpo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati; manomayo attapaṭilābhotveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Yasmiṃ, citta, samaye arūpo attapaṭilābho hoti, neva tasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati, na manomayo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati; arūpo attapaṭilābhotveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati.

“チッタよ、粗大な我の獲得がある時には、その時には‘意成の我の獲得である’という名称(数)には入らず、‘無色の我の獲得である’という名称にも入りません。その時には、‘粗大な我の獲得である’という名称としてのみ通用します。チッタよ、意成の我の獲得がある時には、その時には‘粗大な我の獲得である’という名称には入らず、‘無色の我の獲得である’という名称にも入りません。その時には、‘意成の我の獲得である’という名称としてのみ通用します。チッタよ、無色の我の獲得がある時には、その時には‘粗大な我の獲得である’という名称には入らず、‘意成の我の獲得である’という名称にも入りません。その時には、‘無色の我の獲得である’という名称としてのみ通用するのです。”

438. ‘‘Sace taṃ, citta, evaṃ puccheyyuṃ – ‘ahosi tvaṃ atītamaddhānaṃ, na tvaṃ nāhosi; bhavissasi tvaṃ anāgatamaddhānaṃ, na tvaṃ na bhavissasi; atthi tvaṃ [Pg.185] etarahi, na tvaṃ natthī’ti, evaṃ puṭṭho tvaṃ, citta, kinti byākareyyāsī’’ti?

438. “チッタよ、もし人々があなたにこのように問うならば――‘あなたは過去の時に存在したのか、存在しなかったのではないか。あなたは未来の時に存在するのか、存在しないのではないか。あなたは今現在、存在するのか、存在しないのではないか’と。チッタよ、このように問われたならば、あなたは何と答えるか。”

‘‘Sace maṃ, bhante, evaṃ puccheyyuṃ – ‘ahosi tvaṃ atītamaddhānaṃ, na tvaṃ na ahosi; bhavissasi tvaṃ anāgatamaddhānaṃ, na tvaṃ na bhavissasi; atthi tvaṃ etarahi, na tvaṃ natthī’ti. Evaṃ puṭṭho ahaṃ, bhante, evaṃ byākareyyaṃ – ‘ahosāhaṃ atītamaddhānaṃ, nāhaṃ na ahosiṃ; bhavissāmahaṃ anāgatamaddhānaṃ, nāhaṃ na bhavissāmi; atthāhaṃ etarahi, nāhaṃ natthī’ti. Evaṃ puṭṭho ahaṃ, bhante, evaṃ byākareyya’’nti.

“尊師よ、もし人々が私に――‘あなたは過去の時に存在したのか、存在しなかったのではないか。あなたは未来の時に存在するのか、存在しないのではないか。あなたは今現在、存在するのか、存在しないのではないか’と問うならば、尊師よ、私はこのように答えます――‘私は過去の時に存在しました、存在しなかったわけではありません。私は未来の時に存在するでしょう、存在しないわけではありません。私は今現在、存在します、存在しないわけではありません’と。尊師よ、このように問われたならば、私はこのように答えます。”

‘‘Sace pana taṃ, citta, evaṃ puccheyyuṃ – ‘yo te ahosi atīto attapaṭilābho, sova te attapaṭilābho sacco, mogho anāgato, mogho paccuppanno? Yo te bhavissati anāgato attapaṭilābho, sova te attapaṭilābho sacco, mogho atīto, mogho paccuppanno? Yo te etarahi paccuppanno attapaṭilābho, sova te attapaṭilābho sacco, mogho atīto, mogho anāgato’ti. Evaṃ puṭṭho tvaṃ, citta, kinti byākareyyāsī’’ti?

“しかしチッタよ、もし人々があなたにこのように問うならば――‘あなたの過去にあったその我の獲得だけがあなたにとって真実であり、未来のものは空、現在のものは空なのか。あなたの未来にあるであろうその我の獲得だけがあなたにとって真実であり、過去のものは空、現在のものは空なのか。あなたの今現在あるその我の獲得だけがあなたにとって真実であり、過去のものは空、未来のものは空なのか’と。チッタよ、このように問われたならば、あなたは何と答えるか。”

‘‘Sace pana maṃ, bhante, evaṃ puccheyyuṃ – ‘yo te ahosi atīto attapaṭilābho, sova te attapaṭilābho sacco, mogho anāgato, mogho paccuppanno. Yo te bhavissati anāgato attapaṭilābho, sova te attapaṭilābho sacco, mogho atīto, mogho paccuppanno. Yo te etarahi paccuppanno attapaṭilābho, sova te attapaṭilābho sacco, mogho atīto, mogho anāgato’ti. Evaṃ puṭṭho ahaṃ, bhante, evaṃ byākareyyaṃ – ‘yo me ahosi atīto attapaṭilābho, sova me attapaṭilābho tasmiṃ samaye sacco ahosi, mogho anāgato, mogho paccuppanno. Yo me bhavissati anāgato attapaṭilābho, sova me attapaṭilābho tasmiṃ samaye sacco bhavissati, mogho atīto, mogho paccuppanno. Yo me etarahi paccuppanno attapaṭilābho, sova me attapaṭilābho sacco, mogho atīto, mogho anāgato’ti. Evaṃ puṭṭho ahaṃ, bhante, evaṃ byākareyya’’nti.

“尊師よ、もし人々が私にそのように問うならば、尊師よ、私はこのように答えます――‘私の過去にあったその我の獲得は、その時においては真実であり、未来のものは空、現在のものは空でした。私の未来にあるであろうその我の獲得は、その時においては真実となるでしょう、過去のものは空、現在のものは空でしょう。私の今現在あるその我の獲得は、今この時において真実であり、過去のものは空、未来のものは空です’と。尊師よ、このように問われたならば、私はこのように答えます。”

439. ‘‘Evameva [Pg.186] kho, citta, yasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābho hoti, neva tasmiṃ samaye manomayo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati, na arūpo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati. Oḷāriko attapaṭilābho tveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Yasmiṃ, citta, samaye manomayo attapaṭilābho hoti…pe… yasmiṃ, citta, samaye arūpo attapaṭilābho hoti, neva tasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati, na manomayo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati; arūpo attapaṭilābho tveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati.

439. “チッタよ、そのように、粗大な自己獲得(粗大な身体)がある時には、意成(意で作られた)の自己獲得とも数えられず、無色の自己獲得とも数えられない。その時には、ただ粗大な自己獲得とのみ数えられるのである。チッタよ、意成の自己獲得がある時には……(中略)……チッタよ、無色の自己獲得がある時には、粗大な自己獲得とも数えられず、意成の自己獲得とも数えられない。その時には、ただ無色の自己獲得とのみ数えられるのである。”

440. ‘‘Seyyathāpi, citta, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo. Yasmiṃ samaye khīraṃ hoti, neva tasmiṃ samaye dadhīti saṅkhaṃ gacchati, na navanītanti saṅkhaṃ gacchati, na sappīti saṅkhaṃ gacchati, na sappimaṇḍoti saṅkhaṃ gacchati; khīraṃ tveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Yasmiṃ samaye dadhi hoti…pe… navanītaṃ hoti… sappi hoti… sappimaṇḍo hoti, neva tasmiṃ samaye khīranti saṅkhaṃ gacchati, na dadhīti saṅkhaṃ gacchati, na navanītanti saṅkhaṃ gacchati, na sappīti saṅkhaṃ gacchati; sappimaṇḍo tveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Evameva kho, citta, yasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābho hoti…pe… yasmiṃ, citta, samaye manomayo attapaṭilābho hoti…pe… yasmiṃ, citta, samaye arūpo attapaṭilābho hoti, neva tasmiṃ samaye oḷāriko attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati, na manomayo attapaṭilābhoti saṅkhaṃ gacchati; arūpo attapaṭilābho tveva tasmiṃ samaye saṅkhaṃ gacchati. Imā kho citta, lokasamaññā lokaniruttiyo lokavohārā lokapaññattiyo, yāhi tathāgato voharati aparāmasa’’nti.

440. “チッタよ、例えば、牛から乳が得られ、乳から凝乳(ヨーグルト)が、凝乳から生酥(なまそ)が、生酥から熟酥(じゅくそ)が、熟酥から醍醐(だいご)が得られるようなものである。乳がある時には、凝乳とも数えられず、生酥とも、熟酥とも、醍醐とも数えられない。その時には、ただ乳とのみ数えられるのである。凝乳がある時には……(中略)……生酥がある時には……熟酥がある時には……醍醐がある時には、乳とも数えられず、凝乳とも、生酥とも、熟酥とも数えられない。その時には、ただ醍醐とのみ数えられるのである。チッタよ、そのように、粗大な自己獲得がある時には……(中略)……チッタよ、意成の自己獲得がある時には……(中略)……チッタよ、無色の自己獲得がある時には、粗大な自己獲得とも数えられず、意成の自己獲得とも数えられない。その時には、ただ無色の自己獲得とのみ数えられるのである。チッタよ、これらは世間の名称であり、世間の言語であり、世間の慣用句であり、世間の概念であって、如来はそれらに執着することなく用いるのである。”

441. Evaṃ vutte, poṭṭhapādo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante! Abhikkantaṃ, bhante, seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

441. “このように言われたとき、遍歴行者ポッタパーダは世尊に次のように申し上げた。‘素晴らしいことです、世尊よ! 素晴らしいことです、世尊よ! 世尊よ、例えば、倒れたものを起こすように、隠されたものを開くように、道に迷った者に道を教えるように、あるいは“眼ある者は色(かたち)を見るだろう”と暗闇の中で灯火を掲げるように、世尊は様々な方法で法を明らかにされました。世尊よ、私は世尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。世尊よ、私を、今日より命ある限り帰依した優婆塞として受け入れてください。’”

Cittahatthisāriputtaupasampadā

“象使いの息子チッタの具足戒”

442. Citto [Pg.187] pana hatthisāriputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante; abhikkantaṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti.

442. “一方、象使いの息子チッタは世尊に次のように申し上げた。‘素晴らしいことです、世尊よ! 素晴らしいことです、世尊よ! 世尊よ、例えば、倒れたものを起こすように、隠されたものを開くように、道に迷った者に道を教えるように、あるいは“眼ある者は色を見るだろう”と暗闇の中で灯火を掲げるように、世尊は様々な方法で法を明らかにされました。世尊よ、私は世尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。世尊よ、私は世尊のもとで出家し、具足戒を受けたいと願っております。’”

443. Alattha kho citto hatthisāriputto bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā citto hatthisāriputto eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto na cirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti – abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā citto hatthisāriputto arahataṃ ahosīti.

443. “象使いの息子チッタは、世尊のもとで出家し、具足戒を受けた。具足戒を受けて間もなく、尊者となった象使いの息子チッタは、独り離れ、怠ることなく、精進し、身を捧げて住した。そして、良家の息子たちが正しく家を出て出家する目的である、あの無上の梵行の完成(阿羅漢果)を、ほどなくして現世において自ら知恵をもって悟り、証得して具現した。‘生は尽きた。梵行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこのような状態(輪廻)に戻ることはない’と悟ったのである。こうして、尊者となった象使いの息子チッタは、阿羅漢の一人となったのである。”

Poṭṭhapādasuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.

“第九 ポッタパーダ経 完結。”

10. Subhasuttaṃ

10. “スバ経(十番目の経)”

Subhamāṇavavatthu

“青年スバの物語”

444. Evaṃ [Pg.188] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ āyasmā ānando sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme aciraparinibbute bhagavati. Tena kho pana samayena subho māṇavo todeyyaputto sāvatthiyaṃ paṭivasati kenacideva karaṇīyena.

444. “このように私は聞いた。ある時、尊者アーナンダは、世尊が般涅槃(亡くなられて)されて間もなく、舎衛城(サーヴァッティー)のジェータ林にあるアナータピンディカ園(祇園精舎)に滞在していた。その時、トデーヤの息子である青年スバが、ある用件で舎衛城に滞在していた。”

445. Atha kho subho māṇavo todeyyaputto aññataraṃ māṇavakaṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, māṇavaka, yena samaṇo ānando tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā mama vacanena samaṇaṃ ānandaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ puccha – ‘subho māṇavo todeyyaputto bhavantaṃ ānandaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchatī’ti. Evañca vadehi – ‘sādhu kira bhavaṃ ānando yena subhassa māṇavassa todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’’ti.

445. “そこで、トデーヤの息子である青年スバは、一人の若者を呼んでこう言った。‘若者よ、さあ、アーナンダ比丘のところへ行きなさい。行って、私の言葉として、アーナンダ比丘に病がなく、苦痛がなく、体が軽く、力があり、安楽に過ごされているかを尋ねなさい。“トデーヤの息子である青年スバが、アーナンダ尊者に、病がなく、苦痛がなく、体が軽く、力があり、安楽に過ごされているかを尋ねております”と。そして、このように言いなさい。“アーナンダ尊者が、慈悲をもって、トデーヤの息子である青年スバの屋敷にお越しくださいますように”と。’”

446. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho so māṇavako subhassa māṇavassa todeyyaputtassa paṭissutvā yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so māṇavako āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘subho māṇavo todeyyaputto bhavantaṃ ānandaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchati; evañca vadeti – ‘sādhu kira bhavaṃ ānando yena subhassa māṇavassa todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’’ti.

446. “承知いたしました、主よ”とその若者はトデーヤの息子スバ青年に答え、尊者アーナンダのもとへ向かった。到着すると、尊者アーナンダと親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき会話を終えて、傍らに座った。傍らに座ったその若者は、尊者アーナンダにこう言った。“トデーヤの息子スバ青年が、尊者アーナンダの無病、無患、身軽さ、活力、安楽な生活についてお尋ねです。そして、このように申しております。‘願わくは、尊者アーナンダが慈悲をもって、トデーヤの息子スバ青年の家にお越しくださいますように’と。”

447. Evaṃ vutte, āyasmā ānando taṃ māṇavakaṃ etadavoca – ‘‘akālo kho, māṇavaka. Atthi me ajja bhesajjamattā pītā. Appevanāma svepi upasaṅkameyyāma kālañca samayañca upādāyā’’ti.

447. そのように言われると、尊者アーナンダはその若者にこう言った。“若者よ、今は時ではない。私は今日、少量の薬を服用した。おそらく明日、時と状況を考慮した上で、伺うことができるだろう。”

‘‘Evaṃ, bho’’ti kho so māṇavako āyasmato ānandassa paṭissutvā uṭṭhāyāsanā yena subho māṇavo todeyyaputto tenupasaṅkami[Pg.189]; upasaṅkamitvā subhaṃ māṇavaṃ todeyyaputtaṃ etadavoca, ‘‘avocumhā kho mayaṃ bhoto vacanena taṃ bhavantaṃ ānandaṃ – ‘subho māṇavo todeyyaputto bhavantaṃ ānandaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchati, evañca vadeti – ‘‘sādhu kira bhavaṃ ānando yena subhassa māṇavassa todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’’ti. Evaṃ vutte, bho, samaṇo ānando maṃ etadavoca – ‘akālo kho, māṇavaka. Atthi me ajja bhesajjamattā pītā. Appevanāma svepi upasaṅkameyyāma kālañca samayañca upādāyā’ti. Ettāvatāpi kho, bho, katameva etaṃ, yato kho so bhavaṃ ānando okāsamakāsi svātanāyapi upasaṅkamanāyā’’ti.

“承知いたしました、主よ”とその若者は尊者アーナンダに答え、席から立ち上がってトデーヤの息子スバ青年のもとへ向かった。到着すると、トデーヤの息子スバ青年へこう言った。“私たちはあなたの言葉通り、尊者アーナンダにこう伝えました。‘トデーヤの息子スバ青年が、尊者アーナンダの無病、無患、身軽さ、活力、安楽な生活についてお尋ねです。そして、このように申しております。願わくは、尊者アーナンダが慈悲をもって、トデーヤの息子スバ青年の家にお越しくださいますように’と。主よ、そのように伝えると、アーナンダ尊者は私にこう言われました。‘若者よ、今は時ではない。私は今日、少量の薬を服用した。おそらく明日、時と状況を考慮した上で、伺うことができるだろう’と。主よ、これだけで事はすでに成し遂げられたも同然です。なぜなら、尊者アーナンダは明日お越しになる機会を作ってくださったからです。”

448. Atha kho āyasmā ānando tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya cetakena bhikkhunā pacchāsamaṇena yena subhassa māṇavassa todeyyaputtassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi.

448. その後、尊者アーナンダはその夜が明けた翌朝、衣を整え、鉢と外衣を持って、チェータカという名の比丘を随行者として、トデーヤの息子スバ青年の家へ向かった。到着すると、用意された席に座った。

Atha kho subho māṇavo todeyyaputto yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho subho māṇavo todeyyaputto āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘bhavañhi ānando tassa bhoto gotamassa dīgharattaṃ upaṭṭhāko santikāvacaro samīpacārī. Bhavametaṃ ānando jāneyya, yesaṃ so bhavaṃ gotamo dhammānaṃ vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesi. Katamesānaṃ kho, bho ānanda, dhammānaṃ so bhavaṃ gotamo vaṇṇavādī ahosi; kattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesī’’ti?

その時、トデーヤの息子スバ青年は尊者アーナンダのもとへ向かった。到着すると、尊者アーナンダと親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき会話を終えて、傍らに座った。傍らに座ったトデーヤの息子スバ青年は、尊者アーナンダにこう言った。“尊者アーナンダは、あの尊師ゴータマに長きにわたって仕え、身近に付き添い、常にそばにおられました。尊者アーナンダであれば、尊師ゴータマがどのような法を称賛し、どのような法においてこの人々を導き、入れ、確立させたかをご存じでしょう。尊者アーナンダよ、尊師ゴータマはどのような法を称賛されたのでしょうか。また、どのような法においてこの人々を導き、入れ、確立させたのでしょうか。”

449. ‘‘Tiṇṇaṃ kho, māṇava, khandhānaṃ so bhagavā vaṇṇavādī ahosi; ettha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesi. Katamesaṃ tiṇṇaṃ? Ariyassa sīlakkhandhassa, ariyassa samādhikkhandhassa, ariyassa paññākkhandhassa. Imesaṃ kho, māṇava, tiṇṇaṃ khandhānaṃ so bhagavā vaṇṇavādī ahosi; ettha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesī’’ti.

449. “青年よ、世尊は三つの群(蘊)を称賛されました。そして、それらにおいてこの人々を導き、入れ、確立させました。その三つとは何か。聖なる戒の群(戒蘊)、聖なる定の群(定蘊)、聖なる慧の群(慧蘊)です。青年よ、世尊はこれら三つの群を称賛されました。そして、それらにおいてこの人々を導き、入れ、確立させたのです。”

Sīlakkhandho

戒の群(戒蘊)

450. ‘‘Katamo [Pg.190] pana so, bho ānanda, ariyo sīlakkhandho, yassa so bhavaṃ gotamo vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesī’’ti?

450. “尊者アーナンダよ、では、尊師ゴータマが称賛し、この人々を導き、入れ、確立させたその聖なる戒の群とは、どのようなものなのでしょうか。”

‘‘Idha, māṇava, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto. So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati. So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati – ‘sambādho gharāvāso rajopatho, abbhokāso pabbajjā, nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti. So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. So evaṃ pabbajito samāno pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati, ācāragocarasampanno, anumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu, kāyakammavacīkammena samannāgato kusalena, parisuddhājīvo, sīlasampanno, indriyesu guttadvāro, satisampajaññena samannāgato, santuṭṭho.

“青年よ、この世に如来が現れる。彼は応供、正遍知、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊である。彼は、神々、魔、梵天を含むこの世界、沙門、婆羅門、王、人々を含むこの生けるものたちの世界を、自らの卓越した知恵で知り、悟り、明らかにする。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良い、意味と文彩を備えた教え(法)を説き、全く円満で清浄な梵行を照らし出す。ある長者、あるいは長者の息子、あるいは他の家系に生まれた者がその教えを聞く。彼はその教えを聞いて、如来に対して信仰を得る。彼はその信仰を得て、次のように熟考する。‘在家の生活は窮屈で、塵の通り道のようである。出家は開かれた空間のようである。家に住みながら、全く円満で、全く清浄で、磨かれた貝殻のように輝く梵行を実践することは容易ではない。私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を纏って、家から家なき状態へと出家しようではないか’と。彼は後日、少なからぬ財産を捨て、あるいは多大な財産を捨て、少なからぬ親族を捨て、あるいは多大な親族を捨て、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣を纏って、家から家なき状態へと出家する。彼はそのように出家して、別解脱律儀(パーティモッカ)の慎みを守って暮らし、正しい行儀と交際範囲を備え、微細な過失にも恐れを抱き、学処を遵守して修行し、善い身業と口業を備え、清浄な生活を送り、戒を具足し、感官の門を護り、正念と正知を備え、満足を知る者となる。”

451. ‘‘Kathañca, māṇava, bhikkhu sīlasampanno hoti? Idha, māṇava, bhikkhu pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Yampi, māṇava, bhikkhu pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī [Pg.191] viharati; idampissa hoti sīlasmiṃ. (Yathā 194 yāva 210 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ).

451. “青年よ、比丘はどのように戒を具足しているのか。青年よ、ここで比丘は、殺生を捨てて、殺生から離れている。棒を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を憐れんで暮らしている。青年よ、比丘が殺生を捨てて、殺生から離れ、棒を捨て、武器を捨て、恥を知り、慈しみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を憐れんで暮らしていること、これもまた彼の戒の一つである。(第194節から第210節までと同様に詳述されるべきである。)”

‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhūrikammaṃ vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikammaṃ ācamanaṃ nhāpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sālākiyaṃ sallakattiyaṃ dārakatikicchā mūlabhesajjānaṃ anuppadānaṃ osadhīnaṃ paṭimokkho iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Yampi, māṇava, bhikkhu yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ, santikammaṃ paṇidhikammaṃ…pe… osadhīnaṃ paṭimokkho iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

“あるいは、ある沙門や婆羅門たちは、信者から供えられた食べ物を食べながら、次のような低俗な術(畜生学)という邪命によって生活を営んでいる。例えば、鎮魂の儀式、誓願の儀式、悪霊払いの術、地居の術、去勢の術、不妊の術、宅地の術、宅地の清めの儀式、口をゆすぐ儀式、入浴の儀式、火への供犠、催吐法、下剤法、上部洗浄法、下部洗浄法、頭部洗浄法、耳の油、点眼薬、鼻薬、軟膏、冷却軟膏、眼科手術、外科手術、小児科、根本薬の投与、薬の除去などである。比丘は、このような低俗な術という邪命から離れている。青年よ、比丘が、ある沙門や婆羅門たちが信者から供えられた食べ物を食べながら、このような低俗な術という邪命によって生活を営んでいるのに対し、鎮魂の儀式、誓願の儀式……(中略)……薬の除去といった、このような低俗な術という邪命から離れていること、これもまた彼の戒の一つである。”

452. ‘‘Sa kho so, māṇava, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. Seyyathāpi, māṇava, rājā khattiyo muddhāvasitto nihatapaccāmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ paccatthikato. Evameva kho, māṇava, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, māṇava, bhikkhu sīlasampanno hoti.

452. “青年よ、そのように戒を具足した比丘は、戒の慎みに関して、どこからも恐怖を感じることがない。青年よ、例えば、灌頂を受けた刹帝利(クシャトリヤ)の王が、敵を打ち破り、敵に関してどこからも恐怖を感じないのと同じである。青年よ、そのように、戒を具足した比丘は、戒の慎みに関して、どこからも恐怖を感じることがない。彼はこの聖なる戒蘊を備えて、自らの内に過失のない幸福を経験する。青年よ、このようにして比丘は戒を具足しているのである。”

453. ‘‘Ayaṃ kho so, māṇava, ariyo sīlakkhandho yassa so bhagavā vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesi. Atthi cevettha uttarikaraṇīya’’nti.

453. “青年よ、これこそが、あの世尊が称賛された聖なる戒蘊であり、この人々を導き、参入させ、確立させたものである。しかし、これに関して、さらになすべきことがある。”

‘‘Acchariyaṃ, bho ānanda, abbhutaṃ, bho ānanda! So cāyaṃ, bho ānanda, ariyo sīlakkhandho paripuṇṇo, no aparipuṇṇo. Evaṃ paripuṇṇaṃ cāhaṃ, bho, ānanda, ariyaṃ sīlakkhandhaṃ ito bahiddhā aññesu samaṇabrāhmaṇesu na [Pg.192] samanupassāmi. Evaṃ paripuṇṇañca, bho ānanda, ariyaṃ sīlakkhandhaṃ ito bahiddhā aññe samaṇabrāhmaṇā attani samanupasseyyuṃ, te tāvatakeneva attamanā assu – ‘alamettāvatā, katamettāvatā, anuppatto no sāmaññattho, natthi no kiñci uttarikaraṇīya’nti. Atha ca pana bhavaṃ ānando evamāha – ‘atthi cevettha uttarikaraṇīya’’’nti.

“驚くべきことです、尊者アーナンダよ。未曾有のことです、尊者アーナンダよ。尊者アーナンダよ、この聖なる戒蘊は円満であり、不完全ではありません。尊者アーナンダよ、私は、これほど円満な聖なる戒蘊を、この教えの外にある他の沙門や婆羅門たちのうちに見ることはありません。尊者アーナンダよ、もし他の沙門や婆羅門たちが、これほど円満な聖なる戒蘊を自らのうちに見たならば、彼らはそれだけで満足してしまうでしょう。‘これだけで十分だ、これだけで目的は達せられた、我々は沙門としての目的を達成した、我々にはこれ以上なすべきことは何もない’と。それにもかかわらず、尊者アーナンダは‘これに関して、さらになすべきことがある’とおっしゃるのですね。”

Samādhikkhandho

“定蘊(じょううん)”

454. ‘‘Katamo pana so, bho ānanda, ariyo samādhikkhandho, yassa so bhavaṃ gotamo vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesī’’ti?

454. “尊者アーナンダよ、あの尊者ゴータマが称賛され、この人々を導き、参入させ、確立させた、その聖なる定蘊とはどのようなものなのですか。”

‘‘Kathañca, māṇava, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti? Idha, māṇava, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī; yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī; yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, māṇava, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti.

“青年よ、比丘はどのようにして諸の感官(根)において門を護る者となるのか。青年よ、ここに比丘は、眼で色(形あるもの)を見て、その相(全体像)を掴まず、その細部(特徴)を掴まない。もし眼根を制止せずに住むならば、貪欲と憂いという悪しき不善の法が彼に流れ込むであろう。それゆえ、彼はその眼根を制止するために修行し、眼根を護り、眼根の制止を達成する。耳で声を聞き……(中略)……鼻で香を嗅ぎ……舌で味を味わい……体で触れられるものに触れ……意(心)で法(対象)を認識して、その相を掴まず、その細部を掴まない。もし意根を制止せずに住むならば、貪欲と憂いという悪しき不善の法が彼に流れ込むであろう。それゆえ、彼はその意根を制止するために修行し、意根を護り、意根の制止を達成する。彼はこの聖なる感官の制止(根律儀)を具足して、内面に汚れのない幸福を感じるのである。青年よ、このようにして比丘は諸の感官において門を護る者となるのである。”

455. ‘‘Kathañca, māṇava, bhikkhu satisampajaññena samannāgato hoti? Idha, māṇava, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne [Pg.193] sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Evaṃ kho, māṇava, bhikkhu satisampajaññena samannāgato hoti.

455. “青年よ、比丘はどのようにして正念と正知(正しく気づき、正しく知ること)を具足するのか。青年よ、ここに比丘は、進む時も退く時も正知をもって行い、前を見る時も傍らを見る時も正知をもって行い、屈伸する時も正知をもって行い、大衣・鉢・衣を保持する時も正知をもって行い、食べ、飲み、噛み、味わう時も正知をもって行い、大小便の用を足す時も正知をもって行い、歩く時、立つ時、座る時、眠る時、目覚めている時、話す時、沈黙する時も、正知をもって行うのである。青年よ、このようにして比丘は正念と正知を具足するのである。”

456. ‘‘Kathañca, māṇava, bhikkhu santuṭṭho hoti? Idha, māṇava, bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Seyyathāpi, māṇava, pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti, sapattabhārova ḍeti; evameva kho, māṇava, bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Evaṃ kho, māṇava, bhikkhu santuṭṭho hoti.

456. “青年よ、比丘はどのようにして知足(満足すること)しているのか。青年よ、ここに比丘は、身を覆う衣と、腹を満たす食(托鉢の食)によって満足している。彼はどこへ行くにも、それら(身の回りの品)だけを携えて行く。青年よ、例えば翼のある鳥が、どこへ飛び去るにも、ただ自分の翼だけを重荷として飛ぶようなものである。青年よ、それと同じように、比丘は身を覆う衣と、腹を満たす食によって満足している。彼はどこへ行くにも、それらだけを携えて行く。青年よ、このようにして比丘は知足しているのである。”

457. ‘‘So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato, imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ. So pacchābhattaṃ piṇḍapātappaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya, parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.

457. “彼は、この聖なる戒の集まり(戒蘊)を具足し、この聖なる感官の制止を具足し、この聖なる正念正知を具足し、この聖なる知足を具足して、人里離れた住処、すなわち森、樹下、山、洞窟、岩窟、墓地、林、野外、藁の山などを選ぶ。彼は食後、托鉢から戻り、結跏趺坐し、身を真っ直ぐに立て、目の前に正念を確立して座る。”

458. ‘‘So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati abhijjhāya cittaṃ parisodheti. Byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī byāpādapadosā cittaṃ parisodheti. Thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti. Vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.

458. “彼は、世における貪欲を捨てて、貪欲を離れた心をもって住み、貪欲から心を清める。悪意(瞋恚)を捨てて、悪意のない心をもって住み、すべての生きとし生けるものの利益を憐れみ、悪意から心を清める。惛沈と睡眠(眠気と倦怠)を捨てて、惛沈と睡眠を離れて住み、光明を想い、正念と正知を保ち、惛沈と睡眠から心を清める。掉挙と後悔(心の浮つきと後悔)を捨てて、浮つくことなく住み、内面に静まりかえった心を持ち、掉挙と後悔から心を清める。疑(疑い)を捨てて、疑いを乗り越えて住み、善き法について惑うことなく、疑いから心を清める。”

459. ‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso iṇaṃ ādāya kammante payojeyya. Tassa te kammantā samijjheyyuṃ. So yāni ca porāṇāni iṇamūlāni tāni ca byantiṃ kareyya, siyā cassa uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāya. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ādāya kammante payojesiṃ[Pg.194]. Tassa me te kammantā samijjhiṃsu. Sohaṃ yāni ca porāṇāni iṇamūlāni tāni ca byantiṃ akāsiṃ, atthi ca me uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāyā’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

459. “青年よ、例えばある男が借金をして仕事を始めたとする。その仕事が成功した。彼はかつての借金をすべて返済し、さらに妻子を養うのに十分な余りが残った。彼はこう思うだろう。‘私は以前、借金をして仕事を始めたが、その仕事が成功した。私はかつての借金を返済し、さらに妻子を養うための余りもある’と。彼はその(借金がなくなった)ことによって、歓喜を得て、喜悦に達するであろう。”

460. ‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso ābādhiko assa dukkhito bāḷhagilāno; bhattañcassa nacchādeyya, na cassa kāye balamattā. So aparena samayena tamhā ābādhā mucceyya, bhattañcassa chādeyya, siyā cassa kāye balamattā. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe ābādhiko ahosiṃ dukkhito bāḷhagilāno, bhattañca me nacchādesi, na ca me āsi kāye balamattā. Somhi etarahi tamhā ābādhā mutto bhattañca me chādeti, atthi ca me kāye balamattā’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

460. “青年よ、例えばある男が病にかかり、苦しみ、重病であったとする。彼は食事も喉を通らず、体には力もなかった。その後、彼はその病から回復した。食事も美味しく感じられ、体にも力が戻った。彼はこう思うだろう。‘私は以前、病にかかり、苦しみ、重病であった。食事も喉を通らず、体には力もなかった。しかし今、私はその病から解放され、食事も美味しく、体にも力がある’と。彼はその(病が癒えた)ことによって、歓喜を得て、喜悦に達するであろう。”

461. ‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso bandhanāgāre baddho assa. So aparena samayena tamhā bandhanāgārā mucceyya sotthinā abbhayena, na cassa kiñci bhogānaṃ vayo. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe bandhanāgāre baddho ahosiṃ. Somhi etarahi tamhā bandhanāgārā mutto sotthinā abbhayena, natthi ca me kiñci bhogānaṃ vayo’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

461. “青年よ、例えばある男が監獄に繋がれていたとする。その後、彼はその監獄から無事に、財産を失うこともなく解放された。彼はこう思うだろう。‘私は以前、監獄に繋がれていた。しかし今、私はその監獄から無事に解放され、財産も少しも失われていない’と。彼はその(監獄から出られた)ことによって、歓喜を得て、喜悦に達するであろう。”

462. ‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso dāso assa anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo. So aparena samayena tamhā dāsabyā mucceyya, attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe dāso ahosiṃ anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo. Somhi etarahi tamhā dāsabyā mutto attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

462. “青年よ、例えば、ある人が奴隷であり、自分を支配できず、他人に支配され、望むところへ行くことができないとしましょう。彼は後になって、その奴隷の状態から解放され、自分を支配し、他人に支配されず、自由の身となって、望むところへ行くことができるようになります。彼はこう思うでしょう。‘私は以前、奴隷であり、自分を支配できず、他人に支配され、望むところへ行くことができなかった。しかし今、私はその奴隷の状態から解放され、自分を支配し、他人に支配されず、自由の身となって、望むところへ行くことができる’と。彼はそれを理由に、歓喜を得、喜びに到達するでしょう。”

463. ‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantāraṃ nitthareyya, sotthinā gāmantaṃ anupāpuṇeyya khemaṃ appaṭibhayaṃ. Tassa evamassa [Pg.195] – ‘ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjiṃ dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. Somhi etarahi kantāraṃ nitthiṇṇo, sotthinā gāmantaṃ anuppatto khemaṃ appaṭibhaya’nti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

463. “青年よ、例えば、財産と資財を持ったある人が、食糧が乏しく危険な、遠い荒野の道を行くとしましょう。彼は後になって、その荒野を脱し、無事に、安穏で危険のない村の境界にたどり着きます。彼はこう思うでしょう。‘私は以前、財産と資財を持って、食糧が乏しく危険な、遠い荒野の道を行っていた。しかし今、私はその荒野を脱し、無事に、安穏で危険のない村の境界にたどり着いた’と。彼はそれを理由に、歓喜を得、喜びに到達するでしょう。”

464. ‘‘Evameva kho, māṇava, bhikkhu yathā iṇaṃ yathā rogaṃ yathā bandhanāgāraṃ yathā dāsabyaṃ yathā kantāraddhānamaggaṃ, evaṃ ime pañca nīvaraṇe appahīne attani samanupassati.

464. “青年よ、これと同じように、比丘は、自分の中でまだ捨て去られていないこれら五つの蓋(五蓋)を、借金のように、病気のように、牢獄のように、奴隷の状態のように、荒野の道のように見なすのです。”

465. ‘‘Seyyathāpi, māṇava, yathā āṇaṇyaṃ yathā ārogyaṃ yathā bandhanāmokkhaṃ yathā bhujissaṃ yathā khemantabhūmiṃ. Evameva bhikkhu ime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassati.

465. “青年よ、例えば、無借金であること、無病であること、牢獄からの釈放、自由の身であること、安穏な土地であることのように、比丘は、自分の中でこれら五つの蓋が捨て去られたことを見なすのです。”

466. ‘‘Tassime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassato pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati.

466. “これら五つの蓋が自分の中で捨て去られたことを見なすその比丘には、歓喜が生じます。歓喜した者に喜悦(ピィーティ)が生じます。心が喜悦に満ちた者の身体は静まり(軽安)を得ます。身体が静まった者は、楽(スクハ)を感じます。楽を感じる者の心は定まります(三昧に入ります)。”

467. ‘‘So vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.

467. “彼は、諸々の欲から離れ、諸々の不善の法から離れて、尋(じん)があり、伺(し)があり、離生喜楽(離より生じた喜と楽)のある初禅を具足して住みます。彼は、この身体を、離より生じた喜と楽によって、潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、離より生じた喜と楽が行き渡らないところはありません。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, dakkho nhāpako vā nhāpakantevāsī vā kaṃsathāle nhānīyacuṇṇāni ākiritvā udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sandeyya. Sāyaṃ nhānīyapiṇḍi snehānugatā snehaparetā santarabāhirā phuṭā snehena, na ca paggharaṇī. Evameva kho, māṇava, bhikkhu imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti. Yampi, māṇava, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa [Pg.196] vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti. Idampissa hoti samādhismiṃ.

“青年よ、例えば、熟練した入浴師、あるいはその弟子が、青銅の器に洗粉をまき散らし、水を何度も注いで練り合わせるとしましょう。その洗粉の塊は、水分を含み、水分に満たされ、内も外も水分が行き渡り、しかも滴り落ちることがありません。青年よ、これと同じように、比丘は、この身体を、離より生じた喜と楽によって、潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、離より生じた喜と楽が行き渡らないところはありません。青年よ、比丘が諸々の欲から離れ、諸々の不善の法から離れて、尋があり、伺があり、離生喜楽のある初禅を具足して住むとき、彼はこの身体を、離より生じた喜と楽によって、潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、離より生じた喜と楽が行き渡らないところはありません。これもまた、彼の三昧における成果です。”

468. ‘‘Puna caparaṃ, māṇava, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.

468. “青年よ、さらにまた、比丘は、尋と伺が静まることにより、内なる清浄と心の統一があり、尋もなく伺もなく、定生喜楽(定より生じた喜と楽)のある第二禅を具足して住みます。彼は、この身体を、定より生じた喜と楽によって、潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、定より生じた喜と楽が行き渡らないところはありません。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, udakarahado gambhīro ubbhidodako. Tassa nevassa puratthimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na dakkhiṇāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na pacchimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na uttarāya disāya udakassa āyamukhaṃ, devo ca na kālena kālaṃ sammā dhāraṃ anupaveccheyya. Atha kho tamhāva udakarahadā sītā vāridhārā ubbhijjitvā tameva udakarahadaṃ sītena vārinā abhisandeyya parisandeyya paripūreyya paripphareyya, nāssa kiñci sabbāvato udakarahadassa sītena vārinā apphuṭaṃ assa. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā… pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, so imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti. Idampissa hoti samādhismiṃ.

“青年よ、例えば、底から水が湧き出る深い池があるとしましょう。その池には、東の方角からも、南の方角からも、西の方角からも、北の方角からも、水の入り口がなく、また雨も時折、激しく降ることがないものとします。しかし、その池の底から冷たい水の流れが湧き出て、その池を冷たい水で潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。その池のどこであっても、冷たい水が行き渡らないところはありません。青年よ、これと同じように、比丘は……(中略)……尋と伺が静まることにより……(中略)……第二禅を具足して住みます。彼は、この身体を、定より生じた喜と楽によって、潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、定より生じた喜と楽が行き渡らないところはありません。これもまた、彼の三昧における成果です。”

469. ‘‘Puna caparaṃ, māṇava, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

469. “青年よ、さらにまた、比丘は、喜悦(ピィーティ)が消えることにより、捨(ウペッカー)を保ち、正念(サティ)と正知(サンパジャンニャ)を具え、身体で楽(スクハ)を感じます。聖者たちが‘捨があり、正念があり、楽に住む者である’と称賛する第三禅を具足して住みます。彼は、この身体を、喜悦のない楽によって、潤し、満たし、充足させ、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどこであっても、喜悦のない楽が行き渡らないところはありません。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni antonimuggaposīni, tāni yāva caggā yāva ca mūlā sītena vārinā abhisannāni parisannāni paripūrāni paripphuṭāni, nāssa kiñci sabbāvataṃ uppalānaṃ vā padumānaṃ vā puṇḍarīkānaṃ vā [Pg.197] sītena vārinā apphuṭaṃ assa. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti. Idampissa hoti samādhismiṃ.

“青年よ、例えば、青蓮華、紅蓮華、あるいは白蓮華の池において、ある蓮華は水中に生じ、水中で育ち、水面に現れず、水中に沈んだまま養われます。それらは、その先端から根に至るまで、冷たい水によって浸され、満たされ、隅々まで行き渡っています。それら青蓮華、紅蓮華、白蓮華のどの部分も、冷たい水が行き渡っていないところはありません。青年よ、それと同じように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘が喜悦(ピィーティ)を離れたがゆえに……(中略)……第三禅に入って留まります。彼は、この体そのものを、喜悦のない幸福(スクハ)によって浸し、満たし、隅々まで行き渡らせます。彼の全身のどの部分も、喜悦のない幸福が行き渡っていないところはありません。これもまた、彼の三昧(サマーディ)の一つです。”

470. ‘‘Puna caparaṃ, māṇava, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti; nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti.

470. “青年よ、さらにまた、比丘は、楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが消滅しているがゆえに、不苦不楽であり、捨(ウペッカー)による正念の清浄がある第四禅に入って留まります。彼は、この体そのものを、清浄で輝く心によって満たして座っています。彼の全身のどの部分も、清浄で輝く心が行き渡っていないところはありません。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso odātena vatthena sasīsaṃ pārupitvā nisinno assa, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa odātena vatthena apphuṭaṃ assa. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti; nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti. Idampissa hoti samādhismiṃ.

“青年よ、例えば、人が白い布で頭まで包んで座っているようなものです。彼の全身のどの部分も、白い布で覆われていないところはありません。青年よ、それと同じように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘が楽を捨て、苦を捨て、あらかじめ喜悦と憂いとが消滅しているがゆえに、不苦不楽であり、捨による正念の清浄がある第四禅に入って留まります。彼は、この体そのものを、清浄で輝く心によって満たして座っています。彼の全身のどの部分も、清浄で輝く心が行き渡っていないところはありません。これもまた、彼の三昧の一つです。”

471. ‘‘Ayaṃ kho so, māṇava, ariyo samādhikkhandho yassa so bhagavā vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesi. Atthi cevettha uttarikaraṇīya’’nti.

471. “青年よ、これこそが、あの世尊が称賛され、人々を導き、落ち着かせ、確立させた聖なる定蘊(サマーディッカンダ)です。そして、これに関して、さらに成すべきことがあるのです。”

‘‘Acchariyaṃ, bho ānanda, abbhutaṃ, bho ānanda! So cāyaṃ, bho ānanda, ariyo samādhikkhandho paripuṇṇo, no aparipuṇṇo. Evaṃ paripuṇṇaṃ cāhaṃ, bho ānanda, ariyaṃ samādhikkhandhaṃ ito bahiddhā aññesu samaṇabrāhmaṇesu na samanupassāmi. Evaṃ paripuṇṇañca, bho ānanda, ariyaṃ samādhikkhandhaṃ ito bahiddhā aññe samaṇabrāhmaṇā attani samanupasseyyuṃ, te tāvatakeneva attamanā assu – ‘alamettāvatā, katamettāvatā, anuppatto no sāmaññattho, natthi no kiñci uttarikaraṇīya’nti. Atha ca pana bhavaṃ ānando evamāha – ‘atthi cevettha uttarikaraṇīya’’’nti.

“尊者アーナンダよ、驚くべきことです、尊者アーナンダよ、未曾有のことです! 尊者アーナンダよ、この聖なる定蘊は円満であり、不完全ではありません。尊者アーナンダよ、私は、この教えの外にある他の沙門やバラモンの中に、このように円満な聖なる定蘊を見出すことはありません。尊者アーナンダよ、もしこの教えの外にある他の沙門やバラモンが、自分自身の中にこのように円満な聖なる定蘊を見出したならば、彼らはそれだけで満足してしまうでしょう。‘これだけで十分だ、これだけで成し遂げられた、我らは沙門の目的を達成した、これ以上に成すべきことは何もない’と。しかし、尊者アーナンダは‘これに関して、さらに成すべきことがある’とおっしゃるのですね。”

Paññākkhandho

慧蘊(パンニャーカンダ)

472. ‘‘Katamo [Pg.198] pana so, bho ānanda, ariyo paññākkhandho, yassa bho bhavaṃ gotamo vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesī’’ti?

472. “尊者アーナンダよ、では、あの尊師ゴータマが称賛され、人々を導き、落ち着かせ、確立させた聖なる慧蘊とは、どのようなものなのですか?”

‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti – ‘ayaṃ kho me kāyo rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo; idañca pana me viññāṇaṃ ettha sitaṃ ettha paṭibaddha’nti.

“比丘は、このように心が定まり、清浄で、輝き、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応し、安定し、不動に達したとき、智と見(智見)のために心を向け、導きます。彼は次のように如実に知ります。‘私のこの体は、形あるもので、四大から成り、父母から生じ、飯や粥によって養われ、無常であり、塗布し、揉みほぐし、破壊され、崩壊する性質のものである。そして、私のこの意識は、ここに依託し、ここに繋縛されているのである’と。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatrāssa suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā. Tamenaṃ cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya – ‘ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatridaṃ suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā’ti. Evameva kho, māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti – ‘ayaṃ kho me kāyo rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādanaparimaddanabhedana-viddhaṃsanadhammo. Idañca pana me viññāṇaṃ ettha sitaṃ ettha paṭibaddha’nti. Yampi, māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti…pe… ettha paṭibaddhanti. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、美しく、質の良い、八角形に磨き上げられた、透明で、澄み渡り、濁りのない、あらゆる点で完璧なヴェルーリヤ宝があるとします。そこに、青、黄、赤、白、あるいは淡黄色の糸が通されています。それを目のある人が手に取って観察し、‘これは美しく、質の良い、八角形に磨き上げられた、透明で、澄み渡り、濁りのない、あらゆる点で完璧なヴェルーリヤ宝である。そこに、この青、黄、赤、白、あるいは淡黄色の糸が通されている’と知るようなものです。青年よ、それと同じように、比丘は、このように心が定まり、清浄で、輝き、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応し、安定し、不動に達したとき、智と見のために心を向け、導きます。彼は次のように如実に知ります。‘私のこの体は、形あるもので、四大から成り、父母から生じ、飯や粥によって養われ、無常であり、塗布し、揉みほぐし、破壊され、崩壊する性質のものである。そして、私のこの意識は、ここに依託し、ここに繋縛されているのである’と。青年よ、比丘がこのように心が定まり……(中略)……不動に達したとき、智と見のために心を向け、導きます。彼は……(中略)……ここに繋縛されていると如実に知ります。これもまた、彼の慧(パンニャー)の一つです。”

473. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte manomayaṃ kāyaṃ abhinimmānāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā aññaṃ kāyaṃ abhinimmināti rūpiṃ manomayaṃ sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ.

473. “彼は、このように心が定まり、清浄で、輝き、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応し、安定して不動に達したとき、意成の身を創り出すために心を向け、心を導きます。彼は、この体から、別の、形があり、意成で、すべての肢体を備え、諸根に欠けのない体を創り出します。”

‘‘Seyyathāpi[Pg.199], māṇava, puriso muñjamhā īsikaṃ pavāheyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ muñjo ayaṃ īsikā; añño muñjo aññā īsikā; muñjamhā tveva īsikā pavāḷhā’ti. Seyyathā vā pana, māṇava, puriso asiṃ kosiyā pavāheyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ asi, ayaṃ kosi; añño asi, aññā kosi; kosiyā tveva asi pavāḷho’ti. Seyyathā vā pana, māṇava, puriso ahiṃ karaṇḍā uddhareyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ ahi, ayaṃ karaṇḍo; añño ahi, añño karaṇḍo; karaṇḍā tveva ahi ubbhato’ti. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte manomayaṃ kāyaṃ abhinimmānāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe…. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、ある人がムンジャ草から芯を抜き取ったとしましょう。彼には‘これがムンジャ草であり、これが芯である。ムンジャ草は別のものであり、芯は別のものである。ムンジャ草からこそ芯が抜き取られたのだ’という思いが生じるでしょう。青年よ、あるいはまた、ある人が鞘から剣を抜いたとしましょう。彼には‘これが剣であり、これが鞘である。剣は別のものであり、鞘は別のものである。鞘からこそ剣が抜かれたのだ’という思いが生じるでしょう。青年よ、あるいはまた、ある人が籠(あるいは脱皮した皮)から蛇を取り出したとしましょう。彼には‘これが蛇であり、これが籠である。蛇は別のものであり、籠は別のものである。籠からこそ蛇が取り出されたのだ’という思いが生じるでしょう。青年よ、そのように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘がこのように心が定まり、清浄で、輝き、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応し、安定して不動に達したとき、意成の身を創り出すために心を向け、心を導きます。……(中略)……これもまた彼の智慧の一つなのです。”

474. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte iddhividhāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti. Ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti. Āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse. Pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti, seyyathāpi udake. Udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyaṃ. Ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo. Imepi candimasūriye evaṃ mahiddhike evaṃ mahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati. Yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti.

474. “彼は、このように心が定まり、清浄で、輝き、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応し、安定して不動に達したとき、神変の種類のために心を向け、心を導きます。彼は、多種多様な神変を体験します。一人であって多くになり、多くであって一人になります。現れたり消えたりし、壁や囲いや山を、空中のように、滞ることなく通り抜けます。地面において、水の中のように、潜ったり浮き上がったりします。水の上を、地面の上のように、沈むことなく歩きます。空中を、翼のある鳥のように、結跏趺坐したまま進みます。このように大きな威力があり、大きな権能のある月と太陽を、手で触り、撫でます。また、ブラフマーの世界に至るまで、体をもって自由自在に振る舞います。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, dakkho kumbhakāro vā kumbhakārantevāsī vā suparikammakatāya mattikāya yaññadeva bhājanavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā vā pana, māṇava, dakkho dantakāro vā dantakārantevāsī vā suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaññadeva dantavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā vā pana, māṇava, dakkho suvaṇṇakāro vā suvaṇṇakārantevāsī vā suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaññadeva suvaṇṇavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Evameva kho, māṇava, bhikkhu [Pg.200] …pe… yampi māṇava bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte iddhividhāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti. Ekopi hutvā bahudhā hoti …pe… yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、熟練した陶工やその弟子が、よく練られた粘土から、望む通りの器の形を作り上げ、完成させるようなものです。青年よ、あるいはまた、熟練した象牙細工師やその弟子が、よく加工された象牙から、望む通りの象牙細工を作り上げ、完成させるようなものです。青年よ、あるいはまた、熟練した金細工師やその弟子が、よく精錬された金から、望む通りの金細工を作り上げ、完成させるようなものです。青年よ、そのように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘がこのように心が定まり、清浄で、輝き、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応し、安定して不動に達したとき、神変の種類のために心を向け、心を導きます。彼は多種多様な神変を体験します。一人であって多くになり……(中略)……ブラフマーの世界に至るまで体をもって自由自在に振る舞います。これもまた彼の智慧の一つなのです。”

475. ‘‘So evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte dibbāya sotadhātuyā cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca ye dūre santike ca. Seyyathāpi, māṇava, puriso addhānamaggappaṭipanno. So suṇeyya bherisaddampi mudiṅgasaddampi saṅkhapaṇavadindimasaddampi. Tassa evamassa – ‘bherisaddo itipi mudiṅgasaddo itipi saṅkhapaṇavadindimasaddo iti’pi. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe…. Yampi māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte dibbāya sotadhātuyā cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca ye dūre santike ca. Idampissa hoti paññāya.

475. “彼は、このように心が定まり……(中略)……不動に達したとき、天耳界のために心を向け、心を導きます。彼は、清浄で人間の能力を超えた天耳界によって、天界と人間界の両方の、遠くにある音も近くにある音も、両方の音を聞きます。青年よ、例えば、長い道のりを行く人が、大太鼓の音、小太鼓の音、ほら貝や鉦や鼓の音を聞いたとしましょう。彼には‘これは大太鼓の音である’‘これは小太鼓の音である’‘これはほら貝や鉦や鼓の音である’という思いが生じるでしょう。青年よ、そのように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘がこのように心が定まり……(中略)……不動に達したとき、天耳界のために心を向け、心を導きます。彼は、清浄で人間の能力を超えた天耳界によって、天界と人間界の両方の、遠くにある音も近くにある音も、両方の音を聞きます。これもまた彼の智慧の一つなのです。”

476. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte cetopariyañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti, ‘sarāgaṃ vā cittaṃ sarāgaṃ citta’nti pajānāti, ‘vītarāgaṃ vā cittaṃ vītarāgaṃ citta’nti pajānāti, ‘sadosaṃ vā cittaṃ sadosaṃ citta’nti pajānāti, ‘vītadosaṃ vā cittaṃ vītadosaṃ citta’nti pajānāti, ‘samohaṃ vā cittaṃ samohaṃ citta’nti pajānāti, ‘vītamohaṃ vā cittaṃ vītamohaṃ citta’nti pajānāti, ‘saṅkhittaṃ vā cittaṃ saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, ‘vikkhittaṃ vā cittaṃ vikkhittaṃ citta’nti pajānāti, ‘mahaggataṃ vā cittaṃ mahaggataṃ citta’nti pajānāti, ‘amahaggataṃ vā cittaṃ amahaggataṃ citta’nti pajānāti, ‘sauttaraṃ vā cittaṃ sauttaraṃ citta’nti pajānāti, ‘anuttaraṃ vā cittaṃ anuttaraṃ citta’nti pajānāti, ‘samāhitaṃ vā cittaṃ samāhitaṃ citta’nti pajānāti, ‘asamāhitaṃ vā cittaṃ asamāhitaṃ citta’nti pajānāti, ‘vimuttaṃ [Pg.201] vā cittaṃ vimuttaṃ citta’nti pajānāti, ‘avimuttaṃ vā cittaṃ avimuttaṃ citta’nti pajānāti.

476. “その比丘は、このように心が集中し、清浄で、輝き、汚れがなく、煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動の状態に達したとき、他者の心を知る知恵(他心智)のために心を向け、導きます。彼は、他の衆生や他の個人の心を、自らの心によって見極めて知ります。貪欲のある心には‘貪欲のある心である’と知り、貪欲のない心には‘貪欲のない心である’と知ります。怒りのある心には‘怒りのある心である’と知り、怒りのない心には‘怒りのない心である’と知ります。迷いのある心には‘迷いのある心である’と知り、迷いのない心には‘迷いのない心である’と知ります。縮こまった心には‘縮こまった心である’と知り、散乱した心には‘散乱した心である’と知ります。広大な心には‘広大な心である’と知り、広大でない心には‘広大でない心である’と知ります。上のある心には‘上のある心である’と知り、無上の心には‘無上の心である’と知ります。集中した心には‘集中した心である’と知り、集中していない心には‘集中していない心である’と知ります。解脱した心には‘解脱した心である’と知り、解脱していない心には‘解脱していない心である’と知ります。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanajātiko ādāse vā parisuddhe pariyodāte acche vā udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ paccavekkhamāno sakaṇikaṃ vā sakaṇikanti jāneyya, akaṇikaṃ vā akaṇikanti jāneyya. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite…pe… āneñjappatte cetopariyañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So parasattānaṃ purapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti, sarāgaṃ vā cittaṃ sarāgaṃ cittanti pajānāti…pe… avimuttaṃ vā cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajānāti. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、若く瑞々しく、装うことを好む女、あるいは男が、清浄で輝く鏡、あるいは澄んだ水の入った器に、自らの顔の相を映して観察するとき、痣(あざ)があれば‘痣がある’と知り、痣がなければ‘痣がない’と知るようなものです。青年よ、それと同じように、比丘は……(中略)……不動の状態に達したとき、他者の心を知る知恵のために心を向け、導きます。彼は、他の衆生や他の個人の心を、自らの心によって見極めて知ります。貪欲のある心には‘貪欲のある心である’と知り……(中略)……解脱していない心には‘解脱していない心である’と知ります。これもまた、彼の知恵(般若)の一つです。”

477. ‘‘So evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ, ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto. So tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto; so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

477. “その比丘は、このように心が集中し……(中略)……不動の状態に達したとき、前世を思い出す知恵(宿住随念智)のために心を向け、導きます。彼は、多種多様な前世のありようを思い出します。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、また、多くの壊劫(えこう)、多くの成劫(じょうこう)、多くの壊成劫において、‘あそこでは、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食べ物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。そこから没して、あそこに生まれ、そこでもまた、このような名前であり、このような氏族であり、このような容姿であり、このような食べ物を摂り、このような苦楽を経験し、このような寿命の限りがあった。そこから没して、ここに生まれた’と。このように、形態(相)とともに、詳細(説明)とともに、多種多様な前世のありようを思い出します。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, puriso sakamhā gāmā aññaṃ gāmaṃ gaccheyya; tamhāpi gāmā aññaṃ gāmaṃ gaccheyya; so tamhā gāmā sakaṃyeva gāmaṃ paccāgaccheyya. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho sakamhā gāmā amuṃ gāmaṃ agacchiṃ, tatra evaṃ aṭṭhāsiṃ evaṃ nisīdiṃ evaṃ abhāsiṃ evaṃ tuṇhī ahosiṃ. So tamhāpi gāmā amuṃ gāmaṃ gacchiṃ, tatrāpi evaṃ aṭṭhāsiṃ evaṃ nisīdiṃ evaṃ abhāsiṃ evaṃ tuṇhī ahosiṃ. Somhi tamhā gāmā sakaṃyeva gāmaṃ paccāgato’ti. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu evaṃ [Pg.202] samāhite citte…pe… āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、ある男が自分の村から別の村へ行き、その村からさらに別の村へ行き、そしてその村から自分の村へと帰ってきたとします。彼には次のような思いが生じるでしょう。‘私は自分の村からあの村へ行き、そこではこのように立ち、このように座り、このように語り、このように沈黙していた。また、その村からあの村へ行き、そこでもまた、このように立ち、このように座り、このように語り、このように沈黙していた。そして、私はその村から自分の村へと帰ってきたのだ’と。青年よ、それと同じように、比丘は……(中略)……不動の状態に達したとき、前世を思い出す知恵のために心を向け、導きます。彼は、多種多様な前世のありようを思い出します。すなわち、一生……(中略)……このように、形態とともに、詳細とともに、多種多様な前世のありようを思い出します。これもまた、彼の知恵の一つです。”

478. ‘‘So evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti.

478. “その比丘は、このように心が集中し……(中略)……不動の状態に達したとき、衆生の死と生を知る知恵(死生智)のために心を向け、導きます。彼は、清浄で人間の能力を超えた天眼(てんげん)によって、衆生が没し、また生まれるのを見ます。卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、幸福な所に赴く者、不幸な所に赴く者を見、衆生が業(カルマ)に従って赴くのを知ります。‘ああ、これらの衆生は、身の悪行、口の悪行、意の悪行を備え、聖者を誹謗し、誤った見解(邪見)を持ち、邪見による業を積み重ねてきた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、不幸な所、破滅の所、地獄に生まれている。一方、これらの衆生は、身の善行、口の善行、意の善行を備え、聖者を誹謗せず、正しい見解(正見)を持ち、正見による業を積み重ねてきた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、幸福な所、天界に生まれている’と。このように、清浄で人間の能力を超えた天眼によって、衆生が没し、また生まれるのを見ます。卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、幸福な所に赴く者、不幸な所に赴く者を見、衆生が業に従って赴くのを知るのです。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, majjhesiṅghāṭake pāsādo, tattha cakkhumā puriso ṭhito passeyya manusse gehaṃ pavisantepi nikkhamantepi rathikāyapi vīthiṃ sañcarante majjhesiṅghāṭake nisinnepi. Tassa evamassa – ‘ete manussā gehaṃ pavisanti, ete nikkhamanti, ete rathikāya vīthiṃ sañcaranti, ete majjhesiṅghāṭake nisinnā’ti. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、四辻に建つ高楼があり、そこに目の良い人が立って、家に入る人々、家から出る人々、通りを歩く人々、四辻に座っている人々を見るとしましょう。彼には‘これらの人々は家に入り、これらの人々は出、これらの人々は通りを歩き、これらの人々は四辻に座っている’という思いが生じるでしょう。青年よ、これと同じように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘はこのように心が集中し……(中略)……不動に達したとき、生きとし生けるものの死と生を知る知恵(死生智)のために心を向け、心を導きます。彼は、清浄で超人的な天眼によって、死にゆく者、生まれゆく者、卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、幸運な者、不運な者を見、生きものがその業に従って赴くのを理解します。これもまた、彼の知恵の一つです。”

479. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya [Pg.203] cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So idaṃ dukkhanti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhasamudayoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhanirodhoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti; ime āsavāti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavasamudayoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavanirodhoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati, vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.

479. “彼は、このように心が集中し、清浄で、純潔で、汚れがなく、煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、安定し、不動に達したとき、諸々の漏(けがれ)を滅尽させる知恵(漏尽智)のために心を向け、心を導きます。彼は、‘これは苦である’とありのままに理解し、‘これは苦の集起である’とありのままに理解し、‘これは苦の滅尽である’とありのままに理解し、‘これは苦の滅尽に至る道である’とありのままに理解します。また、‘これらは漏である’とありのままに理解し、‘これは漏の集起である’とありのままに理解し、‘これは漏の滅尽である’とありのままに理解し、‘これは漏の滅尽に至る道である’とありのままに理解します。このように知り、このように見る彼の心は、欲漏から解放され、有漏から解放され、無明漏から解放されます。解放されたとき、‘解放された’という知恵が生じます。そして、‘生は尽きた。聖なる修行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこのような状態に戻ることはない’と理解します。”

‘‘Seyyathāpi, māṇava, pabbatasaṅkhepe udakarahado accho vippasanno anāvilo. Tattha cakkhumā puriso tīre ṭhito passeyya sippikasambukampi sakkharakathalampi macchagumbampi carantampi tiṭṭhantampi. Tassa evamassa – ‘ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anāvilo. Tatrime sippikasambukāpi sakkharakathalāpi macchagumbāpi carantipi tiṭṭhantipī’ti. Evameva kho, māṇava, bhikkhu…pe… yampi, māṇava, bhikkhu evaṃ samāhite citte…pe… āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So idaṃ dukkhanti yathābhūtaṃ pajānāti…pe… āsavanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati, vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Idampissa hoti paññāya.

“青年よ、例えば、山の峡谷に、澄み渡り、清らかで、濁りのない池があるとしましょう。そこに目の良い人が岸に立って、貝殻や砂利、魚の群れが動き、あるいは留まっているのを見るとしましょう。彼には‘この池は澄み渡り、清らかで、濁りがない。そこにはこれらの貝殻や砂利、魚の群れが動き、あるいは留まっている’という思いが生じるでしょう。青年よ、これと同じように、比丘は……(中略)……青年よ、比丘はこのように心が集中し……(中略)……不動に達したとき、諸々の漏を滅尽させる知恵のために心を向け、心を導きます。彼は、‘これは苦である’とありのままに理解し……(中略)……‘これは漏の滅尽に至る道である’とありのままに理解します。このように知り、このように見る彼の心は、欲漏から解放され、有漏から解放され、無明漏から解放されます。解放されたとき、‘解放された’という知恵が生じます。そして、‘生は尽きた。聖なる修行は完成した。なすべきことはなされた。もはやこのような状態に戻ることはない’と理解します。これもまた、彼の知恵の一つです。”

480. ‘‘Ayaṃ kho, so māṇava, ariyo paññākkhandho yassa so bhagavā vaṇṇavādī ahosi, yattha ca imaṃ janataṃ samādapesi nivesesi patiṭṭhāpesi. Natthi cevettha uttarikaraṇīya’’nti.

480. “青年よ、これこそが、あの世尊が称賛された聖なる知恵の集まり(聖慧蘊)であり、世尊がこの人々に勧め、導入し、確立させたものです。これ以上に、この教えにおいてなすべきことはありません。”

‘‘Acchariyaṃ, bho ānanda, abbhutaṃ, bho ānanda! So cāyaṃ, bho ānanda, ariyo paññākkhandho paripuṇṇo, no aparipuṇṇo. Evaṃ paripuṇṇaṃ cāhaṃ, bho ānanda, ariyaṃ paññākkhandhaṃ ito bahiddhā aññesu samaṇabrāhmaṇesu na samanupassāmi. Natthi [Pg.204] cevettha uttarikaraṇīyaṃ. Abhikkantaṃ, bho ānanda, abhikkantaṃ, bho ānanda! Seyyathāpi, bho ānanda, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti. Evamevaṃ bhotā ānandena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bho ānanda, taṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ ānando dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

“驚くべきことです、アーナンダ殿。未曾有のことです、アーナンダ殿。アーナンダ殿、この聖なる知恵の集まりは円満であり、不完全なところはありません。アーナンダ殿、私は、この教えの外にある他の沙門やバラモンの中に、このように円満な聖なる知恵の集まりを見たことがありません。これ以上に、なすべきことはありません。素晴らしいことです、アーナンダ殿。素晴らしいことです、アーナンダ殿。アーナンダ殿、それは例えば、倒れたものを起こし、隠されたものを現し、道に迷った者に道を教え、あるいは‘目の良い者が形あるものを見るだろう’と言って暗闇の中に灯火を掲げるかのように、アーナンダ殿によって、様々な方法で法が明らかにされました。アーナンダ殿、私は、あの尊きゴータマ師と、法と、比丘サンガに帰依いたします。アーナンダ殿、私を、今日より命ある限り帰依した在家信者として受け入れてください。”

Subhasuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ.

第十、スバ経、終わる。

11. Kevaṭṭasuttaṃ

11. ケーヴァッタ経

Kevaṭṭagahapatiputtavatthu

長者の子ケーヴァッタの物語

481. Evaṃ [Pg.205] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā nāḷandāyaṃ viharati pāvārikambavane. Atha kho kevaṭṭo gahapatiputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho kevaṭṭo gahapatiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, bhante, nāḷandā iddhā ceva phītā ca bahujanā ākiṇṇamanussā bhagavati abhippasannā. Sādhu, bhante, bhagavā ekaṃ bhikkhuṃ samādisatu, yo uttarimanussadhammā, iddhipāṭihāriyaṃ karissati; evāyaṃ nāḷandā bhiyyoso mattāya bhagavati abhippasīdissatī’’ti. Evaṃ vutte, bhagavā kevaṭṭaṃ gahapatiputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho ahaṃ, kevaṭṭa, bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ desemi – etha tumhe, bhikkhave, gihīnaṃ odātavasanānaṃ uttarimanussadhammā iddhipāṭihāriyaṃ karothā’’ti.

481. このように私は聞きました。ある時、世尊はナーランダーのパーワーリカーのマンゴー園に滞在しておられました。その時、長者の子ケーヴァッタが世尊のもとへ参りました。近づいて世尊を礼拝し、一方に座りました。一方に座った長者の子ケーヴァッタは、世尊に次のように申し上げました。“願わくは世尊よ、このナーランダーは繁栄し、豊かであり、人口も多く、人々で溢れており、世尊を深く信仰しております。世尊よ、一人の比丘に、超人的な法である神通の奇跡を行うよう命じてください。そうすれば、このナーランダーの人々は、ますます世尊を深く信仰することでしょう。”このように言われたとき、世尊は長者の子ケーヴァッタにこう言われました。“ケーヴァッタよ、私は比丘たちに‘比丘たちよ、来たれ。お前たちは白衣の在家者たちに対して、超人的な法である神通の奇跡を行え’というような法を説くことはない。”

482. Dutiyampi kho kevaṭṭo gahapatiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘nāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ dhaṃsemi; api ca, evaṃ vadāmi – ‘ayaṃ, bhante, nāḷandā iddhā ceva phītā ca bahujanā ākiṇṇamanussā bhagavati abhippasannā. Sādhu, bhante, bhagavā ekaṃ bhikkhuṃ samādisatu, yo uttarimanussadhammā iddhipāṭihāriyaṃ karissati; evāyaṃ nāḷandā bhiyyoso mattāya bhagavati abhippasīdissatī’’’ti. Dutiyampi kho bhagavā kevaṭṭaṃ gahapatiputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho ahaṃ, kevaṭṭa, bhikkhūnaṃ evaṃ dhammaṃ desemi – etha tumhe, bhikkhave, gihīnaṃ odātavasanānaṃ uttarimanussadhammā iddhipāṭihāriyaṃ karothā’’’ti.

482. 二度目もまた、長者の子ケヴァッタは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私は世尊をおとしめるつもりはありません。しかし、このように申し上げます。‘世尊よ、このナーランダーは豊かで繁栄しており、人口も多く、人々で溢れ、世尊に深く帰依しております。世尊よ、願わくは、世尊が一人の比丘に、超人的な法である神変の奇跡を行うよう命じてください。そうすれば、このナーランダーの人々は、さらにいっそう世尊に深く帰依することでしょう’”。二度目もまた、世尊は長者の子ケヴァッタに次のように仰せられた。“ケヴァッタよ、私は比丘たちに‘比丘たちよ、来なさい。そして白衣の在家者たちに、超人的な法である神変の奇跡を行いなさい’というような法を説くことはない”。

Tatiyampi kho kevaṭṭo gahapatiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘nāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ dhaṃsemi; api ca, evaṃ vadāmi – ‘ayaṃ, bhante, nāḷandā iddhā ceva phītā ca bahujanā ākiṇṇamanussā bhagavati abhippasannā. Sādhu, bhante, bhagavā ekaṃ bhikkhuṃ samādisatu, yo uttarimanussadhammā iddhipāṭihāriyaṃ karissati. Evāyaṃ nāḷandā bhiyyoso mattāya bhagavati abhippasīdissatī’ti.

三度目もまた、長者の子ケヴァッタは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、私は世尊をおとしめるつもりはありません。しかし、このように申し上げます。‘世尊よ、このナーランダーは豊かで繁栄しており、人口も多く、人々で溢れ、世尊に深く帰依しております。世尊よ、願わくは、世尊が一人の比丘に、超人的な法である神変の奇跡を行うよう命じてください。そうすれば、このナーランダーの人々は、さらにいっそう世尊に深く帰依することでしょう’”。

Iddhipāṭihāriyaṃ

神変の奇跡

483. ‘‘Tīṇi [Pg.206] kho imāni, kevaṭṭa, pāṭihāriyāni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni. Katamāni tīṇi? Iddhipāṭihāriyaṃ, ādesanāpāṭihāriyaṃ, anusāsanīpāṭihāriyaṃ.

483. “ケヴァッタよ、これら三つの奇跡は、私が自ら卓越した知恵によって知り、現証して説いたものである。その三つとは何か。神変の奇跡、他心通の奇跡、教誡の奇跡である”。

484. ‘‘Katamañca, kevaṭṭa, iddhipāṭihāriyaṃ? Idha, kevaṭṭa, bhikkhu anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti. Ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse; pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathāpi udake; udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyaṃ; ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo; imepi candimasūriye evaṃ mahiddhike evaṃ mahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati; yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti.

484. “ケヴァッタよ、神変の奇跡とはどのようなものか。ケヴァッタよ、ここに比丘がいて、多種多様な神通力を体験する。一人の身でありながら多くになり、多くでありながら一人になる。現れたり消えたりし、壁や囲いや山を、空を行くように滞ることなく通り抜ける。地面において、水の中であるかのように浮き沈みをする。水の上を、地面であるかのように沈むことなく歩く。空において、翼のある鳥のように結跏趺坐したまま進む。このように大きな威力と大きな勢力のある月と太陽を、手で触り、撫でる。また、梵天の世界に至るまで、その身を自在に操る”。

‘‘Tamenaṃ aññataro saddho pasanno passati taṃ bhikkhuṃ anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhontaṃ – ekopi hutvā bahudhā hontaṃ, bahudhāpi hutvā eko hontaṃ; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ; tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamānaṃ gacchantaṃ seyyathāpi ākāse; pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karontaṃ seyyathāpi udake; udakepi abhijjamāne gacchantaṃ seyyathāpi pathaviyaṃ; ākāsepi pallaṅkena kamantaṃ seyyathāpi pakkhī sakuṇo; imepi candimasūriye evaṃ mahiddhike evaṃ mahānubhāve pāṇinā parāmasantaṃ parimajjantaṃ yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vattentaṃ.

“ある信心深く清らかな心を持つ者が、その比丘が多種多様な神通力を体験しているのを見る。すなわち、一人の身でありながら多くになり、多くでありながら一人になること、現れたり消えたりすること、壁や囲いや山を空を行くように滞ることなく通り抜けること、地面において水の中であるかのように浮き沈みをすること、水の上を地面であるかのように歩くこと、空において鳥のように結跏趺坐して進むこと、月と太陽を手で触り撫でること、梵天の世界に至るまで身を自在に操るのを見る”。

‘‘Tamenaṃ so saddho pasanno aññatarassa assaddhassa appasannassa āroceti – ‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho, samaṇassa mahiddhikatā mahānubhāvatā. Amāhaṃ bhikkhuṃ addasaṃ anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhontaṃ – ekopi hutvā bahudhā hontaṃ, bahudhāpi hutvā eko hontaṃ…pe… yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vattenta’nti.

“その信心深く清らかな心を持つ者は、ある不信心で清らかでない心を持つ者に、次のように告げる。‘友よ、驚くべきことです。友よ、未曾有のことです。修行者の大きな威力、大きな勢力というものは。私は、ある比丘が多種多様な神通力を体験しているのを見ました。一人の身でありながら多くになり、多くでありながら一人になり……(中略)……梵天の世界に至るまで身を自在に操るのを見ました’”。

‘‘Tamenaṃ so assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyya – ‘atthi kho, bho, gandhārī nāma vijjā. Tāya so bhikkhu anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti – ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti…pe… yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vattetī’ti.

“すると、その不信心で清らかでない心を持つ者は、その信心深く清らかな心を持つ者に、次のように言うであろう。‘友よ、ガンダーリーという名の呪術があります。その比丘は、その呪術によって多種多様な神通力を体験しているのです。一人の身でありながら多くになり、多くでありながら一人になり……(中略)……梵天の世界に至るまで身を自在に操るのです’”。

‘‘Taṃ [Pg.207] kiṃ maññasi, kevaṭṭa, api nu so assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyyā’’ti? ‘‘Vadeyya, bhante’’ti. ‘‘Imaṃ kho ahaṃ, kevaṭṭa, iddhipāṭihāriye ādīnavaṃ sampassamāno iddhipāṭihāriyena aṭṭīyāmi harāyāmi jigucchāmi’’.

“ケヴァッタよ、あなたはどう思うか。その不信心で清らかでない心を持つ者は、その信心深く清らかな心を持つ者に、そのように言うのではないか”。“世尊よ、そのように言うでしょう”。“ケヴァッタよ、私は神変の奇跡において、このような過失を見るがゆえに、神変の奇跡を悩み、恥じ、忌み嫌うのである”。

Ādesanāpāṭihāriyaṃ

他心通の奇跡

485. ‘‘Katamañca, kevaṭṭa, ādesanāpāṭihāriyaṃ? Idha, kevaṭṭa, bhikkhu parasattānaṃ parapuggalānaṃ cittampi ādisati, cetasikampi ādisati, vitakkitampi ādisati, vicāritampi ādisati – ‘evampi te mano, itthampi te mano, itipi te citta’nti.

485. “ケヴァッタよ、他心通の奇跡とはどのようなものか。ケヴァッタよ、ここに比丘がいて、他の衆生、他の個人の心をも言い当て、心所をも言い当て、思考をも言い当て、考察をも言い当てる。‘あなたの心はこのようであり、このようであり、このようである’と”。

‘‘Tamenaṃ aññataro saddho pasanno passati taṃ bhikkhuṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ cittampi ādisantaṃ, cetasikampi ādisantaṃ, vitakkitampi ādisantaṃ, vicāritampi ādisantaṃ – ‘evampi te mano, itthampi te mano, itipi te citta’nti. Tamenaṃ so saddho pasanno aññatarassa assaddhassa appasannassa āroceti – ‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho, samaṇassa mahiddhikatā mahānubhāvatā. Amāhaṃ bhikkhuṃ addasaṃ parasattānaṃ parapuggalānaṃ cittampi ādisantaṃ, cetasikampi ādisantaṃ, vitakkitampi ādisantaṃ, vicāritampi ādisantaṃ – ‘‘evampi te mano, itthampi te mano, itipi te citta’’’nti.

“ある信心深く清らかな心を持つ者が、その比丘が他の衆生、他の個人の心をも言い当て、心所をも言い当て、思考をも言い当て、考察をも言い当てるのを見る。‘あなたの心はこのようであり、このようであり、このようである’と。その信心深く清らかな心を持つ者は、ある不信心で清らかでない心を持つ者に、次のように告げる。‘友よ、驚くべきことです。友よ、未曾有のことです。修行者の大きな威力、大きな勢力というものは。私は、ある比丘が他の衆生、他の個人の心をも言い当て、心所をも言い当て、思考をも言い当て、考察をも言い当てるのを見ました。“あなたの心はこのようであり、このようであり、このようである”と’”。

‘‘Tamenaṃ so assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyya – ‘atthi kho, bho, maṇikā nāma vijjā; tāya so bhikkhu parasattānaṃ parapuggalānaṃ cittampi ādisati, cetasikampi ādisati, vitakkitampi ādisati, vicāritampi ādisati – ‘evampi te mano, itthampi te mano, itipi te citta’’’nti.

“(このように他人の心を読む奇跡を見せると)信仰心がなく、清らかな信のない者は、信仰心があり清らかな信のある者に対して、次のように言うでしょう。‘友よ、マニカーという名の明(術)があります。その比丘はその明によって、他の衆生や他の個人の心を示し、心所(心の働き)を示し、考えたことを示し、考察したことを示すのです。――あなたの心はこのようであり、あなたの心はあのアプローチであり、あなたの心はこのようである、と’”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, kevaṭṭa, api nu so assaddho appasanno taṃ saddhaṃ pasannaṃ evaṃ vadeyyā’’ti? ‘‘Vadeyya, bhante’’ti. ‘‘Imaṃ kho ahaṃ, kevaṭṭa, ādesanāpāṭihāriye ādīnavaṃ sampassamāno ādesanāpāṭihāriyena aṭṭīyāmi harāyāmi jigucchāmi’’.

“ケヴァッタよ、あなたはどう思いますか。信仰心がなく清らかな信のない者は、信仰心があり清らかな信のある者に対して、そのように言うのではありませんか?”“世尊よ、そのように言うでしょう”“ケヴァッタよ、私はこの記心(他心通)の奇跡にこのような過失(欠点)を見るがゆえに、記心の奇跡を行うことを悩み、恥じ、嫌悪するのです”

Anusāsanīpāṭihāriyaṃ

教誡の奇跡

486. ‘‘Katamañca, kevaṭṭa, anusāsanīpāṭihāriyaṃ? Idha, kevaṭṭa, bhikkhu evamanusāsati – ‘evaṃ vitakketha, mā evaṃ vitakkayittha, evaṃ manasikarotha, mā [Pg.208] evaṃ manasākattha, idaṃ pajahatha, idaṃ upasampajja viharathā’ti. Idaṃ vuccati, kevaṭṭa, anusāsanīpāṭihāriyaṃ.

486. “ケヴァッタよ、教誡の奇跡とはどのようなものでしょうか。ケヴァッタよ、ここに比丘が次のように教え諭します。‘このように考えなさい、このように考えてはならない。このように注意を向けなさい、このように注意を向けてはならない。これを捨てなさい、これに到達して住みなさい’と。ケヴァッタよ、これが教誡の奇跡と呼ばれます”

‘‘Puna caparaṃ, kevaṭṭa, idha tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho …pe… (yathā 190-212 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, kevaṭṭa, bhikkhu sīlasampanno hoti…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idampi vuccati, kevaṭṭa, anusāsanīpāṭihāriyaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idampi vuccati, kevaṭṭa, anusāsanīpāṭihāriyaṃ…pe… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… idampi vuccati, kevaṭṭa, anusāsanīpāṭihāriyaṃ…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti…pe… idampi vuccati, kevaṭṭa, anusāsanīpāṭihāriyaṃ.

“さらにまた、ケヴァッタよ、この世に如来、応供、正等覚者が現れます……(沙門果経の第190節から212節のように詳述されるべきである)。ケヴァッタよ、このように比丘は戒を具足し……第一禅に到達して住みます。ケヴァッタよ、これもまた教誡の奇跡と呼ばれます……第二禅……第三禅……第四禅に到達して住みます。ケヴァッタよ、これもまた教誡の奇跡と呼ばれます……智と見のために心を導き、向けます……これもまた教誡の奇跡と呼ばれます……‘もはやこのような状態(輪廻)のために成すべきことはない’と知ります。ケヴァッタよ、これもまた教誡の奇跡と呼ばれます”

‘‘Imāni kho, kevaṭṭa, tīṇi pāṭihāriyāni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni’’.

“ケヴァッタよ、これら三つの奇跡は、私が自ら卓越した知恵によって知り、現証して、説き示したものです”

Bhūtanirodhesakabhikkhuvatthu

四大の滅尽を求めた比丘の物語

487. ‘‘Bhūtapubbaṃ, kevaṭṭa, imasmiññeva bhikkhusaṅghe aññatarassa bhikkhuno evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘kattha nu kho ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti?

487. “ケヴァッタよ、かつて、まさにこの比丘サンガの中のある比丘に、次のような心の思索が生じました。‘地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種(四大要素)は、どこにおいて余すところなく滅び尽きるのだろうか?’と”

488. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu tathārūpaṃ samādhiṃ samāpajji, yathāsamāhite citte devayāniyo maggo pāturahosi. Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena cātumahārājikā devā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā cātumahārājike deve etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti?

488. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は、心が定まったときに天界へ至る道が現れるような、そのような三昧に入りました。ケヴァッタよ、そしてその比丘は、四大王衆天の神々がいるところへ行き、四大王衆天の神々に次のように言いました。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種は、どこにおいて余すところなく滅び尽きるのでしょうか?’と”

‘‘Evaṃ vutte, kevaṭṭa, cātumahārājikā devā taṃ bhikkhuṃ etadavocuṃ – ‘mayampi kho, bhikkhu, na jānāma, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Atthi kho, bhikkhu, cattāro mahārājāno amhehi abhikkantatarā [Pg.209] ca paṇītatarā ca. Te kho etaṃ jāneyyuṃ, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

“ケヴァッタよ、そのように言われたとき、四大王衆天の神々はその比丘に次のように言いました。‘比丘よ、私たちもまた、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種がどこで余すところなく滅び尽きるのかを知りません。しかし比丘よ、私たちよりもさらに優れ、さらに卓越した四天王がいます。彼らなら、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種がどこで余すところなく滅び尽きるのかを知っているでしょう’”

489. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena cattāro mahārājāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā cattāro mahārāje etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti? Evaṃ vutte, kevaṭṭa, cattāro mahārājāno taṃ bhikkhuṃ etadavocuṃ – ‘mayampi kho, bhikkhu, na jānāma, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu, āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Atthi kho, bhikkhu, tāvatiṃsā nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paṇītatarā ca. Te kho etaṃ jāneyyuṃ, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

489. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は四天王のところへ行き、四天王に次のように言いました。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種は、どこにおいて余すところなく滅び尽きるのでしょうか?’。ケヴァッタよ、そのように言われたとき、四天王はその比丘に次のように言いました。‘比丘よ、私たちもまた、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種がどこで余すところなく滅び尽きるのかを知りません。しかし比丘よ、私たちよりもさらに優れ、さらに卓越した三十三天の神々がいます。彼らなら、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種がどこで余すところなく滅び尽きるのかを知っているでしょう’”

490. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena tāvatiṃsā devā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā tāvatiṃse deve etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti? Evaṃ vutte, kevaṭṭa, tāvatiṃsā devā taṃ bhikkhuṃ etadavocuṃ – ‘mayampi kho, bhikkhu, na jānāma, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Atthi kho, bhikkhu, sakko nāma devānamindo amhehi abhikkantataro ca paṇītataro ca. So kho etaṃ jāneyya, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

490. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は三十三天の神々のところへ行き、三十三天の神々に次のように言いました。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種は、どこにおいて余すところなく滅び尽きるのでしょうか?’。ケヴァッタよ、そのように言われたとき、三十三天の神々はその比丘に次のように言いました。‘比丘よ、私たちもまた、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種がどこで余すところなく滅び尽きるのかを知りません。しかし比丘よ、私たちよりもさらに優れ、さらに卓越した、神々の主である帝釈天がいます。彼なら、地界、水界、火界、風界というこれら四つの大種がどこで余すところなく滅び尽きるのかを知っているでしょう’”

491. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena sakko devānamindo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti? Evaṃ vutte, kevaṭṭa, sakko devānamindo taṃ bhikkhuṃ etadavoca – ‘ahampi kho, bhikkhu, na [Pg.210] jānāmi, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Atthi kho, bhikkhu, yāmā nāma devā…pe… suyāmo nāma devaputto… tusitā nāma devā… santussito nāma devaputto… nimmānaratī nāma devā … sunimmito nāma devaputto… paranimmitavasavattī nāma devā… vasavattī nāma devaputto amhehi abhikkantataro ca paṇītataro ca. So kho etaṃ jāneyya, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

491. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は、諸天の主サッカのところへ赴いた。赴いて、諸天の主サッカにこう言った。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種は、どこで余すところなく滅尽するのでしょうか’。ケヴァッタよ、このように問われたとき、諸天の主サッカはその比丘にこう言った。‘比丘よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種がどこで余すところなく滅尽するのか、私も知りません。比丘よ、夜摩天という神々がいます。……スヤーマという天子がいます。……兜率天という神々がいます。……サントゥッシタという天子がいます。……化楽天という神々がいます。……スニンミタという天子がいます。……他化自在天という神々がいます。……ヴァサヴァッティという天子がいて、我々よりもさらに優れ、さらに勝れています。彼なら、地界、水界、火界、風界というこれら四大種がどこで余すところなく滅尽するのかを知っているでしょう’”

492. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena vasavattī devaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā vasavattiṃ devaputtaṃ etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti? Evaṃ vutte, kevaṭṭa, vasavattī devaputto taṃ bhikkhuṃ etadavoca – ‘ahampi kho, bhikkhu, na jānāmi yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Atthi kho, bhikkhu, brahmakāyikā nāma devā amhehi abhikkantatarā ca paṇītatarā ca. Te kho etaṃ jāneyyuṃ, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

492. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は、ヴァサヴァッティ天子のところへ赴いた。赴いて、ヴァサヴァッティ天子にこう言った。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種は、どこで余すところなく滅尽するのでしょうか’。ケヴァッタよ、このように問われたとき、ヴァサヴァッティ天子はその比丘にこう言った。‘比丘よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種がどこで余すところなく滅尽するのか、私も知りません。比丘よ、梵身天という神々がいて、我々よりもさらに優れ、さらに勝れています。彼らなら、地界、水界、火界、風界というこれら四大種がどこで余すところなく滅尽するのかを知っているでしょう’”

493. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu tathārūpaṃ samādhiṃ samāpajji, yathāsamāhite citte brahmayāniyo maggo pāturahosi. Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena brahmakāyikā devā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā brahmakāyike deve etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti? Evaṃ vutte, kevaṭṭa, brahmakāyikā devā taṃ bhikkhuṃ etadavocuṃ – ‘mayampi kho, bhikkhu, na jānāma, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Atthi kho, bhikkhu, brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro [Pg.211] kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ amhehi abhikkantataro ca paṇītataro ca. So kho etaṃ jāneyya, yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’’ti.

493. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は、心が定まったときに梵天の世界へ至る道が現れるような、そのような三昧に入った。ケヴァッタよ、そこでその比丘は、梵身天の神々のところへ赴いた。赴いて、梵身天の神々にこう言った。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種は、どこで余すところなく滅尽するのでしょうか’。ケヴァッタよ、このように問われたとき、梵身天の神々はその比丘にこう言った。‘比丘よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種がどこで余すところなく滅尽するのか、我々も知りません。比丘よ、梵天、大梵天、征服者、征服されざる者、全てを見通す者、自在なる者、主宰者、作者、創造者、最勝なる者、支配者、自在者、生じ、また生じるべき者たちの父がいて、我々よりもさらに優れ、さらに勝れています。彼なら、地界、水界、火界、風界というこれら四大種がどこで余すところなく滅尽するのかを知っているでしょう’”

‘‘‘Kahaṃ panāvuso, etarahi so mahābrahmā’ti? ‘Mayampi kho, bhikkhu, na jānāma, yattha vā brahmā yena vā brahmā yahiṃ vā brahmā; api ca, bhikkhu, yathā nimittā dissanti, āloko sañjāyati, obhāso pātubhavati, brahmā pātubhavissati, brahmuno hetaṃ pubbanimittaṃ pātubhāvāya, yadidaṃ āloko sañjāyati, obhāso pātubhavatī’ti. Atha kho so, kevaṭṭa, mahābrahmā nacirasseva pāturahosi.

“‘友よ、では今、その大梵天はどこにいるのですか’。‘比丘よ、梵天がどこにいるのか、どの道にいるのか、どの場所にいるのか、我々も知りません。しかし比丘よ、前兆が見え、光が生じ、輝きが現れるとき、梵天は現れるでしょう。光が生じ、輝きが現れることは、梵天が現れるための前兆なのです’。ケヴァッタよ、すると間もなく、その大梵天が現れた”

494. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu yena so mahābrahmā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ mahābrahmānaṃ etadavoca – ‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’’ti? Evaṃ vutte, kevaṭṭa, so mahābrahmā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – ‘ahamasmi, bhikkhu, brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyāna’nti.

494. “ケヴァッタよ、そこでその比丘は、その大梵天のところへ赴いた。赴いて、その大梵天にこう言った。‘友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種は、どこで余すところなく滅尽するのでしょうか’。ケヴァッタよ、このように問われたとき、その大梵天はその比丘にこう言った。‘比丘よ、私は梵天、大梵天、征服者、征服されざる者、全てを見通す者、自在なる者、主宰者、作者、創造者、最勝なる者、支配者、自在者、生じ、また生じるべき者たちの父である’”

‘‘Dutiyampi kho so, kevaṭṭa, bhikkhu taṃ mahābrahmānaṃ etadavoca – ‘na khohaṃ taṃ, āvuso, evaṃ pucchāmi – ‘‘tvamasi brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyāna’’nti. Evañca kho ahaṃ taṃ, āvuso, pucchāmi – ‘‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’’’ti?

“ケヴァッタよ、二度目もまた、その比丘はその大梵天にこう言った。‘友よ、私はあなたに“あなたは梵天、大梵天、征服者、征服されざる者、全てを見通す者、自在なる者、主宰者、作者、創造者、最勝なる者、支配者、自在者、生じ、また生じるべき者たちの父であるか”と問うているのではありません。友よ、私はあなたにこう問うているのです。“友よ、地界、水界、火界、風界というこれら四大種は、どこで余すところなく滅尽するのでしょうか”と’”

‘‘Dutiyampi kho so, kevaṭṭa, mahābrahmā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – ‘ahamasmi, bhikkhu, brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyāna’nti. Tatiyampi kho so, kevaṭṭa, bhikkhu taṃ mahābrahmānaṃ etadavoca – ‘na khohaṃ taṃ, āvuso, evaṃ pucchāmi – ‘‘tvamasi brahmā mahābrahmā abhibhū [Pg.212] anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyāna’’nti. Evañca kho ahaṃ taṃ, āvuso, pucchāmi – ‘‘kattha nu kho, āvuso, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’’’ti?

“ケヴァッタよ、二度目もまた、かの大梵天はその比丘にこう言った。‘比丘よ、私は梵天であり、大梵天であり、征服者であり、征服されざる者であり、全知者であり、自在者であり、主宰者であり、作者であり、創造者であり、最勝者であり、処置者であり、熟達者であり、既生・当生の生きとし生けるものの父である’と。ケヴァッタよ、三度目もまた、かの比丘はかの大梵天にこう言った。‘友よ、私はあなたに“あなたは梵天であり、大梵天であり、征服者であり、征服されざる者であり、全知者であり、自在者であり、主宰者であり、作者であり、創造者であり、最勝者であり、処置者であり、熟達者であり、既生・当生の生きとし生けるものの父であるか”と問うているのではありません。友よ、私はあなたにこう問うているのです。“友よ、地・水・火・風というこれら四つの大種は、どこにおいて余すところなく滅びるのでしょうか”と’”

495. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, mahābrahmā taṃ bhikkhuṃ bāhāyaṃ gahetvā ekamantaṃ apanetvā taṃ bhikkhuṃ etadavoca – ‘ime kho maṃ, bhikkhu, brahmakāyikā devā evaṃ jānanti, ‘‘natthi kiñci brahmuno aññātaṃ, natthi kiñci brahmuno adiṭṭhaṃ, natthi kiñci brahmuno aviditaṃ, natthi kiñci brahmuno asacchikata’’nti. Tasmāhaṃ tesaṃ sammukhā na byākāsiṃ. Ahampi kho, bhikkhu, na jānāmi yatthime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātūti. Tasmātiha, bhikkhu, tuyhevetaṃ dukkaṭaṃ, tuyhevetaṃ aparaddhaṃ, yaṃ tvaṃ taṃ bhagavantaṃ atidhāvitvā bahiddhā pariyeṭṭhiṃ āpajjasi imassa pañhassa veyyākaraṇāya. Gaccha tvaṃ, bhikkhu, tameva bhagavantaṃ upasaṅkamitvā imaṃ pañhaṃ puccha, yathā ca te bhagavā byākaroti, tathā naṃ dhāreyyāsī’ti.

495. “ケヴァッタよ、そこでかの大梵天は、その比丘の腕を掴んで脇へ連れて行き、その比丘にこう言った。‘比丘よ、この梵身天の神々は、“大梵天に知られないことは何もなく、大梵天に見られないことは何もなく、大梵天に覚られないことは何もなく、大梵天に現証されないことは何もない”と私をこのように思っているのだ。それゆえ、私は彼らの前では答えなかったのだ。比丘よ、私もまた、地・水・火・風というこれら四つの大種がどこにおいて余すところなく滅びるのかを知らない。比丘よ、それゆえ、あなたが世尊を差し置いて、この問いの答えを求めて外部を歩き回ったことは、あなたの過ちであり、あなたの失策である。比丘よ、行きなさい。かの世尊のもとへ参じて、この問いを尋ねなさい。そして、世尊があなたに答えられる通りに、その意味を保持しなさい’”

496. ‘‘Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva brahmaloke antarahito mama purato pāturahosi. Atha kho so, kevaṭṭa, bhikkhu maṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi, ekamantaṃ nisinno kho, kevaṭṭa, so bhikkhu maṃ etadavoca – ‘kattha nu kho, bhante, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti?

496. “ケヴァッタよ、そこでかの比丘は、あたかも力強い男が曲げた腕を伸ばし、あるいは伸ばした腕を曲げるように、瞬く間に梵天界から消えて、私の前に現れた。ケヴァッタよ、そこでかの比丘は私を礼拝して、一方に座った。一方に座ったかの比丘は、私にこう言った。‘世尊よ、地・水・火・風というこれら四つの大種は、どこにおいて余すところなく滅びるのでしょうか’と”

Tīradassisakuṇupamā

“陸地を探す鳥の譬え”

497. ‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, kevaṭṭa, taṃ bhikkhuṃ etadavocaṃ – ‘bhūtapubbaṃ, bhikkhu, sāmuddikā vāṇijā tīradassiṃ sakuṇaṃ gahetvā nāvāya samuddaṃ ajjhogāhanti. Te atīradakkhiniyā nāvāya tīradassiṃ sakuṇaṃ muñcanti. So gacchateva puratthimaṃ disaṃ, gacchati dakkhiṇaṃ disaṃ, gacchati pacchimaṃ disaṃ, gacchati uttaraṃ disaṃ, gacchati uddhaṃ disaṃ, gacchati anudisaṃ. Sace so samantā tīraṃ [Pg.213] passati, tathāgatakova hoti. Sace pana so samantā tīraṃ na passati, tameva nāvaṃ paccāgacchati. Evameva kho tvaṃ, bhikkhu, yato yāva brahmalokā pariyesamāno imassa pañhassa veyyākaraṇaṃ nājjhagā, atha mamaññeva santike paccāgato. Na kho eso, bhikkhu, pañho evaṃ pucchitabbo – ‘kattha nu kho, bhante, ime cattāro mahābhūtā aparisesā nirujjhanti, seyyathidaṃ – pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti?

497. “ケヴァッタよ、このように言われたとき、私はその比丘にこう言った。‘比丘よ、かつて海をゆく商人たちが、陸地を探す鳥を連れて船で大海へと乗り出した。彼らは陸地が見えないところで、その鳥を放した。その鳥は東へ飛び、南へ飛び、西へ飛び、北へ飛び、上空へ飛び、斜めの方角へと飛んでいった。もし四方に陸地を見つければ、そのままそこへ飛んでいった。しかし、もし四方に陸地を見つけられなければ、再びその船へと戻ってきた。比丘よ、それと同じように、あなたもまた、梵天界に至るまで探し求めてこの問いの答えを得られず、結局、私のところへ戻ってきたのだ。比丘よ、その問いは、このように問われるべきではない。“世尊よ、地・水・火・風というこれら四つの大種は、どこにおいて余すところなく滅びるのでしょうか”と’”

498. ‘‘Evañca kho eso, bhikkhu, pañho pucchitabbo –

498. “比丘よ、むしろその問いは、このように問われるべきである。”

‘Kattha āpo ca pathavī, tejo vāyo na gādhati;

Kattha dīghañca rassañca, aṇuṃ thūlaṃ subhāsubhaṃ;

Kattha nāmañca rūpañca, asesaṃ uparujjhatī’ti.

“‘どこにおいて、水と地、火と風が立脚地を得ないのか。どこにおいて、長いものと短いもの、微細なものと粗大なもの、清浄なものと不浄なものが(立脚地を得ないのか)。どこにおいて、名(精神)と色(物質)が余すところなく滅びるのか’と。”

499. ‘‘Tatra veyyākaraṇaṃ bhavati –

499. “それに対する答えは、次の通りである。”

‘Viññāṇaṃ anidassanaṃ, anantaṃ sabbatopabhaṃ;

Ettha āpo ca pathavī, tejo vāyo na gādhati.

“‘(眼には)見えず、無辺であり、あらゆるところに渡り場(涅槃)がある識(涅槃の別名)において、水と地、火と風は立脚地を得ない。’”

Ettha dīghañca rassañca, aṇuṃ thūlaṃ subhāsubhaṃ;

Ettha nāmañca rūpañca, asesaṃ uparujjhati;

Viññāṇassa nirodhena, etthetaṃ uparujjhatī’ti.

“‘ここにおいて、長いものと短いもの、微細なものと粗大なもの、清浄なものと不浄なものは(立脚地を得ない)。ここにおいて、名と色は余すところなく滅びる。(生死を繰り返す)識の滅尽によって、これ(名色)はここにおいて滅びるのである’と。”

500. Idamavoca bhagavā. Attamano kevaṭṭo gahapatiputto bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

500. “世尊はこのように説かれた。長者の子ケヴァッタは歓喜し、世尊の説法を喜んで受け入れた。”

Kevaṭṭasuttaṃ niṭṭhitaṃ ekādasamaṃ.

“第十一、ケヴァッタ・スッタ(ケヴァッタ経)終り。”

12. Lohiccasuttaṃ

12. “ロヒッチャ・スッタ(ロヒッチャ経)”

Lohiccabrāhmaṇavatthu

“婆羅門ロヒッチャの物語”

501. Evaṃ [Pg.214] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena sālavatikā tadavasari. Tena kho pana samayena lohicco brāhmaṇo sālavatikaṃ ajjhāvasati sattussadaṃ satiṇakaṭṭhodakaṃ sadhaññaṃ rājabhoggaṃ raññā pasenadinā kosalena dinnaṃ rājadāyaṃ, brahmadeyyaṃ.

501. “このように私は聞いた。ある時、世尊は五百人ほどの多くの比丘衆とともにコーサラ国を遊行し、サーラヴァティカーという村に到着された。その頃、ロヒッチャという名の婆羅門が、サーラヴァティカーに住んでいた。そこは人口が多く、草や薪や水が豊かで、穀物も豊富であり、コーサラ国のパセーナディ王から王領地として、また梵天の贈り物(ブラフマデイヤ)として授けられた土地であった。”

502. Tena kho pana samayena lohiccassa brāhmaṇassa evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti – ‘‘idha samaṇo vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya, kiñhi paro parassa karissati. Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya, evaṃsampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi, kiñhi paro parassa karissatī’’ti.

502. “その頃、婆羅門ロヒッチャに、次のような悪しき見解が生じていた。‘この世で沙門であれ婆羅門であれ、善き法(真理)を悟ったとしても、それを他人に教えるべきではない。他人が他人のために何ができようか。それは、古い束縛を断ち切って、別の新しい束縛を作るようなものである。それゆえ、私はこれを悪しき貪欲の法であると言う。他人が他人のために何ができようか’と。”

503. Assosi kho lohicco brāhmaṇo – ‘‘samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi sālavatikaṃ anuppatto. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.

503. 婆羅門ロヒッチャは次のように聞いた。“諸君、釈迦族の息子で釈迦家から出家した沙門ゴータマが、五百人ほどの多人数の比丘衆とともにコーサラ国を巡錫し、サーラヴァティカーに到着された。その尊師ゴータマについては、次のような輝かしい名声が広まっている。‘かの世尊は、阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士として調御すべき人々を導く者であり、天界と人間界の師であり、仏であり、世尊である’と。彼は、神々、魔羅、梵天を含むこの世界、沙門、婆羅門、王、人々を含むこの生けるものたちの世界を、自らの直知によって悟り、明らかに示される。彼は、初めに善く、中ほどに善く、終わりに善く、意味と表現が整い、完全に充足し、清浄な梵行を説かれる。そのような阿羅漢たちに拝謁することは、実に善いことである”と。

504. Atha kho lohicco brāhmaṇo rosikaṃ nhāpitaṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, samma rosike, yena samaṇo gotamo tenupasaṅkama[Pg.215]; upasaṅkamitvā mama vacanena samaṇaṃ gotamaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ puccha – lohicco, bho gotama, brāhmaṇo bhavantaṃ gotamaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchatī’’ti. Evañca vadehi – ‘‘adhivāsetu kira bhavaṃ gotamo lohiccassa brāhmaṇassa svātanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’’ti.

504. そこで、婆羅門ロヒッチャは理髪師ロシカに呼びかけた。“友よロシカ、さあ、沙門ゴータマのところへ行きなさい。行って、私の言葉として沙門ゴータマに、病がなく、悩みなく、身軽で、力があり、安穏に過ごされているかを尋ねなさい。‘尊師ゴータマよ、婆羅門ロヒッチャが尊師ゴータマに、病がなく、悩みなく、身軽で、力があり、安穏に過ごされているかを伺っております’と。そして、次のように言いなさい。‘尊師ゴータマが、明日の食事のために、比丘衆とともに婆羅門ロヒッチャの家にお越しくださることを承諾されますように’と”。

505. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho rosikā nhāpito lohiccassa brāhmaṇassa paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho rosikā nhāpito bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘lohicco, bhante, brāhmaṇo bhagavantaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchati; evañca vadeti – adhivāsetu kira, bhante, bhagavā lohiccassa brāhmaṇassa svātanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.

505. 理髪師ロシカは“承知いたしました”と婆羅門ロヒッチャに答え、世尊のもとへ赴いた。近づいて世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座った理髪師ロシカは、世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、婆羅門ロヒッチャが世尊に、病がなく、悩みなく、身軽で、力があり、安穏に過ごされているかを伺っております。そして、次のように申しております。‘世尊が、明日の食事のために、比丘衆とともに婆羅門ロヒッチャの家にお越しくださることを承諾されますように’と”。世尊は沈黙によってこれを受諾された。

506. Atha kho rosikā nhāpito bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena lohicco brāhmaṇo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā lohiccaṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘‘avocumhā kho mayaṃ bhoto vacanena taṃ bhagavantaṃ – ‘lohicco, bhante, brāhmaṇo bhagavantaṃ appābādhaṃ appātaṅkaṃ lahuṭṭhānaṃ balaṃ phāsuvihāraṃ pucchati; evañca vadeti – adhivāsetu kira, bhante, bhagavā lohiccassa brāhmaṇassa svātanāya bhattaṃ saddhiṃ bhikkhusaṅghenā’ti. Adhivutthañca pana tena bhagavatā’’ti.

506. そこで、理髪師ロシカは世尊の受諾を知り、座から立ち上がって世尊を礼拝し、右繞して、婆羅門ロヒッチャのもとへ赴いた。近づいて婆羅門ロヒッチャに次のように言った。“私たちは、あなたの言葉通りに、かの世尊に申し上げました。‘世尊よ、婆羅門ロヒッチャが世尊に、病がなく、悩みなく、身軽で、力があり、安穏に過ごされているかを伺っております。そして、次のように申しております。世尊が、明日の食事のために、比丘衆とともに婆羅門ロヒッチャの家にお越しくださることを承諾されますように’と。そして、かの世尊によって受諾されました”。

507. Atha kho lohicco brāhmaṇo tassā rattiyā accayena sake nivesane paṇītaṃ khādanīyaṃ bhojanīyaṃ paṭiyādāpetvā rosikaṃ nhāpitaṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, samma rosike, yena samaṇo gotamo tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā samaṇassa gotamassa kālaṃ ārocehi – kālo bho, gotama, niṭṭhitaṃ bhatta’’nti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho rosikā nhāpito lohiccassa brāhmaṇassa paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi[Pg.216]. Ekamantaṃ ṭhito kho rosikā nhāpito bhagavato kālaṃ ārocesi – ‘‘kālo, bhante, niṭṭhitaṃ bhatta’’nti.

507. そこで、婆羅門ロヒッチャはその夜が明けた後、自分の家で妙なる硬食と軟食を用意させ、理髪師ロシカに呼びかけた。“友よロシカ、さあ、沙門ゴータマのところへ行きなさい。行って、沙門ゴータマに食事の時間を告げなさい。‘尊師ゴータマよ、時が来ました。食事の用意が整いました’と”。理髪師ロシカは“承知いたしました”と婆羅門ロヒッチャに答え、世尊のもとへ赴いた。近づいて世尊を礼拝し、一方に立った。一方に立った理髪師ロシカは、世尊に時間を告げた。“世尊よ、時が来ました。食事の用意が整いました”。

508. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya saddhiṃ bhikkhusaṅghena yena sālavatikā tenupasaṅkami. Tena kho pana samayena rosikā nhāpito bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandho hoti. Atha kho rosikā nhāpito bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘lohiccassa, bhante, brāhmaṇassa evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ – ‘idha samaṇo vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya – kiñhi paro parassa karissati. Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya, evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi – kiñhi paro parassa karissatī’ti. Sādhu, bhante, bhagavā lohiccaṃ brāhmaṇaṃ etasmā pāpakā diṭṭhigatā vivecetū’’ti. ‘‘Appeva nāma siyā rosike, appeva nāma siyā rosike’’ti.

508. そこで、世尊は午前の時間に下衣を整え、鉢と衣を持って、比丘衆とともにサーラヴァティカーへ赴かれた。その時、理髪師ロシカは世尊のすぐ後ろに従っていた。そこで、理髪師ロシカは世尊に次のように申し上げた。“世尊よ、婆羅門ロヒッチャに次のような悪しき見解が生じております。‘この世で沙門であれ婆羅門であれ、善法を体得したとしても、それを他人に告げるべきではない。他人が他人のために何ができようか。それはあたかも、古い束縛を断ち切って、別の新しい束縛を作るようなものである。私はこれを、貪欲という悪しき法であると言う。他人が他人のために何ができようか’と。世尊よ、願わくは、世尊が婆羅門ロヒッチャをその悪しき見解から離脱させてくださいますように”。“ロシカよ、そのようになるだろう。ロシカよ、そのようになるだろう”と世尊は仰せられた。

Atha kho bhagavā yena lohiccassa brāhmaṇassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho lohicco brāhmaṇo buddhappamukhaṃ bhikkhusaṅghaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi.

そこで、世尊は婆羅門ロヒッチャの家へ赴かれた。到着すると、用意された座に座られた。そこで、婆羅門ロヒッチャは、仏を先頭とする比丘衆に、妙なる硬食と軟食を自らの手で供し、満足するまで飽かせた。

Lohiccabrāhmaṇānuyogo

ロヒッチャ婆羅門への問い

509. Atha kho lohicco brāhmaṇo bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho lohiccaṃ brāhmaṇaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘saccaṃ kira te, lohicca, evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ – ‘idha samaṇo vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya – kiñhi paro parassa karissati. Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya, evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi, kiñhi paro parassa karissatī’’’ ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi lohicca nanu tvaṃ sālavatikaṃ ajjhāvasasī’’ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Yo nu kho, lohicca, evaṃ vadeyya – ‘lohicco brāhmaṇo sālavatikaṃ ajjhāvasati. Yā sālavatikāya samudayasañjāti lohiccova taṃ brāhmaṇo [Pg.217] ekako paribhuñjeyya, na aññesaṃ dadeyyā’ti. Evaṃ vādī so ye taṃ upajīvanti, tesaṃ antarāyakaro vā hoti, no vā’’ti?

509. その時、ローヒッチャ・バラモンは、世尊が食事を終え、鉢から手を離されたのを知って、低い座を取り、一方に座った。一方に座ったローヒッチャ・バラモンに、世尊はこう言われた。“ローヒッチャよ、あなたにこのような悪しき見解が生じているというのは本当か。‘この世において、沙門であれバラモンであれ、善き法を悟るかもしれない。しかし、善き法を悟ったとしても、それを他人に教えるべきではない。他人が他人のために何ができようか。それはあたかも、古い束縛を断ち切って、別の新しい束縛を作るようなものである。私はこれを、貪欲という悪しき法であると言う。他人が他人のために何ができようか’と”。“ゴータマ様、その通りです”。“ローヒッチャよ、あなたはどう思うか。あなたはサーラヴァティカー(村)を統治しているのではないか”。“ゴータマ様、その通りです”。“ローヒッチャよ、もし誰かがこう言ったとしたらどうだろうか。‘ローヒッチャ・バラモンはサーラヴァティカーを統治している。サーラヴァティカーから生じる収益は、ローヒッチャ・バラモン一人が独占すべきであり、他人に与えるべきではない’と。このように言う者は、あなたに依存して生活している人々の妨げとなる者だろうか、そうではないだろうか”

‘‘Antarāyakaro, bho gotama’’. ‘‘Antarāyakaro samāno hitānukampī vā tesaṃ hoti ahitānukampī vā’’ti? ‘‘Ahitānukampī, bho gotama’’. ‘‘Ahitānukampissa mettaṃ vā tesu cittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sapattakaṃ vā’’ti? ‘‘Sapattakaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sapattake citte paccupaṭṭhite micchādiṭṭhi vā hoti sammādiṭṭhi vā’’ti? ‘‘Micchādiṭṭhi, bho gotama’’. ‘‘Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, lohicca, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā’’.

“ゴータマ様、妨げとなる者です”。“妨げとなる者であるなら、彼はその人々の利益を願う者だろうか、それとも不利益を願う者だろうか”。“ゴータマ様、不利益を願う者です”。“不利益を願う者にとって、その人々に対して慈しみの心が生じているだろうか、それとも敵意ある心が生じているだろうか”。“ゴータマ様、敵意ある心が生じています”。“敵意ある心が生じているとき、それは邪見だろうか、正見だろうか”。“ゴータマ様、邪見です”。“ローヒッチャよ、邪見を持つ者には、二つの行く末のうちのいずれかがあると私は言う。すなわち、地獄か、あるいは畜生道である”

510. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, lohicca, nanu rājā pasenadi kosalo kāsikosalaṃ ajjhāvasatī’’ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Yo nu kho, lohicca, evaṃ vadeyya – ‘rājā pasenadi kosalo kāsikosalaṃ ajjhāvasati; yā kāsikosale samudayasañjāti, rājāva taṃ pasenadi kosalo ekako paribhuñjeyya, na aññesaṃ dadeyyā’ti. Evaṃ vādī so ye rājānaṃ pasenadiṃ kosalaṃ upajīvanti tumhe ceva aññe ca, tesaṃ antarāyakaro vā hoti, no vā’’ti?

510. “ローヒッチャよ、あなたはどう思うか。パセーナディ・コーサラ王は、カーシとコーサラの両国を統治しているのではないか”。“ゴータマ様、その通りです”。“ローヒッチャよ、もし誰かがこう言ったとしたらどうだろうか。‘パセーナディ・コーサラ王はカーシとコーサラを統治している。カーシとコーサラから生じる収益は、パセーナディ・コーサラ王一人が独占すべきであり、他人に与えるべきではない’と。このように言う者は、パセーナディ・コーサラ王に依存して生活しているあなた方や他の人々の妨げとなる者だろうか、そうではないだろうか”

‘‘Antarāyakaro, bho gotama’’. ‘‘Antarāyakaro samāno hitānukampī vā tesaṃ hoti ahitānukampī vā’’ti? ‘‘Ahitānukampī, bho gotama’’. ‘‘Ahitānukampissa mettaṃ vā tesu cittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sapattakaṃ vā’’ti? ‘‘Sapattakaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sapattake citte paccupaṭṭhite micchādiṭṭhi vā hoti sammādiṭṭhi vā’’ti? ‘‘Micchādiṭṭhi, bho gotama’’. ‘‘Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, lohicca, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā’’.

“ゴータマ様、妨げとなる者です”。“妨げとなる者であるなら、彼はその人々の利益を願う者だろうか、それとも不利益を願う者だろうか”。“ゴータマ様、不利益を願う者です”。“不利益を願う者にとって、その人々に対して慈しみの心が生じているだろうか、それとも敵意ある心が生じているだろうか”。“ゴータマ様、敵意ある心が生じています”。“敵意ある心が生じているとき、それは邪見だろうか、正見だろうか”。“ゴータマ様、邪見です”。“ローヒッチャよ、邪見を持つ者には、二つの行く末のうちのいずれかがあると私は言う。すなわち、地獄か、あるいは畜生道である”

511. ‘‘Iti kira, lohicca, yo evaṃ vadeyya – ‘‘lohicco brāhmaṇo sālavatikaṃ ajjhāvasati; yā sālavatikāya samudayasañjāti, lohiccova taṃ brāhmaṇo ekako paribhuñjeyya, na aññesaṃ dadeyyā’’ti. Evaṃvādī so ye taṃ upajīvanti, tesaṃ antarāyakaro hoti. Antarāyakaro samāno ahitānukampī hoti, ahitānukampissa sapattakaṃ cittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti, sapattake citte paccupaṭṭhite micchādiṭṭhi hoti. Evameva kho, lohicca, yo evaṃ vadeyya – ‘‘idha samaṇo [Pg.218] vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya, kiñhi paro parassa karissati. Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya…pe… karissatī’’ti. Evaṃvādī so ye te kulaputtā tathāgatappaveditaṃ dhammavinayaṃ āgamma evarūpaṃ uḷāraṃ visesaṃ adhigacchanti, sotāpattiphalampi sacchikaronti, sakadāgāmiphalampi sacchikaronti, anāgāmiphalampi sacchikaronti, arahattampi sacchikaronti, ye cime dibbā gabbhā paripācenti dibbānaṃ bhavānaṃ abhinibbattiyā, tesaṃ antarāyakaro hoti, antarāyakaro samāno ahitānukampī hoti, ahitānukampissa sapattakaṃ cittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti, sapattake citte paccupaṭṭhite micchādiṭṭhi hoti. Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, lohicca, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā.

511. “このように、ローヒッチャよ、もし誰かが‘ローヒッチャ・バラモンはサーラヴァティカーを統治している。その収益は彼一人が独占すべきで、他人に与えるべきではない’と言うなら、その者は依存する人々の妨げとなり、不利益を願う者となり、敵意ある心を持ち、邪見を持つことになる。それと同様に、ローヒッチャよ、もし誰かが‘この世において、沙門であれバラモンであれ、善き法を悟ったとしても、それを他人に教えるべきではない。他人が他人のために何ができようか。それは古い束縛を断ち切って新しい束縛を作るようなものである’と言うなら、その者は、如来が説き示した法と律に依拠して、預流果を悟り、一来果を悟り、不還果を悟り、阿羅漢果を悟るような、そのような崇高な境地に達しようとする良家の子弟たちの妨げとなる者である。また、天界の住まいを成熟させ、天界に生まれるために善行を積んでいる良家の子弟たちの妨げとなる者である。妨げとなる者であるなら、不利益を願う者であり、不利益を願う者には敵意ある心が生じており、敵意ある心が生じているなら、それは邪見である。ローヒッチャよ、邪見を持つ者には、二つの行く末のうちのいずれかがあると私は言う。すなわち、地獄か、あるいは畜生道である”

512. ‘‘Iti kira, lohicca, yo evaṃ vadeyya – ‘‘rājā pasenadi kosalo kāsikosalaṃ ajjhāvasati; yā kāsikosale samudayasañjāti, rājāva taṃ pasenadi kosalo ekako paribhuñjeyya, na aññesaṃ dadeyyā’’ti. Evaṃvādī so ye rājānaṃ pasenadiṃ kosalaṃ upajīvanti tumhe ceva aññe ca, tesaṃ antarāyakaro hoti. Antarāyakaro samāno ahitānukampī hoti, ahitānukampissa sapattakaṃ cittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti, sapattake citte paccupaṭṭhite micchādiṭṭhi hoti. Evameva kho, lohicca, yo evaṃ vadeyya – ‘‘idha samaṇo vā brāhmaṇo vā kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyya, kusalaṃ dhammaṃ adhigantvā na parassa āroceyya, kiñhi paro parassa karissati. Seyyathāpi nāma…pe… kiñhi paro parassa karissatī’’ti, evaṃ vādī so ye te kulaputtā tathāgatappaveditaṃ dhammavinayaṃ āgamma evarūpaṃ uḷāraṃ visesaṃ adhigacchanti, sotāpattiphalampi sacchikaronti, sakadāgāmiphalampi sacchikaronti, anāgāmiphalampi sacchikaronti, arahattampi sacchikaronti. Ye cime dibbā gabbhā paripācenti dibbānaṃ bhavānaṃ abhinibbattiyā, tesaṃ antarāyakaro hoti, antarāyakaro samāno ahitānukampī hoti, ahitānukampissa sapattakaṃ cittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti, sapattake citte paccupaṭṭhite micchādiṭṭhi hoti. Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, lohicca, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā.

512. “ロヒッチャよ、このように言う者がいるとしましょう。‘パセーナディ・コーサラ王はカーシとコーサラを統治している。カーシとコーサラで生じる収益は、パセーナディ・コーサラ王一人が独占すべきであり、他人に与えるべきではない’と。そのように言う者は、パセーナディ・コーサラ王に依存して生きているあなた方や他の人々の利益を妨げる者となります。妨げる者であることは、利益を願わない者(不利益を望む者)であり、利益を願わない者には敵意ある心が現れます。敵意ある心が現れるとき、邪見(誤った見解)が生じます。ロヒッチャよ、それと同じように、このように言う者がいるとしましょう。‘この世で沙門やバラモンが善き法(クサラ・ダンマ)を悟ったとしても、それを悟った後に他人に告げるべきではない。他人が他人のために何ができようか。……他人が他人のために何ができようか’と。そのように言う者は、如来によって説かれた法と律に依拠して、このような偉大なる卓越した境地を達成し、預流果を現証し、一来果を現証し、不還果を現証し、阿羅漢果を現証しようとする良家の息子たちの妨げとなる者です。また、神々の世界に生まれるために天界の胎(善業の種)を成熟させている良家の息子たちの妨げとなる者です。妨げる者であることは、利益を願わない者であり、利益を願わない者には敵意ある心が現れます。敵意ある心が現れるとき、邪見が生じます。ロヒッチャよ、邪見を持つ者には、地獄か畜生道という二つの行先のいずれかがあると私は説きます。”

Tayo codanārahā

“非難されるべき三種の師”

513. ‘‘Tayo [Pg.219] khome, lohicca, satthāro, ye loke codanārahā; yo ca panevarūpe satthāro codeti, sā codanā bhūtā tacchā dhammikā anavajjā. Katame tayo? Idha, lohicca, ekacco satthā yassatthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, svāssa sāmaññattho ananuppatto hoti. So taṃ sāmaññatthaṃ ananupāpuṇitvā sāvakānaṃ dhammaṃ deseti – ‘‘idaṃ vo hitāya idaṃ vo sukhāyā’’ti. Tassa sāvakā na sussūsanti, na sotaṃ odahanti, na aññā cittaṃ upaṭṭhapenti, vokkamma ca satthusāsanā vattanti. So evamassa codetabbo – ‘‘āyasmā kho yassatthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito, so te sāmaññattho ananuppatto, taṃ tvaṃ sāmaññatthaṃ ananupāpuṇitvā sāvakānaṃ dhammaṃ desesi – ‘idaṃ vo hitāya idaṃ vo sukhāyā’ti. Tassa te sāvakā na sussūsanti, na sotaṃ odahanti, na aññā cittaṃ upaṭṭhapenti, vokkamma ca satthusāsanā vattanti. Seyyathāpi nāma osakkantiyā vā ussakkeyya, parammukhiṃ vā āliṅgeyya, evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi – kiñhi paro parassa karissatī’’ti. Ayaṃ kho, lohicca, paṭhamo satthā, yo loke codanāraho; yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā bhūtā tacchā dhammikā anavajjā.

513. “ロヒッチャよ、世の中には非難されるべき三種の師がいます。もし誰かがこのような師を非難するならば、その非難は事実に基づき、真実であり、理にかなっており、非のないものです。その三種とは何でしょうか。ロヒッチャよ、ここに、ある師がいます。彼は、ある目的(沙門としての目的)のために家を出て非家へと出家しましたが、その沙門としての目的をまだ達成していません。彼はその沙門としての目的を達成していないのに、弟子たちに‘これはあなた方の利益のため、これはあなた方の幸福のためである’と法を説きます。しかし、彼の弟子たちは聞こうとせず、耳を傾けず、理解しようと心を用いず、師の教えから離れて振る舞います。彼はこのように非難されるべきです。‘尊師よ、あなたが家を出て非家へと出家したその目的である沙門としての目的を、あなたはまだ達成していません。あなたは、その沙門としての目的を達成していないのに、弟子たちに“これはあなた方の利益のため、これはあなた方の幸福のためである”と法を説いています。しかし、あなたの弟子たちは聞こうとせず、耳を傾けず、理解しようと心を用いず、師の教えから離れて振る舞っています。これは、例えば、逃げ去る女を追いかけたり、背を向けている女を抱きしめたりするようなものです。私は、このような不善な貪欲の法をそのように呼びます。他人が他人のために何ができようか’と。ロヒッチャよ、これが世の中で非難されるべき第一の師です。もし誰かがこのような師を非難するならば、その非難は事実に基づき、真実であり、理にかなっており、非のないものです。”

514. ‘‘Puna caparaṃ, lohicca, idhekacco satthā yassatthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, svāssa sāmaññattho ananuppatto hoti. So taṃ sāmaññatthaṃ ananupāpuṇitvā sāvakānaṃ dhammaṃ deseti – ‘‘idaṃ vo hitāya, idaṃ vo sukhāyā’’ti. Tassa sāvakā sussūsanti, sotaṃ odahanti, aññā cittaṃ upaṭṭhapenti, na ca vokkamma satthusāsanā vattanti. So evamassa codetabbo – ‘‘āyasmā kho yassatthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito, so te sāmaññattho ananuppatto. Taṃ tvaṃ sāmaññatthaṃ ananupāpuṇitvā sāvakānaṃ dhammaṃ desesi – ‘idaṃ vo hitāya idaṃ vo sukhāyā’ti. Tassa te sāvakā sussūsanti, sotaṃ odahanti, aññā cittaṃ upaṭṭhapenti, na ca vokkamma satthusāsanā vattanti. Seyyathāpi nāma sakaṃ khettaṃ ohāya paraṃ khettaṃ niddāyitabbaṃ maññeyya[Pg.220], evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi – kiñhi paro parassa karissatī’’ti. Ayaṃ kho, lohicca, dutiyo satthā, yo, loke codanāraho; yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā bhūtā tacchā dhammikā anavajjā.

514. “さらに次に、ロヒッチャよ、ここに、ある師がいます。彼は、ある目的のために家を出て非家へと出家しましたが、その沙門としての目的をまだ達成していません。彼はその沙門としての目的を達成していないのに、弟子たちに‘これはあなた方の利益のため、これはあなた方の幸福のためである’と法を説きます。そして、彼の弟子たちは聞き、耳を傾け、理解しようと心を用い、師の教えから離れることなく振る舞います。彼はこのように非難されるべきです。‘尊師よ、あなたが家を出て非家へと出家したその目的である沙門としての目的を、あなたはまだ達成していません。あなたは、その沙門としての目的を達成していないのに、弟子たちに“これはあなた方の利益のため、これはあなた方の幸福のためである”と法を説いています。そして、あなたの弟子たちは聞き、耳を傾け、理解しようと心を用い、師の教えから離れることなく振る舞っています。これは、例えば、自分の田畑を放置して、他人の田畑の草取りをすべきだと考えるようなものです。私は、このような不善な貪欲の法をそのように呼びます。他人が他人のために何ができようか’と。ロヒッチャよ、これが世の中で非難されるべき第二の師です。もし誰かがこのような師を非難するならば、その非難は事実に基づき、真実であり、理にかなっており、非のないものです。”

515. ‘‘Puna caparaṃ, lohicca, idhekacco satthā yassatthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, svāssa sāmaññattho anuppatto hoti. So taṃ sāmaññatthaṃ anupāpuṇitvā sāvakānaṃ dhammaṃ deseti – ‘‘idaṃ vo hitāya idaṃ vo sukhāyā’’ti. Tassa sāvakā na sussūsanti, na sotaṃ odahanti, na aññā cittaṃ upaṭṭhapenti, vokkamma ca satthusāsanā vattanti. So evamassa codetabbo – ‘‘āyasmā kho yassatthāya agārasmā anagāriyaṃ pabbajito, so te sāmaññattho anuppatto. Taṃ tvaṃ sāmaññatthaṃ anupāpuṇitvā sāvakānaṃ dhammaṃ desesi – ‘idaṃ vo hitāya idaṃ vo sukhāyā’ti. Tassa te sāvakā na sussūsanti, na sotaṃ odahanti, na aññā cittaṃ upaṭṭhapenti, vokkamma ca satthusāsanā vattanti. Seyyathāpi nāma purāṇaṃ bandhanaṃ chinditvā aññaṃ navaṃ bandhanaṃ kareyya, evaṃ sampadamidaṃ pāpakaṃ lobhadhammaṃ vadāmi, kiñhi paro parassa karissatī’’ti. Ayaṃ kho, lohicca, tatiyo satthā, yo loke codanāraho; yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā bhūtā tacchā dhammikā anavajjā. Ime kho, lohicca, tayo satthāro, ye loke codanārahā, yo ca panevarūpe satthāro codeti, sā codanā bhūtā tacchā dhammikā anavajjāti.

515. “さらにまた、ロヒッチャよ、この世にある師がいて、彼は沙門としての目的(修行の成果)を達成するために家を出て、家なき身となって出家し、その沙門としての目的を達成しました。彼はその沙門としての目的を達成した上で、弟子たちに‘これは汝らの利益のため、これは汝らの幸福のためである’と法を説きます。しかし、彼の弟子たちは(その教えを)聞こうとせず、耳を傾けず、理解しようと心を用いず、師の教えから離れて歩みます。そのような師は、次のように非難されるべきです。‘尊師は、沙門としての目的を達成するために家を出て出家し、その沙門としての目的を達成されました。あなたは、その沙門としての目的を達成した上で、弟子たちに“これは汝らの利益のため、これは汝らの幸福のためである”と法を説いておられます。しかし、あなたの弟子たちは聞こうとせず、耳を傾けず、理解しようと心を用いず、師の教えから離れて歩んでいます。これはあたかも、古い束縛を断ち切って、別の新しい束縛を作るようなものです。私はこれを、邪悪な貪欲の法であると言います。他人が他人のために何ができましょうか’と。ロヒッチャよ、これが世において非難されるべき第三の師です。このような師を非難する者がいれば、その非難は事実に基づき、真実であり、法に叶い、過失のないものです。ロヒッチャよ、これら三人が世において非難されるべき師であり、このような師たちを非難する者の非難は、事実に基づき、真実であり、法に叶い、過失のないものです”と世尊は仰せられました。

Nacodanārahasatthu

非難されるべきではない師

516. Evaṃ vutte, lohicco brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘atthi pana, bho gotama, koci satthā, yo loke nacodanāraho’’ti? ‘‘Atthi kho, lohicca, satthā, yo loke nacodanāraho’’ti. ‘‘Katamo pana so, bho gotama, satthā, yo loke nacodanāraho’’ti?

516. このように言われたとき、ロヒッチャ・バラモンは世尊にこう申し上げました。“ゴータマ様、世において非難されるべきではない師というものが、誰かおられるのでしょうか”。“ロヒッチャよ、世において非難されるべきではない師は存在する”。“ゴータマ様、世において非難されるべきではないその師とは、どのような方でしょうか”。

‘‘Idha, lohicca, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, lohicca, bhikkhu sīlasampanno [Pg.221] hoti…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati… yasmiṃ kho, lohicca, satthari sāvako evarūpaṃ uḷāraṃ visesaṃ adhigacchati, ayampi kho, lohicca, satthā, yo loke nacodanāraho. Yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā abhūtā atacchā adhammikā sāvajjā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yasmiṃ kho, lohicca, satthari sāvako evarūpaṃ uḷāraṃ visesaṃ adhigacchati, ayampi kho, lohicca, satthā, yo loke nacodanāraho, yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā abhūtā atacchā adhammikā sāvajjā… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… yasmiṃ kho, lohicca, satthari sāvako evarūpaṃ uḷāraṃ visesaṃ adhigacchati, ayampi kho, lohicca, satthā, yo loke nacodanāraho, yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā abhūtā atacchā adhammikā sāvajjā… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti. Yasmiṃ kho, lohicca, satthari sāvako evarūpaṃ uḷāraṃ visesaṃ adhigacchati, ayampi kho, lohicca, satthā, yo loke nacodanāraho, yo ca panevarūpaṃ satthāraṃ codeti, sā codanā abhūtā atacchā adhammikā sāvajjā’’ti.

“ロヒッチャよ、この世に如来、応供、正等覚者が現れます……(中略、沙門果経の第190節から212節のように詳述される)。ロヒッチャよ、このようにして比丘は戒を具足し……(中略)……第一禅に入って留まります。ロヒッチャよ、弟子がこのような優れた卓越した境地を体得するような師、ロヒッチャよ、この師こそが世において非難されるべきではない師です。このような師を非難する者がいれば、その非難は事実ではなく、真実ではなく、法に叶わず、過失のあるものです。……(中略)……第二禅、第三禅、第四禅に入って留まります。ロヒッチャよ、弟子がこのような優れた卓越した境地を体得するような師、ロヒッチャよ、この師こそが世において非難されるべきではない師です。このような師を非難する者がいれば、その非難は事実ではなく、真実ではなく、法に叶わず、過失のあるものです。……(中略)……智と見(知見)のために心を向け、心を導きます。……(中略)……ロヒッチャよ、弟子がこのような優れた卓越した境地を体得するような師、ロヒッチャよ、この師こそが世において非難されるべきではない師です。このような師を非難する者がいれば、その非難は事実ではなく、真実ではなく、法に叶わず、過失のあるものです。……(中略)……‘もはやこの状態(輪廻)に戻ることはない’と知ります。ロヒッチャよ、弟子がこのような優れた卓越した境地を体得するような師、ロヒッチャよ、この師こそが世において非難されるべきではない師です。このような師を非難する者がいれば、その非難は事実ではなく、真実ではなく、法に叶わず、過失のあるものです”と世尊は仰せられました。

517. Evaṃ vutte, lohicco brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘seyyathāpi, bho gotama, puriso purisaṃ narakapapātaṃ patantaṃ kesesu gahetvā uddharitvā thale patiṭṭhapeyya, evamevāhaṃ bhotā gotamena narakapapātaṃ papatanto uddharitvā thale patiṭṭhāpito. Abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama, seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya, ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti. Evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.

517. このように言われたとき、ロヒッチャ・バラモンは世尊にこう申し上げました。“ゴータマ様、あたかも、深い奈落の淵に落ちようとしている男を、別の男が髪を掴んで引き上げ、陸地に立たせるようなものです。そのように、奈落に落ちようとしていた私は、ゴータマ様によって引き上げられ、陸地に立たせていただきました。素晴らしいことです、ゴータマ様。素晴らしいことです、ゴータマ様。あたかも、倒れたものを起こし、隠されたものを顕わにし、道に迷った者に道を教え、暗闇の中で‘目ある者は形色を見るだろう’と灯火を掲げるかのように、ゴータマ様は様々な方法で法を明らかにされました。私はゴータマ様と法と比丘僧に帰依いたします。ゴータマ様、私を、今日より命ある限り帰依した在家信者として受け入れてください”。

Lohiccasuttaṃ niṭṭhitaṃ dvādasamaṃ.

第十二、ロヒッチャ・スッタ(ロヒッチャ経)完結。

13. Tevijjasuttaṃ

13. テーヴィッジャ・スッタ(三明経)

518. Evaṃ [Pg.222] me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena manasākaṭaṃ nāma kosalānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā manasākaṭe viharati uttarena manasākaṭassa aciravatiyā nadiyā tīre ambavane.

518. このように私は聞いた。ある時、世尊は五百人ほどの多くの比丘僧とともにコーサラ国を遊行し、マナサーカタという名のコーサラ国のバラモン村に到着された。世尊はマナサーカタの北、アシラヴァティー川の岸辺にあるマンゴーの林に滞在しておられた。

519. Tena kho pana samayena sambahulā abhiññātā abhiññātā brāhmaṇamahāsālā manasākaṭe paṭivasanti, seyyathidaṃ – caṅkī brāhmaṇo tārukkho brāhmaṇo pokkharasāti brāhmaṇo jāṇusoṇi brāhmaṇo todeyyo brāhmaṇo aññe ca abhiññātā abhiññātā brāhmaṇamahāsālā.

519. その時、多くの名高い、裕福なバラモンたちがマナサーカタに滞在していた。すなわち、チャンキー・バラモン、タールッカ・バラモン、ポッカラサーティ・バラモン、ジャーヌソーニ・バラモン、トーデッヤ・バラモン、およびその他の名高いバラモンたちである。

520. Atha kho vāseṭṭhabhāradvājānaṃ māṇavānaṃ jaṅghavihāraṃ anucaṅkamantānaṃ anuvicarantānaṃ maggāmagge kathā udapādi. Atha kho vāseṭṭho māṇavo evamāha – ‘‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāya, yvāyaṃ akkhāto brāhmaṇena pokkharasātinā’’ti. Bhāradvājopi māṇavo evamāha – ‘‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko, niyyāti takkarassa brahmasahabyatāya, yvāyaṃ akkhāto brāhmaṇena tārukkhenā’’ti. Neva kho asakkhi vāseṭṭho māṇavo bhāradvājaṃ māṇavaṃ saññāpetuṃ, na pana asakkhi bhāradvājo māṇavopi vāseṭṭhaṃ māṇavaṃ saññāpetuṃ.

520. その時、ヴァーセッタとバーラドヴァージャという二人の青年(バラモン)が、運動のためにあちこちを歩き回っていたところ、道であるか道でないか(梵天との合一に至る正しい道かどうか)について議論が起こった。ヴァーセッタはこう言った。“ポッカラサーティ・バラモンによって説かれたこの道こそが、直道であり、平坦な道であり、これを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものである”。バーラドヴァージャもこう言った。“タールッカ・バラモンによって説かれたこの道こそが、直道であり、平坦な道であり、これを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものである”。しかし、ヴァーセッタはバーラドヴァージャを納得させることができず、バーラドヴァージャもまたヴァーセッタを納得させることができなかった。

521. Atha kho vāseṭṭho māṇavo bhāradvājaṃ māṇavaṃ āmantesi – ‘‘ayaṃ kho, bhāradvāja, samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito manasākaṭe viharati uttarena manasākaṭassa aciravatiyā nadiyā tīre ambavane. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā [Pg.223] devamanussānaṃ buddho bhagavā’’ti. Āyāma, bho bhāradvāja, yena samaṇo gotamo tenupasaṅkamissāma; upasaṅkamitvā etamatthaṃ samaṇaṃ gotamaṃ pucchissāma. Yathā no samaṇo gotamo byākarissati, tathā naṃ dhāressāmā’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho bhāradvājo māṇavo vāseṭṭhassa māṇavassa paccassosi.

521. そこで、ヴァーセッタはバーラドヴァージャに言った。“バーラドヴァージャよ、釈迦族から出家した釈迦の子である沙門ゴータマが、マナサーカタ村の北、アシラヴァティー川の岸辺にあるマンゴーの林に滞在しておられる。そのゴータマ尊師については、次のような素晴らしい名声が広まっている。‘かの世尊は、供養を受けるにふさわしい方(応供)、正しく自ら悟りを開いた方(正遍知)、知行を兼ね備えた方(明行足)、善き道を行く方(善逝)、世間を知る方(世間解)、無上の調御者(無上士調御丈夫)、天界と人間界の師(天人師)、目覚めた方(仏陀)、世に尊き方(世尊)である’と。さあ、バーラドヴァージャよ、沙門ゴータマのもとへ行こう。行って、このことを沙門ゴータマに尋ねよう。そして、沙門ゴータマが答えてくださる通りに、それを心に留めよう”。バーラドヴァージャは“承知しました”とヴァーセッタに答えた。

Maggāmaggakathā

道と道でないものに関する対話

522. Atha kho vāseṭṭhabhāradvājā māṇavā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinno kho vāseṭṭho māṇavo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘idha, bho gotama, amhākaṃ jaṅghavihāraṃ anucaṅkamantānaṃ anuvicarantānaṃ maggāmagge kathā udapādi. Ahaṃ evaṃ vadāmi – ‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāya, yvāyaṃ akkhāto brāhmaṇena pokkharasātinā’ti. Bhāradvājo māṇavo evamāha – ‘ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāya, yvāyaṃ akkhāto brāhmaṇena tārukkhenā’ti. Ettha, bho gotama, attheva viggaho, atthi vivādo, atthi nānāvādo’’ti.

522. そして、ヴァーセッタとバーラドヴァージャは世尊のもとへ赴いた。到着すると、世尊と親しく挨拶を交わした。喜ばしく記憶に留めるべき挨拶を終えてから、彼らは一方の端に座った。一方の端に座ったヴァーセッタは、世尊にこう申し上げた。“ゴータマ尊師、ここで私たちが運動のために歩き回っていたところ、道であるか道でないかについて議論が起こりました。私はこう言いました。‘ポッカラサーティ・バラモンによって説かれたこの道こそが、直道であり、平坦な道であり、これを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものである’と。一方、バーラドヴァージャはこう言いました。‘タールッカ・バラモンによって説かれたこの道こそが、直道であり、平坦な道であり、これを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものである’と。ゴータマ尊師、この点について、私たちの間には見解の相違があり、論争があり、異論があります”。

523. ‘‘Iti kira, vāseṭṭha, tvaṃ evaṃ vadesi – ‘‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāya, yvāyaṃ akkhāto brāhmaṇena pokkharasātinā’’ti. Bhāradvājo māṇavo evamāha – ‘‘ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāya, yvāyaṃ akkhāto brāhmaṇena tārukkhenā’’ti. Atha kismiṃ pana vo, vāseṭṭha, viggaho, kismiṃ vivādo, kismiṃ nānāvādo’’ti?

523. “ヴァーセッタよ、つまり、あなたは‘ポッカラサーティ・バラモンによって説かれたこの道こそが、直道であり、平坦な道であり、これを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものである’と言い、バーラドヴァージャは‘タールッカ・バラモンによって説かれたこの道こそが、直道であり、平坦な道であり、これを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものである’と言っているのだね。では、ヴァーセッタよ、あなたたちの間の見解の相違、論争、異論とは、具体的にどのような点にあるのか”。

524. ‘‘Maggāmagge, bho gotama. Kiñcāpi, bho gotama, brāhmaṇā nānāmagge paññapenti, addhariyā brāhmaṇā tittiriyā brāhmaṇā chandokā brāhmaṇā bavhārijjhā brāhmaṇā, atha kho sabbāni tāni niyyānikā niyyanti takkarassa brahmasahabyatāya.

524. “ゴータマ尊師、道であるか道でないかという点についてです。ゴータマ尊師、アドゥリヤ・バラモン、ティッティリヤ・バラモン、チャンドーカ・バラモン、バヴァーリッジャ・バラモンなど、バラモンたちが様々な道を説いていますが、それらすべての道は、それを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものなのでしょうか”。

‘‘Seyyathāpi[Pg.224], bho gotama, gāmassa vā nigamassa vā avidūre bahūni cepi nānāmaggāni bhavanti, atha kho sabbāni tāni gāmasamosaraṇāni bhavanti; evameva kho, bho gotama, kiñcāpi brāhmaṇā nānāmagge paññapenti, addhariyā brāhmaṇā tittiriyā brāhmaṇā chandokā brāhmaṇā bavhārijjhā brāhmaṇā, atha kho sabbāni tāni niyyānikā niyyanti takkarassa brahmasahabyatāyā’’ti.

“ゴータマ尊師、例えば、村や町の近くに多くの異なる道があったとしても、それらすべてが結局はその村へと通じているようなものです。ゴータマ尊師、それと同じように、アドゥリヤ・バラモン、ティッティリヤ・バラモン、チャンドーカ・バラモン、バヴァーリッジャ・バラモンなど、バラモンたちが様々な道を説いていても、それらすべての道は、それを実践する者を梵天との合一のために梵天の世界へと導くものなのです”。ヴァーセッタはこのように申し上げた。

Vāseṭṭhamāṇavānuyogo

青年ヴァーセッタへの質問

525. ‘‘Niyyantīti vāseṭṭha vadesi’’? ‘‘Niyyantīti, bho gotama, vadāmi’’. ‘‘Niyyantīti, vāseṭṭha, vadesi’’? ‘‘Niyyantīti, bho gotama, vadāmi’’. ‘‘Niyyantīti, vāseṭṭha, vadesi’’? ‘‘Niyyantī’’ti, bho gotama, vadāmi’’.

525. “ヴァーセッタよ、‘(それらすべての道が)導くものである’とあなたは言うのか”。“ゴータマ尊師、導くものであると申し上げます”。“ヴァーセッタよ、‘導くものである’とあなたは言うのか”。“ゴータマ尊師、導くものであると申し上げます”。“ヴァーセッタよ、‘導くものである’とあなたは言うのか”。“ゴータマ尊師、導くものであると申し上げます”。

‘‘Kiṃ pana, vāseṭṭha, atthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ekabrāhmaṇopi, yena brahmā sakkhidiṭṭho’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“では、ヴァーセッタよ、三ヴェーダに精通したバラモンたちの中に、ただの一人でも、梵天を直接見た者はいるのか”。“いいえ、ゴータマ尊師、おりません”。

‘‘Kiṃ pana, vāseṭṭha, atthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ekācariyopi, yena brahmā sakkhidiṭṭho’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“では、ヴァーセッタよ、三ヴェーダに精通したバラモンたちの師の中に、ただの一人でも、梵天を直接見た者はいるのか”。“いいえ、ゴータマ尊師、おりません”。

‘‘Kiṃ pana, vāseṭṭha, atthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ekācariyapācariyopi, yena brahmā sakkhidiṭṭho’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“では、ヴァーセッタよ、三ヴェーダに精通したバラモンたちの師の師の中に、ただの一人でも、梵天を直接見た者はいるのか”。“いいえ、ゴータマ尊師、おりません”。

‘‘Kiṃ pana, vāseṭṭha, atthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ yāva sattamā ācariyāmahayugā yena brahmā sakkhidiṭṭho’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“では、ヴァーセッタよ、三ヴェーダに精通したバラモンたちの七代前までの師の系譜の中に、ただの一人でも、梵天を直接見た者はいるのか”。“いいえ、ゴータマ尊師、おりません”。

526. ‘‘Kiṃ pana, vāseṭṭha, yepi tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ etarahi tevijjā brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti, tadanubhāsanti, bhāsitamanubhāsanti, vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu. Tepi evamāhaṃsu – ‘mayametaṃ jānāma, mayametaṃ passāma, yattha vā brahmā, yena vā brahmā, yahiṃ vā brahmā’’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

526. “ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じたバラモンたちの先祖であり、マントラ(聖典)の作者であり、マントラの唱道者であった者たち、すなわち、現在の三ヴェーダに通じたバラモンたちが、その古のマントラの句を歌い、唱え、集められたものに従って歌い、唱え、唱えられた通りに唱え、教えられた通りに教え伝えている者たち、例えば、アッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマダッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグといった仙人(リシ)たちは、‘我々はこれを知っている、我々はこれを見ている、ブラフマー(梵天)がどこにいるか、ブラフマーがどこから来るか、ブラフマーがどこに住んでいるか’と言っただろうか?”“いいえ、ゴータマ尊、そうではありません。”

527. ‘‘Iti [Pg.225] kira, vāseṭṭha, natthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ekabrāhmaṇopi, yena brahmā sakkhidiṭṭho. Natthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ekācariyopi, yena brahmā sakkhidiṭṭho. Natthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ekācariyapācariyopi, yena brahmā sakkhidiṭṭho. Natthi koci tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ yāva sattamā ācariyāmahayugā yena brahmā sakkhidiṭṭho. Yepi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ etarahi tevijjā brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti, tadanubhāsanti, bhāsitamanubhāsanti, vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu, tepi na evamāhaṃsu – ‘mayametaṃ jānāma, mayametaṃ passāma, yattha vā brahmā, yena vā brahmā, yahiṃ vā brahmā’ti. Teva tevijjā brāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘yaṃ na jānāma, yaṃ na passāma, tassa sahabyatāya maggaṃ desema. Ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko, niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyā’’’ti.

527. “ヴァーセッタよ、このように、三ヴェーダに通じたバラモンの中に、一人としてブラフマーを直接見た者はいない。彼らの師の中にも、師の師の中にも、七代前までの師の系譜の中にも、一人としてブラフマーを直接見た者はいない。また、三ヴェーダに通じたバラモンたちの先祖であり、マントラの作者であり唱道者であったアッタカ、ヴァーマカ……バグといった仙人たちでさえ、‘我々はこれを知っている、我々はこれを見ている、ブラフマーがどこにいるか……’とは言わなかった。それなのに、これら三ヴェーダに通じたバラモンたちは、‘我々が知らず、見てもいないものとの共存(合一)のために、この道こそが直道であり、この道こそが迷いのない道であり、これを実践する者をブラフマーとの共存へと導くものである’と言って、その道を説いているのである。”

528. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, nanu evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho gotama, evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

528. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。そうであるならば、三ヴェーダに通じたバラモンたちの言葉は、根拠のない(実証を欠いた)ものになるのではないか?”“確かに、ゴータマ尊、そうであるならば、三ヴェーダに通じたバラモンたちの言葉は、根拠のないものになります。”

‘‘Sādhu, vāseṭṭha, te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā yaṃ na jānanti, yaṃ na passanti, tassa sahabyatāya maggaṃ desessanti. ‘Ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko, niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyā’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“よろしい、ヴァーセッタよ。ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じたバラモンたちが、自分たちが知らず、見てもいないものとの共存のために道を説き、‘この道こそが直道であり、迷いのない道であり、実践する者をブラフマーとの共存へと導く’などということは、あり得ないことである。”

529. ‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, andhaveṇi paramparasaṃsattā purimopi na passati, majjhimopi na passati, pacchimopi na passati. Evameva kho, vāseṭṭha, andhaveṇūpamaṃ maññe tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ bhāsitaṃ, purimopi na passati, majjhimopi na passati, pacchimopi na passati. Tesamidaṃ tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ bhāsitaṃ hassakaññeva sampajjati, nāmakaññeva sampajjati, rittakaññeva sampajjati, tucchakaññeva sampajjati.

529. “ヴァーセッタよ、例えば、互いに連なった盲人の列のようなものである。先頭の者も見えず、中間の者も見えず、最後尾の者も見えない。ヴァーセッタよ、それと同じように、三ヴェーダに通じたバラモンたちの言葉は、盲人の列に等しいと私は思う。先頭の者も見えず、中間の者も見えず、最後尾の者も見えない。これら三ヴェーダに通じたバラモンたちの言葉は、結局のところ、滑稽であり、名ばかりであり、虚しく、無益なものとなるのである。”

530. ‘‘Taṃ [Pg.226] kiṃ maññasi, vāseṭṭha, passanti tevijjā brāhmaṇā candimasūriye, aññe cāpi bahujanā, yato ca candimasūriyā uggacchanti, yattha ca ogacchanti, āyācanti thomayanti pañjalikā namassamānā anuparivattantī’’ti?

530. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。三ヴェーダに通じたバラモンたちや、他の多くの人々は、月や太陽を見ているのではないか? また、月や太陽が昇る所や沈む所において、合掌し、礼拝し、賛嘆し、祈りを捧げているのではないか?”

‘‘Evaṃ, bho gotama, passanti tevijjā brāhmaṇā candimasūriye, aññe cāpi bahujanā, yato ca candimasūriyā uggacchanti, yattha ca ogacchanti, āyācanti thomayanti pañjalikā namassamānā anuparivattantī’’ti.

“その通りです、ゴータマ尊。三ヴェーダに通じたバラモンたちや、他の多くの人々は、月や太陽を見ています。そして、月や太陽が昇る所や沈む所において、合掌し、礼拝し、賛嘆し、祈りを捧げています。”

531. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, yaṃ passanti tevijjā brāhmaṇā candimasūriye, aññe cāpi bahujanā, yato ca candimasūriyā uggacchanti, yattha ca ogacchanti, āyācanti thomayanti pañjalikā namassamānā anuparivattanti, pahonti tevijjā brāhmaṇā candimasūriyānaṃ sahabyatāya maggaṃ desetuṃ – ‘‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko, niyyāti takkarassa candimasūriyānaṃ sahabyatāyā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

531. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。三ヴェーダに通じたバラモンたちや他の多くの人々が、月や太陽を見、それらが昇り沈む所で合掌し礼拝し賛嘆し祈りを捧げているとしても、彼らは‘この道こそが直道であり、迷いのない道であり、実践する者を月や太陽との共存へと導くものである’と言って、月や太陽との共存のための道を説くことができるだろうか?”“いいえ、ゴータマ尊、それはできません。”

‘‘Iti kira, vāseṭṭha, yaṃ passanti tevijjā brāhmaṇā candimasūriye, aññe cāpi bahujanā, yato ca candimasūriyā uggacchanti, yattha ca ogacchanti, āyācanti thomayanti pañjalikā namassamānā anuparivattanti, tesampi nappahonti candimasūriyānaṃ sahabyatāya maggaṃ desetuṃ – ‘‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko, niyyāti takkarassa candimasūriyānaṃ sahabyatāyā’’ti.

“ヴァーセッタよ、このように、三ヴェーダに通じたバラモンたちが、現に見ている月や太陽との共存のための道でさえ、‘この道こそが直道であり、迷いのない道であり、実践する者を月や太陽との共存へと導くものである’と説くことができないのである。”

532. ‘‘Iti pana na kira tevijjehi brāhmaṇehi brahmā sakkhidiṭṭho. Napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ācariyehi brahmā sakkhidiṭṭho. Napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ācariyapācariyehi brahmā sakkhidiṭṭho. Napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ yāva sattamā ācariyāmahayugehi brahmā sakkhidiṭṭho. Yepi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ etarahi tevijjā brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti, tadanubhāsanti, bhāsitamanubhāsanti, vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo [Pg.227] vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu, tepi na evamāhaṃsu – ‘‘mayametaṃ jānāma, mayametaṃ passāma, yattha vā brahmā, yena vā brahmā, yahiṃ vā brahmā’’ti. Teva tevijjā brāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘yaṃ na jānāma, yaṃ na passāma, tassa sahabyatāya maggaṃ desema – ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyā’’ti.

532. “このように、三ヴェーダに通じた婆羅門たちによって、梵天が目の当たりに見られたことはない。また、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの師たちによっても、梵天が目の当たりに見られたことはない。また、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの師の師たちによっても、梵天が目の当たりに見られたことはない。また、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの七代前までの師の世代に至るまで、梵天が目の当たりに見られたことはない。さらに、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの先祖の仙人たち、すなわちマントラの作者であり、マントラの唱道者であり、今日の三ヴェーダに通じた婆羅門たちが、その古のマントラの句を、かつて歌われ、唱えられ、編纂された通りに、今なお歌い、唱え、唱えられた通りに唱え直し、教えられた通りに教え直している者たち、すなわち、アッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマタッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグといった仙人たちでさえ、‘我々は、梵天がどこにいるのか、梵天がどこから来るのか、梵天がどこに住んでいるのかを知っており、見ている’とは言わなかった。それなのに、これら三ヴェーダに通じた婆羅門たちは、‘我々が知りもせず、見てもいない者の仲間となるための道を説く。これこそが直道であり、これこそが平坦な道であり、これを行く者を梵天の仲間へと導くものである’と言うのである。”

533. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, nanu evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho gotama, evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

533. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。そうであるならば、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの言葉は、実体のない(根拠のない)ものになるのではないか?”“尊師ゴータマよ、確かにその通りです。そうであるならば、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの言葉は、間違いなく実体のないものになります。”

‘‘Sādhu, vāseṭṭha, te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā yaṃ na jānanti, yaṃ na passanti, tassa sahabyatāya maggaṃ desessanti – ‘‘ayameva ujumaggo, ayamañjasāyano niyyāniko, niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyā’’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“よろしい、ヴァーセッタよ。ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じた婆羅門たちが、自分たちが知りもせず、見てもいない者の仲間となるための道を説き、‘これこそが直道であり、これこそが平坦な道であり、これを行く者を梵天の仲間へと導くものである’と言う、そのようなことはあり得ない。”

Janapadakalyāṇīupamā

地方一の美女の譬え

534. ‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, puriso evaṃ vadeyya – ‘‘ahaṃ yā imasmiṃ janapade janapadakalyāṇī, taṃ icchāmi, taṃ kāmemī’’ti. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ janapadakalyāṇiṃ icchasi kāmesi, jānāsi taṃ janapadakalyāṇiṃ – khattiyī vā brāhmaṇī vā vessī vā suddī vā’’ti? Iti puṭṭho ‘‘no’’ti vadeyya.

534. “ヴァーセッタよ、例えばある男がこのように言ったとする。‘私は、この地方で一番の美女(ジャナパダ・カリヤーニー)を愛しており、彼女を求めている’と。人々が彼にこう尋ねる。‘友よ、あなたが愛し求めているその地方一の美女は、刹帝利(王族)か、婆羅門か、吠舎(庶民)か、あるいは首陀羅(隷属民)か知っているのか?’と。このように問われて、彼は‘いいえ’と答えるだろう。”

‘‘Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ janapadakalyāṇiṃ icchasi kāmesi, jānāsi taṃ janapadakalyāṇiṃ – evaṃnāmā evaṃgottāti vā, dīghā vā rassā vā majjhimā vā kāḷī vā sāmā vā maṅguracchavī vāti, amukasmiṃ gāme vā nigame vā nagare vā’’ti? Iti puṭṭho ‘no’ti vadeyya. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ na jānāsi na passasi, taṃ tvaṃ icchasi kāmesī’’ti? Iti puṭṭho ‘‘āmā’’ti vadeyya.

“さらに人々は彼にこう尋ねる。‘友よ、あなたが愛し求めているその地方一の美女は、どのような名前で、どのような氏族なのか? 背が高いのか、低いのか、中くらいなのか? 肌の色は黒いのか、黄褐色なのか、それとも浅黒いのか? どの村や町や都市に住んでいるのか知っているのか?’と。このように問われて、彼は‘いいえ’と答える。人々は彼にこう言うだろう。‘友よ、あなたは知りもせず、見てもいない者を愛し求めているのか?’と。このように問われて、彼は‘はい’と答えるだろう。”

535. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, nanu evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho gotama, evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

535. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。そうであるならば、その男の言葉は実体のないものになるのではないか?”“尊師ゴータマよ、確かにその通りです。そうであるならば、その男の言葉は間違いなく実体のないものになります。”

536. ‘‘Evameva [Pg.228] kho, vāseṭṭha, na kira tevijjehi brāhmaṇehi brahmā sakkhidiṭṭho, napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ācariyehi brahmā sakkhidiṭṭho, napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ācariyapācariyehi brahmā sakkhidiṭṭho. Napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ yāva sattamā ācariyāmahayugehi brahmā sakkhidiṭṭho. Yepi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ etarahi tevijjā brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti, tadanubhāsanti, bhāsitamanubhāsanti, vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu, tepi na evamāhaṃsu – ‘‘mayametaṃ jānāma, mayametaṃ passāma, yattha vā brahmā, yena vā brahmā, yahiṃ vā brahmā’’ti. Teva tevijjā brāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘yaṃ na jānāma, yaṃ na passāma, tassa sahabyatāya maggaṃ desema – ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyā’’ti.

536. “ヴァーセッタよ、それと全く同じように、三ヴェーダに通じた婆羅門たちによって、梵天が目の当たりに見られたことはない。また、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの師たちによっても...(中略)...七代前までの師の世代に至るまで、梵天が目の当たりに見られたことはない。さらに、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの先祖の仙人たち、すなわちアッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマタッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグといった仙人たちでさえ、‘我々は、梵天がどこにいるのか、梵天がどこから来るのか、梵天がどこに住んでいるのかを知っており、見ている’とは言わなかった。それなのに、これら三ヴェーダに通じた婆羅門たちは、‘我々が知りもせず、見てもいない者の仲間となるための道を説く。これこそが直道であり、これこそが平坦な道であり、これを行く者を梵天の仲間へと導くものである’と言うのである。”

537. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, nanu evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho gotama, evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

537. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。そうであるならば、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの言葉は、実体のないものになるのではないか?”“尊師ゴータマよ、確かにその通りです。そうであるならば、三ヴェーダに通じた婆羅門たちの言葉は、間違いなく実体のないものになります。”

‘‘Sādhu, vāseṭṭha, te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā yaṃ na jānanti, yaṃ na passanti, tassa sahabyatāya maggaṃ desessanti – ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyāti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“よろしい、ヴァーセッタよ。ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じた婆羅門たちが、自分たちが知りもせず、見てもいない者の仲間となるための道を説き、‘これこそが直道であり、これこそが平坦な道であり、これを行く者を梵天の仲間へと導くものである’と言う、そのようなことはあり得ない。”

Nisseṇīupamā

階段の譬え

538. ‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, puriso cātumahāpathe nisseṇiṃ kareyya – pāsādassa ārohaṇāya. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘‘ambho purisa, yassa tvaṃ pāsādassa ārohaṇāya nisseṇiṃ karosi, jānāsi taṃ pāsādaṃ – puratthimāya vā disāya dakkhiṇāya vā disāya pacchimāya [Pg.229] vā disāya uttarāya vā disāya ucco vā nīco vā majjhimo vā’’ti? Iti puṭṭho ‘‘no’’ti vadeyya.

538. “ヴァーセッタよ、例えば、ある男が四つ辻で、宮殿に登るための梯子を作っているとする。人々が彼にこう尋ねる。‘おい、お前が登るために梯子を作っているその宮殿を、お前は知っているのか。それは東にあるのか、南にあるのか、西にあるのか、北にあるのか。高いのか、低いのか、中くらいなのか’と。このように問われて、彼は‘いいえ(知りません)’と答えるだろう。”

‘‘Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘‘ambho purisa, yaṃ tvaṃ na jānāsi, na passasi, tassa tvaṃ pāsādassa ārohaṇāya nisseṇiṃ karosī’’ti? Iti puṭṭho ‘‘āmā’’ti vadeyya.

“人々は彼にこう言うだろう。‘おい、お前は知りもしないし、見てもいない宮殿に登るために、梯子を作っているのか’と。このように問われて、彼は‘はい(そうです)’と答えるだろう。”

539. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, nanu evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho gotama, evaṃ sante tassa purisassa appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

539. “ヴァーセッタよ、どう思うか。そうであるならば、その男の言葉は根拠のないものになるのではないか。”“ゴータマ尊師、確かにその通りです。そうであるならば、その男の言葉は根拠のないものになります。”

540. ‘‘Evameva kho, vāseṭṭha, na kira tevijjehi brāhmaṇehi brahmā sakkhidiṭṭho, napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ācariyehi brahmā sakkhidiṭṭho, napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ ācariyapācariyehi brahmā sakkhidiṭṭho, napi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ yāva sattamā ācariyāmahayugehi brahmā sakkhidiṭṭho. Yepi kira tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ pubbakā isayo mantānaṃ kattāro mantānaṃ pavattāro, yesamidaṃ etarahi tevijjā brāhmaṇā porāṇaṃ mantapadaṃ gītaṃ pavuttaṃ samihitaṃ, tadanugāyanti, tadanubhāsanti, bhāsitamanubhāsanti, vācitamanuvācenti, seyyathidaṃ – aṭṭhako vāmako vāmadevo vessāmitto yamataggi aṅgīraso bhāradvājo vāseṭṭho kassapo bhagu, tepi na evamāhaṃsu – mayametaṃ jānāma, mayametaṃ passāma, yattha vā brahmā, yena vā brahmā, yahiṃ vā brahmāti. Teva tevijjā brāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘yaṃ na jānāma, yaṃ na passāma, tassa sahabyatāya maggaṃ desema, ayameva ujumaggo ayamañjasāyano niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasahabyatāyā’’ti.

540. “ヴァーセッタよ、それと同じように、三ヴェーダに通じたバラモンたちも、梵天を直接見た者はいない。彼らの師たちも、師の師たちも、七代前までの師たちも、梵天を直接見た者はいない。また、三ヴェーダに通じたバラモンたちの先祖である聖仙たち、すなわちマントラの作者であり、詠唱者であり、現在のバラモンたちがその古のマントラを唱え、伝え、教えられているアッタカ、ヴァーマカ、ヴァーマデーヴァ、ヴェッサミッタ、ヤマタッギ、アンギーラサ、バーラドヴァージャ、ヴァーセッタ、カッサパ、バグといった聖仙たちでさえ、‘我々は梵天がどこにいるか、どこから来るか、どこに住んでいるかを知っている、見ている’とは言わなかった。それなのに、三ヴェーダに通じたバラモンたちは、‘我々が知りもせず、見てもいない梵天との共存のための道を教える。これこそが直道であり、梵天との共存へと導く唯一の道である’と言うのだ。”

541. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, nanu evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti? ‘‘Addhā kho, bho gotama, evaṃ sante tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ appāṭihīrakataṃ bhāsitaṃ sampajjatī’’ti.

541. “ヴァーセッタよ、どう思うか。そうであるならば、三ヴェーダに通じたバラモンたちの言葉は根拠のないものになるのではないか。”“ゴータマ尊師、確かにその通りです。そうであるならば、三ヴェーダに通じたバラモンたちの言葉は根拠のないものになります。”

‘‘Sādhu, vāseṭṭha. Te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā yaṃ na jānanti, yaṃ na passanti, tassa sahabyatāya maggaṃ desessanti. Ayameva ujumaggo ayamañjasāyano [Pg.230] niyyāniko niyyāti takkarassa brahmasabyatāyāti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“その通りだ、ヴァーセッタ。ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じたバラモンたちが、知りもしないし見てもいないものとの共存のための道を教え、‘これこそが直道であり、梵天との共存へと導く道である’と言うことは、あり得ないことなのだ。”

Aciravatīnadīupamā

アチラヴァティー川の比喩

542. ‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, ayaṃ aciravatī nadī pūrā udakassa samatittikā kākapeyyā. Atha puriso āgaccheyya pāratthiko pāragavesī pāragāmī pāraṃ taritukāmo. So orime tīre ṭhito pārimaṃ tīraṃ avheyya – ‘‘ehi pārāpāraṃ, ehi pārāpāra’’nti.

542. “ヴァーセッタよ、例えば、このアチラヴァティー川が、カラスが岸に止まったまま水を飲めるほどに、並々と水で満ちているとする。そこに、対岸へ渡りたい、対岸へ行きたい、対岸を求めている一人の男がやって来るとする。彼はこの側の岸に立って、対岸に向かって‘おい、対岸よ、こちらへ来い! 対岸よ、こちらへ来い!’と呼びかけるとする。”

543. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, api nu tassa purisassa avhāyanahetu vā āyācanahetu vā patthanahetu vā abhinandanahetu vā aciravatiyā nadiyā pārimaṃ tīraṃ orimaṃ tīraṃ āgaccheyyā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

543. “ヴァーセッタよ、どう思うか。その男の呼びかけや、祈りや、願いや、歓喜によって、アチラヴァティー川の対岸がこちらの岸へやって来るということがあるだろうか。”“ゴータマ尊師、そのようなことはありません。”

544. ‘‘Evameva kho, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā ye dhammā brāhmaṇakārakā te dhamme pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaṇakārakā te dhamme samādāya vattamānā evamāhaṃsu – ‘‘indamavhayāma, somamavhayāma, varuṇamavhayāma, īsānamavhayāma, pajāpatimavhayāma, brahmamavhayāma, mahiddhimavhayāma, yamamavhayāmā’’ti.

544. “ヴァーセッタよ、それと同じように、三ヴェーダに通じたバラモンたちは、バラモンたらしめる徳を捨てて、バラモンではない者とする悪徳を実践しながら、こう唱えている。‘インドラを呼びます、ソーマを呼びます、ヴァルナを呼びます、イーサーナを呼びます、パジャーパティを呼びます、ブラフマーを呼びます、マヒッディを呼びます、ヤマを呼びます’と。”

‘‘Te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā ye dhammā brāhmaṇakārakā te dhamme pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaṇakārakā te dhamme samādāya vattamānā avhāyanahetu vā āyācanahetu vā patthanahetu vā abhinandanahetu vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmānaṃ sahabyūpagā bhavissantī’’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じたバラモンたちが、バラモンたらしめる徳を捨て、バラモンではない者とする悪徳を実践しながら、ただ呼びかけや、祈りや、願いや、歓喜によって、身が壊れ死んだ後に梵天の世界に生まれるということは、あり得ないことなのだ。”

545. ‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, ayaṃ aciravatī nadī pūrā udakassa samatittikā kākapeyyā. Atha puriso āgaccheyya pāratthiko pāragavesī pāragāmī pāraṃ taritukāmo. So orime tīre daḷhāya anduyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ baddho.

545. “ヴァーセッタよ、あるいは例えば、このアチラヴァティー川が並々と水で満ちているとする。そこに、対岸へ渡りたい男がやって来る。しかし、その男はこの側の岸で、頑丈な鎖によって後ろ手に固く縛られているとする。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, api nu so puriso aciravatiyā nadiyā orimā tīrā pārimaṃ tīraṃ gaccheyyā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“ヴァーセッタよ、どう思うか。その男はアチラヴァティー川のこちらの岸から対岸へ行くことができるだろうか。”“ゴータマ尊師、そのようなことはできません。”

546. ‘‘Evameva [Pg.231] kho, vāseṭṭha, pañcime kāmaguṇā ariyassa vinaye andūtipi vuccanti, bandhanantipi vuccanti. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. Sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā.

546. “ヴァーセッタよ、それと同じように、これら五つの欲の綱は、聖者の規律において‘足枷’とも呼ばれ、‘束縛’とも呼ばれる。その五つとは何か。眼で認識される、好ましく、喜ばしく、心に叶い、愛すべき姿形を持ち、欲を伴い、情欲をかき立てる色。耳で認識される声、鼻で認識される香、舌で認識される味、そして、身体で認識される、好ましく、喜ばしく、心に叶い、愛すべき性質を持ち、欲を伴い、情欲をかき立てる触である。”

‘‘Ime kho, vāseṭṭha, pañca kāmaguṇā ariyassa vinaye andūtipi vuccanti, bandhanantipi vuccanti. Ime kho vāseṭṭha pañca kāmaguṇe tevijjā brāhmaṇā gadhitā mucchitā ajjhopannā anādīnavadassāvino anissaraṇapaññā paribhuñjanti. Te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā ye dhammā brāhmaṇakārakā, te dhamme pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaṇakārakā, te dhamme samādāya vattamānā pañca kāmaguṇe gadhitā mucchitā ajjhopannā anādīnavadassāvino anissaraṇapaññā paribhuñjantā kāmandubandhanabaddhā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmānaṃ sahabyūpagā bhavissantī’’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“ヴァーセッタよ、これら五つの欲徳(五欲)は、聖者の規律において、足枷とも呼ばれ、束縛とも呼ばれる。ヴァーセッタよ、三ヴェーダに通じたバラモンたちは、これら五つの欲徳に執着し、耽溺し、没頭し、その過患(欠点)を見ることなく、脱出の智慧を持たずに享受している。ヴァーセッタよ、バラモンたらしめる徳を捨て去り、バラモンならざるものとする法を身に受けて行い、五つの欲徳に執着し、耽溺し、没頭し、過患を見ず、脱出の智慧なく享受し、欲の足枷に縛られた三ヴェーダのバラモンたちが、身が壊れ死んだ後に、梵天の共生(境地)に至るということは、あり得ないことである。”

547. ‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, ayaṃ aciravatī nadī pūrā udakassa samatittikā kākapeyyā. Atha puriso āgaccheyya pāratthiko pāragavesī pāragāmī pāraṃ taritukāmo. So orime tīre sasīsaṃ pārupitvā nipajjeyya.

547. “ヴァーセッタよ、例えば、このアチラヴァティー川が、カラスが(岸から)飲めるほどに、岸辺までなみなみと水で満ちているとしよう。そこに、対岸へ渡りたい、対岸を求め、対岸へ行こうとする一人の男がやって来たとしよう。しかし、その男がこちらの岸で、頭まで衣を被って横たわって眠ってしまったとする。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, api nu so puriso aciravatiyā nadiyā orimā tīrā pārimaṃ tīraṃ gaccheyyā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’.

“ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。その男は、アチラヴァティー川のこちらの岸から対岸へ行くことができるだろうか。”“いいえ、ゴータマ尊師、それは不可能です。”

548. ‘‘Evameva kho, vāseṭṭha, pañcime nīvaraṇā ariyassa vinaye āvaraṇātipi vuccanti, nīvaraṇātipi vuccanti, onāhanātipi vuccanti, pariyonāhanātipi vuccanti. Katame pañca? Kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ, thinamiddhanīvaraṇaṃ, uddhaccakukkuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ. Ime kho, vāseṭṭha, pañca nīvaraṇā ariyassa vinaye āvaraṇātipi vuccanti, nīvaraṇātipi vuccanti, onāhanātipi vuccanti, pariyonāhanātipi vuccanti.

548. “ヴァーセッタよ、それと全く同じように、これら五つの蓋(五蓋)は、聖者の規律において、覆いとも呼ばれ、障害とも呼ばれ、束縛とも呼ばれ、絡みつきとも呼ばれる。五つとは何か。欲愛蓋、瞋恚蓋、惛沈睡眠蓋、掉挙悪作蓋、疑蓋である。ヴァーセッタよ、これら五つの蓋は、聖者の規律において、覆い、障害、束縛、絡みつきと呼ばれるのである。”

549. ‘‘Imehi kho, vāseṭṭha, pañcahi nīvaraṇehi tevijjā brāhmaṇā āvuṭā nivuṭā onaddhā pariyonaddhā. Te vata, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā ye [Pg.232] dhammā brāhmaṇakārakā te dhamme pahāya vattamānā, ye dhammā abrāhmaṇakārakā te dhamme samādāya vattamānā pañcahi nīvaraṇehi āvuṭā nivuṭā onaddhā pariyonaddhā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmānaṃ sahabyūpagā bhavissantī’’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

549. “ヴァーセッタよ、これら五つの蓋によって、三ヴェーダに通じたバラモンたちは覆われ、遮られ、縛られ、絡め取られている。ヴァーセッタよ、バラモンたらしめる徳を捨て去り、バラモンならざるものとする法を身に受けて行い、五つの蓋に覆われ、遮られ、縛られ、絡め取られた三ヴェーダのバラモンたちが、身が壊れ死んだ後に、梵天の共生に至るということは、あり得ないことである。”

Saṃsandanakathā

照合の対話

550. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, kinti te sutaṃ brāhmaṇānaṃ vuddhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ, sapariggaho vā brahmā apariggaho vā’’ti? ‘‘Apariggaho, bho gotama’’. ‘‘Saveracitto vā averacitto vā’’ti? ‘‘Averacitto, bho gotama’’. ‘‘Sabyāpajjacitto vā abyāpajjacitto vā’’ti? ‘‘Abyāpajjacitto, bho gotama’’. ‘‘Saṃkiliṭṭhacitto vā asaṃkiliṭṭhacitto vā’’ti? ‘‘Asaṃkiliṭṭhacitto, bho gotama’’. ‘‘Vasavattī vā avasavattī vā’’ti? ‘‘Vasavattī, bho gotama’’.

550. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。年長で徳の高い、代々の師匠であるバラモンたちが語るのを、どのように聞いているか。‘梵天は所有(妻子や執着)を持つ者か、持たざる者か’”“ゴータマ尊師、持たざる者です。”“‘怨恨の心を持つ者か、持たざる者か’”“怨恨の心を持たざる者です。”“‘害意のある心を持つ者か、持たざる者か’”“害意のない心を持つ者です。”“‘汚れた心を持つ者か、汚れなき心を持つ者か’”“汚れなき心を持つ者です。”“‘心を意のままにする者か、せざる者か’”“意のままにする者です。”

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, sapariggahā vā tevijjā brāhmaṇā apariggahā vā’’ti? ‘‘Sapariggahā, bho gotama’’. ‘‘Saveracittā vā averacittā vā’’ti? ‘‘Saveracittā, bho gotama’’. ‘‘Sabyāpajjacittā vā abyāpajjacittā vā’’ti? ‘‘Sabyāpajjacittā, bho gotama’’. ‘‘Saṃkiliṭṭhacittā vā asaṃkiliṭṭhacittā vā’’ti? ‘‘Saṃkiliṭṭhacittā, bho gotama’’. ‘‘Vasavattī vā avasavattī vā’’ti? ‘‘Avasavattī, bho gotama’’.

“ヴァーセッタよ、では、三ヴェーダのバラモンたちは、所有を持つ者か、持たざる者か。”“ゴータマ尊師、所有を持つ者です。”“怨恨の心を持つ者か、持たざる者か。”“怨恨の心を持つ者です。”“害意のある心を持つ者か、持たざる者か。”“害意のある心を持つ者です。”“汚れた心を持つ者か、汚れなき心を持つ者か。”“汚れた心を持つ者です。”“心を意のままにする者か、せざる者か。”“意のままにせざる者です。”

551. ‘‘Iti kira, vāseṭṭha, sapariggahā tevijjā brāhmaṇā apariggaho brahmā. Api nu kho sapariggahānaṃ tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ apariggahena brahmunā saddhiṃ saṃsandati sametī’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sādhu, vāseṭṭha, te vata, vāseṭṭha, sapariggahā tevijjā brāhmaṇā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apariggahassa brahmuno sahabyūpagā bhavissantī’’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

551. “ヴァーセッタよ、このように、三ヴェーダのバラモンたちは所有を持ち、梵天は所有を持たない。では、所有を持つ三ヴェーダのバラモンたちが、所有を持たない梵天と、一致し、適合するということがあるだろうか。”“いいえ、ゴータマ尊師、それはありません。”“その通りだ、ヴァーセッタよ。所有を持つ三ヴェーダのバラモンたちが、身が壊れ死んだ後に、所有を持たない梵天の共生に至るということは、あり得ないことである。”

‘‘Iti kira, vāseṭṭha, saveracittā tevijjā brāhmaṇā, averacitto brahmā…pe… sabyāpajjacittā tevijjā brāhmaṇā abyāpajjacitto brahmā… saṃkiliṭṭhacittā tevijjā brāhmaṇā asaṃkiliṭṭhacitto brahmā… avasavattī tevijjā [Pg.233] brāhmaṇā vasavattī brahmā, api nu kho avasavattīnaṃ tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ vasavattinā brahmunā saddhiṃ saṃsandati sametī’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sādhu, vāseṭṭha, te vata, vāseṭṭha, avasavattī tevijjā brāhmaṇā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā vasavattissa brahmuno sahabyūpagā bhavissantī’’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.

“ヴァーセッタよ、このように、三ヴェーダのバラモンたちは怨恨の心を持ち、梵天は怨恨の心を持たない。……(中略)……三ヴェーダのバラモンたちは害意のある心を持ち、梵天は害意のない心を持つ。三ヴェーダのバラモンたちは汚れた心を持ち、梵天は汚れなき心を持つ。三ヴェーダのバラモンたちは心を意のままにできず、梵天は意のままにする。では、意のままにできない三ヴェーダのバラモンたちが、意のままにする梵天と、一致し、適合するということがあるだろうか。”“いいえ、ゴータマ尊師、それはありません。”“その通りだ、ヴァーセッタよ。意のままにできない三ヴェーダのバラモンたちが、身が壊れ死んだ後に、意のままにする梵天の共生に至るということは、あり得ないことである。”

552. ‘‘Idha kho pana te, vāseṭṭha, tevijjā brāhmaṇā āsīditvā saṃsīdanti, saṃsīditvā visāraṃ pāpuṇanti, sukkhataraṃ maññe taranti. Tasmā idaṃ tevijjānaṃ brāhmaṇānaṃ tevijjāiriṇantipi vuccati, tevijjāvivanantipi vuccati, tevijjābyasanantipi vuccatī’’ti.

552. “ヴァーセッタよ、このように三ヴェーダのバラモンたちは、この道において行き詰まって沈み込み、沈み込んで破滅に至り、あたかも乾いた地を水だと思って渡ろうとしているかのようである。それゆえ、三ヴェーダのバラモンたちのこの三ヴェーダの教えは、‘三ヴェーダの荒野’とも呼ばれ、‘三ヴェーダの密林’とも呼ばれ、‘三ヴェーダの災厄’とも呼ばれるのである。”

553. Evaṃ vutte, vāseṭṭho māṇavo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bho gotama, samaṇo gotamo brahmānaṃ sahabyatāya maggaṃ jānātī’’ti. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha. Āsanne ito manasākaṭaṃ, na ito dūre manasākaṭa’’nti? ‘‘Evaṃ, bho gotama, āsanne ito manasākaṭaṃ, na ito dūre manasākaṭa’’nti.

553. このように言われたとき、ヴァーセッタ青年は世尊にこう申し上げた。“ゴータマ尊師、私は‘沙門ゴータマは梵天の共生に至る道を知っている’と聞いております。”“ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。マナサーカタ村はここから近いのではないか、ここから遠くないのではないか。”“その通りです、ゴータマ尊師。マナサーカタ村はここから近く、遠くありません。”

554. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, idhassa puriso manasākaṭe jātasaṃvaddho. Tamenaṃ manasākaṭato tāvadeva avasaṭaṃ manasākaṭassa maggaṃ puccheyyuṃ. Siyā nu kho, vāseṭṭha, tassa purisassa manasākaṭe jātasaṃvaddhassa manasākaṭassa maggaṃ puṭṭhassa dandhāyitattaṃ vā vitthāyitattaṃ vā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Amu hi, bho gotama, puriso manasākaṭe jātasaṃvaddho, tassa sabbāneva manasākaṭassa maggāni suviditānī’’ti.

554. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。ここに、このマナサーカタ村で生まれ育った男がいるとする。その男がマナサーカタ村から出たばかりの時に、マナサーカタ村への道を尋ねられたとしよう。ヴァーセッタよ、マナサーカタ村で生まれ育ったその男が、マナサーカタ村への道を問われて、躊躇したり戸惑ったりすることがあるだろうか。”“ゴータマ様、それはありません。”“それはなぜか。”“ゴータマ様、その男はマナサーカタ村で生まれ育ったのであり、マナサーカタ村のすべての道は彼によく知られているからです。”

‘‘Siyā kho, vāseṭṭha, tassa purisassa manasākaṭe jātasaṃvaddhassa manasākaṭassa maggaṃ puṭṭhassa dandhāyitattaṃ vā vitthāyitattaṃ vā, na tveva tathāgatassa brahmaloke vā brahmalokagāminiyā vā paṭipadāya puṭṭhassa dandhāyitattaṃ vā vitthāyitattaṃ vā. Brahmānaṃ cāhaṃ, vāseṭṭha, pajānāmi brahmalokañca brahmalokagāminiñca paṭipadaṃ, yathā paṭipanno ca brahmalokaṃ upapanno, tañca pajānāmī’’ti.

“ヴァーセッタよ、マナサーカタ村で生まれ育ったその男が、マナサーカタ村への道を問われて、躊躇したり戸惑ったりすることは、あるいはあるかもしれない。しかし、如来が梵天の世界(梵天界)や、梵天の世界に至る実践道について問われて、躊躇したり戸惑ったりすることは決してない。ヴァーセッタよ、私は梵天をも知っており、梵天の世界をも、梵天の世界に至る実践道をも知っている。また、どのように実践すれば梵天の世界に生まれるか、そのことも知っているのである。”

555. Evaṃ [Pg.234] vutte, vāseṭṭho māṇavo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bho gotama, samaṇo gotamo brahmānaṃ sahabyatāya maggaṃ desetī’’ti. ‘‘Sādhu no bhavaṃ gotamo brahmānaṃ sahabyatāya maggaṃ desetu ullumpatu bhavaṃ gotamo brāhmaṇiṃ paja’’nti. ‘‘Tena hi, vāseṭṭha, suṇāhi; sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ bho’’ti kho vāseṭṭho māṇavo bhagavato paccassosi.

555. このように説かれたとき、ヴァーセッタ青年は世尊にこのように申し上げた。“ゴータマ様、私は‘沙門ゴータマは梵天と共にあるための道を説かれる’と聞いております。願わくは、ゴータマ様、私たちに梵天と共にあるための道を説いてください。ゴータマ様、バラモンの末裔たちを(梵天の世界へと)引き上げてください。”“ヴァーセッタよ、それならば聞きなさい。よく注意して心に留めるがよい。説くことにしよう。”“はい、承知いたしました”と、ヴァーセッタ青年は世尊に応答した。

Brahmalokamaggadesanā

梵天界への道の説示

556. Bhagavā etadavoca – ‘‘idha, vāseṭṭha, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho…pe… (yathā 190-212 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, vāseṭṭha, bhikkhu sīlasampanno hoti…pe… tassime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassato pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati.

556. 世尊は次のように仰せられた。“ヴァーセッタよ、この世に如来が現れる。阿羅漢であり、正等覚者であり……(沙門果経の第190-212節のように詳述されるべきである)。ヴァーセッタよ、このようにして比丘は戒を具足する。……比丘は、これら五つの蓋(五蓋)が自分の中で捨てられたのを見て、歓喜が生じる。歓喜した者に喜悦(喜)が生じる。心が喜悦に満たされた者の身体は軽安(静まり)を得る。身体が軽安となった者は楽を感じる。楽がある者の心は三昧(定)に入る。”

‘‘So mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati. Tathā dutiyaṃ. Tathā tatiyaṃ. Tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

“その比丘は、慈しみ(慈)を伴う心をもって、一つの方向を満たして住む。同様に二つ目の方向、三つ目の方向、四つ目の方向も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分と同じように、全世界を、広大で、無量で、怨みなく、害意のない、慈しみを伴う心をもって満たして住むのである。”

‘‘Seyyathāpi, vāseṭṭha, balavā saṅkhadhamo appakasireneva catuddisā viññāpeyya; evameva kho, vāseṭṭha, evaṃ bhāvitāya mettāya cetovimuttiyā yaṃ pamāṇakataṃ kammaṃ na taṃ tatrāvasissati, na taṃ tatrāvatiṭṭhati. Ayampi kho, vāseṭṭha, brahmānaṃ sahabyatāya maggo.

“ヴァーセッタよ、例えば、力強い法螺貝吹きが、苦もなく四方にその音を知らせるように、ヴァーセッタよ、このように慈しみの心による解脱(慈心解脱)を修めたならば、限定された(欲界の)業は、そこ(色界の心)に残ることはなく、そこに留まることもない。ヴァーセッタよ、これもまた梵天と共にあるための道である。”

‘‘Puna caparaṃ, vāseṭṭha, bhikkhu karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati. Tathā dutiyaṃ. Tathā tatiyaṃ. Tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

“さらにまた、ヴァーセッタよ、比丘は、憐れみ(悲)を伴う心をもって……(中略)……喜び(喜)を伴う心をもって……(中略)……平静(捨)を伴う心をもって、一つの方向を満たして住む。同様に二つ目の方向、三つ目の方向、四つ目の方向も。このように、上、下、横、すべての場所において、すべてを自分と同じように、全世界を、広大で、無量で、怨みなく、害意のない、平静を伴う心をもって満たして住むのである。”

‘‘Seyyathāpi[Pg.235], vāseṭṭha, balavā saṅkhadhamo appakasireneva catuddisā viññāpeyya. Evameva kho, vāseṭṭha, evaṃ bhāvitāya upekkhāya cetovimuttiyā yaṃ pamāṇakataṃ kammaṃ na taṃ tatrāvasissati, na taṃ tatrāvatiṭṭhati. Ayaṃ kho, vāseṭṭha, brahmānaṃ sahabyatāya maggo.

“ヴァーセッタよ、例えば、力強い法螺貝吹きが、苦もなく四方にその音を知らせるように、ヴァーセッタよ、このように平静の心による解脱(捨心解脱)を修めたならば、限定された業は、そこに残ることはなく、そこに留まることもない。ヴァーセッタよ、これもまた梵天と共にあるための道である。”

557. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, vāseṭṭha, evaṃvihārī bhikkhu sapariggaho vā apariggaho vā’’ti? ‘‘Apariggaho, bho gotama’’. ‘‘Saveracitto vā averacitto vā’’ti? ‘‘Averacitto, bho gotama’’. ‘‘Sabyāpajjacitto vā abyāpajjacitto vā’’ti? ‘‘Abyāpajjacitto, bho gotama’’. ‘‘Saṃkiliṭṭhacitto vā asaṃkiliṭṭhacitto vā’’ti? ‘‘Asaṃkiliṭṭhacitto, bho gotama’’. ‘‘Vasavattī vā avasavattī vā’’ti? ‘‘Vasavattī, bho gotama’’.

557. “ヴァーセッタよ、あなたはどう思うか。このように住む比丘は、所有(妻子などへの執着)があるだろうか、それともないだろうか。”“ゴータマ様、所有はありません。”“怨みのある心だろうか、それとも怨みのない心だろうか。”“怨みのない心です。”“害意のある心だろうか、それとも害意のない心だろうか。”“害意のない心です。”“汚れた心だろうか、それとも汚れていない心だろうか。”“汚れていない心です。”“(心を)自在に操れるだろうか、それとも自在に操れないだろうか。”“自在に操れます、ゴータマ様。”

‘‘Iti kira, vāseṭṭha, apariggaho bhikkhu, apariggaho brahmā. Api nu kho apariggahassa bhikkhuno apariggahena brahmunā saddhiṃ saṃsandati sametī’’ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sādhu, vāseṭṭha, so vata vāseṭṭha apariggaho bhikkhu kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apariggahassa brahmuno sahabyūpago bhavissatī’’ti, ṭhānametaṃ vijjati.

“ヴァーセッタよ、このように、比丘は所有がなく、梵天もまた所有がない。では、所有のない比丘は、所有のない梵天と符合し、一致するのではないか。”“その通りです、ゴータマ様。”“よろしい、ヴァーセッタよ。ヴァーセッタよ、所有のないその比丘が、身体が崩壊して死んだ後、所有のない梵天の共にある状態に至るということは、十分にあり得ることである。”

558. ‘‘Iti kira, vāseṭṭha, averacitto bhikkhu, averacitto brahmā…pe… abyāpajjacitto bhikkhu, abyāpajjacitto brahmā… asaṃkiliṭṭhacitto bhikkhu, asaṃkiliṭṭhacitto brahmā… vasavattī bhikkhu, vasavattī brahmā, api nu kho vasavattissa bhikkhuno vasavattinā brahmunā saddhiṃ saṃsandati sametī’’ti? ‘‘Evaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sādhu, vāseṭṭha, so vata, vāseṭṭha, vasavattī bhikkhu kāyassa bhedā paraṃ maraṇā vasavattissa brahmuno sahabyūpago bhavissatīti, ṭhānametaṃ vijjatī’’ti.

558. “ヴァーセッタよ、このように、比丘は怨みのない心であり、梵天もまた怨みのない心である。……(中略)……比丘は害意のない心であり、梵天もまた害意のない心である。……比丘は汚れていない心であり、梵天もまた汚れていない心である。……比丘は(心を)自在に操り、梵天もまた(心を)自在に操る。では、自在に操る比丘は、自在に操る梵天と符合し、一致するのではないか。”“その通りです、ゴータマ様。”“よろしい、ヴァーセッタよ。ヴァーセッタよ、自在に操るその比丘が、身体が崩壊して死んだ後、自在に操る梵天の共にある状態に至るということは、十分にあり得ることである。”

559. Evaṃ vutte, vāseṭṭhabhāradvājā māṇavā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti. Evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito[Pg.236]. Ete mayaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāma, dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsake no bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupete saraṇaṃ gate’’ti.

559. このように説かれたとき、ヴァーセッタとバーラドヴァージャの二人の青年は、世尊に次のように申し上げた。“素晴らしいことです、ゴータマ様、素晴らしいことです、ゴータマ様。ゴータマ様、それはちょうど、倒れたものを起こし、隠されたものをあらわにし、道に迷った者に道を示し、あるいは‘眼ある者は色(かたち)を見るであろう’と言って、暗闇の中で灯火を掲げるようなものです。そのように、ゴータマ様によって、さまざまな方法で法が説き示されました。私たちは、ゴータマ様と、法と、比丘サンガ(僧団)に帰依いたします。ゴータマ様、どうか私たちを、今日より命ある限り帰依した在家信者(ウパーサカ)として受け入れてください。”

Tevijjasuttaṃ niṭṭhitaṃ terasamaṃ.

第十三の三明経(テーヴィッジャ・スッタ)が終了した。

Sīlakkhandhavaggo niṭṭhito.

戒蘊品(シーラッカンダ・ヴァッガ)が終了した。

Tassuddānaṃ –

その要目(目録)は以下の通りである。

Brahmāsāmaññaambaṭṭha,Soṇakūṭamahālijālinī;

Sīhapoṭṭhapādasubho kevaṭṭo,Lohiccatevijjā terasāti.

梵網経、沙門果経、アンバッタ経、ソーナダンダ経、クータダンタ経、マハーリ経、ジャーリヤ経、大師子吼経、ポッタパーダ経、スバ経、ケーヴァッタ経、ローヒッチャ経、三明経の十三である。

Sīlakkhandhavaggapāḷi niṭṭhitā.

戒蘊品(シーラッカンダ・ヴァッガ)のパーリ語聖典が完結した。


한국인
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

සිංහල
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Español
Pali CanonCommentariesSub-commentariesOther
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

แบบไทย
บาลีแคนข้อคิดเห็นคำอธิบายย่อยอื่น
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Vinaya)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-1
1202 Pārājikakaṇḍa Aṭṭhakathā-2
1203 Pācittiya Aṭṭhakathā
1204 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Vinaya)
1205 Cūḷavagga Aṭṭhakathā
1206 Parivāra Aṭṭhakathā
1301 Sāratthadīpanī Ṭīkā-1
1302 Sāratthadīpanī Ṭīkā-2
1303 Sāratthadīpanī Ṭīkā-3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Vinayasaṅgaha Aṭṭhakathā
1403 Vajirabuddhi Ṭīkā
1404 Vimativinodanī Ṭīkā-1
1405 Vimativinodanī Ṭīkā-2
1406 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-1
1407 Vinayālaṅkāra Ṭīkā-2
1408 Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa Ṭīkā
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Vinayavinicchaya Ṭīkā-1
1411 Vinayavinicchaya Ṭīkā-2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Visuddhimagga-1
8402 Visuddhimagga-2
8403 Visuddhimagga-mahāṭīkā-1
8404 Visuddhimagga-mahāṭīkā-2
8405 Visuddhimagga nidānakathā

8406 Dīghanikāya (pu-vi)
8407 Majjhimanikāya (pu-vi)
8408 Saṃyuttanikāya (pu-vi)
8409 Aṅguttaranikāya (pu-vi)
8410 Vinayapiṭaka (pu-vi)
8411 Abhidhammapiṭaka (pu-vi)
8412 Aṭṭhakathā (pu-vi)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Namakkāraṭīkā
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Abhidhānappadīpikāṭīkā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Subodhālaṅkāraṭīkā
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8445 Dhammanīti
8444 Mahārahanīti
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8450 Cāṇakyanīti
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Milidaṭīkā
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Dīgha)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Sīlakkhandhavagga Aṭṭhakathā
2202 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Dīgha)
2203 Pāthikavagga Aṭṭhakathā
2301 Sīlakkhandhavagga Ṭīkā
2302 Mahāvagga Ṭīkā (Dīgha)
2303 Pāthikavagga Ṭīkā
2304 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-1
2305 Sīlakkhandhavagga-abhinavaṭīkā-2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-1
3202 Mūlapaṇṇāsa Aṭṭhakathā-2
3203 Majjhimapaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3204 Uparipaṇṇāsa Aṭṭhakathā
3301 Mūlapaṇṇāsa Ṭīkā
3302 Majjhimapaṇṇāsa Ṭīkā
3303 Uparipaṇṇāsa Ṭīkā
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Saṃyutta)
4201 Sagāthāvagga Aṭṭhakathā
4202 Nidānavagga Aṭṭhakathā
4203 Khandhavagga Aṭṭhakathā
4204 Saḷāyatanavagga Aṭṭhakathā
4205 Mahāvagga Aṭṭhakathā (Saṃyutta)
4301 Sagāthāvagga Ṭīkā
4302 Nidānavagga Ṭīkā
4303 Khandhavagga Ṭīkā
4304 Saḷāyatanavagga Ṭīkā
4305 Mahāvagga Ṭīkā (Saṃyutta)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Ekakanipāta Aṭṭhakathā
5202 Duka-tika-catukkanipāta Aṭṭhakathā
5203 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Aṭṭhakathā
5204 Aṭṭhakādinipāta Aṭṭhakathā
5301 Ekakanipāta Ṭīkā
5302 Duka-tika-catukkanipāta Ṭīkā
5303 Pañcaka-chakka-sattakanipāta Ṭīkā
5304 Aṭṭhakādinipāta Ṭīkā
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi-1
6111 Apadāna Pāḷi-2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi-1
6115 Jātaka Pāḷi-2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Khuddakapāṭha Aṭṭhakathā
6202 Dhammapada Aṭṭhakathā-1
6203 Dhammapada Aṭṭhakathā-2
6204 Udāna Aṭṭhakathā
6205 Itivuttaka Aṭṭhakathā
6206 Suttanipāta Aṭṭhakathā-1
6207 Suttanipāta Aṭṭhakathā-2
6208 Vimānavatthu Aṭṭhakathā
6209 Petavatthu Aṭṭhakathā
6210 Theragāthā Aṭṭhakathā-1
6211 Theragāthā Aṭṭhakathā-2
6212 Therīgāthā Aṭṭhakathā
6213 Apadāna Aṭṭhakathā-1
6214 Apadāna Aṭṭhakathā-2
6215 Buddhavaṃsa Aṭṭhakathā
6216 Cariyāpiṭaka Aṭṭhakathā
6217 Jātaka Aṭṭhakathā-1
6218 Jātaka Aṭṭhakathā-2
6219 Jātaka Aṭṭhakathā-3
6220 Jātaka Aṭṭhakathā-4
6221 Jātaka Aṭṭhakathā-5
6222 Jātaka Aṭṭhakathā-6
6223 Jātaka Aṭṭhakathā-7
6224 Mahāniddesa Aṭṭhakathā
6225 Cūḷaniddesa Aṭṭhakathā
6226 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-1
6227 Paṭisambhidāmagga Aṭṭhakathā-2
6228 Nettippakaraṇa Aṭṭhakathā
6301 Nettippakaraṇa Ṭīkā
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi-1
7107 Yamaka Pāḷi-2
7108 Yamaka Pāḷi-3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi-1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi-2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi-3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi-4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi-5
7201 Dhammasaṅgaṇi Aṭṭhakathā
7202 Sammohavinodanī Aṭṭhakathā
7203 Pañcapakaraṇa Aṭṭhakathā
7301 Dhammasaṅgaṇī-mūlaṭīkā
7302 Vibhaṅga-mūlaṭīkā
7303 Pañcapakaraṇa-mūlaṭīkā
7304 Dhammasaṅgaṇī-anuṭīkā
7305 Pañcapakaraṇa-anuṭīkā
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Abhidhammāvatāra-purāṇaṭīkā
7309 Abhidhammamātikāpāḷi

Tiếng Việt
Kinh điển PaliChú giảiPhụ chú giảiKhác
1101 Pārājika Pāḷi
1102 Pācittiya Pāḷi
1103 Mahāvagga Pāḷi (Tạng Luật)
1104 Cūḷavagga Pāḷi
1105 Parivāra Pāḷi
1201 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 1
1202 Chú Giải Pārājikakaṇḍa - 2
1203 Chú Giải Pācittiya
1204 Chú Giải Mahāvagga (Tạng Luật)
1205 Chú Giải Cūḷavagga
1206 Chú Giải Parivāra
1301 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 1
1302 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 2
1303 Phụ Chú Giải Sāratthadīpanī - 3
1401 Dvemātikāpāḷi
1402 Chú Giải Vinayasaṅgaha
1403 Phụ Chú Giải Vajirabuddhi
1404 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 1
1405 Phụ Chú Giải Vimativinodanī - 2
1406 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 1
1407 Phụ Chú Giải Vinayālaṅkāra - 2
1408 Phụ Chú Giải Kaṅkhāvitaraṇīpurāṇa
1409 Vinayavinicchaya-uttaravinicchaya
1410 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 1
1411 Phụ Chú Giải Vinayavinicchaya - 2
1412 Pācityādiyojanāpāḷi
1413 Khuddasikkhā-mūlasikkhā

8401 Thanh Tịnh Đạo - 1
8402 Thanh Tịnh Đạo - 2
8403 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 1
8404 Đại Phụ Chú Giải Thanh Tịnh Đạo - 2
8405 Lời Tựa Thanh Tịnh Đạo

8406 Trường Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8407 Trung Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8408 Tương Ưng Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8409 Tăng Chi Bộ Kinh (Vấn Đáp)
8410 Tạng Luật (Vấn Đáp)
8411 Tạng Vi Diệu Pháp (Vấn Đáp)
8412 Chú Giải (Vấn Đáp)
8413 Niruttidīpanī
8414 Paramatthadīpanī Saṅgahamahāṭīkāpāṭha
8415 Anudīpanīpāṭha
8416 Paṭṭhānuddesa dīpanīpāṭha
8417 Phụ Chú Giải Namakkāra
8418 Mahāpaṇāmapāṭha
8419 Lakkhaṇāto buddhathomanāgāthā
8420 Sutavandanā
8421 Kamalāñjali
8422 Jinālaṅkāra
8423 Pajjamadhu
8424 Buddhaguṇagāthāvalī
8425 Cūḷaganthavaṃsa
8426 Mahāvaṃsa
8427 Sāsanavaṃsa
8428 Kaccāyanabyākaraṇaṃ
8429 Moggallānabyākaraṇaṃ
8430 Saddanītippakaraṇaṃ (padamālā)
8431 Saddanītippakaraṇaṃ (dhātumālā)
8432 Padarūpasiddhi
8433 Mogallānapañcikā
8434 Payogasiddhipāṭha
8435 Vuttodayapāṭha
8436 Abhidhānappadīpikāpāṭha
8437 Phụ Chú Giải Abhidhānappadīpikā
8438 Subodhālaṅkārapāṭha
8439 Phụ Chú Giải Subodhālaṅkāra
8440 Bālāvatāra gaṇṭhipadatthavinicchayasāra
8441 Lokanīti
8442 Suttantanīti
8443 Sūrassatinīti
8444 Mahārahanīti
8445 Dhammanīti
8446 Kavidappaṇanīti
8447 Nītimañjarī
8448 Naradakkhadīpanī
8449 Caturārakkhadīpanī
8450 Cāṇakyanīti
8451 Rasavāhinī
8452 Sīmavisodhanīpāṭha
8453 Vessantaragīti
8454 Moggallāna vuttivivaraṇapañcikā
8455 Thūpavaṃsa
8456 Dāṭhāvaṃsa
8457 Dhātupāṭhavilāsiniyā
8458 Dhātuvaṃsa
8459 Hatthavanagallavihāravaṃsa
8460 Jinacaritaya
8461 Jinavaṃsadīpaṃ
8462 Telakaṭāhagāthā
8463 Phụ Chú Giải Milinda
8464 Padamañjarī
8465 Padasādhanaṃ
8466 Saddabindupakaraṇaṃ
8467 Kaccāyanadhātumañjusā
8468 Sāmantakūṭavaṇṇanā
2101 Sīlakkhandhavagga Pāḷi
2102 Mahāvagga Pāḷi (Trường Bộ)
2103 Pāthikavagga Pāḷi
2201 Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2202 Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2203 Chú Giải Pāthikavagga
2301 Phụ Chú Giải Sīlakkhandhavagga
2302 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Trường Bộ)
2303 Phụ Chú Giải Pāthikavagga
2304 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 1
2305 Phụ Chú Giải Mới Sīlakkhandhavagga - 2
3101 Mūlapaṇṇāsa Pāḷi
3102 Majjhimapaṇṇāsa Pāḷi
3103 Uparipaṇṇāsa Pāḷi
3201 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 1
3202 Chú Giải Mūlapaṇṇāsa - 2
3203 Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3204 Chú Giải Uparipaṇṇāsa
3301 Phụ Chú Giải Mūlapaṇṇāsa
3302 Phụ Chú Giải Majjhimapaṇṇāsa
3303 Phụ Chú Giải Uparipaṇṇāsa
4101 Sagāthāvagga Pāḷi
4102 Nidānavagga Pāḷi
4103 Khandhavagga Pāḷi
4104 Saḷāyatanavagga Pāḷi
4105 Mahāvagga Pāḷi (Tương Ưng Bộ)
4201 Chú Giải Sagāthāvagga
4202 Chú Giải Nidānavagga
4203 Chú Giải Khandhavagga
4204 Chú Giải Saḷāyatanavagga
4205 Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
4301 Phụ Chú Giải Sagāthāvagga
4302 Phụ Chú Giải Nidānavagga
4303 Phụ Chú Giải Khandhavagga
4304 Phụ Chú Giải Saḷāyatanavagga
4305 Phụ Chú Giải Mahāvagga (Tương Ưng Bộ)
5101 Ekakanipāta Pāḷi
5102 Dukanipāta Pāḷi
5103 Tikanipāta Pāḷi
5104 Catukkanipāta Pāḷi
5105 Pañcakanipāta Pāḷi
5106 Chakkanipāta Pāḷi
5107 Sattakanipāta Pāḷi
5108 Aṭṭhakādinipāta Pāḷi
5109 Navakanipāta Pāḷi
5110 Dasakanipāta Pāḷi
5111 Ekādasakanipāta Pāḷi
5201 Chú Giải Ekakanipāta
5202 Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5203 Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5204 Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
5301 Phụ Chú Giải Ekakanipāta
5302 Phụ Chú Giải Duka-tika-catukkanipāta
5303 Phụ Chú Giải Pañcaka-chakka-sattakanipāta
5304 Phụ Chú Giải Aṭṭhakādinipāta
6101 Khuddakapāṭha Pāḷi
6102 Dhammapada Pāḷi
6103 Udāna Pāḷi
6104 Itivuttaka Pāḷi
6105 Suttanipāta Pāḷi
6106 Vimānavatthu Pāḷi
6107 Petavatthu Pāḷi
6108 Theragāthā Pāḷi
6109 Therīgāthā Pāḷi
6110 Apadāna Pāḷi - 1
6111 Apadāna Pāḷi - 2
6112 Buddhavaṃsa Pāḷi
6113 Cariyāpiṭaka Pāḷi
6114 Jātaka Pāḷi - 1
6115 Jātaka Pāḷi - 2
6116 Mahāniddesa Pāḷi
6117 Cūḷaniddesa Pāḷi
6118 Paṭisambhidāmagga Pāḷi
6119 Nettippakaraṇa Pāḷi
6120 Milindapañha Pāḷi
6121 Peṭakopadesa Pāḷi
6201 Chú Giải Khuddakapāṭha
6202 Chú Giải Dhammapada - 1
6203 Chú Giải Dhammapada - 2
6204 Chú Giải Udāna
6205 Chú Giải Itivuttaka
6206 Chú Giải Suttanipāta - 1
6207 Chú Giải Suttanipāta - 2
6208 Chú Giải Vimānavatthu
6209 Chú Giải Petavatthu
6210 Chú Giải Theragāthā - 1
6211 Chú Giải Theragāthā - 2
6212 Chú Giải Therīgāthā
6213 Chú Giải Apadāna - 1
6214 Chú Giải Apadāna - 2
6215 Chú Giải Buddhavaṃsa
6216 Chú Giải Cariyāpiṭaka
6217 Chú Giải Jātaka - 1
6218 Chú Giải Jātaka - 2
6219 Chú Giải Jātaka - 3
6220 Chú Giải Jātaka - 4
6221 Chú Giải Jātaka - 5
6222 Chú Giải Jātaka - 6
6223 Chú Giải Jātaka - 7
6224 Chú Giải Mahāniddesa
6225 Chú Giải Cūḷaniddesa
6226 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 1
6227 Chú Giải Paṭisambhidāmagga - 2
6228 Chú Giải Nettippakaraṇa
6301 Phụ Chú Giải Nettippakaraṇa
6302 Nettivibhāvinī
7101 Dhammasaṅgaṇī Pāḷi
7102 Vibhaṅga Pāḷi
7103 Dhātukathā Pāḷi
7104 Puggalapaññatti Pāḷi
7105 Kathāvatthu Pāḷi
7106 Yamaka Pāḷi - 1
7107 Yamaka Pāḷi - 2
7108 Yamaka Pāḷi - 3
7109 Paṭṭhāna Pāḷi - 1
7110 Paṭṭhāna Pāḷi - 2
7111 Paṭṭhāna Pāḷi - 3
7112 Paṭṭhāna Pāḷi - 4
7113 Paṭṭhāna Pāḷi - 5
7201 Chú Giải Dhammasaṅgaṇi
7202 Chú Giải Sammohavinodanī
7203 Chú Giải Pañcapakaraṇa
7301 Phụ Chú Giải Gốc Dhammasaṅgaṇī
7302 Phụ Chú Giải Gốc Vibhaṅga
7303 Phụ Chú Giải Gốc Pañcapakaraṇa
7304 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Dhammasaṅgaṇī
7305 Phụ Chú Giải Tiếp Theo Pañcapakaraṇa
7306 Abhidhammāvatāro-nāmarūpaparicchedo
7307 Abhidhammatthasaṅgaho
7308 Phụ Chú Giải Cổ Điển Abhidhammāvatāra
7309 Abhidhammamātikāpāḷi